logo Marenčin PT HOME EDÍCIE AUTORI KONTAKT odberateľská zóna b2b
Osudy • osobnosti • pamäti
obal knihy Varúúúj<br />Ako sme búrali socializmus

Ivan Čarnogurský
Varúúúj
Ako sme búrali socializmus

28.4.2021
14,90
9788056907801
978-80-569-0780-1

November 1989 prekvapil všetkých: vládnucich komunistov a ešte viac konšpirátorov rôznych skupín. Pohľad priameho aktéra na zlomové udalosti novembra 1989 a na začiatok deväťdesiatych rokov, kedy politiku tvorili neskúsení revolucionári a nadšenci a proti nim stáli pragmatické vyškolené nomenklatúrne kádre. V súbojoch na pôde parlamentov, v diskusiách v televízii na Kavčích horách už vznikala razantná požiadavka samostatného Slovenska od národniarov – ešte donedávna skrytých spolupracovníkov ŠtB. Hlavnú časť spomienok Ivana Čarnogurského zaberajú známe udalosti, ale neznáme súvislosti, pozadie konania politických skupín a ich záujmy vyzlečené donaha. Dnes, keď je všetko za nami, sa možno usmejeme alebo aj dobre zasmejeme. Kto zvíťazil? A kto vyšiel na psí tridsiatok?

Ivan Čarnogurský (1933). Narodil sa v rodine učiteľov. Rodičia boli z roľníckeho prostredia malej dediny. Vyrastal u starej mamy vo Vajnoroch pri Bratislave a od začiatku vojny v Malej Frankovej na goralskom gazdovstve Spišskej Magury. Svetové udalosti vnímal ako chlapec cez ruských partizánov, neskôr cez nemeckých vojakov a od roku 1945 cez Červenú armádu a Česko-Slovenskú republiku, v ktorej ukončil gymnázium aj vysokú školu technickú. Pracovný život od r. 1956 prežíval v propagande budovania socializmu. Po prvých politických previerkach v r. 1958 sa stal stavebným robotníkom. Pri betóne už ostal celý život s karíérou opravára strojov, majstra, vedúceho strediska, špecialistu-technológa a vedúceho odboru rozvoja podniku až do pádu socializmu v novembri 1989. V marci 1990 bol zvolený za generálneho riaditeľa stavebného podniku Hydrostav, za poslanca Národnej Rady, jej prvého podpredsedu a za člena európskych hospodárskych organizácií v Mníchove a Bruseli. Prežil celý život s ľuďmi v prvej línii na stavbách na Slovensku aj v zahraničí a nakoniec v úzkom kruhu politikov, ktorí mali rozdeliť štát na dve republiky. Zákulisie týchto udalostí a osobné skúsenosti ho priviedli k myšlienke napísať knihu o našom spoločnom živote, ktorý každý poznal iba v malom výseku svojho okolia. Píše o schopnosti Slovákov vždy a v každej situácii nájsť to najlepšie riešenie – a je jedno, či na stavbe maštale, alebo pri budovaní nového štátu.

obal knihy Jsem rabín a jdu tam, kde jsou Židé<br />Emil Davidovič

Věra Trnková
Jsem rabín a jdu tam, kde jsou Židé
Emil Davidovič

21.3.2021
10,90
9788056907146
978-80-569-0714-6

Život rabína Emila Davidoviče (1912 – 1986) je příběhem Žida narozeného v přísně ortodoxní rodině na Ukrajině, který přežil perzekuce a koncentrační tábory. Davidovič vyrostl v mnoha jazycích, navštěvoval slavnou ješivu v Bratislavě a studoval u Lea Baecka a Ismara Elbogena v Berlíně, ale také v Brně, Budapešti a ve Vídni. V roce 1944 byl se svou celou rodinou deportován do Osvětimi. Přežil a po válce se s manželkou Cilli usadili v Československu. Také zde čelil nepřátelství. Po bezpočtu těžkostí se mu podařilo utéct do Izraele. Později, až do konce svého života, působil jako rabín v Dortmundu, kde obnovil židovskou obec. Autorka Věra Trnková vypráví příběh rabína prostřednictvím osobních vzpomínek na svou přítelkyni ze školy Alici, dceru Emila Davidoviče.

Věra Trnková (1946, Praha). Studovala chemii na Univerzitě Karlově, získala doktorát z biochemie na univerzitě v Heidelbergu. Pracovala ve výzkumu. Po odchodu do důchodu pracuje jako dobrovolnice v knihovně Univerzity židovských věd v Heidelbergu, jako autorka spolupracuje s měsíčníkem české a slovenské židovské komunity Rosch Chodesch v Praze a s Židovskou ročenkou Federace židovské komunity v České republice. Žije v Německu.

obal knihy Katastrofa slovenských židov<br />2. vydanie

Aron Grünhut
Katastrofa slovenských židov
2. vydanie

21.3.2021
13,90
9788056907771
978-80-569-0777-1

V knihe Arona Grünhuta, bratislavského rodáka a záchrancu Židov, sú uchované spomienky na tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, keď bratislavská židovská komunita bojovala o holú existenciu. Grünhut ako člen ilegálnej siete zohrával jednu z kľúčových úloh pri záchrane Židov. V zápiskoch prináša málo známe fakty o záchranných akciách, na ktorých sa podieľal, o pôsobení vedúcich predstaviteľov židovského odboja, o perzekúcii a terore, ktorý sám pocítil, keď ho zatkli a väznili. Predstavuje funkcionárov ortodoxnej židovskej obce a približuje dejiny bratislavských náboženských spolkov.

Aron Grünhut sa narodil v Bratislave v roku 1895. V medzivojnovom období bol aktívnym členom a funkcionárom ortodoxnej židovskej obce v Bratislave. Istý čas viedol židovské pohrebné bratstvo Chevra Kadiša. Ako obchodník často cestoval po Európe a sledoval radikalizáciu pomerov. Vycítil, že Hitler chystá likvidáciu Židov, a rozhodol sa konať. Ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny sa významným spôsobom podieľal na záchrane Židov, bol činný aj v židovskom odboji. V Bratislave dal vybudovať tajné úkryty pre židovské rodiny na úteku a zásoboval ich jedlom. V roku 1943 sa sám ocitol v ohrození. Pred zatknutím ušiel do Budapešti, kde žil pod falošnou identitou a naďalej pomáhal židovským utečencom zo Slovenska. Po komunistickom prevrate sa s rodinou vysťahoval do Izraela, tu zastával funkcie predsedu Spolku bývalých Bratislavčanov v Izraeli, predsedu Výboru na výstavbu synagógy a ješivy, prézesa synagógy v Jeruzaleme. Bol predsedom Asociácie Chatama Sofera (Chug Chatam Sofer) v Tel Avive a rozhodol sa aspoň symbolicky preniesť časť židovskej Bratislavy do Jeruzalema. Spolufinancoval projekt výstavby novej ješivy a synagógy, ktorá dostala názov Pressburg. Nová ješiva pokračuje v tradícii najstaršej bratislavskej židovskej školy preslávenej rabínom Chatamom Soferom. V synagóge dal zhotoviť kópiu svätostánku bývalej Veľkej synagógy na Zámockej ulici v Bratislave. Pressburg Ješiva a synagóga sú jediné stavby svojho druhu v Izraeli a predstavujú unikátne dedičstvo bratislavského židovstva. Zomrel v Tel Avive v roku 1974, pochovaný je na cintoríne v izraelskom meste Zichron Meir.

obal knihy Ťažké časy<br />Roky 1938-1945 v aktuálnom spoločenskom diskurze

Editor: Peter Salner
Ťažké časy
Roky 1938-1945 v aktuálnom spoločenskom diskurze

15.12.2020
11,90
9788056906736
978-80-569-0673-6

Tri rôzne pohľady na historické korene a súčasné reflexie vojnového slovenského štátu a holokaustu predstavujú dôležitý prínos k hlbšiemu poznaniu nedávnej minulosti Slovenska a jej presahov do súčasnosti. Napriek časovému odstupu, postupnému odchodu posledných svedkov doby, napriek dostupným historickým faktom, ostáva tento režim aj trištvrte storočia po jeho zániku stále aktuálnym problémom našej spoločnosti. Zuzana Panczová sa zaoberá Protokolmi sionských mudrcov a ich šírením v slovenskom prostredí. V tridsiatych rokoch 20. storočia prispel tento konšpiračný falzifikát k formovaniu antisemitskej propagandy a protižidovského zákonodarstva vojnového slovenského štátu a podieľal sa tak na tragických osudoch desaťtisícov jeho židovských obyvateľov. Daniel Luther sa zaoberá súčasnými reflexiami vyhnania príslušníkov českej menšiny, ku ktorému došlo na prelome rokov 1938 – 1939 už v prvých mesiacoch existencie vojnového štátu. Soňa Gyárfáš Lutherová reflektuje dôsledky arizačných zákonov, ktoré vstúpili do platnosti v roku 1940 a viedli k úplnému ožobráčeniu príslušníkov židovskej komunity na Slovensku.

Daniel Luther, CSc. (nar. 1950 v Bratislave) absolvoval odbor etnológia na FiFUK v Bratislave. Pôsobí ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Špecializuje sa na urbánnu etnológiu a obradovú kultúru. Je spoluautorom viacerých publikácií, medzi inými Taká bola Bratislava, Etnografický atlas Slovenska, Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, Slovakia: European Contexts of the Folk Culture a autorom monografií Zabudnuté priadky: K spoločenskému životu mládeže na Slovensku, Česká komunita v Bratislave 20. storočia, Z Prešporka do Bratislavy, Bratislava Česko-Slovenská (Putovanie z monarchie do Slovenského štátu). Mgr. Soňa G. Lutherová, PhD. (1982 v Bratislave), absolventka Katedry etnológie a kultúrnej antropológie FiFUK, pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV. Venuje sa problematike vizuálnej antropológie, individuálnej a sociálnej identity a pamäti, (post)socializmu a materiálnej kultúry, všíma si aj aplikáciu inovatívnych a reflexívnych metód v etnografickom výskume. Svoje poznatky publikuje v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch a monografiách. Je spolueditorkou monografie Za hranicami vedy? Aplikovaná antropológia v spoločnosti a režisérkou antropologického dokumentárneho filmu Zatopené. V súčasnosti pripravuje celovečerný dokumentárny film Šťastný človek. Napísala tiež knižku pre deti o stereotypoch a inklúzii Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? Mgr. Zuzana Panczová, PhD. (1978 v Žiline). Vyštudovala etnológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV. Zameriava sa na výskum naratívov, skupinovej identifikácie a stereotypov, hlavným predmetom jej záujmu sú súčasné a tradičné povesti, predovšetkým však fámy a konšpiračné teórie. Svoje poznatky priebežne publikovala v zahraničných a domácich vedeckých časopisoch, najmä však v monografii Konšpiračné teórie: témy, historické kontexty a argumentačné stratégie.

obal knihy Holokaust okolo nás<br />Roky 1938-1945 v kultúrach spomínania

Editor Peter Salner • autori Peter Salner, Monika Vrzgulová
Holokaust okolo nás
Roky 1938-1945 v kultúrach spomínania

7.12.2020
12,90
9788056907443
978-80-569-0744-3

Spomienku na holokaust nemožno obmedziť na formálnu sondu do nie tak dávnej minulosti. Pochopenie jeho následkov vyžaduje nielen poznať osudy, počty a mená zavraždených. K následkom je potrebné zaradiť tiež, ako toto historicky relatívne krátke obdobie ovplyvnilo život preživších a ich potomkov. Ako sa zmenila židovská komunita? Koľko židovských tradícií stratilo nositeľov? A ako tieto straty (ne)vníma majoritná spoločnosť? Niekdajšie hrôzy zároveň varujú pred možným opakovaním. Veď pokusy rehabilitovať režim a vedúce osobnosti vojnového slovenského štátu predstavujú aj dnes aktuálny problém slovenskej spoločnosti.

PhDr. Monika Vrzgulová, CSc. (1965, Trenčín). Študovala na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK v Bratislave. Ako vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na výskum sociálnej a kolektívnej pamäti a identity, na výskum obdobia holokaustu, socializmu a politík spomínania na Slovensku metódou oral history, ako aj na skúmanie problematiky predsudkov a stereotypov v spoločenskom diskurze. PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20.-21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.

obal knihy Osuský – zabudnutý diplomat

Ľubo Olach
Osuský – zabudnutý diplomat
16.11.2020
12,90
9788056906491
978-80-569-0649-1

Diplomat Štefan Osuský patrí k takým osobnostiam našich dejín ako boli Vavro Šrobár či Imrich Karvaš. Po zákroku Uhorského ministra školstva Apponyiho odišiel študovať do Spojených štátov. V Amerike získal vysokoškolské vzdelanie a pohyboval sa prevažne medzi slovenskými krajanmi. Aktívne podporoval vznik Československej republiky. Jeho pôsobenie ako vyslanca Slovenskej ligy v Paríži a v Ženeve bolo mimoriadne úspešné. Už tu, na rokovaniach, mal prvé nedorozumenia s Edvardom Benešom, ktoré potom pretrvávali počas jeho celej diplomatickej kariéry. Benešov výrazný čechoslovakizmus Osuský musel často zmierňovať. Pôsobenie Osuského počas jeho parížskeho obdobia bolo náročné. Ako mimoriadny minister a vyslanec podpísal Trianonskú zmluvu vo Versailles. Po obsadení pomníchovskej republiky odmietol vydať našu ambasádu Nemcom. Po rozpade republiky sa v roku 1939 postavil na čelo druhého československého odboja. Ako jeden z prvých organizoval odpor proti Hitlerovskému Nemecku.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát a Prezidentka a monografie Vavro Šrobár a Guvernér Imrich Karvaš. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

obal knihy Dvojrozhovor<br />O pamäti, etnológii a meste

Monika Vrzgulová, Peter Salner
Dvojrozhovor
O pamäti, etnológii a meste

9.10.2020
12,90
9788056906767
978-80-569-0676-7

Dialóg dlhoročných kolegov a priateľov. Monika Vrzgulová kladie zvedavé otázky Petrovi Salnerovi, aby si vzápätí úlohy vymenili. Spektrum otázok a odpovedí smeruje k tomu, čo vedia alebo si pamätajú o svojich predkoch, cez spomienky na bratislavské, resp. trenčianske prostredie v období detstva a dospievania, študentských rokov, no nechýbajú ani informácie o osobných záujmoch či názoroch, ktoré vyplývajú z ich dlhoročnej vedeckej práce. V dialógu sa postupne vynárajú asociácie, udalosti a súvislosti, ktoré si zdanlivo nepamätali alebo neuvedomovali a v rozhovore vyústia do prekvapivého poznania.

PhDr. Monika Vrzgulová, CSc. (1965, Trenčín). Študovala na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK v Bratislave. Ako vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na výskum sociálnej a kolektívnej pamäti a identity, na výskum obdobia holokaustu, socializmu a politík spomínania na Slovensku metódou oral history, ako aj na skúmanie problematiky predsudkov a stereotypov v spoločenskom diskurze. PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20.-21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.

obal knihy Trianon – triumf a katastrofa

Roman Holec
Trianon – triumf a katastrofa
11.9.2020
12,90
9788056905883
978-80-569-0588-3

4. júna 1920 bola podpísaná Trianonská mierová zmluva, ktorá dala bodku za historickým Uhorskom. Zmluva priniesla strednej Európe protichodné očakávania a pocity. Na jednej strane radosť spojenú s veľkými nádejami, na druhej obavy, pocit krivdy a osudovej katastrofy. Trianon stále vyvoláva vášne a snahy po revízii. Tie hovoria o historickej nespravodlivosti, o náprave krívd a spojení rozdeleného národa. Po sto rokoch v nových európskych kontextoch ide už len o politickú mobilizáciu a nezodpovedné účelové politické hry. Kniha mapuje cestu, ktorá priviedla Maďarov k tejto katastrofe a hodnotí ju zo slovenského pohľadu. Vnútorná politika pred vojnou, agresívne ciele Uhorska počas nej a definitívna porážka štátu viedli k jeho rozpadu a k turbulentným udalostiam roku 1919, keď si Slovensko komplikovane hľadalo cestu k novému štátu a nové nestabilné Maďarsko sa potácalo od ľavicového k pravicovému radikalizmu. V oboch prípadoch pôsobilo ako potenciálna vojenská hrozba, nositeľ aktívnej propagandy proti svojim susedom, rovnako sa však stávalo obeťou eskalovaných územných ašpirácií. Trianon sa javí ako zavŕšenie jednej historickej etapy, súčasne však otvára novú, spojenú s bojom za a proti jeho revízii. Obyčajní ľudia sa stávali nevinnými obeťami týchto historických procesov a mocensko-politických ašpirácií na oboch stranách hranice.

Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959, Bratislava), zaoberá sa dejinami „dlhého“ 19. storočia, jeho špecializáciou sú hospodárske a sociálne dejiny, v súčasnosti najmä dejiny šľachty a environmentálna história. Je autorom 17 samostatných knižných titulov, spoluautorom vyše desiatich syntéz a takmer dvoch stoviek vedeckých štúdií publikovaných v 15 krajinách sveta. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovenčina-dejepis. Pracuje na Historickom ústave SAV, je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.

obal knihy Záblesky v temnote – prvých 23 rokov môjho života

Róbert Cvi Bornstein
Záblesky v temnote – prvých 23 rokov môjho života
11.9.2020
12,90
9788056905913
978-80-569-0591-3

Róbert Cvi Bornstein v knihe opisuje prvých 23 rokov svojho života, ktoré prežil na niekoľkých miestach na Slovensku, v Maďarsku až kým po vojne emigroval do Izraela. Opisuje neustále sa meniace politické režimy, nebezpečné situácie, odchod do ilegality, účasť v SNP až po skončenie vojny. Je to strhujúci životný príbeh, akých boli tisíce, ale nie každému sa podarilo prežiť a podať svedectvo o zvrátenej dobe a o tom ako ľahko sa môže šťastný život zmeniť na tragédiu, aká krehká je demokracia, ako rýchlo sa môže zlo a nenávisť obrátiť proti komukoľvek z nás.

Róbert Cvi Bornstein (1926, Prešov). Detstvo prežil v nábožensky založenej, ale moderne zmýšľajúcej židovskej rodine. Ako dvanásťročný sa zapojil do skautského sionisticko-socialistického hnutia HaŠomer HaCair. V roku 1940 bol z gymnázia ako Žid vylúčený. Od roku 1942 žil v ilegalite. Po vypuknutí SNP sa pridal k povstaniu. Jeho rodičia boli deportovaní a zahynuli v koncentračných táboroch. Po vojne v Prešove zmaturoval. Stal sa generálnym tajomníkom HaŠomer HaCair v Československu. V roku 1949 emigroval do Izraela, vyštudoval právo a stal sa členom advokátskej komory. Oženil sa, má dvoch synov a štyroch vnukov.

obal knihy Odišli

Ivana Havranová
Odišli
13.8.2020
11,90
9788056906309
978-80-569-0630-9

Príbehy ľudí, ktorí sa vzbúrili a odišli, lebo nesúhlasili. Odstrihli sa od všetkých a všetkého, čo doma mali a milovali. Odišli za vidinou slobody a prosperity s vedomím, že sa už nikdy nevrátia. Poznám mnohých emigrantov, ich príbehy sú často smutné. Mám priateľov, ktorí to zvládli bravúrne, venujú sa svojim profesiám. Architekt, dizajnér, lekár... Poznám však aj iných. Zastali v čase, sú šťastní, že zarobia na živobytie a do rodnej vlasti sa aj hanbia vrátiť.

Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou vyše tridsiatich poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Žije a tvorí v Bratislave.

obal knihy Hlinka<br />Otec národa?

Roman Holec
Hlinka
Otec národa?

