Lindin život sa zdá byť dokonalý. Očarujúci manžel, život v Amerike, luxusná rezidencia v rodnom kraji, päť krásnych detí. A tajomstvá ukryté za múrmi domu snov.

Katarína Machová (1977, Trenčín) študovala na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Žije v Motešiciach pri Trenčíne, pracuje v súkromnej firme. Je vydatá a má syna Samuela.

Táňa má všetko. Skvelého manžela, zdravé deti a krásny život. No, nemá lásku svojho života, Maja, ktorého musela opustiť a nevidela ho už pätnásť rokov. Má pocit, že len prežíva. Má všetko a zároveň nič. Raz sa však všetko zmení, Majo sa znovu objaví v jej živote. Má to jeden háčik. Nie je sám, po jeho boku sa objaví žena, s ktorou Táňa nemôže bojovať. Je to jej sestra. Ako sa zachová? Stane sa z nej mrcha a zvedie Maja? Ako sa zmenia ich životy a kto všetko bude pre ich zakázanú lásku trpieť?

Dominika Würll (1991, Prešov). Vždy si ide za svojím. Nepozná slovo nie. Miluje svoju rodinu, manžela, dcéru Sárku, knihy, herca Sylvestra Stalloneho, hokej a filmy so šťastným koncom. Býva na východnom Slovensku, kde je šťastná.

Hriech. Slovo, ktoré samo o sebe pôsobí ako výkričník, či zdvihnutý prst Boží. Tak často vidíme hriechy iných a zabúdame na svoje. Pritom hriešnosť je našou súčasťou už od narodenia a počas života rozširujeme repertoár o ďalšie pochybenia. Ak si myslíš, že si bez viny, hoď kameňom, alebo sa ponor do tejto hriešnej zbierky. Z predaja knihy venujú autorky svoj honorár neziskovej organizácii ŽELAJ SI.

Buď ho máme, alebo nie. Nedá sa naučiť ani nacvičiť. Nedokážeme mu odolať, hoc vieme, že ide ruka v ruke s láskou len málokedy. Že vzťah založený na sexepíle nás zrazí na kolená, že za chvíľky potešenia draho zaplatíme. Skrátka, sexuálna príťažlivosť predstavuje skôr či neskôr problémy a o tom táto kniha je. Nájdete tu sexepíl v rôznych podobách – okrem prvoplánového sexu. Ten prenechajme erotickým časopisom.

Jana Graterová svoju spisovateľskú dráhu začínala príspevkami do časopisov, neskôr spoluprácou s niekoľkými vydavateľstvami. Jej poviedky boli publikované aj v knižných zbierkach, čo ju motivovalo k napísaniu románu. Odvtedy má na svojom konte tucet kníh, zopár pseudonymov, a niekoľko mužov.

Brala drogy od výmyslu sveta dvanásť rokov a jej vtedajší stav nazývajú feťáci krízou. Kto neskúsil, čo je to kríza po heroíne, ťažko pochopí. Pichala si čierny heroín, ktorý je oveľa silnejší a nebezpečnejší ako ten bežný. Prišla rovno z ulice, kde robila prostitútku a podľa toho aj vyzerala. Tvrdila, že chce s takým životom skoncovať, no vďaka tým rokom, čo sa zaoberám vyťahovaním ľudí z ich vlastných výkalov, som vedel, že o dve hodiny to už asi nebude pravda. Drogy sú veľmi silný súper a nezávisle od zdravého rozumu s človekom robia, čo chcú. Melisa napísala úžasnú knihu – je to kniha plná bolesti, drog, a špiny, ktorú sme osprchovali z jej nešťastnej duše. Vlado Schwandtner

Tatiana Melasová (1982, Senec) absolvovala hotelovú akadémiu v Piešťanoch. Od pätnástich rokov závislá od tvrdých drog. Podstúpila niekoľko neúspešných liečení. Od roku 2009 liečená v zariadení v Budmericiach u Vlada Schwandtnera, zatiaľ úspešne. Tam napísala túto knihu.

Viktória je bláznivé a tak trochu zasnívané dievča, ktoré žije farbami. Miluje kamaráta z detstva... až kým sa jej do života náhodne nezamotá nespútaný Nikola. Nenávidí jeho záletnícke spôsoby a dáva mu to patrične najavo. Nadáva mu a nechce s ním ísť na kávu, bez ktorej to podľa neho nepôjde. Nikola má totiž viac vzťahov naraz, a každý má preňho iný význam. Jednu má na kompletku, druhú na spestrenie a tretiu... Mohla by ňou byť drzá a príťažlivá Viky? Nedokáže prestať na ňu myslieť, hoci ona ho odmieta. Lenže Nikola je muž, ktorý sa nevzdáva. Chce ju za každú cenu skrotiť. Podarí sa mu to?

Kristína Ježovičová (1984) vyštudovala germanistiku na pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Písaniu sa venuje aktívne a túto činnosť považuje za veľmi návykovú. Debutovala historickou romancou Uväznená v čase. Je autorkou kníh Podvodníčka, Soňa, Červená jej pristane, Sestra: Krvavé Šenky sú tentoraz naozaj krvavé a Milenkine prsia. Vo voľnom čase veľmi rada číta a trávi čas so svojou rodinou. Lucia Braunová (1985) vyštudovala sociálnu pedagogiku v Trnave. Čaru kníh podľahla na základnej škole. Písanie je pre ňu vášeň, bez ktorej si nevie predstaviť život. V roku 2014 debutovala knihou Nič krajšie už nepríde. Následne jej vyšli Desivé odhalenie, Šťastie na prenájom a Milovať je zakázané.

Ste znudení nemennosťou dní a premýšľate, ako to zmeniť? Pozývame vás do sveta, v ktorom nič nie je samozrejmé. Strach – emócia, ktorá zrýchľuje dych, vytláča na povrch tela zimomriavky, stavia do pozoru chĺpky a po chrbte lezie mráz. Zväčšuje oči, burcuje do reakcií, ktoré by ste nečakali a spúšťa množstvo chemických procesov. Je viac ako vzrušenie z milovania. Napumpuje vás adrenalínom ako ten najnebezpečnejší šport. Nechajte sa vytrhnúť zo svojho pohodlného sveta a odvážte sa s nami báť! Z predaja každej tejto zbierky venujú autorky svoj honorár neziskovej organizácii ŽELAJ SI.

Keď sa Stela vzdáva tanca a minulosti objaví sa Vinči. Prizná svoje city a Stela je opäť plná pochybností a strachu. Miluje sladkú Bony a rovnako vášnivo túži po mužovi, ktorý v nej prebúdza túžbu a zmyselnosť. Stela váha a bojuje s vlastným zmätkom i nerozhodnosťou, nechce stratiť ani jedného z nich. Nečakané okolnosti jej však ukážu cestu a otvoria srdce. Strávi s Vinčim neopakovateľné chvíle, ktoré ju donútia k definitívnemu rozhodnutiu. Vtedy sa jej však zmocní šialenec a začína peklo...

Angie Oravcová (1972) publikuje články, píše poviedky a poéziu. Vyšli jej knihy Spoveď opatrovateľky (2015) a Zmija (2016). Jej inšpiráciou je život a človečina.

