Download (© Marenčin PT) obálka.jpg mini obálka.jpg 3D pohľad zľava 3D pohľad sprava plášť obalu knihy vhodný pre 3D (t.j. predná strana, chrbát a zadná strana obálky spolu v jednom JPG)
HOME
EDÍCIE
AUTORI
KONTAKT
odberateľská zóna b2b
HOME
EDÍCIE
AUTORI
KONTAKT
odberateľská zóna b2b
Download (© Marenčin PT) obálka.jpg mini obálka.jpg 3D pohľad zľava 3D pohľad sprava plášť obalu knihy vhodný pre 3D (t.j. predná strana, chrbát a zadná strana obálky spolu v jednom JPG)
ISBN 978-80-569-0702-3
EAN 9788056907023
MOC 9,90 €
info 112 str., viaz., 13,5 × 15,5 cm
termín vydania 25.6.2020
skladová dostupnosť skladom
permalink https://marencin.sk/991/Korona_criepky
V čase korona krízy mnohých všeličo postihlo a niektorí sa aj nakazili. Pavol Demeš sa dobrovoľne nechal nakaziť vtipom a ironickým pohľadom na situáciu, ktorej koniec je už azda v dohľadne. Urobil dobre. Jeho denník nás presviedča o tom, že aj najvážnejšie veci sa dajú zvládnuť s humorom. O tom, že ak nám nechýba humor, nemôžeme podľahnúť panike. Milan Lasica, humorista, herec, spisovateľ
Pavol Demeš (1956, Vráble) je občiansky aktivista, bývalý minister medzinárodných vzťahov SR, spoluzakladateľ SAIA-SCTS pre tretí sektor, fotograf a politický analytik.
„V istom zmysle sme všetci len obete obetí...“ Klára chce matku. Matka chce slávu. Otec chce, aby všetci boli šťastní... Román je analýzou rozkladu dysfunkčnej rodiny, a zároveň sa snaží vysledovať, z čoho pramenia príčiny násilia. Avšak nie v globálnom merítku, ale na malej vzťahovej ploche jednej rodiny. Pretože korene všetkého zla začínajú v rodinách a vzťahoch medzi ich členmi.
Jana Micenková vyštudovala slovenský jazyk a literatúru v Prešove a následne scénaristiku a dramaturgiu na FAMU v Prahe. V roku 2013 založila v Prahe nezávislý divadelný súbor Nekroteatro, kde dodnes pôsobí ako dramatička a režisérka. Za svoju divadelnú hru Nekrogames získala Cenu slovenského literárneho fondu za najlepší dramatický text 2013; a taktiež cenu pre mladých dramatikov VEJK AP 2012. Za poviedku s názvom Nekrogames získala prémiu v súťaži Poviedka 2012. Za text novely Najkrajšie roky získala cenu poroty v literárnej súťaži DEBUT 2013. V roku 2017 vydala zbierku poviedok Sladký život, ktorá bola nominovaná na cenu Anasoft Litera a taktiež na cenu Bibliotéky. Publikovala v časopise Glosolália, Rozum a absolovovala mnoho čítačiek a prezentácií svojej knihy Sladký život. Venuje sa aj tvorbe pre rozhlas – pre rádio Devín spracovala do podoby rozhlasovej hry svoju poviedku „Pán Hybš tu nebýva“.
Stefanie Meyerová odchádza na misiu do Iraku pomáhať utečencom, ktorí počas vojny prišli o svoje domovy. Neraz sa stáva svedkom nebezpečných situácií, stojí oproti džihádistom, krutým bojovníkom Islamského štátu. Vo svete poznačenom strachom a vojnou stretáva Ahmeda. Stefanie sa bráni citom, ktoré v nej voči príťažlivému Arabovi vzplanú. Netuší, že život pre ňu pripravil ešte nejedno prekvapenie...
Mirka Manáková (1984, Bardejov). Miluje svoju rodinu, manžela, synov Dominika, Patrika a dcéru Júliu. Písanie je pre ňu droga. Debutovala bestsellerom Araba nemiluj. Je autorkou kníh Trpké precitnutie (2016), Noci s cudzincom (2016), Telo ako trest (2017), Arabská milenka (2017) kniha roka mesačníka Knižná revue, Slzy africkej lásky (2017), Slzy pre Araba (2018), V pasci Araba (2019), Arabská ruža (2019) a Prostitútka a Arab (2020). Prispela poviedkami do zbierky poviedok V zajatí vášne, V zajatí strachu a V zajatí hriechu.
Michaela pracuje ako čašníčka. Bezhlavo sa zamiluje do sexy potetovaného mladíka Daniela. Osud jej však nepraje. Rozhodne sa ujsť do zahraničia a hľadať šťastie. Nájde tam lásku svojho života? Alebo sa vráti späť na Slovensko k Danielovi? Je im dvom súdené byť spolu? Čo všetko jej prinesie osud do cesty?
Barbora Zezulová (1993) Mladá začínajúca autorka, pochádzajúca z Mestečka. Po strednej škole sa rozhodla pracovať v Českej republike, kde dodnes žije so svojím priateľom. Prvú knihu napísala v čase, keď čakali prvé dieťa. Knihy sa stali jej veľkou vášňou až v jej dvadsiatich rokoch, čítanie je pre ňu relax a písaním si kráti voľné chvíľky. Svoj voľný čas trávi najradšej so svojou rodinou, v prírode a s dobrou knihou v ruke.
Píše sa rok 1531. Na francúzskom zámku Anet sa za dramatických okolností objaví mladučká šľachtičná, ktorá nielenže stratila pamäť, ale ani nerozpráva. Jej príchod zasiahne do života majiteľky zámku, dvornej dámy Diany de Poitiers, ako aj ostatných členov jej domácnosti. Lenže kto usiluje záhadnej kráske o život, že radšej predstiera, že je nemá? A kam sa podel rytier Marcel, ktorý ju odvážne zachránil pred banditami, alebo kam zmizli jej vzácne klenoty? A kto v skutočnosti krásna neznáma naozaj je? Takto sa začína román Ples u vojvodkyne, prvý diel z päťdielnej historicko-dobrodružnej ságy SOPHIE.
Martina Monošová (1972, Stará Turá), spisovateľka. Vyštudovala dizajn na STU v Bratislave. V roku 2005 debutovala románom z prostredia opatrovateliek detí v Anglicku Lásky o piatej, napísala voľné pokračovanie príbehu z britských ostrovov Anglické prebúdzania (tému opérstva priniesla do slovenskej literatúry ako prvá), originálny trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé, s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej cesty i ceny, román o výšinách a pádoch v súkromí inak úspešnej speváčky Sladké sny (vyšlo i v češtine), erotickú detektívku Lekcie z nenávisti (vyšlo aj v češtine), ságovitý román o dvoch ženách na pozadí veľkých zmien v slovenskej spoločnosti za dvadsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie Miluje-nemiluje, idem! (vyšlo aj v češtine), komorný mysteriózno-romantický príbeh milenky ženatého muža Perly tej druhej, faktografickú knihu o výtvarnom diele Eleny Rumánkovej Harmónia zakliata farbami a historickú ságu SOPHIE: Ples u vojvodkyne, Rytierova druhá šanca, Ruže pre princeznú. Štvrtý a piaty diel pripravujeme. V roku 2000 žila v Anglicku a v rokoch 2007 – 2009 v Belgicku. Žije a tvorí v Slovenskom Grobe. www.martinamonosova.sk
MALÝ SPRIEVODCA ALZHEIMEROVOU CHOROBOU prináša ucelený pohľad na tajomný svet ľudského mozgu, ktorý je zasiahnutý neurodegeneráciou. Kniha mapuje históriu ochorenia, prináša najnovšie poznatky z oblasti molekulovej medicíny a zároveň vysvetľuje príčiny vzniku demencie. Mnohé informácie sú prekvapivo odvážne, podložené osobnou skúsenosťou z výskumu. Alzheimerova choroba dnes reprezentuje najčastejšiu formu demencie. Predpokladá sa, že na Slovensku žije až 80 000 pacientov s rôznymi formami demencie a za dvadsať rokov sa toto číslo zdvojnásobí. Malý sprievodca Alzheimerovou chorobou prináša množstvo poznatkov pre trpiace rodiny, príbuzných, ale aj pre odborníkov a pre každého kto sa zaujíma o fungovanie ľudskému mozgu.
Norbert Žilka je vedeckým riaditeľom biotechnologickej firmy AXON Neuroscience a riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV. V oblasti výskumu Alzheimerovej choroby pôsobí 22 rokov. Podieľal sa na vývoji prvej vakcíny proti Alzheimerovej chorobe a diagnostického testu pre AD. Je zakladateľom prvej slovenskej mozgovej banky a autorom Národného programu – Slovensko proti demencii. Publikuje v špičkových medzinárodných vedeckých časopisoch a venuje sa aj populárno-vedeckým aktivitám. (Quark, .týždeň, Domino Fórum).
