Kniha Bratislavské rarity prekvapí aj dobrého znalca. Koľko unikátov skrýva naše mesto a jeho najbližšie okolie. O to vzácnejšia bude pre tých, ktorí mesto len spoznávajú. Čitateľ sa dozvie množstvo zaujímavostí o korune na veži Dómu, o vzácnych gobelínoch v Primaciálnom paláci, o stáročnej tradícii vežových koncertov. Spolu s autorom nazrieme do prešporských dvorov, ktoré ukrývajú pozoruhodné tajomstvá, navštívime slávne prešporské hostince a hotely. Dozvieme sa, ako sa riadila doprava na Dunaji, ako bolo ešte donedávna osvetlené mesto, že v Bratislave máme dodnes najužší dom aj najmenší šľachtický palác v Európe. V knihe sa hovorí aj o prešporských a bratislavských mostoch, o veľkých prírodných katastrofách, ktoré postihli mesto, o vodných mlynoch a železnici, o katoch a bosorkách, o balónoch a vzducholodiach nad mestom, o tom, čo skrývajú priečelia domov a palácov, kam sa chodili Bratislavčania kúpať, ako sa cestovalo električkou do Viedne, prečo má Bratislava prívlastok mesto mieru a ako vôbec dostala Bratislava svoje meno.

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej. Je synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. V rokoch 1964 – 1983 pracoval ako vedecký tajomník Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva. V časopisoch a novinách publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy, písal rozprávky pre deti. História Bratislavy je jeho celoživotnou témou.

Takmer 60 portrétov osobností kľúčového významu v tisícročnej histórii Európy, ktoré žili na území Bratislavy, alebo sa trvalo zapísali do našich dejín – Marcus Aurelius, Haydn, Cyril a Metod, Chatam Sofer, Pápež Lev IX., Paracelsus, Jókai, Jesenius, Johann Strauss, uhorskí králi korunovaní v Prešporku, Andersen, Beethoven, Petöfi, Eugen Savojský, Peter Veľký, Lanfranconi, Martinego, Ján Sobieski, Brahms, Donner, nositeľ Nobelovej ceny Lenard, Bartók, Lessing, Lehár, Hummel, Edison, Mozart, Einstein a ďalší. Autor predstavuje Bratislavu ako živé stredoeurópske centrum v rímskych časoch, v období Veľkej Moravy, na počiatku uhorských dejín, v čase tureckých vojen aj dnes.

Igor Janota (1921 - 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej. Bol synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. Publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy, písal rozprávky pre deti. Od roku 2006 mu vyšli knihy Bratislavské rarity, Oprášené historky zo starej Bratislavy, Slávni ľudia v Bratislave, Rozprávky a povesti zo starej Bratislavy, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Dobrodružný život J. W. Kempelena, Príbehy bratislavských fontán a studní, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Prešporské rozprávky. História Bratislavy bola jeho celoživotnou témou.

Už tretie vydanie jednej z najúspešnejších kníh o Bratislave z pera Igora Janotu. Ako vznikali názvy bratislavských lokalít – Somársky vrch, Vydrica a Zuckermandel, Firšnál a Sahara, Lurdy na Hlbokej ulici, Kalvária, Slávičie údolie, Habánsky mlyn, Železná studnička, Kamzík a Koliba, Devín, Engerau – Ligetfalu – Petržalka. V knihe sa dočítate aj o najstarších mapách, dozviete sa, kde bolo centrum Samovej ríše, kde sa vyberalo mýto, o mincovniach, čo ukrývajú krypty kostolov a ďalšie zaujímavé historky zo starého Prešporka.

Igor Janota (1921 – 2008) vyštudoval Vysokú školu obchodnú. Publikoval vyše tritisíc článkov o histórii a zozbieral asi stopäťdesiat povestí zo starej Bratislavy. Vyšli mu knihy Bratislavské rarity, Slávni ľudia v Bratislave, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Legendy a mýty zo starej Bratislavy či Rozprávky a povesti z Bratislavy.

Kniha Bratislavské rarity prekvapí aj dobrého znalca, koľko unikátov skrýva naše mesto a jeho najbližšie okolie. O to vzácnejšia bude pre tých, ktorí mesto len spoznávajú. Čitateľ sa dozvie množstvo zaujímavostí o korune na veži Dómu, o vzácnych gobelínoch v Primaciálnom paláci, o stáročnej tradícii vežových koncertov. Spolu s autorom nazrieme do prešporských dvorov, ktoré ukrývajú pozoruhodné tajomstvá, navštívime slávne prešporské hostince a hotely. Dozvieme sa, ako sa riadila doprava na Dunaji, ako bolo ešte donedávna osvetlené mesto, že v Bratislave máme dodnes najužší dom aj najmenší šľachtický palác v Európe. V knihe sa hovorí aj o prešporských a bratislavských mostoch, o veľkých prírodných katastrofách, ktoré postihli mesto, o vodných mlynoch a železnici, o katoch a bosorkách, o balónoch a vzducholodiach nad mestom, o tom, čo skrývajú priečelia domov a palácov, kam sa chodili Bratislavčania kúpať, ako sa cestovalo električkou do Viedne, prečo má Bratislava prívlastok mesto mieru a ako vôbec dostala Bratislava svoje meno.

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej. Je synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. V rokoch 1964 –1983 pracoval ako vedecký tajomník Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva. V časopisoch a novinách publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy, písal rozprávky pre deti. História Bratislavy je jeho celoživotnou témou.