Skutočný príbeh o staronovej osudovej láske, o panike ženy, ktorá sa pozrie do zrkadla a uvidí v ňom nielen svoje vrásky a kilá navyše, ale aj svoje svedomie. To neúprosné svedomie, ktoré jej bráni opustiť chorého manžela, ktoré jej bráni v rozbehu za osudovou láskou, ktorá sa má konečne, po rokoch, naplniť. Zvíťazí láska, či zodpovednosť? Ťažké rozhodovanie jej „uľahčí“ nečakaná správa...

Mariana Dax je autorkou dvanástich románov. Spočiatku písala pod iným menom, avšak kvôli útokom hackera a ochrane súkromia, ktoré je pre ňu prvoradé, sa rozhodla pre anonymitu. Pod pseudonymom Mariana Dax(ner) doteraz vyšli knihy: Láska, sex a iné gýče, Luxus v duši, Ten pravý a predsa cudzí a ... a iné odtiene ženy.

Sofia Hobsová, dvadsaťdvaročná študentka práva, sa len ťažko vyrovnáva so smrťou Niny, svojej kamarátky z detstva. Napriek tomu, že polícia prípad posúdila ako nehodu, Sofia má podozrenie, že jej priateľka bola zavraždená. Púšťa sa do pátrania na vlastnú päsť a presťahuje sa do malého mesta, v ktorom k činu došlo. Nebezpečenstvo je nablízku a Sofia sa ocitá v spleti mysterióznych javov, vášnivých citov, silnej nenávisti aj krutej pomsty.

Inéz Melichová (1973) pochádza z Banskej Bystrice. Absolvovala doktorandské štúdium systematickej filozofie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Venuje sa prekladom odborných textov. S manželom a dcérou žije neďaleko rodného mesta. V roku 2016 debutovala románom Labyrint túžby a je spoluautorkou zbierky poviedok V zajatí vášne.

Nespútaný vtipný príbeh o žene, ktorej zopár želaní obráti život naruby Sandra je obyčajná žena s tridsiatkou na krku, s pár kilami navyše, bez chlapa a nespokojná so svojím životom, ktorý jej ešte k tomu v práci znepríjemňuje arogantná šéfka. Vo svojom starom zápisníku nájde zoznam želaní a zaumieni si, že svojmu lenivému osudu trochu pomôže: do svojich tridsiatych narodenín zmení svoj nudný osamelý život a uhasí tak plameň výčitiek, ktoré sa s jej pribúdajúcim vekom ozývajú stále hlasnejšie. Čo ak bude všetko inak a nič nepôjde tak, ako si Sandra naplánovala? Prečo s ňou má osud iné plány?

Kristína Pavelková (1985), najradšej leňoší s knihou v ruke a šálkou horúceho čaju, keď na okná bubnujú kvapky dažďa. Miluje knihy, písanie, čokoládu a najkrajšie chvíle prežíva s manželom a psíkom na dlhých prechádzkach. Autorka úspešných románov Takmer dokonalý muž a Neobyčajné leto.

Agátu na prechádzke očarí starý vidiecky dom. Sama si tú obrovskú príťažlivosť nevie vysvetliť. Keď sa rozhodne, že ho kúpi, priatelia si myslia, že sa zbláznila. „Možno tam nájdeš poklad,“ smiala sa jej priateľka Eva, netušiac, ako je blízko k pravde.

Mária Blšáková (1967) Žije v krásnom podtatranskom kraji. Od detstva píše. Priatelia ju presvedčili, aby svoje texty aj publikovala. Vydala knihy Kaleidoskop, Skrátka mi preplo, A čo ak preplo im, Anna a Šarlota. Písanie je pre ňu všetkým.

Monika študuje na právnickej fakulte a popri škole si privyrába ako hosteska pre luxusné automobilové spoločnosti. Tu sa stretáva s manažérom jednej z nich a keď medzi nimi preskočí iskra, ich láska dostáva zelenú. Obaja šťastní, že našli jeden druhého, si užívajú spoločný život. Jej príchod do Matúšovej rodiny však ani zďaleka nie je taký idylický, ako si budúca nevesta predstavovala. Po odhalení pravej tváre Matúšovej matky je postavená pred ťažké rozhodnutie. Zostať alebo ujsť?

Katarína Machová (1977, Trenčín) študovala na univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V súčasnosti žije v Motešiciach pri Trenčíne a pracuje v súkromnej firme. Je vydatá a má syna Samuela.

Mladá žena, matka dvoch malých detí, zistí, že jej muž má milenku. Napriek tomu, že nemá prácu ani zabezpečené bývanie, odhodlá sa podať návrh na rozvod. „Všetko zlé je na niečo dobré“ – a tak sa rozhodne čeliť nepriazni osudu vlastným spôsobom – hľadaním náhradníka za neverného manžela. Lov na dokonalého muža sa začína.

Lena Lemonová je pseudonym bratislavskej autorky narodenej v Trnave. Vyštudovala politológiu a pracovala prevažne v IT oblasti. V minulosti sa venovala spevu a písaniu textov k piesňam. Je vydatá a má dve deti.

Sedemnásťročná Stela je fixovaná na prsia od chvíle, keď partnerka jej otca príde o prsník kvôli rakovine. Dozvuky ochorenia majú zhubný vplyv aj na jej vzťah k najlepšiemu kamarátovi Viktorovi. Je zlomená a hľadá riešenie. Myslí si, že kúpou silikónov získa späť rodinné šťastie. V čakárni u plastického chirurga sa však začne jej skutočná premena...

Kristína Ježovičová (1984) vyštudovala germanistiku na pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Písaniu sa venuje aktívne a túto činnosť považuje za veľmi návykovú. Debutovala historickou romancou Uväznená v čase. Je autorkou kníh Podvodníčka, Soňa, Červená jej pristane, Sestra: Krvavé Šenky sú tentoraz naozaj krvavé. Vo voľnom čase veľmi rada číta a trávi čas so svojou rodinou.

Budíte sa v jednej posteli, raňajkujete pri jednom stole, viete o sebe všetko... aspoň si to myslíte. Ako dobre poznáte človeka, ktorého milujete, aby ste si boli istí, naozaj istí, že vám pri ňom nejde o život? Túto otázku Sofia nemohla dostať z hlavy, odkedy sa jej do rúk dostala šokujúca lekárska správa. Kto je, dopekla, Viktor?! Niektoré nitky osudu sú tak beznádejne zamotané, že jedinou možnosťou, ako sa nezrútiť, je vykašľať sa na hľadanie súvislostí, spraviť z nich dredy a baviť sa ďalej. Aj keď so zlým tušením, že nie nadlho.

Richard Rychtarech (1977, Bánovce nad Bebravou) je absolventom bakalárskeho štúdia masmediálnej komunikácie v Trnave. V minulosti pôsobil ako lifestylový redaktor. Publikoval poviedky a fejtóny v časopisoch Dotyky, Adam, Eva a Ok! Magazine. Vo svojej novinke provokuje fantáziu čitateľa s nezodpovedanými otázkami: Čo ak sa toto naozaj stalo? A čo ak sa to stalo niekomu, koho poznáte? Popletie vás ľahkým pouličným jazykom, aby vás vzápätí prigniavil váhou drsnej reality. Pomaly sa odvíjajúci príbeh bratislavských tridsiatnikov, ktorých jediným prekliatím bola ambícia mať sa lepšie, vás prevedie prostredím korupčných škandálov, mediálnych machinácií a gumených morálnych mantinelov...

