Petržalka – Engerau – Ligetfalu
2. vydanie

Ján Čomaj

Petržalka leží na území troch osád na pravom brehu Dunaja. Kedysi najväčšia dedina v Československu, dnes jedno z najväčších panelákových sídlisk v strednej Európe.Autor popisuje históriu Petržalky od počiatkov osídlenia, cez rímske obdobie, príchod Slovanov a Pečenehov, etnický a sídelný vývoj v rámci Uhorska, odpor Budapešti odovzdať územie Československu v r. 1918, anexiu Nemeckou ríšou až po pripojenie Petržalky k Československu. Medzi historické pramene vsúva spomienky starých Petržalčanov a ilustruje dobovými fotografiami ľudí, domov, ulíc, obchodov, manufaktúr, tovární, ihrísk, kúpaliska Lido, parku, kaviarní, lodeníc, lunaparkov, bálov, kasární a uličiek totálnej biedy.

9788081149283
978-80-8114-928-3
Ján Čomaj
Petržalka – Engerau – Ligetfalu|2. vydanie

Petržalka leží na území troch osád na pravom brehu Dunaja. Kedysi najväčšia dedina v Československu, dnes jedno z najväčších panelákových sídlisk v strednej Európe.Autor popisuje históriu Petržalky od počiatkov osídlenia, cez rímske obdobie, príchod Slovanov a Pečenehov, etnický a sídelný vývoj v rámci Uhorska, odpor Budapešti odovzdať územie Československu v r. 1918, anexiu Nemeckou ríšou až po pripojenie Petržalky k Československu. Medzi historické pramene vsúva spomienky starých Petržalčanov a ilustruje dobovými fotografiami ľudí, domov, ulíc, obchodov, manufaktúr, tovární, ihrísk, kúpaliska Lido, parku, kaviarní, lodeníc, lunaparkov, bálov, kasární a uličiek totálnej biedy.

Tagy: #Bratislava #Pressburg
12.90
10.0000
18.4.2017
208 str., viaz., 13,5 × 20 cm
5
1
0
ďalšie knihy od autora Ján Čomaj
obal knihy Petržalka – Engerau – Ligetfalu|4. vydanie

Petržalka – Engerau – Ligetfalu

Petržalka leží na území troch osád na pravom brehu Dunaja. Kedysi najväčšia dedina v Československu, dnes jedno z najväčších panelákových sídlisk v strednej Európe. Autor popisuje históriu Petržalky od počiatkov osídlenia, cez rímske obdobie, príchod Slovanov a Pečenehov, etnický a sídelný vývoj v rámci Uhorska, odpor Budapešti odovzdať územie Československu v r. 1918, anexiu Nemeckou ríšou až po pripojenie Petržalky k Československu. Medzi historické pramene vsúva spomienky starých Petržalčanov a ilustruje dobovými fotografiami ľudí, domov, ulíc, obchodov, manufaktúr, tovární, ihrísk, kúpaliska Lido, parku, kaviarní, lodeníc, lunaparkov, bálov, kasární a uličiek totálnej biedy.

Ján Čomaj (1935 – 2020), absolvent štúdia novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, patril v šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia k uznávaným reportérom mládežníckeho denníka Smena. Jeho knižný debut Počmáraný život bol učebnicou umeleckej reportáže. Ani reportérske umenie nezachránilo Čomaja pred nastupujúcimi normalizátormi: musel odísť zo Smeny aj z literatúry. K novinárskej práci sa vrátil až po novembri 1989. V knihe Veľký biliardový stôl predstavil výber zo svojej reportérskej tvorby zo 60. rokov a naplno sa začal venovať žánru literatúry faktu. Vytvoril viac ako dve desiatky príťažlivých knižných portrétov známych historických, umeleckých a popredných hereckých osobností. Temným stránkam našej histórie sa venoval v knihách Súboje s prekliatím či Zločin po slovensky. Tvoril do posledných dní a knihu pamätí Hovorí očitý svedok dokončil krátko pred smrťou.

obal knihy Hovorí očitý svedok

Hovorí očitý svedok

Po stovkách príbehov ľudí, ktorí vstúpili do slovenského aj európskeho povedomia a viacerí z nich aj do jeho vlastného života, sa Ján Čomaj rozhodol rozpovedať svoj vlastný životný príbeh. V ňom dominujú tri základné skutočnosti, ktoré ho utvárali ako človeka a vytvorili jeho hodnotový systém: posuny historických hraníc na slovensko-maďarskom pohraničí po roku 1938 a 1945, pľúcne problémy, ktoré ho sprevádzali celý život a pripravili o život jeho matku a šesťdesiate roky uplynulého storočia – slovenské predjarie, ktoré umožnilo aj zrod modernej slovenskej reportáže a vznik Čomajových najlepších reportérských diel. Závan slobody, ktorý sme naplno zažili v roku 1968 bol drasticky ukončený okupáciou 21. augusta. Nasledujúcich dvadsať rokov prežival ako vydedenec s občasnými stretnutiami s rovnako postihnutými ľuďmi. Po novembri 1989 pôsobil po boku predsedu vlády národného porozumenia Milana Čiča, opäť bol reportérom a zažíval veľmi plodné roky pri písaní nových kníh. Odišiel v januári 2020, ale stihol zanechať svedectvo, ktoré svojou výpovednou hodnotou prekračuje aj horizont jeho storočia.

Ján Čomaj (1935 - 2020), absolvent štúdia novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, patril v šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia k uznávaným reportérom mládežníckeho denníka Smena. Jeho knižný debut Počmáraný život bol učebnicou umeleckej reportáže. Ani reportérske umenie nezachránilo Čomaja pred nastupujúcimi normalizátormi: musel odísť zo Smeny aj z literatúry. K novinárskej práci sa vrátil až po novembri 1989. V knihe Veľký biliardový stôl predstavil výber zo svojej reportérskej tvorby zo 60. rokov a naplno sa začal venovať žánru literatúry faktu. Vytvoril viac ako dve desiatky príťažlivých knižných portrétov známych historických, umeleckých a popredných hereckých osobností. Temným stránkam našej histórie sa venoval v knihách Súboje s prekliatím či Zločin po slovensky. Tvoril do posledných dní a knihu pamätí Hovorí očitý svedok dokončil krátko pred smrťou.

obal knihy Petržalka – Engerau – Ligetfalu|3. vydanie

Petržalka – Engerau – Ligetfalu

Petržalka leží na území troch osád na pravom brehu Dunaja. Kedysi najväčšia dedina v Československu, dnes jedno z najväčších panelákových sídlisk v strednej Európe.Autor popisuje históriu Petržalky od počiatkov osídlenia, cez rímske obdobie, príchod Slovanov a Pečenehov, etnický a sídelný vývoj v rámci Uhorska, odpor Budapešti odovzdať územie Československu v r. 1918, anexiu Nemeckou ríšou až po pripojenie Petržalky k Československu. Medzi historické pramene vsúva spomienky starých Petržalčanov a ilustruje dobovými fotografiami ľudí, domov, ulíc, obchodov, manufaktúr, tovární, ihrísk, kúpaliska Lido, parku, kaviarní, lodeníc, lunaparkov, bálov, kasární a uličiek totálnej biedy.