Začína to nesmelými pohľadmi, romantickým randením na lavičkách v parkoch. Nasledujú kiná, divadlá, spoločné večere, spoločné bývanie. Svadba však všetko mení a svet sa často obráti naruby. Nie hneď. Zaľúbenosť trvá nejaký čas, aj vášnivé bozky, milovanie... Jedného dňa sa ale partneri akoby zobudili do celkom iného sveta. Ona zistí, že on má milenku, on zistí, že mu dostatočne neslúži, že dostatočne nerešpektuje jeho mačovskú povahu. A začína sa boj. Skutočné príbehy ľudí, ktorí si boli veľmi blízki, ale všetko pekné už pominulo, nastúpilo násilie, rešpekt zmizol do nenávratna. Facky, krik, plač, zloba. Fyzická sila partnerov dokazuje svoju nadvládu, na tvárach slabších zostávajú podliatiny. Taký je záver mnohých manželstiev a mnohých vzťahov.
Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou vyše štyridsiatich poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Žije a tvorí v Bratislave.
Neuveriteľný príbeh dvoch kamarátok, ktoré odišli za lepším životom do cudziny. Zatiaľ čo jedna tam pracuje, aby mohla študovať, druhá sa chce čím skôr vydať. Zoznámi sa s mužom, ktorý spĺňa jej predstavy a nevadí jej, že je moslim, no svadba sa nekoná. Príde ďalší muž, ďalšie sklamanie... Jej vzťahy sú plné dramatických situácií, emocionálnych výkyvov, nečakaných odhalení, či arabských paradoxov a nechýba ani viera v Alaha či boj s temnými silami. Skrátka, v jej živote sa stále niečo deje a kamarátka sa ju márne snaží pochopiť, pretože nič nie je také, ako sa spočiatku zdá. Kde končí reálny život a začína čosi iné?
Marianna Jurková (1978) pochádza z východného Slovenska, momentálne žije s manželom a deťmi v Banskej Bystrici. Zaoberá sa psychológiou, ezoterikou, arabskou kultúrou. Má rada slnko, more, knihy a všetko, čo je dobré... K literatúre mala blízko už od detstva, no písať začala len nedávno.
Kosztolányiho román Škovránča patrí medzi najčítanejšie a najobľúbenejšie romány modernej maďarskej literatúry. Od prvého knižného vydania (1922) vyšlo viac ako päťdesiat vydaní v pôvodnom maďarskom jazyku a ďalších 30 vydaní v 14 jazykoch. Dej románu sa odohráva počas piatich dní prvého týždňa v septembri 1899 na čoraz nudnejšej Dolnej zemi Uhorska. Je to rozprávanie o údele starnúcich rodičov, ich dcéry, starej dievky prezývanej Škovránča a tiež o dožívajúcej „džentríckej“ miestnej inteligencii, ktorá nudu svojho života zaháňa v alkoholickom opojení zábavnými „pohuľankami kancov“. Kosztolányi do románu zašifroval svoje spomienky na svet rodičovského domu a rodiska – súdobej Szabadky (Subotice). Jeho znalosť psychológie a psychoanalýzy mu dovoľuje nebadane viesť čitateľa k poznatku, že vnútorný dej vo vedomí postáv príbehu je niekedy oveľa dôležitejší než to, čo sa prezentuje navonok.
Dezső Kosztolányi (29. 3. 1885, Szabadka/Subotica – 3. 11. 1936, Budapešť), básnik, prozaik, esejista, fejtonista, prekladateľ, dominantná postava modernej maďarskej literatúry prvej tretiny 20. storočia. Slovenský koreň rodového mena rodáka zo Subotice prezrádza, že jeho predkovia sa presídlili z Hornej zeme (Kostoľany) na Dolnú zem (Vojvodinu) bývalého Uhorska. Základ vzdelania nadobudol v rodičovskom dome a na gymnáziu v rodnej Subotici, kde bol jeho otec Árpád Kosztolányi riaditeľom. Zapísal sa na Filozofické fakulty budapeštianskej a viedenskej univerzity. Zlákali ho však noviny a písanie. Štúdiá nedokončil, ale v umelecko-estetických a filozofických smeroch získal výnimočnú orientáciu a prehľad, čo uplatnil v rozsiahlej a žánrovo pestrej literárnej tvorbe. Na vrchole tvorivého rozmachu v roku 1933 sám na sebe objavil príznaky zhubnej rakoviny, ktorej napokon v septembri 1936 podľahol.
Príbeh mladučkej Liany, ktorá sa z východu nasťahuje k svojej tete a strýkovi do luxusnej vily v hlavnom meste. Prvé stretnutia sú pre Lianu nepríjemné, pretože jej prítomnosť strýkovi prekáža a dáva to najavo. Postupne z averzie vzniká medzi nimi priateľstvo a to vyústí do milostného vzplanutia. Začínajú sa tajne stretávať. Rodinné vzťahy však nie sú jedinou prekážkou v tomto škandalóznom vzťahu...
T. J. Lex je jednou z vás: Tajomná, tak trochu Ješitná, túžiaca po Láske a majsterka v Experimentovaní. Cez deň nosí uniformu, ktorá vzbudzuje vážnosť a v noci sa v nej prebúdzajú fantázie, ktoré sú priveľmi šokujúce, no rozhodne vzrušujúce. Nechajte sa vtiahnuť do kontroverzného príbehu Za hranicami rozkoše, už teraz vám môžeme sľúbiť, že autorka prinesie ďalšiu odvážnu knihu.
Myšlienky, ktoré mi napadli a zaznamenala som ich tak ako prišli. Stále hľadám a pýtam sa sama seba o čo asi v živote, vo vzťahoch a vo všetkom, čo žijeme ide? Možno pomôžu aj vám. Život ide ako má, to čo vezme, to zas dá Choď za srdcom, pošepne ti, ktorá láska jasne svieti Nevzdávaj sa, kráčaj ďalej, vydržíš to, vždy máš nádej Drž sa priateľa, stojí zaveľa Problémy sú iba slová, usmej sa a skús to znova
Maja Kadlečíková (1972, Bratislava). Študovala žurnalistiku na FiF UK v Bratislave. Je novinárka, spolupracovala s týždenníkom Plus 7 dní. Vydala básnickú zbierku Prezlečený anjel, s výtvarníkom Danielom Brogyányim zbierku Z radosti a knihu básničiek pre deti Bodkulienka. Ako textárka spolupracuje so speváčkou Adrienou Bartošovou. http://prezlecenyanjel.blogspot.com/
Prvý máj roku 1960 sa stal pre poručíka americkej tajnej služby CIA Francisa G. Powersa osudným. Ako pilot na ten čas technologicky najvyspelejšieho špionážneho lietadla známeho pod skratkou U-2 zverenú úlohu nesplnil. Po štarte z vojenskej základne v pakistanskom Pešavári mal preletieť nad územie Sovietskeho zväzu. Po celý čas mal z výšky fotografovať možné vojenské základne veľkej krajiny a pristáť až na vojenskej základni NATO v Nórsku. Jeho lietadlo však vo výške devätnástich kilometrov nad uralským mestom Sverdlovsk (dnes Jekaterinburg) zostrelili dve sovietske rakety. S tým v centrále CIA na čele s vtedajším riaditeľom, zúrivým antikomunistom Allenom Dullesom, málokto rátal. A ak aj, „riešenie“ malo byť jednoduché... Pilot spácha samovraždu. Nesmie sa dostať do rúk sovietskych orgánov. Príkaz nevykonal.
Michal Havran st. (1945, Rybník nad Hronom) zahraničnopolitický komentátor a publicista. Vyštudoval žurnalistiku na FFUK v Bratislave. Počas štúdií pracoval pre denník SMENA, spoluzakladal denník SME. Pôsobil na University of Maryland a v časopise CONGRESSIONAL QUARTERLY. Špecializuje sa na americkú zahraničnú politiku a arabské krajiny. Svoje postrehy a skúsenosti z tejto časti sveta opísal v knihe Od Arabskej jari po Islamský štát. Je autorom komentárov a reportáží, napísal knihu Sága Billa a Moniky o milostnom škandále prezidenta Clintona a romány Agent s pasom diplomata, Ruská špiónka, Ukradnutý prejav Nikitu Chruščova a Poľovačka na Che Guevaru. Žije a tvorí v Bratislave.
