Kaye

knihy autora Kaye
obal knihy ARISTOTELES

ARISTOTELES

Kaye, Thomson

3.2.2006
6,61
9788089218004
ISBN 80-89218-00-8
Aristoteles (384 – 322 pred n. l.) nepochybne ovplyvnil ideovú podobu západného myslenia viac než ktorýkoľvek iný filozof. Takmer každý nasledujúci filozof sa musel viac či menej otvorene vyrovnávať s jeho argumentmi. Ešte aj na začiatku dvadsiateho prvého storočia patria jeho práce medzi najcitovanejšie diela západnej literatúry. Vo svojej filozofii Aristoteles formuloval veľmi silnú konkurenčnú teóriu k Platónovej koncepcii všeobecnín (teórii ideí), pričom za jestvujúce v pravom zmysle slova považoval iba indivíduá. Aristotelova metafyzika dominovala v európskej filozofii takmer 2 000 rokov. Nebol však iba pozoruhodným filozofom, ale zaslúžil sa aj o vznik a rozvoj viacerých vedných disciplín: fyziky, biológie, meteorológie, psychológie atď. Osobitnú zmienku si zaslúži Aristotelova logika, ktorá sa až do polovice 19. storočia považovala za definitívny systém. Ako dokumentuje aj táto monografia, Aristotelove názory v oblasti etiky sú stále živé a inšpiratívne.
obal knihy AUGUSTÍN

AUGUSTÍN

Kaye, Thomson

18.1.2006
6,61
9788088912644
ISBN 80-88912-64-4
Augustín (354-430), biskup v meste Hippo, teológ a filozof, vyhlásený za učiteľa Cirkvi. Žil a tvoril v období úpadku a pádu Rímskej ríše. Najprv bol zástancom manicheizmu, neskôr sa pridal ku skepticizmu a nakoniec sa prostredníctvom novoplatonizmu dostáva ku kresťanstvu, ktorému ostáva verný do konca života. Takmer tisíc rokov boli Augustínove texty popri Biblii najčítanejšou literatúrou. Ani neskôr však jeho význam pre dejiny filozofie neupadá. Jeho myslením sa inšpirovali mnohí významní filozofi. Leibnitz sa Augustínom inšpiroval pri uvažovaní o probléme zla, Descartes od neho čerpá inšpiráciu pre svoje „cogito ergo sum“ a pre Wittgensteina bola zaujímavá jeho filozofia jazyka. Ústrednou témou Augustínovho filozofovania bol problém zla. Do filozofie však vniesol aj mnoho iných dôležitých problémov. Uvažoval o dôkazoch existencie Boha, vypracoval zaujímavú teóriu času, uvažoval o ľudskom vnútri, pamäti, podvedomí a o slobodnej vôli. Jeho Vyznania sú prvou významnou autobiografiou v západnej literatúre. Ako odpoveď na vyplienenie Ríma vypracoval v diele Boží štát veľkolepú filozofiu dejín.