Vojnové 40. roky
2. vydanie

Juraj Šebo

Obdobie rokov 1940 až 1950 hlboko zasiahlo do novodobých dejín nášho života. Poznačilo nielen politickú tvár Európy a sveta, ale zasiahlo aj do osudov miliónov ľudí. Po rozpade demokratickej štruktúry slobodných národov a štátov, Hitler mocensky ovládol takmer celú kontinentálnu Európu. Slovensko na tom bolo ešte relatívne dobre. Vyfasovalo „nezávislosť“ pod krídlami Nemecka. Ani po druhej svetovej vojne nebolo u nás veľa dôvodov na radosť. Z jednej totality sme unikli, a vzápätí sme zapadli do druhej. Víťazstvo demokracie, ktoré sa v roku 1945 zdalo na dosah ruky, sa stalo čoskoro po víťaznom februári len krátkozrakou ilúziou.

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.

9788056900680
978-80-569-0068-0
Juraj Šebo
Vojnové 40. roky|2. vydanie

Obdobie rokov 1940 až 1950 hlboko zasiahlo do novodobých dejín nášho života. Poznačilo nielen politickú tvár Európy a sveta, ale zasiahlo aj do osudov miliónov ľudí. Po rozpade demokratickej štruktúry slobodných národov a štátov, Hitler mocensky ovládol takmer celú kontinentálnu Európu. Slovensko na tom bolo ešte relatívne dobre. Vyfasovalo „nezávislosť“ pod krídlami Nemecka. Ani po druhej svetovej vojne nebolo u nás veľa dôvodov na radosť. Z jednej totality sme unikli, a vzápätí sme zapadli do druhej. Víťazstvo demokracie, ktoré sa v roku 1945 zdalo na dosah ruky, sa stalo čoskoro po víťaznom februári len krátkozrakou ilúziou.

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.

Tagy: #Bratislava #Pressburg
14.90
10.0000
22.4.2018
272 str., viaz., 13,5 × 20 cm
5|12
1
0
ďalšie knihy od autora Juraj Šebo
obal knihy Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989

Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989

Juraj Šebo zachytil atmosféru bratislavských kaviarní, krčiem, viech, vinární, reštaurácií a barov, čaro minulých časov, vôňu mladosti, keď do rána bolo ďaleko a noci boli bez konca. Kniha je oslavou kaviarenského a krčmového života, kde sa dalo hovoriť o literatúre, politike, ale aj o obyčajnom živote. Vedie nás po topografickej mape čarovných miest spätých s koloritom mesta: Kryštál bar, La Paloma, Štefánka, Zbrojnoš, Fajka, Mýtnik, Metropolka a ďalšie. Oživuje panoptikum štamgastov a postavičiek, čašníkov a čašníčiek, plyšové kreslá, cvengot pohárov a mramorové stolíky – kam sa to všetko podelo?

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Krízové 30., Vojnové 40., Budovateľské 50., Pionierske 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium a ich resumé pod názvom Najlepšie z môjho života. Vyšli mu monografie Tehelné pole, Také bolo PKO, Bratislavské korzo, Útek z pekla Osvienčimu a ďalšie. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. Jeho knihy vychádzajú aj v Čechách. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku, žije v Devínskej Novej Vsi.

obal knihy Nevšedné myšlienky

Nevšedné myšlienky

Čitateľsky atraktívna kniha s témou zachytávania, rozvíjania a vybrusovania myšlienok je určená pre tých, ktorí z plných pľúc vdychujú neradostnú atmosféru dneška, plnú negatívnych správ a joboviek. Je určená aj milovníkom obrazov. Stačí otvoriť knihu a budú v obraze. Autor, klon mr. Beana a Dostojevského Idiota, ponúka vyhranený, individuálny pohľad na zásadné otázky bežného života.

obal knihy Tehelné pole|Chrám futbalu|2. vydanie

Tehelné pole

Spomienky na štadión, ktorý bol mekkou nielen bratislavského, ale i československého a neskôr slovenského futbalu. Hrali tu najlepšie svetové mužstvá a známe futbalové hviezdy. Na Tehelné pole som začal chodiť s mamou. Otec príliš nefandil futbalu. Otec nikdy neprotestoval, akoby chcel dať najavo, že matkine nedeľné výlety chápe ako súčasť harmonického manželstva. Neskôr ako desaťročný som chodieval na Tehelné pole spolu s kamarátmi. V tej dobe televízia nebola, takže poriadny futbal sa dal pozerať len na Tehelnom poli. Pamätám si na ovešané električky i na jednotlivých hráčov. Boli to zlaté časy! Milan Lasica

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Pionierske 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Také bolo PKO, Budmerice, Bratislavské korzo a Útek z pekla Osvienčimu. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej Vsi.

obal knihy Útek z pekla

Útek z pekla

Arnošt Rosin, rodák zo Sniny, bol jedným z miliónov osvienčimských väzňov a jedným z tých, ktorým sa podaril útek z tábora smrti. Ušiel spolu s Poliakom Czieslawom Mordowiczom podobným spôsobom ako krátko pred nimi Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba. Bol spoluautorom správy, ktorá ukázala svetu čo sa v skutočnosti v koncentračných táboroch deje.

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Pionierske 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium a ich resumé pod názvom Najlepšie z môjho života. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO, Budmerice a Bratislavské korzo. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšli knihy O socializme s láskou a Zlatá šedesátá léta. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.

obal knihy Bratislavské korzo|2. vydanie

Bratislavské korzo

Tentoraz sa autor spomienkových kníh zameral na Bratislavské korzo, čo bol voľakedy pojem. Nebola to len náhodná spleť niekoľkých na seba nadväzujúcich ulíc. Korzo – to bol fenomén. Korzo bolo spontánnym, živým spoločenským organizmom a preto bolo obľúbené. Čím bolo výnimočné? Korzo bolo vrcholom mnohouholníka, kde sa stretávali všetci. Večer čo večer sa priestory medzi Michalskou bránou a Hviezdoslavovým námestím a ďalej až k Dunaju zapĺňali stovkami mladých ľudí. Prechádzali sa tu - korzovali z jedného konca na druhý. Stretávali tu svojich známych, spoznávali sa, vytvárali sa dvojice, či hlúčky debatovali o všetkom možnom. Na blízku boli zaujímavé miesta spojené so zábavou, ale i kultúrou (krčmy, Divadlo na Korze, výstavy). Kniha Bratislavské korzo prináša atmosféru pohody, akéhosi pozitívneho vyžarovania, priestor na otvorenú výmenu názorov, čo bolo v tých čosi viac ako dnes nákupy v supermarketoch. Pôvab korza bol najmä v tom, že ste tam mohlo stretnúť priateľov rovnakej krvnej skupiny, že ste tam s nimi mohli diskutovať. Bolo vlastne prvou globalizovanou inštitúciou na našom území. Chodiť na korzo bol životný štýl, posun k väčšej slobode. U nás so zvláštnym nádychom spojeným so zákazmi, príkazmi a nariadeniami.

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium a ich resumé pod názvom Najlepšie z môjho života. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšli knihy O socializme s láskou a Zlatá šedesátá léta. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.

obal knihy Pionierske 50. roky

Pionierske 50. roky

Juraj Šebo napísal knižku o mojom ranom detstve. Jeho rozpomienky sú síce najmä o Bratislave päťdesiatych rokov, ale je to aj skrz-naskrz vyčerpávajúca a vtipná správa o Slovensku a jeho obdivuhodných zvláštnostiach tamtých rokov – tak ako som ho krátko po vojne vnímal aj ja v mojej Radošine. Spoľahlivo a hodnoverne zaregistroval a zapísal mladícke skúsenosti, ale aj pochabosti, zážitky a príhody, hoci v čomsi aj náhodné svedectvo, teda akýsi intímny pohľad mladého školáka zdola na veľké dejiny, plný chceného aj nechceného dobového humoru, ale už aj vzmáhajúcej sa socialistickej biedy, ako ju nasmerovával do života – a normálnemu životu sa priečil – z východu dovezený socializmus, a ako to nejednoznačné obdobie usilovne zaznamenala smädná detská pamäť môjho rovesníka. Stanislav Štepka (Predslov ku knihe Budovateľské 50. roky, 2010)

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Krízové 30., Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium a ich resumé pod názvom Najlepšie z môjho života. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšli knihy O socializme s láskou a Zlatá šedesátá léta. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.

obal knihy Krízové 30. roky

Krízové 30. roky

Tridsiate roky. Z pohľadu udalostí dosť dramatická doba, poznačená svetovou krízou, predvojnovým stavom, ale i novými technologickými vymoženosťami ako rozhlas a film. Medzi médiami dominovali noviny a časopisy. Rád listujem v starých, zožltnutých novinách a časopisoch. Človek v nich nájde niečo, čo sa v učebniciach nikdy nedozvie. Na prvých stránkach sú väčšinou reakcie na hlavné udalosti v krajine a v meste, ale ďalej sa nájdu i stopy naozajstného života – škriepky, reakcie, inzeráty, kritika, skrátka veci, ktoré ľudí bežne v tej dobe trápili. Niekedy vznikne spolu s dobovými fotografiami celkom zaujímavý materiál. Juraj Šebo

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Krízové 30., Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Také bolo PKO, Budmerice, Bratislavské Korzo a je autorom textu fotografickej publikácie Legenda V-klub. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.

obal knihy Bratislavské korzo

Bratislavské korzo

Tentoraz sa autor spomienkových kníh zameral na Bratislavské korzo, čo bol voľakedy pojem. Nebola to len náhodná spleť niekoľkých na seba nadväzujúcich ulíc. Korzo – to bol fenomén. Korzo bolo spontánnym, živým spoločenským organizmom a preto bolo obľúbené. Čím bolo výnimočné? Korzo bolo vrcholom mnohouholníka, kde sa stretávali všetci. Večer čo večer sa priestory medzi Michalskou bránou a Hviezdoslavovým námestím a ďalej až k Dunaju zapĺňali stovkami mladých ľudí. Prechádzali sa tu - korzovali z jedného konca na druhý. Stretávali tu svojich známych, spoznávali sa, vytvárali sa dvojice, či hlúčky debatovali o všetkom možnom. Na blízku boli zaujímavé miesta spojené so zábavou, ale i kultúrou (krčmy, Divadlo na Korze, výstavy). Kniha Bratislavské korzo prináša atmosféru pohody, akéhosi pozitívneho vyžarovania, priestor na otvorenú výmenu názorov, čo bolo v tých čosi viac ako dnes nákupy v supermarketoch. Pôvab korza bol najmä v tom, že ste tam mohlo stretnúť priateľov rovnakej krvnej skupiny, že ste tam s nimi mohli diskutovať. Bolo vlastne prvou globalizovanou inštitúciou na našom území. Chodiť na korzo bol životný štýl, posun k väčšej slobode. U nás so zvláštnym nádychom spojeným so zákazmi, príkazmi a nariadeniami.

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium a ich resumé pod názvom Najlepšie z môjho života. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšli knihy O socializme s láskou a Zlatá šedesátá léta. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.

obal knihy Legenda V-klub

Legenda V-klub

Véčko, hlavné mesto najlepšieho miesta vo vesmíre – našej mladosti. Večer čo večer to bolo miesto rituálneho postávania, sácania, hladkania, tárania, bozkávania, tancov a popíjania s fajčením. Vytváral sa véčkarsky parfum, ktorý bol namiešaný z vône umytých vlasov, červeného vína a šťastného potu. Boli sme to my, naše lásky, naše hry, straty a nálezy. Tá miestnosť je tam stále, ale Véčko zmizlo. Zmizlo spolu s nami. Boris Filan V-klub mal nejaké fluidum. Bolo to príťažlivé miesto. Tam mohol človek prísť a pozerať sa, ako druhí tancujú, potom zase mohol osloviť hociktoré dievča, sadnúť si s ním na schody a debatovať. Každý mohol ku každému prísť a porozprávať sa, vziať do ruky pohár. Takého miesta, akým bolo Véčko, dnes už niet. A vytratila sa aj atmosféra doby medzi mladými ľuďmi. Už to nie je také spontánne. Teraz, keď na niekoho zamierim fotoaparát, ten človek sa už kontroluje, má strach a cíti nedôveru. Všetko sa na niečo hrá. Vo Véčku sa nik na nič nehral. Peter Procházka

Peter Procházka (1952) sa narodil a žije v Bratislave. Fotografuje od 21. augusta 1968. Dokumentuje hlavne kultúrny a literárny život. Vystavuje od roku 1968. Vyšla mu monografia V-klub. Výstavy Spoločná výstava August 68, Vytrína na Račianskom mýte, Bratislava 1968 10. výročie V-klubu, V-klub Bratislava 1975 Mládež v boji za mier, Veliteľstvo východného vojenského okruhu, Prešov 1976 V-klub, Dom umenia Stretnutie véčkarov, Bratislava 1998 Mesiac fotografie, Bratislava 1998 V-klub, Dom umenia Stretnutie véčkarov, Bratislava 1999 November 89, Bratislava 1999 Kufríková galéria Jazz, Bratislava 2002 Portréty nemeckých spisovateľov, stála výstava, Goetheho Inštitút, Bratislava 2005 Literárny život na Slovensku, Berlín 2005 Spoločná výstava Stratený čas? Slovensko 1969 – 1989, SNG, Bratislava 2007 Literárny život na Slovensku Berlín, Stuttgart 2007 LEGENDA: „VÉČKO“ 1968 – 1999, vrámci projektu Ako? sme žili, Slovensko v 20. storočí, SNM, Bratislava 2008 Portréty nemeckých spisovateľov, Banská Bystrica 2008 Literárne kino Ján Johanides, Bratislava 2008 Štúdio 12 Literárna Procházka, Bratislava 2008 Potréty slovenských fotografov, Kaviareň Ex Libris, Stredoeurópskom dome fotografie 2008 Véčko – legendy klubu, Stredoeurópsky dome fotografie, Bratislava 2009 Marika Gombitová, Tatranská galéria Poprad 2010 Marika Gombitová, Stredoeurópsky dom fotografie, Bratislava 2011 Beatová generácia, Múzeum dopravy Bratislava 2012 MEKY, v župane aj bez, Stredoeurópsky dom fotografie, Bratislava 2012 V-klub, NOC, Bratislava 2013 Marika Gombitová – naša rodáčka, Mestské múzeum a galéria Stropkov 2014 Juraj Šebo (1943, Bratislava). Autor úspešnej série kníh o (ne)dávnych rokoch: Najlepšie z môjho života, Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli.