obal knihy Búranie Podhradia

Búranie Podhradia

Stavba Mosta SNP a zánik bratislavskej štvrte

„Urbánne kvality nadobudne iba ten priestor, ktorý si mešťania prisvojili.“

Miroslav Marcelli

Unikátny dokument o búraní Podhradia a stavbe Mosta SNP. V roku 1968 si mladý zamestnanec Slovenskej televízie, ktorá sídlila v budove synagógy na Rybnom námestí, kúpil fotoaparát. Fotografoval okolie, ktoré sa každý deň hrozivým tempom menilo. Na jednom brehu Dunaja ťažké mechanizmy búrali mesto, na druhom rástla konštrukcia mosta. Spomienkami a názormi prispeli architekti Štefan Svetko, Marián Marcinka, Štefan Šlachta, Ján Bahna, Iľja Skoček. Doslov napísal filozof Miroslav Marcelli.

obal knihy Petržalka – Engerau – Ligetfalu

Petržalka – Engerau – Ligetfalu

Petržalka leží na území troch osád na pravom brehu Dunaja. Kedysi najväčšia dedina v Československu, dnes jedno z najväčších panelákových sídlisk v strednej Európe. Autor popisuje históriu Petržalky od počiatkov osídlenia, cez rímske obdobie, príchod Slovanov a Pečenehov, etnický a sídelný vývoj v rámci Uhorska, odpor Budapešti odovzdať územie Československu v r. 1918, anexiu Nemeckou ríšou až po pripojenie Petržalky k Československu. Medzi historické pramene vsúva spomienky starých Petržalčanov a ilustruje dobovými fotografiami ľudí, domov, ulíc, obchodov, manufaktúr, tovární, ihrísk, kúpaliska Lido, parku, kaviarní, lodeníc, lunaparkov, bálov, kasární a uličiek totálnej biedy.
obal knihy Čakanie na koniec

Čakanie na koniec

Kniha o veľkých prípadoch ponovembrovej kriminality na Slovensku, za ktoré súdy vyniesli najťažší možný trest – doživotné väzenie. Vo svojej novej zbierke reportáží sa Ján Čomaj sa sústreďuje na problém klasického zločinu a trestu na pozadí prípadov, ktoré vyvolali najväčší ohlas po novembri 1989. S reportérskym umením, ktoré ani po desaťročiach nestratilo svoju sugestívnu silu, preniká do myslenia a konania páchateľov, či ich už poháňa vidina ľahko nadobudnutého zisku ako dvojicu vrahov mladých holandských manželov na diaľnici, alebo patologická osobnosť ako úchylného deväťnásobného vraha „z Carltonu“ J. Rigo, ktorý účinkoval na území troch európskych štátov. Svoje miesto si tu našli aj prípady, ku ktorým by nebolo prišlo bez veľkej ponovembrovej amnestie, „leopoldovská masakra“ či príbeh nezamestnaného Jána Garaja – vraha vlastnej manželky a dvoch detí, ktorého sadistické sklony vyburcovali najmä sociálne pohnútky. Aj vďaka tomu, že autor využíva rozličné formy rozprávania, strieda uhly pohľadu a dokladá ich úryvkami zo súdnych spisov a odborných expertíz, jeho texty nadobúdajú miestami podobu akéhosi dokumentárneho akčného trileru s výrazným morálno-psychologickým podtónom.
obal knihy Šachová Bratislava

Šachová Bratislava

Bratislava má bohatú šachovú históriu. Kempelen tu zostrojil svoj slávny šachový automat, s ktorým precestoval celý svet. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bol šachový stolík neodmysliteľnou rekvizitou každej kaviarne. Tu sa šachisti stretávali a hrávali slávne partie.Bratislava má bohatú tradíciu významných šachových podujatí: boli tu veľmajstri Aľjechin, Smyslov, Bronštejn, legendárny majster sveta Karpov hral v Bratislave simultánku so sto mladými šachistami, v roku 1993 sa tu konali majstrovstvá sveta juniorov. Autori spomínajú desiatky vynikajúcich československých šachistov, také mená ako Kolisch, Krčméry, Exner, Zamojský, Molec, Réti, Roháček, Ujtelky, Kozma, Šefc, Ftáčnik, Pokorná a ďalší.

ďalšie knihy z edície Bratislava – Pressburg
obal knihy Chatam Sofer • Veľký zázrak sa stal

Chatam Sofer • Veľký zázrak sa stal

Peter Salner a kol.

29.11.2023
14,90
9788056911013
978-80-569-1101-3

Rabín Chatam Sofer (vlastným menom Moše Schreiber) je dnes súčasťou multikultúrneho panteónu osobností Bratislavy. Patrí k najväčším duchovným autoritám tradičného judaizmu. Za jeho pôsobenia bola Prešporská ješiva jednou z najprominentnejších vzdelávacích inštitúcií v židovskom svete. Po rokoch zabudnutia sa dočkal poštovej známky, pamätnej mince, uličky Soferove schody a v roku 2002 bol slávnostne otvorený Pamätník Chatama Sofera. Bratislavská verejnosť, židovskí veriaci a turisti z celého sveta môžu obdivovať moderný objekt, ktorý rešpektuje prísne náboženské tradície judaizmu.

Kniha, ktorú zostavil Peter Salner, prináša autentické pohľady na osobnosť slávneho rabína, ale tiež na zničenie a zložitú záchranu cintorína, na ktorom je pochovaný. Judaista Maroš Borský píše o živote a diele Chatama Sofera, diplomat Martin Bútora prispel k obnove Pamätníka z pozície slovenského veľvyslanca v USA, architekt Martin Kvasnica je autorom projektu pamätníka, etnológ Peter Salner koordinoval komunikáciu bratislavskej komunity, miestnych úradov a veriacich židov z USA a Izraela, pracovníci firmy RAFT Vladimír Mühl, Roman Koprda a Michal Čulen sa podieľali na stavbe Pamätníka. Nechýbajú ani postrehy Jozefa Staška a Otta Macháča, ktorí sprevádzajú návštevníkov a spomienky Martina Mózera na tvorbu filmového dokumentu o soferovskej dynastii.

