logo Maren鑛n PT HOME EDヘCIE AUTORI KONTAKT odberateセsk zna b2b
obal knihy レtek zpekla

Download (ゥ Maren鑛n PT) ob疝ka.jpg mini ob疝ka.jpg 3D pohセad zセava 3D pohセad sprava pl癩 obalu knihy vhodn pre 3D (t.j. predn strana, chrb疸 a zadn strana ob疝ky spolu v jednom JPG)

Juraj 各bo

レtek zpekla

ISBN 978-80-569-0116-8

EAN 9788056901168

MOC 11,90

info 184 str., viaz., 13 ラ 20 cm

termn vydania 31.10.2017

skladov dostupnos skladom

permalink https://marencin.sk/788/Utek_z_pekla

Arno嗾 Rosin, rod疚 zo Sniny, bol jednm zmilinov osvien鑛mskch v艘ov a jednm ztch, ktorm sa podaril tek zt畸ora smrti. U喨el spolu s Poliakom Czieslawom Mordowiczom podobnm spsobom ako kr疸ko pred nimi Alfr馘 Wetzler a Rudolf Vrba. Bol spoluautorom spr疱y, ktor uk痙ala svetu 鑰 sa v skuto鈩osti v koncentra鈩ch t畸oroch deje.

Juraj 各bo (1943, Bratislava). Napsal spe嗜 s駻iu knh o (ne)d疱nych rokoch: Vojnov 40., Budovateセsk 50., Pionierske 50., Zlat 60., Norm疝ne 70., Re疝ne 80., Slobodn 90., Turbo mil駭ium a ich resum pod n痙vom Najlep喨e z mjho 枴vota. Vydal monografie Teheln pole, Tak bolo PKO, Budmerice a Bratislavsk korzo. Spolupracoval na scen疵i o histrii STV v rokoch 1975 1989 Tak sme boli. V ネech當h mu vy嗟i knihy O socializme s l疽kou a Zlat 啼des疸 l騁a. Zskal cenu kritiky Zlat pero za knihu Budovateセsk 50. roky. Je na dchodku a 枴je v Devnskej Novej vsi.

9788056901168 978-80-569-0116-8 Juraj 各bo レtek z pekla

Arno嗾 Rosin, rod疚 zo Sniny, bol jednm zmilinov osvien鑛mskch v艘ov a jednm ztch, ktorm sa podaril tek zt畸ora smrti. U喨el spolu s Poliakom Czieslawom Mordowiczom podobnm spsobom ako kr疸ko pred nimi Alfr馘 Wetzler a Rudolf Vrba. Bol spoluautorom spr疱y, ktor uk痙ala svetu 鑰 sa v skuto鈩osti v koncentra鈩ch t畸oroch deje.

Juraj 各bo (1943, Bratislava). Napsal spe嗜 s駻iu knh o (ne)d疱nych rokoch: Vojnov 40., Budovateセsk 50., Pionierske 50., Zlat 60., Norm疝ne 70., Re疝ne 80., Slobodn 90., Turbo mil駭ium a ich resum pod n痙vom Najlep喨e z mjho 枴vota. Vydal monografie Teheln pole, Tak bolo PKO, Budmerice a Bratislavsk korzo. Spolupracoval na scen疵i o histrii STV v rokoch 1975 1989 Tak sme boli. V ネech當h mu vy嗟i knihy O socializme s l疽kou a Zlat 啼des疸 l騁a. Zskal cenu kritiky Zlat pero za knihu Budovateセsk 50. roky. Je na dchodku a 枴je v Devnskej Novej vsi.

11.90 10.0000 31.10.2017 184 str., viaz., 13 ラ 20 cm 2|12 1 1
al喨e knihy od autora Juraj 各bo
obal knihy Kaviarne, kr鑪y avin疵ne vBratislave 1960蔓1989

Juraj 各bo
Kaviarne, kr鑪y avin疵ne vBratislave 1960蔓1989
29.3.2020
13,90
9788056901649
978-80-569-0164-9

Juraj 各bo zachytil atmosf駻u bratislavskch kaviarn, kr鑛em, viech, vin疵n, re嗾aur當i a barov, 鐶ro minulch 鐶sov, vu mladosti, ke do r疣a bolo aleko a noci boli bez konca. Kniha je oslavou kaviarensk馼o a kr鑪ov馼o 枴vota, kde sa dalo hovori o literatre, politike, ale aj o oby鐶jnom 枴vote. Vedie n疽 po topografickej mape 鐶rovnch miest sp舩ch s koloritom mesta: Kry嗾疝 bar, La Paloma, 閣ef疣ka, Zbrojno, Fajka, Mtnik, Metropolka a al喨e. O枴vuje panoptikum 嗾amgastov a postavi鑛ek, 鐶嗜kov a 鐶嗜鑛ek, ply嗤v kresl, cvengot poh疵ov a mramorov stolky kam sa to v啼tko podelo?

Juraj 各bo (1943, Bratislava). Napsal spe嗜 s駻iu knh o (ne)d疱nych rokoch: Krzov 30., Vojnov 40., Budovateセsk 50., Pionierske 50., Zlat 60., Norm疝ne 70., Re疝ne 80., Slobodn 90., Turbo mil駭ium a ich resum pod n痙vom Najlep喨e z mjho 枴vota. Vy嗟i mu monografie Teheln pole, Tak bolo PKO, Bratislavsk korzo, レtek z pekla Osvien鑛mu a al喨e. Spolupracoval na scen疵i o histrii STV v rokoch 1975 1989 Tak sme boli. Jeho knihy vych疆zaj aj v ネech當h. Zskal cenu kritiky Zlat pero za knihu Budovateセsk 50. roky. Je na dchodku, 枴je v Devnskej Novej Vsi.

obal knihy Nev啼dn my嗟ienky

Juraj 各bo
Nev啼dn my嗟ienky
19.6.2018
9,90
9788056900536
978-80-569-0053-6

ネitateセsky atraktvna kniha s t駑ou zachyt疱ania, rozvjania a vybrusovania my嗟ienok je ur鐺n pre tch, ktor z plnch pセc vdychuj neradostn atmosf駻u dne嗅a, pln negatvnych spr疱 a joboviek. Je ur鐺n aj milovnkom obrazov. Sta竟 otvori knihu a bud v obraze. Autor, klon mr. Beana a Dostojevsk馼o Idiota, ponka vyhranen, individu疝ny pohセad na z疽adn ot痙ky be柤馼o 枴vota.

obal knihy Vojnov 40. roky<br />2. vydanie

Juraj 各bo
Vojnov 40. roky
2. vydanie

22.4.2018
12,90
9788056900680
978-80-569-0068-0

Obdobie rokov 1940 a 1950 hlboko zasiahlo do novodobch dejn n癩ho 枴vota. Pozna鑛lo nielen politick tv疵 Eurpy a sveta, ale zasiahlo aj do osudov milinov セud. Po rozpade demokratickej 嗾ruktry slobodnch n疵odov a 嗾疸ov, Hitler mocensky ovl疆ol takmer cel kontinent疝nu Eurpu. Slovensko na tom bolo e嗾e relatvne dobre. Vyfasovalo nez疱islos搏 pod krdlami Nemecka. Ani po druhej svetovej vojne nebolo u n疽 veセa dvodov na rados. Z jednej totality sme unikli, a vz疳舩 sme zapadli do druhej. V拌zstvo demokracie, ktor sa v roku 1945 zdalo na dosah ruky, sa stalo 鑰skoro po v拌znom febru疵i len kr疸kozrakou ilziou.

Juraj 各bo (1943, Bratislava). Napsal spe嗜 s駻iu knh o (ne)d疱nych rokoch: Vojnov 40., Budovateセsk 50., Zlat 60., Norm疝ne 70., Re疝ne 80., Slobodn 90. a Turbo mil駭ium. Vydal monografie Tak bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scen疵i o histrii STV v rokoch 1975 1989 Tak sme boli. V ネech當h mu vy嗟a kniha O socializme s l疽kou a v s鐶snosti sa pripravuje vydanie jeho knh mapujcich dek疆y 20. storo鑛a v 鐺skom jazyku. Zskal cenu kritiky Zlat pero za knihu Budovateセsk 50. roky. Je na dchodku a 枴je v Devnskej Novej vsi.

obal knihy Teheln pole<br />Chr疥 futbalu<br />2. vydanie

Juraj 各bo
Teheln pole
Chr疥 futbalu
2. vydanie

22.4.2018
13,90
9788056902721
978-80-569-0272-1

Spomienky na 嗾adin, ktor bol mekkou nielen bratislavsk馼o, ale i 鐺skoslovensk馼o a neskr slovensk馼o futbalu. Hrali tu najlep喨e svetov mu枹tv a zn疥e futbalov hviezdy. Na Teheln pole som za鐶l chodi s mamou. Otec prli nefandil futbalu. Otec nikdy neprotestoval, akoby chcel da najavo, 枡 matkine nedeセn vlety ch疳e ako s鐶s harmonick馼o man枡lstva. Neskr ako desa搜o鈩 som chodieval na Teheln pole spolu s kamar疸mi. V tej dobe televzia nebola, tak枡 poriadny futbal sa dal pozera len na Tehelnom poli. Pam舩疥 si na ove啾n elektri鑢y i na jednotlivch hr礪ov. Boli to zlat 鐶sy! Milan Lasica

Juraj 各bo (1943, Bratislava). Napsal spe嗜 s駻iu knh o (ne)d疱nych rokoch: Vojnov 40., Budovateセsk 50., Pionierske 50., Zlat 60., Norm疝ne 70., Re疝ne 80., Slobodn 90. a Turbo mil駭ium. Vydal monografie Tak bolo PKO, Budmerice, Bratislavsk korzo a レtek z pekla Osvien鑛mu. Spolupracoval na scen疵i o histrii STV v rokoch 1975 1989 Tak sme boli. V ネech當h mu vy嗟a kniha O socializme s l疽kou a v s鐶snosti sa pripravuje vydanie jeho knh mapujcich dek疆y 20. storo鑛a v 鐺skom jazyku. Zskal cenu kritiky Zlat pero za knihu Budovateセsk 50. roky. Je na dchodku a 枴je v Devnskej Novej Vsi.

obal knihy Bratislavsk korzo<br />2. vydanie

Juraj 各bo
Bratislavsk korzo
2. vydanie

18.4.2017
12,90
9788081149221
978-80-8114-922-1

Tentoraz sa autor spomienkovch knh zameral na Bratislavsk korzo, 鑰 bol voセakedy pojem. Nebola to len n疉odn sple niekoセkch na seba nadv艘ujcich ulc. Korzo to bol fenom駭. Korzo bolo spont疣nym, 枴vm spolo鐺nskm organizmom a preto bolo obセben. ネm bolo vnimo鈩? Korzo bolo vrcholom mnohouholnka, kde sa stret疱ali v啼tci. Ve鐺r 鑰 ve鐺r sa priestory medzi Michalskou br疣ou a Hviezdoslavovm n疥estm a alej a k Dunaju zap褪ali stovkami mladch セud. Prech疆zali sa tu - korzovali z jedn馼o konca na druh. Stret疱ali tu svojich zn疥ych, spozn疱ali sa, vytv疵ali sa dvojice, 鑛 hl鑢y debatovali o v啼tkom mo柤om. Na blzku boli zaujmav miesta spojen so z畸avou, ale i kultrou (kr鑪y, Divadlo na Korze, vstavy). Kniha Bratislavsk korzo prin癩a atmosf駻u pohody, ak馼osi pozitvneho vy杪rovania, priestor na otvoren vmenu n痙orov, 鑰 bolo v tch 鑰si viac ako dnes n疚upy v supermarketoch. Pvab korza bol najm v tom, 枡 ste tam mohlo stretn priateセov rovnakej krvnej skupiny, 枡 ste tam s nimi mohli diskutova. Bolo vlastne prvou globalizovanou in嗾itciou na na嗤m zem. Chodi na korzo bol 枴votn 嗾l, posun k v蒻啼j slobode. U n疽 so zvl癩tnym n疆ychom spojenm so z疚azmi, prkazmi a nariadeniami.

Juraj 各bo (1943, Bratislava). Napsal spe嗜 s駻iu knh o (ne)d疱nych rokoch: Vojnov 40., Budovateセsk 50., Zlat 60., Norm疝ne 70., Re疝ne 80., Slobodn 90., Turbo mil駭ium a ich resum pod n痙vom Najlep喨e z mjho 枴vota. Vydal monografie Teheln pole, Tak bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scen疵i o histrii STV v rokoch 1975 1989 Tak sme boli. V ネech當h mu vy嗟i knihy O socializme s l疽kou a Zlat 啼des疸 l騁a. Zskal cenu kritiky Zlat pero za knihu Budovateセsk 50. roky. Je na dchodku a 枴je v Devnskej Novej vsi.

obal knihy Pionierske 50. roky

Juraj 各bo
Pionierske 50. roky
25.8.2016
12,90
9788081147074
978-80-8114-707-4

Juraj 各bo napsal kni枳u o mojom ranom detstve. Jeho rozpomienky s sce najm o Bratislave p茉desiatych rokov, ale je to aj skrz-naskrz vy鐺rp疱ajca a vtipn spr疱a o Slovensku a jeho obdivuhodnch zvl癩tnostiach tamtch rokov tak ako som ho kr疸ko po vojne vnmal aj ja v mojej Rado喨ne. Spoセahlivo a hodnoverne zaregistroval a zapsal mladcke sksenosti, ale aj pochabosti, z癰itky a prhody, hoci v 鑰msi aj n疉odn svedectvo, teda aksi intmny pohセad mlad馼o 嗅ol疚a zdola na veセk dejiny, pln chcen馼o aj nechcen馼o dobov馼o humoru, ale u aj vzm疉ajcej sa socialistickej biedy, ako ju nasmerov疱al do 枴vota a norm疝nemu 枴votu sa prie鑛l z vchodu dovezen socializmus, a ako to nejednozna鈩 obdobie usilovne zaznamenala sm臈n detsk pam茉 mjho rovesnka. Stanislav 閣epka (Predslov ku knihe Budovateセsk 50. roky, 2010)

Juraj 各bo (1943, Bratislava). Napsal spe嗜 s駻iu knh o (ne)d疱nych rokoch: Krzov 30., Vojnov 40., Budovateセsk 50., Zlat 60., Norm疝ne 70., Re疝ne 80., Slobodn 90., Turbo mil駭ium a ich resum pod n痙vom Najlep喨e z mjho 枴vota. Vydal monografie Teheln pole, Tak bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scen疵i o histrii STV v rokoch 1975 1989 Tak sme boli. V ネech當h mu vy嗟i knihy O socializme s l疽kou a Zlat 啼des疸 l騁a. Zskal cenu kritiky Zlat pero za knihu Budovateセsk 50. roky. Je na dchodku a 枴je v Devnskej Novej vsi.

obal knihy Krzov 30. roky

Juraj 各bo
Krzov 30. roky
10.11.2015
12,90
9788081145711
978-80-8114-571-1

Tridsiate roky. Z pohセadu udalost dos dramatick doba, pozna鐺n svetovou krzou, predvojnovm stavom, ale i novmi technologickmi vymo枡nos拌mi ako rozhlas a film. Medzi m馘iami dominovali noviny a 鐶sopisy. R疆 listujem v starch, zo柩tnutch novin當h a 鐶sopisoch. ネlovek v nich n疔de nie鑰, 鑰 sa v u鐺bniciach nikdy nedozvie. Na prvch str疣kach s v蒻喨nou reakcie na hlavn udalosti v krajine a v meste, ale alej sa n疔du i stopy naozajstn馼o 枴vota 嗅riepky, reakcie, inzer疸y, kritika, skr疸ka veci, ktor セud be柤e v tej dobe tr疳ili. Niekedy vznikne spolu s dobovmi fotografiami celkom zaujmav materi疝. Juraj 各bo

Juraj 各bo (1943, Bratislava). Napsal spe嗜 s駻iu knh o (ne)d疱nych rokoch: Krzov 30., Vojnov 40., Budovateセsk 50., Zlat 60., Norm疝ne 70., Re疝ne 80., Slobodn 90. a Turbo mil駭ium. Vydal monografie Tak bolo PKO, Budmerice, Bratislavsk Korzo a je autorom textu fotografickej publik當ie Legenda V-klub. Spolupracoval na scen疵i o histrii STV v rokoch 1975 1989 Tak sme boli. V ネech當h mu vy嗟a kniha O socializme s l疽kou a v s鐶snosti sa pripravuje vydanie jeho knh mapujcich dek疆y 20. storo鑛a v 鐺skom jazyku. Zskal cenu kritiky Zlat pero za knihu Budovateセsk 50. roky. Je na dchodku a 枴je v Devnskej Novej vsi.

obal knihy Legenda V-klub

Peter Proch痙ka, Juraj 各bo
Legenda V-klub
7.5.2015
9,90
9788081144974
978-80-8114-497-4

V鳧ko, hlavn mesto najlep喨eho miesta vo vesmre na啼j mladosti. Ve鐺r 鑰 ve鐺r to bolo miesto ritu疝neho post疱ania, s當ania, hladkania, t疵ania, bozk疱ania, tancov a popjania s faj鐺nm. Vytv疵al sa v鳧karsky parfum, ktor bol namie啾n z vne umytch vlasov, 鐺rven馼o vna a 圄astn馼o potu. Boli sme to my, na啼 l疽ky, na啼 hry, straty a n疝ezy. T miestnos je tam st疝e, ale V鳧ko zmizlo. Zmizlo spolu s nami. Boris Filan V-klub mal nejak fluidum. Bolo to pr拌柩iv miesto. Tam mohol 鑞ovek prs a pozera sa, ako druh tancuj, potom zase mohol oslovi hociktor diev鐶, sadn si s nm na schody a debatova. Ka枦 mohol ku ka枦駑u prs a porozpr疱a sa, vzia do ruky poh疵. Tak馼o miesta, akm bolo V鳧ko, dnes u niet. A vytratila sa aj atmosf駻a doby medzi mladmi セumi. U to nie je tak spont疣ne. Teraz, ke na niekoho zamierim fotoapar疸, ten 鑞ovek sa u kontroluje, m strach a cti nedveru. V啼tko sa na nie鑰 hr. Vo V鳧ku sa nik na ni nehral. Peter Proch痙ka

