Royal Dirties Comics #1 is the first comic book by the group of artists known as Royal Dirties. This first issue contains a comic story Memento, six comic stories about Ronald & Donald, 2 chapters about The Undertaker from Mokvas by Martin Jurík, a postcard story and comic strips by Tomas Galata. Ronald & Donald is a couple of cute bunnies who perform their everyday battle for dignity, understanding, money, and mostly food. Some of their actions may be considered harsh or even violent. Therefore back away if you are less then 15 or more than 76. Royal Dirties is a creative workshop of artists from different areas, who gladly demonstrate where exactly is their place in the world - they are having fun!
Tomáš Roller Slovenský akademický umelec, ktorý maľuje obrazy, kreslí grafiky, pripravuje scénografie a publikuje pod značkou Royal Dirties si teraz konečne splnil detský sen a vydal prvú vlastnú sériu komiksov. Žijete v svete, v ktorom môže mať vlastného Rollera u seba doma úplne každý. Tomášove diela výborne ladia s obálkami kníh Martina Juríka. Martin Jurík Spisovateľ, ktorý píše knihy so širokým záberom tém aj širokými možnosťami použití. Môžete sa vďaka nim pripraviť na inváziu vojsk do fantasy sveta (Škoricovník), zmenu kultúry v celej Európe (2084) aj na alternatívnu minulosť (Zenta). Alebo si ich jednoducho založíte do police - každá z nich má naozaj peknú obálku, ktorá ladí k akémukoľvek povrchu. Tomáš Galata Autor komiksových stripov, ktorými doteraz zabával iba svojich instagramových fanúšikov. V Royal Dirties Comics #1 dostal priestor ako autor trojobrázkčí o Ronaldovi a Donaldovi. Michal Ružička Oficiálne sa venuje finačným trhom a má na starosti kontrolu hladkého fungovania svetovej ekonomiky. Jeho ozajstným zmyslom života je však tvora námetov a spájanie umelcov. Preto stvoril Royal Dirties a dal projektu nielen priestor a peniaze, ale je aj autorom príbehov zo sveta Škoricovníka, o Ronaldovi a Donaldovi a aj námetčíkom prichádzajúcej série o tajomnom Agentovi 666.
Kálmán Mikszáth (1847 – 1910) svoju poslednú rozsiahlu románovú fresku (vyšla posmrtne 1910) vytvoril na podklade staršej anekdotickej legendy spišskej rodiny Görgejovcov z Hrhova pri Levoči: „za psa richtára a za richtára paloš.“ Autorova románová verzia sa odohráva na pozadí kuruckého odboja proti Habsburgovcom v rozpätí piatich rokov, počnúc novoročnou poľovačkou roku 1700. Romantický začiatok (smrť richtára) a romantický záver (poprava podžupana) tvorí rámec historicky a faktograficky bohatého a neopakovateľného rozprávania o spore a živote slávneho „saského“ spišského mesta a rázovitej spišskej stolice na čele s potomkami nemeckých Sasov. Symbolicky ide vlastne o dva nezmieriteľné, rozdelené svety v jedinom Uhorsku, kde nič nezmôže ani láska spišského Romea a Júlie, mladého richtára, ktorý dal popraviť otca svojej spanilej Rozálie.
Kálmán Mikszáth (1847, Sklabiná – 1910, Pešť), klasik maďarskej prózy, rodák z Novohradu, označil Uhorsko za domov humoru, ktorý odzrkadľuje charakter jeho rodákov, Maďarov a Slovákov, podľa autora národov, ktoré sa vedia uvoľniť a slobodne myslieť.
Čitateľsky atraktívna kniha s témou zachytávania, rozvíjania a vybrusovania myšlienok je určená pre tých, ktorí z plných pľúc vdychujú neradostnú atmosféru dneška, plnú negatívnych správ a joboviek. Je určená aj milovníkom obrazov. Stačí otvoriť knihu a budú v obraze. Autor, klon mr. Beana a Dostojevského Idiota, ponúka vyhranený, individuálny pohľad na zásadné otázky bežného života.
