Petržalka leží na území troch osád na pravom brehu Dunaja. Kedysi najväčšia dedina v Československu, dnes jedno z najväčších panelákových sídlisk v strednej Európe. Autor popisuje históriu Petržalky od počiatkov osídlenia, cez rímske obdobie, príchod Slovanov a Pečenehov, etnický a sídelný vývoj v rámci Uhorska, odpor Budapešti odovzdať územie Československu v r. 1918, anexiu Nemeckou ríšou až po pripojenie Petržalky k Československu. Medzi historické pramene vsúva spomienky starých Petržalčanov a ilustruje dobovými fotografiami ľudí, domov, ulíc, obchodov, manufaktúr, tovární, ihrísk, kúpaliska Lido, parku, kaviarní, lodeníc, lunaparkov, bálov, kasární a uličiek totálnej biedy.

Ján Čomaj (1935 – 2020), absolvent štúdia novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, patril v šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia k uznávaným reportérom mládežníckeho denníka Smena. Jeho knižný debut Počmáraný život bol učebnicou umeleckej reportáže. Ani reportérske umenie nezachránilo Čomaja pred nastupujúcimi normalizátormi: musel odísť zo Smeny aj z literatúry. K novinárskej práci sa vrátil až po novembri 1989. V knihe Veľký biliardový stôl predstavil výber zo svojej reportérskej tvorby zo 60. rokov a naplno sa začal venovať žánru literatúry faktu. Vytvoril viac ako dve desiatky príťažlivých knižných portrétov známych historických, umeleckých a popredných hereckých osobností. Temným stránkam našej histórie sa venoval v knihách Súboje s prekliatím či Zločin po slovensky. Tvoril do posledných dní a knihu pamätí Hovorí očitý svedok dokončil krátko pred smrťou.

Zaujímavé detaily z archívov o Hrade v jeho starej podobe i stáročných premenách. Autor nás zavedie do komnát so vzácnymi umeleckými dielami a rozpráva o živote obyvateľov Hradu. Oživí kráľovské návštevy, zásnuby, svadby, veľkolepé slávnosti na počesť hradného panstva. Nazrieme do podzemných žalárov, kde trpeli účastníci protihabsburského boja za slobodu. Prejdeme sa po malebnom Podhradí s domami bohatých mešťanov, nazrieme do šľachtických kúrií a obydlí patricijských rodín. Sme svedkami obliehania mesta, ničivých požiarov, ktoré spustošili mnoho domov, ale aj hrdý prešporský Hrad.

Populárne izraelské bojové umenie krav maga je úzko spojené s Bratislavou. Už začiatkom 20. storočia sa v starom Prešporku usadil Samuel Lichtenfeld – estrádny umelec, univerzálny športový tréner a v neposlednom rade veľký propagátor systému sebaobrany džiu-džicu. Od roku 1908 svoje vedomosti a schopnosti naplno zúročil pri práci v mestskej polícii ako detektív. V boji so zákerným zločinom pokračoval aj po vzniku Československej republiky na poste obvodného inšpektora štátnej polície. K športu viedol aj svojich synov. Mladší Imrich tak aj vďaka rodinnému zázemiu mohol vyniknúť v zápasení a boxe. Bol to práve on, ktorý v konfrontácii s holokaustom na Slovensku posunul úroveň svojho športového pôsobenia do iných sfér – tam, kde bežného občana čaká boj na ulici, tam, kde niet rozhodcu, ktorý by zvážil, kto je víťazom, tam, kde ide o život. Ešte predtým však mladý „Imi“ Lichtenfeld absolvoval nejeden zápasnícky súboj vo farbách klubov ŠK Makkabea či AFK Waldes Praha. Slúžil v československej armáde doma i na Blízkom východe, kam sa dostal po strastiplnom putovaní na riečnom remorkéri Pentcho, po stroskotaní a zázračnej záchrane.

Mgr. Peter Chorvát, PhD. (1977, Banská Bystrica). Od roku 2003 žije v Bratislave. Pracuje vo Vojenskom historickom ústave, kde sa špecializuje na vojenské dejiny Slovenska v rokoch 1867 – 1939. Je autorom troch monografií a dvoch edícií dokumentov. Dejinami bojového umenia krav maga sa zaoberá od roku 2017 a rekreačne trénuje v Krav maga academy. Je ženatý, má dve dcéry.

Kniha Bratislavské rarity prekvapí aj dobrého znalca. Koľko unikátov skrýva naše mesto a jeho najbližšie okolie. O to vzácnejšia bude pre tých, ktorí mesto len spoznávajú. Čitateľ sa dozvie množstvo zaujímavostí o korune na veži Dómu, o vzácnych gobelínoch v Primaciálnom paláci, o stáročnej tradícii vežových koncertov. Spolu s autorom nazrieme do prešporských dvorov, ktoré ukrývajú pozoruhodné tajomstvá, navštívime slávne prešporské hostince a hotely. Dozvieme sa, ako sa riadila doprava na Dunaji, ako bolo ešte donedávna osvetlené mesto, že v Bratislave máme dodnes najužší dom aj najmenší šľachtický palác v Európe. V knihe sa hovorí aj o prešporských a bratislavských mostoch, o veľkých prírodných katastrofách, ktoré postihli mesto, o vodných mlynoch a železnici, o katoch a bosorkách, o balónoch a vzducholodiach nad mestom, o tom, čo skrývajú priečelia domov a palácov, kam sa chodili Bratislavčania kúpať, ako sa cestovalo električkou do Viedne, prečo má Bratislava prívlastok mesto mieru a ako vôbec dostala Bratislava svoje meno.

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej. Je synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. V rokoch 1964 – 1983 pracoval ako vedecký tajomník Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva. V časopisoch a novinách publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy, písal rozprávky pre deti. História Bratislavy je jeho celoživotnou témou.

Fakľový sprievod 14. marca 1939, esesmani s čokoládou, bieli Rusi a ďalšie udalosti, ktoré poznačili históriu mesta v čase autorovho dospievania. Zo spomienok vanie nostalgia za svetom detstva a gymnaziálnymi rokmi. S každodenným životom Štiavničanov sú úzko späté poschodové záhrady a strmé schody v úzkych uličkách, pivnice, pavlače, obchody na korze, rozkoše kúpania v tajchoch či týždenné menu v meštianskej domácnosti. V jeho rozprávaní ožíva aj Joergesova tlačiareň, archivár Baker či mestský archív.

Anton Hykisch (1932, Banská Štiavnica) spisovateľ, diplomat, vyštudoval ekonómiu, Napísal viac ako tridsať kníh. Najznámejšie sú jeho historické romány Čas majstrov, Milujte kráľovnú, Spomeň si na cára, generačný román Rozkoše dávnych čias, Bezhlavý čas. Je autorom esejí, literatúry faktu a rozhlasových hier.

Ona sa rozhodla pre život bez lásky. On je zarytý realista. Keď sa však stretnú v nemocničnej izbe, preletí medzi nimi iskra. Jeho stav vyžaduje nepretržitú starostlivosť, a keďže je koniec školského roka, ponúkne nádejnej sestričke brigádu. Po nezmyselných drahotách Mila súhlasí. Vysloví vetu, ktorú nikdy žiadnemu mužovi povedať nechcela?

T. J. Lex je jednou z vás: Tajomná, tak trochu Ješitná, túžiaca po Láske a majsterka v Experimentovaní. Cez deň nosí uniformu, ktorá vzbudzuje vážnosť, v noci sa v nej prebúdzajú fantázie, ktoré sú priveľmi šokujúce, no rozhodne vzrušujúce. Po úvodnom príbehu Liany v knihe Za hranicami rozkoše a jej pokračovaní Za hranicami túžby, sa nechajte vtiahnuť do ďalších dobrodružstiev mladej hrdinky Mily.

Osud jednej slovenskej rodiny z okolia Banskej Štiavnice naprieč celým dvadsiatym storočím. Mozaikový príbeh, v ktorom sa stretli autorovi starí rodičia. On, žandár narodený vo Vyhniach, ju chytil pri nelegálnom prechádzaní nových Československých hraníc. Ona, z učiteľskej rodiny, jej otec maďarský básnik. Mali sa radi, rozišli sa, potom sa im darilo, nadobudli penzión Ružová vila, dostali sa do biedy, mali sedem detí, on zachránil mnoho ľudí cez vojnu a stal sa posledným demokratickým primátorom Banskej Štiavnice pred nástupom komunizmu. Kniha osudov, príbehov a postáv bojujúcich o svoje miesto na slnku.

Peter Gašparík (1977, Bratislava). Študoval réžiu na VŠMU a tiež v Taliansku, vo Francúzsku a v USA. Okrem réžie (dokument Tereza - Náboj lásky) píše poéziu a prózu. Vyšli mu knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, Šelmy a hyeny a krimi romány Smrť na Zlatých, Smrť v Štiavnici a Smrť v kostole. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu.

Rodina je šťastie, občas aj veľké trápenie. Úspechy detí sa striedajú s neúspechmi a vtedy si rodičia často vyčítajú, že ich životy za veľa nestoja. Nezvládli deti. Nezvládli ich postaviť na nohy, zabezpečiť im slušný život. Zostanú v hniezde opustení a deti slobodne vyletia do sveta. Jedna z dcér zostala sama so svojou kariérou a slušne sa jej darilo. Život si nevedela vynachváliť. Druhá stretla muža, ktorý tak ako mnohí iní, pred svadbou klamal úsmevom, vyšportovaným telom a prejavmi lásky. Potom sa však život dievčaťa zmenil na katastrofu. Urážky, napádanie, znevažovanie, žiadna pochvala ani obdiv... Nevedela, čo robiť, dieťa už bolo na ceste a hádky sa vyhrocovali. Rodičia, ktorí deťom darovali všetku lásku, sa umárali žiaľom, nešťastie, ktoré ich postretlo prežíval každý sám vo svojom veľkom byte, naplnenom dennodenným trápením dcéry. Dcéry, ktorú manžel týral.

Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou vyše štyridsiatich poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Žije a tvorí v Bratislave.

Som gej, no a?! Nie som na to hrdý, ale nechcem sa ani pretvarovať, že som hetero a že sa mi páčia baby. Lebo pravda je taká, že chalani sa mi páčia viac. Snažil som sa naozaj nič necítiť, netúžiť, zabudnúť naňho! Ale každou jednou sekundou bola moja zaľúbenosť väčšia a väčšia... Možno tam vtedy ešte nebola láska, ale bolo tam pobláznenie, očarenie a túžba, čo ma k ‚tomu‘ viedlo. A čo bude teraz? To neviem, ale aj ja mám právo byť milovaný taký, aký som! Rovnako tak, ako mám právo milovať, mýliť sa, alebo sa zmeniť...

Román pre ženy, ale nie len pre ne... Zrkadlí túžbu po osudovej láske, uprostred zápasu so zradou, sklamaním a strachom z osobného zlyhania. Hľadanie spriaznenej duše, vnútornej slobody a odpustenia, to všetko je prítomné v príbehu troch žien, ktorých osudy sa v jednom okamihu pretnú. Tento životný zvrat odhalí skryté tajomstvo a bude natoľko závažný, že vystaví hlavnú hrdinku veľkej skúške odvahy. Dokáže sa vyrovnať s realitou, ktorá presahuje jej chápanie?

Marcela Gaľová (Prešov), narodila sa v rodine lekára, aforistu a politika. V súčasnosti vlastní Pilates štúdio, v ktorom aj sama pracuje a venuje sa rozvíjaniu ľudských talentov, zdravého životného štýlu a koučingu. Písaniu sa venuje od mladosti. Napísala niekoľko poviedok, dva romány a niekoľko elektronických kníh na tému fitness. Žije a pracuje v Bratislave.

Jedenásť slovenských autoriek vám prináša zmyselné príbehy, ktoré vás nenechajú chladnými. Ohnivé ženy, príťažliví riaditelia, povrchní muži, sexabstinentky... Úsmevné zážitky hrdinov vám zlepšia náladu, erotické korenie rozochveje najtajnejšie túžby, láska vás zavedie do krajiny snívania a romantika vám pohladí dušu. Spríjemnite si dlhé večery pri zbierke vtipných, šteklivých zážitkov. A možno sa nimi aj inšpirujete. V zajatí vášne je viac ako iba kniha, tak neváhajte a odhaľte jej tajomstvo.

Spojili ich knihy. Ony spojili svoj talent a vytvorili fascinujúcu zbierku poviedok. Z predaja každej tejto zbierky venujú autorky svoj honorár nadácii Kvapka nádeje v Košiciach. Lebo ako Roald Dahl i ony veria, že život každého dieťaťa môže byť lepší, bez ohľadu na vážnosť jeho choroby.