Peter Proch痙ka (1952) sa narodil a 枴je v Bratislave. Fotografuje od 21. augusta 1968. Dokumentuje hlavne kultrny a liter疵ny 枴vot. Vystavuje od roku 1968. Vy嗟a mu monografia V-klub. Vstavy Spolo鈩 vstava August 68, Vytrna na Ra鑛anskom mte, Bratislava 1968 10. vro鑛e V-klubu, V-klub Bratislava 1975 Ml疆e v boji za mier, Veliteセstvo vchodn馼o vojensk馼o okruhu, Pre嗤v 1976 V-klub, Dom umenia Stretnutie v鳧karov, Bratislava 1998 Mesiac fotografie, Bratislava 1998 V-klub, Dom umenia Stretnutie v鳧karov, Bratislava 1999 November 89, Bratislava 1999 Kufrkov gal駻ia Jazz, Bratislava 2002 Portr騁y nemeckch spisovateセov, st疝a vstava, Goetheho In嗾itt, Bratislava 2005 Liter疵ny 枴vot na Slovensku, Berln 2005 Spolo鈩 vstava Straten 鐶s? Slovensko 1969 1989, SNG, Bratislava 2007 Liter疵ny 枴vot na Slovensku Berln, Stuttgart 2007 LEGENDA: ХノネKO 1968 1999, vr疥ci projektu Ako? sme 枴li, Slovensko v 20. storo竟, SNM, Bratislava 2008 Portr騁y nemeckch spisovateセov, Bansk Bystrica 2008 Liter疵ne kino J疣 Johanides, Bratislava 2008 閣dio 12 Liter疵na Proch痙ka, Bratislava 2008 Potr騁y slovenskch fotografov, Kaviare Ex Libris, Stredoeurpskom dome fotografie 2008 V鳧ko legendy klubu, Stredoeurpsky dome fotografie, Bratislava 2009 Marika Gombitov, Tatransk gal駻ia Poprad 2010 Marika Gombitov, Stredoeurpsky dom fotografie, Bratislava 2011 Beatov gener當ia, Mzeum dopravy Bratislava 2012 MEKY, v 柆pane aj bez, Stredoeurpsky dom fotografie, Bratislava 2012 V-klub, NOC, Bratislava 2013 Marika Gombitov na啾 rod礪ka, Mestsk mzeum a gal駻ia Stropkov 2014 Juraj 各bo (1943, Bratislava). Autor spe嗜ej s駻ie knh o (ne)d疱nych rokoch: Najlep喨e z mjho 枴vota, Vojnov 40., Budovateセsk 50., Zlat 60., Norm疝ne 70., Re疝ne 80., Slobodn 90. a Turbo mil駭ium. Vydal monografie Teheln pole, Tak bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scen疵i o histrii STV v rokoch 1975 1989 Tak sme boli.

obal knihy Najlep喨e zmjho 枴vota

Juraj 各bo
Najlep喨e zmjho 枴vota
4.11.2014
11,90
9788081144219
978-80-8114-421-9

Jurajovi 各bovi sa podarilo vytvori origin疝ny sub榱ner historickej kol癰e, kde sa akoby na smetisku alebo v nejakej truhlici prehrab疱ate v rozli鈩ch predmetoch a vyte嗽jete sa, 鑰 v啼tko ak poklady ste tam na嗟i. Som r疆, 枡 pribl枴l na嗽 histriu tak, ako to urobil. Zasvietil do jej ktov a skrytch miest tak, 枡 si v nej m枡me listova ako v albume, ktor pote夬, vyvol mnoho spomienok a hlavne nedeformuje. To je veセk devza tejto popul疵nej, ale potrebnej literatry. Kamil Peteraj

Juraj 各bo (1943, Bratislava). Napsal spe嗜 s駻iu knh o (ne)d疱nych rokoch: Vojnov 40., Budovateセsk 50., Zlat 60., Norm疝ne 70., Re疝ne 80., Slobodn 90. a Turbo mil駭ium. Vydal monografie Teheln pole, Tak bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scen疵i o histrii STV v rokoch 1975 1989 Tak sme boli. V ネech當h mu vy嗟a kniha O socializme s l疽kou a v s鐶snosti sa pripravuje vydanie jeho knh mapujcich dek疆y 20. storo鑛a v 鐺skom jazyku. Zskal cenu kritiky Zlat pero za knihu Budovateセsk 50. roky. Je na dchodku a 枴je v Devnskej Novej vsi.

obal knihy Teheln pole<br />Chr疥 futbalu

Juraj 各bo
Teheln pole
Chr疥 futbalu

14.8.2014
12,90
9788081143847
978-80-8114-384-7

Spomienky na 嗾adin, ktor bol mekkou nielen bratislavsk馼o, ale i 鐺skoslovensk馼o a neskr slovensk馼o futbalu. Hrali tu najlep喨e svetov mu枹tv a zn疥e futbalov hviezdy. Na Teheln pole som za鐶l chodi s mamou. Otec prli nefandil futbalu. Otec nikdy neprotestoval, akoby chcel da najavo, 枡 matkine nedeセn vlety ch疳e ako s鐶s harmonick馼o man枡lstva. Neskr ako desa搜o鈩 som chodieval na Teheln pole spolu s kamar疸mi. V tej dobe televzia nebola, tak枡 poriadny futbal sa dal pozera len na Tehelnom poli. Pam舩疥 si na ove啾n elektri鑢y i na jednotlivch hr礪ov. Boli to zlat 鐶sy! Milan Lasica

Juraj 各bo (1943, Bratislava). Napsal spe嗜 s駻iu knh o (ne)d疱nych rokoch: Vojnov 40., Budovateセsk 50., Zlat 60., Norm疝ne 70., Re疝ne 80., Slobodn 90. a Turbo mil駭ium. Vydal monografie Tak bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scen疵i o histrii STV v rokoch 1975 1989 Tak sme boli. V ネech當h mu vy嗟a kniha O socializme s l疽kou a v s鐶snosti sa pripravuje vydanie jeho knh mapujcich dek疆y 20. storo鑛a v 鐺skom jazyku. Zskal cenu kritiky Zlat pero za knihu Budovateセsk 50. roky. Je na dchodku a 枴je v Devnskej Novej Vsi.

obal knihy Vojnov 40. roky

Juraj 各bo
Vojnov 40. roky
15.12.2013
11,90
9788081141881
978-80-8114-188-1

Obdobie rokov 1940 a 1950 hlboko zasiahlo do novodobch dejn n癩ho 枴vota. Pozna鑛lo nielen politick tv疵 Eurpy asveta, ale zasiahlo aj do osudov milinov セud. Po rozpade demokratickej 嗾ruktry slobodnch n疵odov a嗾疸ov, Hitler mocensky ovl疆ol takmer cel kontinent疝nu Eurpu. Slovensko na tom bolo e嗾e relatvne dobre. Vyfasovalo nez疱islos搏 pod krdlami Nemecka. Ani po druhej svetovej vojne nebolo un疽 veセa dvodov na rados. Z jednej totality sme unikli, avz疳舩 sme zapadli do druhej. V拌zstvo demokracie, ktor sa vroku 1945 zdalo na dosah ruky, sa stalo 鑰skoro po v拌znom febru疵i len kr疸kozrakou ilziou.

Juraj 各bo (1943, Bratislava). Napsal spe嗜 s駻iu knh o (ne)d疱nych rokoch: Vojnov 40., Budovateセsk 50., Zlat 60., Norm疝ne 70., Re疝ne 80., Slobodn 90. a Turbo mil駭ium. Vydal monografie Tak bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scen疵i o histrii STV v rokoch 1975 1989 Tak sme boli. V ネech當h mu vy嗟a kniha O socializme s l疽kou a v s鐶snosti sa pripravuje vydanie jeho knh mapujcich dek疆y 20. storo鑛a v 鐺skom jazyku. Zskal cenu kritiky Zlat pero za knihu Budovateセsk 50. roky. Je na dchodku a 枴je v Devnskej Novej vsi.

obal knihy Budmerice 腹Histria キOsobnosti キSpomienky

Juraj 各bo
Budmerice 腹Histria キOsobnosti キSpomienky
9.7.2013
12,90
9788081142055
978-80-8114-205-5

Mal obec Budmerice na p舩 Malch Karp疸 nealeko Bratislavy m bohat histriu. Obci dominuje p疝ffyovsk ka嗾ieセ, ktor sa v druhej polovici 20. storo鑛a nav枦y zapsal do na喨ch kultrnych dejn ako Domov slovenskch spisovateセov. Niekoセko gener當i spisovateセov tu vytvorilo svoje diela, stret疱ali sa na liter疵nych podujatiach s umelcami z cel馼o sveta. Autor zozbieral mno枹tvo fotografi, faksimili rukopisov, ale najm autentick spomienky spisovateセov a osobnost. Z mno枹tva detailov a spomienok na ka枦odenn 枴vot v ka嗾ieli sa autorovi podarilo zachyti genius loci Budmerc v 鐶soch najv蒻啼j sl疱y, ke tu e嗾e umelci tvorili svoje diela.

Juraj 各bo (1943, Bratislava), napsal spe嗜 s駻iu knh mapujcich dek疆y na啼j ned疱nej minulosti: Budovateセsk 50., Zlat 60., Norm疝ne 70., Re疝ne 80., Slobodn 90. a Turbo mil駭ium. Napsal aj knihu Tak bolo PKO spomienku na genius loci jedn馼o kultrneho miesta. Spolupracoval na scen疵i o histrii STV v rokoch 1975 1989 Tak sme boli. V ネesku mu vy嗟a kniha O socializme s l疽kou, Zlat l騁a 啼des疸 a pripravuje sa vydanie jeho knh mapujcich dek疆y n癩ho 枴vota v 鐺skom jazyku. V roku 2011 zskal cenu kritiky Zlat pero za knihu Budovateセsk 50. roky. Je na dchodku a 枴je v Devnskej Novej Vsi.

obal knihy Turbo mil駭ium

Juraj 各bo
Turbo mil駭ium
15.11.2012
12,90
9788081141249
978-80-8114-124-9

Prv dek疆a nov馼o tiscro鑛a. Eレ, NATO, Z疳ad. Definitvne? Krza. Do鐶sne? Myslm, 枡 je to dos napnav. Nijak koniec dejn. Skr za鑛atok nie鑰ho. Konca? Milan Lasica Skon鑛lo sa 20. storo鑛e. Brliv oslavy mil駭ia vystili do zrtenia Dvoji鑛ek a triedneho nepriateセa vystriedali teroristi. V啼tko sa deje rchlej喨e, n疽toj鑛vej喨e, ka枦 rok priniesol stovky novch modelov 疼t, technickch hra鑛鑛ek, chytrch telefnov, iPodov, iPhonov, tabletov, rekl疥, filmov, seri疝ov, 嗅and疝ov, pesni鑛ek, liekov 鑛 objavov. ネoraz viac 鐶su tr疱ime na Facebooku a Twitteri. Ka枦, aj lok疝na katastrofa 鑛 ne圄astie sa vaka satelitnej televzii a m馘i疥 nafkli do glob疝nych rozmerov. Na啼 privatiza鈩o-n疵odoveck dev茉desiate roky maj s odstupom 鐶su svoju vu a ducha. Zomiera p疳e J疣 Pavol II. a do Bieleho domu neo鐶k疱ane nastupuje prv Afroameri鐶n Barack Obama. Slovensko vstpilo do Eレ a do NATO, do schengenskej zny a do eurozny a spe嗜e zakotvilo v z疳adnej civiliz當ii.

Juraj 各bo (1943, Bratislava), napsal spe嗜 s駻iu knh o (ne)d疱nych rokoch, no napriek tomu tvrd, 枡 nostalgiu nezn癩a. Okrem knh mapujcich jednotliv dek疆y Budovateセsk 50. roky, Zlat 60. roky, Norm疝ne 70. roky, Re疝ne 80. roky, Slobodn 90. roky napsal aj knihu Tak bolo PKO. Spolupracoval na scen疵i o histrii STV v rokoch 1975 1989 Tak sme boli. V ネesku mu vy嗟a kniha O socializme s l疽kou a v s鐶snosti sa pripravuje vydanie v啼tkch jeho knh mapujcich jednotliv dek疆y v 鐺skom jazyku. V roky 2011 zskal cenu kritiky Zlat pero za knihu Budovateセsk 50. roky. Je na dchodku a 枴je v Devnskej Novej Vsi.

obal knihy Slobodn 90. roky

Juraj 各bo
Slobodn 90. roky
2.11.2011
12,90
9788081140761
978-80-8114-076-1

Socializmus sa skon鑛l. Dev茉desiate roky priniesli eufriu politickch zmien. Zrazu sme mohli bez probl駑ov cestova do zahrani鑛a, protestova na uliciach, pozrie si filmy 鑛 kpi knihy ozna鑰van ako trezorov alebo zak痙an. Emigranti mohli po rokoch znovu nav嗾vi svoju vlas. Mnoh セudia sa chopili 啾nce a za鐶li podnika 鑛 psobi v politike. N疵od sa rozdelil na spe嗜ch a menej spe嗜ch. Luxusn auto sa stalo znakom spe嗜osti. Nastalo trhov hospod疵stvo, liberaliz當ia cien a u拌hovanie si opaskov. Idolmi doby boli hviezdy seri疝u Beverly Hills Brandon a Brenda, bola to 駻a krikセavch farieb, sympatickch mladch セud z televznych obrazoviek, ktor sa n疥 sna枴li preda ЦS krouha闢, 駻a pevnch liniek a mikn obviazanch okolo p疽a. V dev茉desiatych rokoch naklonovali dinosaury a potopili filmov Titanic. Bola to doba, ke deti sk疚ali medzi panelmi gumu, km ich rodi鑰m sk疚ali po hlav當h in gumy. Bol to 鐶s 喨ltoviek, diskiet, chlap鐺nskch a diev鐺nskch skupn. Desa搜o鑛e n疆eje, polariz當ie a g鑾.

Juraj 各bo (1943, Bratislava) absolvoval Vysok 嗅olu dopravn v 司line, odbor spoje. Cel 枴vot pracuje na po嗾e. 司je v Devnskej Novej Vsi.

obal knihy Tak bolo PKO

Juraj 各bo
Tak bolo PKO
9.12.2010
16,90
9788081140686
978-80-8114-068-6

Koniec jednej legendy

Bratislavsk lra, D枡zov dni, koncerty, Dunajsk poh疵, Incheba, Flra, divadl, tradi鈩 aj netradi鈩 plesy a b疝y, tane鈩 ve鑛erky, ven鐺ky, stu枳ov, be疣ie, s拌枡 v spolo鐺nskom tanci, 啾chov turnaje, hvezd疵sky kr柞k a mno枹tvo inch spolo鐺nskch podujat je zko sp舩ch s PKO. V tchto priestoroch vznikala slovensk popul疵na hudba, mnoh spev當i, spev礪ky a skupiny za竟nali pr疱e tu. Vypreda koncert v PKO bolo snom pre ka枦馼o. Po vy啼 polstoro竟 je PKO Park kultry a oddychu odsden na zbranie. Juraj 各bo zachytil genius loci tohto vnimo鈩馼o miesta, zozbieral mno枹tvo fotografi, autentickch spomienok a vpoved osobnost.

obal knihy Re疝ne 80. roky

Juraj 各bo
Re疝ne 80. roky
5.10.2010
12,90
9788081140563
978-80-8114-056-3

Retro osemdesiate

Font疣a pre Zuzanu, Profesor Indigo, video a Gorba鑰v

шebo s mno枹tvom detailov predstavuje dobu, miesta a pozoruhodn postavy.

Kni柤 revue

М疝okedy sa podar pospomna si na veci presnej喨e a dkladnej喨e. ネitateセ listuje a m枡 sa za竟ta na ktorejkoセvek strane.

Pravda

Po Zlatch 60. a Norm疝nych 70. prich疆zaj Re疝ne 80. roky. M疝okto e嗾e do polovice smej dek疆y veril v zmenu. Nie鑰 v啾k viselo vo vzduchu. Star garnitru v Kremli vystriedal Gorba鑰v, na z疳ade Reagan s Thatcherovou pritvrdili, p疳e J疣 Pavol II. prin癩al n疆ej nielen veriacim. 各bo sugestvne opisuje detaily z ka枦odenn馼o 枴vota. Jeho kniha vystihuje farby, vne, chute a pocity desa搜o鑛a.

Juraj 各bo (1943, Bratislava) absolvoval Vysok 嗅olu dopravn, odbor spoje. Cel 枴vot pracuje na po嗾e. 司je v Devnskej Novej Vsi.

obal knihy Norm疝ne 70. roky

Juraj 各bo
Norm疝ne 70. roky
8.10.2009
12,90
9788081140013
ISBN 978-80-8114-001-3
Voセn rozpr疱anie o dobe, z癰itkoch, vznamnch miestach, postav當h a postavi鑢當h, ktor pomaly upadaj do zabudnutia. Ak vlastne boli 70. roky? Po zlatch 60. rokoch boli pre mnohch obdobm bezn疆eje. Za鐶li sme sa uzatv疵a pred svetom a v skrom sme trpeli sklamanm z nenaplnench ide疝ov. 司vot sa spomalil. Pr當a, kr鑪a, cez vkend chata alebo z疉radka. 70. roky mali nov modly: Sex pistols, Black Sabath, Doors, ABBA, u n疽 Varga, Ursiny, El疣, Marika Gombitov, Modus, Karol Ducho a al夬. Rusi s Ameri鐶nmi podpsali dohody o odzbrojen v Helsink當h, vo Vatik疣e zvolili nov馼o p疳e杪, o Charte 77 sa dozved疥e, a ke Gott a Pilarov podpsali Antichartu, po顫vame Slobodn Eurpu. Deti vyrastali v panel疚och a vedia, 枡 v 嗅ole nemaj hovori to, 鑰 po鑾li doma. Re疝ne sa pracovalo iba na fu嗅當h a v啾de sa kradlo. Mlad mali nov priority: plag疸 z Brava, nahr疱ky z burzy, rifle z Tuzexu za bony od veksl疚a, po顫vali R疆io ヨ3 a na koncerty chodili do Budape嗾i. 60 km vzdialen Viede bola alej ako Ulanb疸ar. Namiesto socializmu s セudskou tv疵ou tu bol гocializmus pln馼o taniera. Za鐶lo fungova RVHP (Radujme sa, Veseセme sa...H...o m疥e, Podeセme sa!). Humorn, ale pravdiv pohセad na jedno desa搜o鑛e.

Rozhovor s Jurajom 各bom o jeho pripravovanej knihe:

ネo 溝 priviedlo k napsaniu Knihy Zlat 60 roky?

