Legenda V-klub
Peter Procházka, Juraj Šebo
Véčko, hlavné mesto najlepšieho miesta vo vesmíre – našej mladosti. Večer čo večer to bolo miesto rituálneho postávania, sácania, hladkania, tárania, bozkávania, tancov a popíjania s fajčením. Vytváral sa véčkarsky parfum, ktorý bol namiešaný z vône umytých vlasov, červeného vína a šťastného potu. Boli sme to my, naše lásky, naše hry, straty a nálezy. Tá miestnosť je tam stále, ale Véčko zmizlo. Zmizlo spolu s nami. Boris Filan V-klub mal nejaké fluidum. Bolo to príťažlivé miesto. Tam mohol človek prísť a pozerať sa, ako druhí tancujú, potom zase mohol osloviť hociktoré dievča, sadnúť si s ním na schody a debatovať. Každý mohol ku každému prísť a porozprávať sa, vziať do ruky pohár. Takého miesta, akým bolo Véčko, dnes už niet. A vytratila sa aj atmosféra doby medzi mladými ľuďmi. Už to nie je také spontánne. Teraz, keď na niekoho zamierim fotoaparát, ten človek sa už kontroluje, má strach a cíti nedôveru. Všetko sa na niečo hrá. Vo Véčku sa nik na nič nehral. Peter Procházka
Peter Procházka (1952) sa narodil a žije v Bratislave. Fotografuje od 21. augusta 1968. Dokumentuje hlavne kultúrny a literárny život. Vystavuje od roku 1968. Vyšla mu monografia V-klub. Výstavy Spoločná výstava August 68, Vytrína na Račianskom mýte, Bratislava 1968 10. výročie V-klubu, V-klub Bratislava 1975 Mládež v boji za mier, Veliteľstvo východného vojenského okruhu, Prešov 1976 V-klub, Dom umenia Stretnutie véčkarov, Bratislava 1998 Mesiac fotografie, Bratislava 1998 V-klub, Dom umenia Stretnutie véčkarov, Bratislava 1999 November 89, Bratislava 1999 Kufríková galéria Jazz, Bratislava 2002 Portréty nemeckých spisovateľov, stála výstava, Goetheho Inštitút, Bratislava 2005 Literárny život na Slovensku, Berlín 2005 Spoločná výstava Stratený čas? Slovensko 1969 – 1989, SNG, Bratislava 2007 Literárny život na Slovensku Berlín, Stuttgart 2007 LEGENDA: „VÉČKO“ 1968 – 1999, vrámci projektu Ako? sme žili, Slovensko v 20. storočí, SNM, Bratislava 2008 Portréty nemeckých spisovateľov, Banská Bystrica 2008 Literárne kino Ján Johanides, Bratislava 2008 Štúdio 12 Literárna Procházka, Bratislava 2008 Potréty slovenských fotografov, Kaviareň Ex Libris, Stredoeurópskom dome fotografie 2008 Véčko – legendy klubu, Stredoeurópsky dome fotografie, Bratislava 2009 Marika Gombitová, Tatranská galéria Poprad 2010 Marika Gombitová, Stredoeurópsky dom fotografie, Bratislava 2011 Beatová generácia, Múzeum dopravy Bratislava 2012 MEKY, v župane aj bez, Stredoeurópsky dom fotografie, Bratislava 2012 V-klub, NOC, Bratislava 2013 Marika Gombitová – naša rodáčka, Mestské múzeum a galéria Stropkov 2014 Juraj Šebo (1943, Bratislava). Autor úspešnej série kníh o (ne)dávnych rokoch: Najlepšie z môjho života, Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli.