Rozsiahle prozaické dielo Kálmána Mikszátha (1847-1910) si nemožno predstaviť bez jeho „najuhorskejšieho“ a zároveň najvýznamnejšieho románu z roku 1908. Príbeh mladého Nostického s Marou Tóthovou sa začína pod Trenčianskym hradom flirtami fešáckeho jazdeckého poručíka. V pomyselnej Burianskej župe ženbychtivý poručík sa všemožne (prejavmi lásky, úskokmi aj úkladmi) usiluje (neúspešne) uchvátiť do manželského vzťahu príťažlivú Maru Tóthovú spolu s ešte príťažlivejším bohatým venom.
KONEČNE! Po rokoch utrpenia skalopevnosťou nenaštrbených fanúšikov čkania a šnupania blahosklonne náruživej koreniny prichádza POKRAČOVANIE! Skvelé dych, dušu a um berúce dobrodružstvo velikánskych dobrodruhov malých myšlienok pokračuje: priaznivci futbalu, topmanžérov a narkotík zo škorice a príbuzných haluzí sa majú na čo desiť, tesať, sadnúť si... (Miloš Ferko, čestný konšpirátor Najvyššieho rádu škorice, Meidan) * * * NAHOVND (čiže NAjväčšmi HOdnotný Vodca Novej Doby) Trevor Ociph na veľkom pestrofarebnom hojdacom koni rúti sa v ústrety šíkom Veľkej Lesklej Armády, chrániacim idey demokracie, prosperity, škorice a mágie. Jonáš, tu v texte známy ako hrdina, spoločne s družinou pozostávajúcou z lapačky snov Eleny, meniacej sa na bielu levicu, Raymonda Namôjdušu, profesora filozofie a dejín na Nippurskej univerzite, Snehulienky – ergo anarchistky bohatých rodičov s dredmi, kováča meteorov Omara a Imha, čiže duše pravoverného Liptáka prevtelenej z lebky do tela obávaného banditu, sa neúprosne pokúša o nadobudnutie Zrkadielka pravdy, ktorýmžto artefaktom chystá sa nájsť a potom oslobodiť svoju Buchtičku. Na príbehu sa zúčastní medziiným tiež generáltréner Šiška na čele vozovej hradby karavány mužstva a fanúšikov legendárneho FC Nippurpool, vysoký chudý chlap s odstávajúcimi kučerami, neviditeľné pstruhy manažéra manažérov a čierne kryštalické pierko...
Martin Jurík píše už od ranného detstva, avšak svoju prvú knihu vydal až v roku 1997 v nemčine ako zbierku poviedok pod názvom Innere Welten. Väčšina jeho tvorby sa zatiaľ stále nachádza v šuflíku. V roku 2011 mu vyšiel politický krimi-triler Kým nás smrť nerozdelí. O dva roky neskôr vyšlo jeho voľné pokračovanie – psychologický triler Harlekýn. V tom istom roku vydal spoločne s Michalom Ružičkom satirický fantasy román Škoricovník. V roku 2014 pri príležitosti stého výročia Prvej svetovej vojny vyšiel jeho vedecko-fantastický román Projekt Zenta, v ktorom vytvoril alternatívnu prítomnosť postavenú na nevydarenom atentáte na následníka trónu Rakúska-Uhorska, Františka Ferdinand D’Este. V druhej polovici roka 2016 vychádza pokračovanie Škoricovníka, ktorý si medzičasom vybudoval pevnú základňu fanúšikov. Druhý diel tejto série tak vznikol aj vďaka pozitívnym ohlasom a nedočkavosti čitateľov spoznať ďalší osud dobrodruha Jonáša a jeho výstrednej družiny.
Päť tajomných noviel (Ľubovnianske strašidlo, Statok na predaj, Noc v Zlatom chrobáku, Čierny kohút a Poliačik Fili) od klasika maďarskej literatúry sú pútavo vyrozprávané príbehy odohráva-júce sa na území bývalého Horného Uhorska a Poľského kráľovstva, od severného Spiša až po južné slovensko – maďarské jazykové pomedzie v Novohrade.
Kálmán Mikszáth (1847 – 1910), rodák zo zmiešanej slovensko-maďarskej Sklabinej v Novohra-de, je jedným z najčítanejších a najprekladanejších klasikov maďarskej literatúry. V rade romá-nov, noviel a poviedok načrtol s láskavým humorom svoju ironickú fikciu multietnickej uhorskej spoločnosti, ktorej budúcnosť neraz videl v čiernych farbách, ale osud mu nedožičil zažiť jej predpovedaný rozpad a zánik.