Star zlat 鐶sy boli tak zlat, a zvonili. Nikto ich nikdy nevidel, ale v啼tci po nich vzdychali. Ka枦 po nich t枴l, ale nikto nena喨el. A raz sa narodil ml疆enec, ktor si zmyslel, 枡 ich prinesie sp茉 medzi セud. Po dlhej ceste, plnej n疽trah a nebezpe鑛a, si ich nakoniec v hlbokch, vysokch hor當h nalo枴l na ramen a vydal sa kamenistou cestou ku svojmu 鑛tateセovi. Napsal knihu Zlat 60. roky. Ale teraz u v癰ne. Chcel som napsa kone鈩e nejak riadne hovadiny 鑰 sa aj daj 竟ta. Je relatvne jednoduch psa o veciach, ktor 鑞ovek za枴l na vlastnej ko枴. Myslm si, 枡 u je na鐶se, aby kone鈩e v啼tci t citova鑛, bloggeri, cvi鐺n rusk medvede na bicykloch, jehovisti, bagristi a ortodoxn pot疳a鑛 鑰 vykr疆aj v啼lijak mdrosti, za鐶li hovori sami za seba. Ja som s tm za鐶l, pevne dfam, 枡 neostanem v tomto sil osamoten.

Teraz si napsal Norm疝ne 70 roky, chcel si nadviaza na knihu Sladk 60 roky?

Ur鑛t spojitos tam je, napsal to ten ist autor, len sa posunul vo svojich z癰itkoch o 10 rokov alej. Nebola to ide疝na doba, ale 枴li sme, milovali sme sa, rodili sa deti, kradlo sa.... Bola to tak nenorm疝ne norm疝na doba.

Ak spsob psania si zvolil?

Nejak hlbokomyseセn 柧疽ty v knihe priamo nen疔dete. Podセa ma psanie je triedenie toho 鑰 鑞ovek, za枴l, videl po鑾l. Ke p啼te, potrebujete 嗅atuセky na triedenie tchto z癰itkov, spomienok a my嗟ienok. Pri psan potrebujete t spr疱nu 嗅atuセku v prav chvセu vytiahn. Neskr vklad疥 嗅atuセky do inch 嗅atuliek a prdem na kore veci. Slovom je to cel o 嗅atuliach... Na tento spsob psania, som do喨el u d疱no e嗾e po鐶s n疱嗾evy sovietskeho zv艘u. Peniaze za predan texasky som investoval do n疚upu matrjo嗅y. T mi priniesla n疳ad. Je to cel postaven na podobnom princpe ako rusk matrjo嗅a.

M馘i o novej knihe Juraja 各ba: Norm疝ne 70. roky

Mojimi o鐶mi: Dve dek(dy) slobody

Sloboda ur鑛te patr v poslednch rokoch u n疽 medzi naj鐶stej喨e pou橲van pojmy. Pojem slobody je veセmi mnohozna鈩, 鑰 sa 鐶sto zneu橲va na ideologick manipul當iu; preto sa pri vyjadrovan pojmu slobody obzvl癩 odpor鐶 si slobodu v癰i. Tentoraz to myslm doslovne, v癰i z fyzik疝neho hセadiska. Aj dve dek slobody 鑞oveka pote夬. Nie je to bohvie鑰. Uspokoji sa s m疝om a vedie to vychutna, je umenie a 圄astie slobodnch...

cel 鑞疣ok na http://hnonline.sk

Piko嗅a: R疆io Jerevan | hnonline.sk

Okrem Cirkusu Jerevan sme poznali aj r疆io Jerevan. シudia nedost疱ali odpovede na svoje ot痙ky. Tak vzniklo R疆io Jerevan (po rusky "armjanskoje radio", arm駭ske r疆io), fiktvna rozhlasov stanica, vymyslen v 70. rokoch. Pre鑰 n痙ov R疆io Jerevan? Jerevan je toti hlavnm mestom nez疱isl馼o Arm駭ska...

cel 鑞疣ok na http://hnonline.sk
obal knihy Zlat 60. roky

Juraj 各bo
Zlat 60. roky
6.10.2008
9,92
9788089218929
ISBN 978-80-89218-92-9
al喨e knihy z edcie Osudy osobnosti pam舩i
obal knihy Varj<br />Ako sme brali socializmus

Ivan ネarnogursk
Varj
Ako sme brali socializmus

28.4.2021
14,90
9788056907801
978-80-569-0780-1

November 1989 prekvapil v啼tkch: vl疆nucich komunistov a e嗾e viac kon嗔ir疸orov rznych skupn. Pohセad priameho akt駻a na zlomov udalosti novembra 1989 a na za鑛atok dev茉desiatych rokov, kedy politiku tvorili nesksen revolucion疵i a nad啼nci a proti nim st疝i pragmatick vy嗅olen nomenklatrne k疆re. V sbojoch na pde parlamentov, v diskusi當h v televzii na Kav竟ch hor當h u vznikala razantn po枴adavka samostatn馼o Slovenska od n疵odniarov e嗾e doned疱na skrytch spolupracovnkov 閣B. Hlavn 鐶s spomienok Ivana ネarnogursk馼o zaberaj zn疥e udalosti, ale nezn疥e svislosti, pozadie konania politickch skupn a ich z疼jmy vyzle鐺n donaha. Dnes, ke je v啼tko za nami, sa mo柤o usmejeme alebo aj dobre zasmejeme. Kto zv拌zil? A kto vy喨el na ps tridsiatok?

Ivan ネarnogursk (1933). Narodil sa v rodine u鑛teセov. Rodi鑛a boli z roセnckeho prostredia malej dediny. Vyrastal u starej mamy vo Vajnoroch pri Bratislave a od za鑛atku vojny v Malej Frankovej na goralskom gazdovstve Spi嘖kej Magury. Svetov udalosti vnmal ako chlapec cez ruskch partiz疣ov, neskr cez nemeckch vojakov a od roku 1945 cez ネerven arm疆u a ネesko-Slovensk republiku, v ktorej ukon鑛l gymn痙ium aj vysok 嗅olu technick. Pracovn 枴vot od r. 1956 pre橲val v propagande budovania socializmu. Po prvch politickch previerkach v r. 1958 sa stal stavebnm robotnkom. Pri betne u ostal cel 枴vot s kar駻ou oprav疵a strojov, majstra, vedceho strediska, 嗔ecialistu-technolga a vedceho odboru rozvoja podniku a do p疆u socializmu v novembri 1989. V marci 1990 bol zvolen za gener疝neho riaditeセa stavebn馼o podniku Hydrostav, za poslanca N疵odnej Rady, jej prv馼o podpredsedu a za 鑞ena eurpskych hospod疵skych organiz當i v Mnchove a Bruseli. Pre枴l cel 枴vot s セumi v prvej lnii na stavb當h na Slovensku aj v zahrani竟 a nakoniec v zkom kruhu politikov, ktor mali rozdeli 嗾疸 na dve republiky. Z疚ulisie tchto udalost a osobn sksenosti ho priviedli k my嗟ienke napsa knihu o na嗤m spolo鈩om 枴vote, ktor ka枦 poznal iba v malom vseku svojho okolia. P啼 o schopnosti Slov疚ov v枦y a v ka枦ej situ當ii n疔s to najlep喨e rie啼nie a je jedno, 鑛 na stavbe ma嗾ale, alebo pri budovan nov馼o 嗾疸u.

obal knihy Jsem rabn ajdu tam, kde jsou 司d<br />Emil Davidovi

Vra Trnkov
Jsem rabn ajdu tam, kde jsou 司d
Emil Davidovi

21.3.2021
10,90
9788056907146
978-80-569-0714-6

司vot rabna Emila Davidovi鐺 (1912 1986) je pbhem 司da narozen馼o v psn ortodoxn rodin na Ukrajin, kter pe枴l perzekuce a koncentra鈩 t畸ory. Davidovi vyrostl v mnoha jazycch, nav嗾voval slavnou je喨vu v Bratislav a studoval u Lea Baecka a Ismara Elbogena v Berln, ale tak v Brn, Budape嗾i a ve Vdni. V roce 1944 byl se svou celou rodinou deportov疣 do Osvtimi. Pe枴l a po v疝ce se s man枡lkou Cilli usadili v ネeskoslovensku. Tak zde 鐺lil nep疸elstv. Po bezpo鑼u t枳ost se mu podailo ut馗t do Izraele. Pozdji, a do konce sv馼o 枴vota, psobil jako rabn v Dortmundu, kde obnovil 枴dovskou obec. Autorka Vra Trnkov vypr疱 pbh rabna prostednictvm osobnch vzpomnek na svou ptelkyni ze 嗅oly Alici, dceru Emila Davidovi鐺.

Vra Trnkov (1946, Praha). Studovala chemii na Univerzit Karlov, zskala doktor疸 z biochemie na univerzit v Heidelbergu. Pracovala ve vzkumu. Po odchodu do dchodu pracuje jako dobrovolnice v knihovn Univerzity 枴dovskch vd v Heidelbergu, jako autorka spolupracuje s ms鈩kem 鐺sk a slovensk 枴dovsk komunity Rosch Chodesch v Praze a s 司dovskou ro鐺nkou Federace 枴dovsk komunity v ネesk republice. 司je v Nmecku.

obal knihy Katastrofa slovenskch 枴dov<br />2. vydanie

Aron Grnhut
Katastrofa slovenskch 枴dov
2. vydanie

21.3.2021
13,90
9788056907771
978-80-569-0777-1

V knihe Arona Grnhuta, bratislavsk馼o rod疚a a z當hrancu 司dov, s uchovan spomienky na tragick udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, ke bratislavsk 枴dovsk komunita bojovala o hol existenciu. Grnhut ako 鑞en ileg疝nej siete zohr疱al jednu z kセ鑰vch loh pri z當hrane 司dov. V z疳iskoch prin癩a m疝o zn疥e fakty o z當hrannch akci當h, na ktorch sa podieセal, o psoben vedcich predstaviteセov 枴dovsk馼o odboja, o perzekcii a terore, ktor s疥 poctil, ke ho zatkli a v艘nili. Predstavuje funkcion疵ov ortodoxnej 枴dovskej obce a pribli柆je dejiny bratislavskch n畸o枡nskch spolkov.

Aron Grnhut sa narodil v Bratislave v roku 1895. V medzivojnovom obdob bol aktvnym 鑞enom a funkcion疵om ortodoxnej 枴dovskej obce v Bratislave. Ist 鐶s viedol 枴dovsk pohrebn bratstvo Chevra Kadi啾. Ako obchodnk 鐶sto cestoval po Eurpe a sledoval radikaliz當iu pomerov. Vyctil, 枡 Hitler chyst likvid當iu 司dov, a rozhodol sa kona. E嗾e pred vypuknutm druhej svetovej vojny sa vznamnm spsobom podieセal na z當hrane 司dov, bol 鑛nn aj v 枴dovskom odboji. V Bratislave dal vybudova tajn kryty pre 枴dovsk rodiny na teku a z疽oboval ich jedlom. V roku 1943 sa s疥 ocitol v ohrozen. Pred zatknutm u喨el do Budape嗾i, kde 枴l pod falo嗜ou identitou a naalej pom疉al 枴dovskm ute鐺ncom zo Slovenska. Po komunistickom prevrate sa s rodinou vys拌hoval do Izraela, tu zast疱al funkcie predsedu Spolku bvalch Bratislav鐶nov v Izraeli, predsedu Vboru na vstavbu synaggy a je喨vy, pr騷esa synaggy v Jeruzaleme. Bol predsedom Asoci當ie Chatama Sofera (Chug Chatam Sofer) v Tel Avive a rozhodol sa aspo symbolicky prenies 鐶s 枴dovskej Bratislavy do Jeruzalema. Spolufinancoval projekt vstavby novej je喨vy a synaggy, ktor dostala n痙ov Pressburg. Nov je喨va pokra鑾je v tradcii najstar啼j bratislavskej 枴dovskej 嗅oly presl疱enej rabnom Chatamom Soferom. V synagge dal zhotovi kpiu sv舩ost疣ku bvalej Veセkej synaggy na Z疥ockej ulici v Bratislave. Pressburg Je喨va a synagga s jedin stavby svojho druhu v Izraeli a predstavuj unik疸ne dedi鑚tvo bratislavsk馼o 枴dovstva. Zomrel v Tel Avive v roku 1974, pochovan je na cintorne v izraelskom meste Zichron Meir.

obal knihy 溝枳 鐶sy<br />Roky 1938-1945 vaktu疝nom spolo鐺nskom diskurze

Editor: Peter Salner
溝枳 鐶sy
Roky 1938-1945 vaktu疝nom spolo鐺nskom diskurze

15.12.2020
11,90
9788056906736
978-80-569-0673-6

Tri rzne pohセady na historick korene a s鐶sn reflexie vojnov馼o slovensk馼o 嗾疸u a holokaustu predstavuj dle枴t prnos k hlb喨emu poznaniu ned疱nej minulosti Slovenska a jej presahov do s鐶snosti. Napriek 鐶sov駑u odstupu, postupn駑u odchodu poslednch svedkov doby, napriek dostupnm historickm faktom, ost疱a tento re枴m aj tri嗾vrte storo鑛a po jeho z疣iku st疝e aktu疝nym probl駑om na啼j spolo鈩osti. Zuzana Panczov sa zaober Protokolmi sionskch mudrcov a ich 夬renm v slovenskom prostred. V tridsiatych rokoch 20. storo鑛a prispel tento kon嗔ira鈩 falzifik疸 k formovaniu antisemitskej propagandy a proti枴dovsk馼o z疚onodarstva vojnov馼o slovensk馼o 嗾疸u a podieセal sa tak na tragickch osudoch desa掖iscov jeho 枴dovskch obyvateセov. Daniel Luther sa zaober s鐶snmi reflexiami vyhnania prslu嗜kov 鐺skej men喨ny, ku ktor駑u do嗟o na prelome rokov 1938 1939 u v prvch mesiacoch existencie vojnov馼o 嗾疸u. Soa Gy疵f癩 Lutherov reflektuje dsledky ariza鈩ch z疚onov, ktor vstpili do platnosti v roku 1940 a viedli k pln駑u o柞br礪eniu prslu嗜kov 枴dovskej komunity na Slovensku.

Daniel Luther, CSc. (nar. 1950 v Bratislave) absolvoval odbor etnolgia na FiFUK v Bratislave. Psob ako vedeck pracovnk レstavu etnolgie a soci疝nej antropolgie SAV. 角ecializuje sa na urb疣nu etnolgiu a obradov kultru. Je spoluautorom viacerch publik當i, medzi inmi Tak bola Bratislava, Etnografick atlas Slovenska, Encyklop馘ia セudovej kultry Slovenska, Slovakia: European Contexts of the Folk Culture a autorom monografi Zabudnut priadky: K spolo鐺nsk駑u 枴votu ml疆e枡 na Slovensku, ネesk komunita v Bratislave 20. storo鑛a, Z Pre嗔orka do Bratislavy, Bratislava ネesko-Slovensk (Putovanie z monarchie do Slovensk馼o 嗾疸u). Mgr. Soa G. Lutherov, PhD. (1982 v Bratislave), absolventka Katedry etnolgie a kultrnej antropolgie FiFUK, psob ako vedeck pracovn鑢a v レstave etnolgie a soci疝nej antropolgie SAV. Venuje sa problematike vizu疝nej antropolgie, individu疝nej a soci疝nej identity a pam舩i, (post)socializmu a materi疝nej kultry, v夬ma si aj aplik當iu inovatvnych a reflexvnych metd v etnografickom vskume. Svoje poznatky publikuje v dom當ich i zahrani鈩ch vedeckch 鐶sopisoch a monografi當h. Je spolueditorkou monografie Za hranicami vedy? Aplikovan antropolgia v spolo鈩osti a re枴s駻kou antropologick馼o dokument疵neho filmu Zatopen. V s鐶snosti pripravuje celove鐺rn dokument疵ny film 茅astn 鑞ovek. Napsala tie kni枳u pre deti o stereotypoch a inklzii M柆 superhrdinovia nosi okuliare? Mgr. Zuzana Panczov, PhD. (1978 v 司line). Vy嗾udovala etnolgiu a histriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, psob ako vedeck pracovn鑢a v レstave etnolgie a soci疝nej antropolgie SAV. Zameriava sa na vskum naratvov, skupinovej identifik當ie a stereotypov, hlavnm predmetom jej z疼jmu s s鐶sn a tradi鈩 povesti, predov啼tkm v啾k f疥y a kon嗔ira鈩 terie. Svoje poznatky priebe柤e publikovala v zahrani鈩ch a dom當ich vedeckch 鐶sopisoch, najm v啾k v monografii Kon嗔ira鈩 terie: t駑y, historick kontexty a argumenta鈩 strat馮ie.

obal knihy Holokaust okolo n疽<br />Roky 1938-1945 vkultrach spomnania

Editor Peter Salner autori Peter Salner, Monika Vrzgulov
Holokaust okolo n疽
Roky 1938-1945 vkultrach spomnania

7.12.2020
12,90
9788056907443
978-80-569-0744-3

Spomienku na holokaust nemo柤o obmedzi na form疝nu sondu do nie tak d疱nej minulosti. Pochopenie jeho n疽ledkov vy杪duje nielen pozna osudy, po鑼y a men zavra枦ench. K n疽ledkom je potrebn zaradi tie, ako toto historicky relatvne kr疸ke obdobie ovplyvnilo 枴vot pre枴v夬ch a ich potomkov. Ako sa zmenila 枴dovsk komunita? Koセko 枴dovskch tradci stratilo nositeセov? A ako tieto straty (ne)vnma majoritn spolo鈩os? Niekdaj喨e hrzy z疵ove varuj pred mo柤m opakovanm. Ve pokusy rehabilitova re枴m a vedce osobnosti vojnov馼o slovensk馼o 嗾疸u predstavuj aj dnes aktu疝ny probl駑 slovenskej spolo鈩osti.