obal knihy Najlepšie z môjho života

Najlepšie z môjho života

Jurajovi Šebovi sa podarilo vytvoriť originálny subžáner historickej koláže, kde sa akoby na smetisku alebo v nejakej truhlici prehrabávate v rozličných predmetoch a vytešujete sa, čo všetko – aké poklady – ste tam našli. Som rád, že priblížil našu históriu tak, ako to urobil. Zasvietil do jej kútov a skrytých miest tak, že si v nej môžeme listovať ako v albume, ktorý poteší, vyvolá mnoho spomienok a hlavne – nedeformuje. To je veľká devíza tejto populárnej, ale potrebnej literatúry. Kamil Peteraj

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.

obal knihy Tehelné pole|Chrám futbalu

Tehelné pole

Spomienky na štadión, ktorý bol mekkou nielen bratislavského, ale i československého a neskôr slovenského futbalu. Hrali tu najlepšie svetové mužstvá a známe futbalové hviezdy. Na Tehelné pole som začal chodiť s mamou. Otec príliš nefandil futbalu. Otec nikdy neprotestoval, akoby chcel dať najavo, že matkine nedeľné výlety chápe ako súčasť harmonického manželstva. Neskôr ako desaťročný som chodieval na Tehelné pole spolu s kamarátmi. V tej dobe televízia nebola, takže poriadny futbal sa dal pozerať len na Tehelnom poli. Pamätám si na ovešané električky i na jednotlivých hráčov. Boli to zlaté časy! Milan Lasica

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej Vsi.

obal knihy Vojnové 40. roky

Vojnové 40. roky

Obdobie rokov 1940 až 1950 hlboko zasiahlo do novodobých dejín nášho života. Poznačilo nielen politickú tvár Európy a sveta, ale zasiahlo aj do osudov miliónov ľudí. Po rozpade demokratickej štruktúry slobodných národov a štátov, Hitler mocensky ovládol takmer celú kontinentálnu Európu. Slovensko na tom bolo ešte relatívne dobre. Vyfasovalo „nezávislosť“ pod krídlami Nemecka. Ani po druhej svetovej vojne nebolo u nás veľa dôvodov na radosť. Z jednej totality sme unikli, a vzápätí sme zapadli do druhej. Víťazstvo demokracie, ktoré sa v roku 1945 zdalo na dosah ruky, sa stalo čoskoro po víťaznom februári len krátkozrakou ilúziou.

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.

obal knihy Budmerice • História · Osobnosti · Spomienky

Budmerice • História · Osobnosti · Spomienky

Malá obec Budmerice na úpätí Malých Karpát neďaleko Bratislavy má bohatú históriu. Obci dominuje pálffyovský kaštieľ, ktorý sa v druhej polovici 20. storočia navždy zapísal do našich kultúrnych dejín ako Domov slovenských spisovateľov. Niekoľko generácií spisovateľov tu vytvorilo svoje diela, stretávali sa na literárnych podujatiach s umelcami z celého sveta. Autor zozbieral množstvo fotografií, faksimilií rukopisov, ale najmä autentické spomienky spisovateľov a osobností. Z množstva detailov a spomienok na každodenný život v kaštieli sa autorovi podarilo zachytiť genius loci Budmeríc v časoch najväčšej slávy, keď tu ešte umelci tvorili svoje diela.

Juraj Šebo (1943, Bratislava), napísal úspešnú sériu kníh mapujúcich dekády našej nedávnej minulosti: Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Napísal aj knihu Také bolo PKO – spomienku na genius loci jedného kultúrneho miesta. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Česku mu vyšla kniha O socializme s láskou, Zlatá léta šedesátá a pripravuje sa vydanie jeho kníh mapujúcich dekády nášho života v českom jazyku. V roku 2011 získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej Vsi.

obal knihy Turbo milénium

Turbo milénium

Prvá dekáda nového tisícročia. EÚ, NATO, Západ. Definitívne? Kríza. Dočasne? Myslím, že je to dosť napínavé. Nijaký koniec dejín. Skôr začiatok niečoho. Konca? Milan Lasica Skončilo sa 20. storočie. Búrlivé oslavy milénia vyústili do zrútenia Dvojičiek a triedneho nepriateľa vystriedali teroristi. Všetko sa deje rýchlejšie, nástojčivejšie, každý rok priniesol stovky nových modelov áut, technických hračičiek, „chytrých“ telefónov, iPodov, iPhonov, tabletov, reklám, filmov, seriálov, škandálov, pesničiek, liekov či objavov. Čoraz viac času trávime na Facebooku a Twitteri. Každá, aj lokálna katastrofa či nešťastie sa vďaka satelitnej televízii a médiám nafúkli do globálnych rozmerov. Naše privatizačno-národovecké deväťdesiate roky majú s odstupom času svoju vôňu a ducha. Zomiera pápež Ján Pavol II. a do Bieleho domu neočakávane nastupuje prvý Afroameričan Barack Obama. Slovensko vstúpilo do EÚ a do NATO, do schengenskej zóny a do eurozóny a úspešne zakotvilo v západnej civilizácii.

Juraj Šebo (1943, Bratislava), napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch, no napriek tomu tvrdí, že nostalgiu neznáša. Okrem kníh mapujúcich jednotlivé dekády Budovateľské 50. roky, Zlaté 60. roky, Normálne 70. roky, Reálne 80. roky, Slobodné 90. roky napísal aj knihu Také bolo PKO. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Česku mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie všetkých jeho kníh mapujúcich jednotlivé dekády v českom jazyku. V roky 2011 získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej Vsi.

obal knihy Slobodné 90. roky

Slobodné 90. roky

Socializmus sa skončil. Deväťdesiate roky priniesli eufóriu politických zmien. Zrazu sme mohli bez problémov cestovať do zahraničia, protestovať na uliciach, pozrieť si filmy či kúpiť knihy označované ako trezorové alebo zakázané. Emigranti mohli po rokoch znovu navštíviť svoju vlasť. Mnohí ľudia sa chopili šance a začali podnikať či pôsobiť v politike. Národ sa rozdelil na úspešných a menej úspešných. Luxusné auto sa stalo znakom úspešnosti. Nastalo trhové hospodárstvo, liberalizácia cien a uťahovanie si opaskov. Idolmi doby boli hviezdy seriálu Beverly Hills – Brandon a Brenda, bola to éra krikľavých farieb, sympatických mladých ľudí z televíznych obrazoviek, ktorí sa nám snažili predať „WS krouhač“, éra pevných liniek a mikín obviazaných okolo pása. V deväťdesiatych rokoch naklonovali dinosaury a potopili filmový Titanic. Bola to doba, keď deti skákali medzi panelmi gumu, kým ich rodičom skákali po hlavách iné „gumy“. Bol to čas šiltoviek, diskiet, chlapčenských a dievčenských skupín. Desaťročie nádeje, polarizácie a gýču.

Juraj Šebo (1943, Bratislava) absolvoval Vysokú školu dopravnú v Žiline, odbor spoje. Celý život pracuje na pošte. Žije v Devínskej Novej Vsi.

obal knihy Také bolo PKO

Také bolo PKO

Koniec jednej legendy

Bratislavská lýra, Džezové dni, koncerty, Dunajský pohár, Incheba, Flóra, divadlá, tradičné aj netradičné plesy a bály, tanečné večierky, venčeky, stužkové, beánie, súťaže v spoločenskom tanci, šachové turnaje, hvezdársky krúžok a množstvo iných spoločenských podujatí je úzko spätých s PKO. V týchto priestoroch vznikala slovenská populárna hudba, mnohí speváci, speváčky a skupiny začínali práve tu. Vypredať koncert v PKO bolo snom pre každého. Po vyše polstoročí je PKO – Park kultúry a oddychu – odsúdený na zbúranie. Juraj Šebo zachytil genius loci tohto výnimočného miesta, zozbieral množstvo fotografií, autentických spomienok a výpovedí osobností.

obal knihy Reálne 80. roky

Reálne 80. roky

Po Zlatých 60. a Normálnych 70. prichádzajú Reálne 80. roky. Málokto ešte do polovice ôsmej dekády veril v zmenu. Niečo však viselo vo vzduchu. Starú garnitúru v Kremli vystriedal Gorbačov, na západe Reagan s Thatcherovou pritvrdili, pápež Ján Pavol II. prinášal nádej nielen veriacim. Šebo sugestívne opisuje detaily z každodenného života. Jeho kniha vystihuje farby, vône, chute a pocity desaťročia.

obal knihy Normálne 70. roky

Normálne 70. roky

Voľné rozprávanie o dobe, zážitkoch, významných miestach, postavách a postavičkách, ktoré pomaly upadajú do zabudnutia. Aké vlastne boli 70. roky? Po zlatých 60. rokoch boli pre mnohých obdobím beznádeje. Začali sme sa uzatvárať pred svetom a v súkromí sme trpeli sklamaním z nenaplnených ideálov. Život sa spomalil. Práca, krčma, cez víkend chata alebo záhradka. 70. roky mali nové modly: Sex pistols, Black Sabath, Doors, ABBA, u nás Varga, Ursiny, Elán, Marika Gombitová, Modus, Karol Duchoň a ďalší. Rusi s Američanmi podpísali dohody o odzbrojení v Helsinkách, vo Vatikáne zvolili nového pápeža, o Charte 77 sa dozvedáme, až keď Gott a Pilarová podpísali Antichartu, počúvame Slobodnú Európu. Deti vyrastali v panelákoch a vedia, že v škole nemajú hovoriť to, čo počuli doma. Reálne sa pracovalo iba na fuškách a všade sa kradlo. Mladí mali nové priority: plagát z Brava, nahrávky z burzy, rifle z Tuzexu za bony od veksláka, počúvali Rádio Ö3 a na koncerty chodili do Budapešti. 60 km vzdialená Viedeň bola ďalej ako Ulanbátar. Namiesto socializmu s ľudskou tvárou tu bol „socializmus plného taniera“. Začalo fungovať RVHP „(Radujme sa, Veseľme sa...H...o máme, Podeľme sa!). Humorný, ale pravdivý pohľad na jedno desaťročie.

Rozhovor s Jurajom Šebom o jeho pripravovanej knihe:

Čo Ťa priviedlo k napísaniu Knihy Zlaté 60 roky?

Staré zlaté časy boli tak zlaté, až zvonili. Nikto ich nikdy nevidel, ale všetci po nich vzdychali. Každý po nich túžil, ale nikto nenašiel. Až raz sa narodil mládenec, ktorý si zmyslel, že ich prinesie späť medzi ľudí. Po dlhej ceste, plnej nástrah a nebezpečia, si ich nakoniec v hlbokých, vysokých horách naložil na ramená a vydal sa kamenistou cestou ku svojmu čitateľovi. Napísal knihu Zlaté 60. roky. Ale teraz už vážne. Chcel som napísať konečne nejaké riadne hovadiny čo sa aj dajú čítať. Je relatívne jednoduché písať o veciach, ktoré človek zažil na vlastnej koži. Myslím si, že už je načase, aby konečne všetci tí citovači, bloggeri, cvičené ruské medvede na bicykloch, jehovisti, bagristi a ortodoxní potápači čo vykrádajú všelijaké múdrosti, začali hovoriť sami za seba. Ja som s tým začal, pevne dúfam, že neostanem v tomto úsilí osamotený.

Teraz si napísal Normálne 70 roky, chcel si nadviazať na knihu Sladké 60 roky?

Určitá spojitosť tam je, napísal to ten istý autor, len sa posunul vo svojich zážitkoch o 10 rokov ďalej. Nebola to ideálna doba, ale žili sme, milovali sme sa, rodili sa deti, kradlo sa.... Bola to taká nenormálne normálna doba.

Aký spôsob písania si zvolil?

Nejaké hlbokomyseľné žvásty v knihe priamo nenájdete. Podľa mňa písanie je triedenie toho čo človek, zažil, videl počul. Keď píšete, potrebujete škatuľky na triedenie týchto zážitkov, spomienok a myšlienok. Pri písaní potrebujete tú správnu škatuľku v pravú chvíľu vytiahnúť. Neskôr vkladám škatuľky do iných škatuliek až prídem na koreň veci. Slovom je to celé o škatuliach... Na tento spôsob písania, som došiel už dávno ešte počas návštevy sovietskeho zväzu. Peniaze za predané texasky som investoval do nákupu matrjošky. Tá mi priniesla nápad. Je to celé postavené na podobnom princípe ako ruská matrjoška.