Michal Hvorecký prichádza po rokoch s novou zbierkou poviedok. Vrátil sa k literárnej fantastike a reaguje na výzvy 21. storočia ako globálna migrácia, klimatická kríza, pravicový populizmus či náboženský fanatizmus. Drony sledujú každý náš krok. Vzťahy sa už rozvíjajú iba na sieťach. V Dunaji ožívajú vyzy. V alternatívnych dejinách nás obsadia Američania. V jedenástich príbehoch nechýba napätie, irónia ani humor.
Michal Hvorecký (1976) píše prózu a prekladá z nemčiny. Jeho knihy vyšli v prekladoch do mnohých jazykov. Venuje sa aj tvorbe pre deti. Napísal tiež úspešný komiks Čierna oslava. Pracuje v Goetheho inštitúte. Žije v Bratislave.
Vysokoškolský učiteľ Tomáš raz náhodou na ulici stretne svoju bývalú študentku a pozve ju na kávu. Niekto ich nafotí a on je obvinený zo zvádzania študentiek. Pomocou nastrčenej milenky sa mu podarí škandál ustáť. Tomáš ale zostal poznačený (poškvrnený) a inak banálne rozhodnutia a náhody mu zmenia život. Jeho svet, o ktorom sa domnieval, že je tu navždy, sa rozloží. Aký život vlastne žil? Kde bola jeho pravá tvár? Nebola to všetko len falošná identita? A kde je tá pravá? Kde ju hľadať? Vo vede, v politike, v láske? Existuje identita alebo sa vždy nakoniec vyjaví iba falošná náhrada? Poskytuje súčasná spoločnosť človeku možnosť identifikovať sa s niečím alebo ide vždy skôr o náhodu, omyl?
Igor Daniš (1968), vyštudoval NHF EU. Pôsobil v SAV, na Ministerstve financií SR a ČR, v Centre strategických štúdií, na Úrade vlády SR a v Národnej rade SR. Učil na Fakulte managementu a Filozofickej fakulte UK ako aj na strednej škole. Pracoval na projektoch EÚ o sociálnych médiách a populizme (SKAMBA). Publikoval na spoločenské, politické, ekonomické, kultúrne a literárne témy v periodikách Sme, Pravda, Slovo, Domino Fórum, Hospodárske noviny, Trend, Literárny týždenník, Ekonomické rozhľady, Romboid, Britské listy, jetotak.sk, www.vulgo.net a www.poleblog.sk. V súčasnosti je komentátorom v denníku Pravda.
Píše sa rok 1531. Kráľa trápia starosti. Nečakane zomrela jeho matka a po nevydarenej svadbe vojvodu de Guisé sa znovu stratila Sophie de Marginel. Ak sa čím skôr nenájde, Jeho Veličenstvo očakáva veľké nepríjemnosti zo strany Spoločenstva psa. Po Sophie naďalej pátra jej poručník, markíz de Pays-Rouge, hoci návratom do Francúzska ohrozuje vlastný život. Kto v skutočnosti tajomný markíz je a čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi? Aká minulosť všetkých spája? Takto sa začína román Ruže pre princeznú, tretí diel historicko-romantickej ságy o záhadnej Sophie.
Martina Monošová (1972, Stará Turá), spisovateľka. Vyštudovala dizajn na STU v Bratislave. V roku 2005 debutovala románom z prostredia opatrovateliek detí v Anglicku Lásky o piatej, napísala voľné pokračovanie príbehu z britských ostrovov Anglické prebúdzania, (tému opérstva priniesla do slovenskej literatúry ako prvá), originálny trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé, s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej cesty i ceny, román o výšinách a pádoch v súkromí inak úspešnej speváčky Sladké sny (vyšlo i v češtine), erotickú detektívku Lekcie z nenávisti (vyšlo i v češtine), ságovitý román o dvoch ženách na pozadí veľkých zmien v slovenskej spoločnosti za dvadsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie Miluje-nemiluje, idem!, komorný mysteriózno-romantický príbeh milenky ženatého muža Perly tej druhej, faktografickú knihu o výtvarnom diele Eleny Rumánkovej Harmónia zakliata farbami a dva diely historickej ságy SOPHIE: Ples u vojvodkyne a Rytierova druhá šanca. Záverečný diel Markízino tajomstvo sa pripravuje. V r. 2000 žila v Anglicku a v 2007-2009 v Belgicku. Dnes žije a tvorí v Slovenskom Grobe. www.martinamonosova.sk
Krásna, sebavedomá, milujúca slobodu. Taká je Rosie, ktorá sa po rokoch v zahraničí vracia naspäť na Slovensko. Po niekoľkých kopancoch a pádoch sa zdá, že jej život nabral smer, ktorým sa chcela vždy uberať. Až do chvíle, kým nespozná Filipa. Syna majiteľa firmy v ktorej pracuje. Prečo sa k nej chlap, ktorý ju ani nepozná tak hrozne správa a prečo ju zároveň tak veľmi priťahuje? So svojimi bláznivými kamarátmi po svojom boku sa podvedome púšťa do niečoho, čomu sa celé roky úspešne vyhýbala.
Lucia Olrinková (1988, Bratislava) je matkou dvoch synov a písanie je pre ňu relax a zároveň útek od reality. Miluje svoje deti, dobré jedlo a tanec. Rada varí, pečie, číta...
Čo potrebuje slušný človek na to, aby totálne zlyhal? Päť príbehov vo svete, v ktorom nie sme jediným ľudským druhom. Päť omylov, ktoré sa neskončia tragicky len vďaka dobrému srdcu autora. Napätie, láska, humor a moderátor Kvído, ktorý je presvedčený, že by polovicu z vás do týždňa prinútil spáchať zločin. A možno aj všetkých.
Ján Babarík (1970), narodil sa v Rimavskej Sobote, postupne žil v Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Brne, USA, Anglicku a na niekoľkých menej známych miestach. Pracoval ako lesný taxátor, pomocník mlynára v antracitovej mlynici, lesný robotník, novinár, projektový manažér, obchodný zástupca, lektor, audítor, krupiér, klampiar, pokrývač, montér, či manipulant vo veľkosklade. V súčasnosti pracuje pre anglickú firmu ako supervízor odstávok v rafinériách v Škandinávii, na pobreží západnej Európy a na Britských ostrovoch. Žije v Košiciach, má tri deti.
Z identity sa nedá vystúpiť ani utiecť, pretože tvorí stred našej integrity. Eseje Dany Podrackej načierajú do hlbín slovenskej identity. Originalita kultúry má svoju tvár, za ktorou sa ukrývajú známe i neznáme tváre histórie. Autorku zaujímajú myšlienky, postoje a činy tých, ktorí sa spolupodieľali na duchovných dejinách Slovákov. Nepostupuje lineárne, ale cez okruhy tém ako sú zranenia identity, mentálne obrazy, archetypy prežitia či identita online – od Tatarkovej Obce božej po Dobšinského archetypy prežitia, od tajomných znakov na krasliciach z Polichna po evanjelium podľa Hviezdoslava, od chazarskej polemiky po bytie s avatarmi v kyberpriestore.
Dana Podracká (1954) poetka a esejistka. Od svojho debutu Mesačná milenka (1981) vydala desať básnických zbierok, naposledy Paternoster (2018). Ako esejistka sa profilovala knihami Mytológia súkromia (1995), Paradiso (1998), Bytostné stretnutie (2000), Slovenské tabu (2001), Jazyky z draka. Mytológia slovenských rozprávok (2002), diptych Pani Cogito. Mýtus o celistvosti & Zielpunkt. Mýtus o vernosti (2005), Hystéria siberiana (2009), Zatykač na Štúra (2015) a Timrava vo výbere Dany Podrackej (2018). Píše aj pre deti.
Do Bratislavy, ako hlavného a najväčšieho mesta krajiny, sa sťahujú ľudia z celého Slovenska. Tí, čo chcú v živote niečo dosiahnuť, talentovaní, schopní, cieľavedomí, avšak i lajdáci, zlodeji, kmíni. A niekedy sú veru na nerozoznanie. Hlavným hrdinom krimirománu Ivany Havranovej je človek, niktoš, patriaci do skupiny podvodníkov. Dokáže sa dostať do vysokej spoločnosti, a tam svojim príbehom presvedčiť bohatého podnikateľa, jedného z najznámejších v krajine. Stane sa tak parazitom, ktorý dokáže svoj príbeh dopĺňať, zneužívať a kráľovsky z neho žiť celé roky. Do príbehu však vstupuje aj obyčajné dievča, hľadajúce v Bratislave dobré miesto ekonómky. Ako fakturantka sa zoznámi s podvodníkom, zamiluje sa a začína jej celkom iný život. Dynamický, napínavý tragický príbeh odhaľuje nešťastné osudy ľudí v hlavnom meste a ukazuje, že život v ňom je častokrát nebezpečný a falošný.
Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou vyše tridsiatich poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Žije a tvorí v Bratislave.
Pútavý i dráždivý príbeh o neobvyklom vzťahu príťažlivej ženy a muža, ktorý sa vymyká všetkým štandardom. Jeho vlažný záujem ju uráža, no o to väčšmi provokuje. Je do neho beznádejne zamilovaná a posadnutá túžbou. Už ani nevie, čím by ho zaujala, nuž skúša rôzne sexuálne praktiky, no stále nevie, čo si o ňom myslieť. Je impotent, homosexuál, psychopat, sexuálny maniak, úchylák, či všetko dokopy? Čo pred ňou ukrýva? A o čo mu vlastne ide?
Jasmina Andics žije v Bratislave, vyštudovala školu s chemickým zameraním, no viac ako chémia v priemysle ju zaujíma chémia vo vzťahoch, o ktorých rada píše a jej poviedky boli uverejnené aj v časopisoch. Momentálne žije sama a hľadá novú lásku.
Čo by naozaj napísal Nietzsche po Tak vravel Zarathustra, ak by sa udržal v štádiu normálnosti o jeden deň naviac? Odpoveď je: Zrod. Aj keď irónia o Nietzschem je zároveň aj iróniou o autorovi Zrodu. Metaforická transformácia praveku na modernú spoločnosť, kde sa prelieva biológia s filozofiou, a zase naopak. Zrod sa však nevyhýba ani sociológii, etike a štruktúre myslenia, keďže v knihe sa človek dopracuje k úvodnému sebauvedomeniu v stvorení, čo so sebou prináša plusy aj mínusy na všetky možné spôsoby, teda nasleduje uvedomenie v sexe (z čoho vzniká vždy problém), uvedomenie v láske (z čoho vzniká vždy ekvivalent čistej slobody ducha), uvedomenie si smrti (hoci, dá sa smrť skutočne uvedomiť?) a tak ďalej. A čuduj sa svete, úvodné sebauvedomenie sa nazýva „TotalSick“.
Milan Kališ sa narodil 22. 8. 1979 v Ilave. Vyštudoval environmentalistiku, špecializácia pedológia, na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. V roku 2011 obhájil dizertačnú prácu na rovnakej univerzite v odbore environmentálna geochémia, pričom sa špecializoval na toxický kov tálium. Pracuje ako výskumný pracovník na Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave, kde sa venuje problematike dusíka a najmä dusičnanov v pôdach. V literárnej oblasti bol ocenený cenou primátora mesta Trenčín za poéziu v literárnej súťaži J. Braneckého v rokoch 1996 a 1998, v roku 1997 získal ocenenie EÚ v súťaži Európa v škole za 100 stranovú báseň Cesta pokračuje a poviedka Apuesta bola ocenená 3. miestom v súťaži Literárny Kežmarok v roku 1998. Bol hlavným organizátorom súťaže DEBUT v rokoch 2007, 2009 a 2011. V auguste roku 2020 mu mesto Dubnica nad Váhom udelilo cenu Perspektívy v kategórii literárne umenie. V roku 1997 mu vyšla kniha poézie Črepy 20. storočia. V roku 2015 mu v USA vyšiel román The Stars We Wrecked. Vo vydavateľstve Marenčin PT mu vyšla prozaická kniha Rozdrásané duše (2015), román Kúpil som si bordel (2017) a prozaické celky Odvrátená strana všetkého (2019).
Súkromný detektív Adrián uteká pred svojou minulosťou a postupne stráca zmysel života. Až prípad záhadnej Alice, nespútanej a živelnej dievčiny, pohybujúcej sa v najvyšších kruhoch spoločenskej smotánky, v ňom opäť rozprúdi krv. Sledovanie mladej, príťažlivej speváčky zmení Adriánovi život. Čoraz viac sa zamotáva do chaotického prívalu udalostí a odkrýva tienisté stránky slovenského šoubiznisu. Nečakaný záver vyúsťuje do odhalenia, ktoré prekvapí, no zároveň čitateľa prinúti premýšľať nad súvislosťami a hľadať vysvetlenia. Zdanlivo nepodstatné informácie totiž dokážu presne zapadnúť do mozaiky starostlivo premysleného psychotrileru s prvkami hororu.
Martin Jurík (1973, Bratislava) publikoval a žil v Nemecku a na Slovensku. Napísal romány Kým nás smrť nerozdelí/Čierny, Harlekýn, steampunkové sci-fi Projekt Zenta a dystopický román 2084. Je tiež autorom satirického fantasy seriálu Škoricovník.
Natália má všetko — sľubnú kariéru, luxusný život, dlhodobý vzťah. Je úspešná právnička – takmer advokátka. Vo svojom odbore patrí medzi najlepších a tým si plní svoj životný sen. Je však skutočne Natáliin život taký dokonalý, ako sa na prvý pohľad zdá? Jej snúbenec Kristián má o jej živote a plánoch inú predstavu. Drží Natáliu vo svojej zlatej klietke. Kam až je schopný zájsť, aby bolo všetko podľa jeho želania? Nájde Natália v sebe silu vzoprieť sa alebo mu podriadi celý svoj život?
Martina Kováčiková pracuje ako právnička v štátnej správe. Do jej kompetencie patrí tvorba legislatívy. Jej najväčšou vášňou sú knihy, rada číta a miluje písanie.
Akčný príbeh z alternatívnych slovenských dejín je druhou časťou knižnej ságy tajomného autora. „Nové jánošíkovské dobrodružstvo vás treskne valaškou ešte silnejšie než to prvé. Delikátna záležitosť – po všetkých stránkach. Bujará oslava imaginácie, hravej kreativity a potešenia z príbehu. Olovrant prekračuje všetky literárne hranice, ktoré sa dajú prekročiť. A tie, čo sa nedajú, vynaliezavo ohýba, aby ich prekročil tiež. Zjavne sa pri tom až orgiasticky baví – čitateľ spolu s ním. Dielo šialenca alebo génia, poprípade šialeného génia. Dômyselne zamaskované literárne nóbl umenie a zároveň skvelo pokleslá zábava. Čo viac si priať?“ Jozef Karika
Svetozár Olovrant, slovenský spisovateľ, ktorého pravú totožnosť poznajú iba najbližší priatelia. Podľa nezaručených správ sa narodil roku 1975 v Trenčíne a žije sám ako pustovník na vrchole opusteného vodojemu v pustatinách Turčianskej kotliny. Odmieta vystupovať v médiách a s vydavateľom komunikuje len cez internet alebo cez nastrčené osoby. Medzi jeho záľuby patrí športová streľba z kuše a suchá frankovka.
V čase koronakrízy mnohí upadnú aj do krízy osobnej a Angela k tomu smeruje tiež. Riešením jej frustrácie by mohla byť zoznamka, či dokonca sexzoznamka. Po počiatočných neúspechoch ju osloví muž, spĺňajúci jej vysoké nároky, a ona upadne do eufórie zamilovanosti. Obáva sa však chvíle, kedy bude musieť odhaliť svoju pravú, nie tak dokonalú tvár i postavu... Ako sa jej vysnený muž zachová a čo skrýva on? Čo zistí Angela hrou osudu o svojej rodine? Realistický, sviežo napísaný príbeh plný životných právd, nevtieravého humoru, emócií a erotiky.
Jasmina Andics žije v Bratislave, vyštudovala školu s chemickým zameraním, avšak viac ju zaujíma chémia v medziľudských vzťahoch. Má snahu ich pretaviť aj do literárnej podoby. Je slobodná a ešte stále hľadá toho pravého.
„V istom zmysle sme všetci len obete obetí...“ Klára chce matku. Matka chce slávu. Otec chce, aby všetci boli šťastní... Román je analýzou rozkladu dysfunkčnej rodiny, a zároveň sa snaží vysledovať, z čoho pramenia príčiny násilia. Avšak nie v globálnom merítku, ale na malej vzťahovej ploche jednej rodiny. Pretože korene všetkého zla začínajú v rodinách a vzťahoch medzi ich členmi.
Jana Micenková vyštudovala slovenský jazyk a literatúru v Prešove a následne scénaristiku a dramaturgiu na FAMU v Prahe. V roku 2013 založila v Prahe nezávislý divadelný súbor Nekroteatro, kde dodnes pôsobí ako dramatička a režisérka. Za svoju divadelnú hru Nekrogames získala Cenu slovenského literárneho fondu za najlepší dramatický text 2013; a taktiež cenu pre mladých dramatikov VEJK AP 2012. Za poviedku s názvom Nekrogames získala prémiu v súťaži Poviedka 2012. Za text novely Najkrajšie roky získala cenu poroty v literárnej súťaži DEBUT 2013. V roku 2017 vydala zbierku poviedok Sladký život, ktorá bola nominovaná na cenu Anasoft Litera a taktiež na cenu Bibliotéky. Publikovala v časopise Glosolália, Rozum a absolovovala mnoho čítačiek a prezentácií svojej knihy Sladký život. Venuje sa aj tvorbe pre rozhlas – pre rádio Devín spracovala do podoby rozhlasovej hry svoju poviedku „Pán Hybš tu nebýva“.