6.7.2020
14,90
9788056904404
978-80-569-0440-4

Kniha o životnom príbehu Andreja Hlinku, o jeho postojoch, ambíciách, úspechoch i prehrách. Ide o kontroverznú osobnosť, ktorá tak počas svojho života, ako aj desaťročia po ňom rozdeľovala spoločnosť i historikov. To v plnej miere platí až do dnešných dní. Možno v ňom vidieť Otca národa i jedného z najhorúcejších kandidátov na titul Najväčší Slovák. Rovnako však v ňom možno vidieť človeka, ktorý si pestoval svoj kult a autoritárskymi postojmi dláždil cestu k režimu, ktorý sa – už po jeho smrti – vďaka priaznivému kontextu presadil na Slovensku.

Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959, Bratislava), zaoberá sa dejinami „dlhého“ 19. storočia, jeho špecializáciou sú hospodárske a sociálne dejiny, v súčasnosti najmä dejiny šľachty a environmentálna história. Je autorom 17 samostatných knižných titulov, spoluautorom vyše desiatich syntéz a takmer dvoch stoviek vedeckých štúdií publikovaných v 15 krajinách sveta. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovenčina-dejepis. Pracuje na Historickom ústave SAV, je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.

obal knihy Zmenení Parížom: slovenskí umelci a Paríž v 20. storočí

Martin Vašš
Zmenení Parížom: slovenskí umelci a Paríž v 20. storočí
25.6.2020
12,90
9788056904435
978-80-569-0443-5

Vplyv Paríža na slovenských umelcov, ktorí tam v priebehu 20. storočia absolvovali tvorivý pobyt, mal priamy dosah nielen na ich umeleckú tvorbu a životný štýl, ale aj na zmeny v uvažovaní o úlohách a postavení kultúry. Autor na základe výskumu zachovaných spomienok, korešpondencie a článkov spisovateľov a výtvarníkov (Schurmann, Alexy, Krčméry, Lukáč, Horváth, Benka, Šimerová-Martinčeková, Bazovský, Palugyay, Smrek, Majerník, Galanda, Fulla, Bednár, Florin, Tatarka, Weiner-Kráľ, Reisel, Marenčin, Kolesárová, Mináčová a ďalší) poukazuje na efekt zmeny, ďalšie umelecké smerovanie a vplyv na slovenský umelecký život. Môžeme nahliadnuť do zákulisia unikátnych kultúrnych a životných skúseností a pochopiť ich význam a prínos pre modernú slovenskú kultúru.

Doc. Mgr. Martin Vašš, PhD. (1983, Bratislava), historik, pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje slovenským politickým, kultúrnym a sociálnym dejinám 20. storočia a vybraným otázkam historiografie 20. storočia. Je autorom vedeckých monografií Slovenská otázka v 1. ČSR, Bratislavská umelecká bohéma v rokoch 1920 – 1945, Zlatá bohéma, Medzi snom a skutočnosťou a desiatok vedeckých štúdií, ktoré publikoval doma i v zahraničí. Pôsobí aj ako člen redakčných rád historických zborníkov Historia nova a Historica. Je držiteľom Ceny Egona Erwina Kischa za rok 2018.

obal knihy Protestanti

Ivana Havranová
Protestanti
15.4.2020
11,90
9788056906392
978-80-569-0639-2

Spisovateľ Ľubo Dobrovoda, jaskyniar Bohuslav Kotrman, novinár Erik Kollárik, dramaturg Vladimír Predmerský, podnikateľ Radovan Grohoľ, Peter Osuský, duchovný Martin Kováč, redaktorka Naďa Földváryová, profesor Ján Vladimír Michalko, Anna Dojčanová – rozprávajú o svojej viere, o Bohu, o svojej cirkvi, o tradíciach a hodnotách, ktoré vyznávajú. Spája ich protestantská viera. Keď sa pýtame prečo by sme mali poznať názory ľúdí možno aj iného vierovyznania ako je naše, židovský rabín nám hneď v úvode knihy odpovedá: „Lebo sme susedia, lebo naše deti sa spolu hrajú, lebo ja verím, že moderný človek musí spoznávať iných ľudí, aby im neublížil a mohol ich pochopiť.“

Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou vyše tridsiatich poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Žije a tvorí v Bratislave.

obal knihy Soňa Valentová – cesta herečky

Karol Mišovic
Soňa Valentová – cesta herečky
17.3.2020
11,90
9788056904589
978-80-569-0458-9

Soňa Valentová (1946), popredná predstaviteľka lyrických postáv, krehkých žien, ale i vášnivých osudových domín. V činohre SND stvárnila takmer deväťdesiat tragických i komediálnych úloh a to nielen v réžii manžela Pavla Haspru, ale aj v inscenáciách Karola L. Zachara, Petra Mikulíka, Jozefa Palku, Jozefa Bednárika, Ľubomíra Vajdičku či Romana Poláka. Soňa Valentová svojou osobnosťou a štýlom prejavu prinášala vždy na javisko, pred kameru a mikrofón originalitu, špecifickosť a hereckú flexibilitu. Aj cez jej herecké osudy možno mapovať vývoj slovenského činoherného herectva druhej polovice 20. a začiatok 21. storočia. Publikácia Soňa Valentová – Cesta herečky nesleduje herečkine privátne osudy, nie je ani adoráciou výnimočnej umelkyne, ale triezvym teatrologickým zhodnotením jej hereckej individuality. Autorovým cieľom je analýza Valentovej hereckého slohu, so všetkými podstatnými spoločenskými a kultúrnymi kontextami, ktoré ovplyvňovali divadelné dianie a tým aj formovanie hereckého súboru SND.

Karol Mišovic (1987) ukončil Divadelnú fakultu VŠMU. V praxi sa sústreďuje predovšetkým na výskum slovenskej divadelnej histórie s dôrazom na réžiu a herectvo dvadsiateho storočia. Aktívne sa venuje aj publikačnej a vedeckej činnosti v oblasti súčasnej teatrológie. Prednáša Dejiny slovenského a českého divadla. V roku 2016 mu vyšla knižná publikácia Javiskové osudy, v ktorej sa zaoberá históriou slovenského ženského herectva s osobitným prízvukom na herečky Máriu Prechovskú, Evu Kristinovú, Vieru Strniskovú, Zdenu Gruberovú a Evu Polákovú.

obal knihy Čachtický hrad a Alžbeta Báthoryová

Jaroslav Straka
Čachtický hrad a Alžbeta Báthoryová
5.2.2020
14,90
9788056902967
978-80-569-0296-7

Čachtické panstvo a jeho obyvatelia prežili mnohé pohromy: tatársky vpád, husitské vojny, turecké rabovanie, lúpežných rytierov, Kurucov aj Labancov, prírodné katastrofy aj morové epidémie. Čachtický hrad sa spomína už krátko po vpáde tatárov v listine kráľa Ladislava IV. z roku 1276. V priebehu stáročí panstvo a hrad menili majiteľov. Najznámejšou bola grófka Alžbeta Báthoryová-Nádasdyová, jedna z najbohatších žien Uhorska, preslávená svojou krutosťou a vraždami mladých dievčat. Súdny proces s ňou je opradený mnohými nejasnosťami. Známe sú výpovede 300 svedkov, stanovisko kráľa Mateja II. aj palatína Juraja Thurzu. Súd ju uznal vinnou a svoj život skončila uzavretá na čachtickom hrade. Dodnes sa nevie, kde je pochovaná. Autor rozoberá proces s Alžbetou Báthoryovou aj z hľadiska stredovekého práva a počas bádania sa mu podarilo v archíve objaviť kresbu Čachtického hradu z obdobia grófky Báthoryovej.

Dr. h. c. Prof. PhDr. Jaroslav Straka, Dr. Sc. (1944, Hrachovište). Po absolvovaní gymnázia v Novom Meste nad Váhom študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na katedre histórie a archívnictva. Medzinárodné právo a medzinárodné vzťahy vyštudoval v Nemecku. Prednášal na 80 univerzitách po celom svete medzinárodné vzťahy, diplomaciu, medzinárodnú ochranu ľudských práv, dejiny štátu a práva. Napísal prvé slovenské dejiny diplomacie: Lesk a bieda diplomacie, medzinárodné vzťahy ako aj ďalšie publikácie a asi 300 štúdií a článkov doma a v zahraničí. Je nositeľom Národnej ceny ČSR, veľkých zlatých medailí viacerých univerzít, Ceny slovenského literárneho fondu, ocenenia Významná osobnosť Podjavoriny a množstva ďalších ocenení z celého sveta.

obal knihy Tábor smrti Sobibor<br />Dejiny a odkaz

Ján Hlavinka, Peter Salner a kol.
Tábor smrti Sobibor
Dejiny a odkaz

23.1.2020
12,90
9788056904497
978-80-569-0449-7

Táto kniha vznikla ako pripomienka 75. výročia povstania väzňov vo vyhladzovacom tábore Sobibor a následného zničenia tohto miesta utrpenia a smrti. Tábor má osobitný význam pre Slovensko. Ako ukazujú najnovšie výskumy, práve tu bolo totiž zavraždených najviac Židov, deportovaných z územia vojnovej Slovenskej republiky. Autormi ôsmich kapitol sú významní odborníci z výskumných a univerzitných pracovísk na Slovensku aj v zahraničí. Ich texty ponúkajú čitateľom viac než len všeobecné informácie o tábore. Ťažisková úvodná kapitola, ktorej autorom je izraelský historik David Silberklang z Jeruzalema, sa zaoberá organizáciou Akcie Reinhard, čo bola najväčšia vyvražďovacia akcia počas holokaustu. Poľský bádateľ Tomáš Oleksy-Zborowski analyzuje vybrané aspekty dejín tábora. V nasledujúcej kapitole historička Sara Berger, ktorá pôsobí v talianskej Fondazione Museo della Shoah, prináša zaujímavé a dôležité podrobnosti o individuálnych a kolektívnych profiloch ľudí, ktorí spáchali neuveriteľné zločiny. Dieter Pohl z univerzity v rakúskom Klagenfurte rozoberá priebeh súdnych procesov, ktoré s páchateľmi prebehli v rôznych štátoch západnej Európy. Ján Hlavinka, pracovník Historického ústavu SAV, spracoval na základe vlastných výskumov priebeh deportácií z územia vojnovej Slovenskej republiky. S využitím výskumnej metódy oral history a s použitím filmovej techniky český historik, filmový dokumentarista a diplomat Lukáš Přibyl približuje spomienky pamätníkov z obcí v okolí tábora. V záverečných kapitolách dvaja autori z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV) obrátili pozornosť na Slovensko. Kým Zuzana Panczová analyzuje fenomén konšpiračných teórií o holokauste, Peter Salner si všíma súčasné reflexie holokaustu na Slovensku. Vďaka širokému spektru a kvalitnému spracovaniu jednotlivých kapitol kniha predstavuje dôležitý príspevok k hlbšiemu poznaniu smutnej kapitoly nedávnych dejín Slovenska.

Autori: Sara Berger, Fondazione Museo della Shoah, Taliansko • Ján Hlavinka, Historický ústav SAV / Dokumentačné stredisko holokaustu, Bratislava, Slovensko • Tomasz Oleksy-Zborowski, Muzeum i Miejsce Pamięci w Sobibórze · Niemiecki nazistowski obóz zagłady (1942-1943) Oddział Panstwowego Muzeum na Majdanku, Poľsko • Zuzana Panczová, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, Slovensko • Dieter Pohl, Alpen-Adria Universität Klagenfurt, Rakúsko • Lukáš Přibyl, Ministerstvo zahraničních věcí České republiky • Peter Salner, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, Slovensko • David Silberklang, Yad Vashem, Jeruzalem, Izrael

obal knihy Dva slovenské osudy<br />Špitzer – Mach

Anton Baláž
Dva slovenské osudy
Špitzer – Mach

6.11.2019
14,90
9788056904251
978-80-569-0425-1

Rozprávanie o osobných stretnutiach autora s dvoma výraznými postavami našej nedávnej histórie, ktoré zosobňujú dve protichodné podoby slovenského osudu. Špitzerov židovský osud poznal z rodiska, keďže vyrastal neďaleko pracovného tábora pre Židov v Novákoch. Po návrate Alexandra Macha z väzenia v roku 1968 s ním Špitzer viedol dialóg o jeho podiele na tragickom osude slovenských Židov počas Slovenského štátu. Navrhol Balážovi, vtedy poslucháčovi žurnalistiky, napísať diplomovú prácu o Machovej novinárskej tvorbe. Od ich prvého stretnutia v Univerzitnej knižnici v apríli 1969 až do ich prerušenia Štátnou bezpečnosťou v polovici sedemdesiatych rokov sa v knihe odvíja príbeh rozhovorov, v ktorých mal autor možnosť zoznámiť sa nielen s Machovou novinárskou tvorbou, jeho polemikami i priateľstvom s poprednými komunistickými intelektuálmi Novomeským a Clementisom, „z prvej ruky“ poznať a zaznamenať Machov pohľad na celú garnitúru slovenských i nemeckých politikov, osobitne na Tuku a Hitlera a byť svedkom jeho úvah, za akých okolností a za akú cenu vznikol a existoval Slovenský štát. Juraj Špitzer sa v čase vylúčenia z literatúry a zákazu publikovania vracal vo svojich textoch i rozhovoroch k svojej odbojárskej identite, k osudu židovskej partizánskej jednotky, ktorej bol prvým veliteľom a hľadal aj odpovede na otázku prečo nechcel byť Žid ani v povojnovej slovenskej spoločnosti.

Anton Baláž (1943) absolvent FFUK v Bratislave, prozaik, autor čitateľsky úspešných románov Skleníková Venuša, Tu musíš žiť, Chirurgický dekameron, Hijó, kone Stalinove, Tábor padlých žien (vyšiel vo viacerých domácich vydaniach i zahraničných prekladoch a v roku 1997 bol sfilmovaný) a Len jedna jar, kníh literatúry faktu Hriešna Vydrica, Transporty nádeje a biografického románu o Jánovi Lajčiakovi Prehovor, Ezechiel. Vo svojich knihách sa ako jeden z mála súčasných autorov vracia k povojnovým dejinám a prináša v nich vážny, často i groteskný, dokumentárne podložený a preto historicky korektný pohľad na osudy ľudí, ktorí sa stali obeťami či rukojemníkmi nehumánneho režimu.

obal knihy Od sentimentalizmu k symbolizmu Francúzska literatúra 19. storočia

Štefan Povchanič
Od sentimentalizmu k symbolizmu Francúzska literatúra 19. storočia
4.11.2019
12,90
9788056905388
978-80-569-0538-8

Najznámejšie literárne prúdy vo francúzskej literatúre 19. storočia, počnúc sentimentalizmom cez preromantizmus k romantizmu zavŕšili urputný boj s pretrvávajúcim klasicizmom predchádzajúcich storočí. V literárnom virvare Júlovej monarchie sa stretáva oficiálne angažované umenie (l’art utile) so zástancami umenia pre umenie (l’art pour l’art) a k upadajúcemu romantizmu sa vynára mocný rival – realistická tvorba Balzaca a Stendhala. V druhej polovici 19. storočia na intelektuálnom pozadí rozmachu vedy a filozofie pozitivizmu sa zrodí hnutie Parnasu. Vedúcou osobnosťou poézie sa stáva Charles Baudelaire a v románovej tvorbe Flaubert, bratia Goncourtovci a Emil Zola, zakladateľ naturalizmu. Fenomén prekliatych básnikov (Rimbaud, Verlaine a ďalší) sa na konci storočia stretáva s dekadentným pohybom a symbolistickým hnutím, i so spätným pohybom tzv. románskej školy či neo-romantizmu Edmonda Rostanda (Cyrano z Bergeracu). Francúzska literatúra 19. storočia tak predstavuje úchvatný a dramatický obraz neustále sa meniacich literárnych zoskupení a ich urputný boj o miesto na mape literárnej histórie.

Prof. PhDr. Štefan Povchanič, PhD. je romanista a profesor francúzskej literatúry na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a už vyše polstoročie približuje slovenskému čitateľovi významné diela francúzskej literatúry. Ako literárny historik i prekladateľ francúzskych klasikov (Corneille, Molière, Hugo). Učil na Univerzite Strasbourg II (1989 – 1992) a bol hosťujúcim profesorom na INALCO v Paríži (2001 – 2003). Je rytierom francúzskeho Rádu za zásluhy a od roku 2014 dôstojníkom rovnomenného Rádu. S kolektívom autorov napísal prvé slovenské Dejiny francúzskej literatúry (1995). O rok neskôr vydal súbor štúdií Literárne grafikony (1996), zameraných na štruktúrno-grafické vyjadrenie literárnych javov. Teóriu francúzskeho verša vyložil v príručke Éléments de versification française (2004). V roku 2011 vydal knihu Dynamika literárnych systémov (2011), v ktorej opúšťa tradičnú koncepciu literárnych dejín a sleduje pohyb literárnych systémov v priestore francúzskej literatúry 19. storočia. Táto publikácia sa stala predobrazom jeho knihy Od sentimentalizmu k symbolizmu, ktorá je sumou celoživotného poznávania milovaného 19. storočia.

obal knihy Úvahy v nečase

Marian Váross
Úvahy v nečase
26.9.2019
11,90
9788056904190
978-80-569-0419-0

Umenovedec a estetik, ale aj axiológ, filozof a psychológ Marian Váross patril medzi najvzdelanejších Slovákov druhej polovice 20. storočia. Výber z jeho publicistickej tvorby – zbierka esejí a glos, úvahy o dialektike, človeku a strachu, o analógii v dejinách, viere a ideáloch, o spoločenských systémoch, o politike medzi privátnym a verejným, o reálnom (alibistickom) socializme či komunistickom cynizme, totalite a entropii, ale aj o fašizme a komunistickej xenofóbii, o postavení a pocitoch človeka v socialistickej prítomnosti – je aj po desaťročiach stále aktuálny pre kriticky mysliaceho čitateľa.

Marian Váross (1923 – 1988), kunsthistorik, estetik, axiológ, autor výtvarných monografií (Alexy, Lea Mrázová, Polkoráb, Treskoň, Pribiš, Fulla, Augusta, Nevan, Weiner-Kráľ, Mallý, Benka) a základných diel slovenskej umenovedy a estetiky. V sedemdesiatych rokoch postihnutý normalizáciou, zanechal vo svojich denníkoch a publicistických úvahách jedinečné svedectvo o dobe po roku 1953.

obal knihy Guvernér Imrich Karvaš

Ľubo Olach
Guvernér Imrich Karvaš
6.9.2019
12,90
9788056903803
978-80-569-0380-3

Príbeh o smutnom osude Imricha Karvaša, prvého guvernéra Slonenskej národnej banky. Koncom päťdesiatych rokov ho odsúdili za práce o ekonómii, v ktorých poukazoval na bezperspektívnosť komunistickej ideológie a tiež za to, že s komunistami odmietol spolupracovať. Noc po vynesení rozsudku, v roku 1958, bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia. Zostal v cele sám. Uvedomil si, že v podobnej situácii je aj jeho spolubojovník Gustáv Husák, ktorý si svoj ortieľ doživotia vypočul už pár rokov pred ním. Autor sa pomocou ich pomyselných dialógov vrátil do rokov Karvašovho slobodného života a do čias, keď sa na Slovensku diali osudové veci a Karvaš v nich nie raz hral hlavnú úlohu. Obaja, Karvaš aj Husák, hľadajú odpovede na otázky, prečo udalosti vyústili do tragédie. V rozhovoroch sa vynárajú aj ich spomienky na politikov (prezident Tiso, predseda vlády Tuka, minister vnútra Mach, šéf propagandy Gašpar, povstalecký predseda SNR Šrobár, minister zahraničia ČSR Clementis, básnik Novomeský, spisovateľ Erenburg).