Čoho všetkého je žena schopná, aby vzbudila u muža záujem? Aby si udržala partnera aj v dlhoročnom manželstve? Je túžba po romantickej láske trvalým postihnutím? A je sex skutočne najlepším liekom na manželské problémy? Na tieto a iné otázky vám odpovie ľahko satirický román o mladej zlatokopke, neskôr zanedbávanej manželke. Prvá časť Aj ružová má svoje odtiene je určená skôr ženám, avšak na druhej časti Odtiene sivej sú v móde sa iste pobavia aj muži.

Mariana Dax je autorkou viacerých úspešných románov. Jednoduchým a sviežim štýlom nastavuje zrkadlo najmä medziľudským vzťahom, čím sa stáva jej tvorba pútavá a zrozumiteľná pre každého. Má rada paródiu a nemá rada zbytočné slová, o čom svedčí aj jej motto: „Hrubé knihy sú ako výživové doplnky – veľké balenie a vnútri kopec vaty.“

Šéf obchodu vie, že džentlmen si užíva, a mlčí. Stretáva dvanásť žien zverokruhu. Mrchu Leu, ohnivú Slávku, romantickú zubárku, dokonalú hostesku Emu, tajuplnú učiteľku, zmyselnú Táňu či uletenú študentku. Mladý inžinier Igor sa zamýšľa, či už dozrel a či šťastie muža sa nutne musí zhmotňovať v rozkroku. Pozná už ženy, alebo ich potrebuje skúmať ešte ďalej?

Agi Jankuláková, spisovateľka, vydala štyri zbierky poézie a tri romány – Tango v slabinách, Banánový stejk a Mala som celý zverokruh. Píše o vzťahoch a nerada pláva po povrchu. Hovorí: „Život v hlbších súvislostiach sa vždy podriaďuje nepísaným zákonitostiam. Sú ale momenty, v ktorých čas a neresti nehrajú žiadnu rolu, lebo láska má občas chuť kávy a srdce si pamätá. Srdce má pamäť...“

Zmyselnosť a vášeň v erotickom príbehu o tajomnej tanečnici Stele, plný vzrušujúcich momentov. Je to aj príbeh o láske dvoch žien, medzi ktoré vstúpi muž. Dokáže Stela prekročiť svoj tieň, veriť a milovať, odpustiť mužom a vzdať sa zmiji na tele i v duši?

Angie Oravcová (1972) publikuje články, píše poviedky a poéziu. Jej prvá kniha Spoveď opatrovateľky vyšla v roku 2015. Jej inšpiráciou je život a človečina.

Alena Naďová, napriek perfektným jazykovým schopnostiam, začína svoju kariéru za katedrou. A neštrajkuje. Naoko ideálny vzťah s Dušanom Petrovičom má mnoho hendikepov, pred ktorými si zakrýva oči. Ten najväčší je, že ešte nikdy nevidela jeho rodinu. Dlho očakávaná návšteva u budúcich svokrovcov sa mení na lavínu útokov, obvinení a intríg. Práve prvé stretnutie rozohrá nepríjemnú hru. Novodobý trojuholník. Trpko smiešny príbeh, v ktorom nikto nikoho nechce dostať do postele. Práve naopak. Alenin osud drží pevne v rukách potenciálna svokra a poťahuje za nitky tými najhoršími zbraňami. Vyviazne niekto z trojuholníka bez ujmy na zdravom rozume?

Eva Hrašková (1988). Miluje všetko čo je kreatívne (zo všetkého najviac písanie), deti a svoju rodinu. Žije v meste pod Zoborom, riadi sa životným heslom - Ak chceš Boha rozosmiať, povedz mu svoje plány. V roku 2014 úspešne debutovala knihou Len kým si tu, neskôr k nim pribudli knihy Nežný dotyk nenávisti, Nebo vonia tebou a Sestra: Krvavé Šenky sú tentoraz naozaj krvavé.

Drsný príbeh, v ktorom sa spozná nejedna žena. Realita dnešného sveta, keď moc a peniaze znamenajú viac ako láska. Dvadsaťtriročná Emily Darwinová žije na prvý pohľad bezstarostný život v dedinke Milford v Anglicku. Jej manžel Anthony Darwin je príťažlivý a úspešný muž, na ktorého by si nik netrúfol povedať, že je schopný ublížiť. No okolie netuší, čo sa skrýva za pozlátkom ich rezidencie. Ponižovanie a facky. Slzy a strach. To je trpký život Emily, ktorá zisťuje, že pre svoju vypočítavosť musela padnúť až na dno. Nevera je len poslednou kvapkou a od manžela napokon odchádza. Zdanlivo pokojný život v Londýne však netrvá dlho a Emily musí prejsť ešte mnohými útrapami, aby konečne našla svoje šťastie...

Mirka Manáková (1984, Bardejov) miluje svoju rodinu, manžela, synov Patrika a Dominika. Každý deň sa usiluje prežiť naplno. Písanie je pre ňu droga. Debutovala románom Araba nemiluj.

Eme vzal osud Olivera krutou ranou, a preto už viac netúži po žiadnom mužovi. Až pokým jej do cesty nevstúpi príťažlivý Jason s trpkým tajomstvom. Je presvedčená, že ich vzťah nemôže nič ohroziť. No Emu dobehne minulosť. A práve tá nesie šokujúcu správu, ktorá rúca jej život. Vie, že vzťah s Jasonom nemôže pokračovať. Minulosť ožila, aby všetko zničila. Hovorí sa, že nikdy nie je neskoro. Ale čo ak to nie je pravda?

Lucia Braunová vyštudovala sociálnu pedagogiku v Trnave. Čaru kníh podľahla na základnej škole. Písanie je pre ňu vášeň, bez ktorej si nevie predstaviť život. V roku 2014 debutovala knihou Nič krajšie už nepríde. Následne jej vyšlo Desivé odhalenie a Šťastie na prenájom. Je spoluautorkou zbierky poviedok V zajatí vášne, kde prispela príbehom s názvom Bezočivá odplata.

Laura je blogerka, ktorá radí ženám vo vzťahoch. Vďaka veľkej popularite má rubriku v prestížnom ženskom magazíne. Je mladá, krásna, známa, miluje módu, má peniaze a môže mať ktoréhokoľvek muža... No zrazu sa v jej živote objaví Dávid. Je to dokonalý muž... Akú hru to s ňou hrá? Raz o ňu javí záujem, raz nie. Laura sa snaží poradiť sama sebe. Je dosť dobrá, aby získala aj jeho? Román z prostredia takzvanej dobrej spoločnosti s hviezdami, celebritami a škandálmi Príbeh, v ktorom ženám komplikujú život muži, no napriek tomu sa nevzdávajú Aj samostatné cieľavedomé ženy túžia iba po obyčajnej láske...