Peter Stolár začal svoju kariéru ako vekslák, ešte počas štúdia na gymnáziu. Pred tuzexom predával bony. Keďže bol šikovnejší ako ostatní, všimol si ho ich šéf. Zveril mu pašovanie plyšu do Poľska a späť prinášal zase kozmetiku. Osvedčil sa a šéf ho zapojil aj do distribúcie a predaja drog. Po revolúcii sa s ním spojil a spolu išli do malej privatizácie, založili si cateringovú firmu a Stolár aj reklamnú agentúru. Zbohatol cez rozličné známosti, ktoré získal pri organizovaní spoločenských podujatí. Pravda, nie vždy sa to dialo podľa zákona. Pri získavaní informácií využívali aj krásne hostesky ktoré nasadzovali do spální politikov. So svojím tútorom Rudim Červeňanom sa rozhodli, že si založia politickú stranu, aby sa ľahšie dostali k štátnym zákazkám. Po získaní licencie na založenie televízie sa vďaka reklame a propagácii vlastnej strany do parlamentu aj dostali. V nasledujúcich voľbách získali už toľko mandátov, že ich oslovila víťazná strana. Po tvrdých rokovaniach nakoniec vstúpili do koalície a z bývalého veksláka a mafiána sa stal predseda parlamentu.
Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vyšli mu zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem... a Tanec so životom..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš, Prezidentka a Osuský – zabudnutý diplomat. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti. www.luboolach.sk
Stefanie Meyerová odchádza na misiu do Iraku pomáhať utečencom, ktorí počas vojny prišli o svoje domovy. Neraz sa stáva svedkom nebezpečných situácií, stojí oproti džihádistom, krutým bojovníkom Islamského štátu. Vo svete poznačenom strachom a vojnou stretáva Ahmeda. Stefanie sa bráni citom, ktoré v nej voči príťažlivému Arabovi vzplanú. Netuší, že život pre ňu pripravil ešte nejedno prekvapenie...
Mirka Manáková (1984, Bardejov). Miluje svoju rodinu, manžela, synov Dominika, Patrika a dcéru Júliu. Písanie je pre ňu droga. Debutovala bestsellerom Araba nemiluj. Je autorkou kníh Trpké precitnutie (2016), Noci s cudzincom (2016), Telo ako trest (2017), Arabská milenka (2017) kniha roka mesačníka Knižná revue, Slzy africkej lásky (2017), Slzy pre Araba (2018), V pasci Araba (2019), Arabská ruža (2019) a Prostitútka a Arab (2020). Prispela poviedkami do zbierky poviedok V zajatí vášne, V zajatí strachu a V zajatí hriechu.
Michaela pracuje ako čašníčka. Bezhlavo sa zamiluje do sexy potetovaného mladíka Daniela. Osud jej však nepraje. Rozhodne sa ujsť do zahraničia a hľadať šťastie. Nájde tam lásku svojho života? Alebo sa vráti späť na Slovensko k Danielovi? Je im dvom súdené byť spolu? Čo všetko jej prinesie osud do cesty?
Barbora Zezulová (1993) Mladá začínajúca autorka, pochádzajúca z Mestečka. Po strednej škole sa rozhodla pracovať v Českej republike, kde dodnes žije so svojím priateľom. Prvú knihu napísala v čase, keď čakali prvé dieťa. Knihy sa stali jej veľkou vášňou až v jej dvadsiatich rokoch, čítanie je pre ňu relax a písaním si kráti voľné chvíľky. Svoj voľný čas trávi najradšej so svojou rodinou, v prírode a s dobrou knihou v ruke.
Píše sa rok 1531. Na francúzskom zámku Anet sa za dramatických okolností objaví mladučká šľachtičná, ktorá nielenže stratila pamäť, ale ani nerozpráva. Jej príchod zasiahne do života majiteľky zámku, dvornej dámy Diany de Poitiers, ako aj ostatných členov jej domácnosti. Lenže kto usiluje záhadnej kráske o život, že radšej predstiera, že je nemá? A kam sa podel rytier Marcel, ktorý ju odvážne zachránil pred banditami, alebo kam zmizli jej vzácne klenoty? A kto v skutočnosti krásna neznáma naozaj je? Takto sa začína román Ples u vojvodkyne, prvý diel z päťdielnej historicko-dobrodružnej ságy SOPHIE.
Martina Monošová (1972, Stará Turá), spisovateľka. Vyštudovala dizajn na STU v Bratislave. V roku 2005 debutovala románom z prostredia opatrovateliek detí v Anglicku Lásky o piatej, napísala voľné pokračovanie príbehu z britských ostrovov Anglické prebúdzania (tému opérstva priniesla do slovenskej literatúry ako prvá), originálny trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé, s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej cesty i ceny, román o výšinách a pádoch v súkromí inak úspešnej speváčky Sladké sny (vyšlo i v češtine), erotickú detektívku Lekcie z nenávisti (vyšlo aj v češtine), ságovitý román o dvoch ženách na pozadí veľkých zmien v slovenskej spoločnosti za dvadsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie Miluje-nemiluje, idem! (vyšlo aj v češtine), komorný mysteriózno-romantický príbeh milenky ženatého muža Perly tej druhej, faktografickú knihu o výtvarnom diele Eleny Rumánkovej Harmónia zakliata farbami a historickú ságu SOPHIE: Ples u vojvodkyne, Rytierova druhá šanca, Ruže pre princeznú. Štvrtý a piaty diel pripravujeme. V roku 2000 žila v Anglicku a v rokoch 2007 – 2009 v Belgicku. Žije a tvorí v Slovenskom Grobe. www.martinamonosova.sk
November 1989 prekvapil všetkých: vládnucich komunistov a ešte viac konšpirátorov rôznych skupín. Pohľad priameho aktéra na zlomové udalosti novembra 1989 a na začiatok deväťdesiatych rokov, kedy politiku tvorili neskúsení revolucionári a nadšenci a proti nim stáli pragmatické vyškolené nomenklatúrne kádre. V súbojoch na pôde parlamentov, v diskusiách v televízii na Kavčích horách už vznikala razantná požiadavka samostatného Slovenska od národniarov – ešte donedávna skrytých spolupracovníkov ŠtB. Hlavnú časť spomienok Ivana Čarnogurského zaberajú známe udalosti, ale neznáme súvislosti, pozadie konania politických skupín a ich záujmy vyzlečené donaha. Dnes, keď je všetko za nami, sa možno usmejeme alebo aj dobre zasmejeme. Kto zvíťazil? A kto vyšiel na psí tridsiatok?
Ivan Čarnogurský (1933). Narodil sa v rodine učiteľov. Rodičia boli z roľníckeho prostredia malej dediny. Vyrastal u starej mamy vo Vajnoroch pri Bratislave a od začiatku vojny v Malej Frankovej na goralskom gazdovstve Spišskej Magury. Svetové udalosti vnímal ako chlapec cez ruských partizánov, neskôr cez nemeckých vojakov a od roku 1945 cez Červenú armádu a Česko-Slovenskú republiku, v ktorej ukončil gymnázium aj vysokú školu technickú. Pracovný život od r. 1956 prežíval v propagande budovania socializmu. Po prvých politických previerkach v r. 1958 sa stal stavebným robotníkom. Pri betóne už ostal celý život s karíérou opravára strojov, majstra, vedúceho strediska, špecialistu-technológa a vedúceho odboru rozvoja podniku až do pádu socializmu v novembri 1989. V marci 1990 bol zvolený za generálneho riaditeľa stavebného podniku Hydrostav, za poslanca Národnej Rady, jej prvého podpredsedu a za člena európskych hospodárskych organizácií v Mníchove a Bruseli. Prežil celý život s ľuďmi v prvej línii na stavbách na Slovensku aj v zahraničí a nakoniec v úzkom kruhu politikov, ktorí mali rozdeliť štát na dve republiky. Zákulisie týchto udalostí a osobné skúsenosti ho priviedli k myšlienke napísať knihu o našom spoločnom živote, ktorý každý poznal iba v malom výseku svojho okolia. Píše o schopnosti Slovákov vždy a v každej situácii nájsť to najlepšie riešenie – a je jedno, či na stavbe maštale, alebo pri budovaní nového štátu.