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA, pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom mesačníka POP HORIZONT, založil reklamnú agentúru AURUM, teleshoppingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech…, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem... a romány Posledné varovanie, Nádenník pera vo francúzskych službách, Žraloci, Politik, Lobista, Prezident, Advokát, Vavro Šrobár a Rozhovory za oponou. Žije v Bratislave.

obal knihy Nevráť sa<br />Fragmenty zo života

Eva Schwebel
Nevráť sa
Fragmenty zo života

3.9.2019
11,90
9788056904312
978-80-569-0431-2

15 fragmentov o živote a osude autorky a o veľkých dejinách dvadsiateho storočia. Autorka píše o osude svojich rodičov. Mamu deportovali prvým transportom do Osvienčimu v marci 1942. Otec si zachránil život vďaka zázraku. Ťažiskom knihy je autorkin exil vo Francúzsku. Jej prvý manžel náhle zomrel, keď mala dvadsaťdva rokov a bola s ním tehotná. Čakali prvé dieťa, syna Gabriela, ktorý má dnes 45 rokov. Píše otvorene o svojom zložitom vzťahu s mamou, opisuje, ako prežila prvé roky v Štrasburgu, rozpráva o šťastných aj smutných udalostiach života...

Eva Schwebel sa narodila 18. augusta 1951 v Košiciach, kde žila do júna 1968. Koncom augusta 1968 v sedemnástich rokoch bola v Štrasburgu na letných prázdninách a nevrátila sa. Zmaturovala v Štrasburgu a žila tu ďalších pätnásť rokov. Študovala jazyky a politické vedy. Pracovala osem rokov v Rade Európy na viacerých odboroch ako administrátorka. V roku 1983 sa presťahovala do Paríža, kde pracovala 27 rokov v Rozvojovej Banke Rady Európy. Posledné roky pôsobila ako Country Manager na Slovensku, v Českej Republike a v Gruzínsku.

obal knihy Poľovačka na Che Guevaru

Michal Havran
Poľovačka na Che Guevaru
30.7.2019
12,90
9788056904077
978-80-569-0407-7

„Ak sa k nám smrť priblíži, privítajme ju s odhodlaním. Tak zomiera partizán.“ Tieto slová vyriekol Ernesto Che Guevara vo chvíli, keď vojaci bolívijského diktátora Barrientosa zlikvidovali jeho bojový oddiel. Vedenie CIA poslalo do krajiny svojho agenta a zabijaka Félixa Rodriguéza. Spolu s bolívijským ministrom riadil poľovačku na Che Guevaru. Chcel zmeniť svet, vytvoriť nového človeka, bojovať proti americkému imperializmu a pomáhať národom oslobodiť sa od kolonialistov. Partizánsky oddiel v blízkosti dedinky La Higuera vojská obkľúčili, Che Guevaru v prestrelke ranili a seržant Mário Terán veliteľa partizánov zblízka odstrelil. Autor pátral po stopách Che Guevaru v Havane, Nikarague, Paríži, Moskve, Washingtone a v Miami na Floride. Pri písaní mu pomohli aj postrehy bývalého spravodajcu Československého rozhlasu v Lime Valentína Benčaťa. Dlho sa nevedelo, že Che Guevara žil krátko aj neďaleko Prahy. Na príbehu Ernesta Che Guevaru ani čas neubral nič z jeho revolučnej legendy. Tá napriek všetkým ideologickým obratom žije naďalej. Stal sa ikonou revolúcie, svojimi činmi stále inšpiruje a fascinuje milióny mladých ľudí na celom svete.

Michal Havran st. (1945, Rybník nad Hronom) zahraničnopolitický komentátor a publicista. Vyštudoval žurnalistiku na FFUK v Bratislave. Počas štúdií pracoval pre denník SMENA, spoluzakladal denník SME. Pôsobil na University of Maryland a v časopise CONGRESSIONAL QUARTERLY. Špecializuje sa na americkú zahraničnú politiku a arabské krajiny. Svoje postrehy a skúsenosti z tejto časti sveta opísal v knihe Od Arabskej jari po Islamský štát. Je autorom komentárov a reportáží, napísal knihu Sága Billa a Moniky o milostnom škandále prezidenta Clintona a romány Agent s pasom diplomata, Ruská špiónka a Ukradnutý prejav Nikitu Chruščova. Žije a tvorí v Bratislave.

obal knihy Sonderbehandlung alebo zvláštne zaobchádzanie<br />Tri roky v osvienčimských krematóriách a plynových komorách

Filip Müller
Sonderbehandlung alebo zvláštne zaobchádzanie
Tri roky v osvienčimských krematóriách a plynových komorách

28.6.2019
12,90
9788056902301
978-80-569-0230-1

Kniha Filipa Müllera z roku 1979 je unikátnym svedectvom Čechoslováka, ktorý prežil Osvienčim. Ako väzeň sonderkomanda musel v rámci zvláštneho zaobchádzania pracovať v tejto fabrike na smrť. Odhalil svetu vnútorný život likvidačného tábora. Zvláštne zaobchádzanie bol nemecký krycí názov pre masové vraždenie židov v plynových komorách a spaľovniach. Ako jeden z mála očitých svedkov prežil Müller nielen všetky likvidačné akcie tohto smrteľného komanda, ale zanechal aj jedno z najvýznamnejších svedectiev masového vraždenia. Je to prvé obsiahle svedectvo „nositeľa tajomstva“ a otrasný dobový dokument. V porovnaní s jeho výpoveďou v dokumentárnom filme Clauda Lanzmanna „Shoah“ a jeho výpoveďami voči príslušníkom SS v rôznych súdnych procesoch, obsahuje kniha najväčšiu zbierku autentických spomienok na svet zvláštneho zaobchádzania. Po premietnutí svojej výpovede vo filme Clauda Lanzmanna v nemeckej televízii (v roku 1986) Filip Müller už nikdy verejne o tejto téme nehovoril.

Filip Müller sa narodil v roku 1922 v Seredi a bol 13. apríla 1942 deportovaný prvým transportom židovských mužov zo Slovenska do Osvienčimu. Niekoľko týždňov po svojom príchode bol za trest pridelený do pracovného komanda Krematórium v hlavnom tábore, čím sa stal nositeľom tajomstva a sám mal byť zavraždený. Podrobne popisuje každodennú hrôzu v továrni smrti, jednotlivé vražedné akcie, správanie sa obetí pred zavraždením, odbojové aktivity väzňov, likvidačné akcie v rámci sonderkomanda a predovšetkým povstanie komanda dňa 7. októbra 1944. Po oslobodení 4. mája 1945 v koncentračnom tábore Gunskirchen v Rakúsku, sa Filip Müller vrátil na Slovensko, odkiaľ po krátkom čase kvôli ďalšej liečbe odišiel do Prahy. V roku 1969 emigroval do Nemeckej spolkovej republiky, kde zomrel koncom roku 2013 vo veku takmer 92 rokov.

obal knihy Evanjelici

Ivana Havranová
Evanjelici
12.1.2019
11,90
9788056903476
978-80-569-0347-6

Hovoria o Bohu a viere ľudia, ktorí v tejto viere žijú. Herečka Eva Pavlíková, historik Ivan Laluha, umelec Jakub Ursini, skladateľ Martin Sarvaš, režisér Michal Ruttkay, filozof a publicista Eugen Gindl, režisér Juraj Nvota, politik Miro Beblavý, politológ Juraj Marušiak a ďalší. Pridružujú sa k evanjelikom, ktorí v tejto krajine zanechali nezmazateľnú stopu: štúrovci, Štefánik, Clementis, Dubček či Jaro Filip a mnohí ďalší.

Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou desiatok poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako napr. Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Napísala vyše dvadsať kníh, z toho šesť poviedkových. Žije a tvorí v Bratislave.

obal knihy Husák<br />Vrcholy a pády 1945 – 1951

Tomáš Černák, Marek Syrný
Husák
Vrcholy a pády 1945 – 1951

26.11.2018
14,90
9788056902127
978-80-569-0212-7

Osudy Gustáva Husáka od konca druhej svetovej vojny, až po jeho zatknutie vo februári 1951, teda z časového hľadiska šesť rokov, počas ktorých prešla ČSR i sám Husák mnohými zásadnými zvratmi. V tomto období žil Husák naplno politikou, zastával dôležité štátne a stranícke funkcie a bol tak spoluzodpovedný za vývoj na Slovensku. Ako povereník dopravy sa zaslúžil o rýchlu obnovu vojnou zničeného Slovenska, vo veku tridsaťtri rokov sa stal predsedom Zboru povereníkov a teda slovenským premiérom, patril k vedúcim funkcionárom KSS a intenzívne robil všetko pre to, aby komunistická strana dobojovala svoj zápas o absolútnu moc do konca. Stál pri hladkom priebehu februárového prevratu na Slovensku aj následnej kriminalizácii politických oponentov. Musel však znášať intrigy vo vedení strany a zákulisný mocenský boj. Netrvalo dlho a sám sa dostal do pozície, kedy sa ho vzdala vlastná strana. Ostro kritizovaný prišiel o všetky dôležité funkcie a po pár mesiacoch tiež o vlastnú slobodu.

PhDr. Tomáš Černák, PhD. (1984), vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor história. Doktorandské štúdium absolvoval na Historickom ústave SAV v roku 2014 obhajobou dizertačnej práce Počiatky komunistického režimu na Slovensku – formovanie mechanizmu moci, ktorá sa venovala politickému vývoju na Slovensku po februári 1948. PhDr. Marek Syrný, PhD. (1977), odborný pracovník v Múzeu SNP. Vyštudoval učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov, špecializácia geografia-história na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde ukončil doktorandské štúdium v odbore slovenské dejiny. Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa zaoberá najmä politickými aspektmi odbojového hnutia v rokoch 2. svetovej vojny na Slovensku, problematikou Demokratickej strany na Slovensku (1944 – 1948) a politickými aspektmi vývoja slovenskej spoločnosti po 2. svetovej vojne.

obal knihy Medzi snom a skutočnosťou<br />Umelecká bohéma v Bratislave 1938 – 1945

Martin Vašš
Medzi snom a skutočnosťou
Umelecká bohéma v Bratislave 1938 – 1945

12.11.2018
12,90
9788081149436
978-80-8114-943-6

Rok 1938 bol pre umeleckú bohému v Bratislave medzníkom. Zánikom demokratického systému sa končí jej „zlaté“ obdobie. Autoritatívny režim, ktorý sa etabloval po vyhlásení Slovenského štátu prináša do liberálnej atmosféry umeleckej bohémy disharmonické prvky a negatívne ovplyvňuje aj osobné vzťahy a priateľské väzby. Na scénu nastupuje avantgardne a dekadentne naladená nadrealistická bohéma, ktorá sa usídľuje v kaviarňach Metropol a Grand. V roku 1939 sa do Bratislavy s časopisom Elán presúva Ján Smrek, pod krídlami ktorého sa zoskupuje spisovateľská bohéma „malý Parnas“ v kaviarni Luxor. Výraznou bohémskou skupinou boli výtvarníci okolo Janka Alexyho. Viacerí predstavitelia „zlatej bohémy“ z medzivojnového obdobia vrátane Tida J. Gašpara sa zapájajú do služieb autoritatívneho režimu. Večerno-nočné stretnutia v kaviarňach, viechach, hostincoch a nočných baroch však nerušene pokračujú, pretože vo vojnovej Bratislave sa podarilo udržať nerušený chod civilného života. Do každodenného života bohémy sa čoraz viac vkrádajú rozpory medzi snom a skutočnosťou. Rok 1945 vo viacerých ohľadoch završuje rozpad modernistickej umeleckej bohémy v Bratislave.

Doc. Mgr. Martin Vašš, PhD. (1983, Bratislava), historik, pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje slovenským politickým, kultúrnym a sociálnym dejinám 20. storočia a vybraným otázkam historiografie 20. storočia. Je autorom vedeckých monografií Slovenská otázka v 1. ČSR, Zlatá bohéma a desiatok vedeckých štúdií, ktoré publikoval doma i v zahraničí. Pôsobí aj ako člen redakčných rád historických zborníkov Historia nova a Historica.

obal knihy Golianova voľba – o mysli a srdci slovenského človeka

Ján Bajánek
Golianova voľba – o mysli a srdci slovenského človeka
12.11.2018
12,90
9788056903414
978-80-569-0341-4

Románová esej o celoživotnom tajomstve slovenského spisovateľa Juraja Špitzera. Postupne sa odkrýva zákulisie tohto tajomstva, ktoré Špitzer prezradil len jedinému človeku. Toto tajomstvo súvisí s voľbou generála Jána Goliana, veliteľa vojsk v SNP. Historické postavy v niektorých prípadoch zodpovedajú skutočnosti, v iných prípadoch sú postmodernou fikciou autora.

Ján Bajánek, doc. PhDr., CSc., PhD. (1954, Bytča), odborník v oblasti amerikanistiky a anglistiky, vysokoškolský pedagóg, profesor angličtiny, literárny vedec, jazykovedec, spisovateľ, prekladateľ.

obal knihy Vieme odkiaľ, nevieme kam

Brigita Schmögnerová
Vieme odkiaľ, nevieme kam
12.11.2018
13,90
9788056903353
978-80-569-0335-3

Druhá najväčšia kríza kapitalizmu a bezprostredné obdobie po nej nám v ostrejšom svetle predstavili i súčasnú tvár kapitalizmu, ktorý si vyslúžil nelichotivý názov kasínový. Jeho dôsledky na spoločnosť pápež František lakonicky zhodnotil tak, že táto ekonomika zabíja. Jednou z jej čŕt je narastajúca oligarchizácia politiky. Neodráža sa iba v domácich korupčných škandáloch, no i v prerastaní ekonomickej a politickej moci na obidvoch stranách politického spektra. Možno si preto položiť otázku, kto nám v skutočnosti vládne, ale aj existenčnejšiu otázku: Kam smerujeme?

Brigita Schmögnerová (1947), vysokoškolská učiteľka, neskôr vedecká pracovníčka v Ekonomickom ústave SAV a vedúca oddelenia pre hospodársku politiku v Kancelárii prezidenta SR. V roku 1994 bola podpredsedníčkou vlády pre hospodársku politiku za SDĽ, v rokoch 1998 – 2002 ministerkou financií. Bola výkonnou tajomníčkou Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve a v rokoch 2005 – 2010 viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj v Londýne. Je autorkou vedeckých publikácií, zbierky básní Svetlo sa rodí za tmy, kníh Cúvanie napred, Európsky sociálny model, Na dohľad či v nedohľadne a Kniha o vládnutí.

obal knihy Mengeleho zmiznutie

Olivier Guez
Mengeleho zmiznutie
12.10.2018
14,90
9788056901373
978-80-569-0137-3

Píše sa rok 1949. Jozef Mengele prichádza loďou do Argentíny. Skrytý za rôznymi pseudonymami sa bývalý doktor-mučiteľ z Osvienčimu nádeja, že si bude žiť nový bezstarostný život v Buenos Aires. Perónova Argentína je benevolentná, celý svet by najradšej zabudol na nacistické zločiny. Ale hon sa spúšťa nanovo a esesácky doktor uteká najprv do Paraguaja a neskôr do Brazílie. Uteká z jednej skrýše do druhej, v prestrojení, pod rôznymi falošnými identitami, žije sústavne v neistote, až do samého konca, svojej záhadnej smrti na pláži v São Paule v roku 1979. Ako mohol esesácky doktor unikať celých tridsať rokov? Kniha Mengeleho zmiznutie je napínavý pohľad do temnoty. Bývalí nacisti, agenti Mossadu, chamtivé ženy a diktátori vo svete skorumpovanom fanatizmom, peniazmi a vlastnými ambíciami. Geopolitický triler o Mengeleho absurdnom putovaní po povojnovej Južnej Amerike.

Olivier Guez (1974), francúzsky spisovateľ, novinár, scenárista. Autor viacerých historických románov (L’impossible retour, une histoire des juifs en Allemagne depuis 1945 (2007), Eloge de l’esquive (2014) a Les Révolutions de Jacques Koskas (2014). Vychádzajú mu články v novinách Le Monde, Le Point, The New York Times a vo Frankfurter Allgemeine Zeitung. V roku 2016 dostal Nemeckú filmovú cenu za scenár k filmu Ľud vs. Fritz Bauer. Za román Mengeleho zmiznutie získal Goncourtovu cenu za rok 2017.

obal knihy Moja Štiavnica<br />2. vydanie

Anton Hykisch
Moja Štiavnica
2. vydanie

27.7.2018
12,90
9788056903087
978-80-569-0308-7

Fakľový sprievod 14. marca 1939, esesmani s čokoládou, bieli Rusi a ďalšie udalosti, ktoré poznačili históriu mesta v čase autorovho dospievania. Zo spomienok vanie nostalgia za svetom detstva a gymnaziálnymi rokmi. S každodenným životom Štiavničanov sú úzko späté poschodové záhrady a strmé schody v úzkych uličkách, pivnice, pavlače, obchody na korze, rozkoše kúpania v tajchoch či týždenné menu v meštianskej domácnosti. V jeho rozprávaní ožíva aj Joergesova tlačiareň, archivár Baker či mestský archív.

Anton Hykisch (1932, Banská Štiavnica) vyštudoval ekonómiu, je spisovateľom, diplomatom, autorom viac ako tridsiatich kníh. Najznámejšie sú jeho historické romány Čas majstrov, Milujte kráľovnú, Spomeň si na cára, generačný román Rozkoše dávnych čias o slovenských ľuďoch od čias druhej svetovej vojny po pád komunizmu. Je autorom esejí, literatúry faktu a rozhlasových hier.

obal knihy Víno v prameňoch

Štefan Hrivňák
Víno v prameňoch
29.6.2018
14,90
9788056901434
978-80-569-0143-4

Je to kniha o víne, o jeho úlohe v starovekom svete, jeho ceste na naše územie, o spôsoboch pestovania viniča a dorábaní vína. O tom, akú hodnotu malo pre panovníka, mešťana či prostého človeka aj o tom, ako ovplyvnilo osudy jednotlivcov aj celých rodín. Kniha obsahuje svedectvá dokumentov ukrytých v našich archívoch. Autori zozbierali staré listiny, historické mapy a fotografie a množstvo jedinečných historických prameňov. Mgr. Ivana Červenková, PhD., Slovenský národný archív Autorský kolektív, držiac sa základného hesla historického bádania „ad fontes“, vťahuje čitateľa priamo do reality života malokarpatského vinohradníka a vinára v minulosti. Je to príbeh vína v najstaršej vinohradníckej oblasti na Slovensku od 13. storočia po súčasnosť. Mgr. Eva Benková, PhD., Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Mgr. Štefan Hrivňák (1990), autor pracuje v Archíve mesta Bratislavy. Venuje sa dejinám vinohradníctva (a hospodárskym dejinám 18. storočia všeobecne) a heraldike. Na svojom konte má približne 50 publikačných výstupov, medzi nimi vedecké zborníky, kapitoly v monografiách, štúdie, články a i. Bol odborným konzultantom publikácie Všetky vlajky sveta (Slovart, 2015).

obal knihy Tuka proti republike<br />Proces z roku 1929

Peter Fedorčák
Tuka proti republike
Proces z roku 1929

19.6.2018
13,90
9788056901496
978-80-569-0149-6

Vojtech Tuka (1880 – 1946) patrí medzí významné politické osobnosti dejín Slovenska a Československa v rokoch 1918 – 1946. Počas Slovenského štátu bol z pozície predsedu vlády zodpovedný za oficiálnu štátnu politiku a politické rozhodnutia, osobitne za perzekúciu židovského obyvateľstva na Slovensku. V roku 1946 bol v procese pred Národným súdom odsúdený na trest smrti. Bol to v poradí už druhý proces s Vojtechom Tukom. Sedemnásť rokov predtým bol v roku 1929 v Bratislave odsúdený na pätnásť rokov ťažkého žalára. Bol uznaný vinným zo zločinu vojenskej zrady a zločinu prípravy úkladov o republiku v procese, o ktorom existujú pochybnosti, či nebol zmanipulovaným, politickým procesom. Monografia V jubilejnom roku republiky: Od Vacuum iuris po proces s Vojtechom Tukom prináša detailný pohľad na priebeh samotného procesu aj na okolnosti, ktoré proces sprevádzali a ktoré mu predchádzali. Detailný rozbor jednotlivých bodov obžaloby a samotných svedectiev umožňuje vytvoriť si obraz o ich hodnovernosti. Z historického pohľadu je politická stránka procesu dôležitejšia ako právna. Z toho dôvodu má veľký význam analýza Tukovej politickej činnosti a zasadenie procesu do kontextu dejín Československa a Slovenska počas prvej dekády existencie republiky. Rok 1928 bol rozhodujúci pre symbolickú aj politickú demonštráciu moci Československej republiky, ale aj pre demonštráciu odhodlania slovenských autonomistov dosiahnuť vytúženú autonómiu. Samotný proces vo svojej podstate odkazuje na dôležitú skutočnosť, že v prípade skutočne nebezpečnej činnosti pre štát, ktorou bol autonomistický program a nie existencia tzv. Tukovej špionážnej kancelárie vo Viedni, Vojtech Tuka konal nie ako politický solitér, ale ako splnomocnenec Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

Mgr. Peter Fedorčák, PhD. je odborným asistentom na Katedre histórie Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde pôsobí od roku 2009. Narodil sa v Košiciach v roku 1983 a univerzitné vzdelanie absolvoval na Trnavskej univerzite v Trnave, kde na Katedre histórie Filozofickej fakulty obhájil v roku 2012 dizertačnú prácu na tému Proces s Vojtechom Tukom v roku 1929. Okrem výskum slovenských dejín prvej polovice 20. storočia sa venuje najmä kultúrnym, náboženským a politickým dejinám Košíc.

obal knihy Horká chuť storočia

Juraj Mojžiš, Albert Marenčin
Horká chuť storočia
29.5.2018
9,90
9788081148828
978-80-8114-882-8

Rozhovor Juraja Mojžiša s Albertom Marenčinom je tak trochu netradičný. Témy vyselektovalo ich 55 ročné priateľstvo a pre oboch podstatné otázky ako príklon k ľavicovým či pravicovým postojom, avantgardistické vnímanie umenia či vzťah ku knihám a k slovenskému filmu. Ale to je len malá časť zo zmesi pocitov, vôní a chutí storočia, v ktorom najčastejšie dominovalo sklamanie, pach a horká chuť.

