homekniha mesiacaautoriknihyvernisáže/akciekontakt facebookodberateľská zóna

o knihe diskusia / komentáre


Žo Langerová
Vtedy v Bratislave brož.

dátum vydania: 30.10.2015

ISBN 978-80-8114-579-7
EAN 9788081145797
352 str., brož., 10,5 × 17 cm

Kto sa chce niečo dozvedieť o našej vlastnej minulosti, mal by si prečítať túto knihu. Napísala ju Žofia Langerová, manželka Oskara Langera, ktorý celé päťdesiate roky sedel v komunistickom väzení, napriek tomu, že sám bol pravoverným komunistom. Alebo práve preto. Asi dnes málokto vie, kto boli manželia Langerovci. Možno trochu osvieži vašu pamäť skutočnosť, že to boli rodičia kedysi populárnej speváčky Zuzky Lonskej. Jej matka, Žofia, prežila ťažkých desať rokov v nádeji, že jej manžel sa vráti. Čakala, dúfala a deň za dňom sa presviedčala, že jej muž neobetoval svoj život správnej myšlienke, že ideálna komunistická spoločnosť je chiméra, že reálne je iba násilie, ktoré sprevádza každú totalitu. Píše o údele ženy, ktorej muž bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na vyše dvadsať rokov a stále veril, že to má akýsi hlbší zmysel, bol to skrátka veriaci komunista. Langerovej kniha nie je však len svedectvom doby. Je to aj dobrá literatúra a má všetko, čo má takáto literatúra obsahovať – fakty, osobný pohľad, emócie, detaily, v ktorých sa zrkadlí celok a v neposlednom rade humor, trpký, ale o to pôsobivejší. Už dávno sa mi nestalo, aby som knihu prečítal na dúšok. Skúste to aj vy, neoľutujete. Milan Lasica

Žo Langerová (1912 – 1990), rodená Zsófia Bein, sa narodila v Budapešti. V roku 1934 sa vydala za slovenského ľavicového intelektuála Oskara Langera. Koncom roka 1938 spolu s manželom a dcérou Zuzkou odišla pred nacistickým nebezpečenstvom do emigrácie v USA, kde žila do roku 1946. Po vojne sa Langerovci na výzvu KSS vrátili do vlasti a usadili sa v Bratislave, kde sa im narodila dcéra Táňa. Žo spočiatku pracovala v spoločnosti Ligna, po manželovom zatknutí v roku 1951 ju preradili do výroby. V roku 1953, v rámci Akcie B, ju s deťmi deložovali do Tvrdošoviec. Po dvoch rokoch sa ilegálne vrátila do Bratislavy. Jediným zdrojom jej príjmu boli vtedy preklady, prekladala však pod cudzím menom. V roku 1956 sa zamestnala v bratislavskom Večerníku, neskôr bola redaktorka časopisu Príroda a spoločnosť. V auguste 1968, po invázii sovietskych vojsk, emigrovala do Švédska. Naučila sa jazyk a osem rokov pracovala v podniku ASEA. Zomrela 1. decembra 1990 v Uppsale. Oskar Langer (1907 – 1966) pochádzal z Príboviec pri Martine. Za prvej Československej republiky pracoval ako súkromný úradník. Už v mladosti sympatizoval s ľavicovým politickým hnutím. V rokoch 1938 – 1946 žil s manželkou a dcérou Zuzanou v USA. Po návrate v rokoch 1946 – 1948 pracoval ako vedúci národohospodárskeho oddelenia ÚV KSS, po februári 1948 sa stal námestníkom povereníka výživy. V auguste 1951 ho v súvislosti s procesom s Rudolfom Slánskym uväznili a odsúdili na 22 rokov väzenia. V máji 1960 ho prepustili na amnestiu, po rehabilitácii v roku 1962 bol pracovníkom SNR v oblasti cestovného ruchu. Zomrel 28. januára 1966 v Bratislave.

Žo Langerová Vtedy v Bratislave brož.