Véčko, hlavné mesto najlepšieho miesta vo vesmíre – našej mladosti. Večer čo večer to bolo miesto rituálneho postávania, sácania, hladkania, tárania, bozkávania, tancov a popíjania s fajčením. Vytváral sa véčkarsky parfum, ktorý bol namiešaný z vône umytých vlasov, červeného vína a šťastného potu. Boli sme to my, naše lásky, naše hry, straty a nálezy. Tá miestnosť je tam stále, ale Véčko zmizlo. Zmizlo spolu s nami. Boris Filan V-klub mal nejaké fluidum. Bolo to príťažlivé miesto. Tam mohol človek prísť a pozerať sa, ako druhí tancujú, potom zase mohol osloviť hociktoré dievča, sadnúť si s ním na schody a debatovať. Každý mohol ku každému prísť a porozprávať sa, vziať do ruky pohár. Takého miesta, akým bolo Véčko, dnes už niet. A vytratila sa aj atmosféra doby medzi mladými ľuďmi. Už to nie je také spontánne. Teraz, keď na niekoho zamierim fotoaparát, ten človek sa už kontroluje, má strach a cíti nedôveru. Všetko sa na niečo hrá. Vo Véčku sa nik na nič nehral. Peter Procházka
Peter Procházka (1952) sa narodil a žije v Bratislave. Fotografuje od 21. augusta 1968. Dokumentuje hlavne kultúrny a literárny život. Vystavuje od roku 1968. Vyšla mu monografia V-klub. Výstavy Spoločná výstava August 68, Vytrína na Račianskom mýte, Bratislava 1968 10. výročie V-klubu, V-klub Bratislava 1975 Mládež v boji za mier, Veliteľstvo východného vojenského okruhu, Prešov 1976 V-klub, Dom umenia Stretnutie véčkarov, Bratislava 1998 Mesiac fotografie, Bratislava 1998 V-klub, Dom umenia Stretnutie véčkarov, Bratislava 1999 November 89, Bratislava 1999 Kufríková galéria Jazz, Bratislava 2002 Portréty nemeckých spisovateľov, stála výstava, Goetheho Inštitút, Bratislava 2005 Literárny život na Slovensku, Berlín 2005 Spoločná výstava Stratený čas? Slovensko 1969 – 1989, SNG, Bratislava 2007 Literárny život na Slovensku Berlín, Stuttgart 2007 LEGENDA: „VÉČKO“ 1968 – 1999, vrámci projektu Ako? sme žili, Slovensko v 20. storočí, SNM, Bratislava 2008 Portréty nemeckých spisovateľov, Banská Bystrica 2008 Literárne kino Ján Johanides, Bratislava 2008 Štúdio 12 Literárna Procházka, Bratislava 2008 Potréty slovenských fotografov, Kaviareň Ex Libris, Stredoeurópskom dome fotografie 2008 Véčko – legendy klubu, Stredoeurópsky dome fotografie, Bratislava 2009 Marika Gombitová, Tatranská galéria Poprad 2010 Marika Gombitová, Stredoeurópsky dom fotografie, Bratislava 2011 Beatová generácia, Múzeum dopravy Bratislava 2012 MEKY, v župane aj bez, Stredoeurópsky dom fotografie, Bratislava 2012 V-klub, NOC, Bratislava 2013 Marika Gombitová – naša rodáčka, Mestské múzeum a galéria Stropkov 2014 Juraj Šebo (1943, Bratislava). Autor úspešnej série kníh o (ne)dávnych rokoch: Najlepšie z môjho života, Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli.
Tagy: #Foto #plagaty #postery
Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989
Juraj Šebo zachytil atmosféru bratislavských kaviarní, krčiem, viech, vinární, reštaurácií a barov, čaro minulých časov, vôňu mladosti, keď do rána bolo ďaleko a noci boli bez konca. Kniha je oslavou kaviarenského a krčmového života, kde sa dalo hovoriť o literatúre, politike, ale aj o obyčajnom živote. Vedie nás po topografickej mape čarovných miest spätých s koloritom mesta: Kryštál bar, La Paloma, Štefánka, Zbrojnoš, Fajka, Mýtnik, Metropolka a ďalšie. Oživuje panoptikum štamgastov a postavičiek, čašníkov a čašníčiek, plyšové kreslá, cvengot pohárov a mramorové stolíky – kam sa to všetko podelo?
Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Krízové 30., Vojnové 40., Budovateľské 50., Pionierske 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium a ich resumé pod názvom Najlepšie z môjho života. Vyšli mu monografie Tehelné pole, Také bolo PKO, Bratislavské korzo, Útek z pekla Osvienčimu a ďalšie. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. Jeho knihy vychádzajú aj v Čechách. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku, žije v Devínskej Novej Vsi.
Nevšedné myšlienky
Čitateľsky atraktívna kniha s témou zachytávania, rozvíjania a vybrusovania myšlienok je určená pre tých, ktorí z plných pľúc vdychujú neradostnú atmosféru dneška, plnú negatívnych správ a joboviek. Je určená aj milovníkom obrazov. Stačí otvoriť knihu a budú v obraze. Autor, klon mr. Beana a Dostojevského Idiota, ponúka vyhranený, individuálny pohľad na zásadné otázky bežného života.
Tehelné pole
Spomienky na štadión, ktorý bol mekkou nielen bratislavského, ale i československého a neskôr slovenského futbalu. Hrali tu najlepšie svetové mužstvá a známe futbalové hviezdy. Na Tehelné pole som začal chodiť s mamou. Otec príliš nefandil futbalu. Otec nikdy neprotestoval, akoby chcel dať najavo, že matkine nedeľné výlety chápe ako súčasť harmonického manželstva. Neskôr ako desaťročný som chodieval na Tehelné pole spolu s kamarátmi. V tej dobe televízia nebola, takže poriadny futbal sa dal pozerať len na Tehelnom poli. Pamätám si na ovešané električky i na jednotlivých hráčov. Boli to zlaté časy! Milan Lasica
Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Pionierske 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Také bolo PKO, Budmerice, Bratislavské korzo a Útek z pekla Osvienčimu. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej Vsi.