Juraj Mojžiš (1938, Bratislava) je slovenský filmový a výtvarný teoretik, filmový architekt a scénograf. Je autorom viacerých knižných monografií o slovenských výtvarníkoch i filmároch. Za knižnú zbierku esejí Voľným okom II získal Cenu Dominika Tatarku. Od začiatku 90. rokov do roku 2014 viedol interpretačný seminár na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Albert Marenčin (1922, Bystré nad Topľou), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

obal knihy Štúrovo – Párkány

Tomáš Baka
Štúrovo – Párkány
21.5.2018
12,90
9788081149979
978-80-8114-997-9

História územia dnešného Štúrova od počiatku osídlenia do roku 1945 bola bohatá na dejinné udalosti. Rimania tu postavili pevnosť Anavum. Mesto stáročia patrilo k Uhorsku a po roku 1918 bolo súčasťou viacerých štátov. Príbehy a rozprávanie pamätníkov nás zavedú do starého Parkáňu. Poprechádzame sa po uliciach, zúčastnime sa slávností, pozrieme sa na činnosť spolkov a každodenný život v meste, zoznámime sa s významnými rodinami aj s ľuďmi, ktorí sa podieľali na rozvoji mesta.

Tomáš Baka (1989, Malacky) od detstva žije v Štúrove a považuje sa za Štúrovčana. V roku 2008 maturoval na miestom gymnáziu. Štúdium histórie na Univerzite Konštantína filozofa v Nitre ukončil v roku 2015. V diplomovej práci sa venoval Štúrovu (Párkáňu) v medzivojnových rokoch. Ako historik sa venuje najmä regionálnym dejinám a udalostiam 20. storočia.

obal knihy Politické iskrenie<br />Víťazstvá a prehry slovenskej politiky<br />1989 – 2018

Michal Horský
Politické iskrenie
Víťazstvá a prehry slovenskej politiky
1989 – 2018

21.5.2018
12,90
9788056902844
978-80-569-0284-4

Politika je hra, v ktorej to vždy iskrí. Hra, ktorá nemá oddychový čas ani polčasovú prestávku. Keď utíchnu oslavy, prehltne sa horkosť z prehry, všetko sa začína nanovo. Víťazi sa hneď po voľbách púšťajú do novej možno ešte drsnejšej hry. Do hry o tróny, ministerstvá, trafiky. Porazení bojujú o prežitie, alebo aspoň o lepšiu pozíciu pred ďalšími voľbami. Prvý rok po voľbách je tým obdobím, v ktorom sa najlepšie prejaví to, kto bol a kto ešte stále je dobrý hráč. Kto má akú výdrž. K tomu, aby sme vedeli identifikovať kam mieri slovenská politika po voľbách 2016 a ako sa bude ďalej vyvíjať smerom k prezidentským voľbám je potrebné poznať východiská a príčiny súčasného stavu slovenskej politickej scény. Analýza víťazstiev a prehier slovenskej politiky od vzniku Slovenskej republiky je dôležitým faktorom k poznaniu budúcnosti. Michal Horský vo svojich analýzach, esejach a rozhovoroch už začiatkom 90. rokov upozorňoval na to, že slovenská demokracia môže ľahko skorodovať. Môže prehrať boj s mocichtivými politikmi, ktorí uprednostnia neliberálne podoby demokracie či nové formy totalít. Vyprázdňovanie politických strán, vzostup anti-politiky alebo oslabenie princípov zastupiteľskej demokracie sú indikátormi blížiacej sa prehry demokratickej politiky.

Michal Horský (1943 – 2018), pamiatkar, publicista, politológ. V šesťdesiatych rokoch poslucháč a absolvent filozofie a histórie na Univerzite Komenského, aktivista vysokoškolského hnutia a výkonný redaktor časopisu Echo bratislavských vysokoškolákov 68. V období normalizácie pamiatkar. V rokoch 1990 – 92 člen Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. V roku 1992 spoluzakladal Trnavskú univerzitu a jej katedru politológie. Po roku 2000 aktívny publicista, komentátor a politický analytik.

obal knihy Zlatá bohéma<br />Umelecká bohéma v Bratislave<br />1920 – 1938

Martin Vašš
Zlatá bohéma
Umelecká bohéma v Bratislave
1920 – 1938

13.3.2018
12,90
9788081149405
978-80-8114-940-5

V Bratislave sa na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia etablovala prvá generácia slovenskej umeleckej bohémy. Tvorili ju spisovatelia a výtvarníci, takzvaná „zlatá bohéma“. Dvadsiate a tridsiate roky predstavovali obdobie nevídaného kultúrneho a spoločenského rozvoja bez politických obmedzení. Zlatá bohéma pod vedením Tida J. Gašpara sa stala legendárnou už v čase vzniku vďaka zábavnému štýlu, ktorý uznávali bratislavskí meštiaci, ale aj maďarská aristokracia. Vďaka výskumu dobových spomienok a korešpondencie nahliadneme do sociálneho mikrokozmu umeleckej bohémy, do jej každodenného i nočného života vo všetkých podobách: strasti, dlhy, ale aj družná veselosť, posedenia v kaviarňach, viechach, hostincoch, baroch a ateliéroch, elegantný dandyzmus, gavalierstvo, komplikovaný vzťah s meštiakmi, svet mecénov, ctiteľov a ctiteliek, ale aj ženské múzy – inšpirátorky.

Doc. Mgr. Martin Vašš, PhD. (1983, Bratislava), historik, pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje slovenským politickým, kultúrnym a sociálnym dejinám 20. storočia a vybraným otázkam historiografie 20. storočia. Je autorom viacerých vedeckých monografií a desiatok vedeckých štúdií, ktoré publikoval doma i v zahraničí. Pôsobí aj ako člen redakčných rád historických zborníkov Historia nova a Historica.

obal knihy Obsažné batožiny

Lajos Grendel
Obsažné batožiny
9.3.2018
14,90
9788056901106
978-80-569-0110-6

Autorský výber z kratších próz Lajosa Grendela. Tri literárne batožiny sa vlastne zhodujú s tromi etapami (rozhranie tvoria roky 1989 a 2014) autorovho prístupu k vnímanej a zažitej realite života a jeho obrazu v tvare literárnej fikcie s výrazným, ale premenlivým podtextom: obrazným, symbolickým, metaforickým, filozofickým, existenciálnym, žoviálnym, humorným, ironickým, absurdným.

Lajos Grendel (1948-2018, Levice), maďarský spisovateľ žijúci na Slovensku, univerzitný profesor a zakladateľ vydavateľstva Kalligram, predseda Pen klubu na Slovensku v rokoch 1997 a 2000. Je jedným z popredných autorov súčasnej maďarskej literatúry. Jeho knihy vyšli v slovenčine, francúzštine, taliančine, angličtine, nemčine, bulharčine, ruštine a poľštine.

obal knihy 1968 – Polčas rozpadu komunistického režimu – Denník novinára

Juraj Alner
1968 – Polčas rozpadu komunistického režimu – Denník novinára
23.1.2018
12,90
9788081148972
978-80-8114-897-2

Denníkové záznamy novinára Juraja Alnera z roku 1968 sa striedajú s citátmi z domácej a zahraničnej tlače. Rok 1968 bol pre mnohých symbolom túžby po demokracii, pre iných okupáciou a tragédiou z 21. augusta s mnohoročnými dôsledkami. Od augusta 1968 uplynulo polstoročie a na Slovensku žije niekoľko generácií, ktorým mená a pojmy ako socializmus s ľudskou tvárou, august ’68, šesťdesiate roky, Pražská jar či Alexander Dubček nehovoria vôbec nič.

Juraj Alner (1937, Kladno), slovenský pedagóg, novinár a publicista aktívny najmä v oblasti európskej integrácie. V rokoch 2002 – 2004 bol medzinárodným generálnym tajomníkom Asociácie európskych novinárov. Deportácie počas vojny rodina prežila vďaka prezidentskej výnimke. Po vypuknutí SNP sa ukrývali na vidieku. V roku 1955 nastúpil na štúdium slovenčiny a germanistiky na Univerzite Komenského. Pre účasť na študentskom proteste ho poslali na dva roky do výroby. V rokoch 1964 – 1969 pracoval v redakcii denníka Ľud. Po okupácii v roku 1968 emigroval do USA. Kvôli rodine sa vrátil, pracoval ako korektor a knihovník. V novembri 1989 spolupracoval so študentmi vo VPN, bol šéfredaktor denníka Ľud. Neskôr pôsobil v redakciách Slobodného piatku a Národnej obrody ako komentátor. Bol generálnym tajomníkom Paneurópskej únie na Slovensku. Prednášal na viacerých univerzitách v zahraničí a na Slovensku.

obal knihy Vasil Biľak<br />Zradca alebo kolaborant

Peter Jašek
Vasil Biľak
Zradca alebo kolaborant

18.1.2018
12,90
9788081149009
978-80-8114-900-9

Vasil Biľak (1917 - 2014). Životný príbeh vyučeného krajčíra, kariérneho komunistického straníka a verného súdruha, ktorý počas svojho 50-ročného pôsobenia v radoch komunistickej strany zažil a spoluvytváral všetky jej politické vzostupy a dramatické prehry. Ilegálne pôsobil v rokoch druhej svetovej vojny, zúčastnil sa v bojoch počas SNP, po vojne pomáhal budovať stranícky aparát a cestu k moci, zažil krvavé obdobie stalinizmu s masovými perzekúciami skutočných aj domnelých odporcov v 50. rokoch až po liberalizáciu 60. rokov, kedy sa formoval ako politik otvorený demokratizácii a podporujúci Dubčeka. Pre väčšinu spoločnosti bol vlastizradca a prosovietsky kolaborant, pre dogmatických komunistov bol zásadový politik, ktorý v roku 1968 pomohol „zachrániť výdobytky socializmu“. V období normalizácie bol hlavný ideológ a sivá eminencia KSČ. Po novembri 1989 a páde komunistického režimu definitívne stratil vplyv v strane. Utiahol sa do súkromia svojej vily, z ktorého vychádzal iba na súdne prejednávania – obvinenia z vlastizrady za podpísanie tzv. pozývacieho listu v auguste 1968. Súdny proces bol ukončený bez vynesenia rozsudku v januári 2011.

Mgr. Peter Jašek, PhD. (1983) vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity, kde v roku 2009 získal titul PhD. V súčasnosti je pracovníkom Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa. Vo vedeckom výskume sa venuje slovenským dejinám 20. storočia, najmä obdobiu 2. svetovej vojny, normalizácii, pádu komunistického režimu na Slovensku a aktivitám slovenského politického exilu.

obal knihy Citáty – Láska

Martin Podolan
Citáty – Láska
31.10.2017
12,90
9788081146084
978-80-8114-608-4

Výber najkrajších myšlienok o láske od umelcov, spisovateľov, duchovných, vedcov, psychológov, filozofov z ich diel a prejavov. Viac ako 2000 citátov o láske v rozličných podobách od staroveku až po súčasnosť. Usporiadanie citátov do 69 láskou prepletených tém, akými sú napríklad milovanie, zamilovanosť, sex, city, narcizmus, duchovnosť, empatia, smrť, agresivita, manželstvo, nevera, dôvera, ilúzie, rozvod, žiarlivosť, deti, rodina, výchova atď. Index autorov uľahčujúci vyhľadávanie.

Martin Podolan (1974, Trnava) Autor Knihy citátov (2014). Absolvent nemeckého jazyka na Univesity of North Carolina a práva na Wake Forest University v USA. Štúdium psychoterapeutických vied a pychoanalýzy na Sigmund Freud Universität vo Viedni. Vo voľnom čase sa venuje behaniu a alpinizmu. Žije v Trnave s manželkou a dvoma deťmi.

obal knihy Prežil aby odriekal kadiš

A. Romi Cohn, Dr. Leonard Ciaccio
Prežil aby odriekal kadiš
31.10.2017
12,90
9788081148880
978-80-8114-888-0

Spomienky A. Romi Cohna na detstvo a mladosť v Bratislave, kde sa narodil a vyrastal na Vysokej ulici koncom dvadsiatych rokov minulého storočia. Po nástupe fašizmu sa menil vzťah úradov aj obyvateľov voči Židom. V čase deportácií sa skrýval a neskôr ušiel k partizánom. Opisuje aj povojnový život v Bratislave až po február 1948, kedy emigroval do Kanady a neskôr do USA. V New Yorku sa stal významným podnikateľom v stavebníctve. Svoj vzťah k Bratislave prejavil, keď sa rozhodujúcou mierou zasadil o záchranu židovského cintorína a vybudovanie memoriálu Chatama Sofera.

A. Romi Cohn (1929, Bratislava). Vyrastal v ortodoxnej židovskej rodine, ktorá žila na Vysokej ulici 161. Otec Leopold Kohn bol známy a úspešný obchodník. Zabehaný životný rytmus sa náhle skončil v roku 1938. Rodičov a štyroch súrodencov deportovali do koncentračného tábora, odkiaľ sa vrátil len otec (napokon sa dožil 96 rokov). Matka, dve sestry a dvaja bratia zahynuli. Mladý Romi a dve sestry unikli deportáciám. V roku 1944 sa vrátil na Slovensko a pripojil sa k partizánom. Po oslobodení sa opäť stretol s členmi rodiny, ktorí prežili a verili, že sa im podarí obnoviť niekdajší život. Po nástupe komunistov k moci sa rozhodol emigrovať a od roku 1948 žije v USA.

obal knihy Alexander Mach<br />Pred rozsudkom<br />Denníky 1945 – 47

Alexander Mach
Alexander Mach
Pred rozsudkom
Denníky 1945 – 47

31.10.2017
14,90
9788056900383
978-80-569-0038-3

Denníkové záznamy a listy Alexandra Macha zachytávajú jeho osud od 30. marca 1945. Cesta do Rakúska, krátky pobyt s rodinou, väzenia, zajatecké tábory, návrat do Bratislavy, súd a napokon dramatický zvrat, ktorý pekvapil jeho, ale aj politické kruhy a verejnosť. Denníky sa končia 16. júla 1947 transportom do Leopoldova. O ich zrode Mach napísal: „Mám pred sebou starý čierny zošit, v ňom drobné litery... Zápisky sa zrodili z očakávania a v očakávaní. Ani na um mi neprišlo, že zostanem nažive. Po roku očakávania popravy nazdával som sa, že som úplne vyrovnaný, pripravený, jednako som sa obával, či sa zachovám, ako sa patrí. Preto som napísal tie listy (na rozlúčku).“

Alexander Mach, (1902–1980), slovenský ľudácky politik a novinár, veliteľ Hlinkovej gardy, minister vnútra a podpredseda vlády Slovenského štátu. Bol spoluzodpovedný za perzekúciu slovenských židov a protifašistického hnutia. V roku 1947 bol odsúdený na 30 rokov väzenia. Po amnestii v roku 1968 žil v Bratislave a písal pamäti.

obal knihy Útek z pekla

Juraj Šebo
Útek z pekla
31.10.2017
11,90
9788056901168
978-80-569-0116-8

Arnošt Rosin, rodák zo Sniny, bol jedným z miliónov osvienčimských väzňov a jedným z tých, ktorým sa podaril útek z tábora smrti. Ušiel spolu s Poliakom Czieslawom Mordowiczom podobným spôsobom ako krátko pred nimi Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba. Bol spoluautorom správy, ktorá ukázala svetu čo sa v skutočnosti v koncentračných táboroch deje.

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Pionierske 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium a ich resumé pod názvom Najlepšie z môjho života. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO, Budmerice a Bratislavské korzo. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšli knihy O socializme s láskou a Zlatá šedesátá léta. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.

obal knihy Ľudia a doba – z môjho života

Jozef Mikloško
Ľudia a doba – z môjho života
6.9.2017
12,90
9788056900000
978-80-569-0000-0

Spomienky na detstvo, dospelosť a starobu, na cesty po svete, zaujímavé aj zabudnuté osobnosti. V rozhovoroch a úvahách o ľuďoch, rokoch a udalostiach Jozef Mikloško hodnotí dobu a prežitý život. Svoje poznania a skúsenosti opisuje otvorene a optimisticky, nikdy nestráca humor a neberie život, ani seba, príliš vážne.

Jozef Mikloško (RNDr., DrSc., Doc., 1939, Nitra), je ženatý, má 4 deti, 12 vnukov a 2 pravnukov. Absolvoval VŠP a PF UK v Bratislave, ako matematik 27 rokov vedecky pracoval na Ústave technickej kybernetiky SAV, prednášal na MFF UK. Bol podpredseda vlády, poslanec, prorektor a veľvyslanec v Taliansku. Je člen Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov, autor 7 kníh literatúry faktu. Vystupuje v médiách a na sociálnych sieťach, je publicista a bloger, predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska.

obal knihy Vidím všetky dni

Vladimír Reisel
Vidím všetky dni
22.8.2017
12,90
9788081149030
978-80-8114-903-0

Spomienky básnika, prekladateľa, člena skupiny nadrealistov Vladimíra Reisela (1919 – 2007) na ľudí, literárne, spoločenské a politické okolnosti, ktoré utvárali jeho život. Už na gymnáziu publikoval svoje básne. Neskôr, počas štúdia na Karlovej univerzite v Prahe, sa zoznámil s významnými českými literátmi a zapojil sa do kultúrneho diania. Po nútenom odchode z Prahy pokračoval v štúdiu na bratislavskej filozofickej fakulte. Básnicky vyzrel a stal sa jednou z vedúcich osobností avantgardného nadrealistického hnutia. Po vojne pôsobil na veľvyslanectve v Paríži, kde sa zoznámil s predstaviteľmi francúzskeho surrealizmu a pokrokovými umelcami. Koniec vojny a päťdesiate roky zavŕšili obdobie avantgardy a predurčili aj ďalšie smerovanie Reiselovej básnickej tvorby.