Začína to nesmelými pohľadmi, romantickým randením na lavičkách v parkoch. Nasledujú kiná, divadlá, spoločné večere, spoločné bývanie. Svadba však všetko mení a svet sa často obráti naruby. Nie hneď. Zaľúbenosť trvá nejaký čas, aj vášnivé bozky, milovanie... Jedného dňa sa ale partneri akoby zobudili do celkom iného sveta. Ona zistí, že on má milenku, on zistí, že mu dostatočne neslúži, že dostatočne nerešpektuje jeho mačovskú povahu. A začína sa boj. Skutočné príbehy ľudí, ktorí si boli veľmi blízki, ale všetko pekné už pominulo, nastúpilo násilie, rešpekt zmizol do nenávratna. Facky, krik, plač, zloba. Fyzická sila partnerov dokazuje svoju nadvládu, na tvárach slabších zostávajú podliatiny. Taký je záver mnohých manželstiev a mnohých vzťahov.
Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou vyše štyridsiatich poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Žije a tvorí v Bratislave.
Život rabína Emila Davidoviče (1912 – 1986) je příběhem Žida narozeného v přísně ortodoxní rodině na Ukrajině, který přežil perzekuce a koncentrační tábory. Davidovič vyrostl v mnoha jazycích, navštěvoval slavnou ješivu v Bratislavě a studoval u Lea Baecka a Ismara Elbogena v Berlíně, ale také v Brně, Budapešti a ve Vídni. V roce 1944 byl se svou celou rodinou deportován do Osvětimi. Přežil a po válce se s manželkou Cilli usadili v Československu. Také zde čelil nepřátelství. Po bezpočtu těžkostí se mu podařilo utéct do Izraele. Později, až do konce svého života, působil jako rabín v Dortmundu, kde obnovil židovskou obec. Autorka Věra Trnková vypráví příběh rabína prostřednictvím osobních vzpomínek na svou přítelkyni ze školy Alici, dceru Emila Davidoviče.
Věra Trnková (1946, Praha). Studovala chemii na Univerzitě Karlově, získala doktorát z biochemie na univerzitě v Heidelbergu. Pracovala ve výzkumu. Po odchodu do důchodu pracuje jako dobrovolnice v knihovně Univerzity židovských věd v Heidelbergu, jako autorka spolupracuje s měsíčníkem české a slovenské židovské komunity Rosch Chodesch v Praze a s Židovskou ročenkou Federace židovské komunity v České republice. Žije v Německu.
Fotograf Karovič z bulvárneho denníka je svedkom vraždy mladíka na bratislavských Zlatých pieskoch. S kolegom, novinárom, sa púšťa do pátrania. Pri hľadaní svedkov preniknú do sveta mladých ľudí ponorených vo virtuálnom priestore. Obaja sú však zo starej školy. Chcú len vedieť prečo a ako ten mladý človek zomrel.
Peter Gašparík (1977, Bratislava). Študoval réžiu na VŠMU a tiež v Taliansku, vo Francúzsku a v USA. Okrem réžie (dokument Tereza - Náboj lásky) píše poéziu a prózu. Vyšli mu knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, Šelmy a hyeny. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu.
Neuveriteľný príbeh dvoch kamarátok, ktoré odišli za lepším životom do cudziny. Zatiaľ čo jedna tam pracuje, aby mohla študovať, druhá sa chce čím skôr vydať. Zoznámi sa s mužom, ktorý spĺňa jej predstavy a nevadí jej, že je moslim, no svadba sa nekoná. Príde ďalší muž, ďalšie sklamanie... Jej vzťahy sú plné dramatických situácií, emocionálnych výkyvov, nečakaných odhalení, či arabských paradoxov a nechýba ani viera v Alaha či boj s temnými silami. Skrátka, v jej živote sa stále niečo deje a kamarátka sa ju márne snaží pochopiť, pretože nič nie je také, ako sa spočiatku zdá. Kde končí reálny život a začína čosi iné?
Marianna Jurková (1978) pochádza z východného Slovenska, momentálne žije s manželom a deťmi v Banskej Bystrici. Zaoberá sa psychológiou, ezoterikou, arabskou kultúrou. Má rada slnko, more, knihy a všetko, čo je dobré... K literatúre mala blízko už od detstva, no písať začala len nedávno.
Kosztolányiho román Škovránča patrí medzi najčítanejšie a najobľúbenejšie romány modernej maďarskej literatúry. Od prvého knižného vydania (1922) vyšlo viac ako päťdesiat vydaní v pôvodnom maďarskom jazyku a ďalších 30 vydaní v 14 jazykoch. Dej románu sa odohráva počas piatich dní prvého týždňa v septembri 1899 na čoraz nudnejšej Dolnej zemi Uhorska. Je to rozprávanie o údele starnúcich rodičov, ich dcéry, starej dievky prezývanej Škovránča a tiež o dožívajúcej „džentríckej“ miestnej inteligencii, ktorá nudu svojho života zaháňa v alkoholickom opojení zábavnými „pohuľankami kancov“. Kosztolányi do románu zašifroval svoje spomienky na svet rodičovského domu a rodiska – súdobej Szabadky (Subotice). Jeho znalosť psychológie a psychoanalýzy mu dovoľuje nebadane viesť čitateľa k poznatku, že vnútorný dej vo vedomí postáv príbehu je niekedy oveľa dôležitejší než to, čo sa prezentuje navonok.
Dezső Kosztolányi (29. 3. 1885, Szabadka/Subotica – 3. 11. 1936, Budapešť), básnik, prozaik, esejista, fejtonista, prekladateľ, dominantná postava modernej maďarskej literatúry prvej tretiny 20. storočia. Slovenský koreň rodového mena rodáka zo Subotice prezrádza, že jeho predkovia sa presídlili z Hornej zeme (Kostoľany) na Dolnú zem (Vojvodinu) bývalého Uhorska. Základ vzdelania nadobudol v rodičovskom dome a na gymnáziu v rodnej Subotici, kde bol jeho otec Árpád Kosztolányi riaditeľom. Zapísal sa na Filozofické fakulty budapeštianskej a viedenskej univerzity. Zlákali ho však noviny a písanie. Štúdiá nedokončil, ale v umelecko-estetických a filozofických smeroch získal výnimočnú orientáciu a prehľad, čo uplatnil v rozsiahlej a žánrovo pestrej literárnej tvorbe. Na vrchole tvorivého rozmachu v roku 1933 sám na sebe objavil príznaky zhubnej rakoviny, ktorej napokon v septembri 1936 podľahol.
V lesoch pri Hnúšti našli hubári mŕtvolu ženy. Nohu mala chytenú v pytliackej pasci, jednu ruku odrezanú, po celom tele známky krutého mučenia. Detektív Pupala sa zdráha uveriť výsledkom pitvy - žena sa do pasce v lese chytila niekoľko hodín po svojej smrti. Napínavý psychotriler vás zavedie tam, odkiaľ sa ľudia vracať nezvyknú...
Ján Babarík (1970), narodil sa v Rimavskej Sobote, postupne žil v Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Brne, USA, Anglicku a na niekoľkých menej známych miestach. Pracoval ako lesný taxátor, pomocník mlynára v antracitovej mlynici, lesný robotník, novinár, projektový manažér, obchodný zástupca, lektor, audítor, krupiér, klampiar, pokrývač, montér, či manipulant vo veľkosklade. V súčasnosti pracuje pre anglickú firmu ako supervízor odstávok v rafinériách v Škandinávii, na pobreží západnej Európy a na Britských ostrovoch. Žije v Košiciach, má tri deti.
V knihe Arona Grünhuta, bratislavského rodáka a záchrancu Židov, sú uchované spomienky na tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, keď bratislavská židovská komunita bojovala o holú existenciu. Grünhut ako člen ilegálnej siete zohrával jednu z kľúčových úloh pri záchrane Židov. V zápiskoch prináša málo známe fakty o záchranných akciách, na ktorých sa podieľal, o pôsobení vedúcich predstaviteľov židovského odboja, o perzekúcii a terore, ktorý sám pocítil, keď ho zatkli a väznili. Predstavuje funkcionárov ortodoxnej židovskej obce a približuje dejiny bratislavských náboženských spolkov.