Vojnové 40. roky
Obdobie rokov 1940 až 1950 hlboko zasiahlo do novodobých dejín nášho života. Poznačilo nielen politickú tvár Európy a sveta, ale zasiahlo aj do osudov miliónov ľudí. Po rozpade demokratickej štruktúry slobodných národov a štátov, Hitler mocensky ovládol takmer celú kontinentálnu Európu. Slovensko na tom bolo ešte relatívne dobre. Vyfasovalo „nezávislosť“ pod krídlami Nemecka. Ani po druhej svetovej vojne nebolo u nás veľa dôvodov na radosť. Z jednej totality sme unikli, a vzápätí sme zapadli do druhej. Víťazstvo demokracie, ktoré sa v roku 1945 zdalo na dosah ruky, sa stalo čoskoro po víťaznom februári len krátkozrakou ilúziou.
Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.
Útek z pekla
Arnošt Rosin, rodák zo Sniny, bol jedným z miliónov osvienčimských väzňov a jedným z tých, ktorým sa podaril útek z tábora smrti. Ušiel spolu s Poliakom Czieslawom Mordowiczom podobným spôsobom ako krátko pred nimi Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba. Bol spoluautorom správy, ktorá ukázala svetu čo sa v skutočnosti v koncentračných táboroch deje.
Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Pionierske 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium a ich resumé pod názvom Najlepšie z môjho života. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO, Budmerice a Bratislavské korzo. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšli knihy O socializme s láskou a Zlatá šedesátá léta. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.
Bratislavské korzo
Tentoraz sa autor spomienkových kníh zameral na Bratislavské korzo, čo bol voľakedy pojem. Nebola to len náhodná spleť niekoľkých na seba nadväzujúcich ulíc. Korzo – to bol fenomén. Korzo bolo spontánnym, živým spoločenským organizmom a preto bolo obľúbené. Čím bolo výnimočné? Korzo bolo vrcholom mnohouholníka, kde sa stretávali všetci. Večer čo večer sa priestory medzi Michalskou bránou a Hviezdoslavovým námestím a ďalej až k Dunaju zapĺňali stovkami mladých ľudí. Prechádzali sa tu - korzovali z jedného konca na druhý. Stretávali tu svojich známych, spoznávali sa, vytvárali sa dvojice, či hlúčky debatovali o všetkom možnom. Na blízku boli zaujímavé miesta spojené so zábavou, ale i kultúrou (krčmy, Divadlo na Korze, výstavy). Kniha Bratislavské korzo prináša atmosféru pohody, akéhosi pozitívneho vyžarovania, priestor na otvorenú výmenu názorov, čo bolo v tých čosi viac ako dnes nákupy v supermarketoch. Pôvab korza bol najmä v tom, že ste tam mohlo stretnúť priateľov rovnakej krvnej skupiny, že ste tam s nimi mohli diskutovať. Bolo vlastne prvou globalizovanou inštitúciou na našom území. Chodiť na korzo bol životný štýl, posun k väčšej slobode. U nás so zvláštnym nádychom spojeným so zákazmi, príkazmi a nariadeniami.
Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium a ich resumé pod názvom Najlepšie z môjho života. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšli knihy O socializme s láskou a Zlatá šedesátá léta. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.
Pionierske 50. roky
Juraj Šebo napísal knižku o mojom ranom detstve. Jeho rozpomienky sú síce najmä o Bratislave päťdesiatych rokov, ale je to aj skrz-naskrz vyčerpávajúca a vtipná správa o Slovensku a jeho obdivuhodných zvláštnostiach tamtých rokov – tak ako som ho krátko po vojne vnímal aj ja v mojej Radošine. Spoľahlivo a hodnoverne zaregistroval a zapísal mladícke skúsenosti, ale aj pochabosti, zážitky a príhody, hoci v čomsi aj náhodné svedectvo, teda akýsi intímny pohľad mladého školáka zdola na veľké dejiny, plný chceného aj nechceného dobového humoru, ale už aj vzmáhajúcej sa socialistickej biedy, ako ju nasmerovával do života – a normálnemu životu sa priečil – z východu dovezený socializmus, a ako to nejednoznačné obdobie usilovne zaznamenala smädná detská pamäť môjho rovesníka. Stanislav Štepka (Predslov ku knihe Budovateľské 50. roky, 2010)
Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Krízové 30., Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium a ich resumé pod názvom Najlepšie z môjho života. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšli knihy O socializme s láskou a Zlatá šedesátá léta. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.