Médiá o novej knihe Juraja Šeba: Normálne 70. roky

Mojimi očami: Dve deká(dy) slobody

Sloboda určite patrí v posledných rokoch u nás medzi najčastejšie používané pojmy. Pojem slobody je veľmi mnohoznačný, čo sa často zneužíva na ideologickú manipuláciu; preto sa pri vyjadrovaní pojmu slobody obzvlášť odporúča si slobodu vážiť. Tentoraz to myslím doslovne, vážiť z fyzikálneho hľadiska. Aj dve deká slobody človeka poteší. Nie je to bohviečo. Uspokojiť sa s málom a vedieť to vychutnať, je umenie a šťastie slobodných...

celý článok na http://hnonline.sk »

Pikoška: Rádio Jerevan | hnonline.sk

Okrem Cirkusu Jerevan sme poznali aj rádio Jerevan. Ľudia nedostávali odpovede na svoje otázky. Tak vzniklo Rádio Jerevan (po rusky "armjanskoje radio", arménske rádio), fiktívna rozhlasová stanica, vymyslená v 70. rokoch. Prečo názov Rádio Jerevan? Jerevan je totiž hlavným mestom nezávislého Arménska...

celý článok na http://hnonline.sk »
obal knihy Zlaté 60. roky

Zlaté 60. roky

Vrátime sa o viac ako štyridsať rokov späť, aby sme vychutnali pôvaby a atmosféru staršej a veru aj originálnejšej Bratislavy ako je dnes. Zažijeme neopakovateľný závan slobody a nádeje, ktorú potom tak brutálne potlačili sovietske tanky a doničil normalizačný komunizmus. Autor spomína mnoho vecí, na ktoré sme už dávno zabudli, miesta, kam sa chodievalo, ľudí, udalosti, detaily každodenného života, ktoré odvial čas do nenávratna.

Ako spomína Milan Lasica: „Šesťdesiate roky boli lepšie ako päťdesiate a lepšie ako sedemdesiate – to je moja charakteristika 60. rokov. V roku 1967 ma najviac ovplyvnilo, že som si kúpil Fiat 600 D. Na to, že som nikdy predtým žiadne auto nemal, to bolo dobré auto. Vtedy leteli Beatles – je jasné, že to počúval každý, tomu sa nedalo uniknú. Pokiaľ ide o módu tohto obdobia, nosili sa úžasné košele, ktoré nebolo treba žehliť – len sa vyvesili na vešiak a uschli. Volali sa dederónové lebo boli z DDR. To bol posledný výkrik módy z východného Nemecka. Okrem toho boli v móde takzvané šuštiaky – to boli pršiplášte, údajne nepremokavé, a keď ste si ich vyzliekli, dali sa zložiť do malinkého vrecúška a celé sa to dalo strčiť do vrecka. Absolútny zázrak.“

Hoc som malá pionierka,
už ma svrbí moja dierka.
A keď budem zväzáčka,
ej, to bude j***a.

Médiá o knihe

obal knihy 20. roky

20. roky

ďalšie knihy z edície Bratislava – Pressburg
obal knihy Spišské remeslá a cechy od polovice 17. storočia do roku 1872

Spišské remeslá a cechy od polovice 17. storočia do roku 1872

Miriam Lengová

20.3.2024
16,90
9788056905739
978-80-569-0573-9

Piateho novembra 1772 spišské mestá pripíjali na zdravie cisárovi Jozefovi II. a Márii Terézii, arcivojvodkyni rakúskej a kráľovnej uhorskej a českej. Veselie sprevádzalo ukončenie 360 rokov trvajúceho zálohu časti spišského regiónu. Osemnáste storočie však pre Spiš a jeho obyvateľov nezačalo radostne. Spamätať sa museli zo spúšte, ktorú v krajine zanechali sto rokov trvajúce vojny. Po rokoch hojnosti prišli roky odriekania. Boje medzi vojskami protihabsbursky orientovanej uhorskej šľachty, osmanskými plukmi a cisárskou armádou ako aj násilná rekatolizácia významne zasiahlli do politického, náboženského a hospodárskeho vývoja spišského regiónu. Mier, ktorý v roku 1711 ukončil boje, prišiel v pravý čas. Spišské mestá rozkvitli, znova sa v nich rozprúdili remeslá a obchod, pôsobili v nich významní obchodníci, remeselníci a umelci európskeho formátu – zlatník Ján Siláši, sochár Ján Brokoff či maliari romantizmu Ján Czauczik a Ján Rombauer, dvorný maliar cára Alexandra I.

PhDr. Miriam Lengová, M. A., pôsobí ako vedecký pracovník, historik a odborný poradca archivár v nadnárodnej spoločnosti v oblasti elektroniky a zdravotnej techniky. Absolvovala odbor história – nemecký jazyk a literatúra na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a archívnu vedu na Universiteit van Amsterdam v Holandsku. Publikovala niekoľko vedeckých štúdií a článkov vo vedeckých periodikách na Slovensku aj v Holandsku v oblasti histórie (najmä dejiny remesiel a cechov) a archivistiky. Je autorkou kníh Kežmarskí remeselníci, Remeslá, cechy a obchod na Spiši do polovice 17. storočia a spoluautorkou knihy Philips: familie van ondernemers.

obal knihy Chatam Sofer • Veľký zázrak sa stal

Chatam Sofer • Veľký zázrak sa stal

Peter Salner a kol.

29.11.2023
14,90
9788056911013
978-80-569-1101-3

Rabín Chatam Sofer (vlastným menom Moše Schreiber) je dnes súčasťou multikultúrneho panteónu osobností Bratislavy. Patrí k najväčším duchovným autoritám tradičného judaizmu. Za jeho pôsobenia bola Prešporská ješiva jednou z najprominentnejších vzdelávacích inštitúcií v židovskom svete. Po rokoch zabudnutia sa dočkal poštovej známky, pamätnej mince, uličky Soferove schody a v roku 2002 bol slávnostne otvorený Pamätník Chatama Sofera. Bratislavská verejnosť, židovskí veriaci a turisti z celého sveta môžu obdivovať moderný objekt, ktorý rešpektuje prísne náboženské tradície judaizmu.

Kniha, ktorú zostavil Peter Salner, prináša autentické pohľady na osobnosť slávneho rabína, ale tiež na zničenie a zložitú záchranu cintorína, na ktorom je pochovaný. Judaista Maroš Borský píše o živote a diele Chatama Sofera, diplomat Martin Bútora prispel k obnove Pamätníka z pozície slovenského veľvyslanca v USA, architekt Martin Kvasnica je autorom projektu pamätníka, etnológ Peter Salner koordinoval komunikáciu bratislavskej komunity, miestnych úradov a veriacich židov z USA a Izraela, pracovníci firmy RAFT Vladimír Mühl, Roman Koprda a Michal Čulen sa podieľali na stavbe Pamätníka. Nechýbajú ani postrehy Jozefa Staška a Otta Macháča, ktorí sprevádzajú návštevníkov a spomienky Martina Mózera na tvorbu filmového dokumentu o soferovskej dynastii.

obal knihy Šľachtický rod Stummer na Slovensku do roku 1945

Šľachtický rod Stummer na Slovensku do roku 1945

Ernst Haupt-Stummer

17.5.2023
14,90
9788056910795
978-80-569-1079-5

Ernst Haupt-Stummer – maliar, sochár, hudobník a spisovateľ, pochádza z významnej aristokratickej rodiny bývalých moravsko-rakúskych veľkopriemyselníkov a veľkostatkárov. Narodil sa v roku 1933 v kaštieli v Tovarníkoch pri Topoľčanoch, kde prežil svoje detstvo. Jeho predkovia získali bohatstvo a prestíž obchodovaním so soľou, neskôr s cukrom a progresívnym hospodárením na vlastných a prenajatých veľkostatkoch. Široko rozvetvená rodina žila na Slovensku na šiestich panstvách. Na konci druhej svetovej vojny museli emigrovať do Rakúska, opustiť milovaný domov na Slovensku, kde im skonfiškovali majetok. Ernst Haupt-Stummer vyštudoval scénografiu na vysokej škole výtvarných umení vo Viedni, pokračoval v štúdiu obchodu a ekonomiky v Mníchove. V roku 1958 založil vo Viedni reklamnú agentúru. Po zavŕšení úspešnej kariéry sa stal podporovateľom mladých umeleckých talentov z rôznych kútov Európy. V knihe spomína na svoje detstvo v kaštieli v Tovarníkoch a v obľúbenom letovisku na Kulháni. Opisuje život a pomery na panstve tak, ako ich vnímal v čase dospievania. Vďaka jeho spomienkam sa prenesieme do obdobia 30. rokov 20. storočia, dozvieme sa o detstve aristokrata, o jeho názoroch na okolitý svet, o jeho pocitoch a vzťahu k najbližším príbuzným a k služobníctvu. Spomína na výlety a prvé poľovačky, na pestúnku, guvernantky či obľúbeného kuchára. Opisuje návštevy a stretnutia s priateľmi na panstve, obdobie vojnovej okupácie až po dramatický útek celej rodiny do Rakúska v roku 1945.

obal knihy Petržalka – Engerau – Ligetfalu|4. vydanie

Petržalka – Engerau – Ligetfalu

Ján Čomaj

16.3.2023
14,90
9788056910986
978-80-569-1098-6

Petržalka leží na území troch osád na pravom brehu Dunaja. Kedysi najväčšia dedina v Československu, dnes jedno z najväčších panelákových sídlisk v strednej Európe. Autor popisuje históriu Petržalky od počiatkov osídlenia, cez rímske obdobie, príchod Slovanov a Pečenehov, etnický a sídelný vývoj v rámci Uhorska, odpor Budapešti odovzdať územie Československu v r. 1918, anexiu Nemeckou ríšou až po pripojenie Petržalky k Československu. Medzi historické pramene vsúva spomienky starých Petržalčanov a ilustruje dobovými fotografiami ľudí, domov, ulíc, obchodov, manufaktúr, tovární, ihrísk, kúpaliska Lido, parku, kaviarní, lodeníc, lunaparkov, bálov, kasární a uličiek totálnej biedy.

Ján Čomaj (1935 – 2020), absolvent štúdia novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, patril v šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia k uznávaným reportérom mládežníckeho denníka Smena. Jeho knižný debut Počmáraný život bol učebnicou umeleckej reportáže. Ani reportérske umenie nezachránilo Čomaja pred nastupujúcimi normalizátormi: musel odísť zo Smeny aj z literatúry. K novinárskej práci sa vrátil až po novembri 1989. V knihe Veľký biliardový stôl predstavil výber zo svojej reportérskej tvorby zo 60. rokov a naplno sa začal venovať žánru literatúry faktu. Vytvoril viac ako dve desiatky príťažlivých knižných portrétov známych historických, umeleckých a popredných hereckých osobností. Temným stránkam našej histórie sa venoval v knihách Súboje s prekliatím či Zločin po slovensky. Tvoril do posledných dní a knihu pamätí Hovorí očitý svedok dokončil krátko pred smrťou.

obal knihy Bratislavský hrad a Podhradie|3. vydanie

Bratislavský hrad a Podhradie

Lajos Kemény

16.3.2023
14,90
9788056910955
978-80-569-1095-5

Zaujímavé detaily z archívov o Hrade v jeho starej podobe i stáročných premenách. Autor nás zavedie do komnát so vzácnymi umeleckými dielami a rozpráva o živote obyvateľov Hradu. Oživí kráľovské návštevy, zásnuby, svadby, veľkolepé slávnosti na počesť hradného panstva. Nazrieme do podzemných žalárov, kde trpeli účastníci protihabsburského boja za slobodu. Prejdeme sa po malebnom Podhradí s domami bohatých mešťanov, nazrieme do šľachtických kúrií a obydlí patricijských rodín. Sme svedkami obliehania mesta, ničivých požiarov, ktoré spustošili mnoho domov, ale aj hrdý prešporský Hrad.

obal knihy Lichtenfeld|Jedno meno, dva osudy

Lichtenfeld

Peter Chorvát

16.3.2023
14,90
9788056909546
978-80-569-0954-6

Populárne izraelské bojové umenie krav maga je úzko spojené s Bratislavou. Už začiatkom 20. storočia sa v starom Prešporku usadil Samuel Lichtenfeld – estrádny umelec, univerzálny športový tréner a v neposlednom rade veľký propagátor systému sebaobrany džiu-džicu. Od roku 1908 svoje vedomosti a schopnosti naplno zúročil pri práci v mestskej polícii ako detektív. V boji so zákerným zločinom pokračoval aj po vzniku Československej republiky na poste obvodného inšpektora štátnej polície. K športu viedol aj svojich synov. Mladší Imrich tak aj vďaka rodinnému zázemiu mohol vyniknúť v zápasení a boxe. Bol to práve on, ktorý v konfrontácii s holokaustom na Slovensku posunul úroveň svojho športového pôsobenia do iných sfér – tam, kde bežného občana čaká boj na ulici, tam, kde niet rozhodcu, ktorý by zvážil, kto je víťazom, tam, kde ide o život. Ešte predtým však mladý „Imi“ Lichtenfeld absolvoval nejeden zápasnícky súboj vo farbách klubov ŠK Makkabea či AFK Waldes Praha. Slúžil v československej armáde doma i na Blízkom východe, kam sa dostal po strastiplnom putovaní na riečnom remorkéri Pentcho, po stroskotaní a zázračnej záchrane.

Mgr. Peter Chorvát, PhD. (1977, Banská Bystrica). Od roku 2003 žije v Bratislave. Pracuje vo Vojenskom historickom ústave, kde sa špecializuje na vojenské dejiny Slovenska v rokoch 1867 – 1939. Je autorom troch monografií a dvoch edícií dokumentov. Dejinami bojového umenia krav maga sa zaoberá od roku 2017 a rekreačne trénuje v Krav maga academy. Je ženatý, má dve dcéry.

obal knihy Bratislavské rarity|3. vydanie

Bratislavské rarity

Igor Janota

16.3.2023
14,90
9788056905067
978-80-569-0506-7

Kniha Bratislavské rarity prekvapí aj dobrého znalca. Koľko unikátov skrýva naše mesto a jeho najbližšie okolie. O to vzácnejšia bude pre tých, ktorí mesto len spoznávajú. Čitateľ sa dozvie množstvo zaujímavostí o korune na veži Dómu, o vzácnych gobelínoch v Primaciálnom paláci, o stáročnej tradícii vežových koncertov. Spolu s autorom nazrieme do prešporských dvorov, ktoré ukrývajú pozoruhodné tajomstvá, navštívime slávne prešporské hostince a hotely. Dozvieme sa, ako sa riadila doprava na Dunaji, ako bolo ešte donedávna osvetlené mesto, že v Bratislave máme dodnes najužší dom aj najmenší šľachtický palác v Európe. V knihe sa hovorí aj o prešporských a bratislavských mostoch, o veľkých prírodných katastrofách, ktoré postihli mesto, o vodných mlynoch a železnici, o katoch a bosorkách, o balónoch a vzducholodiach nad mestom, o tom, čo skrývajú priečelia domov a palácov, kam sa chodili Bratislavčania kúpať, ako sa cestovalo električkou do Viedne, prečo má Bratislava prívlastok mesto mieru a ako vôbec dostala Bratislava svoje meno.