Autor popisuje rehoľné spoločenstvá od príchodu na naše územie, násilnú likvidáciu počas barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 a návrat niektorých z nich po roku 1989. Počas stáročí tu rehole plnili svoje náboženské poslanie, vykonávali rozsiahlu humanitárnu, zdravotnícku ale aj národno-osvetovú činnosť. Popri predstavení tých najznámejších: františkánov, saleziánov, benediktínov, jezuitov, kapucínov, antonitov, cisterciánov, dominikánov, milosrdných bratov, trinitárov, uršulínok a klarisiek zaznamenáva aj činnosť menej známych reholí, akými boli krížovníci, lazaristi, kanonistky sv. Augustína rehole Notre Dame, milosrdné sestry. Ich poslaním bolo predovšetkým poskytovať milosrdenstvo, pomáhať v utrpení a podporovať chudobných. Kniha je doplnená aj o históriu sakrálnych stavieb a najznámejších kláštorov na území Bratislavy s množstvom unikátnych dobových fotografií.

Šesťdesiat príbehov o najznámejších, dodnes existujúcich, ale aj o tých zaniknutých bratislavských fontánach, studniach a studničkách, ktoré oddávna vzrušovali fantáziu Bratislavčanov. Rolandova fontána, radničná studňa, fontána Čiernej panej, fontány v záhradách, v Reťazovom dome, krvavá studnička na Kalvárii a ďalšie, ktoré autor literárne oživil, a predstavil nám Bratislavu aj ako mesto plné striekajúcich a chrliacich fontán, osviežujúcich a chladných studní.

Prešporské rozprávky sú výberom povestí, legiend, rozprávok a mýtov z autorovej milovanej Bratislavy. Zákutia starého Prešporka ožívajú v jeho rozprávaní o starej radnici, hradnom duchovi, Ganymédovej fontáne, o chodbe pod Dunajom, o striebornom orlovi, starej synagóge, vodníkovi z Prievozu, o strašidlách, alchymistovi, krvavej studničke, o Floriánovi, o poklade bezhlavého mnícha a ďalších miestach, udalostiach, postavách a postavičkách zo starého mesta i blízkeho okolia, od najstarších čias po súčasnosť, prerozprávané neopakovateľným štýlom.

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej, syn Ľudovíta Janotu, autora knihy o slovenských hradoch. Podobne ako jeho otca zaujímala história, aj preňho sa dejiny, predovšetkým dejiny Bratislavy, stali celoživotnou témou. Publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starého Prešporka. Písal rozprávky pre deti. Mnohé z jeho textov o histórii mesta vyšli knižne: Oprášené historky zo starej Bratislavy, Slávni ľudia v Bratislave, Bratislavské rarity, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Príbehy bratislavských fontán a ďalšie.

Prešporský vynálezca, európska legenda Johann Wolfgang von Kempelen (1743 – 1804) bol prešporský učenec, vynálezca a konštruktér. Patril k významným osobnostiam Uhorska. Ako právnik a politik sa podieľal na reformách Márie Terézie, stal sa miestodržiteľom Banátu rozvráteného tureckými vojnami aj správcom soľných baní. Zostrojil písací stroj pre slepcov, skonštruoval čerpadlo, ktoré ťahalo vodu na Bratislavský hrad, navrhol fontánu pre cisárske sídlo vo viedenskom Schönbrunne aj slávny šachový a hovoriaci automat.

Igor Janota (1921 – 2008) vyštudoval Vysokú školu obchodnú. Publikoval vyše tritisíc článkov o histórii a zozbieral asi stopäťdesiat povestí zo starej Bratislavy. Knižne vydal Oprášené historky zo starej Bratislavy, Slávni ľudia v Bratislave, Bratislavské rarity, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Legendy a mýty zo starej Bratislavy či Rozprávky a povesti z Bratislavy.

2. vydanie jednej z najúspešnejších kníh o Bratislave z pera Igora Janotu.

Ako vznikali názvy bratislavských lokalít – Somársky vrch, Vydrica a Zuckermandel, Firšnál a Sahara, Lurdy na Hlbokej ulici, Kalvária, Slávičie údolie, Habánsky mlyn, Železná studnička, Kamzík a Koliba, Devín, Engerau – Ligetfalu – Petržalka. V knihe sa dočítate aj o najstarších mapách, dozviete sa, kde bolo centrum Samovej ríše, kde sa vyberalo mýto, o mincovniach, čo ukrývajú krypty kostolov a ďalšie zaujímavé historky zo starého Prešporka.

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej. Je synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. V rokoch 1964 –1983 pracoval ako vedecký tajomník Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva. V časopisoch a novinách publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy, písal rozprávky pre deti. História Bratislavy je jeho celoživotnou témou.Kniha Bratislavské rarity prekvapí aj dobrého znalca, koľko unikátov skrýva naše mesto a jeho najbližšie okolie. O to vzácnejšia bude pre tých, ktorí mesto len spoznávajú. Čitateľ sa dozvie množstvo zaujímavostí o korune na veži Dómu, o vzácnych gobelínoch v Primaciálnom paláci, o stáročnej tradícii vežových koncertov. Spolu s autorom nazrieme do prešporských dvorov, ktoré ukrývajú pozoruhodné tajomstvá, navštívime slávne prešporské hostince a hotely. Dozvieme sa, ako sa riadila doprava na Dunaji, ako bolo ešte donedávna osvetlené mesto, že v Bratislave máme dodnes najužší dom aj najmenší šľachtický palác v Európe. V knihe sa hovorí aj o prešporských a bratislavských mostoch, o veľkých prírodných katastrofách, ktoré postihli mesto, o vodných mlynoch a železnici, o katoch a bosorkách, o balónoch a vzducholodiach nad mestom, o tom, čo skrývajú priečelia domov a palácov, kam sa chodili Bratislavčania kúpať, ako sa cestovalo električkou do Viedne, prečo má Bratislava prívlastok mesto mieru a ako vôbec dostala Bratislava svoje meno.