Židovské cintoríny v Bratislave
Peter Salner
Sedem židovských problémov
Etnológ Peter Salner sa pokúša definovať problémy židovskej komunity na Slovensku. V siedmich kapitolách prináša odborný (etnologický), ale aj osobný pohľad na problémy súčasnej židovskej kultúry. Zaoberá sa radosťami a problémami etnologického výskumu židovských tém, časom a rozdielmi v jeho vnímaní, dobrovoľnou aj vynútenou migráciou židovskej komunity. Rozsiahly priestor venuje reflexiám na obdobie holokaustu a komunistickej moci. Predmetom jeho výskumu sú osudy synagóg a cintorínov, ktoré ostali opustené po holokauste, premeny židovskej rodiny a sviatkov. V závere sa venuje židovskej identite, vrátane humoru, ktorý tvorí jej neodmysliteľnú súčasť.
PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.
Ťažké časy
Tri rôzne pohľady na historické korene a súčasné reflexie vojnového slovenského štátu a holokaustu predstavujú dôležitý prínos k hlbšiemu poznaniu nedávnej minulosti Slovenska a jej presahov do súčasnosti. Napriek časovému odstupu, postupnému odchodu posledných svedkov doby, napriek dostupným historickým faktom, ostáva tento režim aj trištvrte storočia po jeho zániku stále aktuálnym problémom našej spoločnosti. Zuzana Panczová sa zaoberá Protokolmi sionských mudrcov a ich šírením v slovenskom prostredí. V tridsiatych rokoch 20. storočia prispel tento konšpiračný falzifikát k formovaniu antisemitskej propagandy a protižidovského zákonodarstva vojnového slovenského štátu a podieľal sa tak na tragických osudoch desaťtisícov jeho židovských obyvateľov. Daniel Luther sa zaoberá súčasnými reflexiami vyhnania príslušníkov českej menšiny, ku ktorému došlo na prelome rokov 1938 – 1939 už v prvých mesiacoch existencie vojnového štátu. Soňa Gyárfáš Lutherová reflektuje dôsledky arizačných zákonov, ktoré vstúpili do platnosti v roku 1940 a viedli k úplnému ožobráčeniu príslušníkov židovskej komunity na Slovensku.
Daniel Luther, CSc. (nar. 1950 v Bratislave) absolvoval odbor etnológia na FiFUK v Bratislave. Pôsobí ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Špecializuje sa na urbánnu etnológiu a obradovú kultúru. Je spoluautorom viacerých publikácií, medzi inými Taká bola Bratislava, Etnografický atlas Slovenska, Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, Slovakia: European Contexts of the Folk Culture a autorom monografií Zabudnuté priadky: K spoločenskému životu mládeže na Slovensku, Česká komunita v Bratislave 20. storočia, Z Prešporka do Bratislavy, Bratislava Česko-Slovenská (Putovanie z monarchie do Slovenského štátu). Mgr. Soňa G. Lutherová, PhD. (1982 v Bratislave), absolventka Katedry etnológie a kultúrnej antropológie FiFUK, pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV. Venuje sa problematike vizuálnej antropológie, individuálnej a sociálnej identity a pamäti, (post)socializmu a materiálnej kultúry, všíma si aj aplikáciu inovatívnych a reflexívnych metód v etnografickom výskume. Svoje poznatky publikuje v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch a monografiách. Je spolueditorkou monografie Za hranicami vedy? Aplikovaná antropológia v spoločnosti a režisérkou antropologického dokumentárneho filmu Zatopené. V súčasnosti pripravuje celovečerný dokumentárny film Šťastný človek. Napísala tiež knižku pre deti o stereotypoch a inklúzii Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? Mgr. Zuzana Panczová, PhD. (1978 v Žiline). Vyštudovala etnológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV. Zameriava sa na výskum naratívov, skupinovej identifikácie a stereotypov, hlavným predmetom jej záujmu sú súčasné a tradičné povesti, predovšetkým však fámy a konšpiračné teórie. Svoje poznatky priebežne publikovala v zahraničných a domácich vedeckých časopisoch, najmä však v monografii Konšpiračné teórie: témy, historické kontexty a argumentačné stratégie.
Holokaust okolo nás
Spomienku na holokaust nemožno obmedziť na formálnu sondu do nie tak dávnej minulosti. Pochopenie jeho následkov vyžaduje nielen poznať osudy, počty a mená zavraždených. K následkom je potrebné zaradiť tiež, ako toto historicky relatívne krátke obdobie ovplyvnilo život preživších a ich potomkov. Ako sa zmenila židovská komunita? Koľko židovských tradícií stratilo nositeľov? A ako tieto straty (ne)vníma majoritná spoločnosť? Niekdajšie hrôzy zároveň varujú pred možným opakovaním. Veď pokusy rehabilitovať režim a vedúce osobnosti vojnového slovenského štátu predstavujú aj dnes aktuálny problém slovenskej spoločnosti.
PhDr. Monika Vrzgulová, CSc. (1965, Trenčín). Študovala na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK v Bratislave. Ako vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na výskum sociálnej a kolektívnej pamäti a identity, na výskum obdobia holokaustu, socializmu a politík spomínania na Slovensku metódou oral history, ako aj na skúmanie problematiky predsudkov a stereotypov v spoločenskom diskurze. PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20.-21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.
Dvojrozhovor
Dialóg dlhoročných kolegov a priateľov. Monika Vrzgulová kladie zvedavé otázky Petrovi Salnerovi, aby si vzápätí úlohy vymenili. Spektrum otázok a odpovedí smeruje k tomu, čo vedia alebo si pamätajú o svojich predkoch, cez spomienky na bratislavské, resp. trenčianske prostredie v období detstva a dospievania, študentských rokov, no nechýbajú ani informácie o osobných záujmoch či názoroch, ktoré vyplývajú z ich dlhoročnej vedeckej práce. V dialógu sa postupne vynárajú asociácie, udalosti a súvislosti, ktoré si zdanlivo nepamätali alebo neuvedomovali a v rozhovore vyústia do prekvapivého poznania.
PhDr. Monika Vrzgulová, CSc. (1965, Trenčín). Študovala na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK v Bratislave. Ako vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na výskum sociálnej a kolektívnej pamäti a identity, na výskum obdobia holokaustu, socializmu a politík spomínania na Slovensku metódou oral history, ako aj na skúmanie problematiky predsudkov a stereotypov v spoločenskom diskurze. PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20.-21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.
Tábor smrti Sobibor
Táto kniha vznikla ako pripomienka 75. výročia povstania väzňov vo vyhladzovacom tábore Sobibor a následného zničenia tohto miesta utrpenia a smrti. Tábor má osobitný význam pre Slovensko. Ako ukazujú najnovšie výskumy, práve tu bolo totiž zavraždených najviac Židov, deportovaných z územia vojnovej Slovenskej republiky. Autormi ôsmich kapitol sú významní odborníci z výskumných a univerzitných pracovísk na Slovensku aj v zahraničí. Ich texty ponúkajú čitateľom viac než len všeobecné informácie o tábore. Ťažisková úvodná kapitola, ktorej autorom je izraelský historik David Silberklang z Jeruzalema, sa zaoberá organizáciou Akcie Reinhard, čo bola najväčšia vyvražďovacia akcia počas holokaustu. Poľský bádateľ Tomáš Oleksy-Zborowski analyzuje vybrané aspekty dejín tábora. V nasledujúcej kapitole historička Sara Berger, ktorá pôsobí v talianskej Fondazione Museo della Shoah, prináša zaujímavé a dôležité podrobnosti o individuálnych a kolektívnych profiloch ľudí, ktorí spáchali neuveriteľné zločiny. Dieter Pohl z univerzity v rakúskom Klagenfurte rozoberá priebeh súdnych procesov, ktoré s páchateľmi prebehli v rôznych štátoch západnej Európy. Ján Hlavinka, pracovník Historického ústavu SAV, spracoval na základe vlastných výskumov priebeh deportácií z územia vojnovej Slovenskej republiky. S využitím výskumnej metódy oral history a s použitím filmovej techniky český historik, filmový dokumentarista a diplomat Lukáš Přibyl približuje spomienky pamätníkov z obcí v okolí tábora. V záverečných kapitolách dvaja autori z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV) obrátili pozornosť na Slovensko. Kým Zuzana Panczová analyzuje fenomén konšpiračných teórií o holokauste, Peter Salner si všíma súčasné reflexie holokaustu na Slovensku. Vďaka širokému spektru a kvalitnému spracovaniu jednotlivých kapitol kniha predstavuje dôležitý príspevok k hlbšiemu poznaniu smutnej kapitoly nedávnych dejín Slovenska.
Autori: Sara Berger, Fondazione Museo della Shoah, Taliansko • Ján Hlavinka, Historický ústav SAV / Dokumentačné stredisko holokaustu, Bratislava, Slovensko • Tomasz Oleksy-Zborowski, Muzeum i Miejsce Pamięci w Sobibórze · Niemiecki nazistowski obóz zagłady (1942-1943) Oddział Panstwowego Muzeum na Majdanku, Poľsko • Zuzana Panczová, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, Slovensko • Dieter Pohl, Alpen-Adria Universität Klagenfurt, Rakúsko • Lukáš Přibyl, Ministerstvo zahraničních věcí České republiky • Peter Salner, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, Slovensko • David Silberklang, Yad Vashem, Jeruzalem, Izrael
Bratislavské kaviarne a viechy
2. vydanie. Spoločenský život Bratislavy vrcholil v období pred 2. svetovou vojnou. Dobová tlač, memoáre i spomienky súčasníkov približujú nezabudnuteľnú atmosféru spoločenskej zábavy a tolerancie. Od začiatku 20. storočia boli v meste obľúbené kaviarne s modernými interiérmi, kvalitnou obsluhou, širokou ponukou káv a rôznych nápojov, domácimi i zahraničnými časopismi, hudobnou produkciou a mnohými inými lákadlami. Denne sem prichádzali pracovať, oddychovať a zabávať sa bratislavskí intelektuáli, ale aj mešťania, obchodníci či remeselníci. Najobľúbenejšie však boli povestné bratislavské viechy. Vinohradníci mali právo predávať vo svojich domoch, označených vystrčenou viechou, dva týždne víno z vlastnej úrody. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti. A sláva bratislavských plesov ostala už len v spomienkach pamätníkov.
Chatam Sofer Memoriál
Chatam Sofer (1762 – 1839) patrí medzi najväčšie autority ortodoxného judaizmu. Od jeho smrti uplynuli takmer dve storočia, dodnes je vďaka nemu Pressburg známy v celom židovskom svete. Paradoxne v jeho pôsobisku sa o ňom vie len málo. Kniha mapuje život a dielo tohto významného rabína, ale aj osudy miesta jeho posledného odpočinku. Najstarší zachovaný židovský cintorín v Bratislave bol počas holokaustu a v období komunizmu zničený. Zachovalo sa len 23 hrobov tzv. rabínskeho okrsku. Tie neskôr zakryli betónovým stropom a nad hrobmi vybudovali zastávku električky. Po novembri 1989 Medzinárodný výbor pre záchranu hrobov mudrcov z Pressburgu vyvinul iniciatívu na záchranu tohto významného religiózneho miesta. Odstraňovanie koľajníc a budovanie nového memoriálu sa zmenili na napínavú detektívku vďaka zdanlivo nevinnej podmienke: pri všetkých prácach je nevyhnutné dodržiavať halachu.