Tomáš Janovic svoju novú knižku smutných anekdot venoval Julovi Satinskému, ktorý v predstavení L+S Soirée hovoril: „A vtedy sem si uvedomil, jaké je to umení mocné! Že nepoučuje, neusmernuje, len tak jemne človeka pinkne.“ Aj preto nás Tomáš Janovic vo svojom Pinkaní len jemne postrkuje, aby sme si všimli tie svinstvá a svinstvičká, s ktorými denne uzatvárame dohody. Tomášovi do nás stačí pinknúť, nepotrebuje rozdávať pravé národné búchance. Daniela Kapitáňová
Tomáš Janovic (1937, Bratislava), spisovateľ, aforista, epigramatik, básnik, textár, dramatik a prekladateľ. Generačný druh Lasicu a Satinského. Píše satirickú poéziu a prózu pre dospelých, deti a mládež, texty piesní, rozhlasové hry a televízne scenáre. Narodil sa v úradníckej rodine. Publikovať začal v satirickom týždenníku Roháč.
Anekdotické rozprávanie maďarského klasika je donkichotiádou zo slovenského prostredia horného Považia. Vtipná románová fikcia je koncipovaná na skutočnom donkichotstve posledného pána Nededzského hradu Štefana Pongráca (1835 – 1886). Oneskorený, vrtošivý uhorský feudál však nevedel zastaviť čas a koleso dejín, lebo nimi hýbalo aj praktické myslenie a príčinlivosť Slovákov z grófovho okolia. Tak sa stalo, že pompézne vojenské ťaženie proti slávnej Bystrici za urážku cti sa nekončí dobýjaním veterných mlynov, ale hýrivou pohuľankou v hostinci pod arkádami námestia v Žiline.
Kálmán Mikszáth (1847, Sklabiná – 1910, Pešť), klasik maďarskej prózy, rodák z Novohradu, označil Uhorsko za domov humoru, ktorý odzrkadľuje charakter jeho rodákov, Maďarov a Slovákov, podľa autora národov, ktoré sa vedia uvoľniť a slobodne myslieť.
Rómovia a ich tragikomický život trhových kšeftárov, obyvateľov osád a iných rázovitých postáv a postavičiek. Kšeftár Ferdy dostal ako kompenzáciu dlhu mladučkú a krásnu Sabinu, no tá mu utiekla a našla svoju životnú lásku. Živelné rozprávanie o malých rómskych obchodníkoch z východného Slovenska. Kusturicovská road movie plná vášní, napätia a zvratov, okorenená humorom.
Viťo Staviarsky (1960, Prešov) vyštudoval filmovú priemyslovku v Čimeliciach, neskôr scenáristiku na pražskej FAMU. Robil kulisára, ošetrovateľa na záchytke, výčapníka i predavača. V súčasnosti podniká v oblasti obchodu. Prvú prózu publikoval v nezávislom študentskom časopise Otáznik News, ktorý roku 1977 rozmetala Štátna bezpečnosť. V deväťdesiatych rokoch sa venoval najmä písaniu pre film. Bol finalistom súťaže Poviedka 2001 (Laborant). Za knižný debut – novelu z rómskeho prostredia Kivader (Vista, P. Mervart, 2007) a následne za zbierku próz Záchytka (Kalligram, 2009) bol nominovaný do súťaže Anasoft litera. Novela Kale topánky je prepisom filmového scenára „Šľepa laska“.
Traja kamaráti sa rozhodnú, že na narodeniny darujú svojmu priateľovi múmiu vodcu národov. Plukovník kremeľskej ochranky Vladimír Iľjič má narodeniny naraz s veľkým Iľjičom Leninom a je jeho veľkým obdivovateľom. Doktor z Izraela, vedec z Dánska a miliardár – oligarcha dajú za bieleho dňa ukradnúť Lenina z mauzólea. Odvezú ho na oligarchovu jachtu. Prepadové komando však jachtu potopí. Zachránia sa len dvaja kamaráti – doktor z Izraela a plukovník. A – Lenin, ktorý ožije a začne organizovať novú revolúciu. Angažuje sa v extrémistickej strane... a strhne masy. Groteska sa mení na tragigrotesku... Humoristický román Ukradnúť Lenina (Ukrasť Lenina) s podtitulom Sitzrealistická fantázia. Základ je reálny – v Rusku už celé roky neutícha spor okolo možnosti zrušiť Leninovo mauzóleum na Červenom námestí v Moskve a pochovať Lenina do zeme. Autor s iróniou a talentom tvoriť historické paralely rozpráva o tom, ako súčasné Rusko modifikuje kult osobnosti.
