Juraj Hradský

knihy autora Juraj Hradský
obal knihy Bitka pri Lamači

Bitka pri Lamači

Juraj Hradský

30.7.2019
12,90
9788056903896
978-80-569-0389-6

Po víťazstve pruskej armády v bitke pri Hradci Králové, 3. júla 1866, sa rakúske vojská presúvali k Prešporku, kde mali zabrániť v postupe na Viedeň. Bitka pri Lamači ukončila Prusko-Rakúsku vojnu na poludnie 22. júla 1866, kedy vstúpilo do platnosti prímerie. V dôsledku prehratej vojny musel cisár František Jozef I. prijať veľa pokorujúcich opatrení s obrovskými územnými aj finančnými dôsledkami. Autor zaznamenáva priebeh bitky a udalosti odohrávajúce sa v priľahlých obciach, rokovania predchádzajúce podpisu mierovej zmluvy v Mikulove a následne v Prahe. Popisuje charakter a stav nepriateľských armád, analyzuje jednotlivé zbory, ich výstroj a výzbroj, predstavuje veliteľov a padlých oboch armád. Z dobových kroník poznávame aj život v Prešporku, Lamači, Dúbravke, Záhorskej Bystrici a v Devínskej Novej Vsi krátko pred samotnou bitkou.

Juraj Hradský (1953), výtvarník a publicista. Je autorom viacerých monografií a početných článkov o historických zbraniach v odborných časopisoch. Podľa jeho výtvarných návrhov bola zhotovená šabľa pre dôstojníkov Čestnej stráže prezidenta SR M-1998, ako aj zbrane pre Čestnú stráž prezidenta Slovenskej republiky - puška, bodák, patróntaška a šabľa. O dejinách hlavného mesta napísal knihy: Napoleon a Bratislava, Bratislavskí majstri kati, Štefánka - legenda na rohu, Rusovce, Jarovce, Lamač, Čunovo, Dúbravka, Legendárna kaviareň Štefánka. Je tiež autorom knihy Odsúdený č. 3359 Štefan Kiripolský. Je členom Československej Napoleonskej spoločnosti so sídlom v Brne, Medzinárodnej Napoleonskej spoločnosti so sídlom v Montreale, Slovenskej muzeálnej spoločnosti, Slovenskej genealogickej a heraldickej spoločnosti. Žije a tvorí v Bratislave.

obal knihy Dúbravka

Dúbravka

Juraj Hradský

12.12.2018
12,90
9788056901670
978-80-569-0167-0

Dúbravka leží na východnom úpätí Devínskej Kobyly. Pôvodná obec existovala už v 14. storočí a patrila hradu Devín. Jej história je ale oveľa staršia. Výhodná geografická poloha ju predurčovala na osídlenie už v pravekom období. Dôkazom sú archeologické nálezy z doby kamennej. Zachovali sa unikátne pamiatky aj z rímskeho obdobia. Následne sa tu usídlili Kelti a oblasť bola obývaná v čase Veľkomoravskej ríše. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1574. Je spojená s osídlením Chorvátov, ktorí utekali pred tureckým nebezpečenstvom z Balkánskeho polostrova a usadili sa v Dúbravke a v neďalekom Lamači. Dúbravku neobišli napoleonské vojny a bola zničená aj počas Prusko-rakúskej vojny v roku 1866. Obec bola pripojená k Bratislave v roku 1946.

Juraj Hradský (1953), výtvarník a publicista. Je autorom viacerých monografií o historických zbraniach. Podľa jeho výtvarných návrhov boli zhotovené zbrane pre Čestnú stráž prezidenta. O dejinách hlavného mesta napísal knihy Napoleon a Bratislava, Bratislavskí majstri kati, Legenda na rohu – Štefánka, Rusovce, Jarovce, Lamač, Čunovo a Dúbravka. Je členom Československej a Medzinárodnej napoleonskej spoločnosti, Slovenskej muzeálnej spoločnosti a Slovenskej genealogickej a heraldickej spoločnosti. Žije a tvorí v Bratislave.