Okružné bulváre je posledný Modianov román z tzv. okupačnej trilógie (Les Boulevards de ceinture, La Place de l’Étoile a La Ronde de nuit), v ktorej autor novátorsky stvárnil každodennú realitu rokov 1940 – 45, ako aj jej posolstvo a dopad na povojnové roky, v ktorých sa Francúzsko vyrovnávalo s kolaborantmi a nacistami. Modiano ako prvý o týchto chúlostivých témach písal priamo a otvorene. Rozprávač príbehu sleduje obžerstvá a hýrenie troch vojnových profitérov, operujúcich pravdepodobne pod ochrannými krídlami francúzskeho gestapa: vydavateľa kolaborantských novín, záhadného grófa a vyslúžilého legionára a tiež svojho otca, pred vojnou úspešného obchodníka, teraz poradcu a účtovníka pri ich temných obchodných operáciach. Prví dvaja ho majú zjavne v hrsti a využívajú jeho mimoriadne obchodné schopnosti výmenou za to, že taja jeho židovský pôvod. Rozprávač cestuje v čase a uvádza príbehy z detstva, z obdobia predtým, ako ho otec opustil. Rozpráva o jeho neúspešných obchodných transakciách, pri ktorých mu robil asistenta, o jeho snoch a spomienkach. V čase rozprávania (1942 – 44) ho už otec vôbec nespoznáva, až do chvíle, kedy sa rozprávač rozhodne zavraždiť jedného z protagonistov štvavej protižidovskej kampane a spolu s otcom odchádzajú ukradnutým autom do nočného Paríža, do miest, ktoré kedysi spolu navštívli, kde im hrozí zatknutie, deportácia a smrť. V závere sa dozvieme, že aspoň jeden z nich prežil.

Patrick Modiano (*1945). Laureát Nobelovej ceny za literatúru. Narodil sa na parížskom predmestí Boulogne-Billancourt ako syn židovského biznismena a flámskej herečky. Malého Patricka vychovávali matkini rodičia. Po francúzsky sa naučil až v škole. Po smrti mladšieho brata Rudyho v roku 1957 sa rodičia rozviedli. Dospieval u pestúnov v rôznych kútoch Francúzska, zmaturoval v savojskom Annecy. Na univerzitu sa prihlásil, aby nemusel narukovať. Štúdium nedokončil. S otcom mali problematický vzťah. Po dosiahnutí plnoletosti sa už nikdy nestretli. Literárne ambície v ňom podporovali matkini priatelia. Do literárnych kruhov ho uviedol Raymond Queneau. V roku 1968 vydal román La Place de l’Étoile, v ktorom ako prvý otvoril tému kolaborácie francúzskych úradov s nacistami pri likvidácii židovského obyvateľstva. Patrick Modiano je držiteľom Veľkej ceny francúzskej Akadémie, Goncourtovej ceny, Rakúskej štátnej ceny a ďalších. V zdôvodnení Nobelovej ceny za literatúru v roku 2014 sa spomína jeho „..mimoriadne umenie vyvolať spomienky aj na tie najťažšie uchopiteľné ľudké osudy... (a) ...hlboký ponor do života Parížanov v čase nacistickej okupácie.“ Žije a tvorí v Paríži, kde sa odohráva dej väčšiny jeho diel. Hovorí sa o ňom ako o Marcelovi Proustovi súčasnosti.

Lekárka Júlia sa snaží pomáhať pacientom bojovať s démonmi, ktorí ich často ženú do priepasti. Pracovný aj súkromný život jej začína komplikovať zúriaca pandémia. Izolácia, strata sociálnych kontaktov a strach ju stále viac deprimujú. Po úteku mladistvej pacientky Simony z psychiatrickej kliniky ju kapitán Pešek vtiahne do pátrania po nezvestnej. Do jej životných istôt sa napriek dcérinej láske vkrádajú neistota a strach. Keď postupne prichádza o všetko, zisťuje, že ľudský osud podopierajú piliere ilúzie. Kým je Simona v ohrození života a kapitán Pešek skladá masku profesionála, Júlia sa ocitá nad priepasťou, kde na ňu číha démon, ktorého celý život považovala za svoju istotu.

Eva Hrašková, milujúca mama na plný úväzok, ktorej v hlave neustále víria nové príbehy, no má len zlomok času na ich zhmotnenie v knihách. Na svojom konte ich má zatiaľ osem a takmer všetky boli preložené aj do českého jazyka. Svojich čitateľov zásobuje hneď dvoma žánrami – ženskými príbehmi s prvkami spoločenského románu, v ktorých stavia hlavných hrdinov pred problémy, o ktorých sa nahlas veľa nehovorí, a knihami s krimi nádychom, plnými napätia. V roku 2018 sa vydala a z jej mena sa stal už len pseudonym. Doposiaľ jej vyšli knihy Len kým si tu, Nežný dotyk nenávisti, Nebo vonia tebou, Rande so svokrou, Sestra, Mrazivá odplata, Temný výdych (reedícia knihy Sestra), Všetko, čo (ne)chcem a Piliere ilúzie.

Hoci si Ema myslela, že uväznením Martina sa problémy upokoja, osud už rozhodol za ňu. Z agentúry, kde pracuje Adam, uniknú dôležité informácie. Vedenie sa rozhodne situáciu preveriť. Adam dostane príkaz na pár dní „upratať“ Emu. Využije príležitosť a unesie ju ďalej, než bolo v pláne. Chce získať čas a zabojovať o jej srdce...

Magdaléna Pirožeková žije a tvorí v nádhernej obci Ľubica pod Tatrami. Je šťastne vydatá, má dcérku Natálku. Pracuje v gastronómii.

Veselé básničky o zvieratkách a ich živote na dvore vyrozprával a zapísal Pavol Velebír, otec troch detí, pre svojich najbližších. Zábavné obrázky nakreslila Alexandra Hrehová.

Pavol Velebír narodený roku 1953 nie je básnik, ale otec troch detí. Človek plný pokory, milujúci mozoľnatú pravdu svojich rúk a duše tvoril a písal veršované básničky pre svojich najbližších a hlavne pre malú dcérku Zuzku. Dedičné dary deda roľníka a otca murára presiakli do citlivých hier so slovom.

Aký je život, ktorý vám neustále hádže pod nohy polená? Dokedy je človek ochotný to znášať? Aká situácia musí nastať, aby ste sa vzopreli vlastnému osudu? Toto je príbeh Hany, mladej dievčiny, ktorá celý život poslušne znáša svoj údel, až do momentu, kedy ju oklame a zradí človek, ktorého ľúbila a ona sa ocitne v beznádejnej situácii. Na krku má dlhy, chorú mamu a v pätách odporného úžerníka, ktorý sa jej vyhráža. Z čistého zúfalstva dá na radu svojej dobrej kamarátky Nataly a prihlási sa do agentúry, ktorá sprostredkúva prácu luxusným spoločníčkam. Čo ju čaká v spoločnosti neznámych mužov? Zapáči sa jej život s peniazmi a v lepšej spoločnosti tak, ako sa to stalo jej dvom kamarátkam, ktoré túto prácu robia už roky? Alebo sa vráti k svojim ideálom a naďalej bude pokorne prekonávať úskalia svojho osudu?

Lucia Olrinková (1988, Bratislava) je autorkou bestsellerov Plakať som si zakázala (vyšlo aj v češtine), Plakať je dovolené, Spoločníčka a Ako slaný karamel. Má dvoch synov a písanie je pre ňu relax a zároveň útek od reality. Miluje svoje deti, dobré jedlo a tanec. Rada varí, pečie, číta... @luciaolrinkova_autor

Krásna, sebavedomá, milujúca slobodu. Taká je Rosie, ktorá sa po rokoch v zahraničí vracia naspäť na Slovensko. Po niekoľkých kopancoch a pádoch sa zdá, že jej život nabral smer, ktorým sa chcela vždy uberať. Až do chvíle, kým nespozná Filipa. Syna majiteľa firmy v ktorej pracuje. Prečo sa k nej chlap, ktorý ju ani nepozná tak hrozne správa a prečo ju zároveň tak veľmi priťahuje? So svojimi bláznivými kamarátmi po svojom boku sa podvedome púšťa do niečoho, čomu sa celé roky úspešne vyhýbala.

Lucia Olrinková (1988, Bratislava) je autorkou bestsellerov Plakať som si zakázala (vyšlo aj v češtine), Plakať je dovolené, Spoločníčka a Ako slaný karamel. Má dvoch synov a písanie je pre ňu relax a zároveň útek od reality. Miluje svoje deti, dobré jedlo a tanec. Rada varí, pečie, číta... @luciaolrinkova_autor

Kniha je filozofickým pokusom pochopiť zmysel revolučných rokov 1968 a 1989, nájsť odpoveď na otázku, aký majú tieto revolúcie dopad na dnešnú spoločenskú realitu. Autor formuluje základné výzvy a protiklady súčasnosti; snaží sa pomenovať hodnoty a idey, v ktorých sa súčasný svet a Slovensko nachádzajú. Kľúčové momenty nedávnej histórie konfrontuje s osobnými spomienkami, zážitkami, obrazmi.

Doc. PhDr. Boris Zala, CSc. (1954, Zlaté Moravce). Slovenský filozof, publicista a ľavicový politik, bývalý poslanec Národnej rady SR a europoslanec. Vyštudoval filozofiu na FF UK. V roku 1989 sa aktívne zapojil do príprav zmeny režimu, v decembri 1989 spoluzakladal Sociálnodemokratickú stranu. Po „nežnej revolúcií“ pôsobil ako asistent na Katedre filozofie FF UK a od roku 2000 ako vedúci Katedry politológie na UKF v Nitre. Publikoval 8 monografií z oboru filozofie, politickej filozofie, je aktívny vo verejnej diskusií, pravidelne prispieva do periodík Denník N a Pravda. Autorove posledné knižné publikácie: Europeanizmus. Poza geografiu, geoteológiu a geopolitiku, 2013; Slovo ľavičiarom súcim na slovo (cesty a blúdenia ľavice), 2016.

V zápisníku z pozostalosti Alberta Marenčina sú denné záznamy datované od roku 1973 do roku 1996. Dominujú v nich úvahy o tvorbe, slobode, fantázii. „... dielo nie je jediným, ani hlavným zmyslom tvorby tak ako testament či pozostalosť nie sú hlavným zmyslom života...“ Často sa v textoch vyskytujú najbližší priatelia a ľudia s podobným osudom – Juraj Špitzer, Dominik Tatarka, Marian Váross, Alexander Matuška, Juraj Mojžiš a ďalší, s ktorými vedie dialóg, polemizuje s nimi, s ich názormi. Texty zachytávajú obdobie normalizácie, kedy bol Marenčin vylúčený zo strany a vyhodený zo Slovenského filmu. Píše o svojich umeleckých názoroch, vracia do rodiska, k vzťahu s matkou a opakovane si kladie otázku „kto som?“. „... Bol som ďaleko od domova u strýka, kde ma nik nepoznal. Spýtali sa ma. Kto si? Odkiaľ si? – a ja som musel vysvetľovať, kto som a odkiaľ som a vysvetľujúc to iným vysvetľoval som to aj sebe samému. Predstavoval som sa, niečo zavše zamlčal, niečo prikrášlil… Za niečo sa hanbil, na niečo bol hrdý. Čo všetko som zakrýval, zatajoval! Svoju lásku k mame, svoju nostalgiu – zatajoval som, že sa mi strašne cnie za domovom, že plačem za mamou, že peniaze, ktoré mi dala na utrácanie, som si schovával ako vzácnu pamiatku, že doma hovoríme iným dialektom a niekedy aj po maďarsky…“

Albert Marenčin (1922 – 2019), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Narodil sa v Bystrom nad Topľou. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

Zbierka postrehov, glos, fejtónov a krátkych próz Milky Zimkovej je ako uvitý modravý barvinkový veniec na Veľkú noc za čias jej mladosti. Reaguje v nich na aktuálnu situáciu, pričom reflektuje vlastné skúsenosti, spomienky, vracia sa do detstva a mladších čias v rodnom kraji, no spracúva aj zážitky v novom domove a z cestovania s divadlom jedného herca. V jej tvorbe nie je nič, čo by neprežila, neprecítila a s čím by sa nestotožnila. Píše po svojom, o svojom, len to, čo vie a čo z duše musí, spontánne a úprimne. Rôzne útvary jej literárnej tvorby majú však jedno spoločné: Hovoria o túžbe, aby deti boli zaopatrené, starkí šťastnejší, ženy obdarenejšie, chlapi súcejší, susedia prívetivejší a globalizovaný svet ľudskejší. Preto má jej tvorba originálnu výpovednú hodnotu, vnútorné vzrušenie a osobitné postavenie v našej literatúre.

Milka Zimková (1951, Okružná) je slovenská prozaička, režisérka, autorka monodrám a herečka, scenáristka. Jej prvú knihu Pásla kone na betóne, ktorá vyšla v roku 1980 sfilmoval režisér Štefan Uher. Svoje literárne diela umiestňuje hlavne do prostredia východoslovenského vidieka, kde vykresľuje osudy žien, ktoré hľadajú životné šťastie. Charakteristickým prvkom jej próz je bohaté používanie východoslovenského nárečia.