Aleks Tarn (1955, Arsenev) je izraelský ruskojazyčný spisovateľ. Do odchodu do Izraela (1989) žil v Leningrade. Vyštudoval Inštitút jemnej mechaniky a optiky. V ZSSR nepublikoval. Publikuje v Rusku i v Izraeli. Debutoval pomerne neskoro (2003), no za osem rokov stihol vydať viac ako desať úspešných románov, zväčša ocenených poprednými ruskými i izraelskými literárnymi cenami. Hneď jeho prvý román Protokoly sionských mudrcov (2004) bol nominovaný na literárnu cenu Ruský Booker. Humoristický román Ukradnúť Lenina vyšiel v Moskve v prestížnom vydavateľstve Eksmo v roku 2008.
Existuje krajina, kde ľudia hovoria,
len keď majú čo povedať.
Tá krajina krásnych, múdrych
a veselých slov sa volá Slovákia
a jej kráľom je Tomáš Janovic.
Daniela Kapitáňová
Vždy je lepšie byť otcom
slávneho syna
ako synom
slávneho otca.
TÍ DRUHÍ
Vždy sú na vine tí druhí.
Bránia nám byť tými prvými.
Je ozaj dobrodruhom,
kto hľadá dobro v druhom?
Tomáš Janovic (1937, Bratislava), spisovateľ, aforista, epigramatik, básnik, textár, dramatik a prekladateľ. Generačný druh Lasicu a Satinského. Píše satirickú poéziu a prózu pre dospelých, deti a mládež, texty piesní, rozhlasové hry a televízne scenáre. Narodil sa v úradníckej rodine. Publikovať začal v satirickom týždenníku Roháč.
Jeden z najväčších svetových úspechov maďarskej literatúry všetkých čias. Najvydávanejšie, najprekladanejšie a najslovenskejšie dielo rodáka z novohradskej Sklabinej. Legendarizovaný príbeh o tajomnom dáždniku s motívom zatajovaného dedičstva v slovenskom mestečku Hlohová pod Zvolenom autor zapracoval do rozmarného humorného rozprávania s vážnym podtónom o meštianskej chamtivosti, túžbe po majetku, úprimnej láske a šťastí, v ktorom sa presadí dobro a krása.
Kálmán Mikszáth (1847, Sklabiná –1910, Pešť), klasik maďarskej prózy, rodák z Novohradu, označil Uhorsko za domov humoru, ktorý odzrkadľuje charakter jeho rodákov, Maďarov a Slovákov, podľa autora národov, ktoré sa vedia uvoľniť a slobodne myslieť.
Je toľko definícií a toľko podôb lásky, že všetky neobsiahne ani tá najhrubšia kniha. Niektoré z nich – drsné, smiešne i dojímavé – zachytáva najnovšia kniha básnika a aforistu Tomáša Janovica, divadelníka a humoristu Milana Lasicu a spisovateľa Pavla Vilikovského. Predstavuje tri rozličné literárne žánre – tri podoby lásky. Výtvarník Marek Ormandík texty ilustroval a originálne graficky upravil.
Kálmán Mikszáth nazval Slovákov svojimi rodákmi. Slováci sú súčasťou jeho sveta detstva a mladosti, ale aj autorského rozprávania. Jeho rázovité postavy žijú raz v humornom až grotesknom, inokedy v idylickom, ale najčastejšie v tragickom príbehu podľa pevných etických princípov. Hoci pokladajú svet za pominuteľný, jednako neveria v pominuteľnosť mravných hodnôt.