Krízové 30. roky
Tridsiate roky. Z pohľadu udalostí dosť dramatická doba, poznačená svetovou krízou, predvojnovým stavom, ale i novými technologickými vymoženosťami ako rozhlas a film. Medzi médiami dominovali noviny a časopisy. Rád listujem v starých, zožltnutých novinách a časopisoch. Človek v nich nájde niečo, čo sa v učebniciach nikdy nedozvie. Na prvých stránkach sú väčšinou reakcie na hlavné udalosti v krajine a v meste, ale ďalej sa nájdu i stopy naozajstného života – škriepky, reakcie, inzeráty, kritika, skrátka veci, ktoré ľudí bežne v tej dobe trápili. Niekedy vznikne spolu s dobovými fotografiami celkom zaujímavý materiál. Juraj Šebo
Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Krízové 30., Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Také bolo PKO, Budmerice, Bratislavské Korzo a je autorom textu fotografickej publikácie Legenda V-klub. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.
Bratislavské korzo
Tentoraz sa autor spomienkových kníh zameral na Bratislavské korzo, čo bol voľakedy pojem. Nebola to len náhodná spleť niekoľkých na seba nadväzujúcich ulíc. Korzo – to bol fenomén. Korzo bolo spontánnym, živým spoločenským organizmom a preto bolo obľúbené. Čím bolo výnimočné? Korzo bolo vrcholom mnohouholníka, kde sa stretávali všetci. Večer čo večer sa priestory medzi Michalskou bránou a Hviezdoslavovým námestím a ďalej až k Dunaju zapĺňali stovkami mladých ľudí. Prechádzali sa tu - korzovali z jedného konca na druhý. Stretávali tu svojich známych, spoznávali sa, vytvárali sa dvojice, či hlúčky debatovali o všetkom možnom. Na blízku boli zaujímavé miesta spojené so zábavou, ale i kultúrou (krčmy, Divadlo na Korze, výstavy). Kniha Bratislavské korzo prináša atmosféru pohody, akéhosi pozitívneho vyžarovania, priestor na otvorenú výmenu názorov, čo bolo v tých čosi viac ako dnes nákupy v supermarketoch. Pôvab korza bol najmä v tom, že ste tam mohlo stretnúť priateľov rovnakej krvnej skupiny, že ste tam s nimi mohli diskutovať. Bolo vlastne prvou globalizovanou inštitúciou na našom území. Chodiť na korzo bol životný štýl, posun k väčšej slobode. U nás so zvláštnym nádychom spojeným so zákazmi, príkazmi a nariadeniami.
Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium a ich resumé pod názvom Najlepšie z môjho života. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšli knihy O socializme s láskou a Zlatá šedesátá léta. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.
Najlepšie z môjho života
Jurajovi Šebovi sa podarilo vytvoriť originálny subžáner historickej koláže, kde sa akoby na smetisku alebo v nejakej truhlici prehrabávate v rozličných predmetoch a vytešujete sa, čo všetko – aké poklady – ste tam našli. Som rád, že priblížil našu históriu tak, ako to urobil. Zasvietil do jej kútov a skrytých miest tak, že si v nej môžeme listovať ako v albume, ktorý poteší, vyvolá mnoho spomienok a hlavne – nedeformuje. To je veľká devíza tejto populárnej, ale potrebnej literatúry. Kamil Peteraj
Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.
Tehelné pole
Spomienky na štadión, ktorý bol mekkou nielen bratislavského, ale i československého a neskôr slovenského futbalu. Hrali tu najlepšie svetové mužstvá a známe futbalové hviezdy. Na Tehelné pole som začal chodiť s mamou. Otec príliš nefandil futbalu. Otec nikdy neprotestoval, akoby chcel dať najavo, že matkine nedeľné výlety chápe ako súčasť harmonického manželstva. Neskôr ako desaťročný som chodieval na Tehelné pole spolu s kamarátmi. V tej dobe televízia nebola, takže poriadny futbal sa dal pozerať len na Tehelnom poli. Pamätám si na ovešané električky i na jednotlivých hráčov. Boli to zlaté časy! Milan Lasica
Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej Vsi.
Vojnové 40. roky
Obdobie rokov 1940 až 1950 hlboko zasiahlo do novodobých dejín nášho života. Poznačilo nielen politickú tvár Európy a sveta, ale zasiahlo aj do osudov miliónov ľudí. Po rozpade demokratickej štruktúry slobodných národov a štátov, Hitler mocensky ovládol takmer celú kontinentálnu Európu. Slovensko na tom bolo ešte relatívne dobre. Vyfasovalo „nezávislosť“ pod krídlami Nemecka. Ani po druhej svetovej vojne nebolo u nás veľa dôvodov na radosť. Z jednej totality sme unikli, a vzápätí sme zapadli do druhej. Víťazstvo demokracie, ktoré sa v roku 1945 zdalo na dosah ruky, sa stalo čoskoro po víťaznom februári len krátkozrakou ilúziou.
Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.
Budmerice • História · Osobnosti · Spomienky
Malá obec Budmerice na úpätí Malých Karpát neďaleko Bratislavy má bohatú históriu. Obci dominuje pálffyovský kaštieľ, ktorý sa v druhej polovici 20. storočia navždy zapísal do našich kultúrnych dejín ako Domov slovenských spisovateľov. Niekoľko generácií spisovateľov tu vytvorilo svoje diela, stretávali sa na literárnych podujatiach s umelcami z celého sveta. Autor zozbieral množstvo fotografií, faksimilií rukopisov, ale najmä autentické spomienky spisovateľov a osobností. Z množstva detailov a spomienok na každodenný život v kaštieli sa autorovi podarilo zachytiť genius loci Budmeríc v časoch najväčšej slávy, keď tu ešte umelci tvorili svoje diela.
Juraj Šebo (1943, Bratislava), napísal úspešnú sériu kníh mapujúcich dekády našej nedávnej minulosti: Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Napísal aj knihu Také bolo PKO – spomienku na genius loci jedného kultúrneho miesta. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Česku mu vyšla kniha O socializme s láskou, Zlatá léta šedesátá a pripravuje sa vydanie jeho kníh mapujúcich dekády nášho života v českom jazyku. V roku 2011 získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej Vsi.
Turbo milénium
Prvá dekáda nového tisícročia. EÚ, NATO, Západ. Definitívne? Kríza. Dočasne? Myslím, že je to dosť napínavé. Nijaký koniec dejín. Skôr začiatok niečoho. Konca? Milan Lasica Skončilo sa 20. storočie. Búrlivé oslavy milénia vyústili do zrútenia Dvojičiek a triedneho nepriateľa vystriedali teroristi. Všetko sa deje rýchlejšie, nástojčivejšie, každý rok priniesol stovky nových modelov áut, technických hračičiek, „chytrých“ telefónov, iPodov, iPhonov, tabletov, reklám, filmov, seriálov, škandálov, pesničiek, liekov či objavov. Čoraz viac času trávime na Facebooku a Twitteri. Každá, aj lokálna katastrofa či nešťastie sa vďaka satelitnej televízii a médiám nafúkli do globálnych rozmerov. Naše privatizačno-národovecké deväťdesiate roky majú s odstupom času svoju vôňu a ducha. Zomiera pápež Ján Pavol II. a do Bieleho domu neočakávane nastupuje prvý Afroameričan Barack Obama. Slovensko vstúpilo do EÚ a do NATO, do schengenskej zóny a do eurozóny a úspešne zakotvilo v západnej civilizácii.
Juraj Šebo (1943, Bratislava), napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch, no napriek tomu tvrdí, že nostalgiu neznáša. Okrem kníh mapujúcich jednotlivé dekády Budovateľské 50. roky, Zlaté 60. roky, Normálne 70. roky, Reálne 80. roky, Slobodné 90. roky napísal aj knihu Také bolo PKO. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Česku mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie všetkých jeho kníh mapujúcich jednotlivé dekády v českom jazyku. V roky 2011 získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej Vsi.
Slobodné 90. roky
Socializmus sa skončil. Deväťdesiate roky priniesli eufóriu politických zmien. Zrazu sme mohli bez problémov cestovať do zahraničia, protestovať na uliciach, pozrieť si filmy či kúpiť knihy označované ako trezorové alebo zakázané. Emigranti mohli po rokoch znovu navštíviť svoju vlasť. Mnohí ľudia sa chopili šance a začali podnikať či pôsobiť v politike. Národ sa rozdelil na úspešných a menej úspešných. Luxusné auto sa stalo znakom úspešnosti. Nastalo trhové hospodárstvo, liberalizácia cien a uťahovanie si opaskov. Idolmi doby boli hviezdy seriálu Beverly Hills – Brandon a Brenda, bola to éra krikľavých farieb, sympatických mladých ľudí z televíznych obrazoviek, ktorí sa nám snažili predať „WS krouhač“, éra pevných liniek a mikín obviazaných okolo pása. V deväťdesiatych rokoch naklonovali dinosaury a potopili filmový Titanic. Bola to doba, keď deti skákali medzi panelmi gumu, kým ich rodičom skákali po hlavách iné „gumy“. Bol to čas šiltoviek, diskiet, chlapčenských a dievčenských skupín. Desaťročie nádeje, polarizácie a gýču.