obal knihy Šľachtický rod Stummer na Slovensku do roku 1945

Šľachtický rod Stummer na Slovensku do roku 1945

Ernst Haupt-Stummer

17.5.2023
14,90
9788056910795
978-80-569-1079-5

Ernst Haupt-Stummer – maliar, sochár, hudobník a spisovateľ, pochádza z významnej aristokratickej rodiny bývalých moravsko-rakúskych veľkopriemyselníkov a veľkostatkárov. Narodil sa v roku 1933 v kaštieli v Tovarníkoch pri Topoľčanoch, kde prežil svoje detstvo. Jeho predkovia získali bohatstvo a prestíž obchodovaním so soľou, neskôr s cukrom a progresívnym hospodárením na vlastných a prenajatých veľkostatkoch. Široko rozvetvená rodina žila na Slovensku na šiestich panstvách. Na konci druhej svetovej vojny museli emigrovať do Rakúska, opustiť milovaný domov na Slovensku, kde im skonfiškovali majetok. Ernst Haupt-Stummer vyštudoval scénografiu na vysokej škole výtvarných umení vo Viedni, pokračoval v štúdiu obchodu a ekonomiky v Mníchove. V roku 1958 založil vo Viedni reklamnú agentúru. Po zavŕšení úspešnej kariéry sa stal podporovateľom mladých umeleckých talentov z rôznych kútov Európy. V knihe spomína na svoje detstvo v kaštieli v Tovarníkoch a v obľúbenom letovisku na Kulháni. Opisuje život a pomery na panstve tak, ako ich vnímal v čase dospievania. Vďaka jeho spomienkam sa prenesieme do obdobia 30. rokov 20. storočia, dozvieme sa o detstve aristokrata, o jeho názoroch na okolitý svet, o jeho pocitoch a vzťahu k najbližším príbuzným a k služobníctvu. Spomína na výlety a prvé poľovačky, na pestúnku, guvernantky či obľúbeného kuchára. Opisuje návštevy a stretnutia s priateľmi na panstve, obdobie vojnovej okupácie až po dramatický útek celej rodiny do Rakúska v roku 1945.

obal knihy Bratislavský hrad a Podhradie|3. vydanie

Bratislavský hrad a Podhradie

Lajos Kemény

16.3.2023
14,90
9788056910955
978-80-569-1095-5

Zaujímavé detaily z archívov o Hrade v jeho starej podobe i stáročných premenách. Autor nás zavedie do komnát so vzácnymi umeleckými dielami a rozpráva o živote obyvateľov Hradu. Oživí kráľovské návštevy, zásnuby, svadby, veľkolepé slávnosti na počesť hradného panstva. Nazrieme do podzemných žalárov, kde trpeli účastníci protihabsburského boja za slobodu. Prejdeme sa po malebnom Podhradí s domami bohatých mešťanov, nazrieme do šľachtických kúrií a obydlí patricijských rodín. Sme svedkami obliehania mesta, ničivých požiarov, ktoré spustošili mnoho domov, ale aj hrdý prešporský Hrad.

obal knihy Lichtenfeld|Jedno meno, dva osudy

Lichtenfeld

Peter Chorvát

16.3.2023
14,90
9788056909546
978-80-569-0954-6

Populárne izraelské bojové umenie krav maga je úzko spojené s Bratislavou. Už začiatkom 20. storočia sa v starom Prešporku usadil Samuel Lichtenfeld – estrádny umelec, univerzálny športový tréner a v neposlednom rade veľký propagátor systému sebaobrany džiu-džicu. Od roku 1908 svoje vedomosti a schopnosti naplno zúročil pri práci v mestskej polícii ako detektív. V boji so zákerným zločinom pokračoval aj po vzniku Československej republiky na poste obvodného inšpektora štátnej polície. K športu viedol aj svojich synov. Mladší Imrich tak aj vďaka rodinnému zázemiu mohol vyniknúť v zápasení a boxe. Bol to práve on, ktorý v konfrontácii s holokaustom na Slovensku posunul úroveň svojho športového pôsobenia do iných sfér – tam, kde bežného občana čaká boj na ulici, tam, kde niet rozhodcu, ktorý by zvážil, kto je víťazom, tam, kde ide o život. Ešte predtým však mladý „Imi“ Lichtenfeld absolvoval nejeden zápasnícky súboj vo farbách klubov ŠK Makkabea či AFK Waldes Praha. Slúžil v československej armáde doma i na Blízkom východe, kam sa dostal po strastiplnom putovaní na riečnom remorkéri Pentcho, po stroskotaní a zázračnej záchrane.

Mgr. Peter Chorvát, PhD. (1977, Banská Bystrica). Od roku 2003 žije v Bratislave. Pracuje vo Vojenskom historickom ústave, kde sa špecializuje na vojenské dejiny Slovenska v rokoch 1867 – 1939. Je autorom troch monografií a dvoch edícií dokumentov. Dejinami bojového umenia krav maga sa zaoberá od roku 2017 a rekreačne trénuje v Krav maga academy. Je ženatý, má dve dcéry.

obal knihy Petržalka – Engerau – Ligetfalu|4. vydanie

Petržalka – Engerau – Ligetfalu

Ján Čomaj

16.3.2023
14,90
9788056910986
978-80-569-1098-6

Petržalka leží na území troch osád na pravom brehu Dunaja. Kedysi najväčšia dedina v Československu, dnes jedno z najväčších panelákových sídlisk v strednej Európe. Autor popisuje históriu Petržalky od počiatkov osídlenia, cez rímske obdobie, príchod Slovanov a Pečenehov, etnický a sídelný vývoj v rámci Uhorska, odpor Budapešti odovzdať územie Československu v r. 1918, anexiu Nemeckou ríšou až po pripojenie Petržalky k Československu. Medzi historické pramene vsúva spomienky starých Petržalčanov a ilustruje dobovými fotografiami ľudí, domov, ulíc, obchodov, manufaktúr, tovární, ihrísk, kúpaliska Lido, parku, kaviarní, lodeníc, lunaparkov, bálov, kasární a uličiek totálnej biedy.

Ján Čomaj (1935 – 2020), absolvent štúdia novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, patril v šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia k uznávaným reportérom mládežníckeho denníka Smena. Jeho knižný debut Počmáraný život bol učebnicou umeleckej reportáže. Ani reportérske umenie nezachránilo Čomaja pred nastupujúcimi normalizátormi: musel odísť zo Smeny aj z literatúry. K novinárskej práci sa vrátil až po novembri 1989. V knihe Veľký biliardový stôl predstavil výber zo svojej reportérskej tvorby zo 60. rokov a naplno sa začal venovať žánru literatúry faktu. Vytvoril viac ako dve desiatky príťažlivých knižných portrétov známych historických, umeleckých a popredných hereckých osobností. Temným stránkam našej histórie sa venoval v knihách Súboje s prekliatím či Zločin po slovensky. Tvoril do posledných dní a knihu pamätí Hovorí očitý svedok dokončil krátko pred smrťou.