obal knihy Rusovce – Oroszvár – Karlburg|2. vydanie

Rusovce – Oroszvár – Karlburg

Juraj Hradský, Jozef Mallinerits

25.7.2018
13,90
9788056903117
978-80-569-0311-7

Rusovce ležia v hraničnom trojuholníku medzi Slovenskom, Rakúskom a Maďarskom. Toto územie s bohatou históriou bolo osídlené už v praveku. Žili tu Kelti a neskôr Rimania postavili vojenský tábor Gerulata. Po vpáde germánskych kmeňov sem prišli Longobardi, Avari a Slovania. Najstaršia písomná zmienka o Rusovciach pochádza z roku 1208. Nachádza sa v listine kráľa Ondreja II., ktorou potvrdil založenie benediktínskeho opátstva. Rusovský kaštieľ je osadený v nádhernom parku ohraničenom dunajským ramenom. Jeho prvými majiteľmi boli Zichyovci, po nich gróf Hugo Henckel a napokon gróf Elemér Lónyay s manželkou Štefániou, belgickou princeznou. Bol svedkom vzácnych návštev, usporadúvali sa tu kráľovské poľovačky a hostiny. Pobyt nemeckých a ruských vojakov na konci 2. svetovej vojny poznačil kaštieľ aj park. Poslední majitelia po vojne odišli do neďalekej Pannonhalmy, kde sú pochovaní. Na základe Parížskej dohody, dňa 15. októbra 1947, boli Rusovce pričlenené k Československu. Dobové pohľadnice, dokumenty, autentické záznamy rozprávania pamätníkov, listiny a fotografie zachytávajú každodenný život obyvateľov Rusoviec, majiteľov kaštieľa ale aj dominanty obce.

obal knihy Čunovo Sarndorf Dunacsún

Čunovo Sarndorf Dunacsún

Juraj Hradský

19.6.2018
12,90
9788056901700
978-80-569-0170-0

Čunovo je najjužnejšou mestskou časťou Bratislavy. Leží v hraničnom trojuholníku medzi Rakúskom, Maďarskom a Slovenskom. Na základe Parížskej mierovej konferencie boli obce Rusovce, Jarovce a Čunovo v roku 1947 pripojené k Československu. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1232, z obdobia vlády kráľa Ondreja II. Epidémia cholery v roku 1497 a následná turecká expanzia podunajskú oblasť vyľudnili. Začiatkom 16. storočia sa sem presídlili Chorváti utekajúci pred turkami. Našli tu druhú vlasť a svoje kultúrne tradície i reč udržujú dodnes. V roku 1972 bolo Čunovo pripojené ako mestská časť k hlavnému mestu Bratislava.

Juraj Hradský (1953), výtvarník a publicista. Je autorom viacerých monografií o historických zbraniach. Podľa jeho výtvarných návrhov boli zhotovené zbrane pre Čestnú stráž prezidenta. O dejinách hlavného mesta napísal knihy Napoleon a Bratislava, Bratislavskí majstri kati, Legenda na rohu – Štefánka, Rusovce, Jarovce, Lamač, Čunovo a Dúbravka. Je členom Československej a Medzinárodnej napoleonskej spoločnosti, Slovenskej muzeálnej spoločnosti a Slovenskej genealogickej a heraldickej spoločnosti. Žije a tvorí v Bratislave.

obal knihy Lamač

Lamač

Juraj Hradský

28.9.2016
12,90
9788081147708
978-80-8114-770-8

Obec Lamač leží na úpätí Malých Karpát severne od Bratislavy. V 16. storočí sa tu usídlili chorvátski kolonisti. Stáročia bola vinárskou, poľnohospodárskou a ovocinárskou zásobárňou pre prešporské trhy. Najvýznamnejšou udalosťou v dejinách Lamača – Blumenau bolo posledné dejstvo Prusko-rakúskej vojny, ktoré vošlo do dejín ako „Bitka pri Lamači“. Oveľa dôležitejšie v živote obyvateľov obce však vždy boli tzv. „malé dejiny“ – každodenný život, ktorý sa odvíjal od tradícií a zvykov, zachytený aj v povestiach, ktoré sa odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Tvorili ich významné osobnosti, remeselníci, umelci, ale aj inštitúcie ako kostol, škola či miestne spolky. V roku 2016 si obec pripomína tri najvýznamnejšie udalosti svojich dejín: 725 rokov od prvej písomnej zmienky, 150 rokov od Bitky pri Lamači a 70. výročie pripojenia k Bratislave.

Juraj Hradský (1953), výtvarník a publicista. Je autorom viacerých monografií o historických zbraniach. Podľa jeho výtvarných návrhov boli zhotovené zbrane pre Čestnú stráž prezidenta. O dejinách hlavného mesta napísal knihy Napoleon a Bratislava, Bratislavskí majstri kati, Legenda na rohu – Štefánka, Rusovce, Jarovce. Je členom Československej a Medzinárodnej napoleonskej spoločnosti, Slovenskej muzeálnej spoločnosti a Slovenskej genealogickej a heraldickej spoločnosti. Žije a tvorí v Bratislave.