Aron Grünhut sa narodil v Bratislave v roku 1895. V medzivojnovom období bol aktívnym členom a funkcionárom ortodoxnej židovskej obce v Bratislave. Istý čas viedol židovské pohrebné bratstvo Chevra Kadiša. Ako obchodník často cestoval po Európe a sledoval radikalizáciu pomerov. Vycítil, že Hitler chystá likvidáciu Židov, a rozhodol sa konať. Ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny sa významným spôsobom podieľal na záchrane Židov, bol činný aj v židovskom odboji. V Bratislave dal vybudovať tajné úkryty pre židovské rodiny na úteku a zásoboval ich jedlom. V roku 1943 sa sám ocitol v ohrození. Pred zatknutím ušiel do Budapešti, kde žil pod falošnou identitou a naďalej pomáhal židovským utečencom zo Slovenska. Po komunistickom prevrate sa s rodinou vysťahoval do Izraela, tu zastával funkcie predsedu Spolku bývalých Bratislavčanov v Izraeli, predsedu Výboru na výstavbu synagógy a ješivy, prézesa synagógy v Jeruzaleme. Bol predsedom Asociácie Chatama Sofera (Chug Chatam Sofer) v Tel Avive a rozhodol sa aspoň symbolicky preniesť časť židovskej Bratislavy do Jeruzalema. Spolufinancoval projekt výstavby novej ješivy a synagógy, ktorá dostala názov Pressburg. Nová ješiva pokračuje v tradícii najstaršej bratislavskej židovskej školy preslávenej rabínom Chatamom Soferom. V synagóge dal zhotoviť kópiu svätostánku bývalej Veľkej synagógy na Zámockej ulici v Bratislave. Pressburg Ješiva a synagóga sú jediné stavby svojho druhu v Izraeli a predstavujú unikátne dedičstvo bratislavského židovstva. Zomrel v Tel Avive v roku 1974, pochovaný je na cintoríne v izraelskom meste Zichron Meir.
Tri rôzne pohľady na historické korene a súčasné reflexie vojnového slovenského štátu a holokaustu predstavujú dôležitý prínos k hlbšiemu poznaniu nedávnej minulosti Slovenska a jej presahov do súčasnosti. Napriek časovému odstupu, postupnému odchodu posledných svedkov doby, napriek dostupným historickým faktom, ostáva tento režim aj trištvrte storočia po jeho zániku stále aktuálnym problémom našej spoločnosti. Zuzana Panczová sa zaoberá Protokolmi sionských mudrcov a ich šírením v slovenskom prostredí. V tridsiatych rokoch 20. storočia prispel tento konšpiračný falzifikát k formovaniu antisemitskej propagandy a protižidovského zákonodarstva vojnového slovenského štátu a podieľal sa tak na tragických osudoch desaťtisícov jeho židovských obyvateľov. Daniel Luther sa zaoberá súčasnými reflexiami vyhnania príslušníkov českej menšiny, ku ktorému došlo na prelome rokov 1938 – 1939 už v prvých mesiacoch existencie vojnového štátu. Soňa Gyárfáš Lutherová reflektuje dôsledky arizačných zákonov, ktoré vstúpili do platnosti v roku 1940 a viedli k úplnému ožobráčeniu príslušníkov židovskej komunity na Slovensku.
Daniel Luther, CSc. (nar. 1950 v Bratislave) absolvoval odbor etnológia na FiFUK v Bratislave. Pôsobí ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Špecializuje sa na urbánnu etnológiu a obradovú kultúru. Je spoluautorom viacerých publikácií, medzi inými Taká bola Bratislava, Etnografický atlas Slovenska, Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, Slovakia: European Contexts of the Folk Culture a autorom monografií Zabudnuté priadky: K spoločenskému životu mládeže na Slovensku, Česká komunita v Bratislave 20. storočia, Z Prešporka do Bratislavy, Bratislava Česko-Slovenská (Putovanie z monarchie do Slovenského štátu). Mgr. Soňa G. Lutherová, PhD. (1982 v Bratislave), absolventka Katedry etnológie a kultúrnej antropológie FiFUK, pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV. Venuje sa problematike vizuálnej antropológie, individuálnej a sociálnej identity a pamäti, (post)socializmu a materiálnej kultúry, všíma si aj aplikáciu inovatívnych a reflexívnych metód v etnografickom výskume. Svoje poznatky publikuje v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch a monografiách. Je spolueditorkou monografie Za hranicami vedy? Aplikovaná antropológia v spoločnosti a režisérkou antropologického dokumentárneho filmu Zatopené. V súčasnosti pripravuje celovečerný dokumentárny film Šťastný človek. Napísala tiež knižku pre deti o stereotypoch a inklúzii Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? Mgr. Zuzana Panczová, PhD. (1978 v Žiline). Vyštudovala etnológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV. Zameriava sa na výskum naratívov, skupinovej identifikácie a stereotypov, hlavným predmetom jej záujmu sú súčasné a tradičné povesti, predovšetkým však fámy a konšpiračné teórie. Svoje poznatky priebežne publikovala v zahraničných a domácich vedeckých časopisoch, najmä však v monografii Konšpiračné teórie: témy, historické kontexty a argumentačné stratégie.
Príbeh mladučkej Liany, ktorá sa z východu nasťahuje k svojej tete a strýkovi do luxusnej vily v hlavnom meste. Prvé stretnutia sú pre Lianu nepríjemné, pretože jej prítomnosť strýkovi prekáža a dáva to najavo. Postupne z averzie vzniká medzi nimi priateľstvo a to vyústí do milostného vzplanutia. Začínajú sa tajne stretávať. Rodinné vzťahy však nie sú jedinou prekážkou v tomto škandalóznom vzťahu...
T. J. Lex je jednou z vás: Tajomná, tak trochu Ješitná, túžiaca po Láske a majsterka v Experimentovaní. Cez deň nosí uniformu, ktorá vzbudzuje vážnosť a v noci sa v nej prebúdzajú fantázie, ktoré sú priveľmi šokujúce, no rozhodne vzrušujúce. Nechajte sa vtiahnuť do kontroverzného príbehu Za hranicami rozkoše, už teraz vám môžeme sľúbiť, že autorka prinesie ďalšiu odvážnu knihu.
Myšlienky, ktoré mi napadli a zaznamenala som ich tak ako prišli. Stále hľadám a pýtam sa sama seba o čo asi v živote, vo vzťahoch a vo všetkom, čo žijeme ide? Možno pomôžu aj vám. Život ide ako má, to čo vezme, to zas dá Choď za srdcom, pošepne ti, ktorá láska jasne svieti Nevzdávaj sa, kráčaj ďalej, vydržíš to, vždy máš nádej Drž sa priateľa, stojí zaveľa Problémy sú iba slová, usmej sa a skús to znova
Maja Kadlečíková (1972, Bratislava). Študovala žurnalistiku na FiF UK v Bratislave. Je novinárka, spolupracovala s týždenníkom Plus 7 dní. Vydala básnickú zbierku Prezlečený anjel, s výtvarníkom Danielom Brogyányim zbierku Z radosti a knihu básničiek pre deti Bodkulienka. Ako textárka spolupracuje so speváčkou Adrienou Bartošovou. http://prezlecenyanjel.blogspot.com/
Prvý máj roku 1960 sa stal pre poručíka americkej tajnej služby CIA Francisa G. Powersa osudným. Ako pilot na ten čas technologicky najvyspelejšieho špionážneho lietadla známeho pod skratkou U-2 zverenú úlohu nesplnil. Po štarte z vojenskej základne v pakistanskom Pešavári mal preletieť nad územie Sovietskeho zväzu. Po celý čas mal z výšky fotografovať možné vojenské základne veľkej krajiny a pristáť až na vojenskej základni NATO v Nórsku. Jeho lietadlo však vo výške devätnástich kilometrov nad uralským mestom Sverdlovsk (dnes Jekaterinburg) zostrelili dve sovietske rakety. S tým v centrále CIA na čele s vtedajším riaditeľom, zúrivým antikomunistom Allenom Dullesom, málokto rátal. A ak aj, „riešenie“ malo byť jednoduché... Pilot spácha samovraždu. Nesmie sa dostať do rúk sovietskych orgánov. Príkaz nevykonal.
Michal Havran st. (1945, Rybník nad Hronom) zahraničnopolitický komentátor a publicista. Vyštudoval žurnalistiku na FFUK v Bratislave. Počas štúdií pracoval pre denník SMENA, spoluzakladal denník SME. Pôsobil na University of Maryland a v časopise CONGRESSIONAL QUARTERLY. Špecializuje sa na americkú zahraničnú politiku a arabské krajiny. Svoje postrehy a skúsenosti z tejto časti sveta opísal v knihe Od Arabskej jari po Islamský štát. Je autorom komentárov a reportáží, napísal knihu Sága Billa a Moniky o milostnom škandále prezidenta Clintona a romány Agent s pasom diplomata, Ruská špiónka, Ukradnutý prejav Nikitu Chruščova a Poľovačka na Che Guevaru. Žije a tvorí v Bratislave.