Vladimír Reisel (1919, Brodzany – 2007, Bratislava), slovenský básnik a prekladateľ. Narodil sa v remeselníckej rodine a vzdelanie získaval vo Veľkých Bieliciach, Prievidzi, v rokoch 1937 – 1939 študoval odbor slovenčina – francúzština na Filozofickej fakulte Karolovej univerzity v Prahe, v rokoch 1939 – 1941 pokračoval v tomto štúdiu v Bratislave. Od roku 1941 pracoval ako stredoškolský profesor v Bratislave, v roku 1945 sa stal redaktorom denníka Pravda, v rokoch 1945 – 1952 pracoval na Ministerstve zahraničných vecí v Prahe a zároveň bol v rokoch 1945 – 1949 tiež atašé na česko-slovenskom veľvyslanectve v Paríži. V rokoch 1952 – 1959 bol redaktorom v časopise Život, v rokoch 1960 – 1973 zástupcom šéfredaktora vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a v rokoch 1973 – 1987 bol šéfredaktorom časopisu Slovenské pohľady. V posledných rokoch žil v Bratislave.

obal knihy Košický pustovník

Albert Marenčin
Košický pustovník
24.7.2017
11,90
9788081148798
978-80-8114-879-8

V rokoch 1978 – 79 sa Albert Marenčin ako pracovník galérie stretával s Júliusom Jakobym. Napriek generačnému odstupu dvadsiatich rokov si od prvého stretnutia boli blízki v názoroch na umeleckú tvorbu aj v životných postojoch. Pre Jakobyho sa obraz stáva obrazom nie peknou maľbou ani technikou, ale zážitkom, ktorý sa stal obrazom vo svojej autentickej podobe. A kritériom autenticity je preňho úprimnosť. V rozhovoroch si kladú otázky a odpovede často nachádzajú v spomienkach. V doslove Juraj Mojžiš približuje dobu vzniku tejto knihy - normalizáciu, ktorá pre Marenčina znamenala zákaz publikovať. Kniha je ilustrovaná desiatkami fotografií Martina Marenčina z umelcovho ateliéru, v ktorom tento Košický pustovník prežil takmer celý život.

Július Jakoby (1903 – 1985, Košice). Slovenský maliar, výtvarne sa vzdelával v súkromnej grafickej škole E. Króna, v rokoch 1927 – 28 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Štúdiá prerušil a vrátil sa do Košíc, kde žil až do konca života. Venoval sa kresbe, pastelu, kamenným a keramickým mozaikám. Charakteristickým pre jeho tvorbu je dôraz na farbu a bezprostredný, uvoľnený rukopis. Albert Marenčin (1922, Bystré nad Topľou), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

obal knihy Stretnutia – posledná cigareta

Ivana Havranová
Stretnutia – posledná cigareta
30.5.2017
10,90
9788081149856
978-80-8114-985-6

Krista Bendová, Albín Brunovský, Jaro Filip, Janko Melkovič, Janči Tóth, Ján Kulich, Veronika Bednárová, Roman Spišiak, Anton Srholec, Ľubo Gregor, Jozef Adamovič, Miško Dočolomanský, Rudo Čižmárik, Ján Cikker, Paľo Bob, Ján Berky Mrenica, Karol Ježík, Peter Kerlík, Mila Kostrová, Jarmila Štítnická, Julo Satinský, Štefan Šľachta, Tibor Bártfay, Ernest Valko. Ľudia, s ktorými sa Ivana Havranová poznala a boli súčasťou jej života. Spomína na posledné stretnutie, kedy sa rozprávali o bežných veciach...

Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako napr. Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Napísala vyše dvadsať kníh, z toho šesť poviedkových. Žije a tvorí v Bratislave.

obal knihy Od arabskej jari po Islamský štát

Michal Havran st.
Od arabskej jari po Islamský štát
4.4.2017
10,90
9788081149467
978-80-8114-946-7

Na samom počiatku v roku 2011 sa vo svetových médiách objavilo takmer fascinujúce spojenie Arabská jar. Malo ísť o sériu tzv. demokratických revolúcii v rozsiahlom regióne arabského sveta. Projekt nadväzoval na americkú intervenciu v Iraku, ktorá si vyžiadala státisíce mŕtvych. Po abesení irackého prezidenta Saddáma Husajna sa však žiadna demokracia nekonala, a preto stratégovia dvoch amerických prezidentov Georga Busha juniora a Baracka Obamu prišli s konceptom tzv. zmeny režimov. Plán zakryli falošne znejúcim heslom o arabskej jari. Vo Washingtone nadobudli dojem, že ak sa im za pomoci „širšieho“ hnutia, najmä mládeže, podarí odstrániť ďalších „diktátorov“, najmä plukovníka Muammara Kaddáfího v Líbyi, či Bašára Asáda v Sýrii, a s prižmúrenými očami budú sledovať aj pád egyptského prezidenta Husního Mubaraka, zavládne v arabskom svete pokoj a nový „demokratický začiatok“. Plán totálne zlyhal a na scéne sa čoskoro objavilo nové spojenie, tzv. Islamský štát. Irak dnes ako štát nejestvuje, Líbya má dve vlády a veľké časti územia ovládajú islamisti, v Egypte je znovu pri moci armáda, Jemen krváca, Sýria sa stále nespamätáva z občianskej vojny a Európu zaplavili milióny utečencov. A ak niečo funguje, tak sú to stredoveké monarchie v Saudskej Arábii či v Katare, podporované Západom. Autor ako novinár krajiny navštívil a podáva svedectvo o nepredstaviteľnej tragédii arabského sveta, ktorý platí daň za strategickú polohu a ropné bohatstvo.

Michal Havran st. (1945, Rybník nad Hronom), zahraničnopolitický komentátor a publicista. Vyštudoval žurnalistiku na FiFUK v Bratislave. Počas štúdií pracoval pre denník SMENA, spoluzakladal denník SME. Pôsobil na University of Maryland a v časopise CONGRESSIONAL QUARTERLY. Špecializuje sa na americkú zahraničnú politiku a arabské krajiny. Je autorom komentárov a reportáží, napísal knihu Sága Billa a Moniky o milostnom škandále prezidenta Clintona a romány Agent s pasom diplomata a Ruská špiónka. Žije a tvorí v Bratislave.

obal knihy Rozhovory s luteránmi

Ivana Havranová
Rozhovory s luteránmi
28.3.2017
10,90
9788081149108
978-80-8114-910-8

Poznáme ich z médií, stretávame na ulici. Známe tváre, výnimoční ľudia. Luteráni, ktorí majú odvahu verejne hovoriť aj o intímnych a duchovných veciach, o večnosti aj o zázrakoch, o Bohu aj o vzťahu k evanjelickej cirkvi. Simona Bubánová, Deana Jakubisková, František Kovár, Tomáš Krčméry, Alexandra Kusá, Janko Lehotský, Hana Lasicová, Fedor Malík, Vladimír Petrík, Jakub Pavlús, Iveta Radičová, Anka Šikulová

Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako napr. Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Napísala vyše dvadsať kníh, z toho šesť poviedkových. Žije a tvorí v Bratislave.

obal knihy Láska a veda

Ján Vilček
Láska a veda
3.3.2017
12,90
9788081147197
978-80-8114-719-7

Ján Vilček sa narodil na Slovensku ako dieťa židovských rodičov v dobe, keď boli židia v celej Európe prenasledovaní. Študoval medicínu a zameral sa na virológiu a imunológiu v čase, keď tieto oblasti ešte neboli preskúmané. Ako dvadsaťročný publikoval článok v prestížnom časopise Nature a usporiadal prvú medzinárodnú konferenciu o interferóne. V roku 1965 s manželkou Maricou opustil komunistické Československo a bez akýchkoľvek finančných prostriedkov sa dostal do USA. Tu získal miesto na NYU School of Medicine, kde čoskoro ako priekopník objavil významné možnosti terapeutickej aplikácie interferónu. Jeho výskum v oblasti TNF (tumor necrosis factor) ho priviedol k objaveniu nových génov a proteínov a naznačil ďalšie možnosti nových spôsobov liečby širokej škály antiimunných a zápalových chorôb. Časom Dr. Vilček získal bohatstvo, o ktoré nikdy neusiloval, ale ktoré ho priviedlo k filantropii. Kniha Láska a Veda nám názorne ukazuje, ako sa pokrok vo vede niekedy rodí z veľkých sklamaní a ako sa výdobytky v oblasti medicíny dosahujú tímovou prácou, kde sa nové myšlienky zdieľajú, kde priateľstvo a láska niekedy zavážia najviac a kde šťastné náhody môžu byť rovnako dôležité ako vôľa uspieť.

Ján T. Vilček (1933), profesor mikrobiológie na NYU Langone Medical Center. Narodil sa v Bratislave. Tu získal tituly MUDr. a PhD. S manželkou Maricou, historičkou umenia, emigroval v roku 1965 do USA, kde pracoval na New York University School of Medicine. Je jedným z prvých výskumníkov inteferónu, dôležitého proteínu v imunitnom systéme. Výskumy Dr. Vilčeka v oblasti proteínov kontrolujúcich imunitu prispeli k vývoju protizápalového lieku Remicade R, ktorý sa stal prvým článkom novej skupiny liečív blokujúcich TNF (tumora necrosis faktor). Dnes sa vo veľkej miere používajú pri liečbe Crohnových chorôb, vredovitých zápalov, reumatických zápalov, psoriázy a iných chronických zápalových chorôb. Dr.Vilček publikoval viac ako 350 vedeckých prác a napísal alebo editoval viacero odborných kníh. Je spoluautor 38 amerických patentov. Za svoje vedecké objavy a filantropiu mu prezident Obama udelil v roku 2013 americký Rád pre technológiu a inováciu.

obal knihy Husák V odboji a SNP 1938 – 1945

Tomáš Černák, Martin Mocko
Husák V odboji a SNP 1938 – 1945
28.2.2017
12,90
9788081146534
978-80-8114-653-4

Slovenské národné povstanie vynieslo mladého právnika Gustáva Husáka prvý krát do sfér vysokej politiky, v ktorej sa s prestávkami udržal až do decembra 1989. Jeho životné osudy v rokoch 1939-1945 a cesta k organizácii Povstania boli plné zvratov, splnených i nesplnených ambícii. Životný príbeh ambiciózneho advokátskeho koncipienta, ktorý sa v rokoch druhej svetovej vojny musel vyrovnávať s nástrahami ilegálnej činnosti a nepochopením vo vlastných radoch, čo viedlo až k jeho dočasnému rozchodu s komunistickým odbojom. Husákov profesijný rast, kontakty s predstaviteľmi vládnuceho režimu a návrat k ilegálnej činnosti vyvrcholili prípravami Povstania. Stal sa jednou z kľúčových postáv SNP, čo mu prinieslo pozornosť aj rešpekt predstaviteľov zahraničného odboja a po skončení vojny vysoké štátne a stranícke funkcie. Po potlačení Povstania odchádza do hôr Nízkych Tatier, kde takmer prišiel o život a len s veľkou dávkou šťastia sa dostal do kontaktu s Červenou armádou.

Martin Mocko (1986, Myjava) venuje sa komunistickej ilegalite počas druhej svetovej vojny a osobnosti Gustáva Husáka. Študoval archívne fondy v Čechách a na Slovensku, zúčastnil sa viacerých odborných konferencií. K danej problematike publikoval sériu vedeckých štúdií a článkov. PhDr. Tomáš Černák, PhD. (1984, Bratislava), vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor história. Interné doktorandské štúdium absolvoval na Historickom ústave SAV v roku 2014 obhajobou dizertačnej práce Počiatky komunistického režimu na Slovensku – formovanie mechanizmu moci, ktorá sa venovala politickému vývoju na Slovensku po februári 1948. Je autorom monografie Husák – mladé roky Gustáva Husáka 1913 – 1939.

obal knihy Odvlečení

Ivana Havranová
Odvlečení
17.2.2017
10,90
9788081148521
978-80-8114-852-1

Žijú medzi nami. Prežili holokaust. Mnohí sa s tým čiastočne vyrovnali, ale spomienky vždy vyvolajú silné emócie. Niektorí stratili rodinu, domov, iní vieru aj ilúzie o tomto svete. Čím všetkým si prešli sa asi nedozvieme. V rozhovoroch s ľuďmi čo prežili holokaust Ivana Havranová zaznamenala aspoň časť z ich spomienok.

Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Napísala osemnásť kníh, z toho päť poviedkových a dve detské. Žije a tvorí v Bratislave.

obal knihy Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy<br />rozhovory o láske a sexe, o bohu a smrti, ale aj o Trumpovi a populačnej explózii

Iris Kopcsayová
Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy
rozhovory o láske a sexe, o bohu a smrti, ale aj o Trumpovi a populačnej explózii

2.2.2017
11,90
9788081147371
978-80-8114-737-1

Kniha rozhovorov Iris Kopcsayovej s Pavlom Brankom obsahuje debaty na spoločenské, politické a filozofické témy: o konzumnej spoločnosti, o utečencoch, o slovenskom štáte, o filme, o viere v boha, ateizme, eutanázii či o zmysle života. Odkrýva Brankove postoje k osobnejším otázkam, ako sú vernosť, láska, manželstvo či problematický vzťah k ženám. Sú to všetko originálne názory vzdelaného človeka, ktorý má za sebou životnú skúsenosť z viacerých politických režimov, človeka, ktorý prežil Mauthausen, ale uchoval si duševnú sviežosť a životný optimizmus.

Iris Kopcsayová (1967, Bratislava), vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Pracuje ako novinárka v printových médiách (Národná obroda, Plus 7 dní, Život, Mamina, Slovenka, Pravda, Plus JEDEN DEŇ, SME, Knižná revue). Písala námety a scenáre pre talkshow aj televízne seriály. Žije v Bratislave. Debutovala románom Bez lásky. Pavel Branko (1921, Terst), žije od roku 1931 v Bratislave. Za protifašistický odboj ho odsúdili na doživotie. Nacisti ho väznili na Slovensku a posledné mesiace vojny v koncentračnom tábore Mauthausen. V rokoch 1945 až 1956 prekladal a písal filmové kritiky. Roku 1949 vystúpil z komunistickej strany. V rokoch 1957 až 1970 bol redaktorom dvojtýždenníka Film a divadlo. Počas normalizácie nesmel publikovať. Vydal výber z publicistiky Straty a nálezy. Za celoživotné dielo získal filmovú cenu Slnko v sieti.

obal knihy Tak čo vás trápi

Katarína Hradská, Pavel Traubner
Tak čo vás trápi
16.12.2016
9,90
9788081148361
978-80-8114-836-1

Keď vstúpite do jeho kancelárie, keď zdvihne telefón, zaznie: „Tak čo vás trápi?“ A už dopredu pozná odpoveď: „Pán doktor, pomôžte mi, prosím...“ Profesor Pavel Traubner je známy neurológ. Mnohí ho poznajú ako pacienti, angažuje sa aj vo verejnom živote. Je vynikajúci diagnostik, vždy poradí, alebo aspoň upokojí a dá nádej. Jeho osobný život je však málo známy. V rozhovoroch s Katarínou Hradskou píše o detstve a rodine, o svojej profesii, ale aj o hodnotách, ktoré si cení najviac.

Katarína Hradská pracuje v Historickom ústave SAV, kde sa venuje problematike slovenskej židovskej komunity počas holokaustu. Napísala viacero kníh a vedeckých štúdií, ktoré publikovala na Slovensku i v zahraničí.

obal knihy Polstoročie na Záhorí

Viliam Bystrický
Polstoročie na Záhorí
2.12.2016
9,90
9788081148125
978-80-8114-812-5

O tri dni začínal školský rok 1965/66, keď večer vystúpil z vlaku na železničnej stanici v Holíči. Bol ešte stále vojak základnej služby v modrej uniforme. Kráčal mestom, kde nikoho nepoznal a nikto nepoznal jeho. Hľadal Milana Celeryho, riaditeľa II. ZDŠ, kde sa mal hlásiť a mal by tu pôsobiť ako učiteľ. Po piatich rokoch nastúpil do redakcie okresných novín Záhorák a o dva roky neskôr sa stal šéfredaktorom. Jediný „cudzí“ v redakcii, ktorý najlepšie poznal celý Senický okres. V tom čase pracoval aj vo Zväze novinárov a zastával množstvo športových funkcií. Pozná ho celé Záhorie a on pozná Záhorákov.

obal knihy Židé v Českých zemích po šoa

Blanka Soukupová
Židé v Českých zemích po šoa
30.11.2016
15,90
9788081148422
978-80-8114-842-2

První syntéza věnovaná identitě Židů v českých zemích po šoa. Identita je chápána jako způsob sebeukotvení menšiny ve čtyřech časových obdobích: 1945 –­ 1948, 1948 –­ 1956, ve „zlatých šedesátých“ letech a v období „normalizace“ (1969 ­– 1989). Zvláštní pozornost je pak věnována židovské paměti (hřbitovům a synagogám, vzpomínce na šoa a legendární osobnosti rabína Richarda Federa, strážce menšinové paměti). Kniha volně navazuje na monografii Velké a malé českožidovské příběhy z doby intenzivní naděje (Bratislava 2005), analýzu strukturované židovské identity v masarykovské první republice.

Doc. PhDr. Blanka Soukupová, CSc., etnoložka a historička, přednáší na Univerzitě Karlově. Ve své odborné práci se zaměřuje na výzkum národních a menšinových identit a projevy intolerance (antisemitismus). Dále se věnuje výzkumu středoevropského města, ale i dějinám oboru (v časovém rozmezí od poloviny 19. století do současnosti). Je autorkou nebo editorkou několika desítek knih.

obal knihy Tanečnica na špičke

Jana Varcholová
Tanečnica na špičke
22.11.2016
8,90
9788081146107
978-80-8114-610-7

Jana Varcholová píše poéziu. O prastarých pohanských zvykoch, ktoré sa ako úplazy vyťahujú spod betónu dneška. O človeku, v ktorom sa ukrýva šelma, ovládaná dávnym inštinktom. O sebe, strácajúcej sa v iných ľuďoch a znova sa z nich vynárajúcej. O hlbinnej, takmer stratenej mágii tohto už len zvoľna a unavene dýchajúceho sveta. A možno je to klamstvo. Možno sú to „iba“ básne o ženách.

Jana Varcholová (1987) sa narodila v Košiciach, študovala anglický a slovenský jazyk na Prešovskej univerzite. Má doktorát z literárnej vedy a tak trochu dúfa, že teraz už bude môcť čítať knihy iba pre radosť. V súčasnosti vyučuje angličtinu v Bratislave. vyštudovala odbor anglický jazyk a literatúra v kombinácii so slovenským jazykom a literatúrou na FF PU. Venuje sa výučbe angličtiny a prekladom textov z iného (obchodného) sveta.

obal knihy Vyznanie emigranta

Zoltán G. Meško
Vyznanie emigranta
9.8.2016
10,90
9788081147319
978-80-8114-731-9

Zoltán G. Meško neplánoval emigrovať, no osud to zariadil tak, že strávil takmer polstoročie mimo vlasti a stal sa uznávaným detským kardiochirurgom. V čase „Pražskej jari“ dostal pozvanie na študijný pobyt do USA a získal štipendium A. Humboldta. Leto ešte strávil s rodinou na Jadrane. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 ho zastihla v Belehrade. Domov sa už vrátiť nechcel. Mesiac pracoval na klinike v Belehrade, potom využil ponuku na štipendium v Tübingene, kde strávil rok. V júni 1969 definitívne odchádza s rodinou do Bostonu, kde pracuje so špičkovými odborníkmi na Detskej klinike J. Harwarda. 20 rokov potom strávil v Kardiocentre sv. Františka v New Yorku. Zo zahraničia pomáhal pri budovaní detského kardiocentra v Bratislave, založil nadáciu Srdcom srdcu a pomohol vybaviť viacerým slovenským lekárom štipendijné pobyty na svetových klinikách.