obal knihy Jarovce

Jarovce

Juraj Hradský, Jozef Mallinerits

29.8.2008
8,93
9788089218813
978-80-89218-81-3
Geografická poloha v hraničnom trojuholníku, v blízkosti Dunajského veľtoku, oddávna predurčovala Jarovce, aby sa stali dôležitou križovatkou obchodných ciest, vojenských ťažení, či prosperujúcim a strategicky dôležitým hospodárskym a ekonomickým zázemím. Na tomto území sa nachádzalo súvislé osídlenie od prehistorických čias až po súčasnosť. Dôležitým medzníkom v histórii obce bol príchod Chorvátov. Autori mapujú históriu Jaroviec do polovice 20. storočia, kedy 15. októbra 1947, na základe Parížskej dohody, boli spolu s Rusovcami a Čunovom, pričlenené k Československu. Kniha vychádza k osemstému výročiu prvej písomnej zmienky o Jarovciach 1208 – 2008.
obal knihy Rusovce – Oroszvár – Karlburg

Rusovce – Oroszvár – Karlburg

Juraj Hradský, Jozef Mallinerits

27.8.2007
9,26
9788089218523
ISBN 978-80-89218-52-3
Rusovce ležia v hraničnom trojuholníku medzi Slovenskom, Rakúskom a Maďarskom. Toto územie s bohatou históriou bolo osídlené už v praveku. Žili tu Kelti a neskôr Rimania postavili vojenský tábor Gerulata. Po vpáde germánskych kmeňov sem prišli Longobardi, Avari a Slovania. Najstaršia písomná zmienka o Rusovciach pochádza z roku 1208. Nachádza sa v listine kráľa Ondreja II., ktorou potvrdil založenie benediktínskeho opátstva. Rusovský kaštieľ je osadený v nádhernom parku ohraničenom dunajským ramenom. Jeho prvými majiteľmi boli Zichyovci, po nich gróf Hugo Henckel a napokon gróf Elemér Lónyay s manželkou Štefániou, belgickou princeznou. Bol svedkom vzácnych návštev, usporadúvali sa tu kráľovské poľovačky a hostiny. Pobyt nemeckých a ruských vojakov na konci 2. svetovej vojny poznačil kaštieľ aj park. Poslední majitelia po vojne odišli do neďalekej Pannonhalmy, kde sú pochovaní. Na základe Parížskej dohody, dňa 15. októbra 1947, boli Rusovce pričlenené k Československu. Dobové pohľadnice, dokumenty, autentické záznamy rozprávania pamätníkov, listiny a fotografie zachytávajú každodenný život obyvateľov Rusoviec, majiteľov kaštieľa ale aj dominanty obce.
obal knihy Bratislavskí majstri kati

Bratislavskí majstri kati

Juraj Hradský

20.6.2006
8,27
9788089218165
ISBN 80-89218-16-4
Až do konca 19. storočia s a v Prešporku verejne popravovalo. Dnes tieto ponuré miesta exekúcií pripomínajú už iba záznamy v súdnych knihách. Popravovalo sa na Hlavnom námestí, pri Kostole sv. Trojice, na Krížnej ulici, na rohu Trnavskej a Vajnorskej ulici, na Somárskom vrchu nad Hradom. Bratislavské privilégiá, mestská justícia, právo, zločiny a tresty, mená bratislavských majstrov katov, zápisnice, v ktorých sú zaznamenané svedectvá o obvineniach, mučení a trestoch – o tom všetkom vydáva svedectvo kniha Juraja Hradského – Bratislavskí majstri kati. Kati – ľudia bez cti, ktorých sa slušný občan stránil a sám by stratil česť pri styku s nimi. Ale nebolo to tak vždy. V dávnych dobách požívali majstri kati všeobecnú úctu a vážnosť. Ich remeslo bolo potrebné a verejnosťou akceptované. Na základe hrdelných rozsudkov mestského súdu bol kat poslednou inštanciou, ktorá zbavila mesto zločinca, ktorý hrubo porušoval mestské právo, ohrozoval životy obyvateľov mesta a ich majetok. Popravovalo sa viacerými spôsobmi, z ktorých najpotupnejšie bolo obesenie. Kat odsúdených zločincov stínal, ale aj vešal, lámal v kolese, pálil, topil, nabodával na koly či uvláčil za chvostom koňa. K tomuto pribudlo i mučenie obvinených, na ktorom sa kat spolu s pomocníkmi podieľal. Toto všetko sa dialo na základe rozsudku richtára a mestskej rady, ktorí mali najvyššie právomoci a kat spolu s pomocníkmi boli vykonávateľmi nariadení. Ľudia to však vnímali inak – kata sa báli a zároveň ním opovrhovali, štítili sa stretnutia s ním, odmietali jeho spoločnosť. Kati žili oddelene, pri mestských hradbách. Mali zakázané prechádzať hlavnou mestskou bránou, pre ich potreby slúžila tzv. katovská, alebo rasovská fortňa. V hostinci či v krčme, mali vyhradený kút, kam si žiadny slušný občan nesadol. Podobne to bolo aj v kostole. Títo ľudia, potrební pre dodržiavanie poriadku a práva v meste, vykonávatelia rozsudkov mestského súdu, ktorí sa zároveň starali o čistotu mesta, odchytávanie túlavých psov a mačiek, sa stali vyvrheľmi spoločnosti a obeťami predsudkov. Ale ľudia kata aj vyhľadávali, v noci, tajne, v strachu a obavách klopali na jeho príbytok.
obal knihy Napoleon a Bratislava