Kristína Macková (1986) študovala na Ekonomickej univerzite v Bratislave, ale už počas štúdií ju zlákali cudzie krajiny. Po rokoch života v zahraničí sa vrátila na Slovensko, žije v Bratislave.

Jedenásť slovenských autoriek vám prináša zmyselné príbehy, ktoré vás nenechajú chladnými. Ohnivé ženy, príťažliví riaditelia, povrchní muži, sexabstinentky... Úsmevné zážitky hrdinov vám zlepšia náladu, erotické korenie rozochveje najtajnejšie túžby, láska vás zavedie do krajiny snívania a romantika vám pohladí dušu. Spríjemnite si dlhé večery pri zbierke vtipných, šteklivých zážitkov. A možno sa nimi aj inšpirujete. V zajatí vášne je viac ako iba kniha, tak neváhajte a odhaľte jej tajomstvo.

Spojili ich knihy. Ony spojili svoj talent a vytvorili fascinujúcu zbierku poviedok. Z predaja každej tejto zbierky venujú autorky svoj honorár nadácii Kvapka nádeje v Košiciach. Lebo ako Roald Dahl i ony veria, že život každého dieťaťa môže byť lepší, bez ohľadu na vážnosť jeho choroby.

Kniha je venovaná problematike vzťahov medzi Izraelom a jeho susedmi. Prináša prehľad vojnových konfliktov medzi Izraelom a arabskými štátmi ako aj palestínskymi teroristickými organizáciami. Zaoberá sa kritickým pohľadom na dianie v niektorých organizáciách OSN, ktoré sa vyznačujú zaujatosťou voči Izraelu. Text je doplnený krátkym prehľadom židovských dejín od biblických čias po súčasnosť.

Jaroslav Franek (1946) je bývalý vysokoškolský učiteľ na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. V rokoch 1990 až 2013 bol hovorcom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Je autorom odborných prác z fyziky a elektrotechniky a tiež článkov venovaných židovskej problematike. Patrí k zakľadateľom inštitútu Judaistiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde viedol kurzy všeobecnej histórie židovského národa.

Investigatívny fotograf Karovič sa s dlhoročným kolegom Palicom ocitnú v Gemeri, kde sa stala rituálna vražda. Obeťou sa stala Karovičova sesternica. Zapletú sa s miestnymi Rómami aj s tajomnou sektou. Prenasleduje ich neznáme nebezpečenstvo a pribúdajú mŕtvoly a podozriví. Ostrieľaní chlapi Palica s Karovičom sú z toho vykoľajení. Gemer ich víta aj nenávidí, pretože tu platia miestne pravidlá a oni dvaja tu navždy zostanú cudzincami.

Peter Gašparík (1977, Bratislava). Študoval réžiu na VŠMU a tiež v Taliansku, vo Francúzsku a v USA. Okrem réžie (dokumenty Tereza – Náboj lásky, STOPY - Boje v Banskej Štiavnici) píše poéziu a prózu. Vyšli mu knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, Šelmy a hyeny, Ružová vila a krimi romány Smrť na Zlatých, Smrť v Štiavnici, Smrť v kostole, Smrť v Tatrách a Smrť v Gemeri. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu.

Klaudii sa akosi často lepí smola na päty. Neželaný návrat domov ju neustále núti premýšľať nad tým, ako sa odtiaľ dostať preč čím skôr. Po tom, ako sa nečakane zoznámi so sebavedomým obchodníkom, sa jej život zásadne zmení. Ale nebude to láska, ktorá spojí týchto dvoch ľudí z tak rozličného prostredia. Podarí sa majstrovi biznisu uzavrieť kšeft, ku ktorému tak veľmi potrebuje Klaudiu? A nielen ju? Splní sa mu nakoniec jeho plán? A budú to peniaze, ktoré v skutočnosti vyhral? Podarí sa Klaudii dostať z kaluže, alebo spadne do blata... Príbeh plný humorných situácií s nevšednými obchodnými praktikami, s nevšednými podmienkami a s nevšedne luxusnou záľubou.

Katarína Machová (1977, Trenčín) študovala na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Žije v Motešiciach pri Trenčíne, pracuje v súkromnej firme. Vo vydavateľstve Marenčin PT jej vyšli romány Milujem ťa, Neľutujem nič, Nevesta, LoveC a Kšeft. Je vydatá a má syna Samuela.

Autentické príbehy prepojené s prírodou štiavnického okolia. Najstaršie sa odohrali pred viac ako štyridsiatimi rokmi, tie najnovšie vytvoril život iba nedávno. Všadeprítomná voda s jej nevypočítateľným pôsobením na človeka je rozhodujúcim hýbateľom a príbehotvorným médiom. Voda nezohráva len úlohu vonkajšieho prostredia, je prítomná aj v nás a pôsobí na náš vývoj dominantným spôsobom. V kontakte s vodou sa človek učí zaobchádzať s vlastným životom. Príbehy sa odohrávajú pri jazerách a tajchoch, pri riekach a v mori. Život na Zemi vznikol z vody a je nerozlučne spojený s jej pamäťou. Príroda sa neriadi našimi očakávaniami, ale žije vlastným životom bez ohľadu na našu prítomnosť – ukrytá v človeku, v jeho prirodzených inštinktoch a v jeho potrebách si ako voda nezadržateľne razí svoju cestu a podobne ako voda, si ju vždy nájde. Rovnako si ľudská duša razí cestu naprieč hmotným svetom k vlastnej realizácii. Tak ako sa každá kvapka vody časom ocitá v mori, podobne aj každá skúsenosť prispieva k tvorbe nášho obrazu. Z tohto pohľadu je komunikácia s prírodou okolo nás asi to najdôležitejšie, lebo o tom čo sa v prírodnom prostredí má alebo nemá stať už nerozhoduje dobrá výchova či zažité etické normy.

Zoltán Egry (1951, Piešťany). Po ukončení štúdia sa stal na krátky čas chemikom. Prešiel rôznymi zamestnaniami, ako geofyzik pracoval v teréne po celom Slovensku. V priebehu desiatok rokov strávených v spojení s prírodou, hlavne pri vode, zrástol s prírodným prostredím. V posledných rokoch sa venuje záhradníckej práci. Žije v Banskej Štiavnici.

