Slavo Kalný (1929), publicista, spisovateľ, autor viacerých kníh literatúry faktu, rozhlasových hier a dramatických pásiem. Je držiteľom ceny E. E. Kischa za diela Drámy na hraniciach a Páni novinári.Spojenecké lietadlá bombardovali rafinériu Apollo v Bratislave 16. júna 1944. Zahynulo 74 zamestnancov, ďalší mŕtvi a nezvestní boli v blízkom okolí. Strategický nálet spojencov bol však úspešný aj vďaka priemyselnej špiónke, osemnásťročnej Beatrix Pospíšilovej, prezývanej Trixi. To ona fotografovala objekty závodu, tajné výkazy o výrobe a informovala spojencov o cestách ropných tankerov na Dunaji.Príbeh špiónky Trixi Pospíšilovej sa začína v Prahe na Barrandove. Odtiaľ, po atentáte na Heydricha, odchádza do Bratislavy, kde býva u svojej tety Hrubiškovej nazývanej Biela pani a spolupracuje s ilegálnou odbojovou skupinou Justícia vedenou profesorom Kochom. Po zbombardovaní Apolky sa uchýli Trenčína, profesor Koch odchádza do povstania. Protagonisti vzrušujúceho príbehu sa dočkali oslobodenia. Ale profesora Kocha, ktorého väznili Nemci, roku 1951 odsúdili komunisti na doživotie. Najmladšia špiónka Európy zomrela v Trenčíne roku 1997.Na miestach, kde stála zbombardovaná rafinéria, sa od roku 2005 klenie nový moderný dunajský most Apollo.

Tých svedkov má autor, niekdajší šéfredaktor Smeny, celú galériu. . . A nie obyčajných. Stretával sa s novinármi, literátmi, športovcami, politikmi. Vďaka svojim osobným kontaktom zoznámi čitateľov pútavou formou s „prípadmi“ svojich svedkov – s protagonistami doby. Patrí k nim Bohuslav Chňoupek, Šaňo Mach, Gavril Gryzlov, Ladislav Mňačko, futbalový tréner Ferdinand Daučík, slávny Laco Kubala, rozhlasáčka Ota Plávková, ale aj Laco Bielik, autor svetoznámej fotografie „Muž s obnaženou hruďou pred okupačným tankom“. Prvýkrát priblíži čitateľom tragický osud svojho syna Igora.

Slavo Kalný (1929), publicista, spisovateľ, autor viacerých kníh literatúry faktu, rozhlasových hier a dramatických pásiem. Jeden z posledných príslušníkov slávnej reportérskej generácie, ktorá sa v šesťdesiatych rokoch sformovala v denníku Smena. V posledných rokoch vydal niekoľko kníh literatúry faktu: Odpísaní, Bombardovanie Apolky, Zabudnite na Kocha, knihu reportáží Božie muky. Za literárne dielo získal mnoho ocenení ako napríklad cenu E. E. Kischa za literatúru faktu či cenu Syndikátu slovenských novinárov MERCURIUS EX SLOVAKIA a iné.

Strhujúci životný príbeh lekára a filantropa Karla Kocha, intelektuála, vysokoškolského pedagóga, vynikajúceho chirurga, majiteľa sanatória. Cez vojnu viedol ilegálnu občiansku skupinu Justícia. Po bombardovaní Apolky Nemci vypísali na jeho hlavu odmenu stotisíc mariek. Po vojne bol ako vlastizradca odsúdený na doživotie. Po amnestii a obsadení Československa v auguste 1968, emigroval do Kanady, kde roku 1981 umrel.Komunistický režim Kocha odstránil z našich dejín. Na profesora Kocha, majiteľa sanatória, ilegálneho pracovníka, väzňa Nemcov i komunistov, sme mali zabudnúť.