Peter Salner (1951, Bratislava) v roku 1974 absolvoval FiFUK, odbor národopis. Pracuje v Ústave etnológie SAV. Je autorom viacerých knižných publikácií z prostredia Bratislavy a židovskej komunity: Premeny Bratislavy 1939 – 1993, Prežili holokaust, Židia na Slovensku medzi tradíciou a asimiláciou, Mozaika židovskej Bratislavy, Premeny židovskej Bratislavy. Od roku 1996 zastáva funkciu predsedu Židovskej náboženskej obce v Bratislave. Ing. Martin Kvasnica (1958, Žilina) v roku 1982 ukončil štúdium na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Pracoval v Stavoprojekte v Bratislave, neskôr ako samostatný architekt. Je spoluzakladateľom bratislavského ateliéru ŠTÚDIO FOR. Podieľal sa na viacerých projektoch: Vila P3K (Wolfsthal), Expo Gotika (SNG Bratislava), Mauzóleum Chatama Sofera (Bratislava), Židovská rituálna kuchyňa (Bratislava), Katolícky kostol Panny Márie (Vrakuňa, spoluautori Bogár, Králik, Urban). Viac na http://for.sk/kvasnica.html
Minulý rok v Jeruzaleme
Bratislavské kaviarne a viechy II. vydanie
2. vydanie.
Spoločenský život Bratislavy vrcholil v období pred 2. svetovou vojnou. Dobová tlač, memoáre i spomienky súčasníkov približujú nezabudnuteľnú atmosféru spoločenskej zábavy a tolerancie. Od začiatku 20. storočia boli v meste obľúbené kaviarne s modernými interiérmi, kvalitnou obsluhou, širokou ponukou káv a rôznych nápojov, domácimi i zahraničnými časopismi, hudobnou produkciou a mnohými inými lákadlami. Denne sem prichádzali pracovať, oddychovať a zabávať sa bratislavskí intelektuáli, ale aj mešťania, obchodníci či remeselníci. Najobľúbenejšie však boli povestné bratislavské viechy. Vinohradníci mali právo predávať vo svojich domoch, označených vystrčenou viechou, dva týždne víno z vlastnej úrody. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti. A sláva bratislavských plesov ostala už len v spomienkach pamätníkov.
Premeny židovskej Bratislavy 1945-1989
Mozaika židovskej Bratislavy
Budúci rok v Bratislave
Budúci rok v Bratislave… Tieto slová sa postupne stali zaklínadlom skupiny židovských emigrantov, ktorí odišli zo Slovenska po 21. auguste 1968. Našli nové domovy v rôznych štátoch a svetadieloch. Postavili tam domy, zasadili stromy, vychovali deti. Napriek všetkému časť ich osobnosti sa spája s krajinou mladosti. Prakticky každý z nich (väčšinou opakovane) už navštívil „svoje mesto“. Stretli sa s príbuznými a priateľmi, obnovili spomienky spojené s minulosťou, ochutnali pochúťky, ktoré možno (hoci nie vždy) jesť aj inde, ale najlepšie chutia tu…
Napriek všetkým pozitívam však nenašli atmosféru svojej mladosti. Chýbali k nej ľudia: vrstovníci so spoločnými skúsenosťami a zážitkami. V Bratislave totiž ostala len hŕstka Židov povojnovej generácie. Väčšina židovských rovesníkov tiež emigrovala.
Práve preto viacerí začali rozmýšľať o Stretnutí tých, ktorí pred rokom 1968 tvorili mladú generáciu židovskej komunity. Niektorým nestačili slová či spomienky a pokúšali sa tieto túžby naplniť. K prvým organizátorom sa pridávali ďalší, náhodná skupina dobrovoľníkov sa postupne menila na kolektív, ktorý spájal spoločný cieľ. Vďaka úsiliu mnohých sa v máji 2005 Bratislava stala dejiskom Stretnutia. Táto kniha hovorí o jeho prípravách, priebehu, sprievodných emóciách a dozvukoch… Patrí všetkým, ktorí pomohli zmeniť sen na realitu.
Bratislavské kaviarne a viechy
Prach alebo popol
Šľachtický rod Stummer na Slovensku do roku 1945
Ernst Haupt-Stummer
17.5.202314,90
9788056910795
978-80-569-1079-5
Ernst Haupt-Stummer – maliar, sochár, hudobník a spisovateľ, pochádza z významnej aristokratickej rodiny bývalých moravsko-rakúskych veľkopriemyselníkov a veľkostatkárov. Narodil sa v roku 1933 v kaštieli v Tovarníkoch pri Topoľčanoch, kde prežil svoje detstvo. Jeho predkovia získali bohatstvo a prestíž obchodovaním so soľou, neskôr s cukrom a progresívnym hospodárením na vlastných a prenajatých veľkostatkoch. Široko rozvetvená rodina žila na Slovensku na šiestich panstvách. Na konci druhej svetovej vojny museli emigrovať do Rakúska, opustiť milovaný domov na Slovensku, kde im skonfiškovali majetok. Ernst Haupt-Stummer vyštudoval scénografiu na vysokej škole výtvarných umení vo Viedni, pokračoval v štúdiu obchodu a ekonomiky v Mníchove. V roku 1958 založil vo Viedni reklamnú agentúru. Po zavŕšení úspešnej kariéry sa stal podporovateľom mladých umeleckých talentov z rôznych kútov Európy. V knihe spomína na svoje detstvo v kaštieli v Tovarníkoch a v obľúbenom letovisku na Kulháni. Opisuje život a pomery na panstve tak, ako ich vnímal v čase dospievania. Vďaka jeho spomienkam sa prenesieme do obdobia 30. rokov 20. storočia, dozvieme sa o detstve aristokrata, o jeho názoroch na okolitý svet, o jeho pocitoch a vzťahu k najbližším príbuzným a k služobníctvu. Spomína na výlety a prvé poľovačky, na pestúnku, guvernantky či obľúbeného kuchára. Opisuje návštevy a stretnutia s priateľmi na panstve, obdobie vojnovej okupácie až po dramatický útek celej rodiny do Rakúska v roku 1945.
Bratislavský hrad a Podhradie
Lajos Kemény
16.3.202314,90
9788056910955
978-80-569-1095-5
Zaujímavé detaily z archívov o Hrade v jeho starej podobe i stáročných premenách. Autor nás zavedie do komnát so vzácnymi umeleckými dielami a rozpráva o živote obyvateľov Hradu. Oživí kráľovské návštevy, zásnuby, svadby, veľkolepé slávnosti na počesť hradného panstva. Nazrieme do podzemných žalárov, kde trpeli účastníci protihabsburského boja za slobodu. Prejdeme sa po malebnom Podhradí s domami bohatých mešťanov, nazrieme do šľachtických kúrií a obydlí patricijských rodín. Sme svedkami obliehania mesta, ničivých požiarov, ktoré spustošili mnoho domov, ale aj hrdý prešporský Hrad.
Petržalka – Engerau – Ligetfalu
Ján Čomaj
16.3.202314,90
9788056910986
978-80-569-1098-6
Petržalka leží na území troch osád na pravom brehu Dunaja. Kedysi najväčšia dedina v Československu, dnes jedno z najväčších panelákových sídlisk v strednej Európe. Autor popisuje históriu Petržalky od počiatkov osídlenia, cez rímske obdobie, príchod Slovanov a Pečenehov, etnický a sídelný vývoj v rámci Uhorska, odpor Budapešti odovzdať územie Československu v r. 1918, anexiu Nemeckou ríšou až po pripojenie Petržalky k Československu. Medzi historické pramene vsúva spomienky starých Petržalčanov a ilustruje dobovými fotografiami ľudí, domov, ulíc, obchodov, manufaktúr, tovární, ihrísk, kúpaliska Lido, parku, kaviarní, lodeníc, lunaparkov, bálov, kasární a uličiek totálnej biedy.
Ján Čomaj (1935 – 2020), absolvent štúdia novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, patril v šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia k uznávaným reportérom mládežníckeho denníka Smena. Jeho knižný debut Počmáraný život bol učebnicou umeleckej reportáže. Ani reportérske umenie nezachránilo Čomaja pred nastupujúcimi normalizátormi: musel odísť zo Smeny aj z literatúry. K novinárskej práci sa vrátil až po novembri 1989. V knihe Veľký biliardový stôl predstavil výber zo svojej reportérskej tvorby zo 60. rokov a naplno sa začal venovať žánru literatúry faktu. Vytvoril viac ako dve desiatky príťažlivých knižných portrétov známych historických, umeleckých a popredných hereckých osobností. Temným stránkam našej histórie sa venoval v knihách Súboje s prekliatím či Zločin po slovensky. Tvoril do posledných dní a knihu pamätí Hovorí očitý svedok dokončil krátko pred smrťou.
Bratislavské rarity
Igor Janota
16.3.202314,90
9788056905067
978-80-569-0506-7
Kniha Bratislavské rarity prekvapí aj dobrého znalca. Koľko unikátov skrýva naše mesto a jeho najbližšie okolie. O to vzácnejšia bude pre tých, ktorí mesto len spoznávajú. Čitateľ sa dozvie množstvo zaujímavostí o korune na veži Dómu, o vzácnych gobelínoch v Primaciálnom paláci, o stáročnej tradícii vežových koncertov. Spolu s autorom nazrieme do prešporských dvorov, ktoré ukrývajú pozoruhodné tajomstvá, navštívime slávne prešporské hostince a hotely. Dozvieme sa, ako sa riadila doprava na Dunaji, ako bolo ešte donedávna osvetlené mesto, že v Bratislave máme dodnes najužší dom aj najmenší šľachtický palác v Európe. V knihe sa hovorí aj o prešporských a bratislavských mostoch, o veľkých prírodných katastrofách, ktoré postihli mesto, o vodných mlynoch a železnici, o katoch a bosorkách, o balónoch a vzducholodiach nad mestom, o tom, čo skrývajú priečelia domov a palácov, kam sa chodili Bratislavčania kúpať, ako sa cestovalo električkou do Viedne, prečo má Bratislava prívlastok mesto mieru a ako vôbec dostala Bratislava svoje meno.
Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej. Je synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. V rokoch 1964 – 1983 pracoval ako vedecký tajomník Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva. V časopisoch a novinách publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy, písal rozprávky pre deti. História Bratislavy je jeho celoživotnou témou.