obal knihy Bratislavské rarity|3. vydanie

Bratislavské rarity

Igor Janota

16.3.2023
14,90
9788056905067
978-80-569-0506-7

Kniha Bratislavské rarity prekvapí aj dobrého znalca. Koľko unikátov skrýva naše mesto a jeho najbližšie okolie. O to vzácnejšia bude pre tých, ktorí mesto len spoznávajú. Čitateľ sa dozvie množstvo zaujímavostí o korune na veži Dómu, o vzácnych gobelínoch v Primaciálnom paláci, o stáročnej tradícii vežových koncertov. Spolu s autorom nazrieme do prešporských dvorov, ktoré ukrývajú pozoruhodné tajomstvá, navštívime slávne prešporské hostince a hotely. Dozvieme sa, ako sa riadila doprava na Dunaji, ako bolo ešte donedávna osvetlené mesto, že v Bratislave máme dodnes najužší dom aj najmenší šľachtický palác v Európe. V knihe sa hovorí aj o prešporských a bratislavských mostoch, o veľkých prírodných katastrofách, ktoré postihli mesto, o vodných mlynoch a železnici, o katoch a bosorkách, o balónoch a vzducholodiach nad mestom, o tom, čo skrývajú priečelia domov a palácov, kam sa chodili Bratislavčania kúpať, ako sa cestovalo električkou do Viedne, prečo má Bratislava prívlastok mesto mieru a ako vôbec dostala Bratislava svoje meno.

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej. Je synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. V rokoch 1964 – 1983 pracoval ako vedecký tajomník Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva. V časopisoch a novinách publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy, písal rozprávky pre deti. História Bratislavy je jeho celoživotnou témou.

obal knihy Vily okolo Horského parku

Vily okolo Horského parku

Tomáš Berka, Ján M. Bahna

7.4.2022
29,90
9788081146954
978-80-8114-695-4

Sprievodca na potulkách po atraktívnej vilovej štvrti na bratislavskej Kalvárii a susediacom Horskom parku. Nájdeme tu najvýznamnejšie vily z najstaršieho romantického obdobia, ale aj z neskorších medzivojnových čias a najnovšie vily súčasnosti. Autori objavujú nové informácie a fotografie o významných vilách, ich obyvateľoch a majiteľoch a o zaujímavej histórii tejto lokality. Vily okolo Horského parku, Vily nad Hradom a Vily na Slavíne tvoria trilógiu sprievodcov po bratislavských vilách ako doplnok k úspešnej monografii Vily nad Bratislavou.

Tomáš Berka (1947, Bratislava) filmový a scénický architekt. Po počiatočnom štúdiu architektúry vyštudoval scénografiu na VŠMU v Bratislave. Pre divadlá a televízie vytvoril okolo stopäťdesiat scén a vyše sto divadelných a kultúrnych plagátov. Svoju výtvarnú tvorbu vystavoval v Európe a v Japonsku. V roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadrienále. Vytvoril dekorácie k viac ako štyridsiatim filmom a spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. Je spoluautorom slovenských pavilónov na Expo 2000 v Hanoveri a na Expo 2015 v Miláne. Ako hráč na klávesy bol pri zrode skupiny Modus, v roku 1969 založil skupinu Ex We Five a v roku 1971 s Ferom Griglákom Fermatu, s ktorou nahral sedem autorských albumov. Je držiteľom Ceny Literárneho fondu za knihu Rocková Bratislava a Ceny Júliusa Satinského za kultúrny prínos hlavnému mestu. Na knižnom veľtrhu vo Frankfurte v roku 2019 dostal cenu za najlepšie ilustrovanú knihu o filme (Veľká ilúzia). Za scénografiu do filmu Amnestie získal cenu Slnko v sieti (2020). Vyšli mu knihy Blumentálske blues (2010), René (2017), kniha o filmovej architektúre Veľká ilúzia (2019), monografia o divadelnom plagáte, scénografii a výstavách Plagáty a iné veci (2021), s Fedorom Frešom Rocková Bratislava (2013), s J. M. Bahnom Vily nad Bratislavou (2013), Vily nad Hradom (2016), Vily na Slavíne (2019). Žije a tvorí v Bratislave. Ján Milo Bahna (1944, Pukanec), architekt, profesor na VŠVU. Architektúru vyštudoval v roku 1967 na SVŠT a v roku 1970 na VŠVU. Realizoval okolo 90 významných objektov a interiérov. Pracoval v ŠPÚO u architekta Matušíka a profesora Vilhana. Tu vznikli významné obchodné stavby, interiéry bánk, interiér bratislavského letiska a vládny salónik. Udržiaval kontakt s európskymi a českými architektami. Spoluorganizoval stretnutia stredoeurópskych architektov v Spišskej Kapitule a Starých Splavoch. Po roku 1990 založil AA Ateliér architektúry. Bol na zakladajúcom zjazde Obce architektů a na zakladajúcom zjazde Spolku architektov Slovenska. Jeho ateliér spracoval významné projekty bánk a obchodných stavieb, Dom odievania a rekonštrukciu OD Dunaj. Jeho banky v Žiline i Čadci patria ku klenotom našej architektúry. Postavil dva evanjelické kostoly, Evanjelickú bohosloveckú fakultu a budovu VŠVU. Jeho rekonštrukcia komplexu Univerzitnej knižnice a rekonštrukcia synagógy v Leviciach sú dokladom citlivej práce v historickom prostredí. V rokoch 2008-2014 bol viceprezidentom a prezidentom Spolku architektov Slovenska. Vystavuje vo Viedni, Zürichu a v Mníchove. V roku 2014 získal Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. Je laureát Jurkovičovej ceny za OD Ružinov a VÚB banku, Satinského ceny Čučoriedka, Ceny primátora Bratislavy, Stavby roka, Ceny Arch a Ceny predsedu Národnej rady. Jeho Vilu Lineu zaradili do Svetového atlasu architektúry Phaidon. Kriticky sa vyjadruje k súčasnej aj plánovanej architektúre Bratislavy.

obal knihy Považie|hrady, zámky a povesti|2. vydanie

Považie

Karl Benyovszky

23.2.2022
12,90
9788056909713
978-80-569-0971-3

Cudzincovi, ktorý na svojich cestách čo len nakrátko zavíta na Slovensko, treba vrelo odporúčať návštevu malebného Považia: možno ho porovnať s romantickým Porýním a s hojne navštevovanou, obľúbenou oblasťou Wachau, no počtom zámkov a zrúcanín s tridsiatimi hradmi, pevnosťami, kaštieľmi a starými kláštormi je Považie podstatne bohatšie. Ak si ho chceme pozrieť, nemôžeme využiť plavbu loďou, musíme sa uspokojiť so železnicou, lebo rieka pre plytčiny, nebezpečné ohyby a častý nedostatok vody je nesplavná. Ale práve cesta vlakom poskytuje návštevníkovi mimoriadne čaro, umožní mu nielen pokochať sa pohľadom na túto perlu Slovenska, ale aj pobudnúť v prekrásnych Tatrách. Na starých pohľadniciach, fotografiách a rytinách vynárajú sa pri čítaní mestá a mestečká, zámky a hrady opradené povesťami, a Benyovszky, vynikajúci sprievodca, nás upriamuje na zaujímavosti, ktoré by sme si sami sotva všimli. Takto nám cesta hore Považím príjemne plynie a ani sa nenazdáme prejdeme z Bratislavy až k sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Tam sa cesta končí. A v nás ostane len túžba navštíviť tieto čarovné miesta.