PhDr. Monika Vrzgulov, CSc. (1965, Tren竟n). 閣udovala na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK v Bratislave. Ako vedeck pracovn鑢a レstavu etnolgie a soci疝nej antropolgie SAV sa 嗔ecializuje na vskum soci疝nej a kolektvnej pam舩i a identity, na vskum obdobia holokaustu, socializmu a politk spomnania na Slovensku metdou oral history, ako aj na skmanie problematiky predsudkov a stereotypov v spolo鐺nskom diskurze. PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). 閣udoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedeck pracovnk レstavu etnolgie a soci疝nej antropolgie SAV sa 嗔ecializuje na soci疝nu kultru 枴dovskej komunity na Slovensku v 20.-21. storo竟 a spolo鐺nsk 枴vot Bratislavy v 20. storo竟.

obal knihy Osusk 蔓zabudnut diplomat

シubo Olach
Osusk 蔓zabudnut diplomat
16.11.2020
12,90
9788056906491
978-80-569-0649-1

Diplomat 閣efan Osusk patr k takm osobnostiam na喨ch dejn ako boli Vavro 較ob疵 鑛 Imrich Karva. Po z疚roku Uhorsk馼o ministra 嗅olstva Apponyiho odi喨el 嗾udova do Spojench 嗾疸ov. V Amerike zskal vysoko嗅olsk vzdelanie a pohyboval sa preva柤e medzi slovenskmi krajanmi. Aktvne podporoval vznik ネeskoslovenskej republiky. Jeho psobenie ako vyslanca Slovenskej ligy v Par枴 a v 仔neve bolo mimoriadne spe嗜. U tu, na rokovaniach, mal prv nedorozumenia s Edvardom Bene嗤m, ktor potom pretrv疱ali po鐶s jeho celej diplomatickej kari駻y. Bene嗤v vrazn 鐺choslovakizmus Osusk musel 鐶sto zmierova. Psobenie Osusk馼o po鐶s jeho par枹keho obdobia bolo n疵o鈩. Ako mimoriadny minister a vyslanec podpsal Trianonsk zmluvu vo Versailles. Po obsaden pomnchovskej republiky odmietol vyda na嗽 ambas疆u Nemcom. Po rozpade republiky sa v roku 1939 postavil na 鐺lo druh馼o 鐺skoslovensk馼o odboja. Ako jeden z prvch organizoval odpor proti Hitlerovsk駑u Nemecku.

シubo Olach (1948) absolvoval Vysok 嗅olu poセnohospod疵sku v Nitre. Pracoval ako redaktor v dennkoch Roセncke noviny, SMENA, v t枦ennku SLOBODA a pre Slovensk rozhlas a televziu. Po revolcii sa stal 夐fredaktorom hudobn馼o mesa鈩ka POP HORIZONT. Zalo枴l reklamn agentru AURUM a teleshopingov firmu TOP SHOP. Vydal zbierky b疽n Ke zomriem tak nech...!, Pri vne s boh駑ami, Kaviarensk po騷ia シuba Olacha, Na Par nepozer疥 zhora, Triezviem..., rom疣y N疆ennk pera vo franczskych slu枌當h, Posledn varovanie, 屍aloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advok疸 a Prezidentka a monografie Vavro 較ob疵 a Guvern駻 Imrich Karva. Je 鑞enom Spolku slovenskch spisovateセov a prest柤eho pezinsk馼o PI-klubu. 司je v Bratislave, je 枡nat, m dve deti.

obal knihy Dvojrozhovor<br />O pam舩i, etnolgii ameste

Monika Vrzgulov, Peter Salner
Dvojrozhovor
O pam舩i, etnolgii ameste

9.10.2020
12,90
9788056906767
978-80-569-0676-7

Dialg dlhoro鈩ch kolegov a priateセov. Monika Vrzgulov kladie zvedav ot痙ky Petrovi Salnerovi, aby si vz疳舩 lohy vymenili. Spektrum ot痙ok a odpoved smeruje k tomu, 鑰 vedia alebo si pam舩aj o svojich predkoch, cez spomienky na bratislavsk, resp. tren鑛anske prostredie v obdob detstva a dospievania, 嗾udentskch rokov, no nechbaj ani inform當ie o osobnch z疼jmoch 鑛 n痙oroch, ktor vyplvaj z ich dlhoro鈩ej vedeckej pr當e. V dialgu sa postupne vyn疵aj asoci當ie, udalosti a svislosti, ktor si zdanlivo nepam舩ali alebo neuvedomovali a v rozhovore vystia do prekvapiv馼o poznania.

PhDr. Monika Vrzgulov, CSc. (1965, Tren竟n). 閣udovala na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK v Bratislave. Ako vedeck pracovn鑢a レstavu etnolgie a soci疝nej antropolgie SAV sa 嗔ecializuje na vskum soci疝nej a kolektvnej pam舩i a identity, na vskum obdobia holokaustu, socializmu a politk spomnania na Slovensku metdou oral history, ako aj na skmanie problematiky predsudkov a stereotypov v spolo鐺nskom diskurze. PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). 閣udoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedeck pracovnk レstavu etnolgie a soci疝nej antropolgie SAV sa 嗔ecializuje na soci疝nu kultru 枴dovskej komunity na Slovensku v 20.-21. storo竟 a spolo鐺nsk 枴vot Bratislavy v 20. storo竟.

obal knihy Trianon 蔓triumf akatastrofa

Roman Holec
Trianon 蔓triumf akatastrofa
11.9.2020
12,90
9788056905883
978-80-569-0588-3

4. jna 1920 bola podpsan Trianonsk mierov zmluva, ktor dala bodku za historickm Uhorskom. Zmluva priniesla strednej Eurpe protichodn o鐶k疱ania a pocity. Na jednej strane rados spojen s veセkmi n疆ejami, na druhej obavy, pocit krivdy a osudovej katastrofy. Trianon st疝e vyvol疱a v癩ne a snahy po revzii. Tie hovoria o historickej nespravodlivosti, o n疳rave krvd a spojen rozdelen馼o n疵oda. Po sto rokoch v novch eurpskych kontextoch ide u len o politick mobiliz當iu a nezodpovedn 鐺lov politick hry. Kniha mapuje cestu, ktor priviedla Maarov k tejto katastrofe a hodnot ju zo slovensk馼o pohセadu. Vntorn politika pred vojnou, agresvne ciele Uhorska po鐶s nej a definitvna por癰ka 嗾疸u viedli k jeho rozpadu a k turbulentnm udalostiam roku 1919, ke si Slovensko komplikovane hセadalo cestu k nov駑u 嗾疸u a nov nestabiln Maarsko sa pot當alo od セavicov馼o k pravicov駑u radikalizmu. V oboch prpadoch psobilo ako potenci疝na vojensk hrozba, nositeセ aktvnej propagandy proti svojim susedom, rovnako sa v啾k st疱alo obe捐u eskalovanch zemnch a嗔ir當i. Trianon sa jav ako zav燠enie jednej historickej etapy, s鐶sne v啾k otv疵a nov, spojen s bojom za a proti jeho revzii. Oby鐶jn セudia sa st疱ali nevinnmi obe拌mi tchto historickch procesov a mocensko-politickch a嗔ir當i na oboch stran當h hranice.

Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959, Bratislava), zaober sa dejinami dlh馼o 19. storo鑛a, jeho 嗔ecializ當iou s hospod疵ske a soci疝ne dejiny, v s鐶snosti najm dejiny 埓achty a environment疝na histria. Je autorom 17 samostatnch kni柤ch titulov, spoluautorom vy啼 desiatich synt騷 a takmer dvoch stoviek vedeckch 嗾di publikovanch v 15 krajin當h sveta. 閣udoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor sloven鑛na-dejepis. Pracuje na Historickom stave SAV, je profesorom histrie na Katedre slovenskch dejn Filozofickej fakulty UK.

obal knihy Z畸lesky vtemnote 蔓prvch 23 rokov mjho 枴vota

Rbert Cvi Bornstein
Z畸lesky vtemnote 蔓prvch 23 rokov mjho 枴vota
11.9.2020
12,90
9788056905913
978-80-569-0591-3

Rbert Cvi Bornstein v knihe opisuje prvch 23 rokov svojho 枴vota, ktor pre枴l na niekoセkch miestach na Slovensku, v Maarsku a km po vojne emigroval do Izraela. Opisuje neust疝e sa meniace politick re枴my, nebezpe鈩 situ當ie, odchod do ilegality, 鐶s v SNP a po skon鐺nie vojny. Je to strhujci 枴votn prbeh, akch boli tisce, ale nie ka枦駑u sa podarilo pre枴 a poda svedectvo o zvr疸enej dobe a o tom ako セahko sa m枡 圄astn 枴vot zmeni na trag馘iu, ak krehk je demokracia, ako rchlo sa m枡 zlo a nen疱is obr疸i proti komukoセvek z n疽.

Rbert Cvi Bornstein (1926, Pre嗤v). Detstvo pre枴l v n畸o枡nsky zalo枡nej, ale moderne zm埓ajcej 枴dovskej rodine. Ako dvan疽搜o鈩 sa zapojil do skautsk馼o sionisticko-socialistick馼o hnutia Ha覚mer HaCair. V roku 1940 bol z gymn痙ia ako 司d vyl鐺n. Od roku 1942 枴l v ilegalite. Po vypuknut SNP sa pridal k povstaniu. Jeho rodi鑛a boli deportovan a zahynuli v koncentra鈩ch t畸oroch. Po vojne v Pre嗤ve zmaturoval. Stal sa gener疝nym tajomnkom Ha覚mer HaCair v ネeskoslovensku. V roku 1949 emigroval do Izraela, vy嗾udoval pr疱o a stal sa 鑞enom advok疸skej komory. O枡nil sa, m dvoch synov a 嗾yroch vnukov.

obal knihy Odi嗟i

Ivana Havranov
Odi嗟i
13.8.2020
11,90
9788056906309
978-80-569-0630-9

Prbehy セud, ktor sa vzbrili a odi嗟i, lebo neshlasili. Odstrihli sa od v啼tkch a v啼tk馼o, 鑰 doma mali a milovali. Odi嗟i za vidinou slobody a prosperity s vedomm, 枡 sa u nikdy nevr疸ia. Pozn疥 mnohch emigrantov, ich prbehy s 鐶sto smutn. M疥 priateセov, ktor to zvl疆li bravrne, venuj sa svojim profesi疥. Architekt, dizajn駻, lek疵... Pozn疥 v啾k aj inch. Zastali v 鐶se, s 圄astn, 枡 zarobia na 枴vobytie a do rodnej vlasti sa aj hanbia vr疸i.

Ivana Havranov vy嗾udovala 柆rnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komensk馼o v Bratislave. Pracovala a profesion疝ne r疽tla v redakcii dennka Smena, v 鐶sopise Zorni鑢a, neskr v ネeskoslovenskej televzii ako publicistka ml疆e柤ckeho magaznu Televzny klub mladch. Je autorkou vy啼 tridsiatich poviedkovch, rom疣ovch a publicistickch knh, viac ako 400 televznych scen疵ov, mno枹tva poviedok pre deti, rozhovorov, report癰. Po roku 1989 zalo枴la vlastn vydavateセstvo, v ktorom vyd疱ala sedem 鐶sopisov ako Maxisuper, slovensk Bulv疵, Li喨ak a in. 司je a tvor v Bratislave.

obal knihy Hlinka<br />Otec n疵oda?

Roman Holec
Hlinka
Otec n疵oda?

6.7.2020
14,90
9788056904404
978-80-569-0440-4

Kniha o 枴votnom prbehu Andreja Hlinku, o jeho postojoch, ambci當h, spechoch i prehr當h. Ide o kontroverzn osobnos, ktor tak po鐶s svojho 枴vota, ako aj desa搜o鑛a po om rozdeセovala spolo鈩os i historikov. To v plnej miere plat a do dne嗜ch dn. Mo柤o v om vidie Otca n疵oda i jedn馼o z najhorcej夬ch kandid疸ov na titul Najv蒻夬 Slov疚. Rovnako v啾k v om mo柤o vidie 鑞oveka, ktor si pestoval svoj kult a autorit疵skymi postojmi dl癰dil cestu k re枴mu, ktor sa u po jeho smrti vaka priazniv駑u kontextu presadil na Slovensku.

Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959, Bratislava), zaober sa dejinami dlh馼o 19. storo鑛a, jeho 嗔ecializ當iou s hospod疵ske a soci疝ne dejiny, v s鐶snosti najm dejiny 埓achty a environment疝na histria. Je autorom 17 samostatnch kni柤ch titulov, spoluautorom vy啼 desiatich synt騷 a takmer dvoch stoviek vedeckch 嗾di publikovanch v 15 krajin當h sveta. 閣udoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor sloven鑛na-dejepis. Pracuje na Historickom stave SAV, je profesorom histrie na Katedre slovenskch dejn Filozofickej fakulty UK.

obal knihy Zmenen Par柞m: slovensk umelci aPar v20. storo竟

Martin Va囹
Zmenen Par柞m: slovensk umelci aPar v20. storo竟
25.6.2020
12,90
9788056904435
978-80-569-0443-5

Vplyv Par杪 na slovenskch umelcov, ktor tam v priebehu 20. storo鑛a absolvovali tvoriv pobyt, mal priamy dosah nielen na ich umeleck tvorbu a 枴votn 嗾l, ale aj na zmeny v uva柞van o loh當h a postaven kultry. Autor na z疚lade vskumu zachovanch spomienok, kore嗔ondencie a 鑞疣kov spisovateセov a vtvarnkov (Schurmann, Alexy, Kr鑪駻y, Luk礪, Horv疸h, Benka, 格merov-Martin鐺kov, Bazovsk, Palugyay, Smrek, Majernk, Galanda, Fulla, Bedn疵, Florin, Tatarka, Weiner-Kr眄, Reisel, Maren鑛n, Koles疵ov, Min礪ov a al夬) poukazuje na efekt zmeny, al喨e umeleck smerovanie a vplyv na slovensk umeleck 枴vot. M枡me nahliadnu do z疚ulisia unik疸nych kultrnych a 枴votnch sksenost a pochopi ich vznam a prnos pre modern slovensk kultru.

Doc. Mgr. Martin Va囹, PhD. (1983, Bratislava), historik, psob na Katedre slovenskch dejn Filozofickej fakulty Univerzity Komensk馼o v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej 鑛nnosti sa venuje slovenskm politickm, kultrnym a soci疝nym dejin疥 20. storo鑛a a vybranm ot痙kam historiografie 20. storo鑛a. Je autorom vedeckch monografi Slovensk ot痙ka v 1. ネSR, Bratislavsk umeleck boh駑a v rokoch 1920 1945, Zlat boh駑a, Medzi snom a skuto鈩os捐u a desiatok vedeckch 嗾di, ktor publikoval doma i v zahrani竟. Psob aj ako 鑞en redak鈩ch r疆 historickch zbornkov Historia nova a Historica. Je dr枴teセom Ceny Egona Erwina Kischa za rok 2018.

obal knihy Protestanti

Ivana Havranov
Protestanti
15.4.2020
11,90
9788056906392
978-80-569-0639-2

Spisovateセ シubo Dobrovoda, jaskyniar Bohuslav Kotrman, novin疵 Erik Koll疵ik, dramaturg Vladimr Predmersk, podnikateセ Radovan Grohoセ, Peter Osusk, duchovn Martin Kov礪, redaktorka Naa Fldv疵yov, profesor J疣 Vladimr Michalko, Anna Doj鐶nov rozpr疱aj o svojej viere, o Bohu, o svojej cirkvi, o tradciach a hodnot當h, ktor vyzn疱aj. Sp疔a ich protestantsk viera. Ke sa ptame pre鑰 by sme mali pozna n痙ory セd mo柤o aj in馼o vierovyznania ako je na啼, 枴dovsk rabn n疥 hne v vode knihy odpoved: Лebo sme susedia, lebo na啼 deti sa spolu hraj, lebo ja verm, 枡 modern 鑞ovek mus spozn疱a inch セud, aby im neubl枴l a mohol ich pochopi.

Ivana Havranov vy嗾udovala 柆rnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komensk馼o v Bratislave. Pracovala a profesion疝ne r疽tla v redakcii dennka Smena, v 鐶sopise Zorni鑢a, neskr v ネeskoslovenskej televzii ako publicistka ml疆e柤ckeho magaznu Televzny klub mladch. Je autorkou vy啼 tridsiatich poviedkovch, rom疣ovch a publicistickch knh, viac ako 400 televznych scen疵ov, mno枹tva poviedok pre deti, rozhovorov, report癰. Po roku 1989 zalo枴la vlastn vydavateセstvo, v ktorom vyd疱ala sedem 鐶sopisov ako Maxisuper, slovensk Bulv疵, Li喨ak a in. 司je a tvor v Bratislave.

obal knihy Soa Valentov 蔓cesta here鑢y

Karol Mi嗤vic
Soa Valentov 蔓cesta here鑢y
17.3.2020
11,90
9788056904589
978-80-569-0458-9

Soa Valentov (1946), popredn predstaviteセka lyrickch post疱, krehkch 枴en, ale iv癩nivch osudovch domn. V 鑛nohre SND stv疵nila takmer dev茉desiat tragickch ikomedi疝nych loh ato nielen vr髷ii man枡la Pavla Haspru, ale ajvinscen當i當h Karola L. Zachara, Petra Mikulka, Jozefa Palku, Jozefa Bedn疵ika, シubomra Vajdi鑢u 鑛 Romana Pol疚a. Soa Valentov svojou osobnos捐u a 嗾lom prejavu prin癩ala v枦y na javisko, pred kameru amikrofn originalitu, 嗔ecifickos a hereck flexibilitu. Aj cez jej hereck osudy mo柤o mapova vvoj slovensk馼o 鑛nohern馼o herectva druhej polovice 20. aza鑛atok 21. storo鑛a. Publik當ia Soa Valentov Cesta here鑢y nesleduje here鑢ine priv疸ne osudy, nie je ani ador當iou vnimo鈩ej umelkyne, ale triezvym teatrologickm zhodnotenm jej hereckej individuality. Autorovm cieセom je analza Valentovej hereck馼o slohu, so v啼tkmi podstatnmi spolo鐺nskmi a kultrnymi kontextami, ktor ovplyvovali divadeln dianie a tm aj formovanie hereck馼o sboru SND.