Juraj Šebo (1943, Bratislava) absolvoval Vysokú školu dopravnú v Žiline, odbor spoje. Celý život pracuje na pošte. Žije v Devínskej Novej Vsi.
Také bolo PKO
Koniec jednej legendy
Bratislavská lýra, Džezové dni, koncerty, Dunajský pohár, Incheba, Flóra, divadlá, tradičné aj netradičné plesy a bály, tanečné večierky, venčeky, stužkové, beánie, súťaže v spoločenskom tanci, šachové turnaje, hvezdársky krúžok a množstvo iných spoločenských podujatí je úzko spätých s PKO. V týchto priestoroch vznikala slovenská populárna hudba, mnohí speváci, speváčky a skupiny začínali práve tu. Vypredať koncert v PKO bolo snom pre každého. Po vyše polstoročí je PKO – Park kultúry a oddychu – odsúdený na zbúranie. Juraj Šebo zachytil genius loci tohto výnimočného miesta, zozbieral množstvo fotografií, autentických spomienok a výpovedí osobností.
Reálne 80. roky
Po Zlatých 60. a Normálnych 70. prichádzajú Reálne 80. roky. Málokto ešte do polovice ôsmej dekády veril v zmenu. Niečo však viselo vo vzduchu. Starú garnitúru v Kremli vystriedal Gorbačov, na západe Reagan s Thatcherovou pritvrdili, pápež Ján Pavol II. prinášal nádej nielen veriacim. Šebo sugestívne opisuje detaily z každodenného života. Jeho kniha vystihuje farby, vône, chute a pocity desaťročia.
Normálne 70. roky
Rozhovor s Jurajom Šebom o jeho pripravovanej knihe:
Čo Ťa priviedlo k napísaniu Knihy Zlaté 60 roky?
Staré zlaté časy boli tak zlaté, až zvonili. Nikto ich nikdy nevidel, ale všetci po nich vzdychali. Každý po nich túžil, ale nikto nenašiel. Až raz sa narodil mládenec, ktorý si zmyslel, že ich prinesie späť medzi ľudí. Po dlhej ceste, plnej nástrah a nebezpečia, si ich nakoniec v hlbokých, vysokých horách naložil na ramená a vydal sa kamenistou cestou ku svojmu čitateľovi. Napísal knihu Zlaté 60. roky. Ale teraz už vážne. Chcel som napísať konečne nejaké riadne hovadiny čo sa aj dajú čítať. Je relatívne jednoduché písať o veciach, ktoré človek zažil na vlastnej koži. Myslím si, že už je načase, aby konečne všetci tí citovači, bloggeri, cvičené ruské medvede na bicykloch, jehovisti, bagristi a ortodoxní potápači čo vykrádajú všelijaké múdrosti, začali hovoriť sami za seba. Ja som s tým začal, pevne dúfam, že neostanem v tomto úsilí osamotený.
Teraz si napísal Normálne 70 roky, chcel si nadviazať na knihu Sladké 60 roky?
Určitá spojitosť tam je, napísal to ten istý autor, len sa posunul vo svojich zážitkoch o 10 rokov ďalej. Nebola to ideálna doba, ale žili sme, milovali sme sa, rodili sa deti, kradlo sa.... Bola to taká nenormálne normálna doba.
Aký spôsob písania si zvolil?
Nejaké hlbokomyseľné žvásty v knihe priamo nenájdete. Podľa mňa písanie je triedenie toho čo človek, zažil, videl počul. Keď píšete, potrebujete škatuľky na triedenie týchto zážitkov, spomienok a myšlienok. Pri písaní potrebujete tú správnu škatuľku v pravú chvíľu vytiahnúť. Neskôr vkladám škatuľky do iných škatuliek až prídem na koreň veci. Slovom je to celé o škatuliach... Na tento spôsob písania, som došiel už dávno ešte počas návštevy sovietskeho zväzu. Peniaze za predané texasky som investoval do nákupu matrjošky. Tá mi priniesla nápad. Je to celé postavené na podobnom princípe ako ruská matrjoška.
Médiá o novej knihe Juraja Šeba: Normálne 70. roky
Mojimi očami: Dve deká(dy) slobody
Sloboda určite patrí v posledných rokoch u nás medzi najčastejšie používané pojmy. Pojem slobody je veľmi mnohoznačný, čo sa často zneužíva na ideologickú manipuláciu; preto sa pri vyjadrovaní pojmu slobody obzvlášť odporúča si slobodu vážiť. Tentoraz to myslím doslovne, vážiť z fyzikálneho hľadiska. Aj dve deká slobody človeka poteší. Nie je to bohviečo. Uspokojiť sa s málom a vedieť to vychutnať, je umenie a šťastie slobodných...