Karl Benyovszky sa narodil 4. júla 1886 v centre Prešporka, na nároží terajšieho Hviezdoslavovho námestia a Mostovej ulice. Benyovszky, syn policajného úradníka, prežil v dome s výhľadom na Mestské divadlo a kostolík kláštora Notre Dame celé detstvo. Navštevoval maďarské školy, ale nemčinu stále považoval za svoj materinský jazyk. Po I. svetovej vojne ho v Budapešti odsúdili za protimonarchistické názory. Roku 1924 sa vrátil do Bratislavy, kde žil až do roku 1945. Pôsobil v redakcii Pressburger Zeitung, neskôr v Grenzbote. Intenzívne sa zaoberal históriou mesta, napísal knihu o dejinách mestského divadla, rozsiahle dielo o živote J. N. Hummela. Po slovensky vyšli jeho knihy Prechádzka starým Prešporkom, Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Obrázky z prešporského geta, Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Považie – hrady, zámky, povesti a Železná studnička. Po násilnom vysťahovaní Nemcov z Československa žil v Rakúsku, kde 6. januára 1962 zomrel.

obal knihy Ondrejský cintorín|3. vydanie

Ondrejský cintorín

Viera Obuchová

23.2.2022
14,90
9788056909706
978-80-569-0970-6

Prechádzka po jednom z najstarších zachovaných cintorínov na území Bratislavy. Vznikol okolo roku 1784 a sú tu pochované významné prešporské rodiny, remeselníci, umelci, podnikatelia a mnohé vynikajúce osobnosti. V knihe sa spomína viac ako 170 osobností a množstvo umelecky zaujímavých náhrobkov, ktoré sú zobrazené na vyše 200 dobových fotografiách.Mená ako Pálffy, Esterházy, Feigler, Ortvay, Manderla, Palugyay, Justi, Kozics, Werner, Ludwig, Marshall, Rigele, Lanfranconi, Albrecht, bratislavský „Robinson“ Karl Jetting, Majsch, Tido Gašpar, J. E. Hubert, Gessay, Žabota, Vavro Šrobár, Melkovič, Satinský a mnohé ďalšie – tvorili históriu mesta. Na prechádzke po Ondrejskom cintoríne si pripomenieme ich zaujímavé osudy.

PhDr. Viera Obuchová, CSc. (1951, Bratislava), vyštudovala históriu na FiF UK v Bratislave. Od roku 1974 pracuje ako historička v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave. Je autorkou a spoluautorkou odborných a populárno-náučných publikácií o histórii Bratislavy.

obal knihy Moderná Bratislava|2. vydanie

Moderná Bratislava

Peter Szalay a kol.

23.2.2022
14,90
9788056909690
978-80-569-0969-0

Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa sa Bratislava postupne začína meniť na modernú metropolu. Zriaďujú sa nové inštitúcie, prichádzajú českí úradníci, buduje sa štátna správa. Mení sa duch mesta – z ospalého, kedysi významného a bohatého korunovačného mesta sa stáva živé dynamické moderné mesto. Mení sa životný štýl obyvateľov a tomu sa prispôsobuje architektúra a urbanizmus mesta. Prichádzajú mladí architekti najmä z Čiech a z Rakúska, žačína sa meniť ráz centra mesta a vzniká množstvo projektov na novú, modernú výstavbu. Kniha mapuje obdobie Prvej republiky do vzniku Slovenského štátu. Kolektív autorov sa snaží zachytiť nielen urbanistické zmeny, vznik zaujímavých moderných stavieb, ale aj ducha doby, každodený život a životný štýl v Bratislave v tomto období. Autorka sa venuje modernej architektúre. Knihu pripravuje v spolupráci s kolektívom historikov a architektov. Kniha je bohato ilustrovaná dobovými fotografiami a plánmi.

Zostavovateľ publikácie Peter Szalay a kolektív autorov: Katarína Andrášiová, Nina Bartošová, Katarína Haberlandová (SAV) a Michal Bogár, Ľubomír Králik, Ľudovít Urban (Ateliér BKU).

obal knihy Bratislavské víno

Bratislavské víno

Vladimír Tomčík

23.2.2022
14,90
9788056909362
978-80-569-0936-2

Básnik nazval Bratislavu mestom na sútoku vína a Dunaja, no nie je to len bonmot. Veď už viac ako dve tisícročia sa v našom regióne pestuje hrozno a výsledkom pracovitých rúk, ľudského umu a slnka je lahodné víno. Prví klčovali svahy Malých Karpát Kelti, po stáročiach rímsky cisár Marcus Aurelius Probus nariadil svojim legionárom vysadiť na okolitých pahorkoch vinič. O obľúbenosti vína svedčí aj fakt, že sa nám zachovali modlitby za víno ešte z čias Cyrila a Metoda. V stredoveku panovníci výnosmi ochraňovali bratislavských vinohradníkov a vtedajšia produkcia 2500 litrov vína na obyvateľa svedčí o jeho význame ako obchodnej komodity. Až na štyridstiatich piatich uliciach vládla nevídaná podviechová demokracia; Bratislavčania prví ochutnali šampanské mimo územia Francúzska a to od Palugyaia mali aj vo vinotéke na Titanicu.

Vladimír Tomčík (1950, Bratislava) vyštudoval dejiny umenia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracoval 16 rokov v redakcii Výtvarný život, vo vydavateľstve Mladé letá. Pripravil množstvo výstav u nás i v zahraničí. Je autorom viac ako tisícky odborných a popularizačných článkov, scenárov a autorských relácií v rozhlase a televízii. Popri výtvarnom umení sa venuje histórii Bratislavy a dejinám gastronómie. Vyšlo mu 13 kníh o umení, Bratislave a gastronómii. Je autorom výtvarnej podoby rekonštrukcie Hviezdoslavovho námestia.

obal knihy Kaviareň Štefánka

Kaviareň Štefánka

Juraj Hradský, Adalbert Hackenberger, Viliam Stockmann

8.12.2021
15,90
9788056903292
978-80-569-0329-2

Príbeh domu na Suchom mýte s popisným číslom 741/59, ktorý vstúpil do histórie Bratislavy a povedomia jej obyvateľov a návštevníkov ako „Cafe Stefanie – Kaviareň Štefánia – Štefánka“. Autor nás sprevádza bohatou a pohnutou históriu tohto miesta od počiatkov až po súčasnosť. Cez osudy majiteľov, hostí a štamgastov, ktorí kaviarni dodávali osobitý lesk a punc, vážnosť a dôležitosť, noblesu a eleganciu. Štefánka je súčasťou aj dnešnej Bratislavy. V spomienkach desiatok umelcov, bohémov a osobností ožívajú staré zlaté časy a atmosféra tejto jedinečnej kaviarne.