Minulosť už nie je, čím bývala. Dystopický román o roku 1958, kedy Slovensko patrí do Euro-Ázijskej únie a v Novej Bratislave sa začala svetová výstava EXPO 58. Na území Slovenska sa ťaží Márnosť - novo objavený prvok „nihílium“, ktorý v pôde vygenerovali generácie našich predkov a ktorý dal krajine súčasný názov Nihília. Nihílium poháňa ekonomiku Euro-Ázijskej únie, na čele s Ruskou náručou a jej satelitmi – Nihíliou, Královstvím Českým, Republikou Hungur, Svätou stolicou Poľskou, Transylvániou, Južným kútom a Cyríliou. Hlavný hrdina, pätnásťročný syn objaviteľa nihília, sa búri proti absurdnému svetu, v ktorom žije a chce ho zmeniť. Pred čitateľom sa odkrýva groteskné puzzle situácií, spočiatku fragmentárnych, z ktorých sa postupne vynára príbeh o tom, ako naše nedávne dejiny mohli byť ešte šialenejšie, než boli.

Viliam Klimáček (1958), dramatik, básnik, prozaik, režisér, scenárista a herec divadla GUnaGU, autor kníh pre deti a mládež. Narodil sa v Trenčíne, žil na Starej Turej, býva v Bratislave. Vyštudoval medicínu a po deväťročnej praxi zo zdravotníctva odišiel. Založil divadlo GUnaGU, v ktorom režíruje. Píše aj pre iné domáce a zahraničné divadlá, tiež pre rozhlas, televíziu a film. Napísal vyše šesťdesiat divadelných hier, vyšla mu dvadsiatka kníh. Konceptuálne rozprávky Noha k nohe zaradila poľská sekcia IBBY do Kánonu 100 najkrajších detských kníh sveta, román Námestie kozmonautov bol vo finále Anasoft litera 2008, Horúce leto 68 vyšlo v Arabských emirátoch, Francúzsku, Litve a v USA.

Exkluzívne vianočné balenie historickej romantickej ságy SOPHIE v limitovanej edícii s podpisom autorky. Ručne vyrobený darčekový box obsahuje knihy (1) 978-80-569-0862-4 Ples u vojvodkyne (2) 978-80-569-1013-9 Rytierova druhá šanca (3) 978-80-569-1016-0 Ruže pre princeznú (4) 978-80-569-0881-5 Markízino tajomstvo (5) 978-80-569-0933-1 Kráľovná jeho srdca Píše sa rok 1531. Na francúzskom zámku Anet sa za dramatických okolností objaví mladučká šľachtičná, ktorá nielenže stratila pamäť, ale ani nerozpráva. Jej príchod zasiahne do života majiteľky zámku, dvornej dámy Diany de Poitiers, ako aj ostatných členov jej domácnosti. Napínavý príbeh nás vtiahne do tajov a intríg francúzskeho kráľovského dvora kráľa Františka I. Pentalógia čitateľa prevedie až k prekvapujúcemu finále. Podarí sa záhadnej kráske Sophie nájsť všetko, čo hľadá, aby s pokojom v duši mohla kráčať do budúcnosti? Alebo jej okolnosti opäť zabránia, aby zistila viac, aby návrat do rodnej krajiny vôbec prežila?

Martina Monošová (1972, Stará Turá), spisovateľka. Vyštudovala dizajn na STU v Bratislave. V roku 2005 debutovala románom z prostredia opatrovateliek detí v Anglicku Lásky o piatej, napísala voľné pokračovanie príbehu z britských ostrovov Anglické prebúdzania, (tému opérstva priniesla do slovenskej literatúry ako prvá), originálny trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé, s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej cesty i ceny, román o výšinách a pádoch v súkromí inak úspešnej speváčky Sladké sny (vyšlo i v češtine), erotickú detektívku Lekcie z nenávisti (vyšlo i v češtine), ságovitý román o dvoch ženách na pozadí veľkých zmien v slovenskej spoločnosti za dvadsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie Miluje-nemiluje, idem!, komorný mysteriózno-romantický príbeh milenky ženatého muža Perly tej druhej, faktografickú knihu o výtvarnom diele Eleny Rumánkovej Harmónia zakliata farbami a historickú pentalógiu SOPHIE: Ples u vojvodkyne, Rytierova druhá šanca, Ruže pre princeznú, Markízino tajomstvo a Kráľovná jeho srdca. V r. 2000 žila v Anglicku a v 2007 – 2009 v Belgicku. Dnes žije a tvorí v Slovenskom Grobe. www.martinamonosova.sk

Kristína je Slovenka. Po rokoch strávených v Bruseli nasleduje manžela spolu s ich dvoma synmi za prácou do Turína, kde sa chcú usadiť. Tam stretne Olgu, južanku z Otranta, s ktorou sa spriatelí. Ukáže sa však, že stretávanie ich rodín má ničivé následky pre všetkých. Banálny príbeh nevery skrýva netušené riziká a má fatálny dopad na tých, ktorých by chceli pred všetkým zlým ochrániť. Medzi nedokonalými matkami, poznačenými deťmi, prítomnými či neprítomnými mužmi a Turínom, ktorý všetkých uväzňuje vo svojom „válove“, sa zdá, že všetko smeruje ku katastrofe, ktorá však napokon naberie celkom nečakanú podobu. Je naozaj možné uniknúť z miesta, ktoré sa do vás zakvačí svojimi pazúrmi, z miesta, kde ste sa stali niekým, koho ste si nevedeli predstaviť ani v tých najhorších nočných morách?

Ivana Dobrakovová (1982, Bratislava) vydala zbierky poviedok Prvá smrť v rodine (2009), Toxo (2013), Matky a kamionisti (2018) a román Bellevue (2010). Všetky štyri knihy sa dostali do finále literárnej ceny Anasoft Litera, je laureátkou Ceny Európskej únie za literatúru 2019 za knihu Matky a kamionisti. Jej knihy sa v súčasnosti prekladajú do dvanástich jazykov. Pracuje ako prekladateľka, z francúzštiny preložila romány Emmanuela Carrèra a Simone de Beauvoir, z taliančiny Neapolskú ságu od Eleny Ferrante. Žije v Turíne.

Dielo klasika maďarskej literatúry Kálmána Mikszátha (1847 – 1910), rodáka z Novohradskej Sklabinej, tvorí najmä krásna literatúra. Publicistika a esejistika je zastúpená v menšom rozsahu. V kritickom vydaní jeho diela je beletria zastúpená päťdesiatimi knihami a 34 kníh je tzv. litertatúra faktu. V slovenskom literárnom povedomí dominujú autorove svojrázne štylizované poviedky, novely a romány. Vydanie tohto súboru textov pod spoločným názvom autorovho okrídleného výroku „Dlhé vlasy, krátky rozum“ predstavuje známy mikszáthovský štýl prózy na menej známom literárnom poli. Román Mocný Máčik, fiktívna dvojnovela a cyklus listov Dvoje volieb v Uhorsku, parlamentné črty Ctená snemovňa a spomienkové fejtóny Moji rovesníci majú spoločný leitmotív: voľby. Mikszáth veľmi dôverne poznal túto tému so širokým dobovým spoločenským pozadím. Sám bol poslancom uhorského parlamentu 28 rokov. V snemovni predniesol dva prejavy, ale napísal bezpočet umeleckej publicistiky, ktorá svojím uštipačným podtextom je doslova pochúťkou mikszáthovského žoviálneho humoru. Slovenský čitateľ sa dozvie aj to, že v uhorskom parlamente bola „neoficiálna“ zábavná slovenská strana: Traja Tóti/Slováci: poslanci Prileszky (Prešporok), Urbanovszky (Trenčín) a Krajtsik (Orava). Trojica však neurobí nič, lebo Mikszáthovými slovami podľa Prileszkého Slováci „tisíc rokov radšej zdrôtujú, čo iní rozbijú“.

Tido J. Gašpar (1893 – 1972), slovenský novinár, spisovateľ, kultúrny pracovník, dramaturg, verejný činiteľ, ideológ a politik, výrazná postava bratislavskej bohémy. Študoval v Martine, pracoval ako námorník, bol poslancom Snemu Slovenskej krajiny za HSĽS. V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku, v rokoch 1941 – 1945 bol šéfom Úradu propagandy Slovenského štátu. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený na tridsať rokov. Na slobodu sa dostal až v roku 1963 po udelení amnestie. Tido J. Gašpar je zaujímavá, ale kontroverzná postava našej histórie. Má mnoho zásluh o pozdvihnutie slovenského povedomia. Kniha hovorí aj o tom, ako sa stal z obyčajného dedinského chlapca kráľom bratislavských nočných podnikov, šéfom Úradu propagandy Slovenského štátu, ako spojil svoju budúcnosť s fašistickým Nemeckom. Často obedoval a viedol rozhovory s prezidentom Jozefom Tisom. Vo väzení, kde si odpykáva dlhoročný trest, s ním diablov advokát vedie rozhovory o tom, kde urobil chybu, v čom sa mýlil. Jeho tragédia spočívala v tom, že bol až príliš zapálený pre slovenskú vec, samostatný Slovenský štát, pre ktorý bol takpovediac ochotný podpísať aj zmluvu s diablom. Postava advocatus diaboli umožnila autorovi vo fiktívnych dialógoch klásť otázky a hľadať odpovede na zložité rozhodnutia a činy v čase vojnového Slovenského štátu.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vyšli mu zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát, Prezidentka a Predseda a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš, Osuský – zabudnutý diplomat a Juriga– kňaz, buditeľ, politik. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

Kniha sa zamýšľa populárno-vedeckou formou nad fenoménom čítania na Slovensku v dlhom 19. storočí. Analyzuje čitateľov, preferovanú i zakazovanú literatúru, spôsoby, miesta i funkcie čítania a nakoniec i dôvody, ktoré viedli ľudí, že siahali po knihe. V storočí nacionalizmu mala kniha významné národnopolitické poslanie a nebolo preto vôbec jedno, čo deti, mládež, ženy, ale i obyčajní ľudia čítali. Beletria a jej autori boli v službách vopred zadefinovaných ideovo-politických cieľov a často vstupovali do politických zápasov. Preto dobrodružná, detektívna a ľúbostná literatúra, ako aj ďalšie ľahšie žánre, boli zakazované a marginalizované, rovnako „protislovenské“ alebo mravy ohrozujúce a rôzne tzv. dekadentné zahraničné publikácie. České knihy tvorili prekladmi a bohatou vydavateľskou činnosťou cestu k viac i menej kvalitnej svetovej literatúre, diela ruských autorov mali zase slovenských čitateľov povzbudzovať a posilňovať v slovanskom povedomí. S vydávaním, písaním a čítaním kníh úzko súviseli i obrazové prílohy, ktoré sprístupňovali text, rozvíjali fantáziu a dokázali literatúru i „predávať“. Kniha otvára všetky tieto otázky v celej ich zložitosti a protirečivosti a pokúša sa hľadať na ne odpovede.

Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959, Bratislava), zaoberá sa dejinami „dlhého“ 19. storočia, jeho špecializáciou sú hospodárske a sociálne dejiny, v súčasnosti najmä dejiny šľachty a environmentálna história. Je autorom 17 samostatných knižných titulov, spoluautorom vyše desiatich syntéz a takmer dvoch stoviek vedeckých štúdií publikovaných v 15 krajinách sveta. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovenčina-dejepis. Pracuje na Historickom ústave SAV, je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.

Kde začína tento príbeh? V hotelovej izbe, v ktorej sa stretnú dvaja neznámi ľudia? V malom byte, kam prichádza Lars za svojou matkou? Alebo v zapľuvanej krčme, v ktorej Boris vábi ďalšiu z jeho, zdanlivo nepodstatných, známostí? Keď si nemôžeme byť istí jeho začiatkom, ako potom môžeme vedieť, kde presne a kedy naozaj skončí? A čo ak nie je o týchto postavách a udalostiach, ale je oveľa viac o bežnom človeku žijúcom svoj život? Mal to byť román o Larsovi, no nakoniec je to román pre Larsa. On sa stáva hlavným pozorovateľom, ale i príčinou všetkých udalostí a myšlienok, ktoré román tvoria a ktoré sa nakoniec zlievajú do jediného obrazu. Román o koncoch a začiatkoch, o začiatkoch a umení, o umení a ľudskom bytí.

Matej Rumanovský (1994) píše poviedky, romány a blogy. Narodil sa v Trenčíne, žije a pracuje striedavo v Bratislave a v Podhradí. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Viaceré poviedky publikoval v literárnom časopise Romboid, debutoval románom Príbeh nekonečných koncov. Je členom umeleckého zoskupenia Cult Creative.

