Soňa Valentová (1946), popredná predstaviteľka lyrických postáv, krehkých žien, ale i vášnivých osudových domín. V činohre SND stvárnila takmer deväťdesiat tragických i komediálnych úloh a to nielen v réžii manžela Pavla Haspru, ale aj v inscenáciách Karola L. Zachara, Petra Mikulíka, Jozefa Palku, Jozefa Bednárika, Ľubomíra Vajdičku či Romana Poláka. Soňa Valentová svojou osobnosťou a štýlom prejavu prinášala vždy na javisko, pred kameru a mikrofón originalitu, špecifickosť a hereckú flexibilitu. Aj cez jej herecké osudy možno mapovať vývoj slovenského činoherného herectva druhej polovice 20. a začiatok 21. storočia. Publikácia Soňa Valentová – Cesta herečky nesleduje herečkine privátne osudy, nie je ani adoráciou výnimočnej umelkyne, ale triezvym teatrologickým zhodnotením jej hereckej individuality. Autorovým cieľom je analýza Valentovej hereckého slohu, so všetkými podstatnými spoločenskými a kultúrnymi kontextami, ktoré ovplyvňovali divadelné dianie a tým aj formovanie hereckého súboru SND.

Karol Mišovic (1987) ukončil Divadelnú fakultu VŠMU. V praxi sa sústreďuje predovšetkým na výskum slovenskej divadelnej histórie s dôrazom na réžiu a herectvo dvadsiateho storočia. Aktívne sa venuje aj publikačnej a vedeckej činnosti v oblasti súčasnej teatrológie. Prednáša Dejiny slovenského a českého divadla. V roku 2016 mu vyšla knižná publikácia Javiskové osudy, v ktorej sa zaoberá históriou slovenského ženského herectva s osobitným prízvukom na herečky Máriu Prechovskú, Evu Kristinovú, Vieru Strniskovú, Zdenu Gruberovú a Evu Polákovú.