Juraj Hradský (1953), výtvarník a publicista. Je autorom viacerých monografií o historických zbraniach. Podľa jeho výtvarných návrhov boli zhotovené zbrane pre Čestnú stráž prezidenta. O dejinách hlavného mesta napísal knihy Napoleon a Bratislava, Bratislavskí majstri kati, Legenda na rohu – Štefánka, Rusovce, Jarovce, Lamač, Čunovo a Dúbravka. Je členom Československej a Medzinárodnej napoleonskej spoločnosti, Slovenskej muzeálnej spoločnosti a Slovenskej genealogickej a heraldickej spoločnosti. Žije a tvorí v Bratislave.

obal knihy Židia v 1. ČSR|Politické ambície a sklamania

Židia v 1. ČSR

Katarína Mešková Hradská

8.10.2021
13,90
9788056907863
978-80-569-0786-3

Obdobie medzi dvomi svetovými vojnami ponúka množstvo tém, ktoré umožňujú pochopiť a spracovať postavenie židovskej komunity na Slovensku. Jednu z nových kapitol medzivojnových dejín Židov na Slovensku reprezentuje výskum židovských politických strán a politických ambícií ich predstaviteľov. Keďže stále prevláda názor, že Židia prostredníctvom židovských politických strán vstupovali do politického života spoločnosti, je zaujímavé sledovať spôsob, akým sa usilovali dosiahnuť zmenu spoločenských procesov. Sprevádzal ich pritom boj za rovnoprávnosť, za uznanie židovskej národnosti, ale aj rozmach sionistického hnutia a najmä politické ambície vedúcich predstaviteľov slovenského židovstva. To všetko (a nielen to) sa odohrávalo v zložitom, a pritom pozitívnom spoločensko-politickom prostredí 1. ČSR, ktoré prostredníctvom prezidenta T. G. Masaryka Židom garantovalo ich práva i osobnú slobodu.

Katarína Mešková Hradská (1956) pracuje v Historickom ústave SAV, kde sa venuje problematike židovskej komunity na Slovensku v rokoch 1918-1945. Na túto tému napísala viacero kníh a vedeckých štúdií, ktoré uverejnila na Slovensku i v zahraničí. Ako riešiteľka domácich a zahraničných vedeckých projektov sa stala štipendistkou vedeckých inštitúcií v Izraeli a vo Francúzsku. Je nositeľkou viacerých ocenení za prínos k popularizácií dejín Slovenska.

obal knihy Párkány|Huszadik századi történetek

Párkány

Tomás Baka

30.8.2021
12,90
9788056908945
978-80-569-0894-5

A mai Párkány területe már a kezdetektől bővelkedett történelmi eseményekben. A mai városhely első lakói a kelták voltak. A rómaiak itt építették fel Anavum névre keresztelt erődítményüket. A település több évszázadig Magyarország része volt, majd 1918 után több államigazgatás részeként is szerepelt. A könyv a város történelmének rövid áttekintését tartalmazza, nagyobb figyelmet szentelve a 20. századnak. Az elbeszélések és visszaemlékezések betekintést engednek a régi Párkány életébe. Végigsétálhatunk annak utcáin, részt vehetünk ünnepségein és a mindennapok történései mellett emlékezünk azon eseményekre, amelyek beégtek a párkányiak emlékezetébe. Megismerkedhetünk a város egyes lakóival, azok családjával, emlékeivel és élményeivel. Az ő szemükön át láthatjuk a várost és az életet benne.

Tomáš Baka 1989-ban született Malackyban, de kisgyermek korától Párkányban él és párkányinak is tartja magát. 2008-ban érettségizett a helyi gimnáziumban. Tanulmányait kisebb szünet után a Nyitrai Konstantin Filozófus Egyetemen folytatta, történész szakon, melyet 2015-ben fejezett be. Szakdolgozatában Párkány két háború közti időszakát ölelte fel. Mint történész, elsősorban a helyi történelemmel és a 20. század eseményeivel foglalkozik.

obal knihy Slávni ľudia v Bratislave|2. vydanie

Slávni ľudia v Bratislave

Igor Janota

26.7.2021
12,90
9788056908891
978-80-569-0889-1

Takmer 60 portrétov osobností kľúčového významu v tisícročnej histórii Európy, ktoré žili na území Bratislavy, alebo sa trvalo zapísali do našich dejín – Marcus Aurelius, Haydn, Cyril a Metod, Chatam Sofer, Pápež Lev IX., Paracelsus, Jókai, Jesenius, Johann Strauss, uhorskí králi korunovaní v Prešporku, Andersen, Beethoven, Petöfi, Eugen Savojský, Peter Veľký, Lanfranconi, Martinego, Ján Sobieski, Brahms, Donner, nositeľ Nobelovej ceny Lenard, Bartók, Lessing, Lehár, Hummel, Edison, Mozart, Einstein a ďalší. Autor predstavuje Bratislavu ako živé stredoeurópske centrum v rímskych časoch, v období Veľkej Moravy, na počiatku uhorských dejín, v čase tureckých vojen aj dnes.

Igor Janota (1921 - 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej. Bol synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. Publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy, písal rozprávky pre deti. Od roku 2006 mu vyšli knihy Bratislavské rarity, Oprášené historky zo starej Bratislavy, Slávni ľudia v Bratislave, Rozprávky a povesti zo starej Bratislavy, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Dobrodružný život J. W. Kempelena, Príbehy bratislavských fontán a studní, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Prešporské rozprávky. História Bratislavy bola jeho celoživotnou témou.

obal knihy Železná studnička|2. vydanie

Železná studnička

Karl Benyovszky

26.7.2021
12,90
9788056908884
978-80-569-0888-4

Bratislavský rodák Karl Benyovszky bol v tridsiatych rokoch 20. storočia veľkým popularizátorom a obdivovateľom mesta. O Bratislave a okolí napísal niekoľko príťažlivých kníh. V knihe o Železnej studničke opisuje údolie Mlynskej doliny - v tesnej blízkosti mesta tu v tom čase bolo možné nájsť príjemné zákutia na oddych, reštaurácie, výletné kaviarne, mlyny, jazerá a nádhernú scenériu romantického lesa. Železná studnička vďačí za svoje meno železitému prameňu, ktorý tu vyviera. Údolie sa rozprestiera na hornom konci Vydrickej doliny. Pri rieke Vydrici, ktorá preteká pôvabnou dolinou, sa už pred stáročiami usadili mlynári a postavili si tu mlyny. V 19. storočí sa Železná studnička stala obľúbeným výletným miestom obyvateľov neďalekého Prešporka. Chýr o liečivých účinkoch železitej vody lákal návštevníkov zo širokého okolia. Podnikaví prešporskí mešťania tu preto vybudovali kúpeľný dom s reštauráciou. Zašlú slávu kedysi hojne navštevovaných miest pripomínajú už len zrúcaniny starých mlynov a množstvo dobových pohľadníc.