Karol Mi嗤vic (1987) ukon鑛l Divadeln fakultu V凱U. V praxi sa sstreuje predov啼tkm na vskum slovenskej divadelnej histrie s drazom na r髷iu a herectvo dvadsiateho storo鑛a. Aktvne sa venuje aj publika鈩ej a vedeckej 鑛nnosti v oblasti s鐶snej teatrolgie. Predn癩a Dejiny slovensk馼o a 鐺sk馼o divadla. V roku 2016 mu vy嗟a kni柤 publik當ia Javiskov osudy, v ktorej sa zaober histriou slovensk馼o 枡nsk馼o herectva s osobitnm przvukom na here鑢y M疵iu Prechovsk, Evu Kristinov, Vieru Strniskov, Zdenu Gruberov a Evu Pol疚ov.

obal knihy ネachtick hrad aAl枌eta B疸horyov

Jaroslav Straka
ネachtick hrad aAl枌eta B疸horyov
5.2.2020
14,90
9788056902967
978-80-569-0296-7

ネachtick panstvo a jeho obyvatelia pre枴li mnoh pohromy: tat疵sky vp疆, husitsk vojny, tureck rabovanie, lpe柤ch rytierov, Kurucov aj Labancov, prrodn katastrofy aj morov epid駑ie. ネachtick hrad sa spomna u kr疸ko po vp疆e tat疵ov v listine kr眄a Ladislava IV. z roku 1276. V priebehu st疵o竟 panstvo a hrad menili majiteセov. Najzn疥ej嗤u bola grfka Al枌eta B疸horyov-N疆asdyov, jedna z najbohat夬ch 枴en Uhorska, presl疱en svojou krutos捐u a vra枦ami mladch diev鐶t. Sdny proces s ou je opraden mnohmi nejasnos拌mi. Zn疥e s vpovede 300 svedkov, stanovisko kr眄a Mateja II. aj palatna Juraja Thurzu. Sd ju uznal vinnou a svoj 枴vot skon鑛la uzavret na 鐶chtickom hrade. Dodnes sa nevie, kde je pochovan. Autor rozober proces s Al枌etou B疸horyovou aj z hセadiska stredovek馼o pr疱a a po鐶s b疆ania sa mu podarilo v archve objavi kresbu ネachtick馼o hradu z obdobia grfky B疸horyovej.

Dr. h. c. Prof. PhDr. Jaroslav Straka, Dr. Sc. (1944, Hrachovi嗾e). Po absolvovan gymn痙ia v Novom Meste nad V疉om 嗾udoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komensk馼o v Bratislave na katedre histrie a archvnictva. Medzin疵odn pr疱o a medzin疵odn vz拌hy vy嗾udoval v Nemecku. Predn癩al na 80 univerzit當h po celom svete medzin疵odn vz拌hy, diplomaciu, medzin疵odn ochranu セudskch pr疱, dejiny 嗾疸u a pr疱a. Napsal prv slovensk dejiny diplomacie: Lesk a bieda diplomacie, medzin疵odn vz拌hy ako aj al喨e publik當ie a asi 300 嗾di a 鑞疣kov doma a v zahrani竟. Je nositeセom N疵odnej ceny ネSR, veセkch zlatch medail viacerch univerzt, Ceny slovensk馼o liter疵neho fondu, ocenenia Vznamn osobnos Podjavoriny a mno枹tva al夬ch ocenen z cel馼o sveta.

obal knihy T畸or smrti Sobibor<br />Dejiny aodkaz

J疣 Hlavinka, Peter Salner a kol.
T畸or smrti Sobibor
Dejiny aodkaz

23.1.2020
12,90
9788056904497
978-80-569-0449-7

T疸o kniha vznikla ako pripomienka 75. vro鑛a povstania v艘ov vo vyhladzovacom t畸ore Sobibor a n疽ledn馼o zni鐺nia tohto miesta utrpenia a smrti. T畸or m osobitn vznam pre Slovensko. Ako ukazuj najnov喨e vskumy, pr疱e tu bolo toti zavra枦ench najviac 司dov, deportovanch z zemia vojnovej Slovenskej republiky. Autormi smich kapitol s vznamn odbornci z vskumnch a univerzitnch pracovsk na Slovensku aj v zahrani竟. Ich texty ponkaj 鑛tateセom viac ne len v啼obecn inform當ie o t畸ore. 溝枴skov vodn kapitola, ktorej autorom je izraelsk historik David Silberklang z Jeruzalema, sa zaober organiz當iou Akcie Reinhard, 鑰 bola najv蒻喨a vyvra橸ovacia akcia po鐶s holokaustu. Poセsk b疆ateセ Tom癩 Oleksy-Zborowski analyzuje vybran aspekty dejn t畸ora. V nasledujcej kapitole histori鑢a Sara Berger, ktor psob v talianskej Fondazione Museo della Shoah, prin癩a zaujmav a dle枴t podrobnosti o individu疝nych a kolektvnych profiloch セud, ktor sp當hali neuveriteセn zlo鑛ny. Dieter Pohl z univerzity v rakskom Klagenfurte rozober priebeh sdnych procesov, ktor s p當hateセmi prebehli v rznych 嗾疸och z疳adnej Eurpy. J疣 Hlavinka, pracovnk Historick馼o stavu SAV, spracoval na z疚lade vlastnch vskumov priebeh deport當i z zemia vojnovej Slovenskej republiky. S vyu枴tm vskumnej metdy oral history a s pou枴tm filmovej techniky 鐺sk historik, filmov dokumentarista a diplomat Luk癩 Pibyl pribli柆je spomienky pam舩nkov z obc v okol t畸ora. V z疱ere鈩ch kapitol當h dvaja autori z レstavu etnolgie a soci疝nej antropolgie SAV) obr疸ili pozornos na Slovensko. Km Zuzana Panczov analyzuje fenom駭 kon嗔ira鈩ch teri o holokauste, Peter Salner si v夬ma s鐶sn reflexie holokaustu na Slovensku. Vaka 喨rok駑u spektru a kvalitn駑u spracovaniu jednotlivch kapitol kniha predstavuje dle枴t prspevok k hlb喨emu poznaniu smutnej kapitoly ned疱nych dejn Slovenska.

Autori: Sara Berger, Fondazione Museo della Shoah, Taliansko J疣 Hlavinka, Historick stav SAV / Dokumenta鈩 stredisko holokaustu, Bratislava, Slovensko Tomasz Oleksy-Zborowski, Muzeum i Miejsce Pami鹹i w Sobibrze キ Niemiecki nazistowski obz zagウady (1942-1943) Oddziaウ Panstwowego Muzeum na Majdanku, Poセsko Zuzana Panczov, レstav etnolgie a soci疝nej antropolgie SAV v Bratislave, Slovensko Dieter Pohl, Alpen-Adria Universit舩 Klagenfurt, Raksko Luk癩 Pibyl, Ministerstvo zahrani鈩ch vc ネesk republiky Peter Salner, レstav etnolgie a soci疝nej antropolgie SAV v Bratislave, Slovensko David Silberklang, Yad Vashem, Jeruzalem, Izrael

obal knihy Dva slovensk osudy<br />角itzer 蔓Mach

Anton Bal癰
Dva slovensk osudy
角itzer 蔓Mach

6.11.2019
14,90
9788056904251
978-80-569-0425-1

Rozpr疱anie oosobnch stretnutiach autora sdvoma vraznmi postavami na啼j ned疱nej histrie, ktor zosobuj dve protichodn podoby slovensk馼o osudu. 角itzerov 枴dovsk osud poznal zrodiska, ke枡 vyrastal nealeko pracovn馼o t畸ora pre 司dov vNov疚och. Po n疱rate Alexandra Macha zv艘enia vroku 1968 snm 角itzer viedol dialg ojeho podiele na tragickom osude slovenskch 司dov po鐶s Slovensk馼o 嗾疸u. Navrhol Bal癰ovi, vtedy posluch礪ovi 柆rnalistiky, napsa diplomov pr當u oMachovej novin疵skej tvorbe. Od ich prv馼o stretnutia vUniverzitnej kni柤ici vaprli 1969 a do ich preru啼nia 閣疸nou bezpe鈩os捐u vpolovici sedemdesiatych rokov sa vknihe odvja prbeh rozhovorov, v ktorch mal autor mo柤os zozn疥i sa nielen sMachovou novin疵skou tvorbou, jeho polemikami ipriateセstvom spoprednmi komunistickmi intelektu疝mi Novomeskm aClementisom, й prvej ruky pozna azaznamena Machov pohセad na cel garnitru slovenskch inemeckch politikov, osobitne na Tuku aHitlera aby svedkom jeho vah, za akch okolnost aza ak cenu vznikol aexistoval Slovensk 嗾疸. Juraj 角itzer sa v鐶se vyl鐺nia zliteratry az疚azu publikovania vracal vo svojich textoch irozhovoroch ksvojej odboj疵skej identite, k osudu 枴dovskej partiz疣skej jednotky, ktorej bol prvm veliteセom ahセadal aj odpovede na ot痙ku pre鑰 nechcel by 司d ani vpovojnovej slovenskej spolo鈩osti.

Anton Bal癰 (1943) absolvent FFUK v Bratislave, prozaik, autor 鑛tateセsky spe嗜ch rom疣ov Sklenkov Venu啾, Tu mus 枴, Chirurgick dekameron, Hij, kone Stalinove, T畸or padlch 枴en (vy喨el vo viacerch dom當ich vydaniach i zahrani鈩ch prekladoch a v roku 1997 bol sfilmovan) a Len jedna jar, knh literatry faktu Hrie嗜a Vydrica, Transporty n疆eje a biografick馼o rom疣u o J疣ovi Laj鑛akovi Prehovor, Ezechiel. Vo svojich knih當h sa ako jeden z m疝a s鐶snch autorov vracia k povojnovm dejin疥 a prin癩a v nich v癰ny, 鐶sto i groteskn, dokument疵ne podlo枡n a preto historicky korektn pohセad na osudy セud, ktor sa stali obe拌mi 鑛 rukojemnkmi nehum疣neho re枴mu.

obal knihy Od sentimentalizmu ksymbolizmu Franczska literatra 19. storo鑛a

閣efan Povchani
Od sentimentalizmu ksymbolizmu Franczska literatra 19. storo鑛a
4.11.2019
12,90
9788056905388
978-80-569-0538-8

Najzn疥ej喨e liter疵ne prdy vo franczskej literatre 19. storo鑛a, po鈩c sentimentalizmom cez preromantizmus kromantizmu zav燠ili urputn boj spretrv疱ajcim klasicizmom predch疆zajcich storo竟. Vliter疵nom virvare Jlovej monarchie sa stret疱a ofici疝ne anga柞van umenie (l誕rt utile) so z疽tancami umenia pre umenie (l誕rt pour l誕rt) ak upadajcemu romantizmu sa vyn疵a mocn rival realistick tvorba Balzaca aStendhala. V druhej polovici 19. storo鑛a na intelektu疝nom pozad rozmachu vedy afilozofie pozitivizmu sa zrod hnutie Parnasu. Vedcou osobnos捐u po騷ie sa st疱a Charles Baudelaire a vrom疣ovej tvorbe Flaubert, bratia Goncourtovci aEmil Zola, zakladateセ naturalizmu. Fenom駭 prekliatych b疽nikov (Rimbaud, Verlaine aal夬) sa na konci storo鑛a stret疱a sdekadentnm pohybom asymbolistickm hnutm, iso sp舩nm pohybom tzv. rom疣skej 嗅oly 鑛 neo-romantizmu Edmonda Rostanda (Cyrano zBergeracu). Franczska literatra 19. storo鑛a tak predstavuje chvatn adramatick obraz neust疝e sa meniacich liter疵nych zoskupen aich urputn boj omiesto na mape liter疵nej histrie.

Prof. PhDr. 閣efan Povchani, PhD. je romanista a profesor franczskej literatry na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a u vy啼 polstoro鑛e pribli柆je slovensk駑u 鑛tateセovi vznamn diela franczskej literatry. Ako liter疵ny historik i prekladateセ franczskych klasikov (Corneille, Molière, Hugo). U鑛l na Univerzite Strasbourg II (1989 1992) a bol hos掎jcim profesorom na INALCO v Par枴 (2001 2003). Je rytierom franczskeho R疆u za z疽luhy a od roku 2014 dstojnkom rovnomenn馼o R疆u. S kolektvom autorov napsal prv slovensk Dejiny franczskej literatry (1995). O rok neskr vydal sbor 嗾di Liter疵ne grafikony (1996), zameranch na 嗾ruktrno-grafick vyjadrenie liter疵nych javov. Teriu franczskeho ver啾 vylo枴l v prru鑢e ノl駑ents de versification fran軋ise (2004). V roku 2011 vydal knihu Dynamika liter疵nych syst駑ov (2011), v ktorej op圄a tradi鈩 koncepciu liter疵nych dejn a sleduje pohyb liter疵nych syst駑ov v priestore franczskej literatry 19. storo鑛a. T疸o publik當ia sa stala predobrazom jeho knihy Od sentimentalizmu k symbolizmu, ktor je sumou celo枴votn馼o pozn疱ania milovan馼o 19. storo鑛a.

obal knihy レvahy vne鐶se

Marian V疵oss
レvahy vne鐶se
26.9.2019
11,90
9788056904190
978-80-569-0419-0

Umenovedec a estetik, ale aj axiolg, filozof a psycholg Marian V疵oss patril medzi najvzdelanej夬ch Slov疚ov druhej polovice 20. storo鑛a. Vber z jeho publicistickej tvorby zbierka esej a glos, vahy o dialektike, 鑞oveku a strachu, o analgii v dejin當h, viere a ide疝och, o spolo鐺nskch syst駑och, o politike medzi priv疸nym a verejnm, o re疝nom (alibistickom) socializme 鑛 komunistickom cynizme, totalite a entropii, ale aj o fa喨zme a komunistickej xenofbii, o postaven a pocitoch 鑞oveka v socialistickej prtomnosti je aj po desa搜o鑛ach st疝e aktu疝ny pre kriticky mysliaceho 鑛tateセa.

Marian V疵oss (1923 1988), kunsthistorik, estetik, axiolg, autor vtvarnch monografi (Alexy, Lea Mr痙ov, Polkor畸, Tresko, Pribi, Fulla, Augusta, Nevan, Weiner-Kr眄, Mall, Benka) a z疚ladnch diel slovenskej umenovedy a estetiky. V sedemdesiatych rokoch postihnut normaliz當iou, zanechal vo svojich dennkoch a publicistickch vah當h jedine鈩 svedectvo o dobe po roku 1953.

obal knihy Guvern駻 Imrich Karva

シubo Olach
Guvern駻 Imrich Karva
6.9.2019
12,90
9788056903803
978-80-569-0380-3

Prbeh o smutnom osude Imricha Karva啾, prv馼o guvern駻a Slonenskej n疵odnej banky. Koncom p茉desiatych rokov ho odsdili za pr當e o ekonmii, v ktorch poukazoval na bezperspektvnos komunistickej ideolgie a tie za to, 枡 s komunistami odmietol spolupracova. Noc po vynesen rozsudku, v roku 1958, bol druhkr疸 obvinen a odsden pre 嗔ion癰 a velezradu na sedemn疽 rokov v艘enia. Zostal v cele s疥. Uvedomil si, 枡 v podobnej situ當ii je aj jeho spolubojovnk Gust疱 Hus疚, ktor si svoj ortieセ do枴votia vypo鑾l u p疵 rokov pred nm. Autor sa pomocou ich pomyselnch dialgov vr疸il do rokov Karva嗤vho slobodn馼o 枴vota a do 鑛as, ke sa na Slovensku diali osudov veci a Karva v nich nie raz hral hlavn lohu. Obaja, Karva aj Hus疚, hセadaj odpovede na ot痙ky, pre鑰 udalosti vystili do trag馘ie. V rozhovoroch sa vyn疵aj aj ich spomienky na politikov (prezident Tiso, predseda vl疆y Tuka, minister vntra Mach, 夐f propagandy Ga嗔ar, povstaleck predseda SNR 較ob疵, minister zahrani鑛a ネSR Clementis, b疽nik Novomesk, spisovateセ Erenburg).

シubo Olach (1948) absolvoval Vysok 嗅olu poセnohospod疵sku v Nitre. Pracoval ako redaktor v dennkoch Roセncke noviny, SMENA, v t枦ennku SLOBODA, pre Slovensk rozhlas a televziu. Po revolcii sa stal 夐fredaktorom mesa鈩ka POP HORIZONT, zalo枴l reklamn agentru AURUM, teleshoppingov firmu TOP SHOP. Vydal zbierky b疽n Ke zomriem tak nech, Pri vne s boh駑ami, Kaviarensk po騷ia シuba Olacha, Na Par nepozer疥 zhora, Triezviem... a rom疣y Posledn varovanie, N疆ennk pera vo franczskych slu枌當h, 屍aloci, Politik, Lobista, Prezident, Advok疸, Vavro 較ob疵 a Rozhovory za oponou. 司je v Bratislave.

obal knihy Nevr癬 sa<br />Fragmenty zo 枴vota

Eva Schwebel
Nevr癬 sa
Fragmenty zo 枴vota

3.9.2019
11,90
9788056904312
978-80-569-0431-2

15 fragmentov o 枴vote a osude autorky a o veセkch dejin當h dvadsiateho storo鑛a. Autorka p啼 o osude svojich rodi鑰v. Mamu deportovali prvm transportom do Osvien鑛mu v marci 1942. Otec si zachr疣il 枴vot vaka z痙raku. 溝枴skom knihy je autorkin exil vo Franczsku. Jej prv man枡l n疉le zomrel, ke mala dvadsa拇va rokov a bola s nm tehotn. ネakali prv die拌, syna Gabriela, ktor m dnes 45 rokov. P啼 otvorene o svojom zlo枴tom vz拌hu s mamou, opisuje, ako pre枴la prv roky v 閣rasburgu, rozpr疱a o 圄astnch aj smutnch udalostiach 枴vota...

Eva Schwebel sa narodila 18. augusta 1951 v Ko喨ciach, kde 枴la do jna 1968. Koncom augusta 1968 v sedemn疽tich rokoch bola v 閣rasburgu na letnch pr痙dnin當h a nevr疸ila sa. Zmaturovala v 閣rasburgu a 枴la tu al夬ch p舩n疽 rokov. 閣udovala jazyky a politick vedy. Pracovala osem rokov v Rade Eurpy na viacerch odboroch ako administr疸orka. V roku 1983 sa pres拌hovala do Par杪, kde pracovala 27 rokov v Rozvojovej Banke Rady Eurpy. Posledn roky psobila ako Country Manager na Slovensku, v ネeskej Republike a v Gruznsku.

obal knihy Poセova鑢a na Che Guevaru

Michal Havran
Poセova鑢a na Che Guevaru
30.7.2019
12,90
9788056904077
978-80-569-0407-7

Бk sa k n疥 smr pribl枴, privtajme ju s odhodlanm. Tak zomiera partiz疣. Tieto slov vyriekol Ernesto Che Guevara vo chvli, ke vojaci bolvijsk馼o dikt疸ora Barrientosa zlikvidovali jeho bojov oddiel. Vedenie CIA poslalo do krajiny svojho agenta a zabijaka F駘ixa Rodrigu騷a. Spolu s bolvijskm ministrom riadil poセova鑢u na Che Guevaru. Chcel zmeni svet, vytvori nov馼o 鑞oveka, bojova proti americk駑u imperializmu a pom疉a n疵odom oslobodi sa od kolonialistov. Partiz疣sky oddiel v blzkosti dedinky La Higuera vojsk obkセ鑛li, Che Guevaru v prestrelke ranili a ser杪nt M疵io Ter疣 veliteセa partiz疣ov zblzka odstrelil. Autor p疸ral po stop當h Che Guevaru v Havane, Nikarague, Par枴, Moskve, Washingtone a v Miami na Floride. Pri psan mu pomohli aj postrehy bval馼o spravodajcu ネeskoslovensk馼o rozhlasu v Lime Valentna Ben鐶拌. Dlho sa nevedelo, 枡 Che Guevara 枴l kr疸ko aj nealeko Prahy. Na prbehu Ernesta Che Guevaru ani 鐶s neubral ni z jeho revolu鈩ej legendy. T napriek v啼tkm ideologickm obratom 枴je naalej. Stal sa ikonou revolcie, svojimi 鑛nmi st疝e in嗔iruje a fascinuje miliny mladch セud na celom svete.