Lichtenfeld
Peter Chorvát
16.3.202314,90
9788056909546
978-80-569-0954-6
Populárne izraelské bojové umenie krav maga je úzko spojené s Bratislavou. Už začiatkom 20. storočia sa v starom Prešporku usadil Samuel Lichtenfeld – estrádny umelec, univerzálny športový tréner a v neposlednom rade veľký propagátor systému sebaobrany džiu-džicu. Od roku 1908 svoje vedomosti a schopnosti naplno zúročil pri práci v mestskej polícii ako detektív. V boji so zákerným zločinom pokračoval aj po vzniku Československej republiky na poste obvodného inšpektora štátnej polície. K športu viedol aj svojich synov. Mladší Imrich tak aj vďaka rodinnému zázemiu mohol vyniknúť v zápasení a boxe. Bol to práve on, ktorý v konfrontácii s holokaustom na Slovensku posunul úroveň svojho športového pôsobenia do iných sfér – tam, kde bežného občana čaká boj na ulici, tam, kde niet rozhodcu, ktorý by zvážil, kto je víťazom, tam, kde ide o život. Ešte predtým však mladý „Imi“ Lichtenfeld absolvoval nejeden zápasnícky súboj vo farbách klubov ŠK Makkabea či AFK Waldes Praha. Slúžil v československej armáde doma i na Blízkom východe, kam sa dostal po strastiplnom putovaní na riečnom remorkéri Pentcho, po stroskotaní a zázračnej záchrane.
Mgr. Peter Chorvát, PhD. (1977, Banská Bystrica). Od roku 2003 žije v Bratislave. Pracuje vo Vojenskom historickom ústave, kde sa špecializuje na vojenské dejiny Slovenska v rokoch 1867 – 1939. Je autorom troch monografií a dvoch edícií dokumentov. Dejinami bojového umenia krav maga sa zaoberá od roku 2017 a rekreačne trénuje v Krav maga academy. Je ženatý, má dve dcéry.
Vily okolo Horského parku
Tomáš Berka, Ján M. Bahna
7.4.202229,90
9788081146954
978-80-8114-695-4
Sprievodca na potulkách po atraktívnej vilovej štvrti na bratislavskej Kalvárii a susediacom Horskom parku. Nájdeme tu najvýznamnejšie vily z najstaršieho romantického obdobia, ale aj z neskorších medzivojnových čias a najnovšie vily súčasnosti. Autori objavujú nové informácie a fotografie o významných vilách, ich obyvateľoch a majiteľoch a o zaujímavej histórii tejto lokality. Vily okolo Horského parku, Vily nad Hradom a Vily na Slavíne tvoria trilógiu sprievodcov po bratislavských vilách ako doplnok k úspešnej monografii Vily nad Bratislavou.
Tomáš Berka (1947, Bratislava) filmový a scénický architekt. Po počiatočnom štúdiu architektúry vyštudoval scénografiu na VŠMU v Bratislave. Pre divadlá a televízie vytvoril okolo stopäťdesiat scén a vyše sto divadelných a kultúrnych plagátov. Svoju výtvarnú tvorbu vystavoval v Európe a v Japonsku. V roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadrienále. Vytvoril dekorácie k viac ako štyridsiatim filmom a spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. Je spoluautorom slovenských pavilónov na Expo 2000 v Hanoveri a na Expo 2015 v Miláne. Ako hráč na klávesy bol pri zrode skupiny Modus, v roku 1969 založil skupinu Ex We Five a v roku 1971 s Ferom Griglákom Fermatu, s ktorou nahral sedem autorských albumov. Je držiteľom Ceny Literárneho fondu za knihu Rocková Bratislava a Ceny Júliusa Satinského za kultúrny prínos hlavnému mestu. Na knižnom veľtrhu vo Frankfurte v roku 2019 dostal cenu za najlepšie ilustrovanú knihu o filme (Veľká ilúzia). Za scénografiu do filmu Amnestie získal cenu Slnko v sieti (2020). Vyšli mu knihy Blumentálske blues (2010), René (2017), kniha o filmovej architektúre Veľká ilúzia (2019), monografia o divadelnom plagáte, scénografii a výstavách Plagáty a iné veci (2021), s Fedorom Frešom Rocková Bratislava (2013), s J. M. Bahnom Vily nad Bratislavou (2013), Vily nad Hradom (2016), Vily na Slavíne (2019). Žije a tvorí v Bratislave. Ján Milo Bahna (1944, Pukanec), architekt, profesor na VŠVU. Architektúru vyštudoval v roku 1967 na SVŠT a v roku 1970 na VŠVU. Realizoval okolo 90 významných objektov a interiérov. Pracoval v ŠPÚO u architekta Matušíka a profesora Vilhana. Tu vznikli významné obchodné stavby, interiéry bánk, interiér bratislavského letiska a vládny salónik. Udržiaval kontakt s európskymi a českými architektami. Spoluorganizoval stretnutia stredoeurópskych architektov v Spišskej Kapitule a Starých Splavoch. Po roku 1990 založil AA Ateliér architektúry. Bol na zakladajúcom zjazde Obce architektů a na zakladajúcom zjazde Spolku architektov Slovenska. Jeho ateliér spracoval významné projekty bánk a obchodných stavieb, Dom odievania a rekonštrukciu OD Dunaj. Jeho banky v Žiline i Čadci patria ku klenotom našej architektúry. Postavil dva evanjelické kostoly, Evanjelickú bohosloveckú fakultu a budovu VŠVU. Jeho rekonštrukcia komplexu Univerzitnej knižnice a rekonštrukcia synagógy v Leviciach sú dokladom citlivej práce v historickom prostredí. V rokoch 2008-2014 bol viceprezidentom a prezidentom Spolku architektov Slovenska. Vystavuje vo Viedni, Zürichu a v Mníchove. V roku 2014 získal Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. Je laureát Jurkovičovej ceny za OD Ružinov a VÚB banku, Satinského ceny Čučoriedka, Ceny primátora Bratislavy, Stavby roka, Ceny Arch a Ceny predsedu Národnej rady. Jeho Vilu Lineu zaradili do Svetového atlasu architektúry Phaidon. Kriticky sa vyjadruje k súčasnej aj plánovanej architektúre Bratislavy.
Moderná Bratislava
Peter Szalay a kol.
23.2.202214,90
9788056909690
978-80-569-0969-0
Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa sa Bratislava postupne začína meniť na modernú metropolu. Zriaďujú sa nové inštitúcie, prichádzajú českí úradníci, buduje sa štátna správa. Mení sa duch mesta – z ospalého, kedysi významného a bohatého korunovačného mesta sa stáva živé dynamické moderné mesto. Mení sa životný štýl obyvateľov a tomu sa prispôsobuje architektúra a urbanizmus mesta. Prichádzajú mladí architekti najmä z Čiech a z Rakúska, žačína sa meniť ráz centra mesta a vzniká množstvo projektov na novú, modernú výstavbu. Kniha mapuje obdobie Prvej republiky do vzniku Slovenského štátu. Kolektív autorov sa snaží zachytiť nielen urbanistické zmeny, vznik zaujímavých moderných stavieb, ale aj ducha doby, každodený život a životný štýl v Bratislave v tomto období. Autorka sa venuje modernej architektúre. Knihu pripravuje v spolupráci s kolektívom historikov a architektov. Kniha je bohato ilustrovaná dobovými fotografiami a plánmi.
Zostavovateľ publikácie Peter Szalay a kolektív autorov: Katarína Andrášiová, Nina Bartošová, Katarína Haberlandová (SAV) a Michal Bogár, Ľubomír Králik, Ľudovít Urban (Ateliér BKU).
Ondrejský cintorín
Viera Obuchová
23.2.202214,90
9788056909706
978-80-569-0970-6
Prechádzka po jednom z najstarších zachovaných cintorínov na území Bratislavy. Vznikol okolo roku 1784 a sú tu pochované významné prešporské rodiny, remeselníci, umelci, podnikatelia a mnohé vynikajúce osobnosti. V knihe sa spomína viac ako 170 osobností a množstvo umelecky zaujímavých náhrobkov, ktoré sú zobrazené na vyše 200 dobových fotografiách.Mená ako Pálffy, Esterházy, Feigler, Ortvay, Manderla, Palugyay, Justi, Kozics, Werner, Ludwig, Marshall, Rigele, Lanfranconi, Albrecht, bratislavský „Robinson“ Karl Jetting, Majsch, Tido Gašpar, J. E. Hubert, Gessay, Žabota, Vavro Šrobár, Melkovič, Satinský a mnohé ďalšie – tvorili históriu mesta. Na prechádzke po Ondrejskom cintoríne si pripomenieme ich zaujímavé osudy.
PhDr. Viera Obuchová, CSc. (1951, Bratislava), vyštudovala históriu na FiF UK v Bratislave. Od roku 1974 pracuje ako historička v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave. Je autorkou a spoluautorkou odborných a populárno-náučných publikácií o histórii Bratislavy.
Bratislavské víno
Vladimír Tomčík
23.2.202214,90
9788056909362
978-80-569-0936-2
Básnik nazval Bratislavu mestom na sútoku vína a Dunaja, no nie je to len bonmot. Veď už viac ako dve tisícročia sa v našom regióne pestuje hrozno a výsledkom pracovitých rúk, ľudského umu a slnka je lahodné víno. Prví klčovali svahy Malých Karpát Kelti, po stáročiach rímsky cisár Marcus Aurelius Probus nariadil svojim legionárom vysadiť na okolitých pahorkoch vinič. O obľúbenosti vína svedčí aj fakt, že sa nám zachovali modlitby za víno ešte z čias Cyrila a Metoda. V stredoveku panovníci výnosmi ochraňovali bratislavských vinohradníkov a vtedajšia produkcia 2500 litrov vína na obyvateľa svedčí o jeho význame ako obchodnej komodity. Až na štyridstiatich piatich uliciach vládla nevídaná podviechová demokracia; Bratislavčania prví ochutnali šampanské mimo územia Francúzska a to od Palugyaia mali aj vo vinotéke na Titanicu.
Vladimír Tomčík (1950, Bratislava) vyštudoval dejiny umenia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracoval 16 rokov v redakcii Výtvarný život, vo vydavateľstve Mladé letá. Pripravil množstvo výstav u nás i v zahraničí. Je autorom viac ako tisícky odborných a popularizačných článkov, scenárov a autorských relácií v rozhlase a televízii. Popri výtvarnom umení sa venuje histórii Bratislavy a dejinám gastronómie. Vyšlo mu 13 kníh o umení, Bratislave a gastronómii. Je autorom výtvarnej podoby rekonštrukcie Hviezdoslavovho námestia.
Považie
Karl Benyovszky
23.2.202212,90
9788056909713
978-80-569-0971-3
Cudzincovi, ktorý na svojich cestách čo len nakrátko zavíta na Slovensko, treba vrelo odporúčať návštevu malebného Považia: možno ho porovnať s romantickým Porýním a s hojne navštevovanou, obľúbenou oblasťou Wachau, no počtom zámkov a zrúcanín s tridsiatimi hradmi, pevnosťami, kaštieľmi a starými kláštormi je Považie podstatne bohatšie. Ak si ho chceme pozrieť, nemôžeme využiť plavbu loďou, musíme sa uspokojiť so železnicou, lebo rieka pre plytčiny, nebezpečné ohyby a častý nedostatok vody je nesplavná. Ale práve cesta vlakom poskytuje návštevníkovi mimoriadne čaro, umožní mu nielen pokochať sa pohľadom na túto perlu Slovenska, ale aj pobudnúť v prekrásnych Tatrách. Na starých pohľadniciach, fotografiách a rytinách vynárajú sa pri čítaní mestá a mestečká, zámky a hrady opradené povesťami, a Benyovszky, vynikajúci sprievodca, nás upriamuje na zaujímavosti, ktoré by sme si sami sotva všimli. Takto nám cesta hore Považím príjemne plynie a ani sa nenazdáme prejdeme z Bratislavy až k sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Tam sa cesta končí. A v nás ostane len túžba navštíviť tieto čarovné miesta.