Karl Benyovszky sa narodil 4. júla 1886 v centre Prešporka, na nároží terajšieho Hviezdoslavovho námestia a Mostovej ulice. Benyovszky, syn policajného úradníka, prežil v dome s výhľadom na Mestské divadlo a kostolík kláštora Notre Dame celé detstvo. Navštevoval maďarské školy, ale nemčinu stále považoval za svoj materinský jazyk. Po I. svetovej vojne ho v Budapešti odsúdili za protimonarchistické názory. Roku 1924 sa vrátil do Bratislavy, kde žil až do roku 1945. Pôsobil v redakcii Pressburger Zeitung, neskôr v Grenzbote. Intenzívne sa zaoberal históriou mesta, napísal knihu o dejinách mestského divadla, rozsiahle dielo o živote J. N. Hummela. Po slovensky vyšli jeho knihy Prechádzka starým Prešporkom, Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Obrázky z prešporského geta, Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Považie – hrady, zámky, povesti a Železná studnička. Po násilnom vysťahovaní Nemcov z Československa žil v Rakúsku, kde 6. januára 1962 zomrel.

obal knihy Prešporský kaleidoskop|2. vydanie

Prešporský kaleidoskop

Juraj Linzboth

26.7.2021
13,90
9788056908877
978-80-569-0887-7

Redaktor, fotograf, typograf, grafický dizajnér Juraj Linzboth (1930) vo svojom rozprávaní oživuje nenávratne stratenú atmosféru ulíc a domov starej Bratislavy, pretože do nich vracia pôvodných obyvateľov. Hoci ho k nim do značnej miery viaže rodinná tradícia, robí to nepateticky, za pomoci archívnych dokumentov a fotografií. Výsledkom je živá galéria ľudských osudov a charakterov, v ktorej sú rovnako dôležité životopisné fakty ako drobné epizódy i dobromyseľné klebietky. Aj vďaka nim zisťujeme, že napriek rozličným dobovým odlišnostiam človek ostáva predovšetkým človekom.

obal knihy Spomienky bratislavského hudobníka|2. vydanie

Spomienky bratislavského hudobníka

Ján Albrecht

26.7.2021
12,90
9788056908075
978-80-569-0807-5

Rozprávanie o hudobnom živote v Bratislave, tak ako ho prežíval a spoluvytváral známy bratislavský hudobník a pedagóg profesor Ján Albrecht.

Ján Albrecht (1919 – 1996), bratislavský rodák, syn skladateľa Alexandra Albrechta. Študoval husle na konzervatóriu, neskôr violu na VŠMU v Bratislave. Pôsobil ako pedagóg na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, na kozervatóriu a VŠMU v Bratislave. Založil a dlhé roky viedol súbor starej hudby Musica Aeterna. Popri bohatej hudobnej editorskej činnosti publikoval aj eseje o výtvarnom umení. Je autorom knižných publikácií Podoby a premeny barokovej hudby, Eseje o umení a Duchovný svet krásy (vyšla aj v nemeckom a anglickom preklade).

obal knihy Karlova Ves|Taká bola

Karlova Ves

Matúš Šrámek

30.6.2020
12,90
9788081143267
978-80-8114-326-7

Obec Karlsdorf neďaleko Bratislavy sa spomína už v 18. storočí ako osada medzi prešporskými a devínskymi vinohradmi. Jej zakladateľ gróf Karol Jozef Hieronym Pálfi dal na svojich pozemkoch postaviť želiarske domy v dedine pomenovanej po ňom ako Karlova Ves. Pôvodne nemecká osada sa postupne menila na slovenskú. Preslávila sa najmä chutným ríbezľovým vínom. Autor približuje históriu obce a každodenný život jej obyvateľov cez svoje spomienky na detstvo a mladosť v štyroch ročných obdobiach. Spomína na čulý spoločenský život, opisuje malé dejiny obce až po zbúranie starej Karlovej Vsi.

Matúš Šrámek (1935, Bratislava). Žije v Karlovej Vsi, kam sa jeho predkovia prisťahovali začiatkom 19. storočia. Jeho rodičia – Šrámkovci i Marekovci, patrili k typickým karloveským vinohradníckym rodinám. Maturoval na Vyššej hospodárskej škole a v štúdiu pokračoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Pracoval v Podniku výpočtovej techniky a na Ministerstve financií SR. Venuje sa histórii starej Karlovej Vsi, vlastní unikátnu zbierku dobových fotografií. www.karlovaves.ahoj.sk

obal knihy Cintorín pri Kozej bráne|2. vydanie

Cintorín pri Kozej bráne

Viera Obuchová, Štefan Holčík

24.6.2020
14,90
9788056907009
978-80-569-0700-9

Evanjelický cintorín pri Kozej bráne bol založený koncom 18. storočia a nachádza sa uprostred evanjelickej štvrti, ktorú ohraničuje Župné námestie, Suché mýto, Palisády, Kozia a Šulekova ulica. Leží v blízkosti evanjelických kostolov, bývalého evanjelického lýcea a nemocnice. Mená na náhrobkoch svedčia o bohatej histórii tejto časti mesta: ležia tu známe osobnosti z obdobia národného obrodenia, významní profesori T. G. Schroer, Kováč-Martiny, J. Grosz, M. Schevrlay, S. H. Glatz, Š. Boleman, S. Tamasko, S. Wölfel, J. Kvačala, J. Pettko, A. Fuchs, F. J. Grailich, V. Michaelis, S. Markusovszký, historik B. Varsík. Nájdeme tu náhrobky predstaviteľov mesta (A. Steckelhuber, J. Lederer), mestských inštitúcií (I. Daxner, E. Forbát, L. Dobrovits), obchodníkov (T. E. Mader, Ludwigovci), podnikateľov (A. Steltzer, M. Dax, Hackenbergovci, Feitzelmayerovci), kníhtlačiarov (Wigandovci, G. Haeckenast), majiteľov tovární, ktorí sa ako mecenáši zaslúžili o kultúrny a spoločenský rozvoj nášho mesta (Habermayerovci, Jurenákovci, Grünebergovci, Reidnerovci, Slubekovci, Royko), vedcov a vynálezcov, (Bahýľ, J. A. Bäumler), architektov (Ch. Ludwig, J. Merganc), kultúrnych pracovníkov (A. Güntherová, M. Pietor, M. Martinček, J. L. Bella, G. Koričanský), evanjelických farárov (P. Rázga, J. V. Jarius, J. Ch. Tremmel, K. A. Raabe, L. Szeberényi, J. Drobný, M. Bodický), lekárov (K. Kanka, Ľ. Valach, F. Celler), šľachticov (de Apadia, gróf d’Annecourt), generála R. Viesta, rodiny Kutlíkovcov, či mecéna robotníkov Juraja Schulpeho a stovky dnes už zabudnutých mien spojených s osudmi nášho mesta. Čaro tohto pôvabného cintorína utopeného v zeleni uprostred mesta umocňujú nádherné sochy a náhrobky od známych umelcov akými boli Rigele, Mahr, Feigler, Rumpelmayer, Lipšic, Márton, Mack, Majerský, Bahna, Gibala, Ondruš, Vika, Motoška a ďalší.