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej. Je synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. V rokoch 1964 – 1983 pracoval ako vedecký tajomník Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva. V časopisoch a novinách publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy, písal rozprávky pre deti. História Bratislavy je jeho celoživotnou témou.

obal knihy Vily okolo Horského parku

Vily okolo Horského parku

Tomáš Berka, Ján M. Bahna

7.4.2022
29,90
9788081146954
978-80-8114-695-4

Sprievodca na potulkách po atraktívnej vilovej štvrti na bratislavskej Kalvárii a susediacom Horskom parku. Nájdeme tu najvýznamnejšie vily z najstaršieho romantického obdobia, ale aj z neskorších medzivojnových čias a najnovšie vily súčasnosti. Autori objavujú nové informácie a fotografie o významných vilách, ich obyvateľoch a majiteľoch a o zaujímavej histórii tejto lokality. Vily okolo Horského parku, Vily nad Hradom a Vily na Slavíne tvoria trilógiu sprievodcov po bratislavských vilách ako doplnok k úspešnej monografii Vily nad Bratislavou.

Tomáš Berka (1947, Bratislava) filmový a scénický architekt. Po počiatočnom štúdiu architektúry vyštudoval scénografiu na VŠMU v Bratislave. Pre divadlá a televízie vytvoril okolo stopäťdesiat scén a vyše sto divadelných a kultúrnych plagátov. Svoju výtvarnú tvorbu vystavoval v Európe a v Japonsku. V roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadrienále. Vytvoril dekorácie k viac ako štyridsiatim filmom a spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. Je spoluautorom slovenských pavilónov na Expo 2000 v Hanoveri a na Expo 2015 v Miláne. Ako hráč na klávesy bol pri zrode skupiny Modus, v roku 1969 založil skupinu Ex We Five a v roku 1971 s Ferom Griglákom Fermatu, s ktorou nahral sedem autorských albumov. Je držiteľom Ceny Literárneho fondu za knihu Rocková Bratislava a Ceny Júliusa Satinského za kultúrny prínos hlavnému mestu. Na knižnom veľtrhu vo Frankfurte v roku 2019 dostal cenu za najlepšie ilustrovanú knihu o filme (Veľká ilúzia). Za scénografiu do filmu Amnestie získal cenu Slnko v sieti (2020). Vyšli mu knihy Blumentálske blues (2010), René (2017), kniha o filmovej architektúre Veľká ilúzia (2019), monografia o divadelnom plagáte, scénografii a výstavách Plagáty a iné veci (2021), s Fedorom Frešom Rocková Bratislava (2013), s J. M. Bahnom Vily nad Bratislavou (2013), Vily nad Hradom (2016), Vily na Slavíne (2019). Žije a tvorí v Bratislave. Ján Milo Bahna (1944, Pukanec – 2024, Bratislava), architekt, profesor na VŠVU. Architektúru vyštudoval v roku 1967 na SVŠT a v roku 1970 na VŠVU. Realizoval okolo 90 významných objektov a interiérov. Pracoval v ŠPÚO u architekta Matušíka a profesora Vilhana. Tu vznikli významné obchodné stavby, interiéry bánk, interiér bratislavského letiska a vládny salónik. Udržiaval kontakt s európskymi a českými architektami. Spoluorganizoval stretnutia stredoeurópskych architektov v Spišskej Kapitule a Starých Splavoch. Po roku 1990 založil AA Ateliér architektúry. Bol na zakladajúcom zjazde Obce architektů a na zakladajúcom zjazde Spolku architektov Slovenska. Jeho ateliér spracoval významné projekty bánk a obchodných stavieb, Dom odievania a rekonštrukciu OD Dunaj. Jeho banky v Žiline i Čadci patria ku klenotom našej architektúry. Postavil dva evanjelické kostoly, Evanjelickú bohosloveckú fakultu a budovu VŠVU. Jeho rekonštrukcia komplexu Univerzitnej knižnice a rekonštrukcia synagógy v Leviciach sú dokladom citlivej práce v historickom prostredí. V rokoch 2008-2014 bol viceprezidentom a prezidentom Spolku architektov Slovenska. Vystavuje vo Viedni, Zürichu a v Mníchove. V roku 2014 získal Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. Je laureát Jurkovičovej ceny za OD Ružinov a VÚB banku, Satinského ceny Čučoriedka, Ceny primátora Bratislavy, Stavby roka, Ceny Arch a Ceny predsedu Národnej rady. Jeho Vilu Lineu zaradili do Svetového atlasu architektúry Phaidon. Kriticky sa vyjadruje k súčasnej aj plánovanej architektúre Bratislavy.

obal knihy Považie|hrady, zámky a povesti|2. vydanie

Považie

Karl Benyovszky

23.2.2022
12,90
9788056909713
978-80-569-0971-3

Cudzincovi, ktorý na svojich cestách čo len nakrátko zavíta na Slovensko, treba vrelo odporúčať návštevu malebného Považia: možno ho porovnať s romantickým Porýním a s hojne navštevovanou, obľúbenou oblasťou Wachau, no počtom zámkov a zrúcanín s tridsiatimi hradmi, pevnosťami, kaštieľmi a starými kláštormi je Považie podstatne bohatšie. Ak si ho chceme pozrieť, nemôžeme využiť plavbu loďou, musíme sa uspokojiť so železnicou, lebo rieka pre plytčiny, nebezpečné ohyby a častý nedostatok vody je nesplavná. Ale práve cesta vlakom poskytuje návštevníkovi mimoriadne čaro, umožní mu nielen pokochať sa pohľadom na túto perlu Slovenska, ale aj pobudnúť v prekrásnych Tatrách. Na starých pohľadniciach, fotografiách a rytinách vynárajú sa pri čítaní mestá a mestečká, zámky a hrady opradené povesťami, a Benyovszky, vynikajúci sprievodca, nás upriamuje na zaujímavosti, ktoré by sme si sami sotva všimli. Takto nám cesta hore Považím príjemne plynie a ani sa nenazdáme prejdeme z Bratislavy až k sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Tam sa cesta končí. A v nás ostane len túžba navštíviť tieto čarovné miesta.

Karl Benyovszky sa narodil 4. júla 1886 v centre Prešporka, na nároží terajšieho Hviezdoslavovho námestia a Mostovej ulice. Benyovszky, syn policajného úradníka, prežil v dome s výhľadom na Mestské divadlo a kostolík kláštora Notre Dame celé detstvo. Navštevoval maďarské školy, ale nemčinu stále považoval za svoj materinský jazyk. Po I. svetovej vojne ho v Budapešti odsúdili za protimonarchistické názory. Roku 1924 sa vrátil do Bratislavy, kde žil až do roku 1945. Pôsobil v redakcii Pressburger Zeitung, neskôr v Grenzbote. Intenzívne sa zaoberal históriou mesta, napísal knihu o dejinách mestského divadla, rozsiahle dielo o živote J. N. Hummela. Po slovensky vyšli jeho knihy Prechádzka starým Prešporkom, Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Obrázky z prešporského geta, Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Považie – hrady, zámky, povesti a Železná studnička. Po násilnom vysťahovaní Nemcov z Československa žil v Rakúsku, kde 6. januára 1962 zomrel.

obal knihy Ondrejský cintorín|3. vydanie

Ondrejský cintorín

Viera Obuchová

23.2.2022
14,90
9788056909706
978-80-569-0970-6

Prechádzka po jednom z najstarších zachovaných cintorínov na území Bratislavy. Vznikol okolo roku 1784 a sú tu pochované významné prešporské rodiny, remeselníci, umelci, podnikatelia a mnohé vynikajúce osobnosti. V knihe sa spomína viac ako 170 osobností a množstvo umelecky zaujímavých náhrobkov, ktoré sú zobrazené na vyše 200 dobových fotografiách.Mená ako Pálffy, Esterházy, Feigler, Ortvay, Manderla, Palugyay, Justi, Kozics, Werner, Ludwig, Marshall, Rigele, Lanfranconi, Albrecht, bratislavský „Robinson“ Karl Jetting, Majsch, Tido Gašpar, J. E. Hubert, Gessay, Žabota, Vavro Šrobár, Melkovič, Satinský a mnohé ďalšie – tvorili históriu mesta. Na prechádzke po Ondrejskom cintoríne si pripomenieme ich zaujímavé osudy.

PhDr. Viera Obuchová, CSc. (1951, Bratislava), vyštudovala históriu na FiF UK v Bratislave. Od roku 1974 pracuje ako historička v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave. Je autorkou a spoluautorkou odborných a populárno-náučných publikácií o histórii Bratislavy.

obal knihy Moderná Bratislava|2. vydanie

Moderná Bratislava

Peter Szalay a kol.

23.2.2022
14,90
9788056909690
978-80-569-0969-0

Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa sa Bratislava postupne začína meniť na modernú metropolu. Zriaďujú sa nové inštitúcie, prichádzajú českí úradníci, buduje sa štátna správa. Mení sa duch mesta – z ospalého, kedysi významného a bohatého korunovačného mesta sa stáva živé dynamické moderné mesto. Mení sa životný štýl obyvateľov a tomu sa prispôsobuje architektúra a urbanizmus mesta. Prichádzajú mladí architekti najmä z Čiech a z Rakúska, žačína sa meniť ráz centra mesta a vzniká množstvo projektov na novú, modernú výstavbu. Kniha mapuje obdobie Prvej republiky do vzniku Slovenského štátu. Kolektív autorov sa snaží zachytiť nielen urbanistické zmeny, vznik zaujímavých moderných stavieb, ale aj ducha doby, každodený život a životný štýl v Bratislave v tomto období. Autorka sa venuje modernej architektúre. Knihu pripravuje v spolupráci s kolektívom historikov a architektov. Kniha je bohato ilustrovaná dobovými fotografiami a plánmi.

Zostavovateľ publikácie Peter Szalay a kolektív autorov: Katarína Andrášiová, Nina Bartošová, Katarína Haberlandová (SAV) a Michal Bogár, Ľubomír Králik, Ľudovít Urban (Ateliér BKU).

obal knihy Bratislavské víno

Bratislavské víno

Vladimír Tomčík

23.2.2022
14,90
9788056909362
978-80-569-0936-2

Básnik nazval Bratislavu mestom na sútoku vína a Dunaja, no nie je to len bonmot. Veď už viac ako dve tisícročia sa v našom regióne pestuje hrozno a výsledkom pracovitých rúk, ľudského umu a slnka je lahodné víno. Prví klčovali svahy Malých Karpát Kelti, po stáročiach rímsky cisár Marcus Aurelius Probus nariadil svojim legionárom vysadiť na okolitých pahorkoch vinič. O obľúbenosti vína svedčí aj fakt, že sa nám zachovali modlitby za víno ešte z čias Cyrila a Metoda. V stredoveku panovníci výnosmi ochraňovali bratislavských vinohradníkov a vtedajšia produkcia 2500 litrov vína na obyvateľa svedčí o jeho význame ako obchodnej komodity. Až na štyridstiatich piatich uliciach vládla nevídaná podviechová demokracia; Bratislavčania prví ochutnali šampanské mimo územia Francúzska a to od Palugyaia mali aj vo vinotéke na Titanicu.

Vladimír Tomčík (1950, Bratislava) vyštudoval dejiny umenia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracoval 16 rokov v redakcii Výtvarný život, vo vydavateľstve Mladé letá. Pripravil množstvo výstav u nás i v zahraničí. Je autorom viac ako tisícky odborných a popularizačných článkov, scenárov a autorských relácií v rozhlase a televízii. Popri výtvarnom umení sa venuje histórii Bratislavy a dejinám gastronómie. Vyšlo mu 13 kníh o umení, Bratislave a gastronómii. Je autorom výtvarnej podoby rekonštrukcie Hviezdoslavovho námestia.

obal knihy Kaviareň Štefánka

Kaviareň Štefánka

Juraj Hradský, Adalbert Hackenberger, Viliam Stockmann

8.12.2021
15,90
9788056903292
978-80-569-0329-2

Príbeh domu na Suchom mýte s popisným číslom 741/59, ktorý vstúpil do histórie Bratislavy a povedomia jej obyvateľov a návštevníkov ako „Cafe Stefanie – Kaviareň Štefánia – Štefánka“. Autor nás sprevádza bohatou a pohnutou históriu tohto miesta od počiatkov až po súčasnosť. Cez osudy majiteľov, hostí a štamgastov, ktorí kaviarni dodávali osobitý lesk a punc, vážnosť a dôležitosť, noblesu a eleganciu. Štefánka je súčasťou aj dnešnej Bratislavy. V spomienkach desiatok umelcov, bohémov a osobností ožívajú staré zlaté časy a atmosféra tejto jedinečnej kaviarne.