Michal Havran st. (1945, Rybnk nad Hronom) zahrani鈩opolitick koment疸or a publicista. Vy嗾udoval 柆rnalistiku na FFUK v Bratislave. Po鐶s 嗾di pracoval pre dennk SMENA, spoluzakladal dennk SME. Psobil na University of Maryland a v 鐶sopise CONGRESSIONAL QUARTERLY. 角ecializuje sa na americk zahrani鈩 politiku a arabsk krajiny. Svoje postrehy a sksenosti z tejto 鐶sti sveta opsal v knihe Od Arabskej jari po Islamsk 嗾疸. Je autorom koment疵ov a report癰, napsal knihu S疊a Billa a Moniky o milostnom 嗅and疝e prezidenta Clintona a rom疣y Agent s pasom diplomata, Rusk 嗔inka a Ukradnut prejav Nikitu Chru夊ova. 司je a tvor v Bratislave.

obal knihy Sonderbehandlung alebo zvl癩tne zaobch疆zanie<br />Tri roky vosvien鑛mskch krematri當h aplynovch komor當h

Filip Mller
Sonderbehandlung alebo zvl癩tne zaobch疆zanie
Tri roky vosvien鑛mskch krematri當h aplynovch komor當h

28.6.2019
12,90
9788056902301
978-80-569-0230-1

Kniha Filipa Mllera z roku 1979 je unik疸nym svedectvom ネechoslov疚a, ktor pre枴l Osvien鑛m. Ako v艘e sonderkomanda musel v r疥ci zvl癩tneho zaobch疆zania pracova v tejto fabrike na smr. Odhalil svetu vntorn 枴vot likvida鈩馼o t畸ora. Zvl癩tne zaobch疆zanie bol nemeck kryc n痙ov pre masov vra枦enie 枴dov v plynovch komor當h a spaセovniach. Ako jeden z m疝a o鑛tch svedkov pre枴l Mller nielen v啼tky likvida鈩 akcie tohto smrteセn馼o komanda, ale zanechal aj jedno z najvznamnej夬ch svedectiev masov馼o vra枦enia. Je to prv obsiahle svedectvo nositeセa tajomstva a otrasn dobov dokument. V porovnan s jeho vpoveou v dokument疵nom filme Clauda Lanzmanna Тhoah a jeho vpoveami vo鑛 prslu嗜kom SS v rznych sdnych procesoch, obsahuje kniha najv蒻喨u zbierku autentickch spomienok na svet zvl癩tneho zaobch疆zania. Po premietnut svojej vpovede vo filme Clauda Lanzmanna v nemeckej televzii (v roku 1986) Filip Mller u nikdy verejne o tejto t駑e nehovoril.

Filip Mller sa narodil v roku 1922 v Seredi a bol 13. aprla 1942 deportovan prvm transportom 枴dovskch mu柞v zo Slovenska do Osvien鑛mu. Niekoセko t枦ov po svojom prchode bol za trest pridelen do pracovn馼o komanda Krematrium v hlavnom t畸ore, 竟m sa stal nositeセom tajomstva a s疥 mal by zavra枦en. Podrobne popisuje ka枦odenn hrzu v tov疵ni smrti, jednotliv vra枡dn akcie, spr疱anie sa obet pred zavra枦enm, odbojov aktivity v艘ov, likvida鈩 akcie v r疥ci sonderkomanda a predov啼tkm povstanie komanda da 7. oktbra 1944. Po osloboden 4. m疔a 1945 v koncentra鈩om t畸ore Gunskirchen v Raksku, sa Filip Mller vr疸il na Slovensko, odkiaセ po kr疸kom 鐶se kvli al啼j lie鐫e odi喨el do Prahy. V roku 1969 emigroval do Nemeckej spolkovej republiky, kde zomrel koncom roku 2013 vo veku takmer 92 rokov.

obal knihy Evanjelici

Ivana Havranov
Evanjelici
12.1.2019
11,90
9788056903476
978-80-569-0347-6

Hovoria o Bohu a viere セudia, ktor v tejto viere 枴j. Here鑢a Eva Pavlkov, historik Ivan Laluha, umelec Jakub Ursini, skladateセ Martin Sarva, re枴s駻 Michal Ruttkay, filozof a publicista Eugen Gindl, re枴s駻 Juraj Nvota, politik Miro Beblav, politolg Juraj Maru喨ak a al夬. Pridru柆j sa k evanjelikom, ktor v tejto krajine zanechali nezmazateセn stopu: 嗾rovci, 閣ef疣ik, Clementis, Dub鐺k 鑛 Jaro Filip a mnoh al夬.

Ivana Havranov vy嗾udovala 柆rnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komensk馼o v Bratislave. Pracovala a profesion疝ne r疽tla v redakcii dennka Smena, v 鐶sopise Zorni鑢a, neskr v ネeskoslovenskej televzii ako publicistka ml疆e柤ckeho magaznu Televzny klub mladch. Je autorkou desiatok poviedkovch, rom疣ovch a publicistickch knh, viac ako 400 televznych scen疵ov, mno枹tva poviedok pre deti, rozhovorov, report癰. Po roku 1989 zalo枴la vlastn vydavateセstvo, v ktorom vyd疱ala sedem 鐶sopisov ako napr. Maxisuper, slovensk Bulv疵, Li喨ak a in. Napsala vy啼 dvadsa knh, z toho 啼s poviedkovch. 司je a tvor v Bratislave.

al喨e knihy z edcie Novinky
obal knihy Alzheimer -Mal sprievodca Alzheimerovou chorobou

Norbert 司lka
Alzheimer -Mal sprievodca Alzheimerovou chorobou
13.5.2021
14,90
9788056908594
978-80-569-0859-4

MALン SPRIEVODCA ALZHEIMEROVOU CHOROBOU prin癩a ucelen pohセad na tajomn svet セudsk馼o mozgu, ktor je zasiahnut neurodegener當iou. Kniha mapuje histriu ochorenia, prin癩a najnov喨e poznatky z oblasti molekulovej medicny a z疵ove vysvetセuje pr鑛ny vzniku demencie. Mnoh inform當ie s prekvapivo odv癰ne, podlo枡n osobnou sksenos捐u z vskumu. Alzheimerova choroba dnes reprezentuje naj鐶stej喨u formu demencie. Predpoklad sa, 枡 na Slovensku 枴je a 80 000 pacientov s rznymi formami demencie a za dvadsa rokov sa toto 竟slo zdvojn疽ob. Mal sprievodca Alzheimerovou chorobou prin癩a mno枹tvo poznatkov pre trpiace rodiny, prbuznch, ale aj pre odbornkov a pre ka枦馼o kto sa zaujma o fungovanie セudsk駑u mozgu.

Norbert 司lka je vedeckm riaditeセom biotechnologickej firmy AXON Neuroscience a riaditeセom Neuroimunologick馼o stavu SAV. V oblasti vskumu Alzheimerovej choroby psob 22 rokov. Podieセal sa na vvoji prvej vakcny proti Alzheimerovej chorobe a diagnostick馼o testu pre AD. Je zakladateセom prvej slovenskej mozgovej banky a autorom N疵odn馼o programu Slovensko proti demencii. Publikuje v 嗔i鑢ovch medzin疵odnch vedeckch 鐶sopisoch a venuje sa aj popul疵no-vedeckm aktivit疥. (Quark, .t枦e, Domino Frum).

obal knihy Krv je len voda

Jana Micenkov
Krv je len voda
7.5.2021
14,90
9788056906330
978-80-569-0633-0

Х istom zmysle sme v啼tci len obete obet... Kl疵a chce matku. Matka chce sl疱u. Otec chce, aby v啼tci boli 圄astn... Rom疣 je analzou rozkladu dysfunk鈩ej rodiny, a z疵ove sa sna橲 vysledova, z 鑰ho pramenia pr鑛ny n疽ilia. Av啾k nie v glob疝nom mertku, ale na malej vz拌hovej ploche jednej rodiny. Preto枡 korene v啼tk馼o zla za竟naj v rodin當h a vz拌hoch medzi ich 鑞enmi.

Jana Micenkov vy嗾udovala slovensk jazyk a literatru v Pre嗤ve a n疽ledne sc駭aristiku a dramaturgiu na FAMU v Prahe. V roku 2013 zalo枴la v Prahe nez疱isl divadeln sbor Nekroteatro, kde dodnes psob ako dramati鑢a a re枴s駻ka. Za svoju divadeln hru Nekrogames zskala Cenu slovensk馼o liter疵neho fondu za najlep夬 dramatick text 2013; a taktie cenu pre mladch dramatikov VEJK AP 2012. Za poviedku s n痙vom Nekrogames zskala pr駑iu v s拌枴 Poviedka 2012. Za text novely Najkraj喨e roky zskala cenu poroty v liter疵nej s拌枴 DEBUT 2013. V roku 2017 vydala zbierku poviedok Sladk 枴vot, ktor bola nominovan na cenu Anasoft Litera a taktie na cenu Bibliot駝y. Publikovala v 鐶sopise Glosol疝ia, Rozum a absolovovala mnoho 竟ta鑛ek a prezent當i svojej knihy Sladk 枴vot. Venuje sa aj tvorbe pre rozhlas pre r疆io Devn spracovala do podoby rozhlasovej hry svoju poviedku П疣 Hyb tu nebva.

obal knihy Predseda

シubo Olach
Predseda
7.5.2021
13,90
9788056907689
978-80-569-0768-9

Peter Stol疵 za鐶l svoju kari駻u ako veksl疚, e嗾e po鐶s 嗾dia na gymn痙iu. Pred tuzexom pred疱al bony. Ke枡 bol 喨kovnej夬 ako ostatn, v喨mol si ho ich 夐f. Zveril mu pa嗤vanie ply嗽 do Poセska a sp茉 prin癩al zase kozmetiku. Osved鑛l sa a 夐f ho zapojil aj do distribcie a predaja drog. Po revolcii sa s nm spojil a spolu i嗟i do malej privatiz當ie, zalo枴li si cateringov firmu a Stol疵 aj reklamn agentru. Zbohatol cez rozli鈩 zn疥osti, ktor zskal pri organizovan spolo鐺nskch podujat. Pravda, nie v枦y sa to dialo podセa z疚ona. Pri zskavan inform當i vyu橲vali aj kr疽ne hostesky ktor nasadzovali do sp疝n politikov. So svojm ttorom Rudim ネerveanom sa rozhodli, 枡 si zalo枴a politick stranu, aby sa セah喨e dostali k 嗾疸nym z疚azk疥. Po zskan licencie na zalo枡nie televzie sa vaka reklame a propag當ii vlastnej strany do parlamentu aj dostali. V nasledujcich voセb當h zskali u toセko mand疸ov, 枡 ich oslovila v拌zn strana. Po tvrdch rokovaniach nakoniec vstpili do koalcie a z bval馼o veksl疚a a mafi疣a sa stal predseda parlamentu.

シubo Olach (1948) absolvoval Vysok 嗅olu poセnohospod疵sku v Nitre. Pracoval ako redaktor v dennkoch Roセncke noviny, SMENA, v t枦ennku SLOBODA a pre Slovensk rozhlas a televziu. Po revolcii sa stal 夐fredaktorom hudobn馼o mesa鈩ka POP HORIZONT. Zalo枴l reklamn agentru AURUM a teleshopingov firmu TOP SHOP. Vy嗟i mu zbierky b疽n Ke zomriem tak nech...!, Pri vne s boh駑ami, Kaviarensk po騷ia シuba Olacha, Na Par nepozer疥 zhora, Triezviem... a Tanec so 枴votom..., rom疣y N疆ennk pera vo franczskych slu枌當h, Posledn varovanie, 屍aloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advok疸 a monografie Vavro 較ob疵, Guvern駻 Imrich Karva, Prezidentka a Osusk zabudnut diplomat. Je 鑞enom Spolku slovenskch spisovateセov a prest柤eho pezinsk馼o PI-klubu. 司je v Bratislave, je 枡nat, m dve deti. www.luboolach.sk

obal knihy V tieni arabskej l疽ky

Mirka Man疚ov
V tieni arabskej l疽ky
7.5.2021
12,90
9788056908525
978-80-569-0852-5

Stefanie Meyerov odch疆za na misiu do Iraku pom疉a ute鐺ncom, ktor po鐶s vojny pri嗟i o svoje domovy. Neraz sa st疱a svedkom nebezpe鈩ch situ當i, stoj oproti d枴h疆istom, krutm bojovnkom Islamsk馼o 嗾疸u. Vo svete pozna鐺nom strachom a vojnou stret疱a Ahmeda. Stefanie sa br疣i citom, ktor v nej vo鑛 pr拌柩iv駑u Arabovi vzplan. Netu夬, 枡 枴vot pre u pripravil e嗾e nejedno prekvapenie...

Mirka Man疚ov (1984, Bardejov). Miluje svoju rodinu, man枡la, synov Dominika, Patrika a dc駻u Jliu. Psanie je pre u droga. Debutovala bestsellerom Araba nemiluj. Je autorkou knh Trpk precitnutie (2016), Noci s cudzincom (2016), Telo ako trest (2017), Arabsk milenka (2017) kniha roka mesa鈩ka Kni柤 revue, Slzy africkej l疽ky (2017), Slzy pre Araba (2018), V pasci Araba (2019), Arabsk ru杪 (2019) a Prostittka a Arab (2020). Prispela poviedkami do zbierky poviedok V zajat v癩ne, V zajat strachu a V zajat hriechu.

obal knihy Ksok zteba

Barbora Zezulov
Ksok zteba
7.5.2021
12,90
9788056908556
978-80-569-0855-6

Michaela pracuje ako 鐶嗜鑢a. Bezhlavo sa zamiluje do sexy potetovan馼o mladka Daniela. Osud jej v啾k nepraje. Rozhodne sa ujs do zahrani鑛a a hセada 圄astie. N疔de tam l疽ku svojho 枴vota? Alebo sa vr疸i sp茉 na Slovensko k Danielovi? Je im dvom sden by spolu? ネo v啼tko jej prinesie osud do cesty?

Barbora Zezulov (1993) Mlad za竟najca autorka, poch疆zajca z Meste鑢a. Po strednej 嗅ole sa rozhodla pracova v ネeskej republike, kde dodnes 枴je so svojm priateセom. Prv knihu napsala v 鐶se, ke 鐶kali prv die拌. Knihy sa stali jej veセkou v癩ou a v jej dvadsiatich rokoch, 竟tanie je pre u relax a psanm si kr疸i voセn chvセky. Svoj voセn 鐶s tr疱i najrad啼j so svojou rodinou, v prrode a s dobrou knihou v ruke.

obal knihy Sophie キPles uvojvodkyne<br />2. vydanie

Martina Mono嗤v
Sophie キPles uvojvodkyne
2. vydanie

7.5.2021
12,90
9788056908624
978-80-569-0862-4

P啼 sa rok 1531. Na franczskom z疥ku Anet sa za dramatickch okolnost objav mladu鑢 埓achti鈩, ktor nielen枡 stratila pam茉, ale ani nerozpr疱a. Jej prchod zasiahne do 枴vota majiteセky z疥ku, dvornej d疥y Diany de Poitiers, ako aj ostatnch 鑞enov jej dom當nosti. Len枡 kto usiluje z疉adnej kr疽ke o 枴vot, 枡 rad啼j predstiera, 枡 je nem? A kam sa podel rytier Marcel, ktor ju odv癰ne zachr疣il pred banditami, alebo kam zmizli jej vz當ne klenoty? A kto v skuto鈩osti kr疽na nezn疥a naozaj je? Takto sa za竟na rom疣 Ples u vojvodkyne, prv diel z p茉dielnej historicko-dobrodru柤ej s疊y SOPHIE.

Martina Mono嗤v (1972, Star Tur), spisovateセka. Vy嗾udovala dizajn na STU v Bratislave. V roku 2005 debutovala rom疣om z prostredia opatrovateliek det v Anglicku L疽ky o piatej, napsala voセn pokra鑰vanie prbehu z britskch ostrovov Anglick prebdzania (t駑u op駻stva priniesla do slovenskej literatry ako prv), origin疝ny trojpohセad na man枡lsk neveru v rom疣e Kli夐, s nadhセadom podan rom疣 Zlodeji bozkov o hセadan vlastnej cesty i ceny, rom疣 o v喨n當h a p疆och v skrom inak spe嗜ej spev礪ky Sladk sny (vy嗟o i v 鐺嗾ine), erotick detektvku Lekcie z nen疱isti (vy嗟o aj v 鐺嗾ine), s疊ovit rom疣 o dvoch 枡n當h na pozad veセkch zmien v slovenskej spolo鈩osti za dvadsa挾茉 rokov od Ne柤ej revolcie Miluje-nemiluje, idem! (vy嗟o aj v 鐺嗾ine), komorn mysterizno-romantick prbeh milenky 枡nat馼o mu杪 Perly tej druhej, faktografick knihu o vtvarnom diele Eleny Rum疣kovej Harmnia zakliata farbami a historick s疊u SOPHIE: Ples u vojvodkyne, Rytierova druh 啾nca, Ru枡 pre princezn. 閣vrt a piaty diel pripravujeme. V roku 2000 枴la v Anglicku a v rokoch 2007 2009 v Belgicku. 司je a tvor v Slovenskom Grobe. www.martinamonosova.sk

obal knihy Varj<br />Ako sme brali socializmus

Ivan ネarnogursk
Varj
Ako sme brali socializmus

28.4.2021
14,90
9788056907801
978-80-569-0780-1

November 1989 prekvapil v啼tkch: vl疆nucich komunistov a e嗾e viac kon嗔ir疸orov rznych skupn. Pohセad priameho akt駻a na zlomov udalosti novembra 1989 a na za鑛atok dev茉desiatych rokov, kedy politiku tvorili nesksen revolucion疵i a nad啼nci a proti nim st疝i pragmatick vy嗅olen nomenklatrne k疆re. V sbojoch na pde parlamentov, v diskusi當h v televzii na Kav竟ch hor當h u vznikala razantn po枴adavka samostatn馼o Slovenska od n疵odniarov e嗾e doned疱na skrytch spolupracovnkov 閣B. Hlavn 鐶s spomienok Ivana ネarnogursk馼o zaberaj zn疥e udalosti, ale nezn疥e svislosti, pozadie konania politickch skupn a ich z疼jmy vyzle鐺n donaha. Dnes, ke je v啼tko za nami, sa mo柤o usmejeme alebo aj dobre zasmejeme. Kto zv拌zil? A kto vy喨el na ps tridsiatok?