obal knihy Kriminalita a justícia v stredovekom Prešporku

Kriminalita a justícia v stredovekom Prešporku

Vladimír Segeš

24.6.2020
14,90
9788056904558
978-80-569-0455-8

Predmetom knihy Kriminalita a justícia v stredovekom Prešporku sú podoby zločinu a trestu, ktoré sa stali nielen v meste na Dunaji, ale aj v iných kútoch Európy. Ich spoločným menovateľom však bolo to, že ich prerokoval prešporský súd a páchatelia boli verejne potrestaní v slobodnom kráľovskom meste Prešporku. Autor v širšom zábere približuje všedný a nevšedný život stredovekého mesta, jeho atmosféru a jednotlivé vrstvy obyvateľov, protagonistov spravodlivosti aj zločinnosti, zásady uhorského aj mestského trestného práva, opisuje jednotlivé kriminálne a súdne kauzy i trestanie zločincov. Bohatý obrazový materiál spolu s dobovými ilustráciami plasticky dokresľujú opisované skutočnosti.

Doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD. (1950, Bratislava). Vyštudoval historické vedy – archívnictvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti. Od roku 1995 je vedeckým pracovníkom Vojenského historického ústavu v Bratislave, prednáša na Filozofickej fakulte UK a na Univerzite tretieho veku UK v Bratislave. Je autorom troch monografií, spoluautorom a editorom desiatok diel z oblasti medievalistiky, vojenských dejín a dejín miest i práva.

obal knihy Príbehy z dejín Bratislavy|2. vydanie

Príbehy z dejín Bratislavy

Viera Obuchová

24.6.2020
14,90
9788056905036
978-80-569-0503-6

Dvadsať príbehov o pamiatkach a pamätihodnostiach Prešporka-Bratislavy. Sú medzi nimi zaujímavosti o kráľovskej pokladnici či o zasadaní uhorského snemu v budove Kráľovskej uhorskej komory na Michalskej ulici, o oslave víťazstva nad Turkami, o Kalvárii, o protinapoleonských valoch neďaleko nákupného centra v Petržalke, o kaplnke sv. Rozálie v Lamači, ktorou sa poďakovali obyvatelia mesta za ochranu pred morom, o Balassovom paláci bez krídel na Panskej ulici, o cintoríne v záhrade kláštora milosrdných bratov, o prepriahacích staniciach a zájazdných hostincoch, zaujímavosti z Podhradia – o ľadovni, prístave či Arsenáli, o kúpeľoch Grossling, o Dynamitke a pomníkoch na Kamzíku, príbeh hotela Carlton, o predmestí Blumentál v 18. storočí, kde sídlil gróf Sedlitz, o rozlúčkovej kaplnke a fabrike na súkno, niečo z histórie cintorína v Slávičom údolí, kde na počiatku boli drevené kríže... Autorka sa venuje pamiatkám a histórii Bratislavy. Jednotlivé príbehy dokumentuje množstvom unikátnych archívnych dokumentov, fotografií, plánov, ktoré sa jej podarilo nájsť pri bádaní v archívoch.

PhDr. Viera Obuchová, CSc. (1951, Bratislava), vyštudovala históriu na FiF UK v Bratislave. Od roku 1974 pracuje ako historička v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave. Je autorkou a spoluautorkou odborných a populárno-náučných publikácií o histórii Bratislavy: Ondrejský cintorín, Cintorín pri Kozej bráne, Priemyselná Bratislava, Každodenný život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí, Príbehy z dejín Bratislavy.

obal knihy Priemyselná Bratislava|2. vydanie

Priemyselná Bratislava

Viera Obuchová

24.6.2020
13,90
9788056907016
978-80-569-0701-6

Na miestach, kde ešte nedávno stáli fabriky a robotnícke štvrte, ktoré pripomínali industriálny rozmach mesta na prelome 19. a 20. storočia, dnes vyrastá nová zástavba. Priemyselná Bratislava už ostane len na starých fotografiách: Marschallova továreň na koče, fabrika na kefy bratov Grünebergovcov, Feit­zelmayerova fabrika, výroba klavírov Wernerovcov, Dynamitka, Stollwerck, Patrónka, Kühmayerova továreň, Klingerka, Kablovka, Gumonka, Siemenska, Matadorka, električka do Viedne, mestská vodáreň, plynáreň a elektráreň, bitúnky, starý Meštiansky pivovar, Stei­nov pivovar, Slubekova likérka a ďalšie.

PhDr. Viera Obuchová, CSc. (1951, Bratislava), vyštudovala históriu na FiF UK v Bratislave. Od roku 1974 pracovala ako historička v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave. Je autorkou a spoluautorkou odborných a populárno-náučných publikácií o histórii Bratislavy: Ondrejský cintorín, Cintorín pri Kozej bráne, Priemyselná Bratislava, Každodenný život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí, Príbehy z dejín Bratislavy.

obal knihy Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989

Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989

Juraj Šebo

29.3.2020
14,90
9788056901649
978-80-569-0164-9

Juraj Šebo zachytil atmosféru bratislavských kaviarní, krčiem, viech, vinární, reštaurácií a barov, čaro minulých časov, vôňu mladosti, keď do rána bolo ďaleko a noci boli bez konca. Kniha je oslavou kaviarenského a krčmového života, kde sa dalo hovoriť o literatúre, politike, ale aj o obyčajnom živote. Vedie nás po topografickej mape čarovných miest spätých s koloritom mesta: Kryštál bar, La Paloma, Štefánka, Zbrojnoš, Fajka, Mýtnik, Metropolka a ďalšie. Oživuje panoptikum štamgastov a postavičiek, čašníkov a čašníčiek, plyšové kreslá, cvengot pohárov a mramorové stolíky – kam sa to všetko podelo?

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Krízové 30., Vojnové 40., Budovateľské 50., Pionierske 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium a ich resumé pod názvom Najlepšie z môjho života. Vyšli mu monografie Tehelné pole, Také bolo PKO, Bratislavské korzo, Útek z pekla Osvienčimu a ďalšie. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. Jeho knihy vychádzajú aj v Čechách. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku, žije v Devínskej Novej Vsi.