celý článok na http://hnonline.sk »Pikoška: Rádio Jerevan | hnonline.sk
Okrem Cirkusu Jerevan sme poznali aj rádio Jerevan. Ľudia nedostávali odpovede na svoje otázky. Tak vzniklo Rádio Jerevan (po rusky "armjanskoje radio", arménske rádio), fiktívna rozhlasová stanica, vymyslená v 70. rokoch. Prečo názov Rádio Jerevan? Jerevan je totiž hlavným mestom nezávislého Arménska...
celý článok na http://hnonline.sk »
Zlaté 60. roky
Vrátime sa o viac ako štyridsať rokov späť, aby sme vychutnali pôvaby a atmosféru staršej a veru aj originálnejšej Bratislavy ako je dnes. Zažijeme neopakovateľný závan slobody a nádeje, ktorú potom tak brutálne potlačili sovietske tanky a doničil normalizačný komunizmus. Autor spomína mnoho vecí, na ktoré sme už dávno zabudli, miesta, kam sa chodievalo, ľudí, udalosti, detaily každodenného života, ktoré odvial čas do nenávratna.
Ako spomína Milan Lasica: „Šesťdesiate roky boli lepšie ako päťdesiate a lepšie ako sedemdesiate – to je moja charakteristika 60. rokov. V roku 1967 ma najviac ovplyvnilo, že som si kúpil Fiat 600 D. Na to, že som nikdy predtým žiadne auto nemal, to bolo dobré auto. Vtedy leteli Beatles – je jasné, že to počúval každý, tomu sa nedalo uniknú. Pokiaľ ide o módu tohto obdobia, nosili sa úžasné košele, ktoré nebolo treba žehliť – len sa vyvesili na vešiak a uschli. Volali sa dederónové lebo boli z DDR. To bol posledný výkrik módy z východného Nemecka. Okrem toho boli v móde takzvané šuštiaky – to boli pršiplášte, údajne nepremokavé, a keď ste si ich vyzliekli, dali sa zložiť do malinkého vrecúška a celé sa to dalo strčiť do vrecka. Absolútny zázrak.“
Hoc som malá pionierka,
už ma svrbí moja dierka.
A keď budem zväzáčka,
ej, to bude j***a.
Médiá o knihe
20. roky
Hommage à Marián Varga
16.3.202389,90
9788097341718
978-80-973417-1-8
Limitovaná edícia s CD Marián Varga, jedinečný umelec, skladateľ, inštrumentalista, bohém a intelektuál, ktorý svojím životom a tvorbou ovplyvnil niekoľko generácií milovníkov a obdivovateľov beatovej hudby v Československu. Od konca šesťdesiatych rokov minulého storočia až do roku 2017 patril k najvýraznejším osobnostiam slovenskej hudobnej scény. Jeho neobyčajná charizma, zjav, jazykový prejav a predovšetkým unikátny a nenapodobiteľný spôsob hry na klávesových nástrojoch, umocnený jedinečnou a nezameniteľnou melodikou, fascinoval všetkých, ktorí ho mali možnosť zažiť na koncertoch a vystúpeniach. Kniha Hommage à Marián Varga predstavuje najikonickejšie fotografie Mariána Vargu od sedemdesiatich piatich českých a slovenských fotografov, ktoré boli vystavené v galérii Danubiana pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín. Takmer 300 fotografií zachytáva Mariána Vargu od 60. rokov minulého storočia a sú doplnené jeho textami, citátmi z rozhovorov a jeho biografiou.
AquaPhone 2006 – 2015
Karol & Hanneke Frühauf
1.6.201512,90
9788081145186
978-80-8114-518-6
„Viete, ja si ešte pamätám, keď sme sa dorozumievali tak, že za tichého počasia, najlepšie v lete, podvečer, sme sa naklonili tesne nad Dunaj a kričali sme svoje správy na druhú stranu.“ „Tetszik tudni, én még emlékszem azokra az időkre, mikor úgy kommunikáltunk, hogy csendes időjárásnál, leginkább nyári kora este, közel a Duna szintje felett kiabáltuk át a híreinket a másik oldalra.“ „Wissen sie, ich kann mich noch an die Zeiten erinnern, als wir uns so verständigt haben, dass wir bei stillem Wetter, am besten am sommerlichen Vorabend, dicht über das Wasser der Donau unsere Nachrichten auf die andere Seite gerufen haben.“ Ladislav Zahovay (Peter Kerekes, Moje mesto: Štúrovo)
Tajomstvá štiavnických domov
Andrea Nižňanská, Iveta Chovanová
24.7.201314,90
9788081141768
978-80-8114-176-8
Banská Štiavnica. Mesto, ktorého výnimočnosť umocňuje patina spomienok a snov. Päť domov, päťsto rokov, tisíc životov. Sonda do paralelného sveta minulosti. Portrét starých štiavnických domov, ktoré poodhalia svoje mystériá. Druhé doplnené vydanie úspešného titulu.