Ivan ネarnogursk (1933). Narodil sa v rodine u鑛teセov. Rodi鑛a boli z roセnckeho prostredia malej dediny. Vyrastal u starej mamy vo Vajnoroch pri Bratislave a od za鑛atku vojny v Malej Frankovej na goralskom gazdovstve Spi嘖kej Magury. Svetov udalosti vnmal ako chlapec cez ruskch partiz疣ov, neskr cez nemeckch vojakov a od roku 1945 cez ネerven arm疆u a ネesko-Slovensk republiku, v ktorej ukon鑛l gymn痙ium aj vysok 嗅olu technick. Pracovn 枴vot od r. 1956 pre橲val v propagande budovania socializmu. Po prvch politickch previerkach v r. 1958 sa stal stavebnm robotnkom. Pri betne u ostal cel 枴vot s kar駻ou oprav疵a strojov, majstra, vedceho strediska, 嗔ecialistu-technolga a vedceho odboru rozvoja podniku a do p疆u socializmu v novembri 1989. V marci 1990 bol zvolen za gener疝neho riaditeセa stavebn馼o podniku Hydrostav, za poslanca N疵odnej Rady, jej prv馼o podpredsedu a za 鑞ena eurpskych hospod疵skych organiz當i v Mnchove a Bruseli. Pre枴l cel 枴vot s セumi v prvej lnii na stavb當h na Slovensku aj v zahrani竟 a nakoniec v zkom kruhu politikov, ktor mali rozdeli 嗾疸 na dve republiky. Z疚ulisie tchto udalost a osobn sksenosti ho priviedli k my嗟ienke napsa knihu o na嗤m spolo鈩om 枴vote, ktor ka枦 poznal iba v malom vseku svojho okolia. P啼 o schopnosti Slov疚ov v枦y a v ka枦ej situ當ii n疔s to najlep喨e rie啼nie a je jedno, 鑛 na stavbe ma嗾ale, alebo pri budovan nov馼o 嗾疸u.

obal knihy Ke umrie l疽ka

Ivana Havranov
Ke umrie l疽ka
21.3.2021
12,90
9788056907504
978-80-569-0750-4

Za竟na to nesmelmi pohセadmi, romantickm randenm na lavi鑢當h v parkoch. Nasleduj kin, divadl, spolo鈩 ve鐺re, spolo鈩 bvanie. Svadba v啾k v啼tko men a svet sa 鐶sto obr疸i naruby. Nie hne. Zaセbenos trv nejak 鐶s, aj v癩niv bozky, milovanie... Jedn馼o da sa ale partneri akoby zobudili do celkom in馼o sveta. Ona zist, 枡 on m milenku, on zist, 枡 mu dostato鈩e nesl枴, 枡 dostato鈩e nere嗔ektuje jeho ma鑰vsk povahu. A za竟na sa boj. Skuto鈩 prbehy セud, ktor si boli veセmi blzki, ale v啼tko pekn u pominulo, nastpilo n疽ilie, re嗔ekt zmizol do nen疱ratna. Facky, krik, pla, zloba. Fyzick sila partnerov dokazuje svoju nadvl疆u, na tv疵ach slab夬ch zost疱aj podliatiny. Tak je z疱er mnohch man枡lstiev a mnohch vz拌hov.

Ivana Havranov vy嗾udovala 柆rnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komensk馼o v Bratislave. Pracovala a profesion疝ne r疽tla v redakcii dennka Smena, v 鐶sopise Zorni鑢a, neskr v ネeskoslovenskej televzii ako publicistka ml疆e柤ckeho magaznu Televzny klub mladch. Je autorkou vy啼 嗾yridsiatich poviedkovch, rom疣ovch a publicistickch knh, viac ako 400 televznych scen疵ov, mno枹tva poviedok pre deti, rozhovorov, report癰. Po roku 1989 zalo枴la vlastn vydavateセstvo, v ktorom vyd疱ala sedem 鐶sopisov ako Maxisuper, slovensk Bulv疵, Li喨ak a in. 司je a tvor v Bratislave.

obal knihy Jsem rabn ajdu tam, kde jsou 司d<br />Emil Davidovi

Vra Trnkov
Jsem rabn ajdu tam, kde jsou 司d
Emil Davidovi

21.3.2021
10,90
9788056907146
978-80-569-0714-6

司vot rabna Emila Davidovi鐺 (1912 1986) je pbhem 司da narozen馼o v psn ortodoxn rodin na Ukrajin, kter pe枴l perzekuce a koncentra鈩 t畸ory. Davidovi vyrostl v mnoha jazycch, nav嗾voval slavnou je喨vu v Bratislav a studoval u Lea Baecka a Ismara Elbogena v Berln, ale tak v Brn, Budape嗾i a ve Vdni. V roce 1944 byl se svou celou rodinou deportov疣 do Osvtimi. Pe枴l a po v疝ce se s man枡lkou Cilli usadili v ネeskoslovensku. Tak zde 鐺lil nep疸elstv. Po bezpo鑼u t枳ost se mu podailo ut馗t do Izraele. Pozdji, a do konce sv馼o 枴vota, psobil jako rabn v Dortmundu, kde obnovil 枴dovskou obec. Autorka Vra Trnkov vypr疱 pbh rabna prostednictvm osobnch vzpomnek na svou ptelkyni ze 嗅oly Alici, dceru Emila Davidovi鐺.

Vra Trnkov (1946, Praha). Studovala chemii na Univerzit Karlov, zskala doktor疸 z biochemie na univerzit v Heidelbergu. Pracovala ve vzkumu. Po odchodu do dchodu pracuje jako dobrovolnice v knihovn Univerzity 枴dovskch vd v Heidelbergu, jako autorka spolupracuje s ms鈩kem 鐺sk a slovensk 枴dovsk komunity Rosch Chodesch v Praze a s 司dovskou ro鐺nkou Federace 枴dovsk komunity v ネesk republice. 司je v Nmecku.

obal knihy Smr na Zlatch

Peter Ga嗔ark
Smr na Zlatch
21.3.2021
11,90
9788056907535
978-80-569-0753-5

Fotograf Karovi z bulv疵neho dennka je svedkom vra枦y mladka na bratislavskch Zlatch pieskoch. S kolegom, novin疵om, sa p圄a do p疸rania. Pri hセadan svedkov prenikn do sveta mladch セud ponorench vo virtu疝nom priestore. Obaja s v啾k zo starej 嗅oly. Chc len vedie pre鑰 a ako ten mlad 鑞ovek zomrel.

Peter Ga嗔ark (1977, Bratislava). 閣udoval r髷iu na V凱U a tie v Taliansku, vo Franczsku a v USA. Okrem r髷ie (dokument Tereza - N畸oj l疽ky) p啼 po騷iu a przu. Vy嗟i mu knihy Ksok mjho srdca, ネo som (ne)urobil, (ne)urobil som, 各lmy a hyeny. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu.

obal knihy Man枡lstvo po arabsky

Marianna Jurkov
Man枡lstvo po arabsky
21.3.2021
12,90
9788056907474
978-80-569-0747-4

Neuveriteセn prbeh dvoch kamar疸ok, ktor odi嗟i za lep夬m 枴votom do cudziny. Zatiaセ 鑰 jedna tam pracuje, aby mohla 嗾udova, druh sa chce 竟m skr vyda. Zozn疥i sa s mu柞m, ktor sp褪a jej predstavy a nevad jej, 枡 je moslim, no svadba sa nekon. Prde al夬 mu, al喨e sklamanie... Jej vz拌hy s pln dramatickch situ當i, emocion疝nych vkyvov, ne鐶kanch odhalen, 鑛 arabskch paradoxov a nechba ani viera v Alaha 鑛 boj s temnmi silami. Skr疸ka, v jej 枴vote sa st疝e nie鑰 deje a kamar疸ka sa ju m疵ne sna橲 pochopi, preto枡 ni nie je tak, ako sa spo鑛atku zd. Kde kon竟 re疝ny 枴vot a za竟na 鑰si in?

Marianna Jurkov (1978) poch疆za z vchodn馼o Slovenska, moment疝ne 枴je s man枡lom a de拯i v Banskej Bystrici. Zaober sa psycholgiou, ezoterikou, arabskou kultrou. M rada slnko, more, knihy a v啼tko, 鑰 je dobr... K literatre mala blzko u od detstva, no psa za鐶la len ned疱no.

obal knihy 殻ovr疣鐶

Dezs Kosztol疣yi
殻ovr疣鐶
21.3.2021
12,90
9788056907566
978-80-569-0756-6

Kosztol疣yiho rom疣 殻ovr疣鐶 patr medzi naj竟tanej喨e a najobセbenej喨e rom疣y modernej maarskej literatry. Od prv馼o kni柤馼o vydania (1922) vy嗟o viac ako p茉desiat vydan v pvodnom maarskom jazyku a al夬ch 30 vydan v 14 jazykoch. Dej rom疣u sa odohr疱a po鐶s piatich dn prv馼o t枦a v septembri 1899 na 鑰raz nudnej啼j Dolnej zemi Uhorska. Je to rozpr疱anie o dele starncich rodi鑰v, ich dc駻y, starej dievky prezvanej 殻ovr疣鐶 a tie o do橲vajcej d枡ntrckej miestnej inteligencii, ktor nudu svojho 枴vota zah碪a v alkoholickom opojen z畸avnmi аohuセankami kancov. Kosztol疣yi do rom疣u za喨froval svoje spomienky na svet rodi鑰vsk馼o domu a rodiska sdobej Szabadky (Subotice). Jeho znalos psycholgie a psychoanalzy mu dovoセuje nebadane vies 鑛tateセa k poznatku, 枡 vntorn dej vo vedom post疱 prbehu je niekedy oveセa dle枴tej夬 ne to, 鑰 sa prezentuje navonok.

Dezs Kosztol疣yi (29. 3. 1885, Szabadka/Subotica 3. 11. 1936, Budape圄), b疽nik, prozaik, esejista, fejtonista, prekladateセ, dominantn postava modernej maarskej literatry prvej tretiny 20. storo鑛a. Slovensk kore rodov馼o mena rod疚a zo Subotice prezr疆za, 枡 jeho predkovia sa presdlili z Hornej zeme (Kostoセany) na Doln zem (Vojvodinu) bval馼o Uhorska. Z疚lad vzdelania nadobudol v rodi鑰vskom dome a na gymn痙iu v rodnej Subotici, kde bol jeho otec チrp疆 Kosztol疣yi riaditeセom. Zapsal sa na Filozofick fakulty budape嗾ianskej a viedenskej univerzity. Zl疚ali ho v啾k noviny a psanie. 閣di nedokon鑛l, ale v umelecko-estetickch a filozofickch smeroch zskal vnimo鈩 orient當iu a prehセad, 鑰 uplatnil v rozsiahlej a 榱nrovo pestrej liter疵nej tvorbe. Na vrchole tvoriv馼o rozmachu v roku 1933 s疥 na sebe objavil prznaky zhubnej rakoviny, ktorej napokon v septembri 1936 podセahol.

obal knihy Posledn revenant

J疣 Babark
Posledn revenant
21.3.2021
12,90
9788056907597
978-80-569-0759-7

Vlesoch pri Hn嗾i na嗟i hub疵i m炙volu 枡ny. Nohu mala chyten vpytliackej pasci, jednu ruku odrezan, po celom tele zn疥ky krut馼o mu鐺nia. Detektv Pupala sa zdr疉a uveri vsledkom pitvy - 枡na sa do pasce vlese chytila niekoセko hodn po svojej smrti. Napnav psychotriler v疽 zavedie tam, odkiaセ sa セudia vraca nezvykn...

J疣 Babark (1970), narodil sa v Rimavskej Sobote, postupne 枴l v Pre嗤ve, Banskej Bystrici, Bratislave, Brne, USA, Anglicku a na niekoセkch menej zn疥ych miestach. Pracoval ako lesn tax疸or, pomocnk mlyn疵a v antracitovej mlynici, lesn robotnk, novin疵, projektov mana樣r, obchodn z疽tupca, lektor, audtor, krupi駻, klampiar, pokrva, mont駻, 鑛 manipulant vo veセkosklade. V s鐶snosti pracuje pre anglick firmu ako supervzor odst疱ok v rafin駻i當h v 殻andin疱ii, na pobre橲 z疳adnej Eurpy a na Britskch ostrovoch. 司je v Ko喨ciach, m tri deti.

obal knihy Katastrofa slovenskch 枴dov<br />2. vydanie

Aron Grnhut
Katastrofa slovenskch 枴dov
2. vydanie

21.3.2021
13,90
9788056907771
978-80-569-0777-1

V knihe Arona Grnhuta, bratislavsk馼o rod疚a a z當hrancu 司dov, s uchovan spomienky na tragick udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, ke bratislavsk 枴dovsk komunita bojovala o hol existenciu. Grnhut ako 鑞en ileg疝nej siete zohr疱al jednu z kセ鑰vch loh pri z當hrane 司dov. V z疳iskoch prin癩a m疝o zn疥e fakty o z當hrannch akci當h, na ktorch sa podieセal, o psoben vedcich predstaviteセov 枴dovsk馼o odboja, o perzekcii a terore, ktor s疥 poctil, ke ho zatkli a v艘nili. Predstavuje funkcion疵ov ortodoxnej 枴dovskej obce a pribli柆je dejiny bratislavskch n畸o枡nskch spolkov.

Aron Grnhut sa narodil v Bratislave v roku 1895. V medzivojnovom obdob bol aktvnym 鑞enom a funkcion疵om ortodoxnej 枴dovskej obce v Bratislave. Ist 鐶s viedol 枴dovsk pohrebn bratstvo Chevra Kadi啾. Ako obchodnk 鐶sto cestoval po Eurpe a sledoval radikaliz當iu pomerov. Vyctil, 枡 Hitler chyst likvid當iu 司dov, a rozhodol sa kona. E嗾e pred vypuknutm druhej svetovej vojny sa vznamnm spsobom podieセal na z當hrane 司dov, bol 鑛nn aj v 枴dovskom odboji. V Bratislave dal vybudova tajn kryty pre 枴dovsk rodiny na teku a z疽oboval ich jedlom. V roku 1943 sa s疥 ocitol v ohrozen. Pred zatknutm u喨el do Budape嗾i, kde 枴l pod falo嗜ou identitou a naalej pom疉al 枴dovskm ute鐺ncom zo Slovenska. Po komunistickom prevrate sa s rodinou vys拌hoval do Izraela, tu zast疱al funkcie predsedu Spolku bvalch Bratislav鐶nov v Izraeli, predsedu Vboru na vstavbu synaggy a je喨vy, pr騷esa synaggy v Jeruzaleme. Bol predsedom Asoci當ie Chatama Sofera (Chug Chatam Sofer) v Tel Avive a rozhodol sa aspo symbolicky prenies 鐶s 枴dovskej Bratislavy do Jeruzalema. Spolufinancoval projekt vstavby novej je喨vy a synaggy, ktor dostala n痙ov Pressburg. Nov je喨va pokra鑾je v tradcii najstar啼j bratislavskej 枴dovskej 嗅oly presl疱enej rabnom Chatamom Soferom. V synagge dal zhotovi kpiu sv舩ost疣ku bvalej Veセkej synaggy na Z疥ockej ulici v Bratislave. Pressburg Je喨va a synagga s jedin stavby svojho druhu v Izraeli a predstavuj unik疸ne dedi鑚tvo bratislavsk馼o 枴dovstva. Zomrel v Tel Avive v roku 1974, pochovan je na cintorne v izraelskom meste Zichron Meir.

obal knihy 溝枳 鐶sy<br />Roky 1938-1945 vaktu疝nom spolo鐺nskom diskurze

Editor: Peter Salner
溝枳 鐶sy
Roky 1938-1945 vaktu疝nom spolo鐺nskom diskurze

15.12.2020
11,90
9788056906736
978-80-569-0673-6

Tri rzne pohセady na historick korene a s鐶sn reflexie vojnov馼o slovensk馼o 嗾疸u a holokaustu predstavuj dle枴t prnos k hlb喨emu poznaniu ned疱nej minulosti Slovenska a jej presahov do s鐶snosti. Napriek 鐶sov駑u odstupu, postupn駑u odchodu poslednch svedkov doby, napriek dostupnm historickm faktom, ost疱a tento re枴m aj tri嗾vrte storo鑛a po jeho z疣iku st疝e aktu疝nym probl駑om na啼j spolo鈩osti. Zuzana Panczov sa zaober Protokolmi sionskch mudrcov a ich 夬renm v slovenskom prostred. V tridsiatych rokoch 20. storo鑛a prispel tento kon嗔ira鈩 falzifik疸 k formovaniu antisemitskej propagandy a proti枴dovsk馼o z疚onodarstva vojnov馼o slovensk馼o 嗾疸u a podieセal sa tak na tragickch osudoch desa掖iscov jeho 枴dovskch obyvateセov. Daniel Luther sa zaober s鐶snmi reflexiami vyhnania prslu嗜kov 鐺skej men喨ny, ku ktor駑u do嗟o na prelome rokov 1938 1939 u v prvch mesiacoch existencie vojnov馼o 嗾疸u. Soa Gy疵f癩 Lutherov reflektuje dsledky ariza鈩ch z疚onov, ktor vstpili do platnosti v roku 1940 a viedli k pln駑u o柞br礪eniu prslu嗜kov 枴dovskej komunity na Slovensku.