Zoltán G. Meško, M. D. (1928), promoval na Lekárskej fakulte v Bratislave v roku 1952. Pracoval na Detskej klinike v Košiciach, kde sa špecializival na detskú kardiológiu. V roku 1956 sa stal primárom Ústavu pre detské choroby srdcové. Do roku 1968 pôsobil ako asistent na Prvej detskej klinike v Bratislave. Po odchode z republiky v roku 1968 pokračoval v špecializácii na Detskej klinike J. Harwarda na univezrite v Bostone. Je členom Royal Society for Medicine v Londýne a držiteľom Hynkovej medaily Lekárskej fakulty UK a Zlatej medaily Slovenskej spoločnosti internej medicíny.

obal knihy Orestea

Rudolf Sloboda, Albert Marenčin
Orestea
19.7.2016
9,90
9788081146626
978-80-8114-662-6

Balada o láske a smrti. Príbeh podľa skutočnej udalosti. Poviedku Rudolfa Slobodu Orestea uverejnenú v literárnom týždenníku Kultúrny život v roku 1967 si všimol režisér Štefan Uher a navrhol Albertovi Marenčinovi napísať literárny scenár. Scenár bol schválený, súhlasil s ním aj Rudolf Sloboda, ale sa nerealizoval a skončil v trezore. Jeho autor v politických previerkach neprešiel a v roku 1972 musel zo Slovenského filmu odísť a dvadsať rokov nesmel publikovať.

Rudolf Sloboda (1938 – 1995, Devínska Nová Ves), spisovateľ, básnik, dramatik, scenárista. Bol jedným z najzaujímavejších a najvýznamnejších slovenkých autorov druhej polovice 20. storočia. Pochádzal z rodiny chorvátskeho starousadlíka. Detstvo prežil v Devínskej Novej Vsi. Albert Marenčin (1922, Bystré nad Topľou), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. V roku 1944 sa zúčastnil v SNP. Po vojne pracoval ako v Národnej obrode, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme. Z politických dôvodov ho prepustili. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

obal knihy Kacírske myšlienky

Albert Marenčin
Kacírske myšlienky
19.7.2016
9,90
9788081146749
978-80-8114-674-9

Kritické, iróniou a humorom nadľahčené úvahy, anekdoty a príbehy o spoločenských a politických problémoch, o cnostiach a nerestiach, s ktorými sa v každodennom živote potýkame a pokúšame sa ich raz serióznou analýzou, inokedy anekdotickými nápadmi riešiť... Celý tento pestrý súbor anekdot, úvah a príbehov, rozprávaný bežnou publicistickou rečou, neznižujúc sa do bulvárneho tónu a slovníka, ale ani sa nevyvyšujúc do filozofického teoretizovania, osloví čitateľa, ktorý vie nielen čítať, niekedy aj medzi riadkami, ale prečítané aj domýšľať a pochopiť.

Albert Marenčin (1922, Bystré nad Topľou), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

obal knihy Odtienené oblomky

Lajos Grendel
Odtienené oblomky
23.3.2016
12,90
9788081146688
978-80-8114-668-8

Trilógiu Odtienené oblomky tvoria romány Ostrá streľba (1981), Odkundesi (1982) a Odvodeniny (1986), za ktorý autor dostal Cenu Zväzu slovenských spisovateľov za najlepšiu prózu (1986). V prózach sa autor zamýšľa nad esenciou dejín, autentickým bytím a nad miestom človeka v histórii na území strednej Európy pri Dunaji so zmiešaným slovenským a maďarským obyvateľstvom od čias tureckého polmesiaca až po dnešok. V Ostrej streľbe nositelia príbehu dejiny strácajú pod nohami a nosia ich v sebe spolu so svetom, v ktorom žijú. V Odkundesoch autentický život vylučuje neschopnosť človeka vymaniť sa zo vzťahov menšinového etnického a prostredia a v Odvodeninách hlavná postava žije „odvodeným“ životom, lebo mu ho zhora a zvonka manipuluje (totalitný) režim.

Lajos Grendel (1948, Levice), maďarský spisovateľ žijúci na Slovensku, univerzitný profesor a zakladateľ vydavateľstva Kalligram, predseda Pen klubu na Slovensku v rokoch 1997 a 2000. Je jedným z popredných autorov súčasnej maďarskej literatúry. Jeho knihy vyšli v slovenčine, francúzštine, taliančine, angličtine, nemčine, bulharčine, ruštine a poľštine.

obal knihy Newhontská trilógia

Lajos Grendel
Newhontská trilógia
17.3.2016
12,90
9788081146800
978-80-8114-680-0

Newhontskú trilógiu tvoria tri romány U nás doma, v New Honte (2001), Hromadný hrob pri New Honte (1999) a Kráľ Matej v New Honte (2005). Autor v nich rozpráva s prísadou humoru, irónie, paródie, ale aj grotesky a absurdity o pomyselnom meste a kraji New Hont niekde medzi Tekovom a Hontom. V prírodnom a spoločenskom prostredí sa staré (Hont) spája s novým (New), čo poznačuje charakter Newhonťanov, najmä z akéhosi hontianského „záhoria“, pomyselnej dediny Pohorného. Pohorniaci s predponou „po“ v mene sú svojrázne po/mýlení, po/rábajú tak i onak to aj ono, po/žívajú si tak aj onak (hlavne za tmy) A keď sa po/milujú, život sa im nezdá ani taký po/...tý...

Lajos Grendel (1948, Levice), maďarský spisovateľ žijúci na Slovensku, univerzitný profesor a zakladateľ vydavateľstva Kalligram, predseda Pen klubu na Slovensku v rokoch 1997 a 2000. Je jedným z popredných autorov súčasnej maďarskej literatúry. Jeho knihy vyšli v slovenčine, francúzštine, taliančine, angličtine, nemčine, bulharčine, ruštine a poľštine.

obal knihy Politické hry

Michal Horský
Politické hry
15.1.2016
11,90
9788081146169
978-80-8114-616-9

O víťazoch a porazených, férovom, ale aj nečisto vedenom politickom zápase v posledných rokoch, ako ich videl a hodnotil politológ Michal Horský. Politika je neustála hra o moc a možnosť slúžiť verejnému blahu. Obvykle si pamätáme jej víťazov, ale nezabúdame ani na tých, ktorí v nej prežívajú trpké Waterloo. Pokiaľ sú obete a straty zanedbateľné, pokiaľ spoločnosť napreduje, oba póly politiky patria do demokratickej politickej tradície a kultúry. Voľby, kampane a vzájomné súperenie politických strán tvoria živý organizmus politiky. Ak sú však zbavené ideálov a hodnôt, zostávajú iba prázdnou hrou či ohlodanou kostrou. Prvé limitované vydanie obsahuje CD. Dotlače CD neobsahujú.

Michal Horský (1943), pamiatkar, publicista, politológ. V šesťdesiatych rokoch poslucháč a absolvent filozofie a histórie na Univerzite Komenského, aktivista vysokoškolského hnutia a výkonný redaktor časopisu Echo bratislavských vysokoškolákov 68. V období normalizácie pamiatkar. V rokoch 1990 – 92 člen Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. V roku 1992 spoluzakladal Trnavskú univerzitu a jej katedru politológie. Po roku 2000 aktívny publicista, komentátor a politický analytik.

obal knihy V postmodernom svete – Rozhovory

Tina Čorná
V postmodernom svete – Rozhovory
8.1.2016
10,90
9788081145940
978-80-8114-594-0

Rozhovory s pozoruhodnými umelcami, historikmi, vedcami a intelektuálmi vznikali v období rokov 2006 až 2015. Ich spoločným znakom je snaha pomenovať čo najpresnejšie stav našej spoločnosti.

Tina Čorná (1965) – publicistka; vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je trojnásobnou víťazkou Novinárskej ceny OSF v kategórii Najlepší rozhovor v tlačených médiách. V roku 2006 vyšiel knižne výber jej textov pod názvom Rozhovory z týždenníka TV oko. Pôsobila v redakciách denníka SME, týždenníka Žurnál a v denníku Pravda, kde je zodpovedná za sobotňajšiu publicistickú prílohu Víkend.

obal knihy Medzi spisovateľmi našej minulosti

Alexander Matuška
Medzi spisovateľmi našej minulosti
8.1.2016
10,90
9788081145902
978-80-8114-590-2

Alexander Matuška je známy ako burič a boriteľ ustálených hodnôt a kritik oficiálnych osobností, stotožňujúci sa s postavami idúcimi proti prúdu. V profilových statiach (Sládkovič, Hurban, Štefánik, Hviezdoslav, Vajanský, Rázus, Hronský, Rúfus, Tatarka...) uznáva hodnoty našich klasikov, vzdáva im náležitú úctu, ale vyhýba sa ich okiadzaniu a nechýba polemický náboj. Pri čítaní Matuškových textov sa presviedčame, že stále má čo povedať dnešku, ktorý ignorantsky prehliada hodnoty minulosti.

Alexander Matuška sa narodil 26. februára 1910 vo Vlkanovej. V Banskej Bystrici navštevoval Gymnázium Andreja Sládkoviča. Po maturite študoval v rokoch 1928 – 1935 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe klasickú filológiu, filozofiu, francúzštinu, český a slovenský jazyk a literatúru u F. X. Šaldu. Ako dvadsaťročný začal publikovať. Jeho prvým kritickým vystúpením bol článok Hra na fujaru a pokrok v časopise Přítomnost. Bol členom akademického spolku Detvan. Spolu s M. Chorváthom, K. Bezekom a J. Kostrom založili generačnú skupinu R 10. Publikoval v Slovenských hlasoch a v DAV-e, neskôr v Tvorbe, Živene, Eláne. Po skončení štúdií pôsobil ako stredoškolský profesor. Do SNP sa zapojil ako zástupca šéfa tlačového odboru SNR. Prispieval do povstaleckého Nového slova a povstaleckého rozhlasu v Banskej Bystrici, za čo bol Gestapom 6 týždňov väznený. Po vojne pôsobil v Bratislave ako pracovník tlačového a propagačného odboru Povereníctva informácií, bol redaktorom Národnej obrody, lektorom francúzskej literatúry v nakladateľstve Pravda, šéfredaktorom Slovenských pohľadov. Od roku 1959 pôsobil ako vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV. Zomrel 1. apríla 1975.

obal knihy O duchovnom kolaborantstve

Alexander Matuška
O duchovnom kolaborantstve
14.12.2015
9,90
9788081145926
978-80-8114-592-6

Výber z Matuškových statí a brilantných esejí o mravných či nemravných činoch v hraničných situáciách. Matuška nemoralizuje, vie o ľudskom správaní, o zlyhaniach, ale i o nečakanej odvahe. Duchovné kolaborantstvo nie je typicky slovenský problém. Matuška rieši naše „zlyhania“ dané najmä konfliktom slovenský štát verzus SNP, neskôr postojmi tých, ktorí sa zapojili, ale nie celkom, ktorí uverili víťazstvu Nemecka, ale nedali mu svoje duše (Milo Urban, J.C. Hronský). Brilantne vystihol charakter slovenskej spoločnosti, najmä jej negatívne stránky. Čo napísal, to platí dodnes.

Alexander Matuška sa narodil 26. februára 1910 vo Vlkanovej. V Banskej Bystrici navštevoval Gymnázium Andreja Sládkoviča. Po maturite študoval v rokoch 1928 – 1935 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe klasickú filológiu, filozofiu, francúzštinu, český a slovenský jazyk a literatúru u F. X. Šaldu. Ako dvadsaťročný začal publikovať. Jeho prvým kritickým vystúpením bol článok Hra na fujaru a pokrok v časopise Přítomnost. Bol členom akademického spolku Detvan. Spolu s M. Chorváthom, K. Bezekom a J. Kostrom založili generačnú skupinu R 10. Publikoval v Slovenských hlasoch a v DAV-e, neskôr v Tvorbe, Živene, Eláne. Po skončení štúdií pôsobil ako stredoškolský profesor. Do SNP sa zapojil ako zástupca šéfa tlačového odboru SNR. Prispieval do povstaleckého Nového slova a povstaleckého rozhlasu v Banskej Bystrici, za čo bol Gestapom 6 týždňov väznený. Po vojne pôsobil v Bratislave ako pracovník tlačového a propagačného odboru Povereníctva informácií, bol redaktorom Národnej obrody, lektorom francúzskej literatúry v nakladateľstve Pravda, šéfredaktorom Slovenských pohľadov. Od roku 1959 pôsobil ako vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV. Zomrel 1. apríla 1975.

obal knihy Moyzesovo kvarteto 40

Veronika Šikulová
Moyzesovo kvarteto 40
7.12.2015
11,90
9788081145964
978-80-8114-596-4

Prierez štyridsaťročného profesionálneho účinkovania dnes už svetoznámeho hudobného telesa. V texte Veroniky Šikulovej sa objavia rozhovory, portréty, profily a životopisy hudobníkov Moyzesovho kvarteta ako aj sumár ich účinkovania na domácich a zahraničných scénach. Kniha obsahuje množstvo fotografií a CD s nahrávkami Moyzesovho kvarteta.

Prierez štyridsaťročného profesionálneho účinkovania dnes už svetoznámeho hudobného telesa. Moyzesovo kvarteto predstavuje v hudobnom živote a v širšom zmysle v slovenskej kultúre unikátny jav kontinuálneho pôsobenia klasického komorného zoskupenia sláčikového kvarteta. Ich mimoriadna zásluha spočíva nielen v uvádzaní svetovej hudobnej produkcie, ale najmä v premiérovaní pôvodnej slovenskej kvartetovej tvorby. Je to súbor s premyslenou a príťažlivou dramaturgiou koncertov. V texte Veroniky Šikulovej sa objavia portréty, profily a životopisy hudobníkov Moyzesovho kvarteta ako aj sumár ich účinkovania na domácich a zahraničných scénach. Okrem zoznamu vydaných diel na hudobných nosičoch je kniha doplnená množstvom fotografií a dokumentov mapujúcich 40-ročné účinkovanie tohto hudobného telesa.

obal knihy Po stopách časov zašlých dávno minulých

Zoltán G. Meško
Po stopách časov zašlých dávno minulých
3.11.2015
12,90
9788081145551
978-80-8114-555-1

Autor kráča niekoľko storočí po stopách svojich predkov, ktoré ho privedú do jeho rodných Košíc. Tu prežíva najkrajšie roky 20. storočia a svoje čarovné detstvo. Takmer fotograficky zaznamenáva dobové reálie a atmosféru vtedajších Košíc. Viedenská arbitráž, odtrhnutie rodných Košíc od Československa a následná mozgová porážka milovaného otca otrasie základmi idylických čias a ukončí bezstarostné detstvo. Napriek tomu sú roky dospievania plné študentských dobrodružstiev, ale aj potešenia zo štúdia. V decembri 1944 po brutálnom zásahu nemeckej jednotky ho takmer odvliekli do Nemecka. „Zázračná“ infekcia a odvážny zásah matky ho prenesie do jeho prvej emigrácie – do slovenského štátu. Po návrate do Košíc umiera otec. Zmaturuje, prihlási sa na vysokú školu do Bratislavy a štúdium ukončuje doktorátom medicíny.

Zoltán G. Meško, M. D., F. A. A. P., F. A. C. C. (1928), promoval na Lekárskej fakulte v Bratislave v roku 1952. Pracoval na Detskej klinike v Košiciach, kde sa špecializival na detskú kardiológiu. V roku 1956 sa stal primárom Ústavu pre detské choroby srdcové. Do roku 1968 pôsobil ako asistent na Prvej detskej klinike v Bratislave. Po odchode z republiky v roku 1968 pokračoval v špecializácii na Children’s Hospital na Harvard University v Bostone. Nakoniec pôsobil ako ordinár a profesor detskej kardiológie v Saint Francis Hospital na State Univetsity of New York-Stoneybrook do roku 1996. Je členom Royal Society for Medicine v Londýne a diplomatom American Academy of Pediatrics a American Academy of Cardiology. Je držiteľom Hynkovej medaily Lekárskej fakulty UK a Zlatej medailiy Slovenskej spoločnosti internej medicíny.

obal knihy Vtedy v Bratislave <B>brož.</B>

Žo Langerová
Vtedy v Bratislave brož.
30.10.2015
9,90
9788081145797
978-80-8114-579-7

Kto sa chce niečo dozvedieť o našej vlastnej minulosti, mal by si prečítať túto knihu. Napísala ju Žofia Langerová, manželka Oskara Langera, ktorý celé päťdesiate roky sedel v komunistickom väzení, napriek tomu, že sám bol pravoverným komunistom. Alebo práve preto. Asi dnes málokto vie, kto boli manželia Langerovci. Možno trochu osvieži vašu pamäť skutočnosť, že to boli rodičia kedysi populárnej speváčky Zuzky Lonskej. Jej matka, Žofia, prežila ťažkých desať rokov v nádeji, že jej manžel sa vráti. Čakala, dúfala a deň za dňom sa presviedčala, že jej muž neobetoval svoj život správnej myšlienke, že ideálna komunistická spoločnosť je chiméra, že reálne je iba násilie, ktoré sprevádza každú totalitu. Píše o údele ženy, ktorej muž bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na vyše dvadsať rokov a stále veril, že to má akýsi hlbší zmysel, bol to skrátka veriaci komunista. Langerovej kniha nie je však len svedectvom doby. Je to aj dobrá literatúra a má všetko, čo má takáto literatúra obsahovať – fakty, osobný pohľad, emócie, detaily, v ktorých sa zrkadlí celok a v neposlednom rade humor, trpký, ale o to pôsobivejší. Už dávno sa mi nestalo, aby som knihu prečítal na dúšok. Skúste to aj vy, neoľutujete. Milan Lasica

Žo Langerová (1912 – 1990), rodená Zsófia Bein, sa narodila v Budapešti. V roku 1934 sa vydala za slovenského ľavicového intelektuála Oskara Langera. Koncom roka 1938 spolu s manželom a dcérou Zuzkou odišla pred nacistickým nebezpečenstvom do emigrácie v USA, kde žila do roku 1946. Po vojne sa Langerovci na výzvu KSS vrátili do vlasti a usadili sa v Bratislave, kde sa im narodila dcéra Táňa. Žo spočiatku pracovala v spoločnosti Ligna, po manželovom zatknutí v roku 1951 ju preradili do výroby. V roku 1953, v rámci Akcie B, ju s deťmi deložovali do Tvrdošoviec. Po dvoch rokoch sa ilegálne vrátila do Bratislavy. Jediným zdrojom jej príjmu boli vtedy preklady, prekladala však pod cudzím menom. V roku 1956 sa zamestnala v bratislavskom Večerníku, neskôr bola redaktorka časopisu Príroda a spoločnosť. V auguste 1968, po invázii sovietskych vojsk, emigrovala do Švédska. Naučila sa jazyk a osem rokov pracovala v podniku ASEA. Zomrela 1. decembra 1990 v Uppsale. Oskar Langer (1907 – 1966) pochádzal z Príboviec pri Martine. Za prvej Československej republiky pracoval ako súkromný úradník. Už v mladosti sympatizoval s ľavicovým politickým hnutím. V rokoch 1938 – 1946 žil s manželkou a dcérou Zuzanou v USA. Po návrate v rokoch 1946 – 1948 pracoval ako vedúci národohospodárskeho oddelenia ÚV KSS, po februári 1948 sa stal námestníkom povereníka výživy. V auguste 1951 ho v súvislosti s procesom s Rudolfom Slánskym uväznili a odsúdili na 22 rokov väzenia. V máji 1960 ho prepustili na amnestiu, po rehabilitácii v roku 1962 bol pracovníkom SNR v oblasti cestovného ruchu. Zomrel 28. januára 1966 v Bratislave.

obal knihy Katastrofa slovenských židov

Aron Grünhut
Katastrofa slovenských židov
12.10.2015
12,90
9788081145513
978-80-8114-551-3

V knihe Arona Grünhuta, bratislavského rodáka a záchrancu Židov, sú uchované spomienky na tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, keď bratislavská židovská komunita bojovala o holú existenciu. Grünhut ako člen ilegálnej siete zohrával jednu z kľúčových úloh pri záchrane Židov. V zápiskoch prináša málo známe fakty o záchranných akciách, na ktorých sa podieľal, o pôsobení vedúcich predstaviteľov židovského odboja, o perzekúcii a terore, ktorý sám pocítil, keď ho zatkli a väznili. Predstavuje funkcionárov ortodoxnej židovskej obce a približuje dejiny bratislavských náboženských spolkov.