V mestách sa po stáročia vytváralo podhubie, na ktorom prekvitala pestrá meštianska/mestská kultúra, ktorá tvorí naše národné dedičstvo. Plody tejto lokálnej a regionálnej kultúry sa však nestali súčasťou našich „veľkých dejín“. Aj v mestách, kde tvorcami, nositeľmi a uchovávateľmi tejto kultúry boli slovenské elity, kolektívna pamäť vyhasína. Rekonštrukcia minulosti je čoraz zložitejšia a neurčitejšia. Z pamäti sa vytrácajú významní jednotlivci, a rodiny, ktoré sa pričinili o ekonomický a kultúrny rozvoj. Pamätníci vymierajú a ich potomkovia uchovávajú z generácie na generáciu čoraz menej vzácnych informácií o svojich predkoch, o rodinách, o dramatických osudoch v meniacich sa režimoch strednej Európy. Rôznorodosť autorov (Eugen Gindl, Soňa Kovačevičová, Katarína Popelková, Július Vanovič, Ladislav Szalay, Vladimír Janček, Lajos Grendel, Peter Laučík, Ján Olejník, Vincent Šikula, Martin Mešša, Peter Kerekes, Nora Barátová, Pavel Hrúz, Stanislav Rakús, Pavel Vilikovský, Peter Macsovszky, René Bílik, Igor Thurzo, Miro Kollár, Ivan Kadlečík) tu spája texty beletristické, esejistické, publicistické a rozhovory. Ich autormi sú osvietení domorodci, alebo ľudia, ktorí v danom meste žili a venovali sa ošetrovaniu a uchovávaniu kolektívnej pamäti, spisovatelia, historici, etnografi aj žurnalisti. Názov knihy Moje mesto možno vyznieva banálne, no je o to príznačnejší. Je to jedna z posledných šancí zachytiť spodné vrstvy našich miest, zažiť ich v celej šírke, kým sa úplne nestratia pod novými nánosmi… Kniha Moje mesto je možnosťou zaznamenať a zapamätať si všetko to, čo v budúcnosti budú musieť prácne odkrývať až ťažké a nemotorné bagre archeológie. Eugen Gindl

Autori textov: Eugen Gindl, Soňa Kovačevičová, Katarína Popelková, Július Vanovič, Ladislav Szalay, Vladimír Janček, Lajos Grendel, Peter Laučík, Ján Olejík, Vincent Šikula, Martin Mešša, Peter Kerekes, Nora Barátová, Pavel Hrúz, Stanislav Rakús, Pavel Vilikovský, Peter Macsovszky, René Bílik, Igor Thurzo, Miro Kollár, Ivan Kadlečík.

Rozprávač Rafael Šlemilovič neustále provokuje Šťastenu i roduverných Francúzov. A to napriek tomu – či práve preto? – že má v mene omen schlemielstva, tej jedinečnej kombinácie slaboduchého, neohrabaného a naivného Žida-smoliara, ktorý "keď si otvorí obchod s lampami, slnko začne svietiť aj v noci". Spolu s miliónmi zdedí neliečiteľnú TBC. Čo je v jeho príbehu skutočné, čo výmysel a čo púhy prelud, ktorému tento novodobý Candide uveril? Skutočnosť však býva často neuveriteľnejšia ako výmysly. Rafael putuje v čase. Stretáva Hitlera i Mauricea Sachsa, tyká si s Göringom, Himmlerom i Stülpnagelom. Stáva sa Oficiálnym Židom Tretej ríše. Jeho milenkami sú prosté dievčence z vidieka, šľachtičné zo starobylých rodov, ba i Hitlerova láska Eva Braunová. Románová prvotina Patricka Modiana vás pozýva na divokú Tour de France. Prvý diel jeho Okupačnej trilógie, Námestie Étoile, nestratilo nič zo svojej sviežosti a aktuálnosti ani po vyše polstoročí od jeho vydania. Za každou zákrutou číha prekvapenie. Pripútajte sa, prosím.

Patrick Modiano (*1945), laureát Nobelovej ceny za literatúru. Narodil sa na parížskom predmestí Boulogne-Billancourt ako syn židovského biznismena a flámskej herečky. Malého Patricka vychovávali matkini rodičia. Po francúzsky sa naučil až v škole. Po smrti mladšieho brata Rudyho v roku 1957 sa rodičia rozviedli. Dospieval u pestúnov v rôznych kútoch Francúzska, zmaturoval v savojskom Annecy. Na univerzitu sa prihlásil, aby nemusel narukovať. Štúdium nedokončil. S otcom mali problematický vzťah. Po dosiahnutí plnoletosti sa už nikdy nestretli. Literárne ambície v ňom podporovali matkini priatelia. Do literárnych kruhov ho uviedol Raymond Queneau. V roku 1968 vydal román La Place de l’Étoile, v ktorom ako prvý otvoril tému kolaborácie francúzskych úradov s nacistami pri likvidácii židovského obyvateľstva. Patrick Modiano je držiteľom Veľkej ceny francúzskej Akadémie, Goncourtovej ceny, Rakúskej štátnej ceny a ďalších. V zdôvodnení Nobelovej ceny za literatúru v roku 2014 sa spomína jeho „... mimoriadne umenie vyvolať spomienky aj na tie najťažšie uchopiteľné ľudké osudy... (a)... hlboký ponor do života Parížanov v čase nacistickej okupácie.“ Žije a tvorí v Paríži, kde sa odohráva dej väčšiny jeho diel. Hovorí sa o ňom ako o Marcelovi Proustovi súčasnosti.

Rodinná sága odohrávajúca sa od roku 1900 až po súčasnosť má niekoľko dejových, priestorových a časových rovín. Zberateľ súčasného výtvarného umenia Florián Badínsky a jeho priatelia predstavujú súčasnú mestskú spoločnosť. Sú to štyridsiatnici, žijú v Bratislave, pohybujú sa v celom Európskom priestore, ich sociálne a rodinné vzťahy sa postupne rozkladajú, svoj boj za „svetlú budúcnosť“ prehrávajú. Floriánov prastarý otec Adam sa narodil na Vianoce v roku 1900 ako sirota. Prežil peripetie prvej polovice 20. storočia: chudobu, vysťahovalectvo, prvú a druhú svetovú vojnu, komunizmus. Vyrastal na fare v Badíne, vďaka svojmu talentu vyštudoval architektúru na univerzite v Prahe. Po štúdiách sa presťahoval do Bratislavy, kde sa aktívne podieľal na jej premene. Po manželkinej smrti vychovával syna a zároveň sa dostal do projekčných tímov významných stavieb – Nová doba, Avion, liečebný dom Machnáč a iné. Práve cez tieto stavby sledujeme historické a sociálne premeny Slovenska. Aktívne sa zúčastnil SNP, pomáhal prenasledovaným Židom a na konci vojny len so šťastím vyviazol z rúk gestapa. Ikonické stavby tvoria rámec deja aj cez príbeh Adamovho syna Mateja (most SNP, Pyramída Slovenského rozhlasu, Istropolis, pamätník SNP). Autor analyzuje vývojové vzorce nielen slovenskej spoločnosti, ale aj európskej civilizácie. Zamýšľa sa nad migráciou, klimatickými zmenami, nástupom nových technológií, enormným konzumom, stále častejšími, nezmyselne vyvolanými vojnovými konfliktami a ďalšími výzvami, ktorým bude musieť ľudstvo v najbližšej dobe čeliť.

Peter Šulej (1967, Banská Bystrica). Prozaik, básnik, textár, publicista, redaktor a vydavateľ. Je spoluautorom tanečných predstavení a projektu Generator X: Hmlovina. Píše romány, rozhlasové hry a sci-fi poviedky. Jeho poézia a romány boli preložené do väčšiny európskych jazykov. Žije v Bratislave.