Karl Benyovszky sa narodil 4. júla 1886 v centre Prešporka, na nároží terajšieho Hviezdoslavovho námestia a Mostovej ulice. Benyovszky, syn policajného úradníka, prežil v dome s výhľadom na Mestské divadlo a kostolík kláštora Notre Dame celé detstvo. Navštevoval maďarské školy, ale nemčinu stále považoval za svoj materinský jazyk. Po I. svetovej vojne ho v Budapešti odsúdili za protimonarchistické názory. Roku 1924 sa vrátil do Bratislavy, kde žil až do roku 1945. Pôsobil v redakcii Pressburger Zeitung, neskôr v Grenzbote. Intenzívne sa zaoberal históriou mesta, napísal knihu o dejinách mestského divadla, rozsiahle dielo o živote J. N. Hummela. Po slovensky vyšli jeho knihy Prechádzka starým Prešporkom, Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Obrázky z prešporského geta, Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Považie – hrady, zámky, povesti a Železná studnička. Po násilnom vysťahovaní Nemcov z Československa žil v Rakúsku, kde 6. januára 1962 zomrel.
Kaviareň Štefánka
Juraj Hradský, Adalbert Hackenberger, Viliam Stockmann
8.12.202115,90
9788056903292
978-80-569-0329-2
Príbeh domu na Suchom mýte s popisným číslom 741/59, ktorý vstúpil do histórie Bratislavy a povedomia jej obyvateľov a návštevníkov ako „Cafe Stefanie – Kaviareň Štefánia – Štefánka“. Autor nás sprevádza bohatou a pohnutou históriu tohto miesta od počiatkov až po súčasnosť. Cez osudy majiteľov, hostí a štamgastov, ktorí kaviarni dodávali osobitý lesk a punc, vážnosť a dôležitosť, noblesu a eleganciu. Štefánka je súčasťou aj dnešnej Bratislavy. V spomienkach desiatok umelcov, bohémov a osobností ožívajú staré zlaté časy a atmosféra tejto jedinečnej kaviarne.
Juraj Hradský (1953), výtvarník a publicista. Je autorom viacerých monografií o historických zbraniach. Podľa jeho výtvarných návrhov boli zhotovené zbrane pre Čestnú stráž prezidenta. O dejinách hlavného mesta napísal knihy Napoleon a Bratislava, Bratislavskí majstri kati, Legenda na rohu – Štefánka, Rusovce, Jarovce, Lamač, Čunovo a Dúbravka. Je členom Československej a Medzinárodnej napoleonskej spoločnosti, Slovenskej muzeálnej spoločnosti a Slovenskej genealogickej a heraldickej spoločnosti. Žije a tvorí v Bratislave.
Židia v 1. ČSR
Katarína Mešková Hradská
8.10.202113,90
9788056907863
978-80-569-0786-3
Obdobie medzi dvomi svetovými vojnami ponúka množstvo tém, ktoré umožňujú pochopiť a spracovať postavenie židovskej komunity na Slovensku. Jednu z nových kapitol medzivojnových dejín Židov na Slovensku reprezentuje výskum židovských politických strán a politických ambícií ich predstaviteľov. Keďže stále prevláda názor, že Židia prostredníctvom židovských politických strán vstupovali do politického života spoločnosti, je zaujímavé sledovať spôsob, akým sa usilovali dosiahnuť zmenu spoločenských procesov. Sprevádzal ich pritom boj za rovnoprávnosť, za uznanie židovskej národnosti, ale aj rozmach sionistického hnutia a najmä politické ambície vedúcich predstaviteľov slovenského židovstva. To všetko (a nielen to) sa odohrávalo v zložitom, a pritom pozitívnom spoločensko-politickom prostredí 1. ČSR, ktoré prostredníctvom prezidenta T. G. Masaryka Židom garantovalo ich práva i osobnú slobodu.
Katarína Mešková Hradská (1956) pracuje v Historickom ústave SAV, kde sa venuje problematike židovskej komunity na Slovensku v rokoch 1918-1945. Na túto tému napísala viacero kníh a vedeckých štúdií, ktoré uverejnila na Slovensku i v zahraničí. Ako riešiteľka domácich a zahraničných vedeckých projektov sa stala štipendistkou vedeckých inštitúcií v Izraeli a vo Francúzsku. Je nositeľkou viacerých ocenení za prínos k popularizácií dejín Slovenska.
Párkány
Tomás Baka
30.8.202112,90
9788056908945
978-80-569-0894-5
A mai Párkány területe már a kezdetektől bővelkedett történelmi eseményekben. A mai városhely első lakói a kelták voltak. A rómaiak itt építették fel Anavum névre keresztelt erődítményüket. A település több évszázadig Magyarország része volt, majd 1918 után több államigazgatás részeként is szerepelt. A könyv a város történelmének rövid áttekintését tartalmazza, nagyobb figyelmet szentelve a 20. századnak. Az elbeszélések és visszaemlékezések betekintést engednek a régi Párkány életébe. Végigsétálhatunk annak utcáin, részt vehetünk ünnepségein és a mindennapok történései mellett emlékezünk azon eseményekre, amelyek beégtek a párkányiak emlékezetébe. Megismerkedhetünk a város egyes lakóival, azok családjával, emlékeivel és élményeivel. Az ő szemükön át láthatjuk a várost és az életet benne.
Tomáš Baka 1989-ban született Malackyban, de kisgyermek korától Párkányban él és párkányinak is tartja magát. 2008-ban érettségizett a helyi gimnáziumban. Tanulmányait kisebb szünet után a Nyitrai Konstantin Filozófus Egyetemen folytatta, történész szakon, melyet 2015-ben fejezett be. Szakdolgozatában Párkány két háború közti időszakát ölelte fel. Mint történész, elsősorban a helyi történelemmel és a 20. század eseményeivel foglalkozik.
Slávni ľudia v Bratislave
Igor Janota
26.7.202112,90
9788056908891
978-80-569-0889-1
Takmer 60 portrétov osobností kľúčového významu v tisícročnej histórii Európy, ktoré žili na území Bratislavy, alebo sa trvalo zapísali do našich dejín – Marcus Aurelius, Haydn, Cyril a Metod, Chatam Sofer, Pápež Lev IX., Paracelsus, Jókai, Jesenius, Johann Strauss, uhorskí králi korunovaní v Prešporku, Andersen, Beethoven, Petöfi, Eugen Savojský, Peter Veľký, Lanfranconi, Martinego, Ján Sobieski, Brahms, Donner, nositeľ Nobelovej ceny Lenard, Bartók, Lessing, Lehár, Hummel, Edison, Mozart, Einstein a ďalší. Autor predstavuje Bratislavu ako živé stredoeurópske centrum v rímskych časoch, v období Veľkej Moravy, na počiatku uhorských dejín, v čase tureckých vojen aj dnes.
Igor Janota (1921 - 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej. Bol synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. Publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy, písal rozprávky pre deti. Od roku 2006 mu vyšli knihy Bratislavské rarity, Oprášené historky zo starej Bratislavy, Slávni ľudia v Bratislave, Rozprávky a povesti zo starej Bratislavy, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Dobrodružný život J. W. Kempelena, Príbehy bratislavských fontán a studní, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Prešporské rozprávky. História Bratislavy bola jeho celoživotnou témou.
Železná studnička
Karl Benyovszky
26.7.202112,90
9788056908884
978-80-569-0888-4
Bratislavský rodák Karl Benyovszky bol v tridsiatych rokoch 20. storočia veľkým popularizátorom a obdivovateľom mesta. O Bratislave a okolí napísal niekoľko príťažlivých kníh. V knihe o Železnej studničke opisuje údolie Mlynskej doliny - v tesnej blízkosti mesta tu v tom čase bolo možné nájsť príjemné zákutia na oddych, reštaurácie, výletné kaviarne, mlyny, jazerá a nádhernú scenériu romantického lesa. Železná studnička vďačí za svoje meno železitému prameňu, ktorý tu vyviera. Údolie sa rozprestiera na hornom konci Vydrickej doliny. Pri rieke Vydrici, ktorá preteká pôvabnou dolinou, sa už pred stáročiami usadili mlynári a postavili si tu mlyny. V 19. storočí sa Železná studnička stala obľúbeným výletným miestom obyvateľov neďalekého Prešporka. Chýr o liečivých účinkoch železitej vody lákal návštevníkov zo širokého okolia. Podnikaví prešporskí mešťania tu preto vybudovali kúpeľný dom s reštauráciou. Zašlú slávu kedysi hojne navštevovaných miest pripomínajú už len zrúcaniny starých mlynov a množstvo dobových pohľadníc.
Karl Benyovszky sa narodil 4. júla 1886 v centre Prešporka, na nároží terajšieho Hviezdoslavovho námestia a Mostovej ulice. Benyovszky, syn policajného úradníka, prežil v dome s výhľadom na Mestské divadlo a kostolík kláštora Notre Dame celé detstvo. Navštevoval maďarské školy, ale nemčinu stále považoval za svoj materinský jazyk. Po I. svetovej vojne ho v Budapešti odsúdili za protimonarchistické názory. Roku 1924 sa vrátil do Bratislavy, kde žil až do roku 1945. Pôsobil v redakcii Pressburger Zeitung, neskôr v Grenzbote. Intenzívne sa zaoberal históriou mesta, napísal knihu o dejinách mestského divadla, rozsiahle dielo o živote J. N. Hummela. Po slovensky vyšli jeho knihy Prechádzka starým Prešporkom, Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Obrázky z prešporského geta, Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Považie – hrady, zámky, povesti a Železná studnička. Po násilnom vysťahovaní Nemcov z Československa žil v Rakúsku, kde 6. januára 1962 zomrel.
Prešporský kaleidoskop
Juraj Linzboth
26.7.202113,90
9788056908877
978-80-569-0887-7
Redaktor, fotograf, typograf, grafický dizajnér Juraj Linzboth (1930) vo svojom rozprávaní oživuje nenávratne stratenú atmosféru ulíc a domov starej Bratislavy, pretože do nich vracia pôvodných obyvateľov. Hoci ho k nim do značnej miery viaže rodinná tradícia, robí to nepateticky, za pomoci archívnych dokumentov a fotografií. Výsledkom je živá galéria ľudských osudov a charakterov, v ktorej sú rovnako dôležité životopisné fakty ako drobné epizódy i dobromyseľné klebietky. Aj vďaka nim zisťujeme, že napriek rozličným dobovým odlišnostiam človek ostáva predovšetkým človekom.