Juraj Hradský (1953), výtvarník a publicista. Je autorom viacerých monografií o historických zbraniach. Podľa jeho výtvarných návrhov boli zhotovené zbrane pre Čestnú stráž prezidenta. O dejinách hlavného mesta napísal knihy Napoleon a Bratislava, Bratislavskí majstri kati, Legenda na rohu – Štefánka, Rusovce, Jarovce, Lamač, Čunovo a Dúbravka. Je členom Československej a Medzinárodnej napoleonskej spoločnosti, Slovenskej muzeálnej spoločnosti a Slovenskej genealogickej a heraldickej spoločnosti. Žije a tvorí v Bratislave.

obal knihy Židia v 1. ČSR|Politické ambície a sklamania

Židia v 1. ČSR

Katarína Mešková Hradská

8.10.2021
13,90
9788056907863
978-80-569-0786-3

Obdobie medzi dvomi svetovými vojnami ponúka množstvo tém, ktoré umožňujú pochopiť a spracovať postavenie židovskej komunity na Slovensku. Jednu z nových kapitol medzivojnových dejín Židov na Slovensku reprezentuje výskum židovských politických strán a politických ambícií ich predstaviteľov. Keďže stále prevláda názor, že Židia prostredníctvom židovských politických strán vstupovali do politického života spoločnosti, je zaujímavé sledovať spôsob, akým sa usilovali dosiahnuť zmenu spoločenských procesov. Sprevádzal ich pritom boj za rovnoprávnosť, za uznanie židovskej národnosti, ale aj rozmach sionistického hnutia a najmä politické ambície vedúcich predstaviteľov slovenského židovstva. To všetko (a nielen to) sa odohrávalo v zložitom, a pritom pozitívnom spoločensko-politickom prostredí 1. ČSR, ktoré prostredníctvom prezidenta T. G. Masaryka Židom garantovalo ich práva i osobnú slobodu.

Katarína Mešková Hradská (1956) pracuje v Historickom ústave SAV, kde sa venuje problematike židovskej komunity na Slovensku v rokoch 1918-1945. Na túto tému napísala viacero kníh a vedeckých štúdií, ktoré uverejnila na Slovensku i v zahraničí. Ako riešiteľka domácich a zahraničných vedeckých projektov sa stala štipendistkou vedeckých inštitúcií v Izraeli a vo Francúzsku. Je nositeľkou viacerých ocenení za prínos k popularizácií dejín Slovenska.

obal knihy Párkány|Huszadik századi történetek

Párkány

Tomás Baka

30.8.2021
12,90
9788056908945
978-80-569-0894-5

A mai Párkány területe már a kezdetektől bővelkedett történelmi eseményekben. A mai városhely első lakói a kelták voltak. A rómaiak itt építették fel Anavum névre keresztelt erődítményüket. A település több évszázadig Magyarország része volt, majd 1918 után több államigazgatás részeként is szerepelt. A könyv a város történelmének rövid áttekintését tartalmazza, nagyobb figyelmet szentelve a 20. századnak. Az elbeszélések és visszaemlékezések betekintést engednek a régi Párkány életébe. Végigsétálhatunk annak utcáin, részt vehetünk ünnepségein és a mindennapok történései mellett emlékezünk azon eseményekre, amelyek beégtek a párkányiak emlékezetébe. Megismerkedhetünk a város egyes lakóival, azok családjával, emlékeivel és élményeivel. Az ő szemükön át láthatjuk a várost és az életet benne.

Tomáš Baka 1989-ban született Malackyban, de kisgyermek korától Párkányban él és párkányinak is tartja magát. 2008-ban érettségizett a helyi gimnáziumban. Tanulmányait kisebb szünet után a Nyitrai Konstantin Filozófus Egyetemen folytatta, történész szakon, melyet 2015-ben fejezett be. Szakdolgozatában Párkány két háború közti időszakát ölelte fel. Mint történész, elsősorban a helyi történelemmel és a 20. század eseményeivel foglalkozik.

obal knihy Slávni ľudia v Bratislave|2. vydanie

Slávni ľudia v Bratislave

Igor Janota

26.7.2021
12,90
9788056908891
978-80-569-0889-1

Takmer 60 portrétov osobností kľúčového významu v tisícročnej histórii Európy, ktoré žili na území Bratislavy, alebo sa trvalo zapísali do našich dejín – Marcus Aurelius, Haydn, Cyril a Metod, Chatam Sofer, Pápež Lev IX., Paracelsus, Jókai, Jesenius, Johann Strauss, uhorskí králi korunovaní v Prešporku, Andersen, Beethoven, Petöfi, Eugen Savojský, Peter Veľký, Lanfranconi, Martinego, Ján Sobieski, Brahms, Donner, nositeľ Nobelovej ceny Lenard, Bartók, Lessing, Lehár, Hummel, Edison, Mozart, Einstein a ďalší. Autor predstavuje Bratislavu ako živé stredoeurópske centrum v rímskych časoch, v období Veľkej Moravy, na počiatku uhorských dejín, v čase tureckých vojen aj dnes.

Igor Janota (1921 - 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej. Bol synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. Publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy, písal rozprávky pre deti. Od roku 2006 mu vyšli knihy Bratislavské rarity, Oprášené historky zo starej Bratislavy, Slávni ľudia v Bratislave, Rozprávky a povesti zo starej Bratislavy, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Dobrodružný život J. W. Kempelena, Príbehy bratislavských fontán a studní, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Prešporské rozprávky. História Bratislavy bola jeho celoživotnou témou.

obal knihy Železná studnička|2. vydanie

Železná studnička

Karl Benyovszky

26.7.2021
12,90
9788056908884
978-80-569-0888-4

Bratislavský rodák Karl Benyovszky bol v tridsiatych rokoch 20. storočia veľkým popularizátorom a obdivovateľom mesta. O Bratislave a okolí napísal niekoľko príťažlivých kníh. V knihe o Železnej studničke opisuje údolie Mlynskej doliny - v tesnej blízkosti mesta tu v tom čase bolo možné nájsť príjemné zákutia na oddych, reštaurácie, výletné kaviarne, mlyny, jazerá a nádhernú scenériu romantického lesa. Železná studnička vďačí za svoje meno železitému prameňu, ktorý tu vyviera. Údolie sa rozprestiera na hornom konci Vydrickej doliny. Pri rieke Vydrici, ktorá preteká pôvabnou dolinou, sa už pred stáročiami usadili mlynári a postavili si tu mlyny. V 19. storočí sa Železná studnička stala obľúbeným výletným miestom obyvateľov neďalekého Prešporka. Chýr o liečivých účinkoch železitej vody lákal návštevníkov zo širokého okolia. Podnikaví prešporskí mešťania tu preto vybudovali kúpeľný dom s reštauráciou. Zašlú slávu kedysi hojne navštevovaných miest pripomínajú už len zrúcaniny starých mlynov a množstvo dobových pohľadníc.

Karl Benyovszky sa narodil 4. júla 1886 v centre Prešporka, na nároží terajšieho Hviezdoslavovho námestia a Mostovej ulice. Benyovszky, syn policajného úradníka, prežil v dome s výhľadom na Mestské divadlo a kostolík kláštora Notre Dame celé detstvo. Navštevoval maďarské školy, ale nemčinu stále považoval za svoj materinský jazyk. Po I. svetovej vojne ho v Budapešti odsúdili za protimonarchistické názory. Roku 1924 sa vrátil do Bratislavy, kde žil až do roku 1945. Pôsobil v redakcii Pressburger Zeitung, neskôr v Grenzbote. Intenzívne sa zaoberal históriou mesta, napísal knihu o dejinách mestského divadla, rozsiahle dielo o živote J. N. Hummela. Po slovensky vyšli jeho knihy Prechádzka starým Prešporkom, Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Obrázky z prešporského geta, Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Považie – hrady, zámky, povesti a Železná studnička. Po násilnom vysťahovaní Nemcov z Československa žil v Rakúsku, kde 6. januára 1962 zomrel.

obal knihy Prešporský kaleidoskop|2. vydanie

Prešporský kaleidoskop

Juraj Linzboth

26.7.2021
13,90
9788056908877
978-80-569-0887-7

Redaktor, fotograf, typograf, grafický dizajnér Juraj Linzboth (1930) vo svojom rozprávaní oživuje nenávratne stratenú atmosféru ulíc a domov starej Bratislavy, pretože do nich vracia pôvodných obyvateľov. Hoci ho k nim do značnej miery viaže rodinná tradícia, robí to nepateticky, za pomoci archívnych dokumentov a fotografií. Výsledkom je živá galéria ľudských osudov a charakterov, v ktorej sú rovnako dôležité životopisné fakty ako drobné epizódy i dobromyseľné klebietky. Aj vďaka nim zisťujeme, že napriek rozličným dobovým odlišnostiam človek ostáva predovšetkým človekom.

obal knihy Spomienky bratislavského hudobníka|2. vydanie

Spomienky bratislavského hudobníka

Ján Albrecht

26.7.2021
12,90
9788056908075
978-80-569-0807-5

Rozprávanie o hudobnom živote v Bratislave, tak ako ho prežíval a spoluvytváral známy bratislavský hudobník a pedagóg profesor Ján Albrecht.

Ján Albrecht (1919 – 1996), bratislavský rodák, syn skladateľa Alexandra Albrechta. Študoval husle na konzervatóriu, neskôr violu na VŠMU v Bratislave. Pôsobil ako pedagóg na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, na kozervatóriu a VŠMU v Bratislave. Založil a dlhé roky viedol súbor starej hudby Musica Aeterna. Popri bohatej hudobnej editorskej činnosti publikoval aj eseje o výtvarnom umení. Je autorom knižných publikácií Podoby a premeny barokovej hudby, Eseje o umení a Duchovný svet krásy (vyšla aj v nemeckom a anglickom preklade).

obal knihy Karlova Ves|Taká bola

Karlova Ves

Matúš Šrámek

30.6.2020
12,90
9788081143267
978-80-8114-326-7

Obec Karlsdorf neďaleko Bratislavy sa spomína už v 18. storočí ako osada medzi prešporskými a devínskymi vinohradmi. Jej zakladateľ gróf Karol Jozef Hieronym Pálfi dal na svojich pozemkoch postaviť želiarske domy v dedine pomenovanej po ňom ako Karlova Ves. Pôvodne nemecká osada sa postupne menila na slovenskú. Preslávila sa najmä chutným ríbezľovým vínom. Autor približuje históriu obce a každodenný život jej obyvateľov cez svoje spomienky na detstvo a mladosť v štyroch ročných obdobiach. Spomína na čulý spoločenský život, opisuje malé dejiny obce až po zbúranie starej Karlovej Vsi.

Matúš Šrámek (1935, Bratislava). Žije v Karlovej Vsi, kam sa jeho predkovia prisťahovali začiatkom 19. storočia. Jeho rodičia – Šrámkovci i Marekovci, patrili k typickým karloveským vinohradníckym rodinám. Maturoval na Vyššej hospodárskej škole a v štúdiu pokračoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Pracoval v Podniku výpočtovej techniky a na Ministerstve financií SR. Venuje sa histórii starej Karlovej Vsi, vlastní unikátnu zbierku dobových fotografií. www.karlovaves.ahoj.sk

obal knihy Priemyselná Bratislava|2. vydanie

Priemyselná Bratislava

Viera Obuchová

24.6.2020
13,90
9788056907016
978-80-569-0701-6

Na miestach, kde ešte nedávno stáli fabriky a robotnícke štvrte, ktoré pripomínali industriálny rozmach mesta na prelome 19. a 20. storočia, dnes vyrastá nová zástavba. Priemyselná Bratislava už ostane len na starých fotografiách: Marschallova továreň na koče, fabrika na kefy bratov Grünebergovcov, Feit­zelmayerova fabrika, výroba klavírov Wernerovcov, Dynamitka, Stollwerck, Patrónka, Kühmayerova továreň, Klingerka, Kablovka, Gumonka, Siemenska, Matadorka, električka do Viedne, mestská vodáreň, plynáreň a elektráreň, bitúnky, starý Meštiansky pivovar, Stei­nov pivovar, Slubekova likérka a ďalšie.

PhDr. Viera Obuchová, CSc. (1951, Bratislava), vyštudovala históriu na FiF UK v Bratislave. Od roku 1974 pracovala ako historička v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave. Je autorkou a spoluautorkou odborných a populárno-náučných publikácií o histórii Bratislavy: Ondrejský cintorín, Cintorín pri Kozej bráne, Priemyselná Bratislava, Každodenný život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí, Príbehy z dejín Bratislavy.

obal knihy Kriminalita a justícia v stredovekom Prešporku

Kriminalita a justícia v stredovekom Prešporku

Vladimír Segeš

24.6.2020
14,90
9788056904558
978-80-569-0455-8

Predmetom knihy Kriminalita a justícia v stredovekom Prešporku sú podoby zločinu a trestu, ktoré sa stali nielen v meste na Dunaji, ale aj v iných kútoch Európy. Ich spoločným menovateľom však bolo to, že ich prerokoval prešporský súd a páchatelia boli verejne potrestaní v slobodnom kráľovskom meste Prešporku. Autor v širšom zábere približuje všedný a nevšedný život stredovekého mesta, jeho atmosféru a jednotlivé vrstvy obyvateľov, protagonistov spravodlivosti aj zločinnosti, zásady uhorského aj mestského trestného práva, opisuje jednotlivé kriminálne a súdne kauzy i trestanie zločincov. Bohatý obrazový materiál spolu s dobovými ilustráciami plasticky dokresľujú opisované skutočnosti.

Doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD. (1950, Bratislava). Vyštudoval historické vedy – archívnictvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti. Od roku 1995 je vedeckým pracovníkom Vojenského historického ústavu v Bratislave, prednáša na Filozofickej fakulte UK a na Univerzite tretieho veku UK v Bratislave. Je autorom troch monografií, spoluautorom a editorom desiatok diel z oblasti medievalistiky, vojenských dejín a dejín miest i práva.

obal knihy Príbehy z dejín Bratislavy|2. vydanie

Príbehy z dejín Bratislavy

Viera Obuchová

24.6.2020
14,90
9788056905036
978-80-569-0503-6

Dvadsať príbehov o pamiatkach a pamätihodnostiach Prešporka-Bratislavy. Sú medzi nimi zaujímavosti o kráľovskej pokladnici či o zasadaní uhorského snemu v budove Kráľovskej uhorskej komory na Michalskej ulici, o oslave víťazstva nad Turkami, o Kalvárii, o protinapoleonských valoch neďaleko nákupného centra v Petržalke, o kaplnke sv. Rozálie v Lamači, ktorou sa poďakovali obyvatelia mesta za ochranu pred morom, o Balassovom paláci bez krídel na Panskej ulici, o cintoríne v záhrade kláštora milosrdných bratov, o prepriahacích staniciach a zájazdných hostincoch, zaujímavosti z Podhradia – o ľadovni, prístave či Arsenáli, o kúpeľoch Grossling, o Dynamitke a pomníkoch na Kamzíku, príbeh hotela Carlton, o predmestí Blumentál v 18. storočí, kde sídlil gróf Sedlitz, o rozlúčkovej kaplnke a fabrike na súkno, niečo z histórie cintorína v Slávičom údolí, kde na počiatku boli drevené kríže... Autorka sa venuje pamiatkám a histórii Bratislavy. Jednotlivé príbehy dokumentuje množstvom unikátnych archívnych dokumentov, fotografií, plánov, ktoré sa jej podarilo nájsť pri bádaní v archívoch.

PhDr. Viera Obuchová, CSc. (1951, Bratislava), vyštudovala históriu na FiF UK v Bratislave. Od roku 1974 pracuje ako historička v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave. Je autorkou a spoluautorkou odborných a populárno-náučných publikácií o histórii Bratislavy: Ondrejský cintorín, Cintorín pri Kozej bráne, Priemyselná Bratislava, Každodenný život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí, Príbehy z dejín Bratislavy.

obal knihy Cintorín pri Kozej bráne|2. vydanie

Cintorín pri Kozej bráne

Viera Obuchová, Štefan Holčík

24.6.2020
14,90
9788056907009
978-80-569-0700-9

Evanjelický cintorín pri Kozej bráne bol založený koncom 18. storočia a nachádza sa uprostred evanjelickej štvrti, ktorú ohraničuje Župné námestie, Suché mýto, Palisády, Kozia a Šulekova ulica. Leží v blízkosti evanjelických kostolov, bývalého evanjelického lýcea a nemocnice. Mená na náhrobkoch svedčia o bohatej histórii tejto časti mesta: ležia tu známe osobnosti z obdobia národného obrodenia, významní profesori T. G. Schroer, Kováč-Martiny, J. Grosz, M. Schevrlay, S. H. Glatz, Š. Boleman, S. Tamasko, S. Wölfel, J. Kvačala, J. Pettko, A. Fuchs, F. J. Grailich, V. Michaelis, S. Markusovszký, historik B. Varsík. Nájdeme tu náhrobky predstaviteľov mesta (A. Steckelhuber, J. Lederer), mestských inštitúcií (I. Daxner, E. Forbát, L. Dobrovits), obchodníkov (T. E. Mader, Ludwigovci), podnikateľov (A. Steltzer, M. Dax, Hackenbergovci, Feitzelmayerovci), kníhtlačiarov (Wigandovci, G. Haeckenast), majiteľov tovární, ktorí sa ako mecenáši zaslúžili o kultúrny a spoločenský rozvoj nášho mesta (Habermayerovci, Jurenákovci, Grünebergovci, Reidnerovci, Slubekovci, Royko), vedcov a vynálezcov, (Bahýľ, J. A. Bäumler), architektov (Ch. Ludwig, J. Merganc), kultúrnych pracovníkov (A. Güntherová, M. Pietor, M. Martinček, J. L. Bella, G. Koričanský), evanjelických farárov (P. Rázga, J. V. Jarius, J. Ch. Tremmel, K. A. Raabe, L. Szeberényi, J. Drobný, M. Bodický), lekárov (K. Kanka, Ľ. Valach, F. Celler), šľachticov (de Apadia, gróf d’Annecourt), generála R. Viesta, rodiny Kutlíkovcov, či mecéna robotníkov Juraja Schulpeho a stovky dnes už zabudnutých mien spojených s osudmi nášho mesta. Čaro tohto pôvabného cintorína utopeného v zeleni uprostred mesta umocňujú nádherné sochy a náhrobky od známych umelcov akými boli Rigele, Mahr, Feigler, Rumpelmayer, Lipšic, Márton, Mack, Majerský, Bahna, Gibala, Ondruš, Vika, Motoška a ďalší.

ďalšie knihy z edície Novinky
obal knihy Smrť v Gemeri

Smrť v Gemeri

Peter Gašparík

22.4.2024
14,90
9788056912379
978-80-569-1237-9

Investigatívny fotograf Karovič sa s dlhoročným kolegom Palicom ocitnú v Gemeri, kde sa stala rituálna vražda. Obeťou sa stala Karovičova sesternica. Zapletú sa s miestnymi Rómami aj s tajomnou sektou. Prenasleduje ich neznáme nebezpečenstvo a pribúdajú mŕtvoly a podozriví. Ostrieľaní chlapi Palica s Karovičom majú problém. Gemer ich víta aj nenávidí, pretože tu platia miestne pravidlá a oni dvaja tu navždy zostanú cudzincami.

Peter Gašparík (1977, Bratislava). Študoval réžiu na VŠMU a tiež v Taliansku, vo Francúzsku a v USA. Okrem réžie (dokumenty Tereza – Náboj lásky, STOPY - Boje v Banskej Štiavnici) píše poéziu a prózu. Vyšli mu knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, Šelmy a hyeny, Ružová vila a krimi romány Smrť na Zlatých, Smrť v Štiavnici, Smrť v kostole, Smrť v Tatrách a Smrť v Gemeri. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu.

obal knihy Kšeft

Kšeft

Katarína Machová

22.4.2024
14,90
9788056912317
978-80-569-1231-7

Klaudii sa akosi často lepí smola na päty. Neželaný návrat domov ju neustále núti premýšľať nad tým, ako sa odtiaľ dostať preč čím skôr. Po tom, ako sa nečakane zoznámi so sebavedomým obchodníkom, sa jej život zásadne zmení. Ale nebude to láska, ktorá spojí týchto dvoch ľudí z tak rozličného prostredia. Podarí sa majstrovi biznisu uzavrieť kšeft, ku ktorému tak veľmi potrebuje Klaudiu? A nielen ju? Splní sa mu nakoniec jeho plán? A budú to peniaze, ktoré v skutočnosti vyhral? Dostane sa Klaudia z kaluže, alebo spadne do blata? Príbeh plný humorných situácií s nevšednými obchodnými praktikami, s nevšednými podmienkami a s nevšedne luxusnou záľubou.

Katarína Machová (1977, Trenčín) študovala na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Žije v Motešiciach pri Trenčíne, pracuje v súkromnej firme. Vo vydavateľstve Marenčin PT jej vyšli romány Milujem ťa, Neľutujem nič, Nevesta, LoveC a Kšeft. Je vydatá a má syna Samuela.

obal knihy Izrael Palestína – krátka história

Izrael Palestína – krátka história

Jaroslav Franek

19.4.2024
15,90
9788056912348
978-80-569-1234-8

Kniha je venovaná problematike vzťahov medzi Izraelom a jeho susedmi. Prináša prehľad vojnových konfliktov medzi Izraelom a arabskými štátmi ako aj palestínskymi teroristickými organizáciami. Zaoberá sa kritickým pohľadom na dianie v niektorých organizáciách OSN, ktoré sa vyznačujú zaujatosťou voči Izraelu. Text je doplnený krátkym prehľadom židovských dejín od biblických čias po súčasnosť.

Jaroslav Franek (1946) je bývalý vysokoškolský učiteľ na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. V rokoch 1990 až 2013 bol hovorcom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Je autorom odborných prác z fyziky a elektrotechniky a tiež článkov venovaných židovskej problematike. Patrí k zakladateľom inštitútu Judaistiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde viedol kurzy všeobecnej histórie židovského národa.

obal knihy Odkázaná na lásku

Odkázaná na lásku

Silvia Grácová

20.3.2024
14,90
9788056912102
978-80-569-1210-2

Príbeh mladého dievčaťa, ktoré odchádza z domu študovať a splniť si svoj sen. Zrazu je prvý raz sama, odkázaná iba na seba a prvýkrát sa dotýka dospelého života. Je to aj príbeh o priateľstve, rodine a o tom, ako na svojej ceste napokon nájde niekoho, do koho sa zaľúbi, aj keď o to na začiatku vôbec nestála.

Silvia Grácová sa narodila v Bratislave, kde aj žije. Vyštudovala cudzie jazyky, ktoré sú stále jej záľubou. Miluje čítanie dobrých príbehov, sledovanie dobrých príbehov v divadle, ich počúvanie v pesničkách a objavovanie krásnych miest na Zemi. To všetko s poznámkovým blokom na dosah ruky.

obal knihy Pohrebná služba

Pohrebná služba

Ervín Hodulík

20.3.2024
16,90
9788056912072
978-80-569-1207-2

Nevýraznému účtovníkovi, tridsiatnikovi Ludwigovi, odhalí starý otec rodinnú históriu a židovský pôvod. Jeho prastarý otec s priateľom založili pred vojnou pohrebníctvo, vlastnili budovu a pozemky. Tie sa teraz vrátili do rúk potomkom. Keď Ludwiga po zinscenovanom spore vyhodia zo zamestnania, prijme ponuku starého otca a stáva sa spoločníkom novozaloženého pohrebníctva. Udalosti naberajú rýchly spád. Počas rozbiehania firmy a rekonštrukcie priestorov prichádza ku konfliktom. Korupcia, hádky a vydieranie vyústia do vraždy. Pribudnú ďalšie obete a podozrenia vedú do najvyšších poschodí politiky...

Ervín Hodulík (1984) sa narodil v Trnave, vyrastal v Petržalke a životné skúsenosti naberal v Londýne. Vyštudoval Teóriu a históriu divadla na filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. V minulosti sa venoval dramatickej tvorbe. Napísal 11 divadelných hier a jednu audio rozprávku. Za divadelné hry získal ocenenia na Slovensku a v Česku. Tiež sa snažil preraziť na divadelných doskách stupavského ochotníckeho súboru. Jeho debutový román Pohrebná služba sa číta ako mafiánsky krimi triler. Pracuje v medzinárodnej spoločnosti v Bratislave.

obal knihy Môj príbeh sa ešte nekončí

Môj príbeh sa ešte nekončí

Anton Baláž

20.3.2024
16,90
9788056911075
978-80-569-1107-5

Anton Baláž sa rozhodol obzrieť za doterajším životom. Opisuje svoje životné univerzity, prvé literárne pokusy, štúdium novinárstva, zošrotovanie knižného debutu, viacročný zákaz publikovania a návrat k historickým príbehom. Novinárska činnosť mu prinášala podnety, ktoré spracoval románoch. Ich filmové a televízne spracovanie mu umožnili nazrieť za kulisy ateliérov na Kolibe a v Mlynskej Doline. Osobné a tvorivé kontakty s generačnými príslušníkmi opisuje v portrétoch (Mitana, Ballek, Buzássy, Strážay, Števček, Turčány, Petrík, Veigl, Blažková). Solženicynov román Súostrovie Gulag ho inšpiroval k napísaniu románu Tábor padlých žien. Stretnutie s Arnoštom Lustigom na festivale Kafkove Matliare bolo podnetom pokračovať v tvorbe – napriek tomu, že si kladie rovnakú otázku ako iný slovenský prozaik Pavel Vilikovský: „Ale koho to zaujíma?“ Literatúra pre neho zostáva cestou, ako túto autorskú skepsu prekonať.

Anton Baláž (1943, Lehota pod Vtáčnikom), absolvent FiF UK v Bratislave, prozaik, scenárista a publicista. Je autorom románov Skleníková Venuša, Tu musíš žiť, Chirurgický dekameron, Tábor padlých žien, Krajina zabudnutia, Len jedna jar, Portréty prežitia, kníh literatúry faktu Hriešna Vydrica, Transporty nádeje, Dva slovenské osudy Špitzer-Mach, biografických diel a kníh rozhovorov. Jeho diela dostali filmovú a televíznu podobu, vyšli vo viacerých domácich vydaniach a v prekladoch. Za literárnu tvorbu získal Cenu ministra kultúry SR a štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.

obal knihy Spišské remeslá a cechy od polovice 17. storočia do roku 1872

Spišské remeslá a cechy od polovice 17. storočia do roku 1872

Miriam Lengová

20.3.2024
16,90
9788056905739
978-80-569-0573-9

Piateho novembra 1772 spišské mestá pripíjali na zdravie cisárovi Jozefovi II. a Márii Terézii, arcivojvodkyni rakúskej a kráľovnej uhorskej a českej. Veselie sprevádzalo ukončenie 360 rokov trvajúceho zálohu časti spišského regiónu. Osemnáste storočie však pre Spiš a jeho obyvateľov nezačalo radostne. Spamätať sa museli zo spúšte, ktorú v krajine zanechali sto rokov trvajúce vojny. Po rokoch hojnosti prišli roky odriekania. Boje medzi vojskami protihabsbursky orientovanej uhorskej šľachty, osmanskými plukmi a cisárskou armádou ako aj násilná rekatolizácia významne zasiahlli do politického, náboženského a hospodárskeho vývoja spišského regiónu. Mier, ktorý v roku 1711 ukončil boje, prišiel v pravý čas. Spišské mestá rozkvitli, znova sa v nich rozprúdili remeslá a obchod, pôsobili v nich významní obchodníci, remeselníci a umelci európskeho formátu – zlatník Ján Siláši, sochár Ján Brokoff či maliari romantizmu Ján Czauczik a Ján Rombauer, dvorný maliar cára Alexandra I.