V mestečku na juhu Slovenska sa strácajú deti. Rozruch vyvolala strata dvojčiat, ktoré boli nájdené mŕtve a všetko nasvedčovalo tomu, že boli rituálne zavraždené. Táto udalosť rozpútala vlnu strachu, povier a legiend, ktoré sa medzi obyvateľmi začali šíriť ako mor. V rovnakom čase sa v meste zjavil tajomný muž, známy ako „Píšťalkár“, pri ktorom sa deti radi zoskupovali, lebo dokázal vystrúhať krásne píšťalky, ktoré túžilo vlastniť každé z nich. Ako si deti pamätajú na tohto muža sa dozvedáme z rozprávania vtedy malej Stely, ktorá oplýva zvláštnymi schopnosťami a tvrdí, že dokáže komunikovať s listami stromov. Prostredníctvom jej spomienok sa prenesieme do mestečka, ktoré si žije vlastným životom a má vlastné pravidlá. Skryté pravdy o obyvateľoch a o videní obludných vecí s ľahkosťou dokáže interpretovať len čistá detská duša. Príbeh sa však zmení, keď pod ťarchou výchovy rodičov je Stela nútená opustiť svet detskej fantázie a dospeje. Mladá žena je po rokoch opäť konfrontovaná so svojou minulosťou, na ktorú sa snažila zabudnúť a temná legenda opäť ožíva. Čo je dobro a čo zlo? Môžu existovať oddelene? Kto je tajomný muž, ktorý sa znenazdajky zjavil a prinútil ľudí pochybovať o všetkom, čo dovtedy považovali za správne? Kto dokáže zápasiť s nezodpovedanými otázkami a so smútkom bez toho, aby sa to podpísalo na jej ďalšom živote? Niet lásky bez utrpenia, tak ako niet viny bez odpustenia.

Martina Baranová (1979) vyštudovala Právnickú fakultu UMB. Ako advokátka sa zameriava na autorské právo a duševné vlastníctvo. Počas niekoľkoročného pobytu v Paríži študovala francúzštinu a herectvo, pracovala pre niekoľkých filmových producentov a bola na stáži v spoločnosti Luca Bessona Europacorp. Píše televízne a filmové námety a scenáre (Predátori a partneri, Ôsmy hriech, rozprávka Prekliata hora, celovečerné filmy Houska a Anexia). Pod umeleckým pseudonymom Bella Moutton jej vyšla kniha Skurvený život a Gorgona.

Trvanie je spoločenský, rodinný a zároveň politický román. Dej sa odohráva v Bratislave, tridsať rokov po Nežnej revolúcii. Neľahký vývin jednotlivých postáv k vyhraneným typom, ktoré predstavujú, sa odohráva cez retrospektívy až do polovice 20.storočia. Postavy spájajú príbuzenské vzťahy, ale sú to aj pevné priateľstvá, utužované pravidelným stretaním v záhrade zámožného manželského páru, ktorý však sprevádza veľmi komplikovaný osud jedinej dcéry. Pevný podklad pre súdržnosť postáv románu dáva aj hodnotová hierarchia, ktorú si pestujú a presadzujú, pokiaľ sa dá, do spoločenských a politických procesov. Keďže po roku 1989 sa pre túto krajinu otvoril svet, znamenajú časté študijné alebo pracovné cesty protagonistov románu aj porovnanie Slovenska so svetom. Román Trvanie nesie nádejné posolstvo o tom, ako kladné hodnoty podporujú pretrvanie bytia.

Mária Bátorová (1950, Trenčín), germanistka a slavistka, doktorka vied,  (Ústav svetovej literatúry SAV, Bratislava), profesorka (Masarykova univerzita, Brno a UK Bratislava), členka Učenej spoločnosti SAV, komparatistka, hosťujúca docentka na Univerzite v Kolíne n/Rýnom (1995-1998), spisovateľka a publicistka, členka Slovenského syndikátu novinárov, členka Klubu nezávislých spisovateľov (viedla ho 2016-2017), prezidentka SC P.E.N. (2006-2008, od 2023 znova). Knižne mohla publikovať až po r. 1989. Odvtedy vydala 9 vedeckých monografií (z toho dve v zahraničí), 9 kníh prózy a poézie a množstvo odborných a publicistických článkov doma aj v zahraničí. Je členkou grémií, domácich aj zahraničných spoločností a nositeľkou vedeckých a literárnych cien. Jej diela boli preložené do 17 jazykov.

Príbeh Leonarda, starého pána žijúceho svoje stereotypy (spolu s počúvaním platne s Chopinovou hudbou). Do života sa mu začali priplietať udalosti a situácie, ktoré si nevie logicky vysvetliť a keď začne pátrať, zisťuje, že sa vlastne ani nemohli stať, pretože (nová) realita pred ním je znovu iná, popierajúca čokoľvek predtým. Chopinova platňa je určitým symbolom, stopou v Leonardovej pamäti, ktorý prostredníctvom opätovného počúvania a ďalších udalostí v živote objavuje spôsoby, akými sa pozeral a pozerá na život, a že spomienky a myšlienky mu okrem nostalgických chvíľ môžu častokrát brániť v tom, aby videl skutočný svet bez prívlastkov. Mnohé udalosti sa spočiatku javia ako zmätok Leonardovej mysle a sveta, ktorý stráca akúkoľvek logiku, no všetko napokon smeruje k rozuzleniu. Chopinova platňa je román o snení, román o zabúdaní, ale asi zo všetkého najviac román o neustálom prebúdzaní a hľadaní podstaty vecí.

Matej Rumanovský (1994) píše poviedky, romány a blogy. Narodil sa v Trenčíne, žije a pracuje striedavo v Bratislave a v Podhradí. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Viaceré poviedky publikoval v literárnom časopise Romboid, debutoval románom Príbeh nekonečných koncov. Je členom umeleckého zoskupenia Cult Creative.

V minulosti kolorit Topoľčian výrazne dotvárala početná, hospodársky a spoločensky významná židovská komunita. K obrazu Topoľčian zo začiatku 20. storočia patrilo námestie lemované židovskými obchodmi či pôsobivá stavba synagógy, ktorá patrila k najkrajším svojho druhu na Slovensku. Rozvoj topoľčianskej židovskej komunity násilne ukončili vojnové roky a holokaust. Čo je však zarážajúce, protižidovské nálady pretrvali v Topoľčanoch aj po skončení druhej svetovej vojny a vyústili do udalostí, ktoré sa do dejín zapísali pod označením židovský pogrom. Kniha približuje osudy židovských rodín Büchlerovcov, Friedovcov, Bachnárovcov, Braunovcov, Deutelbaumnovcov, Grünwaldovcov a ďalších, ktoré autorky spracovali na základe osobných stretnutí a rozhovorov s preživšími, ktorí boli obyvateľmi nášho mesta. Z Topoľčian pochádzal Walter Rosenberg, známy pod menom Rudolf Vrba, ktorý v roku 1944 s Alfrédom Wetzlerom utiekli z Osvienčimu. Významným spôsobom k histórii židovských náboženských obcí prispel Robert Jehošua Büchler, autor Encyklopédie židovských náboženských obcí na Slovensku.