Daniel Luther, CSc. (nar. 1950 v Bratislave) absolvoval odbor etnolgia na FiFUK v Bratislave. Psob ako vedeck pracovnk レstavu etnolgie a soci疝nej antropolgie SAV. 角ecializuje sa na urb疣nu etnolgiu a obradov kultru. Je spoluautorom viacerch publik當i, medzi inmi Tak bola Bratislava, Etnografick atlas Slovenska, Encyklop馘ia セudovej kultry Slovenska, Slovakia: European Contexts of the Folk Culture a autorom monografi Zabudnut priadky: K spolo鐺nsk駑u 枴votu ml疆e枡 na Slovensku, ネesk komunita v Bratislave 20. storo鑛a, Z Pre嗔orka do Bratislavy, Bratislava ネesko-Slovensk (Putovanie z monarchie do Slovensk馼o 嗾疸u). Mgr. Soa G. Lutherov, PhD. (1982 v Bratislave), absolventka Katedry etnolgie a kultrnej antropolgie FiFUK, psob ako vedeck pracovn鑢a v レstave etnolgie a soci疝nej antropolgie SAV. Venuje sa problematike vizu疝nej antropolgie, individu疝nej a soci疝nej identity a pam舩i, (post)socializmu a materi疝nej kultry, v夬ma si aj aplik當iu inovatvnych a reflexvnych metd v etnografickom vskume. Svoje poznatky publikuje v dom當ich i zahrani鈩ch vedeckch 鐶sopisoch a monografi當h. Je spolueditorkou monografie Za hranicami vedy? Aplikovan antropolgia v spolo鈩osti a re枴s駻kou antropologick馼o dokument疵neho filmu Zatopen. V s鐶snosti pripravuje celove鐺rn dokument疵ny film 茅astn 鑞ovek. Napsala tie kni枳u pre deti o stereotypoch a inklzii M柆 superhrdinovia nosi okuliare? Mgr. Zuzana Panczov, PhD. (1978 v 司line). Vy嗾udovala etnolgiu a histriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, psob ako vedeck pracovn鑢a v レstave etnolgie a soci疝nej antropolgie SAV. Zameriava sa na vskum naratvov, skupinovej identifik當ie a stereotypov, hlavnm predmetom jej z疼jmu s s鐶sn a tradi鈩 povesti, predov啼tkm v啾k f疥y a kon嗔ira鈩 terie. Svoje poznatky priebe柤e publikovala v zahrani鈩ch a dom當ich vedeckch 鐶sopisoch, najm v啾k v monografii Kon嗔ira鈩 terie: t駑y, historick kontexty a argumenta鈩 strat馮ie.

obal knihy Za hranicami rozko啼

T.J. Lex
Za hranicami rozko啼
10.12.2020
12,90
9788056903384
978-80-569-0338-4

Prbeh mladu鑢ej Liany, ktor sa z vchodu nas拌huje k svojej tete a strkovi do luxusnej vily v hlavnom meste. Prv stretnutia s pre Lianu neprjemn, preto枡 jej prtomnos strkovi prek癰a a d疱a to najavo. Postupne z averzie vznik medzi nimi priateセstvo a to vyst do milostn馼o vzplanutia. Za竟naj sa tajne stret疱a. Rodinn vz拌hy v啾k nie s jedinou prek癰kou v tomto 嗅andalznom vz拌hu...

T. J. Lex je jednou z v疽: Tajomn, tak trochu Je喨tn, t枴aca po L疽ke a majsterka v Experimentovan. Cez de nos uniformu, ktor vzbudzuje v癰nos a v noci sa v nej prebdzaj fant痙ie, ktor s priveセmi 嗤kujce, no rozhodne vzru嗽jce. Nechajte sa vtiahnu do kontroverzn馼o prbehu Za hranicami rozko啼, u teraz v疥 m枡me sセbi, 枡 autorka prinesie al喨u odv癰nu knihu.

obal knihy 司vot ide ako m

Maja Kadle竟kov
司vot ide ako m
8.12.2020
9,90
9788056905555
978-80-569-0555-5

My嗟ienky, ktor mi napadli a zaznamenala som ich tak ako pri嗟i. St疝e hセad疥 a ptam sa sama seba o 鑰 asi v 枴vote, vo vz拌hoch a vo v啼tkom, 鑰 枴jeme ide? Mo柤o pom柆 aj v疥. 司vot ide ako m, to 鑰 vezme, to zas d Cho za srdcom, po啼pne ti, ktor l疽ka jasne svieti Nevzd疱aj sa, kr礪aj alej, vydr橲 to, v枦y m癩 n疆ej Dr sa priateセa, stoj zaveセa Probl駑y s iba slov, usmej sa a sks to znova

Maja Kadle竟kov (1972, Bratislava). 閣udovala 柆rnalistiku na FiF UK v Bratislave. Je novin疵ka, spolupracovala s t枦ennkom Plus 7 dn. Vydala b疽nick zbierku Prezle鐺n anjel, s vtvarnkom Danielom Brogy疣yim zbierku Z radosti a knihu b疽ni鑛ek pre deti Bodkulienka. Ako text疵ka spolupracuje so spev礪kou Adrienou Barto嗤vou. http://prezlecenyanjel.blogspot.com/

obal knihy ネierna lady nad Ruskom

Michal Havran st.
ネierna lady nad Ruskom
8.12.2020
12,90
9788056906125
978-80-569-0612-5

Prv m疔 roku 1960 sa stal pre poru竟ka americkej tajnej slu枌y CIA Francisa G. Powersa osudnm. Ako pilot na ten 鐶s technologicky najvyspelej喨eho 嗔ion癰neho lietadla zn疥eho pod skratkou U-2 zveren lohu nesplnil. Po 嗾arte zvojenskej z疚ladne vpakistanskom Pe啾v疵i mal preletie nad zemie Sovietskeho zv艘u. Po cel 鐶s mal zv嗅y fotografova mo柤 vojensk z疚ladne veセkej krajiny a prist癬 a na vojenskej z疚ladni NATO vNrsku. Jeho lietadlo v啾k vo v嗅e dev舩n疽tich kilometrov nad uralskm mestom Sverdlovsk (dnes Jekaterinburg) zostrelili dve sovietske rakety. Stm vcentr疝e CIA na 鐺le svtedaj夬m riaditeセom, zrivm antikomunistom Allenom Dullesom, m疝okto r疸al. A ak aj, вie啼nie malo by jednoduch... Pilot sp當ha samovra枦u. Nesmie sa dosta do rk sovietskych org疣ov. Prkaz nevykonal.

Michal Havran st. (1945, Rybnk nad Hronom) zahrani鈩opolitick koment疸or a publicista. Vy嗾udoval 柆rnalistiku na FFUK v Bratislave. Po鐶s 嗾di pracoval pre dennk SMENA, spoluzakladal dennk SME. Psobil na University of Maryland a v 鐶sopise CONGRESSIONAL QUARTERLY. 角ecializuje sa na americk zahrani鈩 politiku a arabsk krajiny. Svoje postrehy a sksenosti z tejto 鐶sti sveta opsal v knihe Od Arabskej jari po Islamsk 嗾疸. Je autorom koment疵ov a report癰, napsal knihu S疊a Billa a Moniky o milostnom 嗅and疝e prezidenta Clintona a rom疣y Agent s pasom diplomata, Rusk 嗔inka, Ukradnut prejav Nikitu Chru夊ova a Poセova鑢a na Che Guevaru. 司je a tvor v Bratislave.

obal knihy ネierny lev <br /> fantastick poviedky

Michal Hvoreck
ネierny lev
fantastick poviedky

8.12.2020
12,90
9788056906422
978-80-569-0642-2

Michal Hvoreck prich疆za po rokoch s novou zbierkou poviedok. Vr疸il sa k liter疵nej fantastike a reaguje na vzvy 21. storo鑛a ako glob疝na migr當ia, klimatick krza, pravicov populizmus 鑛 n畸o枡nsk fanatizmus. Drony sleduj ka枦 n癩 krok. Vz拌hy sa u rozvjaj iba na sie拌ch. V Dunaji o橲vaj vyzy. V alternatvnych dejin當h n疽 obsadia Ameri鐶nia. V jeden疽tich prbehoch nechba nap舩ie, irnia ani humor.

Michal Hvoreck (1976) p啼 przu a preklad z nem鑛ny. Jeho knihy vy嗟i v prekladoch do mnohch jazykov. Venuje sa aj tvorbe pre deti. Napsal tie spe嗜 komiks ネierna oslava. Pracuje v Goetheho in嗾itte. 司je v Bratislave.

obal knihy Smie嗜a maska identity

Igor Dani
Smie嗜a maska identity
8.12.2020
12,90
9788056907320
978-80-569-0732-0

Vysoko嗅olsk u鑛teセ Tom癩 raz n疉odou na ulici stretne svoju bval 嗾udentku a pozve ju na k疱u. Niekto ich nafot a on je obvinen zo zv疆zania 嗾udentiek. Pomocou nastr鐺nej milenky sa mu podar 嗅and疝 ust癬. Tom癩 ale zostal pozna鐺n (po嗅vrnen) a inak ban疝ne rozhodnutia a n疉ody mu zmenia 枴vot. Jeho svet, o ktorom sa domnieval, 枡 je tu nav枦y, sa rozlo橲. Ak 枴vot vlastne 枴l? Kde bola jeho prav tv疵? Nebola to v啼tko len falo嗜 identita? A kde je t prav? Kde ju hセada? Vo vede, v politike, v l疽ke? Existuje identita alebo sa v枦y nakoniec vyjav iba falo嗜 n疉rada? Poskytuje s鐶sn spolo鈩os 鑞oveku mo柤os identifikova sa s nie竟m alebo ide v枦y skr o n疉odu, omyl?

Igor Dani (1968), vy嗾udoval NHF EU. Psobil v SAV, na Ministerstve financi SR a ネR, v Centre strategickch 嗾di, na レrade vl疆y SR a v N疵odnej rade SR. U鑛l na Fakulte managementu a Filozofickej fakulte UK ako aj na strednej 嗅ole. Pracoval na projektoch Eレ o soci疝nych m馘i當h a populizme (SKAMBA). Publikoval na spolo鐺nsk, politick, ekonomick, kultrne a liter疵ne t駑y v periodik當h Sme, Pravda, Slovo, Domino Frum, Hospod疵ske noviny, Trend, Liter疵ny t枦ennk, Ekonomick rozhセady, Romboid, Britsk listy, jetotak.sk, www.vulgo.net a www.poleblog.sk. V s鐶snosti je koment疸orom v dennku Pravda.

obal knihy Ru枡 pre princezn

Martina Mono嗤v
Ru枡 pre princezn
8.12.2020
12,90
9788056907238
978-80-569-0723-8

P啼 sa rok 1531. Kr眄a tr疳ia starosti. Ne鐶kane zomrela jeho matka a po nevydarenej svadbe vojvodu de Guis sa znovu stratila Sophie de Marginel. Ak sa 竟m skr nen疔de, Jeho Veli鐺nstvo o鐶k疱a veセk neprjemnosti zo strany Spolo鐺nstva psa. Po Sophie naalej p疸ra jej poru鈩k, markz de Pays-Rouge, hoci n疱ratom do Franczska ohrozuje vlastn 枴vot. Kto v skuto鈩osti tajomn markz je a 鑰 sa stalo pred dvadsiatimi rokmi? Ak minulos v啼tkch sp疔a? Takto sa za竟na rom疣 Ru枡 pre princezn, tret diel historicko-romantickej s疊y o z疉adnej Sophie.

Martina Mono嗤v (1972, Star Tur), spisovateセka. Vy嗾udovala dizajn na STU v Bratislave. V roku 2005 debutovala rom疣om z prostredia opatrovateliek det v Anglicku L疽ky o piatej, napsala voセn pokra鑰vanie prbehu z britskch ostrovov Anglick prebdzania, (t駑u op駻stva priniesla do slovenskej literatry ako prv), origin疝ny trojpohセad na man枡lsk neveru v rom疣e Kli夐, s nadhセadom podan rom疣 Zlodeji bozkov o hセadan vlastnej cesty i ceny, rom疣 o v喨n當h a p疆och v skrom inak spe嗜ej spev礪ky Sladk sny (vy嗟o i v 鐺嗾ine), erotick detektvku Lekcie z nen疱isti (vy嗟o i v 鐺嗾ine), s疊ovit rom疣 o dvoch 枡n當h na pozad veセkch zmien v slovenskej spolo鈩osti za dvadsa挾茉 rokov od Ne柤ej revolcie Miluje-nemiluje, idem!, komorn mysterizno-romantick prbeh milenky 枡nat馼o mu杪 Perly tej druhej, faktografick knihu o vtvarnom diele Eleny Rum疣kovej Harmnia zakliata farbami a dva diely historickej s疊y SOPHIE: Ples u vojvodkyne a Rytierova druh 啾nca. Z疱ere鈩 diel Markzino tajomstvo sa pripravuje. V r. 2000 枴la v Anglicku a v 2007-2009 v Belgicku. Dnes 枴je a tvor v Slovenskom Grobe. www.martinamonosova.sk

obal knihy Holokaust okolo n疽<br />Roky 1938-1945 vkultrach spomnania

Editor Peter Salner autori Peter Salner, Monika Vrzgulov
Holokaust okolo n疽
Roky 1938-1945 vkultrach spomnania

7.12.2020
12,90
9788056907443
978-80-569-0744-3

Spomienku na holokaust nemo柤o obmedzi na form疝nu sondu do nie tak d疱nej minulosti. Pochopenie jeho n疽ledkov vy杪duje nielen pozna osudy, po鑼y a men zavra枦ench. K n疽ledkom je potrebn zaradi tie, ako toto historicky relatvne kr疸ke obdobie ovplyvnilo 枴vot pre枴v夬ch a ich potomkov. Ako sa zmenila 枴dovsk komunita? Koセko 枴dovskch tradci stratilo nositeセov? A ako tieto straty (ne)vnma majoritn spolo鈩os? Niekdaj喨e hrzy z疵ove varuj pred mo柤m opakovanm. Ve pokusy rehabilitova re枴m a vedce osobnosti vojnov馼o slovensk馼o 嗾疸u predstavuj aj dnes aktu疝ny probl駑 slovenskej spolo鈩osti.

PhDr. Monika Vrzgulov, CSc. (1965, Tren竟n). 閣udovala na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK v Bratislave. Ako vedeck pracovn鑢a レstavu etnolgie a soci疝nej antropolgie SAV sa 嗔ecializuje na vskum soci疝nej a kolektvnej pam舩i a identity, na vskum obdobia holokaustu, socializmu a politk spomnania na Slovensku metdou oral history, ako aj na skmanie problematiky predsudkov a stereotypov v spolo鐺nskom diskurze. PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). 閣udoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedeck pracovnk レstavu etnolgie a soci疝nej antropolgie SAV sa 嗔ecializuje na soci疝nu kultru 枴dovskej komunity na Slovensku v 20.-21. storo竟 a spolo鐺nsk 枴vot Bratislavy v 20. storo竟.

obal knihy Plaka som si zak痙ala

Lucia Olrinkov
Plaka som si zak痙ala
25.11.2020
11,90
9788056904527
978-80-569-0452-7

Kr疽na, sebavedom, milujca slobodu. Tak je Rosie, ktor sa po rokoch v zahrani竟 vracia nasp茉 na Slovensko. Po niekoセkch kopancoch a p疆och sa zd, 枡 jej 枴vot nabral smer, ktorm sa chcela v枦y ubera. A do chvle, km nespozn Filipa. Syna majiteセa firmy v ktorej pracuje. Pre鑰 sa k nej chlap, ktor ju ani nepozn tak hrozne spr疱a a pre鑰 ju z疵ove tak veセmi pri拌huje? So svojimi bl痙nivmi kamar疸mi po svojom boku sa podvedome p圄a do nie鑰ho, 鑰mu sa cel roky spe嗜e vyhbala.

Lucia Olrinkov (1988, Bratislava) je matkou dvoch synov a psanie je pre u relax a z疵ove tek od reality. Miluje svoje deti, dobr jedlo a tanec. Rada var, pe鑛e, 竟ta...

obal knihy Osusk 蔓zabudnut diplomat

シubo Olach
Osusk 蔓zabudnut diplomat
16.11.2020
12,90
9788056906491
978-80-569-0649-1

Diplomat 閣efan Osusk patr k takm osobnostiam na喨ch dejn ako boli Vavro 較ob疵 鑛 Imrich Karva. Po z疚roku Uhorsk馼o ministra 嗅olstva Apponyiho odi喨el 嗾udova do Spojench 嗾疸ov. V Amerike zskal vysoko嗅olsk vzdelanie a pohyboval sa preva柤e medzi slovenskmi krajanmi. Aktvne podporoval vznik ネeskoslovenskej republiky. Jeho psobenie ako vyslanca Slovenskej ligy v Par枴 a v 仔neve bolo mimoriadne spe嗜. U tu, na rokovaniach, mal prv nedorozumenia s Edvardom Bene嗤m, ktor potom pretrv疱ali po鐶s jeho celej diplomatickej kari駻y. Bene嗤v vrazn 鐺choslovakizmus Osusk musel 鐶sto zmierova. Psobenie Osusk馼o po鐶s jeho par枹keho obdobia bolo n疵o鈩. Ako mimoriadny minister a vyslanec podpsal Trianonsk zmluvu vo Versailles. Po obsaden pomnchovskej republiky odmietol vyda na嗽 ambas疆u Nemcom. Po rozpade republiky sa v roku 1939 postavil na 鐺lo druh馼o 鐺skoslovensk馼o odboja. Ako jeden z prvch organizoval odpor proti Hitlerovsk駑u Nemecku.

シubo Olach (1948) absolvoval Vysok 嗅olu poセnohospod疵sku v Nitre. Pracoval ako redaktor v dennkoch Roセncke noviny, SMENA, v t枦ennku SLOBODA a pre Slovensk rozhlas a televziu. Po revolcii sa stal 夐fredaktorom hudobn馼o mesa鈩ka POP HORIZONT. Zalo枴l reklamn agentru AURUM a teleshopingov firmu TOP SHOP. Vydal zbierky b疽n Ke zomriem tak nech...!, Pri vne s boh駑ami, Kaviarensk po騷ia シuba Olacha, Na Par nepozer疥 zhora, Triezviem..., rom疣y N疆ennk pera vo franczskych slu枌當h, Posledn varovanie, 屍aloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advok疸 a Prezidentka a monografie Vavro 較ob疵 a Guvern駻 Imrich Karva. Je 鑞enom Spolku slovenskch spisovateセov a prest柤eho pezinsk馼o PI-klubu. 司je v Bratislave, je 枡nat, m dve deti.