Spomienky bratislavského hudobníka
Ján Albrecht
26.7.202112,90
9788056908075
978-80-569-0807-5
Rozprávanie o hudobnom živote v Bratislave, tak ako ho prežíval a spoluvytváral známy bratislavský hudobník a pedagóg profesor Ján Albrecht.
Ján Albrecht (1919 – 1996), bratislavský rodák, syn skladateľa Alexandra Albrechta. Študoval husle na konzervatóriu, neskôr violu na VŠMU v Bratislave. Pôsobil ako pedagóg na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, na kozervatóriu a VŠMU v Bratislave. Založil a dlhé roky viedol súbor starej hudby Musica Aeterna. Popri bohatej hudobnej editorskej činnosti publikoval aj eseje o výtvarnom umení. Je autorom knižných publikácií Podoby a premeny barokovej hudby, Eseje o umení a Duchovný svet krásy (vyšla aj v nemeckom a anglickom preklade).
Karlova Ves
Matúš Šrámek
30.6.202012,90
9788081143267
978-80-8114-326-7
Obec Karlsdorf neďaleko Bratislavy sa spomína už v 18. storočí ako osada medzi prešporskými a devínskymi vinohradmi. Jej zakladateľ gróf Karol Jozef Hieronym Pálfi dal na svojich pozemkoch postaviť želiarske domy v dedine pomenovanej po ňom ako Karlova Ves. Pôvodne nemecká osada sa postupne menila na slovenskú. Preslávila sa najmä chutným ríbezľovým vínom. Autor približuje históriu obce a každodenný život jej obyvateľov cez svoje spomienky na detstvo a mladosť v štyroch ročných obdobiach. Spomína na čulý spoločenský život, opisuje malé dejiny obce až po zbúranie starej Karlovej Vsi.
Matúš Šrámek (1935, Bratislava). Žije v Karlovej Vsi, kam sa jeho predkovia prisťahovali začiatkom 19. storočia. Jeho rodičia – Šrámkovci i Marekovci, patrili k typickým karloveským vinohradníckym rodinám. Maturoval na Vyššej hospodárskej škole a v štúdiu pokračoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Pracoval v Podniku výpočtovej techniky a na Ministerstve financií SR. Venuje sa histórii starej Karlovej Vsi, vlastní unikátnu zbierku dobových fotografií. www.karlovaves.ahoj.sk
Kriminalita a justícia v stredovekom Prešporku
Vladimír Segeš
24.6.202014,90
9788056904558
978-80-569-0455-8
Predmetom knihy Kriminalita a justícia v stredovekom Prešporku sú podoby zločinu a trestu, ktoré sa stali nielen v meste na Dunaji, ale aj v iných kútoch Európy. Ich spoločným menovateľom však bolo to, že ich prerokoval prešporský súd a páchatelia boli verejne potrestaní v slobodnom kráľovskom meste Prešporku. Autor v širšom zábere približuje všedný a nevšedný život stredovekého mesta, jeho atmosféru a jednotlivé vrstvy obyvateľov, protagonistov spravodlivosti aj zločinnosti, zásady uhorského aj mestského trestného práva, opisuje jednotlivé kriminálne a súdne kauzy i trestanie zločincov. Bohatý obrazový materiál spolu s dobovými ilustráciami plasticky dokresľujú opisované skutočnosti.
Doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD. (1950, Bratislava). Vyštudoval historické vedy – archívnictvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti. Od roku 1995 je vedeckým pracovníkom Vojenského historického ústavu v Bratislave, prednáša na Filozofickej fakulte UK a na Univerzite tretieho veku UK v Bratislave. Je autorom troch monografií, spoluautorom a editorom desiatok diel z oblasti medievalistiky, vojenských dejín a dejín miest i práva.
Príbehy z dejín Bratislavy
Viera Obuchová
24.6.202014,90
9788056905036
978-80-569-0503-6
Dvadsať príbehov o pamiatkach a pamätihodnostiach Prešporka-Bratislavy. Sú medzi nimi zaujímavosti o kráľovskej pokladnici či o zasadaní uhorského snemu v budove Kráľovskej uhorskej komory na Michalskej ulici, o oslave víťazstva nad Turkami, o Kalvárii, o protinapoleonských valoch neďaleko nákupného centra v Petržalke, o kaplnke sv. Rozálie v Lamači, ktorou sa poďakovali obyvatelia mesta za ochranu pred morom, o Balassovom paláci bez krídel na Panskej ulici, o cintoríne v záhrade kláštora milosrdných bratov, o prepriahacích staniciach a zájazdných hostincoch, zaujímavosti z Podhradia – o ľadovni, prístave či Arsenáli, o kúpeľoch Grossling, o Dynamitke a pomníkoch na Kamzíku, príbeh hotela Carlton, o predmestí Blumentál v 18. storočí, kde sídlil gróf Sedlitz, o rozlúčkovej kaplnke a fabrike na súkno, niečo z histórie cintorína v Slávičom údolí, kde na počiatku boli drevené kríže... Autorka sa venuje pamiatkám a histórii Bratislavy. Jednotlivé príbehy dokumentuje množstvom unikátnych archívnych dokumentov, fotografií, plánov, ktoré sa jej podarilo nájsť pri bádaní v archívoch.
PhDr. Viera Obuchová, CSc. (1951, Bratislava), vyštudovala históriu na FiF UK v Bratislave. Od roku 1974 pracuje ako historička v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave. Je autorkou a spoluautorkou odborných a populárno-náučných publikácií o histórii Bratislavy: Ondrejský cintorín, Cintorín pri Kozej bráne, Priemyselná Bratislava, Každodenný život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí, Príbehy z dejín Bratislavy.
Cintorín pri Kozej bráne
Viera Obuchová, Štefan Holčík
24.6.202014,90
9788056907009
978-80-569-0700-9
Evanjelický cintorín pri Kozej bráne bol založený koncom 18. storočia a nachádza sa uprostred evanjelickej štvrti, ktorú ohraničuje Župné námestie, Suché mýto, Palisády, Kozia a Šulekova ulica. Leží v blízkosti evanjelických kostolov, bývalého evanjelického lýcea a nemocnice. Mená na náhrobkoch svedčia o bohatej histórii tejto časti mesta: ležia tu známe osobnosti z obdobia národného obrodenia, významní profesori T. G. Schroer, Kováč-Martiny, J. Grosz, M. Schevrlay, S. H. Glatz, Š. Boleman, S. Tamasko, S. Wölfel, J. Kvačala, J. Pettko, A. Fuchs, F. J. Grailich, V. Michaelis, S. Markusovszký, historik B. Varsík. Nájdeme tu náhrobky predstaviteľov mesta (A. Steckelhuber, J. Lederer), mestských inštitúcií (I. Daxner, E. Forbát, L. Dobrovits), obchodníkov (T. E. Mader, Ludwigovci), podnikateľov (A. Steltzer, M. Dax, Hackenbergovci, Feitzelmayerovci), kníhtlačiarov (Wigandovci, G. Haeckenast), majiteľov tovární, ktorí sa ako mecenáši zaslúžili o kultúrny a spoločenský rozvoj nášho mesta (Habermayerovci, Jurenákovci, Grünebergovci, Reidnerovci, Slubekovci, Royko), vedcov a vynálezcov, (Bahýľ, J. A. Bäumler), architektov (Ch. Ludwig, J. Merganc), kultúrnych pracovníkov (A. Güntherová, M. Pietor, M. Martinček, J. L. Bella, G. Koričanský), evanjelických farárov (P. Rázga, J. V. Jarius, J. Ch. Tremmel, K. A. Raabe, L. Szeberényi, J. Drobný, M. Bodický), lekárov (K. Kanka, Ľ. Valach, F. Celler), šľachticov (de Apadia, gróf d’Annecourt), generála R. Viesta, rodiny Kutlíkovcov, či mecéna robotníkov Juraja Schulpeho a stovky dnes už zabudnutých mien spojených s osudmi nášho mesta. Čaro tohto pôvabného cintorína utopeného v zeleni uprostred mesta umocňujú nádherné sochy a náhrobky od známych umelcov akými boli Rigele, Mahr, Feigler, Rumpelmayer, Lipšic, Márton, Mack, Majerský, Bahna, Gibala, Ondruš, Vika, Motoška a ďalší.
Priemyselná Bratislava
Viera Obuchová
24.6.202013,90
9788056907016
978-80-569-0701-6
Na miestach, kde ešte nedávno stáli fabriky a robotnícke štvrte, ktoré pripomínali industriálny rozmach mesta na prelome 19. a 20. storočia, dnes vyrastá nová zástavba. Priemyselná Bratislava už ostane len na starých fotografiách: Marschallova továreň na koče, fabrika na kefy bratov Grünebergovcov, Feitzelmayerova fabrika, výroba klavírov Wernerovcov, Dynamitka, Stollwerck, Patrónka, Kühmayerova továreň, Klingerka, Kablovka, Gumonka, Siemenska, Matadorka, električka do Viedne, mestská vodáreň, plynáreň a elektráreň, bitúnky, starý Meštiansky pivovar, Steinov pivovar, Slubekova likérka a ďalšie.
PhDr. Viera Obuchová, CSc. (1951, Bratislava), vyštudovala históriu na FiF UK v Bratislave. Od roku 1974 pracovala ako historička v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave. Je autorkou a spoluautorkou odborných a populárno-náučných publikácií o histórii Bratislavy: Ondrejský cintorín, Cintorín pri Kozej bráne, Priemyselná Bratislava, Každodenný život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí, Príbehy z dejín Bratislavy.
Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989
Juraj Šebo
29.3.202014,90
9788056901649
978-80-569-0164-9
Juraj Šebo zachytil atmosféru bratislavských kaviarní, krčiem, viech, vinární, reštaurácií a barov, čaro minulých časov, vôňu mladosti, keď do rána bolo ďaleko a noci boli bez konca. Kniha je oslavou kaviarenského a krčmového života, kde sa dalo hovoriť o literatúre, politike, ale aj o obyčajnom živote. Vedie nás po topografickej mape čarovných miest spätých s koloritom mesta: Kryštál bar, La Paloma, Štefánka, Zbrojnoš, Fajka, Mýtnik, Metropolka a ďalšie. Oživuje panoptikum štamgastov a postavičiek, čašníkov a čašníčiek, plyšové kreslá, cvengot pohárov a mramorové stolíky – kam sa to všetko podelo?
Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Krízové 30., Vojnové 40., Budovateľské 50., Pionierske 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium a ich resumé pod názvom Najlepšie z môjho života. Vyšli mu monografie Tehelné pole, Také bolo PKO, Bratislavské korzo, Útek z pekla Osvienčimu a ďalšie. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. Jeho knihy vychádzajú aj v Čechách. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku, žije v Devínskej Novej Vsi.