PhDr. Miriam Lengová, M. A., pôsobí ako vedecký pracovník, historik a odborný poradca archivár v nadnárodnej spoločnosti v oblasti elektroniky a zdravotnej techniky. Absolvovala odbor história – nemecký jazyk a literatúra na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a archívnu vedu na Universiteit van Amsterdam v Holandsku. Publikovala niekoľko vedeckých štúdií a článkov vo vedeckých periodikách na Slovensku aj v Holandsku v oblasti histórie (najmä dejiny remesiel a cechov) a archivistiky. Je autorkou kníh Kežmarskí remeselníci, Remeslá, cechy a obchod na Spiši do polovice 17. storočia a spoluautorkou knihy Philips: familie van ondernemers.

obal knihy Dostanem ťa!|2. vydanie

Dostanem ťa!

Evelin Červienková

5.2.2024
14,90
9788056912010
978-80-569-1201-0

Táňa pre manžela a pokoj v rodine obetovala všetko. Najviac však samu seba. Príbeh o tom, ako jedno zlé rozhodnutie môže zmeniť život a veľa zlých rozhodnutí môže zmeniť viaceré životy. Adrián má Táňu. Táňa má Tibora. A Tibor má emočnú poruchu osobnosti. A nielen to. Veci a vzťahy sa im veľmi rýchlo vymknú spod kontroly. Adrián postupne odhaľuje všetky súvislosti a prichádza na to, že Tibor je pravdepodobne zapletený do zločinu. Robí všetko pre to, aby ochránil Táňu. Za akúkoľvek cenu...

Evelin Červienková Cabániková (1990, Žiar nad Hronom) dvojnásobná mama na plný úväzok, pracujúca v poisťovníctve, milujúca svoju rodinu, knihy, turistiku a Liptovskú Maru. Najlepšie si oddýchne pri dobrej knihe alebo na niektorom tatranskom štíte, spoločne s manželom. Voľný čas trávi rada s rodinou a priateľmi, ktorých si starostlivo vyberá. Nemá rada faloš, pretvárku a prázdne reči. Miesto sľubov privíta skutky, miesto vína dobre vychladený gin tonic a šalát pokojne a bez výčitiek nahradí zbožňovanou pizzou. Písaniu sa venuje 10 rokov, okrem toho rada športuje, číta detektívky, cestuje a spoznáva Slovensko. Svoj druhý domov našla v Košiciach, kam sa každoročne s láskou vracia. Vyšli jej romány Všetci moji muži, Melónová aféra, Luxusný prešľap, Ďalšia, prosím! a Uväznená.

obal knihy Posledný kríž

Posledný kríž

Vojtech Beniczky

5.2.2024
16,90
9788056911983
978-80-569-1198-3

Odkedy Paula odišla z kriminálky uplynulo niekoľko rokov a prestala sa venovať aj práci súkromného detektíva. Vyšetrovanie zločinov jej chýba, ale pri novom zamestnaní na to nemá čas. Elitný vyšetrovací tím rieši sériu vrážd, ktoré zasiahnú aj do ich radov. Zastaviť vraha si vyžaduje extrémne úsilie. Paula v snahe pomôcť bývalým kolegom a priateľom v ťažkej situácii mení svoje priority. Bez ohľadu na to, že tým ohrozuje svoj krehký vzťah aj kariéru. Pátranie po páchateľovi je pretkané politickým pozadím a každý, kto sa ho zúčastní, je v nebezpečí. Kto všetko sa nakoniec ocitne na vrahovom zozname?

Vojtech Beniczky (1973) je pseudonym autora, ktorý sa narodil v Malackách. Od detstva žije v Bratislave, kde sa najskôr vyučil remeslu a o desať rokov neskôr zmaturoval. Píše fiktívne kriminálne romány, ale pri opisoch záporných postáv sa inšpiruje reálnymi ľuďmi, s ktorými vyrastal. Zažil situácie, vďaka ktorým dokáže dôveryhodne opísať policajný zásah, či výsluch. V súčasnosti sa obklopuje už len ľuďmi, ktorí mu pri písaní slúžia ako pozitívni hrdinovia. Je ženatý a má jednu dcéru.

obal knihy Príbehy mesta|Bratislava 20. storočia

Príbehy mesta

Daniel Luther

5.2.2024
15,90
9788056911952
978-80-569-1195-2

Starodávne mesto Pressburg, v 19. storočí aj s oficiálnym názvom Pozsony, mesto korunovácií 18 panovníkov rakúskej monarchie za uhorských kráľov, bolo v roku 1919 pomenované slovenským názvom Bratislava. Je to začiatok obdobia, ktorým chceme čitateľa previesť. Turbulentnými rokmi 20. storočia, ale aj prechodom do prvých rokov 21. storočia, v ktorých doznievali problematické spoločenské procesy po Nežnej revolúcii v roku 1989. V stručnom prehľade sú popísané hlavné etapy vo vývine mesta od začlenenia do československého štátu po dnešné dni.

Daniel Luther (1950, Bratislava), vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. Vo svojich výskumných prácach sa zameriava na vývin mestského spoločenstva Bratislavy v starších obdobiach i v súčasnosti, sociálnu a kultúrnu diverzitu v mestskom a vidieckom prostredí.

obal knihy Panslávi s erbom|Friesenhof a Odescalchi: dva paralelné príbehy

Panslávi s erbom

Roman Holec

5.2.2024
29,90
9788056907832
978-80-569-0783-2

Dva unikátne a bizarné ľudské osudy reprezentované dvoma šľachticmi – barónom Gregorom Friesenhofom (1840 – 1913) a kniežaťom Liviom Odescalchim (1863 – 1938). Delila ich jedna generácia, niekoľko stupňov na aristokratickom rebríčku a ich celoživotné záujmy. Pre jedného to bolo poľnohospodárstvo a meteorológia v tom najširšom zmysle slova, pre druhého skôr umenie, veda a politika. Mali však aj veľa spoločného. Obaja boli svojím pôvodom cudzincami, ich sídla delilo len čosi cez 10 kilometrov, stali sa bielymi vranami vo svojích rodinách, mnohí ich mali za bláznov a svojimi životnými osudmi si viackrát skrížili cesty. Nakoniec ich spojil vzťah k slovenskému prostrediu a k slovenskému národnopolitickému hnutiu. Friesenhof bol členom výboru Matice slovenskej, dopisovateľom do slovenskej tlače a dušou unikátneho hospodárskeho spolku s tolerantným postojom k slovenským roľníkom a ich záujmom. Odescalchi mal kontakty so slovenskými politikmi, stál na čele prevratu v regióne v roku 1918, organizoval slovenskú šľachtu v prospech Československej republiky a bol v úzkom vzťahu s Maticou slovenskou. Životné osudy oboch osobností spolu s pôvodom a rodinným prostredím, ako aj regionálnym i celoslovenským zakotvením, vytvárajú príbehy, ktoré by človek nevymyslel a ktoré mohli „stvoriť“ len dejiny vo svojej jedinečnosti a pestrosti.

Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959, Bratislava), zaoberá sa dejinami „dlhého“ 19. storočia, jeho špecializáciou sú hospodárske a sociálne dejiny, v súčasnosti najmä dejiny šľachty a environmentálna história. Je autorom 17 samostatných knižných titulov, spoluautorom vyše desiatich syntéz a takmer dvoch stoviek vedeckých štúdií publikovaných v 15 krajinách sveta. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovenčina-dejepis. Pracuje na Historickom ústave SAV, je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.

obal knihy Deň ako stvorený na spomienky

Deň ako stvorený na spomienky

Elena Mária Rumánková

29.11.2023
14,90
9788056911839
978-80-569-1183-9

Poviedky, inšpirované skutočnými príbehmi, bývajú čitateľsky veľmi obľúbené. Predovšetkým, ak sú napísané s veľkou mierou úprimnosti, s bravúrou ľahkého pera a s nezanedbateľnou dávkou životného optimizmu. Potom im môžeme naozaj dôverovať. Vďaka nim sa totiž – napriek modernosti doby – ocitneme opäť raz bližšie sami k sebe.

Elena Rumánková (31. marca 1939, Stará Turá) učiteľka, spisovateľka, maliarka. Vyštudovala Pedagogickú fakultu UK v Bratislave. Celý svoj profesionálny život pôsobila ako učiteľka. Vytvorila vyše 400 obrazov, prevažne olejomalieb. Je autorkou aj niekoľkých skladieb, napr. Pieseň o Starej Turej, ku ktorej napísala hudbu i text. Je autorkou zbierok poviedok o histórii rodného mesta Zakvitli lipy pod Drahami a Za tajomstvom pečatí, poviedok zo školského prostredia Slnko im svieti do vlasov, ságy o koreňoch vlastného rodu Spýtaj sa vetra, dramatizácií diel Kristíny Royovej Sluha, Oľga a Vykúpené šťastie, básní pre deti Lúka plná prekvapení (vyšlo časopisecky) a románu Ruže z marcipánu (pripravené na vydanie). Jej syn Ivan R. V. Rumánek prednáša japončinu na Masarykovej univerzite v Brne a dcéra Martina Monošová je spisovateľka. Spolu s manželom Gustávom Rumánkom sa venovala kultúrno prospešnej činnosti, za ktorú obaja, spolu i zvlášť, získali niekoľko ocenení. Je presvedčená lokálpatriotka. Okrem rokov štúdia a mesiacov korony nežila mimo rodného mesta, hoci kvôli zdravotným obmedzeniam v súčasnosti žije a tvorí v Slovenskom Grobe u dcéry. Svoje stredné meno Mária používa iba pre literárnu tvorbu. Miluje kvety, kávu a východ slnka.

obal knihy Chatam Sofer • Veľký zázrak sa stal

Chatam Sofer • Veľký zázrak sa stal

Peter Salner a kol.

29.11.2023
14,90
9788056911013
978-80-569-1101-3

Rabín Chatam Sofer (vlastným menom Moše Schreiber) je dnes súčasťou multikultúrneho panteónu osobností Bratislavy. Patrí k najväčším duchovným autoritám tradičného judaizmu. Za jeho pôsobenia bola Prešporská ješiva jednou z najprominentnejších vzdelávacích inštitúcií v židovskom svete. Po rokoch zabudnutia sa dočkal poštovej známky, pamätnej mince, uličky Soferove schody a v roku 2002 bol slávnostne otvorený Pamätník Chatama Sofera. Bratislavská verejnosť, židovskí veriaci a turisti z celého sveta môžu obdivovať moderný objekt, ktorý rešpektuje prísne náboženské tradície judaizmu.

Kniha, ktorú zostavil Peter Salner, prináša autentické pohľady na osobnosť slávneho rabína, ale tiež na zničenie a zložitú záchranu cintorína, na ktorom je pochovaný. Judaista Maroš Borský píše o živote a diele Chatama Sofera, diplomat Martin Bútora prispel k obnove Pamätníka z pozície slovenského veľvyslanca v USA, architekt Martin Kvasnica je autorom projektu pamätníka, etnológ Peter Salner koordinoval komunikáciu bratislavskej komunity, miestnych úradov a veriacich židov z USA a Izraela, pracovníci firmy RAFT Vladimír Mühl, Roman Koprda a Michal Čulen sa podieľali na stavbe Pamätníka. Nechýbajú ani postrehy Jozefa Staška a Otta Macháča, ktorí sprevádzajú návštevníkov a spomienky Martina Mózera na tvorbu filmového dokumentu o soferovskej dynastii.

obal knihy Lokálny sexsymbol

Lokálny sexsymbol

Michael Szatmary

29.11.2023
16,90
9788056911648
978-80-569-1164-8

Tak vám teda poviem, čo môžete od tejto knižky očakávať: Sex, holokaust a starnutie. Lebo to som ja a témy, ktoré naozaj ľúbim. Možno sa vám zdá divné, keď poviem, že milujem starnutie. Vysvetlím. Starnutie je niečo, v čom som fakt dobrý, zažívam ho denne na vlastnej koži. Čo o holokauste povedať nemôžem. Je možné, že pri niektorých príbehoch sa zastavíte a poviete si: Toto sa určite nestalo, prípadne sa to nemohlo udiať tak, ako autor píše. A preto upozorňujem, že všetko, čo si v knižke prečítate, je pravda. Stand-up komici totiž vždy hovoria pravdu, len majú niekoľko úrovní pravdy.

Michael Szatmary (1974, Bratislava). Typický bratislavský Staromešťan barového a kaviarenského typu, nedocenený muzikant, bývalý hovorca Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, otec a profesionálny Žid, no v prvom rade stand-up komik.

obal knihy Židovská škola

Židovská škola

Katarína Mešková Hradská

29.11.2023
14,90
9788056911747
978-80-569-1174-7

V židovských rodinách sa kladie dôraz na výchovu a vzdelanie detí od útleho veku. Zložitý vývoj židovského školstva v rôznych obdobiach súvisel s procesom zrovnoprávnenia Židov s ostatným obyvateľstvom, čo prispelo aj k rozvoju židovských škôl. Autorka opisuje vývoj židovského školstva na našom území, spoločenské a politické podmienky, ktoré židovské školstvo bezprostredne formovalo aj ohrozovalo, pričom muselo vzdorovať politickým a ideologickým tlakom a narastajúcemu antisemitizmu. Približuje formovanie školskej politiky v období 1. ČSR, postupné vyraďovanie židovských študentov zo štúdií na všetkých školách počas slovenského štátu, ako aj pôsobenie židovských ľudových škôl v pracovných táboroch na území Slovenska.