Ako by ste zareagovali, ak sa od osoby, ktorá vás vychovala a ktorá vždy tvrdila, že láska je len prelud, dozviete, že sa po šesťdesiatpäťke rozhodla vydať za lásku z mladosti a presťahovať do zahraničia? Hlavne ak ste na tom postavili celý svoj milostný život, mimochodom, poriadne katastrofálny? To sa totiž prihodí tridsaťročnej Miriam, ktorá sa vracia z hlavného mesta domov na vianočné sviatky. Babka jej podaruje svoj denník. Písala si ho od pätnástich rokov a Miriam s jeho pomocou rozpletá nitky, vedúce k odhaleniu rodinného tajomstva. Do toho narazí do svojho najlepšieho kamaráta zo základnej školy, s ktorým sa stále stretávali v nepravý čas. Odhodlá sa na nové kroky v živote aj ona sama? A dozvie sa, kto bol jej otec a prečo jej ho zatajovali?

Petra Džerengová (3. 3. 1972, Košice), od svojich osemnástich žije v Bratislave, kde vyštudovala obchodnú fakultu na Ekonomickej univerzite. Pracovala ako letuška, redaktorka, moderátorka, scenáristka, predavačka zeleniny, obchodná zástupkyňa. Na štyri roky ju zvolili za viceprimátorku Bratislavy. Momentálne sa venuje rodine a písaniu. Napísala osem kníh pre dospelých: Chcem len tvoje dobro, Za to mi zaplatíš!, Pozri sa na seba, Nepýtaj sa, kde som, Ženy nášho rodu, Ide o život, Manželky a tie druhé a Nové začiatky, knihy pre deti: Klára a mátohy, Klára a iglu, Klára a Tity, Klára v Afrike a Hanka a Adam. Jej knihy vychádzajú aj v maďarčine a češtine.

Ondrej, študent z malého mesta vyrastal v „dobrej“ rodine, ale chcel by sa čo najskôr osamostatniť. Jeho otec, úspešný právnik a sukničkár, robil hanbu mame aj synovi. O rodinu sa však staral, takže mama vydržala. Po skončení školy sa Ondrej presťahoval do bytu v starom dome pri cintoríne. Denne prechádzal špinavým krčmovým dvorom plným krýs do svojho bytu. V susedstve bývala Margita, vydatá žena, ktorá vyvolávala zo záhrobia duše mŕtvych. Dlho odolávala Ondrovej mladej láske, no nakoniec mu podľahla. Tak sa stal súčasťou jej špiritistických seáns a začal sa ponárať sa do sveta, ktorému nikdy neveril...

Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou vyše štyridsiatich poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Žije a tvorí v Bratislave.

Jozef je mladý židovský učiteľ gymnázia. Patrícia je lekárka. Rómka. Zamiluje sa do Jozefa. Ten sa však zapozerá do Zuzky, talentovanej matematičky, ktorá má zložitý vzťah s Vladom, geniálnym fyzikom. V tridsiatych rokoch minulého storočia, v malom mestečku na Slovensku. V dobe, kedy láska čelí oveľa väčšiemu súperovi ako spoločenská norma. Ide o život. A predsa chcú všetci naplniť svoj osud. Zlyhať, napraviť a znova vykročiť. Veď doba sa zmení. Stačí vytrvať. Alebo...

Milan Kališ (1979) vyštudoval environmentalistiku, špecializácia pedológia, na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, pracuje ako výskumný pracovník na Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave. V literárnej oblasti získal cenu primátora mesta Trenčín za poéziu v literárnej súťaži J. Braneckého v rokoch 1996 a 1998, v roku 1997 získal ocenenie ministra školstva SR za báseň Cesta pokračuje a poviedka Apuesta bola ocenená 3. miestom v súťaži Literárny Kežmarok. Bol hlavným organizátorom súťaže DEBUT v rokoch 2007, 2009 a 2011. V roku 1997 mu vyšla kniha poézie Črepy 20. storočia. Vo vydavateľstve Marenčin PT mu vyšla prozaická kniha Rozdrásané duše (2015), román Kúpil som si bordel (2017), prozaické celky Odvrátená strana všetkého (2019) a dielo Zrod (2020). V roku 2015 mu v USA vyšiel román The Stars We Wrecked v preklade Anny Jurisovej, ktorý v slovenčine vyšiel pod názvom Hviezdy, ktoré sme zničili (2021).

Príbehy uveriteľné a neuveriteľné ako život v každodennej realite aj v predstavách. Možno sú to vaše príbehy. Je vzťah ešte láska? Alebo ste práve na križovatke? Ste unavení, že sa vám ani žiť nechce, a zrazu to prešlo? Nechceli ste veriť, aj keď ste vedeli, že je to pravda? Uvažovali ste, či za to môže osud? A ak ste už nevedeli, ako ďalej, možno vám napadlo, že odpoveď skrývajú modré diaľky. Odpovede hľadajú všetci...

Maja Kadlečíková (1972, Bratislava). Študovala žurnalistiku na FiF UK v Bratislave. Je novinárka, spolupracovala s týždenníkom Plus 7 dní. Vydala básnicke zbierky Prezlečený anjel, Život ide ako má, s výtvarníkom Danielom Brogyányim zbierku Z radosti a knihu básničiek pre deti Bodkulienka. Ako textárka spolupracuje so speváčkou Adrienou Bartošovou. http://prezlecenyanjel.blogspot.com/

Siete sú super, pokiaľ sa v nich nezamotáte. Keď už klamať, tak presvedčivo a nezanechávať stopy. Ak už sa klamstvo odhalí, tváriť sa, že sa nič nedeje. Tak také jednoduché to však Dano nemá. Manželka chce vedieť stále viac a donúti ho odkryť celý svoj niekoľkoročný virtuálno-reálny život. Keďže nie je v poriadku ani ona, nedaruje nikomu nič. Chúdence deti. A manžel. Ak chcete vedieť, čo a ako sa dá hľadať a nájsť na sociálnych sieťach a najmä, o čo sa tam dá prísť, vitajte na fakbuku.

Monika Pálušová (1.1.1978, Považská Bystrica) Po dokončení štúdia slovenského jazyka a estetiky na FF PU učila na cirkevnom gymnáziu. Pracovala v lokálnej televízii, novinách, v rozhlase aj v súkromnej televízii. Je vydatá a má tri deti. Žije a tvorí v UK.

Marianna má tesne pred štyridsiatkou a vo voľnom čase uniká pred každodennou realitou do sveta kníh. Svoj život venuje rodine, ale cíti sa osamelá, zranená a len ťažko nadväzuje vzťahy. Zraniteľnosť zakrýva sarkazmom a nikomu nedovolí preniknúť za múry, ktoré si okolo seba postavila. Až kým sa nespozná s Michalom, ktorý je jej tak podobný... Problémy sa však na ňu valia z každej strany a je len na nej ako a či ich ustojí. Spútaná životom nie je len pohľad do vnútra zrelej ženy, ale aj príbeh o súkromných bitkách, ktoré každý z nás musí občas vybojovať.

Martina Kováčiková pracuje ako právnička v štátnej správe. Do jej kompetencie patrí tvorba legislatívy. Jej najväčšou vášňou sú knihy, rada číta a miluje písanie.

Dramatický príbeh o skupine mladých ľudí. Každý je iný a predsa sú si v jednom všetci podobní. Každý má problémy. Alicu šikanujú od prvého dňa, čo prišla do novej školy. Olívia žiarli na svoju sestru Anyu a je tajne zamilovaná do Daniela, ktorý je agresívny a užíva drogy. Často si svoj hnev vybíja na Michaelovi. Ten je z tých slabších a tichších. Príbeh zamotáva Ella, nádejná speváčka, ktorú si podajú médiá a Mina, ktorá sa hanbí priznať svoje duševné problémy. Nechýba ani Barbora v zakázanom vzťahu s učiteľom a Mattias skrývajúci pred rodinou svoje pravé ja.

Nikoleta Karaffová (2003, Bratislava). Študuje marketing. Keď práve nepíše ďalšiu knihu, tak nejakú jednoznačne číta. Rada vstáva skoro ráno a jej obľúbený deň je pondelok. Mať oblečený dobrý outfit je pre ňu základ. @nikikaraffa

Liana po údajnej smrti svojho strýka Alexa, s ktorým mala krátku aféru, utiekla. Takmer po dvoch rokoch pátrania ju nájde jeho bratranec René. Neuveriteľne sa naňho podobá a je diabolsky sexi. Keď sa napokon Liana vráti do Bratislavy, čaká ju mnoho prekvapení. Vo vzduchu visí veľa nezodpovedaných otázok. Zomrel Alex vôbec? Alebo išlo o násilnú smrť? A navyše... Dokáže odolať Reného šarmu?

T. J. Lex je jednou z vás: Tajomná, tak trochu Ješitná, túžiaca po Láske a majsterka v Experimentovaní. Cez deň nosí uniformu, ktorá vzbudzuje vážnosť a v noci sa v nej prebúdzajú fantázie, ktoré sú priveľmi šokujúce, no rozhodne vzrušujúce. Po úvodnom príbehu Liany v knihe Za hranicami rozkoše sa nechajte vtiahnuť do ďalších dobrodružstiev mladej hrdinky.

Piate rozšírené vydanie knihy Jaroslava Franeka Judaizmus uvádza čitateľa do širokého spektra otázok súvisiacich so židovským duchovným svetom, objasňuje základné židovské náboženské predstavy a pojmy, popisuje rôzne náboženské prúdy, ktoré sa v priebehu dejín vyformovali, vysvetľuje historické pozadie ich vývoja. Nepredpokladá u čitateľa žiadne špeciálne vedomosti a poskytuje odpovede na množstvo otázok. Uvádza všetky sviatky židovského liturgického roka, popisuje bohaté dejiny židovského národa od biblických čias až po súčasnosť. Samostatné kapitoly sú venované histórii slovenského židovstva, sionistickému hnutiu a dejinám štátu Izrael vrátane izraelsko-arabských vojnových konfliktov. Knihu doplňujú vybrané texty Talmudu a krátke ukážky prác židovských autorov, ako aj slovník často používaných pojmov a mien, s ktorými sa stretneme pri čítaní Judaik. Napriek tomu, že ide o literatúru faktu, je čitateľsky príťažlivá, recenzentmi aj čitateľmi oceňovaná.

Jaroslav Franek (1946) je bývalý vysokoškolský učiteľ na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. V rokoch 1990 až 2013 bol hovorcom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike. Je autorom množstva odborných prác z fyziky a elektrotechniky a tiež článkov venovaných židovskej problematike. Patrí k zakľadateľom inštitútu Judaistiky Komenského Univerzity v Bratislave, kde ako externista viedol kurzy všeobecnej histórie židovského národa.

Raz večer Karoviča prekvapí telefonát, aby rýchlo prišiel do Dómu sv. Martina. Stane sa svedkom záhadnej vraždy kňaza. Pri skúmaní tohoto prípadu spolu s kolegom Palicom a mladším kolegom Uchom narážajú nielen na tajomné vzťahy vo vnútri cirkvi, ale aj na záhadných ľudí, ktorí žijú vo vlastnom odtrhnutom svete. S prípadom im pomáha mladá kolegyňa Miriam, ktorá Karoviča priťahuje i provokuje zároveň. Podarí sa im tentokrát prísť na koreň všetkých udalostí?

Peter Gašparík (1977, Bratislava). Študoval réžiu na VŠMU a tiež v Taliansku, vo Francúzsku a v USA. Okrem réžie (dokument Tereza - Náboj lásky) píše poéziu a prózu. Vyšli mu knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, Šelmy a hyeny a krimi romány Smrť na Zlatých, Smrť v Štiavnici a Smrť v kostole. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu.

Mirka, po náročnom detstve bez materinskej lásky, vychovávaná otcom alkoholikom, čelí životným vzostupom a pádom po svojom; spolieha sa na pomoc z neba. To jej má podobu levanduľovej lúky, na ktorej nikdy nie je sama. V dobrom aj zlom ju sprevádza matka, o ktorú pri tragickej udalosti prišla v detstve. Čo sa však stane, keď sa s ňou jedného dňa príde mama rozlúčiť? Je Tomáš skutočne tým pravým? A naozaj už stretnutia na levanduľovej lúke nepotrebuje? Svet zostáva rovnaký. Plný trápenia, aj radostí. A nič v ňom nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá...

Eva Hrašková, milujúca mama na plný úväzok, ktorej v hlave neustále víria nové príbehy, no má len zlomok času na ich zhmotnenie v knihách. Ako jedna z mála slovenských autoriek má všetky knihy publikované aj v českom jazyku. Svojich čitateľov zásobuje hneď dvoma žánrami – ženskými príbehmi s prvkami spoločenského románu, v ktorých stavia hlavných hrdinov pred problémy, o ktorých sa nahlas veľa nehovorí a knihami s krimi nádychom, plnými napätia. V roku 2018 sa vydala a z jej mena sa stal už len pseudonym. Je autorkou úspešných románov Len kým si tu, Nežný dotyk nenávisti, Rande so svokrou, Všetko, čo (ne)chcem a Mrazivá odplata a spoluautorkou kníh Temný výdych, V zajatí hriechu, V zajatí strachu a V zajatí vášne.