Bratislavská lýra
Ivan Szabó
21.12.201016,90
9788081140570
978-80-8114-057-0
Najslávnejší hudobný festival v Československu
Festival populárnej hudby vznikol roku 1966 a trval do polovice deväťdesiatych rokov. Na pódiách sa popri zahraničných hviezdach The Beach Boys a Boney M., The Tremeloes, The Shadows vystriedali významní slovenskí a českí interpreti (Karel Gott, Waldemar Matuška, Helena Vondráčková, Marika Gombitová či Meky Žbirka). Na pesničkách Bratislavskej lýry vyrástlo niekoľko generácií a koncerty sa vysielali v televízii. Kniha je živým dokumentom tridsaťročnej histórie s množstvom fotografií.
Ivan Szabó (nar. 1939, Leopoldov) vyštudoval pedagogickú fakultu a stal sa novinárom. Pracoval v týždenníkoch Kamarát, Život a v časopise Stop. Nositeľ česko-slovenskej Ceny E. E. Kischa za rok 2005 a Ceny Vojtecha Zamarovského za trvalý prínos do slovenskej literatúry faktu. Žije v Bratislave.
Štiavnické interiéry
Iveta Chovanová, Andrea Nižňanská
1.12.201016,90
9788081140617
978-80-8114-061-7
Obrázky zo starého sveta
Banská Štiavnica je vďaka stovkám štôlní a šácht zakorenená v zemi. Za fasádami meštianskych domov vibruje svet ľudských osudov. Štiavnické interiéry sa však menia a nenávratne strácajú. Nahliadneme do zákutí starých domov a objavíme množstvo detailov miznúceho sveta.
Andrea Nižňanská (1968, Bratislava) a Iveta Chovanová (1967, Bojnice) vyštudovali dejiny architektúry a ochranu pamiatok na STU v Bratislave. Spolu vydali niekoľko kníh o Banskej Štiavnici.
V Klub
Peter Procházka
19.11.20089,92
9788089218899
ISBN 978-80-89218-89-9
Vymazaný muž
Terézia Golasová, François Soulages
27.11.200711,58
9788089218462
ISBN 978-80-89218-46-2
medzi textom a obrazom.
Východiskom bol text, ktorý inšpiroval fotografku k tvorbe publikovaných fotografií.
Bilingválne, francúzsko-slovenské vydanie poetických textov filozofa a teoretika fotografie F. Soulagesa s fotografiami T. Golasovej.
François Soulages (1953) vyštudoval filozofiu a pôsobí ako univerzitný profesor na université Paris-VIII a na Institut National d’Histoire de l’Art. Publikoval vyše pätnásť kníh o fotografii, obraze, estetike (Esthétique de la photographie : La perte et le reste, Armand Colin, 2005). Je taktiež autorom kníh Politiques de la photographie du corps (Klincksieck, 2007), Dialogues sur l’art et la technologie (L’Harmattan, 2003), Esthétique de la photographie (Nathan, 1998), Création (photographique) en France (Musée de Toulon, 1988). Jeho knihy boli preložené do španielčiny, poľštiny, kórejčiny a slovenčiny. Organizuje konferencie v južnej Amerike, Európe, severnej Afrike a v Číne.
Terézia Golasová (1980) absolvovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Zúčastnila sa niekoľkých skupinových výstav na Slovensku a v zahraničí. Študuje sinológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
![obal knihy Bratislava [3]](/knihy/large/64.jpg "Bratislava [3]")
Bratislava [3]
0.0.00002,82
Prechádzka
0.0.00003,98
Dom u pastiera
0.0.00003,98
Obrázky z prešporského geta
0.0.00003,98
![obal knihy Bratislava [2]](/knihy/large/63.jpg "Bratislava [2]")
Bratislava [2]
0.0.00002,82
![obal knihy Bratislava [1]](/knihy/large/62.jpg "Bratislava [1]")
Bratislava [1]
0.0.00002,82
![obal knihy Dr. Faustroll [2]](/knihy/large/60.jpg "Dr. Faustroll [2]")
Dr. Faustroll [2]
Karol Baron
0.0.00009,96
![obal knihy Dr. Faustroll [1]](/knihy/large/59.jpg "Dr. Faustroll [1]")
Dr. Faustroll [1]
Karol Baron
0.0.00009,96
Letecký pohľad na Bratislavu 1925
0.0.00003,98
Prechádzka starým Prešporkom
0.0.00003,98
Ulice a námestia Bratislavy
0.0.00003,98
Tajuplné povesti zo starého Prešporka
0.0.000099,58