Katarína Mešková Hradská (1956) pracuje v Historickom ústave SAV, kde sa venuje problematike židovskej komunity na Slovensku v rokoch 1918 – 1945. Na túto tému napísala viacero kníh a vedeckých štúdií, ktoré uverejnila na Slovensku i v zahraničí. Ako riešiteľka domácich a zahraničných vedeckých projektov sa stala štipendistkou vedeckých inštitúcií v Izraeli a vo Francúzsku. Je nositeľkou viacerých ocenení za prínos k popularizácií dejín Slovenska.

obal knihy Deväť krížov

Deväť krížov

Roman Kulich

29.11.2023
16,90
9788056911709
978-80-569-1170-9

Ideálna rodinka sa teší na spoločný výlet do zoo. Adam, Veronika a ich dve deti by sa radi videli ako typická dokonalá sporiadaná rodina. Atmosféra v aute sa však dá krájať a tak sa Adam rozhodne, že napätie trochu rozptýli a porozpráva tajomný príbeh z minulosti: prečo vlastne stojí pri ceste deväť krížov? A je to všetko pravda?

Roman Kulich (1980, Ružomberok) pracuje v rodinnej firme v oblasti gastronómie. Písaniu sa venuje od šestnástich rokov. Vyšli mu romány Požierač, Dr. Weiss, Prekliatie, Krik nevinných, Pomsta a Deväť krížov. Poviedky mu vyšli v časopisoch Fantázia, Dotyky a v zbierkach Fantastická 55 a Utekajme, už ide. Spolu s manželkou žije v Žiline.

obal knihy Hriešne klamstvo

Hriešne klamstvo

T.J. Lex

29.11.2023
14,90
9788056911778
978-80-569-1177-8

Túžba po poznaní rodinného tajomstva privádza Ester do temných vôd pravdy, ktorá nečakane odhaľuje svoju hrozivú tvár. V tej chvíli sa z jej budúcnosti stáva ťažko uchopiteľná silueta. Ester sa mení na nezlomnú karieristku, tvrdohlavo odmietajúcu priznať podstatu vlastného problému. Po dlhých rokoch sa do jej života nečakane vracia muž, ktorý o nej vedel priveľa a zmení všetko. Na povrch vypláva hriešne klamstvo.

T. J. Lex je jednou z vás: Tajomná, tak trochu Ješitná, túžiaca po Láske a majsterka v Experimentovaní. Cez deň nosí uniformu, ktorá vzbudzuje vážnosť, v noci sa v nej prebúdzajú fantázie, ktoré sú priveľmi šokujúce, no rozhodne vzrušujúce. Po úvodnom príbehu Liany v knihe Za hranicami rozkoše a jej pokračovaní Za hranicami túžby, erotickom trileri Nebezpečná nevera či dobrodružstách mladej hrdinky Mily v románe Chcem byť iba tvoja sa vrhnite tentoraz do sexi trileru Hriešne klamstvo.

obal knihy Dievča z balkóna

Dievča z balkóna

Jana Müllerová

29.11.2023
14,90
9788056911808
978-80-569-1180-8

Jana možno chcela zomrieť. Opila sa do bezvedomia a takmer vyskočila z balkóna. Smútok nad stratou dieťaťa ju prevalcoval. Necítila už nič len bezhraničnú osamelosť. Po dovolenke na Sicílii, kde má abstinenčné príznaky, sa rozhodne pre protialkoholickú liečbu. Prežije jej vzťah s Milanom takúto veľkú skúšku? Na liečení sa stretáva s alkoholikom Alanom. Oplatí sa prekonať prekážky a zotrvať pri mužovi, ktorý je jej osudovou láskou, alebo má vyskúšať nový vzťah s oveľa mladším mužom, ktorý jej sľubuje lásku a rodinu? Je to príbeh o závislosti, komplikovaných vzťahoch, ale aj o osamelosti hlavnej hrdinky.

Jana Müllerová je novinárka. Píše pod pseudonymom. Vyšiel jej úspešný román Dobrá milenka.

obal knihy Smrť v Tatrách

Smrť v Tatrách

Peter Gašparík

19.10.2023
14,90
9788056911679
978-80-569-1167-9

Investigatívny fotograf Karovič sa spolu s reportérom Uchom ocitne v zasnežených Tatrách, kam ich privedie záhadná smrť matky dvoch detí. Sneh ich na pár dní uväzní v horách a oni rozpletajú kriminálne klbká. Šliape im pri tom na krk novinárka Roberta a fotograf z konkurenčného denníka. Svieži horský vzduch a mágia Vysokých Tatier si ich podmania. V zápale investigatívneho hľadania Karovič aj mladý Ucho stretnú ženy, ktoré ich dostanú aj zrania...

Peter Gašparík (1977, Bratislava). Študoval réžiu na VŠMU a tiež v Taliansku, vo Francúzsku a v USA. Okrem réžie (dokumenty Tereza – Náboj lásky, STOPY - Boje v Banskej Štiavnici) píše poéziu a prózu. Vyšli mu knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, Šelmy a hyeny, Ružová vila a krimi romány Smrť na Zlatých, Smrť v Štiavnici, Smrť v kostole a Smrť v Tatrách. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu.

obal knihy Gorgona

Gorgona

Bella Moutton

19.10.2023
14,90
9788056911044
978-80-569-1104-4

Nora je spisovateľka a práve sa nachádza v tvorivom procese písania knihy. Jej editor je stále nespokojný s rukopisom. Nora mu chce vyhovieť, snaží sa poprieť svoju túžbu po ňom, ale o to viac sa doňho zamiluje. Vynárajú sa tragédie, ktoré zažila. Zlyháva zas a znova, píše a bojuje s vlastnými démonmi a svojou sexualitou. Až náhodné stretnutie s krásnym Lucienom sa pre Noru stane fatálnym...

Bella Moutton (1979) vyštudovala právnickú fakultu UMB. Ako advokátka sa zameriava na autorské právo a duševné vlastníctvo. Počas niekoľkoročného pobytu v Paríži študovala francúzštinu a herectvo, pracovala pre niekoľkých filmových producentov a bola na stáži v spoločnosti Luca Bessona Europacorp. Píše televízne a filmové námety a scenáre (Predátori a partneri, Ôsmy hriech, rozprávka Prekliata hora, celovečerné filmy Houska a Anexia). Pod umeleckým pseudonymom Bella Moutton jej vyšla kniha Skurvený život.

obal knihy Čudné manželstvo

Čudné manželstvo

Kálmán Mikszáth

19.10.2023
16,90
9788056911617
978-80-569-1161-7

Štyridsaťročný Kálmán Mikszáth (1847–1910) už bol uznávaný prozaik a obľúbený profesionálny publicista, parlamentný spravodajca, keď zaujal miesto liberálneho poslanca v Uhorskom parlamente (1887–1910). Pravda, vtedy na svojom konte ešte nemal tzv. veľký román. V čase neúprosných parlamentných polemík (zákon o civilnom sobáši, 1892–94) mu žičlivý kolega poslanec Dezső Bernáth vnukol tému z lásky uzavretého a potom nevydareného manželstva veľmi bohatého zemplínskeho grófa Jánoša Buttlera (1793–1845). Grófov životný príbeh Mikszátha zaujal natoľko, že napísal fiktívny román, ktorého dej posunul do prvej tretiny 19. storočia a zaľudnil ho živými a vymyslenými postavami Zemplínčanov. Vytvoril veľmi príťažlivé dielo o prebúdzanej láske, ale aj nenávisti, ako aj o závisti a túžbe po majetku a spoločenskom postavení. „Nepísal som dejiny, to nie je moja úloha, ale jednako som opísal dobu.“ V pozadí románovej kompozície zachytil večný konflikt liberálneho myslenia s mocenským cirkevným konzervativizmom a právnej pravdy s morálnou pravdou. Od prvého maďarského vydania (1910) do roku 1960, keď vyšlo dvojdielne kritické vydanie, dielo vyšlo takmer pravidelne každé štyri roky a zaradilo sa medzi najčítanejšie beletristické knihy Kálmána Mikszátha.

obal knihy Husák|Buržoázny nacionalista 1951-1963

Husák

Branislav Kinčok

19.10.2023
17,90
9788056906644
978-80-569-0664-4

Kniha približuje najzložitejšie obdobie v živote Gustáva Husáka, ktoré začalo jeho zatknutím vo februári 1951 a skončilo sa až po vyše deväťročnej „Kalvárii“ prepustením na slobodu. Husákovo zatknutie a odsúdenie malo širšie príčiny. Išlo o súbeh viacerých faktorov, o ktorých sa čitateľ dozvie práve v tejto knihe. Rovnako sa dozvie, kedy a za akých okolnosti bol prepustený na slobodu. Ani potom však nemal kľudný život, keďže žil v postavení amnestovaného zločinca a musel zápasiť s rôznymi prekážkami ako človek druhej kategórie. Konečnú bodku za celou kauzou tzv. slovenského buržoázneho nacionalizmu, ktorá ho dostala do väzenia, dala až súdna a stranícka rehabilitácia v roku 1963. Gustáv Husák stál po svojom zatknutí doslova na krok od šibenice a rozhodovalo sa o jeho bytí a nebytí. V roku 1951 sa stal najhorším zločincom v republike a pre neho i celú jeho rodinu sa začalo obdobie obrovského utrpenia, ktoré im navždy poznačilo životy. Manželka s dvomi malými synmi musela zápasiť o holú existenciu, zatiaľ čo on vo vyšetrovacej väzbe prechádzal peklom. Kruté vyšetrovanie, fyzické a psychické mučenie, pobyt na samotke. Ako jeden z mála sa na súde nepriznal k vymysleným obvineniam a bránil sa. Konečný verdikt znel doživotie.

Mgr. Branislav Kinčok, PhD. (1979) vyštudoval históriu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Postgraduálne štúdium absolvoval na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V súčasnosti pracuje v Sekcii vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa. Vo svojej činnosti sa venuje politickým procesom v komunistickom Československu po roku 1948, činnosti Štátnej bezpečnosti, ako aj problematike vojnových a povojnových vzťahov Červenej armády so slovenským obyvateľstvom. Je autorom študijnej pomôcky Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954 (2019) a spoluautorom monografií Slovenskí generáli 1939 – 1945 (2013), Gustáv Husák a jeho doba (2015) a autorom desiatok vedeckých štúdií a odborných článkov.

obal knihy Zlatá panna

Zlatá panna

Martin Jurík, Michal Ružička

24.8.2023
16,90
9788056911167
978-80-569-1116-7

Podniková kultúra upadá? Kúpte riaditeľovi TaNK! Lapačka snov a vo voľnom čase beštia s nadľudskými schopnosťami Elena padla do osídiel temného božstva Zlosena. Spoločný tímbuilding hlavných hrdinov Škoricovníka sa tak zmenil na záchranu sveta. Jonášova nová záľuba v strelných zbraniach asi na zastavenie odvekého zla stačiť nebude a Imho sa kdesi stratil. Ešteže riaditeľ Ríšskej banky Sajmon presedlal z otáčavého kresla rovno do TaNKu. Ľúty boj o Citadelu, kamenní golemovia, prastará mytológia, škoricou poháňané obliehacie zbrane i nejasný osud najväčšieho vojvodcu všetkých čias – to všetko nájdete v tretej knihe úspešnej slovenskej fantasy série. Autori už v prvých románoch dokázali, že vedia až nechutne presne predpovedať budúcnosť aj toho nášho sveta. Chcete vedieť, kam to všetko speje? Kúpte riaditeľovi TaNK a môžete sa namiesto vypĺňania reportingov pokojne zahĺbiť do Zlatej panny. Len pozor, vraj je už tisíce rokov mŕtva. Na zložité otázky vám nefungujú jednoduché odpovede? Kúpte TaNKy aj strednému manažmentu. Matej Moško, nekritický obdivovateľ Prvého stupňa rádu Hlbokej poklony

Martin Jurík (spisovateľ) sa stal vďaka závratnému úspechu predošlých dielov Škoricovníka priam nehanebne slávnym. Jeho diela sa teraz čítajú na Arrakis, v Stredozemi a na Ritskom polostrove sú maturitnou otázkou. Autorova sláva sa dotýka hviezd – vo všetkých paralelných vesmíroch. Michal Ružička (organizátor) získal z predajov Škoricovníka také neuveriteľné bohatstvo, že nemusí robiť vôbec nič – ani len chodiť na záchod. Dukáty prehrabáva hrabľami, z bankoviek si necháva šiť obleky i župany. Keď náhodou uloví zlatú rybku, spýta sa jej, čo si želá. Tomáš Roller (ilustrátor) vytvoril kresby pre Škoricovník tak dokonale, že jeho ilustrácie nadobudli vlastné vedomie a vyhlásili svojho tvorcu za boha. Odvtedy Tomáš chodieva do škoricového sveta dovolenkovať, prípadne sa tam schovávať pred manželkami, deťmi, či daňovým úradom. Keď však viete čítať medzi riadkami, objavíte ho tam.

obal knihy S obrúčkou na prste

S obrúčkou na prste

Ivana Havranová

23.8.2023
14,90
9788056911556
978-80-569-1155-6

Gaba, mladá sestrička z Kramárov, si žije svoj každodenný zabehaný stereotyp v prenajatom bytíku. Pomaly by si rada niekoho našla, s kým by zdieľala svoj život, trávila pekné chvíle, založila si rodinu. Ako každý deň nastúpi na nočnú, no táto bude iná ako všetky predchádzajúce: padnú si do oka so sympatickým vyšportovaným záchrankárom Ondrejom, ktorý jej privezie pacienta. Ráno po nočnej ju pozve na raňajky a ona už vie, že je určite ten pravý. Zamilujú sa až po uši, aj sex je úžasný, všetko je takmer dokonalé. Ondrej v práci záchranára zažíva všelijaké situácie, no svoju ťažkú prácu zbožňuje a rád si sem-tam zabehne do malej útulnej kaviarničky na šálku fantastickej silnej kávy od skúseného kelnera. Všetko sa vyvíja výborne, Gaba už myslí na svadbu, no stále jej nejde celkom do hlavy, prečo sa vlastne celé mesiace stretávajú len v jej byte a prečo jej Ondrej za nič na svete nechce predstaviť svoju chorú matku, o ktorú sa musí starať?

Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou vyše štyridsiatich poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Žije a tvorí v Bratislave.