Príbeh zo života nielen o arabskej láske a pochybnostiach, ale aj o rôznych uhloch pohľadu na tú istú situáciu a o tom, aké problémy to prináša. Zuzana je rozvedená osamelá žena v najlepšom veku, ktorej chýba láska. Na dovolenke v Egypte sa zoznámi s mladším mužom, ktorý jej prejavuje náklonnosť, ona sa však vzťahu s moslimom bráni, pretože takej láske neverí. No potom sa stane niečo, s čím vôbec nerátala...

Marianna Jurková (1978) pochádza z východného Slovenska, momentálne žije s manželom a deťmi v Banskej Bystrici. Zaoberá sa psychológiou, ezoterikou, arabskou kultúrou. Má rada slnko, more, knihy a všetko, čo je dobré... K literatúre mala blízko už od detstva, no písať začala len nedávno.

Píše sa rok 1531. Kráľa trápia starosti. Nečakane zomrela jeho matka a po nevydarenej svadbe vojvodu de Guisé sa znovu stratila Sophie de Marginel. Ak sa čím skôr nenájde, Jeho Veličenstvo očakáva veľké nepríjemnosti zo strany Spoločenstva psa. Po Sophie naďalej pátra jej poručník, markíz de Pays-Rouge, hoci návratom do Francúzska ohrozuje vlastný život. Kto v skutočnosti tajomný markíz je a čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi? Aká minulosť všetkých spája? Takto sa začína román Ruže pre princeznú, tretí diel historicko-romantickej ságy o záhadnej Sophie.

Martina Monošová (1972, Stará Turá), spisovateľka. Vyštudovala dizajn na STU v Bratislave. V roku 2005 debutovala románom z prostredia opatrovateliek detí v Anglicku Lásky o piatej, napísala voľné pokračovanie príbehu z britských ostrovov Anglické prebúdzania, (tému opérstva priniesla do slovenskej literatúry ako prvá), originálny trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé, s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej cesty i ceny, román o výšinách a pádoch v súkromí inak úspešnej speváčky Sladké sny (vyšlo i v češtine), erotickú detektívku Lekcie z nenávisti (vyšlo i v češtine), ságovitý román o dvoch ženách na pozadí veľkých zmien v slovenskej spoločnosti za dvadsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie Miluje-nemiluje, idem!, komorný mysteriózno-romantický príbeh milenky ženatého muža Perly tej druhej, faktografickú knihu o výtvarnom diele Eleny Rumánkovej Harmónia zakliata farbami a historickú pentalógiu SOPHIE: Ples u vojvodkyne, Rytierova druhá šanca, Ruže pre princeznú, Markízino tajomstvo a Kráľovná jeho srdca. V r. 2000 žila v Anglicku a v 2007 – 2009 v Belgicku. Dnes žije a tvorí v Slovenskom Grobe. www.martinamonosova.sk

Píše sa rok 1531. Ples u vojvodkyne Diany de Poitiers sa neskončil podľa jej predstáv. Nielenže sa nepodarilo zistiť, kto neznáma šľachtičná je, ale náhle niekam zmizla. Jej totožnosť dokáže objasniť len samotný kráľ, František I., ale ten váha, aby nespôsobil škandál. Na povrch presakujú tajomstvá, ktoré by radšej mali zostať zamknuté v minulosti a ktoré nedajú spávať samotnému panovníkovi. Situáciu pri dvore by pomohla upokojiť oficiálna svadba vojvodu de Guisé s krásnou neznámou, ibaže tá sa zo strachu o svoj život, ktorý je stále v ohrození, pokúša uniknúť. Skrýva sa pod ochranou statočného rytiera Marcela, ktorý sa však správa stále záhadnejšie. Takto sa začína román Rytierova druhá šanca, druhý diel historickej pentalógie SOPHIE o záhadnej mladej šľachtičnej, desiata kniha z pera autorky Martiny Monošovej.

Martina Monošová (1972, Stará Turá), spisovateľka. Vyštudovala dizajn na STU v Bratislave. V roku 2005 debutovala románom z prostredia opatrovateliek detí v Anglicku Lásky o piatej, napísala voľné pokračovanie príbehu z britských ostrovov Anglické prebúdzania, (tému opérstva priniesla do slovenskej literatúry ako prvá), originálny trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé, s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej cesty i ceny, román o výšinách a pádoch v súkromí inak úspešnej speváčky Sladké sny (vyšlo i v češtine), erotickú detektívku Lekcie z nenávisti (vyšlo i v češtine), ságovitý román o dvoch ženách na pozadí veľkých zmien v slovenskej spoločnosti za dvadsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie Miluje-nemiluje, idem!, komorný mysteriózno-romantický príbeh milenky ženatého muža Perly tej druhej, faktografickú knihu o výtvarnom diele Eleny Rumánkovej Harmónia zakliata farbami a historickú pentalógiu SOPHIE: Ples u vojvodkyne, Rytierova druhá šanca, Ruže pre princeznú, Markízino tajomstvo a Kráľovná jeho srdca. V r. 2000 žila v Anglicku a v 2007 – 2009 v Belgicku. Dnes žije a tvorí v Slovenskom Grobe. www.martinamonosova.sk

Po dlhoročnej úspešnej právnickej praxi odchádza Heda do dôchodku. Hoci sa naň ešte necíti. V jedno jesenné ráno ju prepadne srdcová nevoľnosť. Infarkt? Je to tetánia, panický atak a úzkostná porucha. Ako sa s ňou dá nažívať v mieri, zamilovať sa a dokonca znova cítiť šťastie, sa dozviete v tomto príbehu.

Števa Opremčáková (1957, Rožňava) vyštudovala sociálne právo. Autorka projektu azylového domu pre bezdomovcov a sociálnej kliniky pre týrané matky s deťmi. Za podpory pražskej Armády spásy a Nadácie dobrej vôle Oľgy Havlovej uviedla tieto projekty do života aj v Košiciach. Autorka románov Zatiaľ navždy, Židovská krv, V Írsku prší inak, Planisko, Každý má svojho Igora, Ja, svokra, Tanec na hrane a Anjel pradu nenosí. Viac na http://www.fb.com/stefania.opremcakova a http://opremcakova.blog.sme.sk/

Píše sa rok 1531. Chlad neskorej jesene prináša rozuzlenie príbehov okolo Sophie de Marginel, ktorá sa len pred pár mesiacmi objavila vo Francúzsku. Každému, kto ju počas jej putovania stretol, zasiahla do života, pretože jej tajomstvá sú predovšetkým ich vlastnou minulosťou, ktorú by väčšina zo zúčastnených najradšej nechala spať. Podarí sa záhadnej kráske Sophie nájsť všetko, čo hľadá, aby s pokojom v duši mohla kráčať do budúcnosti? Alebo jej okolnosti opäť zabránia, aby zistila viac, aby návrat do rodnej krajiny vôbec prežila? Podarí sa markízovi de Pays-Rouge nájsť svoju chovanicu včas, aby tým zachránil sám seba? Príjme pomoc Spoločenstva psa a raz a navždy sa postaví zoči-voči svojim vlastným démonom? Dokáže sa konečne kráľova sestra Marguerite Navarská zmieriť s osudom, ktorý nemôže zmeniť? A kde sa napokon skončí cesta falošného mnícha, ktorý stratil pamäť? Alebo dobre skrývaná krutosť vojvodu de Guisé a jeho podlé intrigy zničia úplne všetkých, ktorí sa mu dostali do cesty? Odpovede prináša Kráľovná jeho srdca, záverečný piaty diel historicko-dobrodružnej ságy SOPHIE. V poradí pätnásta kniha od Martiny Monošovej.

Martina Monošová (1972, Stará Turá), spisovateľka. Vyštudovala dizajn na STU v Bratislave. V roku 2005 debutovala románom z prostredia opatrovateliek detí v Anglicku Lásky o piatej, napísala voľné pokračovanie príbehu z britských ostrovov Anglické prebúdzania, (tému opérstva priniesla do slovenskej literatúry ako prvá), originálny trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé, s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej cesty i ceny, román o výšinách a pádoch v súkromí inak úspešnej speváčky Sladké sny (vyšlo i v češtine), erotickú detektívku Lekcie z nenávisti (vyšlo i v češtine), ságovitý román o dvoch ženách na pozadí veľkých zmien v slovenskej spoločnosti za dvadsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie Miluje-nemiluje, idem!, komorný mysteriózno-romantický príbeh milenky ženatého muža Perly tej druhej, faktografickú knihu o výtvarnom diele Eleny Rumánkovej Harmónia zakliata farbami a historickú pentalógiu SOPHIE: Ples u vojvodkyne, Rytierova druhá šanca, Ruže pre princeznú, Markízino tajomstvo a Kráľovná jeho srdca. V r. 2000 žila v Anglicku a v 2007 – 2009 v Belgicku. Dnes žije a tvorí v Slovenskom Grobe. www.martinamonosova.sk

V pozostalosti Alberta Marenčina sa našli desiatky zošitov s denníkovými záznamami, myšlienkami, nápadmi a úvahami. Záznamy v jednom z nich sú datované od roku 1996 do roku 2017. Sú to osobné vyznania, postoje a názory na témy, ktoré považoval za najdôležitejšie. Dominujú v ňom témy slobody, rovnosti, básnickej tvorby a tvorby ako takej, racionality a imaginácie. Surrealizmus, ktorý ho v mladosti „zasiahol ako blesk“ vnímal ako oslobodenie ducha. Jeho ľavicovým názorom najviac konvenovala Trockého permanentná revolúcia. Na druhej strane píše, že je konzervatívec, drží sa včerajších názorov, spomína na svoje postoje, skutky i nadšenie, ktoré robili jeho život bohatým a krásnym aj keď vo vtedajších názoroch bolo veľa ilúzií a omylov – no bolo v nich predovšetkým to, čo dokázalo nadchnúť, zapáliť, pozdvihnúť myslenie a city nad pragmatickú všednosť, nad šedivý pragmatizmus a prízemnosť každodenného života.

Albert Marenčin (1922 – 2019), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Narodil sa v Bystrom nad Topľou. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Bol členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

Etnológ Peter Salner sa pokúša definovať problémy židovskej komunity na Slovensku. V siedmich kapitolách prináša odborný (etnologický), ale aj osobný pohľad na problémy súčasnej židovskej kultúry. Zaoberá sa radosťami a problémami etnologického výskumu židovských tém, časom a rozdielmi v jeho vnímaní, dobrovoľnou aj vynútenou migráciou židovskej komunity. Rozsiahly priestor venuje reflexiám na obdobie holokaustu a komunistickej moci. Predmetom jeho výskumu sú osudy synagóg a cintorínov, ktoré ostali opustené po holokauste, premeny židovskej rodiny a sviatkov. V závere sa venuje židovskej identite, vrátane humoru, ktorý tvorí jej neodmysliteľnú súčasť.

PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.

Klasický, skutočne-neskutočný príbeh mladej Lenky. Býva s mamou a babkou. Je v poslednom ročníku na strednej škole. Po skončení chce odísť pracovať do zahraničia za lepším životom. Na lásku veľmi neverí a ani ju nevyhľadáva... Kým nestretne Riša. Ten jej zmení život a obráti priority. Naučí ju ľúbiť a ona mu to vracia tým, že stojí pri ňom, keď jeho mama umiera. Dostáva sa do sveta dospelých, ktorý sa jej vôbec nezdá fér. Raz v noci ju znásilní neznámy muž. Myslela si, že nič horšie sa jej nemôže stať, ale mýlila sa...

Dominika Würll (1991, Prešov). Vždy si ide za svojím. Nepozná slovo nie. Miluje svoju rodinu, manžela, dcéru Sárku, psíka Molly a mačku Jerry, knihy, herca Sylvestra Stalloneho, hokej a filmy so šťastným koncom. Býva na východnom Slovensku, kde je šťastná.

Po tom, ako ju vyhodí zbitú na ulicu uprostred výnimočne studenej marcovej noci jej mafiánsky manžel Miro, zostane Irena Vikárová odkázaná na pomoc svojho dávneho milenca Sveťa. Vplyvný Miro jej ale znemožní, aby si našla prácu, a tak je na neurčitý čas nútená prijať neslušný návrh svojho právnika Alexa. Irena sa dáva dokopy, aby zosnovala pomstu manželovi. To jediné jej totiž zostalo. Ľahko erotický príbeh s detektívnou zápletkou o tom, ako sa z nešťastia zrodí chuť po pomste, ako zaslepenosť pomstou prináša hriech, a ako aj napriek hriechu vznikne láska, lebo láska má vlastné pravidlá, a môže sa zrodiť aj pri Lekciách z nenávisti.