Jedinečná ukážka literárneho ekumenizmu – v chráme či v krčme jednej knižky sa schádzajú báseň, esej a poviedka. Hoci predstavujú tri rozličné literárne žánre, pochádzajú od troch rozličných majstrov a zastupujú tri rozličné vierovyznania, nielen že dokážu priateľsky nažívať vedľa seba, ale spolu s fascinujúcimi kresbami Mareka Ormandíka vytvárajú nový čitateľsky príťažlivý a myšlienkovo podnetný celok.
Klasik maďarskej prózy Kálmán Mikszáth (1847–1910), rodák z Novohradu, označil Uhorsko za domov humoru, ktorý odzrkadľuje charakter jeho rodákov, Maďarov a Slovákov. Podľa neho patria medzi národy, ktoré sa vedia uvoľniť a slobodne myslieť. Anekdota je neodmysliteľnou zložkou Mikszáthovho rozprávania najmä v jeho novele Fešáci. V nej predkovia dnešných Šarišanov nemajú čas uvažovať o svojej chudobe, lebo sa radšej zabávajú na tom, ako by mohli žiť, keby boli bohatí.
Dvadsať úsmevných poviedok o Slovákoch a Horniakoch na Horniakoch. „Sem sa, Slováci, zdrôtujte tento svet, nech je aj naďalej celý taký, aký bol, aspoň začas.“ Bezmála sto rokov po smrti Kálmána Mikszátha, zanikla monarchia, svet sa zmenil práve tak ako Slováci. Stratili sa aj slovenskí drotári. Nezmenení sa zachovali iba v mýtickom prozaickom obraze Kálmána Mikszátha. Ako sa zvykne hovoriť: Bude predsa niečo pravdy na tom, čo Mikszáth napísal s láskavým, žoviálnym humorom. A keby v tom nebol čo len závan pravdy „najväčšieho Slováka medzi maďarskými spisovateľmi“, nemalo by zmysel, aby sme sa k tomuto dielu vracali.
Tak vám teda poviem, čo môžete od tejto knižky očakávať: Sex, holokaust a starnutie. Lebo to som ja a témy, ktoré naozaj ľúbim. Možno sa vám zdá divné, keď poviem, že milujem starnutie. Vysvetlím. Starnutie je niečo v čom som fakt dobrý, zažívam ho denne na vlastnej koži. Čo o holokauste povedať nemôžem. Je možné, že pri niektorých príbehoch sa zastavíte a poviete si: Toto sa určite nestalo, prípadne sa to nemohlo udiať tak, ako autor píše. A preto upozorňujem, že všetko, čo si v knižke prečítate je pravda. Stand-up komici totiž vždy hovoria pravdu, len majú niekoľko úrovní pravdy.
Michael Szatmary (1974, Bratislava). Typický bratislavský Staromešťan, kaviarenský povaľač, muzikant, hovorca Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, no v prvom rade standupista na voľnej nohe.
Štyridsaťročný Kálmán Mikszáth (1847–1910) už bol uznávaný prozaik a obľúbený profesionálny publicista, parlamentný spravodajca, keď zaujal miesto liberálneho poslanca v Uhorskom parlamente (1887–1910). Pravda, vtedy na svojom konte ešte nemal tzv. veľký román. V čase neúprosných parlamentných polemík (zákon o civilnom sobáši, 1892–94) mu žičlivý kolega poslanec Dezső Bernáth vnukol tému z lásky uzavretého a potom nevydareného manželstva veľmi bohatého zemplínskeho grófa Jánoša Buttlera (1793–1845). Životný príbeh grófa zaujal nášho autora. Napísal fiktívny román, ktorého dej posunul do prvej tretiny 19. storočia a zaľudnil ho živými a vymyslenými postavami Zemplínčanov. Vytvoril veľmi príťažlivé čítanie o prebúdzanej láske, ale aj nenávisti, ako aj o závisti a túžbe po majetku a spoločenskom postavení. „Nepísal som dejiny, to nie je moja úloha, ale jednako som opísal dobu.“ V pozadí románovej kompozície zachytil večný konflikt liberálneho myslenia s mocenským cirkevným konzervativizmom a právnej pravdy s morálnou pravdou. Od prvého maďarského vydania (1910) do roku 1960, keď vyšlo dvojdielne kritické vydanie, dielo vyšlo takmer pravidelne každé štyri roky (čiže 15 vydaní) a zaradilo sa medzi najčítanejšie beletristické knihy Kálmána Mikszátha.