Prešporskí pekári a ich špeciality
Jana Magdaléna Májeková
5.3.202012,90
9788056905449
978-80-569-0544-9
Prešporskí pekári patrili k významným mešťanom od stredoveku až po koniec „dlhého“ 19. storočia. Ich mená a adresy boli všeobecne známe, keďže mešťania si od nich denne kupovali čerstvý chlieb a voňavé pečivo. Niektorí pekári išli ešte ďalej a svoje remeslo povýšili na umenie. Ich výtvory – sladké sucháre a makové a orechové bajgle – preslávili Prešporok na európskych panovníckych dvoroch i za oceánom a stali sa symbolom mesta. Kniha nás prevedie po stopách prešporských pekárskych majstrov a ich špecialít. Osudy pekárov ilustrujú obrázky, úryvky z dobovej tlače i príbehy konkrétnych ľudí.
Mgr. Jana Magdaléna Májeková (1996, Bratislava), vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave odbor História. Je internou doktorandkou na Historickom ústave SAV. Zaoberá sa dejinami 19. storočia, špecializuje sa na dejiny Bratislavy.
Zázračnica štyroch dôb
7.5.202314,90
9784
Obrazy Texty
Karol Frühauf
7.6.202310,90
9788056911457
978-80-569-1145-7
Básnická zbierka je výber záznamov z autorovho denníka. Sú v nej opisy obrazov či situácií – perokresby, vlastné myšlienky – lietavice a rôzne tvary formované zo slov – slovostavby. Texty sprevádzajú autorove fotografie.
Karol Frühauf sa narodil na Slovensku, ktoré v roku 1968 opustil a odvtedy, s intermezzom štúdií v Nemecku, žije vo Švajčiarsku.
Ja parkáč
Ľubo Dobrovoda
15.6.202316,90
9788056908280
978-80-569-0828-0
Vlado vymyslel Triangel, pesničkovú reláciu, ktorá v osemdesiatom druhom bola ako zjavenie a Ďuro, režisér, ktorý vyrobil všetky tie skvelé pesničkové klipy pre Luciu, Tublatanku, Všechno na Mars od Dalibora Jandu alebo Mullerovu pecku Prečo vy, ľudia dvadsiateho storočia, máte vždy zachmúrené obočia... – Do piče, – nadával opitý režisér Ďuro Takáč nad decákom borovičky – si ma zavolajú tí kokoti komunistickí na koberec a hovoria, súdruh režisér, prečo nepoviete súdruhovi Mullerovi, že ľudia u nás v Československej socialistickej republike nie sú vždy zachmurení. Nech zaspieva, že občas majú zachmurené obočia – to je oveľa lepšie, nie? Takáč, jedovitý chlapec z Gemera, s veľmi zlými opicami, tresol do stola, chytil ma pod krk namiesto súdruha, a zreval: – Tak im hovorím, súdruzi, kokot téš neni občas kokot, ale furt kokot! Je tak? – Je, – povedal som uškrteným hlasom. – Tak vidíš, – povedal Ďuro a zahodil ma do prepraviek s vínom, kde som pre istotu zostal ležať. – Nehaj Čecha, do piči, – zastal sa ma vysokánsky chalan v kabáte z medvedej kože, menom Titus. Bol krmič v ZOO, čundrák, a po pätnástich rumoch skvelý spevák českej country. V ten deň, kedy sa riešil Mullerov klip, sa vzadu vo výčape varili medvedie laby, fakt nekecám. Za všetko, čo som nevidel z civilizovaného sveta, ďakujem komunistickej strane a jej úžasnému vynálezu železná opona. Zároveň jej ďakujem, že mi umožnila aspoň dostať sa do Ruska, zeme, kde včera zožrali to, čo mali na zajtra, zeme obrovských obchodných domov GUM, kde ľudia sedeli v hajzloch bez dverí, srali, rozprávali sa a pili vodku. Najviac som sa čudoval, čo serú, keď nič nebolo. Nikde nebolo nič! Ani hovno.
Hovorí Ľubo Dobrovoda, autor kníh Ja malkáč a Ja velkáč, narodený 22. 9. 1962, čo bol dátum akurát tak dobrý na to hodiť si mašľu. Na druhú stranu mal malinký Luško najkrajšieho prezidenta na svete, schőne Tonyho Novotného. Bol to fakt pekný prezident, ale kokoooot, keď sa na neho s odstupom času kukám, nezdá sa mi až taký krásny, ale určite bol oveľa krajší ako Tonda ušatý torpédo čo bol pred ním.
Paleo sprievodca po východnom Slovensku
Róbert Zajac
18.6.202319,90
9788056911396
978-80-569-1139-6
Kniha je pozvánkou pre dobrodružné deti a ich rodičov na výpravy do praveku. V deviatich kapitolách vás prevedie deviatimi lokalitami východného Slovenska, na ktorých je možné nájsť skameneliny. Vďaka mapám, popisu a ilustrovaným rekonštrukciám lokalít v ich pravekom období dostane čitateľ – cestovateľ návod, ako sa vrátiť do dávno strateného sveta.
Židovská Štiavnica
Beata Rückschloss Nemcová
15.7.202314,90
9788056911228
978-80-569-1122-8
Žili medzi nami. Ich osudy zmenila nenávisť. Druhá svetová vojna vymazala z Banskej Štiavnice takmer celú židovskú komunitu. Aká bola Štiavnica, keď tam ešte žili, akí to boli susedia? Kniha opisuje osudy rodín, ktoré boli súčasťou baníckeho mesta a mnohí z nich tento región presiahli. Osudy židovských rodín Pollákovcov, Barokovcov, Gemeinerovcov, Hoffmannovcov, Goldbergerovcov, Wassermannovcov, Horovitzovcov, Welwardovcov, Sušických, Deutschovcov, Hellovcov, Ungárovcov, Heitlerovcov, Wetzlerovcov, Wintersteinovcov, Erdössovcov a ďalších, autorka zozbierala počas rozhovorov s príbuznými, preživšími a s tými, ktorí si ešte dobu pred vojnou pamätali. Sú to životné príbehy z čias, keď nástup vojny bol ešte čímsi nepredstaviteľným.
Beata Rückschloss Nemcová (1970). Narodila sa v Banskej Štiavnici, vyštudovala pedagogiku a prekladateľstvo/tlmočníctvo v Banskej Bystrici a Bratislave. Počas pedagogickej praxe sa začala venovať tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Urobila mnoho rozhovorov so svedkami vojnového besnenia, ktoré vyústili do publikovania knihy História židovskej náboženskej obce v Banskej Štiavnici, na ktorej pracovala s viacerými autormi. Popri práci súdneho tlmočníka a prekladateľa sa venuje výskumu a pátraniu po nových faktoch o židovskej komunite a rekonštrukcii židovského cintorína v Banskej Štiavnici.
Zlatá panna
Martin Jurík, Michal Ružička
15.7.202316,90
9788056911167
978-80-569-1116-7
Temno
Juraj Paškuliak
15.7.202314,90
9788056911136
978-80-569-1113-6
Výber poviedok Juraja Paškuliaka obsahuje pestrú zmes príbehov, od humorne ladených, až po strašidelné. Sú o ľuďoch ktorí sa rozhodli chatárčiť, o ufológovi, poľovačke na tigra, o nenaplnenej láske, asociáloch, drsný a pochmúrny príbeh, o mužovi ktorého prenasleduje psychopat. Kniha začína humoreskami a končí hororom, jej čítanie je ako jazda na horskej dráhe. Príbehy sú písané pútavo a pôsobia autenticky. Keď túto zbierku otvoríte a pustíte sa do nej, nebudete vedieť prestať, kým nedočítate do konca.
Juraj Paškuliak (1981, Martin). Detstvo a dospievanie prežil v Kláštore pod Znievom. Študoval na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici, odbor umelecké odlievanie kovov. Od roku 1998 sa venuje výrobe a oprave majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Keď bol mladý, chcel byť výtvarníkom a zaprisahával sa, že nikdy písať nebude. Ale osud ho dobehol. Napísal štyri zbierky poviedok, ktoré si sám vydal. Publikoval aj v časopise Dotyky, má blogy na SME a Pravde.
Gorgona
Bella Moutton
15.7.202314,90
9788056911044
978-80-569-1104-4
Nora je spisovateľka a práve sa nachádza v tvorivom procese písania knihy, ktorú by mala čo najskôr dokončiť. Jej „editor“ je však stále nespokojný s rukopisom. Väčšinu času je na ňu nepríjemný a znevažujúce pripomienky okázalo zaobaľuje do sofistikovaného sarkazmu, čo jej veľmi nepomáha. Nora sa snaží vyhovieť všetkému, čo po nej žiada, snaží poprieť túžbu po tomto mužovi, ale je postupne doňho čoraz viac zamilovaná. Začínajú sa vynárať tragédie, ktoré zažila v minulosti, a s ktorými sa vyrovnáva práve písaním. Zlyháva zas a znova, píše a bojuje s vlastnými démonmi a svojou sexualitou. Až náhodné stretnutie s krásnym Lucienom sa pre Noru stane fatálnym. Aké tajomstvo ťaží tohto muža? A je to vôbec muž, alebo skôr bytosť z iných sfér? Príbeh sa odohráva v súčasnosti, ktorá je prepojená s krivdami minulosti. Udalosti, situácie, charaktery postáv a vzťahy medzi nimi sú načrtnuté v náznakoch a mozaikách príbehov. Sú ohraničené akousi čiarou, ktorá je v istom momente prerušená, aby mohla pokračovaťv inom bode a v inom príbehu. Tá čiara oddeľuje život, smrť, šťastie, sex, strach, lásku a nenávisť rovnako ako minulosť a prítomnosť.
Sám v dave
Martin Furmanik
25.7.202314,90
9788056911198
978-80-569-1119-8
Hlavné postavy poviedok sú si podobné. Hoci žijú v spoločenstve ľudí, sú sami. Sami so svojimi myšlienkami, sami v boji so svojimi démonmi. Niektorí v tomto boji prehrávajú, iní sú úspešní. A niekedy zistia, že nie sú celkom sami. Autor rieši vnútorné boje, psychické problémy, pomoc osamelému a zúfalému človeku, zaoberá sa starobou a generačnými vzťahmi. Niekedy je človek sám, nikto mu nepomôže a skončí tragicky, niekedy tragédii zabráni vyššia moc. Viacero poviedok má charakter podobenstva, sú rôznorodé štýlom, žánrom, miestom, časom, ale spája ich pocit osamelosti.
Martin Furmanik (1989). Po doktorandskom štúdiu histórie na Slovenskej akadémii vied pôsobí v Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi. Je autorom vyše stovky odborných štúdií a popularizačných článkov na tému histórie. Publikoval v 26 odborných a popularizačných periodikách. Jeho články vychádzajú v časopisoch Život, Téma, Historická revue, Pravdivá história a týždenníku MY. Je autorom resp. spoluautorom kníh Spiš a vznik Československej republiky, Dejiny Rusínov na Spiši, Putovanie dejinami Spiša. Okrem odborných prác, napísaj román Stabilita Republiky. Poviedky publikoval v literárnych časopisoch.
Nedôstojné
Ester E.
25.7.202314,90
9788056909034
978-80-569-0903-4
Prach alebo popol
Peter Salner
2.8.202314,90
9788056911464
978-80-569-1146-4
Kto zaklial Čiernu paničku?