Aron Grünhut sa narodil v Bratislave v roku 1895. V medzivojnovom období bol aktívnym členom a funkcionárom ortodoxnej židovskej obce v Bratislave. Istý čas viedol židovské pohrebné bratstvo Chevra Kadiša. Ako obchodník často cestoval po Európe a sledoval radikalizáciu pomerov. Vycítil, že Hitler chystá likvidáciu Židov, a rozhodol sa konať. Ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny sa významným spôsobom podieľal na záchrane Židov, bol činný aj v židovskom odboji. V Bratislave dal vybudovať tajné úkryty pre židovské rodiny na úteku a zásoboval ich jedlom. V roku 1943 sa sám ocitol v ohrození. Pred zatknutím ušiel do Budapešti, kde žil pod falošnou identitou a naďalej pomáhal židovským utečencom zo Slovenska. Po komunistickom prevrate sa s rodinou vysťahoval do Izraela, tu zastával funkcie predsedu Spolku bývalých Bratislavčanov v Izraeli, predsedu Výboru na výstavbu synagógy a ješivy, prézesa synagógy v Jeruzaleme. Bol predsedom Asociácie Chatama Sofera (Chug Chatam Sofer) v Tel Avive a rozhodol sa aspoň symbolicky preniesť časť židovskej Bratislavy do Jeruzalema. Spolufinancoval projekt výstavby novej ješivy a synagógy, ktorá dostala názov Pressburg. Nová ješiva pokračuje v tradícii najstaršej bratislavskej židovskej školy preslávenej rabínom Chatamom Soferom. V synagóge dal zhotoviť kópiu svätostánku bývalej Veľkej synagógy na Zámockej ulici v Bratislave. Pressburg Ješiva a synagóga sú jediné stavby svojho druhu v Izraeli a predstavujú unikátne dedičstvo bratislavského židovstva. Zomrel v Tel Avive v roku 1974, pochovaný je na cintoríne v izraelskom meste Zichron Meir.

obal knihy Husák • Mladé roky Gustáva Husáka 1913 – 1939

Tomáš Černák
Husák • Mladé roky Gustáva Husáka 1913 – 1939
15.7.2015
10,90
9788081145254
978-80-8114-525-4

Gustáv Husák ostáva v našich dejinách ako veľká a tragická osobnosť. Veľká svojimi zámermi a cieľmi a pritom tragická, pretože ich nedokázal a nemohol uskutočniť. Napriek tomu neklesol ani pod ťarchou svojho zničeného osobného života. Statočne niesol bremeno svojich politických aj osobných neúspechov, i odióznu úlohu bezmocného prezidenta, ktorú neprijal z túžby po sláve a bohatstve, ako tvrdia jeho protivníci, ale z pocitu zodpovednosti a predovšetkým z vôle Kremľa, domácich pseudovlastencov a najmä časti predstaviteľov českého straníckeho aparátu, ktorí boli radi, že majú na koho zvaliť zodpovednosť za všetky hanebnosti i zločiny režimu a sami zostať bezúhonne čistí pred národom a súdom dejín. Príbeh odohrávajúci sa v rokoch mladosti prvého i posledného Slováka na Pražskom hrade, ktorý sa do povedomia verejnosti zapísal už v druhej polovici 30. rokov 20. storočia ako vysokoškolský líder bojujúci za zlepšenie sociálneho postavenia študentov. Gustáv Husák totiž nebol vždy iba vysokým komunistickým funkcionárom či prezidentom republiky. Jeho cesta do sfér vysokej politiky začala ešte v období medzivojnovej ČSR. Narodil sa v jednoduchej chudobnej rodine, ľudovú školu absolvoval v rodnej Dúbravke a gymnaziálne štúdiá v Bratislave. Práve v týchto rokoch sa profilovali jeho názory, pohľad na svet i politická orientácia. Na Právnickú fakultu UK už nastúpil ako vyhranená osobnosť, ktorá sa zaradila medzi najvýznamnejších predstaviteľov mladej ľavicovej inteligencie.

PhDr. Tomáš Černák, PhD. (1984, Bratislava), vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor história. Interné doktorandské štúdium absolvoval na Historickom ústave SAV v roku 2014 obhajobou dizertačnej práce Počiatky komunistického režimu na Slovensku – formovanie mechanizmu moci, ktorá sa venovala politickému vývoju na Slovensku po februári 1948. Vo svojom výskume sa ďalej zaoberá dejinami KSS, jej vedúcich predstaviteľov, osobnosťou Gustáva Husáka a problematikou slovenskej ľavicovej inteligencie vôbec. Rovnako sa venuje i športovej histórii s dôrazom na dejiny futbalu. Výsledky výskumu publikoval v desiatkach vedeckých štúdií a popularizačných článkov.

obal knihy Pentcho. Príbeh parníka

Jaro Rihák
Pentcho. Príbeh parníka
17.6.2015
14,90
9788081144950
978-80-8114-495-0

Takmer zabudnutý príbeh napísaný podľa autentických výpovedí účastníkov plavby. 18. mája 1940 vyplával z bratislavského prístavu parník PENTCHO so štyristo pasažiermi. Na palube boli mladí Židia, sionisti z organizácie Betar, snívajúci o vlastnom štáte v britskej Palestíne, študenti vyhodení z univerzít, a neskôr pristúpilo sto väzňov z koncentračného tábora Dachau. Ten príbeh je plný paradoxov. Na začiatku 2. svetovej vojny nemali ešte dôvod bojovať proti nacistom, o táboroch smrti ešte nikto nevedel a na ceste k ich snu stáli proti nim Briti. Cesta po Dunaji s paraguajským pasom naplánovaná na tri-štyri týždne bola jediná možná. Hranice európskych štátov už boli pre utečencov zavreté. Všetko sa však skomplikovalo. Trvalo tri mesiace, kým sa doplavili do delty Dunaja. Po nekonečných útrapách riečny parník stroskotal pri ostrove v Egejskom mori. Posádku, ktorá na člne hľadala pomoc, zachránili Briti. Zvyšok stroskotancov z pustého ostrova zachránili Taliani. Až neskôr v talianskom koncentračnom tábore sa dozvedeli, čo sa na Slovensku deje a kam odvážajú ich príbuzných. Keď tábor v roku 1943 oslobodili spojenci, mnohí väzni vstúpili do československej a britskej armády. Dejiny sa v tomto príbehu zamotali. Aj preto to bol dobre zabudnutý príbeh, o ktorom sa viac vedelo vo svete ako doma. Je to príbeh o sne a ideáloch, ale aj o omyloch. Stal sa bratislavskou aj slovenskou legendou, rovnako ako sa legendou stal muž, ktorý v Bratislave vymyslel obranný štýl boja Krav maga a učil ho aj pasažierov parníka PENTCHO.

JARO RIHÁK (1951), absolvent pražskej DAMU. Ako režisér pracoval v divadle a rozhlase, pre televíziu písal a píše scenáre, natočil hrané a dokumentárne filmy. Cez deň žije na 1 880. dunajskom kilometri, v noci v Lisabone.

obal knihy Kniha citátov

Martin Podolan
Kniha citátov
30.11.2014
19,90
9788081144387
978-80-8114-438-7

Citáty od tisícov autorov od staroveku do dnešných dní. Čo povedali a napísali o bežných problémoch života? Aký majú postoj k viere a vede? Čo odporúčajú pri výchove detí? Aký postoj zaujali ku kontroverzným témam? Čo je podľa nich zmysel života? Čo povedali o rozvode, egu, pokore, zodpovednosti, podvedomí alebo o dnešnom modernom veku? Dá sa vôbec vyznať v spleti postojov od tak rozdielnych osobností? Je možné medzi nimi dosiahnuť nejakú syntézu? Autor hľadal pravdu, lásku a poznanie v tisíckach prameňov. Čo ho oslovilo, vypisoval a zoraďoval do stoviek tém. Nechcel zostaviť profesionálnu zbierku ani príručku, vytvoril skutočného svetského a duchovného sprievodcu na ceste hľadania. Takmer 20 rokov systematicky spájal a zatrieďoval mnohoraké i protikladné myšlienky z tisícov zdrojov. V ich vzájomnom pôsobení dnes vidí Ariadninu niť, ktorá ho nielen sprevádzala labyrintom života, ale mu ukázala aj svetlo poznania.

Martin Podolan (1974, Trnava) Autor Knihy citátov (2014) a Citáty – Láska (2017). Absolvent nemeckého jazyka na Univesity of North Carolina a práva na Wake Forest University v USA. Štúdium psychoterapeutických vied a pychoanalýzy na Sigmund Freud Universität vo Viedni. Vo voľnom čase sa venuje behaniu a alpinizmu. Žije v Trnave s manželkou a dvoma deťmi.

obal knihy Utrpenie Mikuláša Horna

Peter Gregor
Utrpenie Mikuláša Horna
21.11.2014
9,90
9788081144271
978-80-8114-427-1

Utrpenie Mikuláša Horna zobrazuje muža v stredných rokoch, ktorý sa v šedivej jednotvárnosti každodenného stereotypu manželského života bezhlavo, vášnivo zamiluje, pričom získava novú osobnú skúsenosť. Uvedomuje si trpkú príchuť vlastného mileneckého šťastia, ktoré nedokáže postaviť na bolestnom zraňovaní a nešťastí najbližších. Ako človek so zmyslom pre zodpovednosť tragicky naráža na múry konvencií a kresťanskej morálky. Poviedka bola v čase jej vzniku publikovaná v časopise, v zdramatizovanej podobe ju uviedol Československý rozhlas – štúdio Bratislava.

Peter Gregor (1944 – 2014). Básnik, dramatik a satirik, rodák z Prešova. Debutoval v roku 1968 zbierkou Potreba visieť. Po nej nasledovali Nebeský policajt, Rozhovor alebo Fackovací panák a morská panna, Delta, Odniesť si oheň z horiaceho domu, Zberateľ hodín, Muž menom Jób, Listy zo záhrady Eden. Vydal výber aforizmov Etudy, alebo malá prechádzka veľkým lunaparkom, Idiotár, výber z rozhlasových hier, triptych Denník nebožtíka, rozhovory Pohybovať sa vo vlastnej koži. Výber z básní pod názvom Poznáš ten príbeh? si zostavil a pripravil na vydanie ako svoju labutiu pieseň.

obal knihy Návštevy

Richard Pupala
Návštevy
23.10.2014
8,90
9788081144196
978-80-8114-419-6

Zbierka krátkych poviedok a čŕt vznikala v priebehu niekoľkých rokov a kým sa ju autor odvážil vydať, musel ubehnúť pomerne dlhý čas. Hrdinami príbehov sú deti a rodičia, synovia a dcéry, manželky a manželia, starí rodičia aj vnuci. Každý z nás existuje zároveň v niekoľkých podobách: skôr ako prežijeme vlastný život, prežívame niečí iný ako vnuci či deti, prípadne priatelia; či sa nám to páči alebo nie, sme aj v úlohe svedkov... A ešte čosi: naše životy sa nutne zrkadlia v očiach tých druhých, inak to nedáva zmysel. Návšteva nie je len ilustrácia či symbol tohto zrkadlenia. Každý príbeh, ktorý nám chce niekto rozprávať, je totiž svojím spôsobom návštevou...

Richard Pupala sa narodil 19. augusta 1972. Detstvo a mladosť prežil vo Veľkom Krtíši. Študoval žurnalistiku a kunsthistóriu. Počas štúdií scenáristiky na VŠMU sa živil ako barman v legendárnom U-clube, neskôr ako novinár. Dnes sa živí písaním scenárov. S manželkou a dcérou žije v Petržalke.

obal knihy Básnici a rebeli

Albert Marenčin
Básnici a rebeli
29.6.2014
9,90
9788081143533
978-80-8114-353-3

Portréty desiatich francúzskych básnických osobností, ktoré považuje prekladateľ Albert Marenčin za zakladateľov modernej francúzskej poézie a za rebelov búrajúcich staré modely, šablóny a konvencie. Osobnosti ako Apollinaire, Jarry, Breton, Cocteau, Ferry, Michaux, Césaire, Ionesco, Péret alebo Robbe-Grillet sú stále nositeľmi pozitívneho myslenia a tvorivosti, vrátane fantázie – najväčších hodnôt, aké človek nachádza v poézii a cez poéziu v sebe samom.

Albert Marenčin (1922, Bystré nad Topľou), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

obal knihy Poznáš ten príbeh?

Peter Gregor
Poznáš ten príbeh?
29.6.2014
9,90
9788081143816
978-80-8114-381-6

Výber z takmer päťdesiatročnej tvorby si autor zostavil a pripravil na vydanie ako labutiu pieseň básnika. Jeho ironicko-sarkastické a filozofické videnie sveta je prítomné aj v jeho poézii, kde dominujú motívy partnerských vzťahov, lások, rozchodov, bolesti, osamelosti, smútku, depresie, staroby a smrti.

Peter Gregor (1944-2014). Básnik, dramatik a satirik, rodák z Prešova. Debutoval v roku 1968 básnickou zbierkou Potreba visieť. Po nej nasledovali Nebeský policajt, Rozhovor alebo Fackovací panák a morská panna, Delta, Odniesť si oheň z horiaceho domu, Zberateľ hodín, Muž menom Jób, Listy zo záhrady Eden. Vydal zbierky humoresiek a aforizmov, výber z rozhlasových hier, poviedkový triptych Denník nebožtíka, rozhovory Pohybovať sa vo vlastnej koži. Je autorom pôvodných rozhlasových hier a dramatizácií.

obal knihy Pohybovať sa vo vlastnej koži<br />Rozhovory

Peter Gregor
Pohybovať sa vo vlastnej koži
Rozhovory

6.3.2014
10,90
9788081143519
978-80-8114-351-9

Rozhovory s Petrom Gregorom vychádzali v denníkoch, časopisoch a zborníkoch od začiatku sedemdesiatych rokov. Dominujú témy autorskej tvorby, literatúry a umenia, postoja umelca k dianiu v spoločnosti, ale aj móda, ženy či Dunaj. Takmer v každom rozhovore sa ho redaktori pýtajú na jeho impozantný a nápadný zovňajšok a zakaždým ponúka inú odpoveď. Vskutku, Gregor sa vždy majstrovsky obliekal. Súhra topánok, nohavíc, saka, košele, hodiniek, účesu, okuliarov, tabatierky, zapaľovača či spony do kravaty a svojho času aj súhra oblečenia s veľkou dogou, bola vždy dokonalá. K tomu všetkému vlastnil a pestoval telo a chôdzu, ktoré nedovolia karikovať nespočetné kombinácie odevov. Sám však na túto tému hovorí: „Pre satirika naozaj nie je ani výhodné, ani bezpečné byť nápadným len svojím oblečením. Vystavuje sa riziku, že ho satirici budú považovať za módneho satirika a módni panáci za satiru v móde.“

Peter Gregor (1944, Prešov). Básnik, dramatik a satirik patrí – podľa vlastných slov – „k najmladším predstaviteľom nezadržateľne starnúcej strednej literárnej degenerácie“. Debutoval básnickou zbierkou Potreba visieť (1968). Po nej nasledovali: Nebeský policajt (1970), Rozhovor alebo Fackovací panák a morská panna (1975), Delta (1979), poetický skicár slávnych i menej známych osobností Odniesť si oheň z horiaceho domu (1989), zbierka humoresiek a aforizmov Malé maléry (1990), zbierka básní Zberateľ hodín (1992), epicko-filozofická skladba Muž menom Jób (1993), výber z rozhlasových hier pod názvom Smrť v Aténach (2000), poviedkový triptych Denník nebožtíka (2001), výber z básní o láske Listy zo záhrady Eden (2004), súhrnná zbierka aforizmov Etudy alebo Malá prechádzka veľkým lunaparkom (2010) a Idiotár (2013). Je autorom pôvodných rozhlasových hier a dramatizácií literárnych predlôh.

obal knihy Denník nebožtíka

Peter Gregor
Denník nebožtíka
31.1.2014
8,90
9788081143502
978-80-8114-350-2

Bojácni žartujú o smrti, odvážni žartujú s ňou. Denník nebožtíka sa končí vetou: „Nič ľahšie, ako umrieť, veď to sa doteraz podarilo každému.“ Je sťaby ľahkovážna, ironická, môže sa zdať až frajersky opovržlivá, slina uličníka na tvári Majestátu. Ale je to naozaj tak? Čo ak si len pískam, aby som sa nebál – potme a sám...?

Peter Gregor (1944, Prešov). Básnik, dramatik a satirik patrí – podľa vlastných slov – „k najmladším predstaviteľom nezadržateľne starnúcej strednej literárnej degenerácie“. Debutoval básnickou zbierkou Potreba visieť (1968). Po nej nasledovali: Nebeský policajt (1970), Rozhovor alebo Fackovací panák a morská panna (1975), Delta (1979), poetický skicár slávnych i menej známych osobností Odniesť si oheň z horiaceho domu (1989), zbierka humoresiek a aforizmov Malé maléry (1990), zbierka básní Zberateľ hodín (1992), epicko-filozofická skladba Muž menom Jób (1993), výber z rozhlasových hier pod názvom Smrť v Aténach (2000), poviedkový triptych Smrť nebožtíka (2001), výber z básní o láske Listy zo záhrady Eden (2004), súhrnná zbierka aforizmov Etudy alebo Malá prechádzka veľkým lunaparkom (2010) a Idiotár (2013). Je autorom pôvodných rozhlasových hier a dramatizácií literárnych predlôh.

obal knihy Naša dobrá kapela

Oldo Hlaváček
Naša dobrá kapela
23.1.2014
11,90
9788081143168
978-80-8114-316-8

Ako Michal Dočolomanský pristál s vetroňom na futbalovom ihrisku v Dolných Orešanoch? Ako Emília Vášáryová vzkriesila Vladimíra Menšíka? Ako Marián Labuda pašoval peniaze cez hranice v detskom autíčku? Čo je to Jurajova Slezáčkova peristaltika ciev? Tieto a stovky ďalších príbehov nájdete v knihe dlhoročného člena Činohry SND a čerstvého osemdesiatnika Olda Hlaváčka, ktorá tvorí pestrý kaleidoskop spomienok na takmer štyridsať jeho hereckých kolegov doplnených o ich originálne recepty a anekdoty.