Martina Monošová (1972, Stará Turá), spisovateľka. Vyštudovala dizajn na STU v Bratislave. V roku 2005 debutovala románom z prostredia opatrovateliek detí v Anglicku Lásky o piatej, napísala voľné pokračovanie príbehu z britských ostrovov Anglické prebúdzania, (tému opérstva priniesla do slovenskej literatúry ako prvá), originálny trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé, s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej cesty i ceny, román o výšinách a pádoch v súkromí inak úspešnej speváčky Sladké sny (vyšlo i v češtine), erotickú detektívku Lekcie z nenávisti (vyšlo i v češtine), ságovitý román o dvoch ženách na pozadí veľkých zmien v slovenskej spoločnosti za dvadsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie Miluje-nemiluje, idem!, komorný mysteriózno-romantický príbeh milenky ženatého muža Perly tej druhej, faktografickú knihu o výtvarnom diele Eleny Rumánkovej Harmónia zakliata farbami a štyri diely historickej ságy SOPHIE: Ples u vojvodkyne, Rytierova druhá šanca, Ruže pre princeznú a Markízino tajomstvo. Piaty diel sa pripravuje. V r. 2000 žila v Anglicku a v 2007 – 2009 v Belgicku. Dnes žije a tvorí v Slovenskom Grobe. www.martinamonosova.sk

Na sídlisku žijú dve mladé ženy. Nepoznajú sa, ale majú niečo spoločné – obe sú vydaté, aj ich dcérky sú v rovnakom veku. Irma si myslí, že má svojho manžela pod kontrolou, Terezu má pod kontrolou jej manžel... Jedného dňa obe urobia zásadný krok. Irma prinúti manžela priznať sa k nevere a vyhodí ho. Tereza opustí manžela, ktorý ju psychicky týral a ponižoval. Irma aj Terezin manžel sa chcú svojim partnerom pomstiť – cez dieťa. Zápas, v ktorom nik nemôže zvíťaziť, sa stupňuje. Cesty oboch žien sa pretnú a ich životy sa navzájom ovplyvnia...

Petra Nagyová Džerengová (3. 3. 1972, Košice), od svojich osemnástich žije v Bratislave, kde vyštudovala obchodnú fakultu na Ekonomickej univerzite. Pracovala ako letuška, redaktorka, moderátorka, scenáristka, predavačka zeleniny, obchodná zástupkyňa. Na štyri roky ju zvolili za viceprimátorku Bratislavy. Napísala knihy pre dospelých Chcem len tvoje dobro, Za to mi zaplatíš!, Pozri sa na seba, Nepýtaj sa, kde som, Ženy nášho rodu, Ide o život, Manželky a tie druhé a Nové začiatky, knihy pre deti Klára a mátohy, Klára a iglu a Klára a Tity. Jej knihy vychádzajú aj v maďarčine a češtine.

Limitovaná edícia s CD Marián Varga, jedinečný umelec, skladateľ, inštrumentalista, bohém a intelektuál, ktorý svojím životom a tvorbou ovplyvnil niekoľko generácií milovníkov a obdivovateľov beatovej hudby v Československu. Od konca šesťdesiatych rokov minulého storočia až do roku 2017 patril k najvýraznejším osobnostiam slovenskej hudobnej scény. Jeho neobyčajná charizma, zjav, jazykový prejav a predovšetkým unikátny a nenapodobiteľný spôsob hry na klávesových nástrojoch, umocnený jedinečnou a nezameniteľnou melodikou, fascinoval všetkých, ktorí ho mali možnosť zažiť na koncertoch a vystúpeniach. Kniha Hommage à Marián Varga predstavuje najikonickejšie fotografie Mariána Vargu od sedemdesiatich piatich českých a slovenských fotografov, ktoré boli vystavené v galérii Danubiana pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín. Takmer 300 fotografií zachytáva Mariána Vargu od 60. rokov minulého storočia a sú doplnené jeho textami, citátmi z rozhovorov a jeho biografiou.

Alfréd Grosz pôsobil v prvej polovici 20. storočia na Spiši. Podnikal náročné túry do Vysokých Tatier, zaznamenával povesti a legendy, ktorými sú tieto končiny bohato opradené. O vysokohorských štítoch, dolinách, plesách a jaskyniach vznikli povesti, v ktorých ožívali skaly a vrchy, vystupovali dobré i zlé rozprávkové bytosti. Zaklínali, čarovali a menili prírodné úkazy na zázraky. Povesti sa tradovali z generácie na generáciu a ľudia ich milovali. Autor nás sprevádza po legendárnej ríši Vysokých Tatier ako skúsený horský vodca a jedinečný rozprávač.

Alfréd Grosz (1885-1973, Kežmarok), profesor nemeckého a slovenského gymnázia v Kežmarku, prírodovedec, spisovateľ, dobrovoľný hasič, športovec, milovník Vysokých Tatier. Študoval v Kežmarku a Budapešti, stal sa stredoškolským profesorom telocviku a geografie. V I. svetovej vojne bojoval na talianskom fronte. Po vojne učil v nemeckom a od r. 1927 aj v slovenskom gymnáziu. Po II. svetovej vojne učil v gymnáziu v Spišskej Novej Vsi a Kežmarku. Odmalička navštevoval Tatry, pracoval v Karpatskom spolku, Tatranskom spolku. Do horolezeckej kroniky sa zapísal 119 prvovýstupmi. Je po ňom pomenovaný žľab a pilier v stene Slavkovského štítu.

Príbeh lásky, ktorá k sebe nečakane zvedie dvoch ľudí. Lásky, ktorá neplánovane spojí mladé dievča a staršieho muža. Príbeh plný nehy a vášne, rozdielnych túžob, rozličných životných období, žiarlivosti, strachu zo straty, plný nevery a bolesti, ale hlavne lásky. Taký je príbeh Anny a Luka .

Narodila sa v Bratislave, kde aj žije. Vyštudovala cudzie jazyky, ktoré sú stále jej záľubou. Miluje čítanie dobrých príbehov, sledovanie dobrých príbehov v divadle, ich počúvanie v pesničkách a objavovanie krásnych miest na Zemi. To všetko s poznámkovým blokom na dosah ruky.

Jana je mladá, krásna a talentovaná novinárka. Má ale jeden veľký problém – priveľa pije. Raz večer stretne svojho osudového muža – televízneho režiséra Milana. Ten je však ženatý. Zamilujú sa do seba. Má to však jeden háčik. Milanovo manželstvo je v troskách, no on nedokáže opustiť svojho milovaného syna. Príbeh plný vášne, beznádeje, intríg a lásky ženatého muža s nevyrovnanou alkoholičkou.

Jana Müllerová je novinárka. Píše pod pseudonymom. Román Dobrá milenka je jej prvotina.

Vedeli ste že, – objaviteľa Tichého oceánu dal popraviť vlastný svokor? – slávneho cestovateľa Davida Livingstona takmer zabil lev? – do prvého víťaza Tour de France Maurica Garina hádzali neprajníci kamene? – Wiley Post uskutočnil prvý sólový let okolo sveta napriek tomu, že videl iba na jedno oko? – po prvej svetovej vojne bojovali Poliaci a Ukrajinci proti sebe, aby sa vzápätí spojili proti Rusom? – na Slovensku sme mali desiatky ulíc pomenovaných po Hitlerovi a Stalinovi? – Winston Churchill vyhlásil miesto narodenia následníka juhoslovanského trónu v Londýne na jeden deň za štátne územie Juhoslávie, aby sa narodil na území svojej krajiny? – posledného rumunského kráľa zosadil z trónu vlastný otec?

PhDr. Martin Furmanik, PhD. (1989) pracuje ako historik, knihovník a archivár v Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi. Publikoval množstvo odborných a popularizačných textov na tému histórie a prózu v desiatkach periodík. Je autorom a spoluautorom historických kníh Spiš a vznik Československej republiky, Putovanie dejinami Spiša alebo Rodičia slávnych. Viac informácií na  www.martinfurmanik.sk

Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia bol Prešporok a neskôr Bratislava vďaka liberálnej klíme miestom stretávania rakúskych, maďarských a slovenských slobodomurárskych lóží. Schádzali sa v chýrnych reštauráciach hotela National, Savoy, Lerchner a ďalších, neskôr v slobodomurárskych domoch.O čom bratia slobodomurári rokovali? Kto to boli a aký mali vplyv na vtedajšie dianie? Veď mená ako Riegele, Hummel, Kozics, Liszt, Kempelen, Štefánik, Šrobár, Karvaš sú dodnes súčasťou našich kultúrnych a politických dejín.O slobodomurároch dodnes kolujú legendy a mýty. V čase najväčšieho rozmachu vytvorili a zanechali po sebe desiatky pamätníkov, prispievali na charitu, mali vplyv v politike a na dianie v meste.V roku 1938 boli slobodomurárske lóže na Slovensku zlikvidované. Skončila sa jedna éra málo známych dejín Bratislavy opradených tajomstvom.

Geografická poloha v hraničnom trojuholníku, v blízkosti Dunajského veľtoku, oddávna predurčovala Jarovce, aby sa stali dôležitou križovatkou obchodných ciest, vojenských ťažení, či prosperujúcim a strategicky dôležitým hospodárskym a ekonomickým zázemím.Na tomto území sa nachádzalo súvislé osídlenie od prehistorických čias až po súčasnosť. Dôležitým medzníkom v histórii obce bol príchod Chorvátov. Autori mapujú históriu Jaroviec do polovice 20. storočia, kedy 15. októbra 1947, na základe Parížskej dohody, boli spolu s Rusovcami a Čunovom, pričlenené k Československu. Kniha vychádza k osemstému výročiu prvej písomnej zmienky o Jarovciach 1208 – 2008.

Kniha približuje najzložitejšie obdobie živote Gustáva Husáka, ktoré začalo jeho zatknutím vo februári 1951 a končilo sa až po vyše deväťročnej "Kalvárii“ prepustením na slobodu. Husákovo zatknutie a odsúdenie malo širšie príčiny. Išlo o súbeh viacerých faktorov, o ktorých sa čitateľ dozvie práve v knihe. Rovnako sa dozvie, kedy a za akých okolnosti bol prepustený na slobodu. Ani potom však nemal kľudný život, keďže žil v postavení amnestovaného zločinca a musel zápasiť s rôznymi prekážkami ako človek druhej kategórie. Konečnú bodku za celou kauzou tzv. slovenského buržoázneho nacionalizmu, ktorá ho dostala do väzenia, dala až súdna a stranícka rehabilitácia v roku 1963. Gustáv Husák stál po svojom zatknutí doslova na krok od šibenice a rozhodovalo sa o jeho bytí a nebytí. V roku 1951 sa stal najhorším zločincom v republike, a pre neho i celú jeho rodinu sa začalo obdobie obrovského utrpenia, ktoré im navždy poznačilo životy. Manželka s dvomi malými synmi musela zápasiť o holú existenciu, zatiaľ čo on vo vyšetrovacej väzbe prechádzal peklom. Kruté vyšetrovanie, fyzické a psychické mučenie, pobyt na samotke. Ako jeden z mála sa na súde nepriznal k vymysleným obvineniam a bránil sa. Konečný verdikt znel doživotie.

Mgr. Branislav Kinčok, PhD. (1979), vyštudoval históriu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Postgraduálne štúdium absolvoval na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V súčasnosti pracuje v Sekcii vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa. Vo svojej činnosti sa venuje politickým procesom v komunistickom Československu po roku 1948, činnosti Štátnej bezpečnosti, ako aj problematike vojnových a povojnových vzťahov Červenej armády so slovenským obyvateľstvom. Je autorom študijnej pomôcky Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954 (2019) a spoluautorom monografie Slovenskí generáli 1939 – 1945 (2013), Gustáv Husák a jeho doba (2015) a autorom desiatok vedeckých štúdií a odborných článkov. PhDr. Tomáš Černák, PhD. (1984), vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor história. Doktorandské štúdium absolvoval na Historickom ústave SAV v roku 2014 obhajobou dizertačnej práce Počiatky komunistického režimu na Slovensku – formovanie mechanizmu moci, ktorá sa venovala politickému vývoju na Slovensku po februári 1948.

Keď mala Olívia trinásť rokov, prežila najvzrušujúcejšie a najčudnejšie leto v živote. Od tých prázdnin už nič nebolo ako pred tým. Stretla chlapca, ktorý sa jej hlboko vryl do srdca a ktorý krátko po ich stretnutí navždy zmizol. Začali sa diať čudné veci. Po páde z výšky už vnímala svet okolo seba inak ako bežní ľudia. Po dvadsiatich rokoch je z Olívie vydatá žena a matka dvoch synov. Jej manželstvo sa rozpadá, pre chorobu mladšieho syna musí zanechať prácu a nakoniec sa stane obeťou podvodu manžela-gamblera. Ocitá sa na dne, sama s dvomi deťmi, bez práce, bez peňazí. Keď sa už začne zdať, že najhoršie má za sebou, do susedstva sa nasťahuje tajomný Francúz, ktorý jej prevráti život naruby. Kto je ten neznámy cudzinec? A ako súvisí jej život s osudom neznámej dievčiny, ktorú ktosi pred dvadsiatimi rokmi zavraždil? Ona je ako lesná víla, nevinné žieňa dušou spojené s prírodou. On je tajomný a príťažlivý mladý muž s nezvyčajným menom, patriaci do skupinky chalanov, ktorí si hovoria Démoni. Čo to majú za čudné mená a prečo majú všetci na predlaktí nakreslený obrátený pentagram s hlavou Bafometa a nápisom SA-MA-EL ? Mladučkej Olívii ani nepadne, že stretnutím so záhadnými chlapcami sa rozkrútia šialené kolesá osudu.