Rastislav Kučinský
12.8.202319,90
9788056910764
978-80-569-1076-4
Kniha sa zaoberá sa psychologickou interpretáciou niektorých Slovenských rozprávok. Autor spolu s analytickým psychológom Vladislavom Šolcom spracovali analýzu troch známych Dobšinského rozprávok: Zlatovláska, Vlkolak a Čiernovlasý princ. Interpretácia rozprávok, odvodená z poznatkov analytickej psychológie Carla Junga a komparatívnej mytológie, prekladá rozprávkové príbehy do psychologického jazyka. Ponúka tak rozprávkam ďalší rozmer, oživuje ich, odhaľuje ich skrytý význam ktorý je stále prekvapivo relevantný aj v dnešnej dobe.
Rastislav Kučinský (1971, Spišská Nová Ves), študoval medicínu v Košiciach. Po skončení PhD programu na Šafárikovej LF nastúpil v roku 2000 na postgraduálne štúdium v Mount Sinai v New Yorku, neskôr na kardiologický postgraduál v Indianapolise. Jeho profesionálny odbor je veľmi racionálny a analytická psychológia spolu s mytológiou mu pomohla rozšíriť obzory poznania iracionálnej časti ľudskej mysle ktorá tiež pôsobí na srdce svojráznym spôsobom. Je dlhoročný člen Nadácie C. G. Junga v New Yorku. Na on-line stretnutiach s odborníkmi z celého sveta ho zaujali témy ako interpretácia snov, rozprávok, mytológia, kreativita, psychológia, umenie, analýza jaskynných paleolitických malieb a mnoho iných. Začalo to so stretnutím o osobných snoch Federika Felliniho a neskôr seminármi o ľudových rozprávkach a ich analytickej interpretácii.
Nukleus
Martin Jurík, Martin Cuco Luciak
20.8.202315,90
9788056911310
978-80-569-1131-0
Jarovce l 2. vydanie
Juraj Hradský, Jozef Mallinerits
20.8.202316,90
9788056911372
978-80-569-1137-2
Geografická poloha v hraničnom trojuholníku, v blízkosti Dunajského veľtoku, oddávna predurčovala Jarovce, aby sa stali dôležitou križovatkou obchodných ciest, vojenských ťažení, či prosperujúcim a strategicky dôležitým hospodárskym a ekonomickým zázemím.Na tomto území sa nachádzalo súvislé osídlenie od prehistorických čias až po súčasnosť. Dôležitým medzníkom v histórii obce bol príchod Chorvátov. Autori mapujú históriu Jaroviec do polovice 20. storočia, kedy 15. októbra 1947, na základe Parížskej dohody, boli spolu s Rusovcami a Čunovom, pričlenené k Československu. Kniha vychádza k osemstému výročiu prvej písomnej zmienky o Jarovciach 1208 – 2008.
Afganistan a konflikt veľmocí
Michal Havran st.
25.8.202314,90
9784
Zelená rapsódia
Zoltán Egry
25.8.202314,90
9788056908310
978-80-569-0831-0
Autentické príbehy prepojené s prírodou štiavnického okolia. Najstaršie sa odohrali pred viac ako štyridsiatimi rokmi, tie najnovšie vytvoril život iba nedávno. Všadeprítomná voda s jej nevypočítateľným pôsobením na človeka je rozhodujúcim hýbateľom a príbehotvorným médiom. Voda nezohráva len úlohu vonkajšieho prostredia, je prítomná aj v nás a pôsobí na náš vývoj dominantným spôsobom. V kontakte s vodou sa človek učí zaobchádzať s vlastným životom. Príbehy sa odohrávajú pri jazerách a tajchoch, pri riekach a v mori. Život na Zemi vznikol z vody a je nerozlučne spojený s jej pamäťou. Príroda sa neriadi našimi očakávaniami, ale žije vlastným životom bez ohľadu na našu prítomnosť – ukrytá v človeku, v jeho prirodzených inštinktoch a v jeho potrebách si ako voda nezadržateľne razí svoju cestu a podobne ako voda, si ju vždy nájde. Rovnako si ľudská duša razí cestu naprieč hmotným svetom k vlastnej realizácii. Tak ako sa každá kvapka vody časom ocitá v mori, podobne aj každá skúsenosť prispieva k tvorbe nášho obrazu. Z tohto pohľadu je komunikácia s prírodou okolo nás asi to najdôležitejšie, lebo o tom čo sa v prírodnom prostredí má alebo nemá stať už nerozhoduje dobrá výchova či zažité etické normy.
Zoltán Egry (1951, Piešťany). Po ukončení štúdia sa stal na krátky čas chemikom. Prešiel rôznymi zamestnaniami, ako geofyzik pracoval v teréne po celom Slovensku. V priebehu desiatok rokov strávených v spojení s prírodou, hlavne pri vode, zrástol s prírodným prostredím. V posledných rokoch sa venuje záhradníckej práci. Žije v Banskej Štiavnici.
Môj príbeh ešte nekončí
Anton Baláž
15.9.202314,90
9788056911075
978-80-569-1107-5
Anton Baláž sa na prahu svojej osemdesiatky rozhodol obzrieť za doterajším životom. Opisuje svoje životné univerzity, prvé literárne pokusy, štúdium novinárstva, zošrotovanie knižného debutu, viacročný zákaz publikovania a návrat k historickým príbehom. Novinárska činnosť mu prinášala podnety, ktoré spracoval v ekologických románoch Skleníková Venuša a Tu musíš žiť. Ich filmové a televízne spracovanie mu umožnili nazrieť za kulisy ateliérov na Kolibe a v Mlynskej doline. Osobné, tvorivé, a inšpirujúce kontakty s generačnými príslušníkmi, redaktormi vydavateľstiev, literárnymi kritikmi či vedcami opisuje v portrétoch (Dušan Mitana, Ladislav Ballek, Ján Buzássy, Štefan Strážay, Ján Števček, Viliam Turčány, Vladimír Petrík, Svetloslav Veigl, Jaroslava Blažková). Píše aj o pôsobení v Literárnom informačnom centre, organizovaní domácich a zahraničných podujatí. Zážitok z čítania Solženicynovho Súostrovia Gulag v Paríži v roku 1979 mohol tvorivo zužitkovať až po páde komunizmu v dokumentárnom cykle o táboroch nútených prác a v románe Tábor padlých žien. Stretnutia s obeťami holokaustu zasa v románoch Krajina zabudnutia a Portréty prežitia. Súčasťou jeho príbehu je aj pohľad do rodinného života. Trvalý záujem o dielo Franza Kafku prepojil s osobnou skúsenosťou pacienta, ktorý sa rovnako liečil na tuberkulózu v tatranských sanatóriách. Stretnutie s Arnoštom Lustigom na festivale Kafkove Matliare bolo podnetom pokračovať v tvorbe – napriek tomu, že si kladie rovnakú otázku ako iný slovenský prozaik Pavel Vilikovský: „ Ale koho to zaujíma?“ Literatúra pre neho zostáva cestou ako túto autorskú skepsu prekonať.
Anton Baláž (1943), absolvent FiF UK v Bratislave, prozaik, scenárista a publicista, je autorom čitateľsky úspešných románov Skleníková Venuša, Tu musíš žiť, Chirurgický dekameron, Tábor padlých žien, Krajina zabudnutia, Len jedna jar, Portréty prežitia, kníh literatúry faktu Hriešna Vydrica, Transporty nádeje, Dva slovenské osudy Špitzer-Mach, biografických diel o Jánovi Lajčiakovi a Štefanovi Krčmérym, kníh rozhovorov s Rudolfom Dobiášom Vyniesť na svetlo dňa príbehy dlhej noci a s Tiborom Žilkom Dar a bremeno dvojitej identity. Jeho diela dostali aj filmovú či televíznu podobu, vyšli vo viacerých domácich vydaniach i v prekladoch do piatich slovanských jazykov, angličtiny, maďarčiny a hebrejčiny. Za doterajšiu literárnu tvorbu získal Cenu ministra kultúry SR a štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
Chatam Sofer – Veľký zázrak sa stal
Peter Salner a kol.
15.9.202314,90
9788056911013
978-80-569-1101-3
Rabín Chatam Sofer je dnes súčasťou multikultúrneho panteónu osobností Bratislavy. Po desiatkach rokov zabudnutia v podzemnej hrobke pri Tuneli sa dočkal poštovej známky, pamätnej striebornej mince, uličky s názvom Sóferove schody ako aj po ňom pomenovanej zastávky MHD. Dopravné značenie, ktoré víta návštevníkov pri vstupoch do mesta, upozorňuje na unikátny areál, kde je pochovaný spolu s ďalšími významnými bratislavskými rabínmi a učencami. Kto bol Chatam Sofer? Vlastným menom Moše Schreiber (1762 – 1839) patrí k najväčším duchovným autoritám tradičného judaizmu. Počas života bol označovaný titulom „gaon“ (génius), čo poukazovalo na jeho brilantné intelektuálne schopnosti a rozsiahle vedomosti Tóry a židovského zákona. Dôležitou činnosťou hlavného bratislavského rabína Chatama Sofera bolo pôsobenie na čele Prešporskej ješivy. Ako roš ješiva ju pozdvihol na špičkovú úroveň a vo svojej dobe patrila k najprominentnejším vzdelávacím inštitúciám v židovskom svete. Za tri desaťročia jeho pôsobenia vychoval novú generáciu študentov – rabínov, ktorí jeho učenie šírili po celom svete. Iba v samotnom Uhorsku bolo asi sto rabinátov obsadených jeho žiakmi. V júli 2022 uplynulo 20 rokov od slávnostného otvorenia Pamätníka Chatama Sofera. Židovská komunita aj bratislavská verejnosť tak môže obdivovať moderný objekt, ktorý rešpektuje prísne náboženské tradície judaizmu. Kniha prezentuje rôzne pohľady na zničenie, obnovu, súčasnú prevádzku pamätníka, prináša autentické spomienky, v ktorých priami aktéri hovoria o úspechoch, ale aj problémoch stavby.
Knihu zostavil Peter Salner z príspevkov autorov: Maroš Borský, Martin Bútora, Martin Kvasnica, Vladimír Mühl, Roman Koprda a Michal Čulen. Judaista Maroš Borský sa venuje v knihe životu a dielu učenca Chatama Sofera, diplomat Martin Bútora sa podieľal na procese obnovy Pamätníka z pozície slovenského veľvyslanca v USA, architekt Martin Kvasnica je autorom projektu Chatam Sofer Memoriál, etnológ Peter Salner koordinoval komunikáciu bratislavskej komunity, miestnych úradov a veriacich židov z USA a Izraela, pracovníci firmy RAFT (Vladimír Mühl, Roman Koprda, Michal Čulen) sa podieľali na stavbe Pamätníka. Ich spomienky a fotografie prinášajú originálne a dosiaľ neznáme fakty.