Napoleon a Bratislava

Juraj Hradský

17.10.2005
8,27
9788088912903
ISBN 80-88912-90-3
Juraj Hradský (1953), výtvarník a publicista sa narodil v Cíferi neďaleko Bratislavy. Záujem o vojenskú históriu vyjadril vo svojich výtvarných a literárnych prácach. Napísal niekoľko monografií o historických zbraniach, podľa jeho výtvarných návrhov bola vyrobená šabľa pre dôstojníkov Pluku čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky, je členom Medzinárodnej napoleonskej spoločnosti. Kniha Napoleon a Bratislava 1805, 1809 pripomína dvesté výročie podpísania tzv. Bratislavského mieru v zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca dňa 26. decembra 1805 po bitke pri Slavkove. Týmto aktom prakticky zanikla Svätá ríša rímska nemeckého národa a jeho dôsledky dopadli na ďalší vývoj Európy. Obyvatelia a návštevníci Paríža často ani nevedia, že ulica Rue de Presbourgh neďaleko Champs Elysée je pomenovaná podľa metropoly Slovenska. V Paríži na Napoleonovom Víťaznom oblúku má svoje miesto i reliéf, pripomínajúci slávne víťazstvo v bitke „troch cisárov“ pri Slavkove 2. decembra 1805. Na základe dobových dokumentov autor popisuje život v Prešporku počas pobytu napoleonských vojsk pri podpisovaní mierovej zmluvy. Uzatvorenie mieru malo mestu a krajine zaručiť na dlhý čas pokoj a prosperitu. Už v lete roku 1809 po bitke pri Wagrame sa Napoleon do Prešporka vrátil. Jeho vojská mesto drancovali a ničili ostreľovaním z južného brehu Dunaja. Časť mesta spolu s Hradom sa vtedy premenila na dymiace spálenisko.
obal knihy Kaviareň Štefánka

Kaviareň Štefánka

Juraj Hradský, Adalbert Hackenberger, Viliam Stockmann

25.11.2021
15,90
9788056903292
978-80-569-0329-2

Komplexný príbeh jedného miesta - domu na Suchom mýte s popisným číslom 741/59, ktorý vstúpil do histórie Bratislavy a povedomia jej obyvateľov a návštevníkov ako „Kaviareň Štefánka“. Bohatú a pohnutú históriu „Cafe Stefanie - Kaviareň Štefánia - Štefánka“ sme sledovali od jej počiatkov až do súčasnosti. Cez osudy jej majiteľov, hostí a štamgastov, ktorí jej dodávali osobitý lesk a punc nielen vážnosti a dôležitosti, ale aj noblesy a elegancie. Zostáva nám veriť, že Štefánka zostane súčasťou dnešnej Bratislavy rovnako, ako bola súčasťou tej minulej a naďalej nám bude pripomínať staré zašlé časy našich rodičov a prarodičov, ktorí v nej v príjemných posedeniach pri kávičke strávili veľa pekných chvíľ. A snáď nielen pripomínať tie zašlé časy kaviarenskej noblesy a elegancie, o ktorej sa dočíta dnešná generácia hostí práve v tejto knižke, ale že tu, v jej priestoroch nájdu okrem legendy akou je kaviareň obklopená, aj modernú súčasnosť v podobe profesionality, ktorou sa kaviareň Štefánka v novom šate prezentuje verejnosti.

Juraj Hradský (1953), výtvarník a publicista. Je autorom viacerých monografií o historických zbraniach. Podľa jeho výtvarných návrhov boli zhotovené zbrane pre Čestnú stráž prezidenta. O dejinách hlavného mesta napísal knihy Napoleon a Bratislava, Bratislavskí majstri kati, Legenda na rohu – Štefánka, Rusovce, Jarovce, Lamač, Čunovo a Dúbravka. Je členom Československej a Medzinárodnej napoleonskej spoločnosti, Slovenskej muzeálnej spoločnosti a Slovenskej genealogickej a heraldickej spoločnosti. Žije a tvorí v Bratislave.