PhDr. Katarína Beňová (1976) absolvovala štúdium histórie a estetiky na Filozofickej fakulte UKF v Nitre a rozširujúce štúdium psychológie pre učiteľov na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Počas svojej múzejnej a pedagogickej praxe sa venuje regionálnym dejinám, tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Je predsedníčkou Krúžku historikov Slovenskej historickej spoločnosti v Topoľčanoch, ktorý pripravuje semináre, prednášky. Mgr. Helena Kopecká (1955) absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odbor dejepis a občianska náuka. Počas pedagogickej praxe sa zapojila do projektov o holokauste. Autorky spolupracovali na realizácii stálej expozície Z dejín židovskej komunity v Topoľčanoch na miestnom židovskom cintoríne. V spolupráci s Občianskym združením Židovský cintorín Topoľčany sa venujú pasportizácii židovského cintorína.

Básničky pre detičky od najútlejšieho veku. Na ukolísanie i pobavenie. Krátke básničky a riekanky z dedinského prostredia, o kohútovi, ktorý chcel odísť do mesta, o stratenom mackovi, ktorému pomohli sovy, alebo o bylinkách, ktoré prospievajú ako telu tak aj duši.

Tatiana Chovancová (1976, Dolný Kubín), absolventka strednej ekonomickej školy v Martine, žije v Liptovskom Mikuláši, venuje sa podnikaniu v cestovnom ruchu na Liptove, kde aj tvorí. Napísala knižku básničiek pre deti predškolského veku Básničky od Táničky.

Súbor poviedok je autorovým literárnym debutom. Témy sú duševné poruchy, alkoholizmus, kríza stredného veku či samovraždy – avšak sú podávané s humorom, ktorý ich robí oveľa znesiteľnejšími. Tento humor nie je jemný, ani láskavý či súcitný podobne, ako život sám. Autor v jednej z poviedok píše: "...najdôležitejšie je smiať sa, pretože smiechom sa zažehnáva aj najväčšie zlo." A vysmieva sa smrti, zlu, hlúposti a aj sám sebe.

Pavol Kuspan (1980), narodený v Gelnici, nazývanej aj Paríž Spiša, väčšinu svojho života obývajúci východné oblasti Absurdistanu. Vo svojej tvorbe, s ktorou začal len nedávno v dôsledku nudy a životnej vyprázdnenosti, sa inšpiruje drobnými každodennosťami, ale aj ťažšími témami – neúspešnými vzťahmi, alkoholizmom či duševnými poruchami, ktoré ale rád ukrýva pod jemným nánosom láskavého humoru. Vo voľnom čase sa rád venuje premýšľaniu o tom, čo mohol a mal v živote urobiť inak. Má dve mačky a dvoch obľúbených autorov.

Spisovateľ na sklonku života, večer pred spaním hľadí na knižné police, vyberá knihy, zaznamenáva svoje dojmy, kladie si otázky, vynárajú sa mu zabudnuté udalosti dlhého života. Komentuje udalosti doma i vo svete. Kniha v 26 kapitolách odhaľuje vnútorný vývoj autora. Skúma tajomstvá románu, načrtáva profily prozaikov ako Proust, Joyce, Faulkner, Greene. V časoch marx-leninského útlaku študuje kresťanských filozofov (Augustín, Pascal, Marcel, Mounier), v debatách sa vyznáva zo svojich pochybností. Načrtáva profily kontroverzných osobností našich dejín (Tiso, Husák, Dubček), uvažuje o našich vzťahoch k Maďarom, Čechom. Nevyhýba sa existenciálnej téme smrti, s ľahkou iróniou bilancuje vzťahy so ženami, spomína osudy svojich rodičov počas búrlivého dvadsiateho storočia. Skúsený autor a esejista predkladá mozaiku svojho života, ktorá zaujme čitateľa kritickým pohľadom na dnešok.

Anton Hykisch (1932, Banská Štiavnica). Zažil komunistickú diktatúru v mladosti. Rok pred maturitou sa pokúsil o ilegálny útek na slobodný Západ. Chytili ho, prežil výsluchy a vyšetrovaciu väzbu. Ako maloletý vyviazol s podmienečným trestom, no po celý život bol sledovaný tajnou políciou. Vyštudoval ekonómiu a začal sa venovať literárnej tvorbe. Jeho románový debut v roku 1959 dala štátna moc zošrotovať. Po vstupe sovietskych vojsk v auguste 1968 stratil zamestnanie a mal viac rokov zákaz publikovať. Po Novembri 1989 bol poslancom slovenského parlamentu, veľvyslancom Slovenska v Kanade. Po skončení diplomatickej služby sa vrátil k literárnej tvorbe. Ako publicista glosuje vývoj slovenskej spoločnosti. Je autorom viacerých úspešných románov Čas majstrov, Milujte kráľovnú, Spomeň si na cára, generačný román Rozkoše dávnych čias o slovenských ľuďoch od čias druhej svetovej vojny po pád komunizmu. Vo vydavateľstve Marenčin PT mu vyšla kniha Moja Štiavnica.

Vladimír Clementis sa narodil v roku 1902 v Tisovci. Bol slovenský politik, právnik, spisovateľ a prekladateľ. Vyrastal v učiteľskej evanjelickej rodine. Študoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V roku 1924 vstúpil do Komunistickej strany a spolu s ďalšími ľavicovými intelektuálmi začali vydávať časopis DAV. V roku 1939 emigroval do Francúzska, kde v prítomnosti Viliama Širokého kritizoval uzavretie paktu Molotov-Ribbentropp a odsúdil napadnutie Fínska Sovietskym zväzom. Neskôr ho jeho priateľ, ruský spisovateľ Ilja Erenburg varoval, že Stalin si takéto veci pamätá a neodpúšťa, ale už bolo neskoro. Široký sa postaral o to, aby sa na ne nezabudlo. Ako štátny tajomník ministerstva zahraničia ČSR sa po vojne zaslúžil o to, že Jarovce, Rusovce a Čunovo pripadli Slovensku. Mal tiež veľkú zásluhu na tom, že Československo v roku 1948 dodávalo novovzniknutému štátu Izrael zbrane. Bez nich by sa pravdepodobne neubránil arabskej presile. Clementis patril k bohémom a k ľavicovej intelektuálnej elite. Mal veľký podiel na zavedení komunistického režimu ktorého sa nakoniec sám stal obeťou. V roku 1952 bol v procese s Protištátnym sprisahaneckým centrom pod vedením Rudolfa Slánského odsúdený na smrť a popravený. Kniha je románovým príbehom tejto výraznej osobnosti našich novodobých dejín.

Taliansko pútalo pozornosť európskych umelcov niekoľko posledných storočí vďaka mimoriadne bohatej kombinácii podnetov. Vďaka svojim antickým pamiatkam predstavovalo krajinu kultúrnej pamäti Európy. Výtvarníci ale aj spisovatelia ho vnímali ako krajinu umenia s nezabudnuteľnými epochami renesancie a baroka. Pre operných spevákov a hudobníkov bolo Taliansko kolískou opery. V neposlednom rade fascinovalo ako krajina s obdivuhodnou stredomorskou prírodou a úchvatnými vidieckymi i mestskými panorámami a stavbami. Častým zdrojom inšpirácie bol aj taliansky ľud so špecifickými vlastnosťami a fyziognómiou. Fascinácia Talianskom neobišla ani slovenských umelcov z radov výtvarníkov, spisovateľov a operných spevákov. Autor sa v predkladanej publikácii zameriava na 20. storočie a usiluje sa na reprezentatívnej vzorke slovenských umelcov (Mitrovský, Hrušovský, Blaho, Blühová, Hoza, Rolko, Beniak, Jégé, Benka, Petrašovič, Žáry, Dilong, Vesnin, Strmeň, Pudiš, Zmeták, Turčány a ďalší) zdokumentovať, že Taliansko bolo pre slovenských umelcov nezanedbateľnou inšpiračnou studnicou aj v tomto období.