Husák
Tomáš Černák, Branislav Kinčok
25.9.202316,90
9788056906644
978-80-569-0664-4
Kniha približuje najzložitejšie obdobie živote Gustáva Husáka, ktoré začalo jeho zatknutím vo februári 1951 a končilo sa až po vyše deväťročnej "Kalvárii“ prepustením na slobodu. Husákovo zatknutie a odsúdenie malo širšie príčiny. Išlo o súbeh viacerých faktorov, o ktorých sa čitateľ dozvie práve v knihe. Rovnako sa dozvie, kedy a za akých okolnosti bol prepustený na slobodu. Ani potom však nemal kľudný život, keďže žil v postavení amnestovaného zločinca a musel zápasiť s rôznymi prekážkami ako človek druhej kategórie. Konečnú bodku za celou kauzou tzv. slovenského buržoázneho nacionalizmu, ktorá ho dostala do väzenia, dala až súdna a stranícka rehabilitácia v roku 1963. Gustáv Husák stál po svojom zatknutí doslova na krok od šibenice a rozhodovalo sa o jeho bytí a nebytí. V roku 1951 sa stal najhorším zločincom v republike, a pre neho i celú jeho rodinu sa začalo obdobie obrovského utrpenia, ktoré im navždy poznačilo životy. Manželka s dvomi malými synmi musela zápasiť o holú existenciu, zatiaľ čo on vo vyšetrovacej väzbe prechádzal peklom. Kruté vyšetrovanie, fyzické a psychické mučenie, pobyt na samotke. Ako jeden z mála sa na súde nepriznal k vymysleným obvineniam a bránil sa. Konečný verdikt znel doživotie.
Mgr. Branislav Kinčok, PhD. (1979), vyštudoval históriu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Postgraduálne štúdium absolvoval na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V súčasnosti pracuje v Sekcii vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa. Vo svojej činnosti sa venuje politickým procesom v komunistickom Československu po roku 1948, činnosti Štátnej bezpečnosti, ako aj problematike vojnových a povojnových vzťahov Červenej armády so slovenským obyvateľstvom. Je autorom študijnej pomôcky Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954 (2019) a spoluautorom monografie Slovenskí generáli 1939 – 1945 (2013), Gustáv Husák a jeho doba (2015) a autorom desiatok vedeckých štúdií a odborných článkov. PhDr. Tomáš Černák, PhD. (1984), vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor história. Doktorandské štúdium absolvoval na Historickom ústave SAV v roku 2014 obhajobou dizertačnej práce Počiatky komunistického režimu na Slovensku – formovanie mechanizmu moci, ktorá sa venovala politickému vývoju na Slovensku po februári 1948.
Básničky pre detičky
Tatiana Chovancová
25.9.202312,90
9788056908136
978-80-569-0813-6
Básničky pre detičky od najútlejšieho veku. Na ukolísanie i pobavenie. Krátke básničky a riekanky z dedinského prostredia, o kohútovi, ktorý chcel odísť do mesta, o stratenom mackovi, ktorému pomohli sovy, alebo o bylinkách, ktoré prospievajú ako telu tak aj duši.
Tatiana Chovancová (1976, Dolný Kubín), absolventka strednej ekonomickej školy v Martine, žije v Liptovskom Mikuláši, venuje sa podnikaniu v cestovnom ruchu na Liptove, kde aj tvorí. Napísala knižku básničiek pre deti predškolského veku Básničky od Táničky.
Inšpirovaní Talianskom
Martin Vašš
25.9.202314,90
9788056907924
978-80-569-0792-4
Taliansko pútalo pozornosť európskych umelcov niekoľko posledných storočí vďaka mimoriadne bohatej kombinácii podnetov. Vďaka svojim antickým pamiatkam predstavovalo krajinu kultúrnej pamäti Európy. Výtvarníci ale aj spisovatelia ho vnímali ako krajinu umenia s nezabudnuteľnými epochami renesancie a baroka. Pre operných spevákov a hudobníkov bolo Taliansko kolískou opery. V neposlednom rade fascinovalo ako krajina s obdivuhodnou stredomorskou prírodou a úchvatnými vidieckymi i mestskými panorámami a stavbami. Častým zdrojom inšpirácie bol aj taliansky ľud so špecifickými vlastnosťami a fyziognómiou. Fascinácia Talianskom neobišla ani slovenských umelcov z radov výtvarníkov, spisovateľov a operných spevákov. Autor sa v predkladanej publikácii zameriava na 20. storočie a usiluje sa na reprezentatívnej vzorke slovenských umelcov (Mitrovský, Hrušovský, Blaho, Blühová, Hoza, Rolko, Beniak, Jégé, Benka, Petrašovič, Žáry, Dilong, Vesnin, Strmeň, Pudiš, Zmeták, Turčány a ďalší) zdokumentovať, že Taliansko bolo pre slovenských umelcov nezanedbateľnou inšpiračnou studnicou aj v tomto období.
Doc. Mgr. Martin Vašš, PhD. (1983, Bratislava), historik, pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje slovenským politickým, kultúrnym a sociálnym dejinám 20. storočia a vybraným otázkam historiografie 20. storočia. Je autorom vedeckých monografií Slovenská otázka v 1. ČSR, Bratislavská umelecká bohéma v rokoch 1920 – 1945, Zlatá bohéma, Medzi snom a skutočnosťou, Zmenení Parížom a desiatok vedeckých štúdií, ktoré publikoval doma i v zahraničí. Pôsobí aj ako člen redakčných rád historických zborníkov Historia nova a Historica. Je držiteľom Ceny Egona Erwina Kischa za rok 2018.
Panslávi s erbom a korunkou
Roman Holec
4.10.202314,90
9788056907832
978-80-569-0783-2
Dva unikátne a bizarné ľudské osudy reprezentované dvoma šľachticmi – barónom Gregorom Friesenhofom (1840 – 1913) a kniežaťom Liviom Odescalchim (1863 – 1938). Delila ich jedna generácia, niekoľko stupňov na aristokratickom rebríčku a ich celoživotné záujmy. Pre jedného to bolo poľnohospodárstvo a meteorológia v tom najširšom zmysle slova, pre druhého skôr umenie, veda a politika. Mali však aj veľa spoločného. Obaja boli svojím pôvodom cudzincami, ich sídla delilo len čosi cez 10 kilometrov, stali sa bielymi vranami vo svojích rodinách, mnohí ich mali za bláznov a svojimi životnými osudmi si viackrát skrížili cesty. Nakoniec ich spojil vzťah k slovenskému prostrediu a k slovenskému národnopolitickému hnutiu. Friesenhof bol členom výboru Matice slovenskej, dopisovateľom do slovenskej tlače a dušou unikátneho hospodárskeho spolku s tolerantným postojom k slovenským roľníkom a ich záujmom. Odescalchi mal kontakty so slovenskými politikmi, stál na čele prevratu v regióne v roku 1918, organizoval slovenskú šľachtu v prospech Československej republiky a bol v úzkom vzťahu s Maticou slovenskou. Životné osudy oboch osobností spolu s pôvodom a rodinným prostredím, ako aj regionálnym i celoslovenským zakotvením, vytvárajú príbehy, ktoré by človek nevymyslel a ktoré mohli „stvoriť“ len dejiny vo svojej jedinečnosti a pestrosti.
Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959, Bratislava), zaoberá sa dejinami „dlhého“ 19. storočia, jeho špecializáciou sú hospodárske a sociálne dejiny, v súčasnosti najmä dejiny šľachty a environmentálna história. Je autorom 17 samostatných knižných titulov, spoluautorom vyše desiatich syntéz a takmer dvoch stoviek vedeckých štúdií publikovaných v 15 krajinách sveta. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovenčina-dejepis. Pracuje na Historickom ústave SAV, je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.
Hodža – poslanec – minister – premiér
Ľubo Olach
5.11.202314,90
9788056911105
978-80-569-1110-5
JUDr. Milan Hodža (* 1878, Sučany, Rakúsko-Uhorsko – † 1944, Clearwater, USA), slovenský politik, štátnik a publicista. Bol úradujúci prezident Česko-slovenskej republiky, jedenásty, prvý slovenský, predseda vlády Česko-Slovenska a viackrát minister. Napriek tomu, že v slovenskej, ale aj v česko-slovenskej politike, bol ojedinelým zjavom, veľa sa o ňom nevie, nepublikuje. Sám bol zapálený novinár a žurnalistike sa venoval už od svojich dvadsiatych rokov, o sebe toho veľa nenapísal. Zrejme však hlavná príčina tkvie v tom, že žiadnemu režimu celkom nevyhovoval. Pre ľudákov bol počas slovenského štátu čechoslovakista. Pre komunistov po roku 1948 bol predstaviteľ buržoázie a jeden z vinníkov Mníchovskej dohody. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa pri jeho mene spomínali mnohé „smrteľné“ politické hriechy, ale nakoniec ho vzali na milosť. No, ako sa hovorí v jednej anekdote, zlý dojem, aj po vysvetlení situácie, zostal. Kniha približuje čitateľovi život a politické pôsobenie Milana Hodžu v novodobých slovenských dejinách.
Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vyšli mu zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát, Prezidentka a Predseda a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš, Osuský – zabudnutý diplomat a Juriga– kňaz, buditeľ, politik. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.
Spišské remeslá, cechy a obchod od polovice 17. storočia do ich zrušenia v roku 1972
Miriam Lengová
5.3.202416,90
9788056905739
978-80-569-0573-9
Piateho novembra 1772 spišské mestá pripíjali na zdravie cisárovi Jozefovi II. a Márii Terézii, arcivojvodkyni rakúskej a kráľovnej uhorskej a českej. Veselie sprevádzalo ukončenie 360 rokov trvajúceho zálohu časti spišského regiónu. Osemnáste storočie však pre Spiš a jeho obyvateľov nezačalo radostne. Spamätať sa museli zo spúšte, ktorú v krajine zanechali sto rokov trvajúce vojny. Po rokoch hojnosti prišli roky odriekania. Boje medzi vojskami protihabsbursky orientovanej uhorskej šľachty, osmanskými plukmi a cisárskou armádou ako aj násilná rekatolizácia významne zasiahlli do politického, náboženského a hospodárskeho vývoja spišského regiónu. Mier, ktorý v roku 1711 ukončil boje, prišiel v pravý čas. Spišské mestá rozkvitli, znova sa v nich rozprúdili remeslá a obchod, pôsobili v nich významní obchodníci, remeselníci a umelci európskeho formátu zlatník Ján Siláši, sochár Ján Brokoff či maliari romantizmu Ján Czauczik a Ján Rombauer, dvorný maliar cára Alexandra I..
PhDr. Miriam Lengová, M.A., pôsobí ako historička a archivárka vo Philips Company Archives, Royal Philips N.V., Holandsko. Absolvovala odbor história – nemecký jazyk a literatúra na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a archívnu vedu na Universiteit van Amsterdam v Holandsku. Publikovala niekoľko vedeckých štúdií a článkov vo vedeckých periodikách na Slovensku aj v Holandsku v oblasti histórie (najmä dejiny remesiel a cechov) a archivistiky. Je autorkou kníh Kežmarskí remeselníci (2013), Remeslá, cechy a obchod na Spiši do polovice 17. storočia (2017) a spoluautorkou knihy Philips, familie van ondernemers (Philips, rodina podnikateľov) (2016).