Lucia Olrinková (1988, Bratislava) je autorkou bestsellerov Plakať som si zakázala (vyšlo aj v češtine), Plakať je dovolené, Spoločníčka, Ako slaný karamel a Keď rozkvitnú čerešne. Má dvoch synov a písanie je pre ňu relax a zároveň útek od reality. Miluje svoje deti, dobré jedlo a tanec. Rada varí, pečie, číta... @luciaolrinkova_autor

Dva unikátne a bizarné ľudské osudy reprezentované dvoma šľachticmi – barónom Gregorom Friesenhofom (1840 – 1913) a kniežaťom Liviom Odescalchim (1863 – 1938). Delila ich jedna generácia, niekoľko stupňov na aristokratickom rebríčku a ich celoživotné záujmy. Pre jedného to bolo poľnohospodárstvo a meteorológia v tom najširšom zmysle slova, pre druhého skôr umenie, veda a politika. Mali však aj veľa spoločného. Obaja boli svojím pôvodom cudzincami, ich sídla delilo len čosi cez 10 kilometrov, stali sa bielymi vranami vo svojích rodinách, mnohí ich mali za bláznov a svojimi životnými osudmi si viackrát skrížili cesty. Nakoniec ich spojil vzťah k slovenskému prostrediu a k slovenskému národnopolitickému hnutiu. Friesenhof bol členom výboru Matice slovenskej, dopisovateľom do slovenskej tlače a dušou unikátneho hospodárskeho spolku s tolerantným postojom k slovenským roľníkom a ich záujmom. Odescalchi mal kontakty so slovenskými politikmi, stál na čele prevratu v regióne v roku 1918, organizoval slovenskú šľachtu v prospech Československej republiky a bol v úzkom vzťahu s Maticou slovenskou. Životné osudy oboch osobností spolu s pôvodom a rodinným prostredím, ako aj regionálnym i celoslovenským zakotvením, vytvárajú príbehy, ktoré by človek nevymyslel a ktoré mohli „stvoriť“ len dejiny vo svojej jedinečnosti a pestrosti.

Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959, Bratislava), zaoberá sa dejinami „dlhého“ 19. storočia, jeho špecializáciou sú hospodárske a sociálne dejiny, v súčasnosti najmä dejiny šľachty a environmentálna história. Je autorom 17 samostatných knižných titulov, spoluautorom vyše desiatich syntéz a takmer dvoch stoviek vedeckých štúdií publikovaných v 15 krajinách sveta. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovenčina-dejepis. Pracuje na Historickom ústave SAV, je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.

Žili medzi nami. Ich osudy zmenila nenávisť. Druhá svetová vojna vymazala z Banskej Štiavnice takmer celú židovskú komunitu. Aká bola Štiavnica, keď tam ešte žili, akí to boli susedia? Kniha opisuje osudy rodín, ktoré boli súčasťou baníckeho mesta a mnohí z nich tento región presiahli. Osudy židovských rodín Pollákovcov, Barokovcov, Gemeinerovcov, Hoffmannovcov, Goldbergerovcov, Wassermannovcov, Horovitzovcov, Welwardovcov, Sušických, Deutschovcov, Hellovcov, Ungárovcov, Heitlerovcov, Wetzlerovcov, Wintersteinovcov, Erdössovcov a ďalších, autorka zozbierala počas rozhovorov s príbuznými, preživšími a s tými, ktorí si ešte dobu pred vojnou pamätali. Sú to životné príbehy z čias, keď nástup vojny bol ešte čímsi nepredstaviteľným.

Beata Rückschloss Nemcová (1970). Narodila sa v Banskej Štiavnici, vyštudovala pedagogiku a prekladateľstvo/tlmočníctvo v Banskej Bystrici a Bratislave. Počas pedagogickej praxe sa začala venovať tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Urobila mnoho rozhovorov so svedkami vojnového besnenia, ktoré vyústili do publikovania knihy História židovskej náboženskej obce v Banskej Štiavnici, na ktorej pracovala s viacerými autormi. Popri práci súdneho tlmočníka a prekladateľa sa venuje výskumu a pátraniu po nových faktoch o židovskej komunite a rekonštrukcii židovského cintorína v Banskej Štiavnici.

Výber poviedok Juraja Paškuliaka obsahuje pestrú zmes príbehov, od humorne ladených, až po strašidelné. Sú o ľuďoch ktorí sa rozhodli chatárčiť, o ufológovi, poľovačke na tigra, o nenaplnenej láske, asociáloch, drsný a pochmúrny príbeh, o mužovi ktorého prenasleduje psychopat. Kniha začína humoreskami a končí hororom, jej čítanie je ako jazda na horskej dráhe. Príbehy sú písané pútavo a pôsobia autenticky. Keď túto zbierku otvoríte a pustíte sa do nej, nebudete vedieť prestať, kým nedočítate do konca.

Juraj Paškuliak (1981, Martin). Detstvo a dospievanie prežil v Kláštore pod Znievom. Študoval na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici, odbor umelecké odlievanie kovov. Od roku 1998 sa venuje výrobe a oprave majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Keď bol mladý, chcel byť výtvarníkom a zaprisahával sa, že nikdy písať nebude. Ale osud ho dobehol. Napísal štyri zbierky poviedok, ktoré si sám vydal. Publikoval aj v časopise Dotyky, má blogy na SME a Pravde.

Nora je spisovateľka a práve sa nachádza v tvorivom procese písania knihy, ktorú by mala čo najskôr dokončiť. Jej „editor“ je však stále nespokojný s rukopisom. Väčšinu času je na ňu nepríjemný a znevažujúce pripomienky okázalo zaobaľuje do sofistikovaného sarkazmu, čo jej veľmi nepomáha. Nora sa snaží vyhovieť všetkému, čo po nej žiada, snaží poprieť túžbu po tomto mužovi, ale je postupne doňho čoraz viac zamilovaná. Začínajú sa vynárať tragédie, ktoré zažila v minulosti, a s ktorými sa vyrovnáva práve písaním. Zlyháva zas a znova, píše a bojuje s vlastnými démonmi a svojou sexualitou. Až náhodné stretnutie s krásnym Lucienom sa pre Noru stane fatálnym. Aké tajomstvo ťaží tohto muža? A je to vôbec muž, alebo skôr bytosť z iných sfér? Príbeh sa odohráva v súčasnosti, ktorá je prepojená s krivdami minulosti. Udalosti, situácie, charaktery postáv a vzťahy medzi nimi sú načrtnuté v náznakoch a mozaikách príbehov. Sú ohraničené akousi čiarou, ktorá je v istom momente prerušená, aby mohla pokračovaťv inom bode a v inom príbehu. Tá čiara oddeľuje život, smrť, šťastie, sex, strach, lásku a nenávisť rovnako ako minulosť a prítomnosť.

Hlavné postavy poviedok sú si podobné. Hoci žijú v spoločenstve ľudí, sú sami. Sami so svojimi myšlienkami, sami v boji so svojimi démonmi. Niektorí v tomto boji prehrávajú, iní sú úspešní. A niekedy zistia, že nie sú celkom sami. Autor rieši vnútorné boje, psychické problémy, pomoc osamelému a zúfalému človeku, zaoberá sa starobou a generačnými vzťahmi. Niekedy je človek sám, nikto mu nepomôže a skončí tragicky, niekedy tragédii zabráni vyššia moc. Viacero poviedok má charakter podobenstva, sú rôznorodé štýlom, žánrom, miestom, časom, ale spája ich pocit osamelosti.

Martin Furmanik (1989). Po doktorandskom štúdiu histórie na Slovenskej akadémii vied pôsobí v Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi. Je autorom vyše stovky odborných štúdií a popularizačných článkov na tému histórie. Publikoval v 26 odborných a popularizačných periodikách. Jeho články vychádzajú v časopisoch Život, Téma, Historická revue, Pravdivá história a týždenníku MY. Je autorom resp. spoluautorom kníh Spiš a vznik Československej republiky, Dejiny Rusínov na Spiši, Putovanie dejinami Spiša. Okrem odborných prác, napísaj román Stabilita Republiky. Poviedky publikoval v literárnych časopisoch.

Kniha vznikla z poznámok ktoré sa časom rozrástli do knižnej podoby. Zaoberá sa psychologickou interpretáciou niektorých vybraných Slovenských rozprávok. Spolu s analytickým psychológom Vladislavom Šolcom, autorom viacerých úspešných kníh ktoré vyšli v Európe aj v USA spracovali analýzu troch známych Dobšinského rozprávok: Zlatovláska, Vlkolak a Čiernovlasý princ. Psychologická interpretácia je odvodená z poznatkov analytickej psychológie Carla Junga a komparatívnej mytológie, prekladá rozprávkové príbehy do psychologického jazyka. Ponúka tak rozprávkam ďalší rozmer, oživuje ich, odhaľuje ich skrytý význam ktorý je stále prekvapivo relevantný aj v dnešnej dramatickej dobe.

Rastislav Kučinský (1971, Spišská Nová Ves), študoval medicínu v Košiciach. Po skončení PhD programu na Šafárikovej LF nastúpil v roku 2000 na postgraduálne štúdium v Mount Sinai v New Yorku a potom na kardiologický postgraduál v Indianapolise. Jeho profesionálny odbor je veľmi racionálny a analytická psychológia spolu s mytológiou mu pomohla rozšíriť obzory poznania iracionálnej časti ľudskej mysle ktorá tiež pôsobí na srdce svojráznym spôsobom. Je dlhoročný člen Nadácie C. G. Junga v New Yorku. Na on-line stretnutiach s odborníkmi z celého sveta ho zaujali témy ako interpretácia snov, rozprávok, mytológia, kreativita, psychológia, umenie, analýza jaskynných paleolitických malieb a mnoho iných. Začalo to so stretnutím o osobných snoch Federika Felliniho a neskôr seminármi o ľudových rozprávkach a ich analytickej interpretácii.

Smutnosmiešne príbehy zo slovenských hostincov a hájov, ovenčené viacerými literárnymi cenami. Slovenský vidiek má veľké oči a tie vidia bizarnosti, nad ktorými rozum zostáva stáť. Či už je to mimozemšťan uprostred krčmy, alebo vojnový zajatec v pivnici obecného úradu, alebo tajomné hodinky, ktoré je lepšie včas zahodiť. Ján Babarík svojimi poviedkami dokazuje, že aj ten najjednoduchší človek, zmáčaný potom a alkoholom, má svoj vlastný, jedinečný svet, v ktorom chce byť hlavným hrdinom. A ak dostane svoju šancu, vie tento svoj svet zmeniť k lepšiemu.

Ján Babarík (1970), narodil sa v Rimavskej Sobote, postupne žil v Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Brne, USA, Anglicku a na niekoľkých menej známych miestach. Pracoval ako lesný taxátor, pomocník mlynára v antracitovej mlynici, lesný robotník, novinár, projektový manažér, obchodný zástupca, lektor, audítor, krupiér, klampiar, pokrývač, montér, či manipulant vo veľkosklade. V súčasnosti pracuje pre anglickú firmu ako supervízor odstávok v rafinériách v Škandinávii, na pobreží západnej Európy a na Britských ostrovoch. Žije v Košiciach, má tri deti. Vydal novelu Pálenie mostov, zbierky poviedok Jumper, Triplovia a detektívny román Posledný revenant. Jeho príbehy a postavy sú uveriteľné , ale často za hranicou reality.

Autentické príbehy prepojené s prírodou štiavnického okolia. Najstaršie sa odohrali pred viac ako štyridsiatimi rokmi, tie najnovšie vytvoril život iba nedávno. Všadeprítomná voda s jej nevypočítateľným pôsobením na človeka je rozhodujúcim hýbateľom a príbehotvorným médiom. Voda nezohráva len úlohu vonkajšieho prostredia, je prítomná aj v nás a pôsobí na náš vývoj dominantným spôsobom. V kontakte s vodou sa človek učí zaobchádzať s vlastným životom. Príbehy sa odohrávajú pri jazerách a tajchoch, pri riekach a v mori. Život na Zemi vznikol z vody a je nerozlučne spojený s jej pamäťou. Príroda sa neriadi našimi očakávaniami, ale žije vlastným životom bez ohľadu na našu prítomnosť – ukrytá v človeku, v jeho prirodzených inštinktoch a v jeho potrebách si ako voda nezadržateľne razí svoju cestu a podobne ako voda, si ju vždy nájde. Rovnako si ľudská duša razí cestu naprieč hmotným svetom k vlastnej realizácii. Tak ako sa každá kvapka vody časom ocitá v mori, podobne aj každá skúsenosť prispieva k tvorbe nášho obrazu. Z tohto pohľadu je komunikácia s prírodou okolo nás asi to najdôležitejšie, lebo o tom čo sa v prírodnom prostredí má alebo nemá stať už nerozhoduje dobrá výchova či zažité etické normy.