Michal Hvorecký prichádza po rokoch s novou zbierkou poviedok. Vrátil sa k literárnej fantastike a reaguje na výzvy 21. storočia ako globálna migrácia, klimatická kríza, pravicový populizmus či náboženský fanatizmus. Drony sledujú každý náš krok. Vzťahy sa už rozvíjajú iba na sieťach. V Dunaji ožívajú vyzy. V alternatívnych dejinách nás obsadia Američania. V jedenástich príbehoch nechýba napätie, irónia ani humor.
Michal Hvorecký (1976) píše prózu a prekladá z nemčiny. Jeho knihy vyšli v prekladoch do mnohých jazykov. Venuje sa aj tvorbe pre deti. Napísal tiež úspešný komiks Čierna oslava. Pracuje v Goetheho inštitúte. Žije v Bratislave.
Vysokoškolský učiteľ Tomáš raz náhodou na ulici stretne svoju bývalú študentku a pozve ju na kávu. Niekto ich nafotí a on je obvinený zo zvádzania študentiek. Pomocou nastrčenej milenky sa mu podarí škandál ustáť. Tomáš ale zostal poznačený (poškvrnený) a inak banálne rozhodnutia a náhody mu zmenia život. Jeho svet, o ktorom sa domnieval, že je tu navždy, sa rozloží. Aký život vlastne žil? Kde bola jeho pravá tvár? Nebola to všetko len falošná identita? A kde je tá pravá? Kde ju hľadať? Vo vede, v politike, v láske? Existuje identita alebo sa vždy nakoniec vyjaví iba falošná náhrada? Poskytuje súčasná spoločnosť človeku možnosť identifikovať sa s niečím alebo ide vždy skôr o náhodu, omyl?
Igor Daniš (1968), vyštudoval NHF EU. Pôsobil v SAV, na Ministerstve financií SR a ČR, v Centre strategických štúdií, na Úrade vlády SR a v Národnej rade SR. Učil na Fakulte managementu a Filozofickej fakulte UK ako aj na strednej škole. Pracoval na projektoch EÚ o sociálnych médiách a populizme (SKAMBA). Publikoval na spoločenské, politické, ekonomické, kultúrne a literárne témy v periodikách Sme, Pravda, Slovo, Domino Fórum, Hospodárske noviny, Trend, Literárny týždenník, Ekonomické rozhľady, Romboid, Britské listy, jetotak.sk, www.vulgo.net a www.poleblog.sk. V súčasnosti je komentátorom v denníku Pravda.
Píše sa rok 1531. Kráľa trápia starosti. Nečakane zomrela jeho matka a po nevydarenej svadbe vojvodu de Guisé sa znovu stratila Sophie de Marginel. Ak sa čím skôr nenájde, Jeho Veličenstvo očakáva veľké nepríjemnosti zo strany Spoločenstva psa. Po Sophie naďalej pátra jej poručník, markíz de Pays-Rouge, hoci návratom do Francúzska ohrozuje vlastný život. Kto v skutočnosti tajomný markíz je a čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi? Aká minulosť všetkých spája? Takto sa začína román Ruže pre princeznú, tretí diel historicko-romantickej ságy o záhadnej Sophie.
Martina Monošová (1972, Stará Turá), spisovateľka. Vyštudovala dizajn na STU v Bratislave. V roku 2005 debutovala románom z prostredia opatrovateliek detí v Anglicku Lásky o piatej, napísala voľné pokračovanie príbehu z britských ostrovov Anglické prebúdzania, (tému opérstva priniesla do slovenskej literatúry ako prvá), originálny trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé, s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej cesty i ceny, román o výšinách a pádoch v súkromí inak úspešnej speváčky Sladké sny (vyšlo i v češtine), erotickú detektívku Lekcie z nenávisti (vyšlo i v češtine), ságovitý román o dvoch ženách na pozadí veľkých zmien v slovenskej spoločnosti za dvadsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie Miluje-nemiluje, idem!, komorný mysteriózno-romantický príbeh milenky ženatého muža Perly tej druhej, faktografickú knihu o výtvarnom diele Eleny Rumánkovej Harmónia zakliata farbami a dva diely historickej ságy SOPHIE: Ples u vojvodkyne a Rytierova druhá šanca. Záverečný diel Markízino tajomstvo sa pripravuje. V r. 2000 žila v Anglicku a v 2007-2009 v Belgicku. Dnes žije a tvorí v Slovenskom Grobe. www.martinamonosova.sk
Spomienku na holokaust nemožno obmedziť na formálnu sondu do nie tak dávnej minulosti. Pochopenie jeho následkov vyžaduje nielen poznať osudy, počty a mená zavraždených. K následkom je potrebné zaradiť tiež, ako toto historicky relatívne krátke obdobie ovplyvnilo život preživších a ich potomkov. Ako sa zmenila židovská komunita? Koľko židovských tradícií stratilo nositeľov? A ako tieto straty (ne)vníma majoritná spoločnosť? Niekdajšie hrôzy zároveň varujú pred možným opakovaním. Veď pokusy rehabilitovať režim a vedúce osobnosti vojnového slovenského štátu predstavujú aj dnes aktuálny problém slovenskej spoločnosti.
PhDr. Monika Vrzgulová, CSc. (1965, Trenčín). Študovala na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK v Bratislave. Ako vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na výskum sociálnej a kolektívnej pamäti a identity, na výskum obdobia holokaustu, socializmu a politík spomínania na Slovensku metódou oral history, ako aj na skúmanie problematiky predsudkov a stereotypov v spoločenskom diskurze. PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20.-21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.
Krásna, sebavedomá, milujúca slobodu. Taká je Rosie, ktorá sa po rokoch v zahraničí vracia naspäť na Slovensko. Po niekoľkých kopancoch a pádoch sa zdá, že jej život nabral smer, ktorým sa chcela vždy uberať. Až do chvíle, kým nespozná Filipa. Syna majiteľa firmy v ktorej pracuje. Prečo sa k nej chlap, ktorý ju ani nepozná tak hrozne správa a prečo ju zároveň tak veľmi priťahuje? So svojimi bláznivými kamarátmi po svojom boku sa podvedome púšťa do niečoho, čomu sa celé roky úspešne vyhýbala.
Lucia Olrinková (1988, Bratislava) je matkou dvoch synov a písanie je pre ňu relax a zároveň útek od reality. Miluje svoje deti, dobré jedlo a tanec. Rada varí, pečie, číta...
Diplomat Štefan Osuský patrí k takým osobnostiam našich dejín ako boli Vavro Šrobár či Imrich Karvaš. Po zákroku Uhorského ministra školstva Apponyiho odišiel študovať do Spojených štátov. V Amerike získal vysokoškolské vzdelanie a pohyboval sa prevažne medzi slovenskými krajanmi. Aktívne podporoval vznik Československej republiky. Jeho pôsobenie ako vyslanca Slovenskej ligy v Paríži a v Ženeve bolo mimoriadne úspešné. Už tu, na rokovaniach, mal prvé nedorozumenia s Edvardom Benešom, ktoré potom pretrvávali počas jeho celej diplomatickej kariéry. Benešov výrazný čechoslovakizmus Osuský musel často zmierňovať. Pôsobenie Osuského počas jeho parížskeho obdobia bolo náročné. Ako mimoriadny minister a vyslanec podpísal Trianonskú zmluvu vo Versailles. Po obsadení pomníchovskej republiky odmietol vydať našu ambasádu Nemcom. Po rozpade republiky sa v roku 1939 postavil na čelo druhého československého odboja. Ako jeden z prvých organizoval odpor proti Hitlerovskému Nemecku.
Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát a Prezidentka a monografie Vavro Šrobár a Guvernér Imrich Karvaš. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.
Čo potrebuje slušný človek na to, aby totálne zlyhal? Päť príbehov vo svete, v ktorom nie sme jediným ľudským druhom. Päť omylov, ktoré sa neskončia tragicky len vďaka dobrému srdcu autora. Napätie, láska, humor a moderátor Kvído, ktorý je presvedčený, že by polovicu z vás do týždňa prinútil spáchať zločin. A možno aj všetkých.
Ján Babarík (1970), narodil sa v Rimavskej Sobote, postupne žil v Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Brne, USA, Anglicku a na niekoľkých menej známych miestach. Pracoval ako lesný taxátor, pomocník mlynára v antracitovej mlynici, lesný robotník, novinár, projektový manažér, obchodný zástupca, lektor, audítor, krupiér, klampiar, pokrývač, montér, či manipulant vo veľkosklade. V súčasnosti pracuje pre anglickú firmu ako supervízor odstávok v rafinériách v Škandinávii, na pobreží západnej Európy a na Britských ostrovoch. Žije v Košiciach, má tri deti.
