Pokračovanie úspešnej monografie Vily nad Bratislavou vo forme sprievodcu. Na prechádzkach po atraktívnej vilovej štvrti sa zoznámime s najvýznamnejšími vilami v mimoriadne pestrom slohovom spektre – od romantickej eklektiky až po súčasnosť. Na malom priestore v okolí Slavína tu v posledných desaťročiach dominujú moderné vily s často nevšednou architektúrou. Autori objavili množstvo nových materiálov, fotografií a ďalších príbehov a informácií o vilách, ich majiteľoch, obyvateľoch a histórii tejto lokality.

Tomáš Berka (1947, Bratislava), scénograf, filmový architekt, hudobník, spisovateľ. Ján M. Bahna (1944, Pukanec – 2024, Bratislava), architekt, profesor architektonickej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Malo by to byť čítanie o chlapčenskom a mužskom údele. O živote, len trochu viac zamerané na túžbu, slasť a podobné veci. Akoby hlavná postava žila prehnane eroticky. Je ako sexuálny štvanec alebo obeť vášní. To sa len tak zdá. Keby tieto epizódy ostali zasunuté medzi chodenie do školy, do práce, na úrady alebo hoci aj na pivo, pomer obyčajnosti voči hriešnosti by bol celkom znesiteľný. Veď za šesťdesiat rokov človek niečo zažiť musí...

Pokračovanie úspešnej monografie Vily nad Bratislavou vo forme malého sprievodcu. Na prechádzke po atraktívnej vilovej štvrti na bratislavskom Hradnom kopci nájdeme najvýznamnejšie vily prevažne z medzivojnového obdobia. Autori objavili množstvo nových materiálov, fotografií, dokumentov a ďalších informácií o vilách, ich obyvateľoch a histórii tejto lokality.

Tomáš Berka (1947, Bratislava), scénograf, filmový architekt, hudobník, spisovateľ. Ján M. Bahna (1944, Pukanec), architekt, profesor architektonickej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

O architektúre a životnom štýle vo vilovej časti Bratislavy na Kalvárii, Slavíne s priľahlým Horským parkom a na Hradnom vrchu. Autor a kolektív v krátkych historických exkurzoch zachytávajú ich podobu od stredoveku, keď tam ešte bývali vinohrady, poľovné revíry a pastviny, neskôr výletné reštaurácie a hostince. Tieto lokality sa postupne menili na obytné štvrte lepšie situovaných Bratislavčanov – od letných sídiel talianskeho typu v polovici 19. storočia cez nemecko-maďarskú romantizujúcu a eklektickú zástavbu v okolí Palisád na prelome 19. a 20. storočia až po stavebný rozmach za prvej Československej republiky a súčasnú modernú, občas aj kvalitnú vilovú architektúru. Čitateľ sa zoznámi s najvýznamnejšími projektantmi a staviteľmi, ale aj s pôvodnými i neskoršími majiteľmi a obyvateľmi týchto neraz výnimočných architektonických objektov dotvárajúcich dnešnú siluetu Bratislavy.

Tomáš Berka (1947, Bratislava) vyštudoval scénografiu na VŠMU. Pre divadlá a televízie vytvoril vyše stopäťdesiat scén. Vystavoval vo viacerých európskych krajinách a roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadriennale. Vytvoril dekorácie k tridsiatim filmom, spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. Bol spoluautorom slovenského pavilónu na Expo 2000 v Hannoveri. Založil skupiny Modus, Ex We Five a v roku 1972 s Ferom Griglákom Fermátu, s ktorou nahral sedem albumov a tridsať scénických kompozícií. Tomáš Berka (1947, Bratislava), po štúdiu architektúry na SVŠT vyštudoval scénografiu na VŠMU v Bratislave. Pre divadlá a televízie vytvoril vyše stopäťdesiat scén a viac ako sto divadelných a kultúrnych plagátov. Vystavoval vo viacerých európskych krajinách a v Japonsku. V roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadrienale. Vytvoril dekorácie k tridsiatim filmom, spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. Je spoluautorom slovenského pavilónu na Expo 2000 v Hannoveri. Založil skupiny Modus, Ex We Five a v roku 1972 s Ferom Griglákom Fermátu, s ktorou nahral sedem albumov a tridsať scénických kompozícií. Vydal autobiografickú knihu Blumentálske blues a s Fedorom Frešom knihu Rocková Bratislava. V súčasnosti sa venuje filmovej architektúre. Ján M. Bahna (1944 – 2024), architekt, profesor architektonickej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vyštudoval architektúru na SVŠT a VŠVU v Bratislave. Bol organizátorom stretnutí stredoeurópskych architektov v Spišskej Kapitule a na Starých Splavoch v rokoch 1984 - 89. Po roku 1990 založil AA Ateliér Architektúry. Je prezidentom Spolku architektov Slovenska. Je nositeľom Ceny Dušana Jurkoviča za Centrálu VÚB a Ceny J. Satinského za prínos k rekonštrukciám Bratislavy. Realizoval viaceré vily nad Bratislavou. Žije v Horskom parku. Jeho Vila Linea na Novosvetskej ulici bola publikovaná vo Svetovom atlase architektúry Phaidon a nominovaná na Cenu EU. Zaoberá sa kultúrnym kontextom mesta a krajiny.

Detstvo v okolí Avionu a priestor medzi Firšnálom, Šifbekom, Kollárkom a Račkom tvoria kulisu k rozprávaniu o živote generácie zlatých šesťdesiatych rokov – bigbiťákov, umelcov, flákačov z korza, bohémov. Detí usporiadanej prvorepublikovej generácie, keď sa ešte doma hovorilo po česky, nemecky, maďarsky či po bulharsky... keď vyrastali v záhradách a dvoroch domových blokov, keď blumentálska veža bola najvyššou dominantou a spolužiaci sa delili na evanjelikov a katolíkov, až do chvíle, keď ich prevalcovala pionierska mašinéria. Píše o meste a krajine od komunistického prevratu cez reálny socializmus až po súčasnosť. Čitateľ sa ocitá v prostredí filmu, divadla, džezrokovej hudby, ktoré formovali vzťahy a lásky. Opisuje stretnutia s Kukurom, Hrycom, Kocúrikovou, Satinským, Lasicom, Rollerom, Fišerom, Sikorom, Jakubiskom, Hanákom, Herzom, Frešom, Vargom, Ursínym, Griglákom, Lučeničom, Barinom a ďalšími.

Tomáš Berka (1947, Bratislava) založil skupiny Modus, Ex We Five a v roku 1972 s Ferom Griglákom Fermátu, s ktorou nahral sedem albumov a tridsať scénických kompozícií. Vyštudoval scénografiu na VŠMU. Pre divadlá a televízie vytvoril vyše stopäťdesiat scén. Vystavoval vo viacerých európskych krajinách a roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadriennale. Vytvoril dekorácie k tridsiatim filmom, spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. Bol spoluautorom slovenského pavilónu na Expo 2000 v Hannoveri.