Zoltán Egry (1951, Piešťany). Po ukončení štúdia sa stal na krátky čas chemikom. Prešiel rôznymi zamestnaniami, ako geofyzik pracoval v teréne po celom Slovensku. V priebehu desiatok rokov strávených v spojení s prírodou, hlavne pri vode, zrástol s prírodným prostredím. V posledných rokoch sa venuje záhradníckej práci. Žije v Banskej Štiavnici.

Rabín Chatam Sofer je dnes súčasťou multikultúrneho panteónu osobností Bratislavy. Po desiatkach rokov zabudnutia v podzemnej hrobke pri Tuneli sa dočkal poštovej známky, pamätnej striebornej mince, uličky s názvom Sóferove schody ako aj po ňom pomenovanej zastávky MHD. Dopravné značenie, ktoré víta návštevníkov pri vstupoch do mesta, upozorňuje na unikátny areál, kde je pochovaný spolu s ďalšími významnými bratislavskými rabínmi a učencami. Kto bol Chatam Sofer? Vlastným menom Moše Schreiber (1762 – 1839) patrí k najväčším duchovným autoritám tradičného judaizmu. Počas života bol označovaný titulom „gaon“ (génius), čo poukazovalo na jeho brilantné intelektuálne schopnosti a rozsiahle vedomosti Tóry a židovského zákona. Dôležitou činnosťou hlavného bratislavského rabína Chatama Sofera bolo pôsobenie na čele Prešporskej ješivy. Ako roš ješiva ju pozdvihol na špičkovú úroveň a vo svojej dobe patrila k najprominentnejším vzdelávacím inštitúciám v židovskom svete. Za tri desaťročia jeho pôsobenia vychoval novú generáciu študentov – rabínov, ktorí jeho učenie šírili po celom svete. Iba v samotnom Uhorsku bolo asi sto rabinátov obsadených jeho žiakmi. V júli 2022 uplynulo 20 rokov od slávnostného otvorenia Pamätníka Chatama Sofera. Židovská komunita aj bratislavská verejnosť tak môže obdivovať moderný objekt, ktorý rešpektuje prísne náboženské tradície judaizmu. Kniha prezentuje rôzne pohľady na zničenie, obnovu, súčasnú prevádzku pamätníka, prináša autentické spomienky, v ktorých priami aktéri hovoria o úspechoch, ale aj problémoch stavby.

Knihu zostavil Peter Salner z príspevkov autorov: Maroš Borský, Martin Bútora, Martin Kvasnica, Vladimír Mühl, Roman Koprda a Michal Čulen. Judaista Maroš Borský sa venuje v knihe životu a dielu učenca Chatama Sofera, diplomat Martin Bútora sa podieľal na procese obnovy Pamätníka z pozície slovenského veľvyslanca v USA, architekt Martin Kvasnica je autorom projektu Chatam Sofer Memoriál, etnológ Peter Salner koordinoval komunikáciu bratislavskej komunity, miestnych úradov a veriacich židov z USA a Izraela, pracovníci firmy RAFT (Vladimír Mühl, Roman Koprda, Michal Čulen) sa podieľali na stavbe Pamätníka. Ich spomienky a fotografie prinášajú originálne a dosiaľ neznáme fakty.

Anton Baláž sa na prahu svojej osemdesiatky rozhodol obzrieť za doterajším životom. Opisuje svoje životné univerzity, prvé literárne pokusy, štúdium novinárstva, zošrotovanie knižného debutu, viacročný zákaz publikovania a návrat k historickým príbehom. Novinárska činnosť mu prinášala podnety, ktoré spracoval v ekologických románoch Skleníková Venuša a Tu musíš žiť. Ich filmové a televízne spracovanie mu umožnili nazrieť za kulisy ateliérov na Kolibe a v Mlynskej doline. Osobné, tvorivé, a inšpirujúce kontakty s generačnými príslušníkmi, redaktormi vydavateľstiev, literárnymi kritikmi či vedcami opisuje v portrétoch (Dušan Mitana, Ladislav Ballek, Ján Buzássy, Štefan Strážay, Ján Števček, Viliam Turčány, Vladimír Petrík, Svetloslav Veigl, Jaroslava Blažková). Píše aj o pôsobení v Literárnom informačnom centre, organizovaní domácich a zahraničných podujatí. Zážitok z čítania Solženicynovho Súostrovia Gulag v Paríži v roku 1979 mohol tvorivo zužitkovať až po páde komunizmu v dokumentárnom cykle o táboroch nútených prác a v románe Tábor padlých žien. Stretnutia s obeťami holokaustu zasa v románoch Krajina zabudnutia a Portréty prežitia. Súčasťou jeho príbehu je aj pohľad do rodinného života. Trvalý záujem o dielo Franza Kafku prepojil s osobnou skúsenosťou pacienta, ktorý sa rovnako liečil na tuberkulózu v tatranských sanatóriách. Stretnutie s Arnoštom Lustigom na festivale Kafkove Matliare bolo podnetom pokračovať v tvorbe – napriek tomu, že si kladie rovnakú otázku ako iný slovenský prozaik Pavel Vilikovský: „ Ale koho to zaujíma?“ Literatúra pre neho zostáva cestou ako túto autorskú skepsu prekonať.

Anton Baláž (1943), absolvent FiF UK v Bratislave, prozaik, scenárista a publicista, je autorom čitateľsky úspešných románov Skleníková Venuša, Tu musíš žiť, Chirurgický dekameron, Tábor padlých žien, Krajina zabudnutia, Len jedna jar, Portréty prežitia, kníh literatúry faktu Hriešna Vydrica, Transporty nádeje, Dva slovenské osudy Špitzer-Mach, biografických diel o Jánovi Lajčiakovi a Štefanovi Krčmérym, kníh rozhovorov s Rudolfom Dobiášom Vyniesť na svetlo dňa príbehy dlhej noci a s Tiborom Žilkom Dar a bremeno dvojitej identity. Jeho diela dostali aj filmovú či televíznu podobu, vyšli vo viacerých domácich vydaniach i v prekladoch do piatich slovanských jazykov, angličtiny, maďarčiny a hebrejčiny. Za doterajšiu literárnu tvorbu získal Cenu ministra kultúry SR a štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.

Taliansko pútalo pozornosť európskych umelcov niekoľko posledných storočí vďaka mimoriadne bohatej kombinácii podnetov. Vďaka svojim antickým pamiatkam predstavovalo krajinu kultúrnej pamäti Európy. Výtvarníci ale aj spisovatelia ho vnímali ako krajinu umenia s nezabudnuteľnými epochami renesancie a baroka. Pre operných spevákov a hudobníkov bolo Taliansko kolískou opery. V neposlednom rade fascinovalo ako krajina s obdivuhodnou stredomorskou prírodou a úchvatnými vidieckymi i mestskými panorámami a stavbami. Častým zdrojom inšpirácie bol aj taliansky ľud so špecifickými vlastnosťami a fyziognómiou. Fascinácia Talianskom neobišla ani slovenských umelcov z radov výtvarníkov, spisovateľov a operných spevákov. Autor sa v predkladanej publikácii zameriava na 20. storočie a usiluje sa na reprezentatívnej vzorke slovenských umelcov (Mitrovský, Hrušovský, Blaho, Blühová, Hoza, Rolko, Beniak, Jégé, Benka, Petrašovič, Žáry, Dilong, Vesnin, Strmeň, Pudiš, Zmeták, Turčány a ďalší) zdokumentovať, že Taliansko bolo pre slovenských umelcov nezanedbateľnou inšpiračnou studnicou aj v tomto období.

Doc. Mgr. Martin Vašš, PhD. (1983, Bratislava), historik, pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje slovenským politickým, kultúrnym a sociálnym dejinám 20. storočia a vybraným otázkam historiografie 20. storočia. Je autorom vedeckých monografií Slovenská otázka v 1. ČSR, Bratislavská umelecká bohéma v rokoch 1920 – 1945, Zlatá bohéma, Medzi snom a skutočnosťou, Zmenení Parížom a desiatok vedeckých štúdií, ktoré publikoval doma i v zahraničí. Pôsobí aj ako člen redakčných rád historických zborníkov Historia nova a Historica. Je držiteľom Ceny Egona Erwina Kischa za rok 2018.

Básničky pre detičky od najútlejšieho veku. Na ukolísanie i pobavenie. Krátke básničky a riekanky z dedinského prostredia, o kohútovi, ktorý chcel odísť do mesta, o stratenom mackovi, ktorému pomohli sovy, alebo o bylinkách, ktoré prospievajú ako telu tak aj duši.

Tatiana Chovancová (1976, Dolný Kubín), absolventka strednej ekonomickej školy v Martine, žije v Liptovskom Mikuláši, venuje sa podnikaniu v cestovnom ruchu na Liptove, kde aj tvorí. Napísala knižku básničiek pre deti predškolského veku Básničky od Táničky.

JUDr. Milan Hodža (* 1878, Sučany, Rakúsko-Uhorsko – † 1944, Clearwater, USA), slovenský politik, štátnik a publicista. Bol úradujúci prezident Česko-slovenskej republiky, jedenásty, prvý slovenský, predseda vlády Česko-Slovenska a viackrát minister. Napriek tomu, že v slovenskej, ale aj v česko-slovenskej politike, bol ojedinelým zjavom, veľa sa o ňom nevie, nepublikuje. Sám bol zapálený novinár a žurnalistike sa venoval už od svojich dvadsiatych rokov, o sebe toho veľa nenapísal. Zrejme však hlavná príčina tkvie v tom, že žiadnemu režimu celkom nevyhovoval. Pre ľudákov bol počas slovenského štátu čechoslovakista. Pre komunistov po roku 1948 bol predstaviteľ buržoázie a jeden z vinníkov Mníchovskej dohody. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa pri jeho mene spomínali mnohé „smrteľné“ politické hriechy, ale nakoniec ho vzali na milosť. No, ako sa hovorí v jednej anekdote, zlý dojem, aj po vysvetlení situácie, zostal. Kniha približuje čitateľovi život a politické pôsobenie Milana Hodžu v novodobých slovenských dejinách.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vyšli mu zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát, Prezidentka a Predseda a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš, Osuský – zabudnutý diplomat a Juriga– kňaz, buditeľ, politik. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

Piateho novembra 1772 spišské mestá pripíjali na zdravie cisárovi Jozefovi II. a Márii Terézii, arcivojvodkyni rakúskej a kráľovnej uhorskej a českej. Veselie sprevádzalo ukončenie 360 rokov trvajúceho zálohu časti spišského regiónu. Osemnáste storočie však pre Spiš a jeho obyvateľov nezačalo radostne. Spamätať sa museli zo spúšte, ktorú v krajine zanechali sto rokov trvajúce vojny. Po rokoch hojnosti prišli roky odriekania. Boje medzi vojskami protihabsbursky orientovanej uhorskej šľachty, osmanskými plukmi a cisárskou armádou ako aj násilná rekatolizácia významne zasiahlli do politického, náboženského a hospodárskeho vývoja spišského regiónu. Mier, ktorý v roku 1711 ukončil boje, prišiel v pravý čas. Spišské mestá rozkvitli, znova sa v nich rozprúdili remeslá a obchod, pôsobili v nich významní obchodníci, remeselníci a umelci európskeho formátu zlatník Ján Siláši, sochár Ján Brokoff či maliari romantizmu Ján Czauczik a Ján Rombauer, dvorný maliar cára Alexandra I..

PhDr. Miriam Lengová, M.A., pôsobí ako historička a archivárka vo Philips Company Archives, Royal Philips N.V., Holandsko. Absolvovala odbor história – nemecký jazyk a literatúra na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a archívnu vedu na Universiteit van Amsterdam v Holandsku. Publikovala niekoľko vedeckých štúdií a článkov vo vedeckých periodikách na Slovensku aj v Holandsku v oblasti histórie (najmä dejiny remesiel a cechov) a archivistiky. Je autorkou kníh Kežmarskí remeselníci (2013), Remeslá, cechy a obchod na Spiši do polovice 17. storočia (2017) a spoluautorkou knihy Philips, familie van ondernemers (Philips, rodina podnikateľov) (2016).

Poď sa zahrať s Jankom a pomôž mu vyfarbiť, dokresliť či nájsť správny tvar. Zábavný farebný zošiť poteší každého zvedavého predškoláka. Popri hre si hravou formou precvičí logické myslenie, jemnú motoriku a riešenie jednoduchých úloh.

Poď sa zahrať s Jankom a pomôž mu vyfarbiť, dokresliť či nájsť správny tvar. Zábavný farebný zošiť poteší každého zvedavého predškoláka. Popri hre si hravou formou precvičí logické myslenie, jemnú motoriku a riešenie jednoduchých úloh.

Poď sa zahrať s Miškou a pomôž jej vyfarbiť, dokresliť či nájsť správny tvar. Zábavný farebný zošiť poteší každú zvedavú predškoláčku. Popri hre si hravou formou precvičí logické myslenie, jemnú motoriku a riešenie jednoduchých úloh.