Doc. Mgr. Martin Vašš, PhD. (1983, Bratislava), historik, pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje slovenským politickým, kultúrnym a sociálnym dejinám 20. storočia a vybraným otázkam historiografie 20. storočia. Je autorom vedeckých monografií Slovenská otázka v 1. ČSR, Bratislavská umelecká bohéma v rokoch 1920 – 1945, Zlatá bohéma, Medzi snom a skutočnosťou, Zmenení Parížom a desiatok vedeckých štúdií, ktoré publikoval doma i v zahraničí. Pôsobí aj ako člen redakčných rád historických zborníkov Historia nova a Historica. Je držiteľom Ceny Egona Erwina Kischa za rok 2018.

Bratia Franklovci sa vo svojej knihe zameriavajú na obdobie najväčšieho rozmachu židovskej komunity v meste, na roky 1918 – 1938. Na základe konkrétnych faktov dokumentujú, že Židia sa významne podieľali na spoločenskom, hospodárskom, kultúrnom i športovom živote Žiliny. Čitateľ sa oboznámi s významnými rodinami a jednotlivcami, ale aj s príbehmi obyčajných ľudí, do osudov ktorých neskôr kruto zasiahol holokaust a povojnové udalosti. Aká bola Žilina a v nej židovská komunita v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju vtedy mladí Fried, Klein alebo Hecht považovali za pupok sveta, za najkrajšie mesto, keď ich svet ohraničovali Rajčianka, Dubeň, korzo, či prísny riaditeľ Šalgo v židovskej ľudovej škole? Židia boli integrálnou súčasťou Žiliny, významne sa podieľali na jej rozvoji, bolo to ich mesto, cítili sa v ňom doma, chceli v ňom žiť. V polovici tridsiatych rokov minulého storočia mala Žilina necelých 18000 obyvateľov, z toho okolo 2500 židov. Medzi nimi bolo množstvo lekárov, právnikov, obchodníkov, úspešných priemyselníkov. Menej sa vie o Židoch, ktorí sa do Žiliny prisťahovali z Haliče, Podkarpatskej Rusi či východného Slovenska. Tí totiž väčšinou patrili medzi chudobných, živili sa fyzickou prácou. Posmešne ich prezývali fiňáci alebo Fíni lebo Židia z východu obyčajne hovorili iba v jidiš a keď sa ich opýtali odkiaľ sú, odpovedali napríklad fin Berehovo (z Berehova).

Peter Frankl (1947, Žilina). Vo svojich prózach sa sústreďuje na zobrazovanie osudov židovskej komunity na Slovensku. Napísal knihy Byť židom, biť žida, História nielen nášho rodu, V mene krvi, Spánok prebudených, Tikot židovských hodín a ďalšie. Žije v Prahe. Pavel Frankl (1949 Žilina). Ako bývalý hokejista roky prispieval do odborného časopisu TIP. Z pozície dlhoročného predsedu židovskej náboženskej obce v Žiline sa podieľa na vydávaní diel svojho brata Petra so židovskou tématikou a je spoluautorom knihy Židovská Žilina.

JUDr. Milan Hodža (* 1878, Sučany, Rakúsko-Uhorsko – † 1944, Clearwater, USA), slovenský politik, štátnik a publicista. Bol úradujúci prezident Česko-slovenskej republiky, jedenásty, prvý slovenský, predseda vlády Česko-Slovenska a viackrát minister. Napriek tomu, že v slovenskej, ale aj v česko-slovenskej politike, bol ojedinelým zjavom, veľa sa o ňom nevie, nepublikuje. Sám bol zapálený novinár a žurnalistike sa venoval už od svojich dvadsiatych rokov, o sebe toho veľa nenapísal. Zrejme však hlavná príčina tkvie v tom, že žiadnemu režimu celkom nevyhovoval. Pre ľudákov bol počas slovenského štátu čechoslovakista. Pre komunistov po roku 1948 bol predstaviteľ buržoázie a jeden z vinníkov Mníchovskej dohody. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa pri jeho mene spomínali mnohé „smrteľné“ politické hriechy, ale nakoniec ho vzali na milosť. No, ako sa hovorí v jednej anekdote, zlý dojem, aj po vysvetlení situácie, zostal. Kniha približuje čitateľovi život a politické pôsobenie Milana Hodžu v novodobých slovenských dejinách.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vyšli mu zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát, Prezidentka a Predseda a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš, Osuský – zabudnutý diplomat a Juriga– kňaz, buditeľ, politik. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

Slovenská ľudová rozprávka Tri citróny je podobenstvom o srdci. Dvojica autorov: kardiológ a člen Nadácie C. G. Junga v New Yorku Rastislav Kučinský a poetka a esejistka Dana Podracká interpretujú jej obsah metódami historiografie, symboliky či psychoanalýzy ako aj rozkrývaním archetypálnych prvkov obraznosti. Vychádzajú z judaisticko-kresťanskej tradície, v ktorej nachádzajú odkazy na symboliku citrónov, skleného vrchu či stupňov zasväcovania počas putovania za výlučnou podobou ľudskej Božej lásky. Interpretácie oboch autorov sú poctou Pavlovi Dobšinskému. Poskytujú presahy do súčasnosti (Pieseň Citrón hudobnej skupiny U2 či podobenstvá zo súčasnej poézie) ako aj do priestorov metafyziky. Každý človek nesie v sebe stopy kultúrnych kódov, ktoré majú podiel na posúvaní jednotlivcov aj spoločenstva do vyššej sféry vedomia. Umenie neexistuje bez transformácie a platí to aj o reflektovaní podôb erosu a thanatosu z doby, v ktorej žili naši predkovia až po súčasnosť.

Rastislav Kučinský (1971, Spišská Nová Ves), študoval medicínu v Košiciach. Po skončení PhD programu na Šafárikovej LF nastúpil na postgraduálne štúdium v Mount Sinai v New Yorku, neskôr na kardiologický postgraduál v Indianapolise. Je členom Nadácie C. G. Junga v New Yorku. Venuje sa témam ako interpretácia snov, rozprávok, mytológia, kreativita, psychológia, umenie, analýza jaskynných malieb a iné. Je autorom knihy Kto zaklial čiernu paničku - Psychologická interpretácia niektorých slovenských rozprávok. Dana Podracká (1954) poetka a esejistka. Vydala desať básnických zbierok. Ako esejistka sa profilovala napríklad knihami Mytológia súkromia, Slovenské tabu, Mytológia slovenských rozprávok, Hlbiny slovenskej identity a iné.