Napoleon a Bratislava

Juraj Hradský (1953), výtvarník a publicista sa narodil v Cíferi neďaleko Bratislavy. Záujem o vojenskú históriu vyjadril vo svojich výtvarných a literárnych prácach. Napísal niekoľko monografií o historických zbraniach, podľa jeho výtvarných návrhov bola vyrobená šabľa pre dôstojníkov Pluku čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky, je členom Medzinárodnej napoleonskej spoločnosti. Kniha Napoleon a Bratislava 1805, 1809 pripomína dvesté výročie podpísania tzv. Bratislavského mieru v zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca dňa 26. decembra 1805 po bitke pri Slavkove. Týmto aktom prakticky zanikla Svätá ríša rímska nemeckého národa a jeho dôsledky dopadli na ďalší vývoj Európy. Obyvatelia a návštevníci Paríža často ani nevedia, že ulica Rue de Presbourgh neďaleko Champs Elysée je pomenovaná podľa metropoly Slovenska. V Paríži na Napoleonovom Víťaznom oblúku má svoje miesto i reliéf, pripomínajúci slávne víťazstvo v bitke „troch cisárov“ pri Slavkove 2. decembra 1805. Na základe dobových dokumentov autor popisuje život v Prešporku počas pobytu napoleonských vojsk pri podpisovaní mierovej zmluvy. Uzatvorenie mieru malo mestu a krajine zaručiť na dlhý čas pokoj a prosperitu. Už v lete roku 1809 po bitke pri Wagrame sa Napoleon do Prešporka vrátil. Jeho vojská mesto drancovali a ničili ostreľovaním z južného brehu Dunaja. Časť mesta spolu s Hradom sa vtedy premenila na dymiace spálenisko.