Lotta na svojej ceste za šťastím občas zišla z cesty, zablúdila do neznámych krajín, miest, domov, bytov a izieb, aby napokon zistila, že naša realita je zbytočne preceňovaná. Druhú prozaickú knihu Mary Stankovej tvoria tri prózy Mesto, Dom a Zlotta. Všetky tri texty tematizujú aktuálne problémy v našej spoločnosti – osamelosť, odcudzenosť, sklony k závislostiam, hľadanie rôznych skratiek, snahu zapáčiť sa spoločnosti v protiklade s nemožnosťou splniť jej očakávania a nároky, najmä však všadeprítomnú túžbu po láske či aspoň jej napodobeninách. Kniha je vyjadrením našej skutočnosti pomocou neskutočných motívov a obrazov. Pre niekoho smutným, pre iného pravdivým a pre ďalších možno úplne zbytočným. Odložte na chvíľu realitu a všetko, čo považujete za nutné, možné, či pravdepodobné a vstúpte do mesta a domu za zrkadlom. Zlotta tam už na vás čaká.

Mara Stanková (1989) s elánom učí budúcich novinárov lingvistické a textovo orientované predmety. Za svoj prozaický debut LottiNElásky (2017) získala prémiu v rámci Ceny Ivana Kraska. Prekladá beletriu z angličtiny, píše recenzie a články pre literárne časopisy, v prvom rade sa však venuje študentom a vede na katedre. Spolupracuje s viacerými slovenskými vydavateľstvami ako jazyková redaktorka a slovenčinu učí aj cudzincov či právnikov.

Lotta je mladá žena, stratená v sieťach svojich vzťahov, predstáv, závislostí, smútkov a občasných záchvevov radosti. Krátke prózy s ústrednou postavou Lotty sú dôkazom toho, že „sex, drogy a rokenrol“ (nie) je vždy zárukou šťastia a spokojnosti.

Mara Stanková (1989) vyštudovala slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UK, kde pokračovala aj v doktorandskom štúdiu. Poviedky publikovala v časopisoch Romboid, RAK, Dotyky a Eva. Okrem písania vlastných próz sa venuje prekladaniu a recenzovaniu. Spolu so spisovateľmi, ktorých priezviská sa začínajú na M (Mann, Márquez, McEwan, Miller, Mulisch, Murakami...), má najradšej tvorbu Françoise Saganovej. Počúva Led Zeppelin a len málokedy pohrdne pohárikom dobrej whisky.