Kto sa chce niečo dozvedieť o našej vlastnej minulosti, mal by si prečítať túto knihu. Napísala ju Žofia Langerová, manželka Oskara Langera, ktorý celé päťdesiate roky sedel v komunistickom väzení, napriek tomu, že sám bol pravoverným komunistom. Alebo práve preto. Asi dnes málokto vie, kto boli manželia Langerovci. Možno trochu osvieži vašu pamäť skutočnosť, že to boli rodičia kedysi populárnej speváčky Zuzky Lonskej. Jej matka, Žofia, prežila ťažkých desať rokov v nádeji, že jej manžel sa vráti. Čakala, dúfala a deň za dňom sa presviedčala, že jej muž neobetoval svoj život správnej myšlienke, že ideálna komunistická spoločnosť je chiméra, že reálne je iba násilie, ktoré sprevádza každú totalitu. Píše o údele ženy, ktorej muž bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na vyše dvadsať rokov a stále veril, že to má akýsi hlbší zmysel, bol to skrátka veriaci komunista. Langerovej kniha nie je však len svedectvom doby. Je to aj dobrá literatúra a má všetko, čo má takáto literatúra obsahovať – fakty, osobný pohľad, emócie, detaily, v ktorých sa zrkadlí celok a v neposlednom rade humor, trpký, ale o to pôsobivejší. Už dávno sa mi nestalo, aby som knihu prečítal na dúšok. Skúste to aj vy, neoľutujete. Milan Lasica

Žo Langerová (1912 – 1990), rodená Zsófia Bein, sa narodila v Budapešti. V roku 1934 sa vydala za slovenského ľavicového intelektuála Oskara Langera. Koncom roka 1938 spolu s manželom a dcérou Zuzkou odišla pred nacistickým nebezpečenstvom do emigrácie v USA, kde žila do roku 1946. Po vojne sa Langerovci na výzvu KSS vrátili do vlasti a usadili sa v Bratislave, kde sa im narodila dcéra Táňa. Žo spočiatku pracovala v spoločnosti Ligna, po manželovom zatknutí v roku 1951 ju preradili do výroby. V roku 1953, v rámci Akcie B, ju s deťmi deložovali do Tvrdošoviec. Po dvoch rokoch sa ilegálne vrátila do Bratislavy. Jediným zdrojom jej príjmu boli vtedy preklady, prekladala však pod cudzím menom. V roku 1956 sa zamestnala v bratislavskom Večerníku, neskôr bola redaktorka časopisu Príroda a spoločnosť. V auguste 1968, po invázii sovietskych vojsk, emigrovala do Švédska. Naučila sa jazyk a osem rokov pracovala v podniku ASEA. Zomrela 1. decembra 1990 v Uppsale. Oskar Langer (1907 – 1966) pochádzal z Príboviec pri Martine. Za prvej Československej republiky pracoval ako súkromný úradník. Už v mladosti sympatizoval s ľavicovým politickým hnutím. V rokoch 1938 – 1946 žil s manželkou a dcérou Zuzanou v USA. Po návrate v rokoch 1946 – 1948 pracoval ako vedúci národohospodárskeho oddelenia ÚV KSS, po februári 1948 sa stal námestníkom povereníka výživy. V auguste 1951 ho v súvislosti s procesom s Rudolfom Slánskym uväznili a odsúdili na 22 rokov väzenia. V máji 1960 ho prepustili na amnestiu, po rehabilitácii v roku 1962 bol pracovníkom SNR v oblasti cestovného ruchu. Zomrel 28. januára 1966 v Bratislave.

9.90 10.0000 30.10.2015 352 str., brož., 10,5 × 17 cm 12|2 1 1

MOC s DPH 9.90 naspäť «


Knihy z tejto edície:




Download (© Marenčin PT) obálka.jpg mini obálka.jpg 3D pohľad zľava 3D pohľad sprava

permalink: http://marencin.sk/603

Zdieľať na facebooku

Autor Svetlana Žuchová

Vyhľadať
 
Vyhľadať


Verzia pre mobily