Narodil sa 26. januára 1934 v Bratislave. Prvé skúsenosti zbieral na doskách Ľudovej scény mesta Žiliny. Úžasné divadlo. Činohra, orchester, balet, speváci... a všetko ochotníci! Ukončil štúdium Pedagogického gymnázia v Žiline a vošiel do dvier Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Absolvoval postavou Arlechina v hre Prefíkaná vdova. Predstavenie vtedy vysoko ocenila umelecká kritika. Truffaldina – Sluhu dvoch pánov hral v Prešove. Odtiaľ sa presťahoval sa do svojho rodného mesta Bratislavy, kde v SND hrá dodnes. Temperament, šarmantný pohyb v charakterovej a situačnej komike, groteskne decentný a dynamický prejav, to je jeho život na javisku. Truffaldino, Arlecchino, Pišta husár, Števko, Čert sú jeho nezabudnuteľné postavy, ale dokázal presvedčivo stvárniť švihákov, diktátorov a manipulátorov. Napísal celý rad rozhlasových a televíznych programov a aj si v nich zahral. V roku 1973 mu Český literárny fond udelil cenu za vynikajúcu spoluprácu pri výrobe televíznych zábavných programov. Rozhlasové rozprávanie gazdov Hlaváčka a Krajíčka v hostinci „Pod gaštanom“ si ešte aj dnes ľudia radi vypočujú.

obal knihy Život na klávesách

Braňo Hronec
Život na klávesách
21.11.2013
11,90
9788081143090
978-80-8114-309-0

Autobiografické dielo, ktoré Braňo Hronec napísal s publicistkou Barborou Lauckou, je ojedinelým svedectvom doby, v ktorej po druhej svetovej vojne žila celá naša spoločnosť. Mapuje pomery na Slovensku za Železnou oponou, hovorí o svojich úspechoch v zahraničí, ale aj o prehrách doma, o situáciách, ktoré boli niekedy veselé a inokedy zas až bolestne smutné. Spomína stovky hudobníkov a priateľov, s ktorými hrával a prežil vyše päťdesiat rokov svojej profesionálnej kariéry.

Braňo Hronec (1940, Hronsek). Narodil sa v rodine evanjelického farára. Vyštudoval konzervatórium a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u profesora Alexandra Moyzesa. Stal sa legendou slovenskej populárnej hudby druhej polovice 20. storočia. So svojim hudobným telesom pôsobil takmer v celej Európe. „Je veľmi ľahké a zjednodušené hodnotiť čas, ktorý sme žili z dnešného pohľadu ‚hrdinov‘, ktorých nik nikdy nenútil robiť ideové kompromisy. Nerozmýšľal som nad tým, že by som opustil republiku, pretože som bol vždy doma na Slovensku rád. V žiadnom prípade ale neodsudzujem tých, ktorí odišli. Mali na to právo. Ja som sa však rozhodol zostať. A preto akceptovať aj to, čo bolo neraz prihlúple, nelogické, komické, alebo dokonca trápne. Taká však bola naša vtedajšia realita života, ktorý museli žiť milióny našich ľudí. Z toho môjho som sa usiloval vytĺcť za vtedajších podmienok to najlepšie, čo sa dalo.“

obal knihy Idiotár

Peter Gregor
Idiotár
7.10.2013
9,90
9788081142420
978-80-8114-242-0

Zbierka najnovších aforizmov básnika, dramatika a satirika Petra Gregora. Fuj, ty naozaj nepoznáš mieru, pohoršil sa okoloidúci, keď uvidel opitého Majstra ležať v jarku. Že sa nehanbíš, odpľul si a namáhavo fučiac, kráčal, kráčal, kráčal. Čiu mieru? prebral sa Majster z mrákot a vzlietol.

Peter Gregor (1944 – 2014). Básnik, dramatik a satirik, absolvent FF UK v Bratislave, debutoval básnickou zbierkou Potreba visieť (1968). Po nej nasledovali: Nebeský policajt (1970), Rozhovor alebo Fackovací panák a morská panna (1975), Delta (1979), poetický skicár slávnych i menej známych osobností Odniesť si oheň z horiaceho domu (1989), zbierka humoresiek a aforizmov Malé maléry (1990), zbierka básní Zberateľ hodín (1992), epicko-filozofická skladba Muž menom Jób (1993), výber z rozhlasových hier pod názvom Smrť v Aténach (2001), poviedkový triptych Smrť nebožtíka (2001), výber z básní o láske Listy zo záhrady Eden (2004), súhrnná zbierka aforizmov Etudy alebo Malá prechádzka veľkým lunaparkom (2010).

obal knihy Budmerice • História · Osobnosti · Spomienky

Juraj Šebo
Budmerice • História · Osobnosti · Spomienky
9.7.2013
12,90
9788081142055
978-80-8114-205-5

Malá obec Budmerice na úpätí Malých Karpát neďaleko Bratislavy má bohatú históriu. Obci dominuje pálffyovský kaštieľ, ktorý sa v druhej polovici 20. storočia navždy zapísal do našich kultúrnych dejín ako Domov slovenských spisovateľov. Niekoľko generácií spisovateľov tu vytvorilo svoje diela, stretávali sa na literárnych podujatiach s umelcami z celého sveta. Autor zozbieral množstvo fotografií, faksimilií rukopisov, ale najmä autentické spomienky spisovateľov a osobností. Z množstva detailov a spomienok na každodenný život v kaštieli sa autorovi podarilo zachytiť genius loci Budmeríc v časoch najväčšej slávy, keď tu ešte umelci tvorili svoje diela.

Juraj Šebo (1943, Bratislava), napísal úspešnú sériu kníh mapujúcich dekády našej nedávnej minulosti: Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Napísal aj knihu Také bolo PKO – spomienku na genius loci jedného kultúrneho miesta. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Česku mu vyšla kniha O socializme s láskou, Zlatá léta šedesátá a pripravuje sa vydanie jeho kníh mapujúcich dekády nášho života v českom jazyku. V roku 2011 získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej Vsi.

obal knihy Moja Štiavnica

Anton Hykisch
Moja Štiavnica
8.11.2012
11,90
9788081141423
978-80-8114-142-3

Fakľový sprievod 14. marca 1939, esesmani s čokoládou, bieli Rusi a ďalšie udalosti, ktoré poznačili históriu mesta v čase autorovho dospievania. Zo spomienok vanie nostalgia za svetom detstva a gymnaziálnymi rokmi. S každodenným životom Štiavničanov sú úzko späté poschodové záhrady a strmé schody v úzkych uličkách, pivnice, pavlače, obchody na korze, rozkoše kúpania v tajchoch či týždenné menu v meštianskej domácnosti. V jeho rozprávaní ožíva aj Joergesova tlačiareň, archivár Baker či mestský archív.

Anton Hykisch (1932, Banská Štiavnica) vyštudoval ekonómiu, je spisovateľom, diplomatom, autorom viac ako tridsiatich kníh. Najznámejšie sú jeho historické romány Čas majstrov, Milujte kráľovnú, Spomeň si na cára, generačný román Rozkoše dávnych čias o slovenských ľuďoch od čias druhej svetovej vojny po pád komunizmu. Je autorom esejí, literatúry faktu a rozhlasových hier.

obal knihy Čo nevošlo do dejín

Albert Marenčin
Čo nevošlo do dejín
8.11.2012
10,90
9788081141638
978-80-8114-163-8

Spomienky na moje životné príbehy a na tých, čo ma pri nich sprevádzali. Boli to roky dospievania a mladosti, keď som sa usiloval využívať všetky svoje tvorivé schopnosti a ambície. Snažil som sa uplatniť v každej činnosti, ktorá sa mi ponúkla – od básnických a výtvarných pokusov až po noviny a film. Skúšal som všetko, čo ma provokovalo a lákalo, a so všetkým neznámym som si meral sily. Boli to takpovediac moje učňovské roky, ktoré sa však neskončili nijakým výučným listom ani diplomom a trvajú dodnes.

Albert Marenčin (1922, Bystré nad Topľou) Spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Vyštudoval Filozofickú fakultu na Slovenskej univerzite v Bratislave a po ukončení štúdia v roku 1944 sa aktívne zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme. V roku 1972 bol z politických dôvodov prepustený z práce a mal zákaz publikovať. Až do odchodu do dôchodku (v roku 1987) pracoval v Slovenskej národnej galérii. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

obal knihy Chlapci z Dunajskej<br />Polstoročie

Július Satinský
Chlapci z Dunajskej
Polstoročie

15.5.2012
12,90
9788081141393
978-80-8114-139-3

DESATORO O JULOVI SATINSKOM 1. Julo bol jedným z najtolerantnejších katolíkov miništrantov, akých som poznal. 2. Bol fabulátorom par excellence. (Ako veľký ctiteľ Alexandra Dumasa by určite ocenil toto slovné spojenie.) 3. Hoci rád fabuloval, nikdy nevypustil z úst niečo, čo by sa priečilo jeho presvedčeniu. 4. Nikdy nebedákal. 5. Bol vtipný tak prirodzene, ako keď z oblohy padá dážď. 6. Bol ozajstný Človák. 7. Keď jedol, vychutnával jedlo. Keď spal, vychutnával spánok. Keď čítal, vychutnával knihu. Bol gurmán v najširšom zmysle slova. Chvíľu ste sa naňho dívali a dostali ste chuť žiť. 8. V Soirée hovoril: „A vtedy sem si uvedomil, jaké je to umení mocné. Že nepoučuje, neusmernuje, len tak jemne človeka pinkne.“ A takto sa Julo správal nielen v umení, ale aj v živote. 9. Aj preto bol výborným otcom. 10. Jula som mal pred očami, keď som napísal: „Žite tak, aby sa vo vašom živote dobre cítili iní.“

Tomáš Janovic

obal knihy Gizi Fleischmannová

Katarína Hradská
Gizi Fleischmannová
12.3.2012
10,90
9788081141164
978-80-8114-116-4

Gizi Fleischmannová (1892 – 1944) sa narodila v Bratislave v tradičnej židovskej rodine. Bola vedúcou predstaviteľkou ženskej sionistickej organizácie na Slovensku. V čase holokaustu viedla Pracovnú skupinu, ilegálnu odnož Ústredne Židov. Ako žena a sionistka riadila mužov zo všetkých prúdov židovského spektra. Organizovali pomoc na zastavenie deportácií a zmiernenie utrpenia. Uplácaním úradníkov zachránila tisíce Židov, sama však neunikla pozornosti štátnej bezpečnosti. Zahynula v jednom z posledných transportov do Osvienčimu.

Katarína Hradská (1956, Bratislava) pracuje v Historickom ústave SAV, kde sa venuje problematike slovenskej židovskej komunity počas holokaustu. Na túto tému napísala viacero kníh a vedeckých štúdií, ktoré uverejnila na Slovensku i v zahraničí. Je riešiteľkou domácich aj zahraničných vedeckých projektov a štipendistkou vedeckých inštitúcií v Izraeli a Francúzsku. Pôsobí na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici.

obal knihy Oproti času

Milan Čorba
Oproti času
29.11.2011
12,90
9788081140815
978-80-8114-081-5

Kostýmoví výtvarníci nezvyknú písať pamäti. Všetky ich spomienky, emócie aj myšlienky sú uložené v šatách, do ktorých obliekajú hercov, aby im pripravili dokonalé zázemie pre tvorbu, aby kostýmom určili správny tón hrania. Milan Čorba porušil mlčanie a urobil dobre. Jeho spomienky sú nielen pútavé a obsažné, ale aj dojímavé, najmä pre čitateľa, ktorý prežil detstvo v tomto meste. Sú to spomienky bratislavského chalana z Podhradia, ale spoznáme sa v nich aj my, čo sme vyrastali v iných štvrtiach. Milan Čorba si nás pozval do kaviarne a vrátil nám kus detstva. Láskavo a s humorom. On, tvorca divadelných i filmových kostýmov, tentoraz vyzliekol donaha dobu, v ktorej sme žili, a pomáha nám pochopiť jej podstatu.

Milan Lasica

Milan Čorba (1940, Bratislava), kostýmový a scénický výtvarník. Pracuje v divadle, vo filme a v televízii doma a v zahraničí. Učí na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Je držiteľom viacerých divadelných, filmových a televíznych výročných cien a ocenení.

obal knihy Proti prúdu

Pavel Branko
Proti prúdu
24.11.2011
11,90
9788081140662
978-80-8114-066-2

Dramatický príbeh muža, ktorého mama bola Ruska a otec slovenský Žid. Narodil sa na lodi na Jadrane, detstvo prežil v Hačave a študoval v Bratislave. Z nadšenia pre ľavicové ideály vstúpil do komunistickej strany. Počas fašistického Slovenského štátu pracoval v odboji, za čo bol väznený a koncom vojny internovaný v koncentráku. Komunistický prevrat ho sklamal a doviedol do opozície. Ako publicista sa naplno prejavil v šesťdesiatych rokoch. Prežil život bohatý na zvraty, plný konfliktov s mocou a režimami, pretože ako slobodný a kritický človek šiel vždy proti prúdu.

Pavel Branko (1921, Terst) žije od roku 1931 v Bratislave. Za protifašistický odboj ho odsúdili na doživotie. Nacisti ho väznili na Slovensku a posledné mesiace vojny v koncentračnom tábore Mauthausen. V rokoch 1945 až 1956 prekladal a písal filmové kritiky. Roku 1948 vystúpil z komunistickej strany. V rokoch 1957 až 1970 bol redaktorom dvojtýždenníka Film a divadlo. Počas normalizácie nesmel publikovať. Vydal výber z publicistiky Straty a nálezy. Za celoživotné dielo získal filmovú cenu Slnko v sieti.

obal knihy Kto sa bojí, nech nečíta

Milan Markovič
Kto sa bojí, nech nečíta
10.10.2011
11,90
9788081140846
978-80-8114-084-6

Milan Markovič má od Boha/prírody (vyber podľa svetonázoru) vzácny dar rozosmievať, zabávať. Ale nielen to. V časoch pohnutých a nahnutých, či už komunistických, mečiarovských alebo iných, dodával nádej a vieru vo vlastný úsudok. Lebo raz darmo, človek vnímavý a citlivý ťažko nesie poznanie, že spoločnosť, či prinajmenšom jej hlavní predstavitelia sa načisto zbláznili. Potrebuje sa ubezpečiť, že chyba nie je v jeho prijímači. Že má aj naďalej dať na svoj zdravý rozum, na hlas srdca... Alebo na Markoviča. Jeho, s prepáčením za výraz, osveta je osožná aj dnes. My slabšie nátury by sme totiž mohli jedného dňa uveriť, že je normálne kradnúť, že učiteľom patria nízke platy a somarinám hlavný vysielací čas v televízii, že je v poriadku, ak objem reklamy vysoko prevyšuje koncentráciu vyprodukovaných myšlienok, a tak ďalej a podobne... Ak aj neuveríme, hrozí, že by sme si zvykli. Ale vďaka Milanovi Markovičovi si nezvykneme. Našťastie.

Márius Kopcsay

Milan Markovič (1943, Bratislava), učiteľ, novinár, herec, moderátor, talkmaster a hudobný skladateľ, absolvent Pedagogickej fakulty UK v Trnave a Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Je autorom viacerých televíznych, rozhlasových a javiskových zábavných programov, z nich najznámejší – Večer Milana Markoviča – sa vysielal na slovenských a českých obrazovkách nepretržite jedenásť rokov.

obal knihy Denníky 1938 – 1960

František Hečko, Mária Jančová
Denníky 1938 – 1960
25.9.2011
14,90
9788081140792
978-80-8114-079-2

Ako prežíval František Hečko svoje súkromie, rodinný život, ktorého súčasťou boli aj vzťahy so spisovateľmi, no predovšetkým písanie, keď musel brať do úvahy názory priateľov i oponentov? Prečo vystúpil zo Zväzu slovenských spisovateľov? Prečo po večeroch nadával na spisovateľov, ktorí dnes tvoria základ slovenskej literatúry – niektorí z nich sa pokladajú za disidentov, iní sa ku svojim politickým omylom priznali... Slovenský štát, druhá svetová vojna, päťdesiate roky, choroby detí, manželkino ochorenie, to všetko sa pred nami odohráva vo forme úprimných denníkových záznamov, pri ktorých sa František Hečko striedal so svojou manželkou, spisovateľkou Máriou Jančovou. Najzaujímavejšie Hečkove texty sa nám dostávajú do rúk vďaka dcére Magdaléne Hajnošovej, ktorá ich poskytla na vydanie aj s rizikom, že sa nimi niektorým ľuďom nezavďačí.

František Hečko (1905 – 1960) pracoval na veľkostatku a na Ústrednom družstve v Bratislave, neskôr bol redaktorom viacerých novín a časopisov, po skončení druhej svetovej vojny redaktorom v Matici slovenskej. Pôsobil vo Zväze slovenských spisovateľov a v rokoch 1954 – 1956 bol jeho predsedom. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Jeho najvýznamnejším literárnym dielom je generačný román Červené víno. Románom Drevená dedina sa zaradil k popredným predstaviteľom socialistického realizmu.

obal knihy Vyhasnuté oči

Manca Schwalbová
Vyhasnuté oči
15.9.2011
9,90
9788081141041
978-80-8114-104-1

Za názvom knihy Vyhasnuté oči nie je skrytá žiadna metafora, sú to príbehy žien, ktorých oči vyhasli v koncentračnom tábore Osvienčim – Birkenau. Boli to ženy rôznych národností, profesií, vierovyznania, veku i rodinnej histórie, spájala ich nenávisť k fašizmu a snaha pomôcť druhým. Autorka knihy bola jednou z nich – na revíri, ktorého história je v knihe opísaná. Aj keď od prvého transportu Židov zo Slovenska uplynie v marci 2012 sedemdesiat rokov, táto temná časť našej histórie nesmie upadnúť do zabudnutia.

Margita Schwalbová (1915, Liptovský Mikuláš), štvrté dieťa zástupcu mlynov Alberta Schwalba a jeho manželky Ely, rodenej Skuteckej. Štúdium na Lekárskej fakulte UK musela prerušiť pre numerus clausus. V marci 1942 bola deportovaná do Osvienčimu, kde bola ako väzeň 2 675 zaradená do práce na revíri. Po skončení vojny dokončila štúdium na Karlovej univerzite v Prahe, promovala vo februári 1947. Pracovala v Detskej fakultnej nemocnici UK v Bratislave, začiatkom šesťdesiatych rokov sa stala docentkou v odbore pediatria. Pri previerkach bola vylúčená zo strany a v roku 1971 predčasne penzionovaná. V roku 1948 vyšla jej kniha Vyhasnuté oči. Jej ďalšie spomienky Žila som životy druhých vyšli v roku 2001. Zomrela 30. decembra 2002 v Bratislave.

obal knihy Výlet na Devín

Ján Rozner
Výlet na Devín
19.8.2011
9,90
9788081140808
978-80-8114-080-8

Rozprávanie Jána Roznera, založené na zážitkoch z niekoľkých návštev hradu Devín. Spočiatku to boli výlety loďou s matkou a bratom pre zdravotné problémy. Potom sa tam dostal v dramatických rokoch nástupu fašizmu, keď sa bratislavskí Nemci schádzali na Devíne na politických manifestáciách. Napokon v povojnovom období, keď sa na Devíne konali všeslovanské slávnosti s patričnými politickými prejavmi a vystúpeniami sovietskych súborov. Devín bol pre Roznera symbolom dejinných zvratov a politických manipulácií s ľudským vedomím pri radikálne sa meniacich režimoch. Tomu poslednému uveril aj on sám, kým sa nepresvedčil, že prax protirečí pôvodným ideám. Roznerove návraty do minulosti, na ktorú sa pozerá pohľadom účastníka a intelektuála, majú charakter autentického svedectva o dobe valcujúcej v jednotlivých vlnách ľudské osudy.

Ján Rozner (1922 – 2006), literárny, divadelný a filmový kritik, publicista, výnimočný talent, ktorého prozaické dielo vychádza až po jeho smrti. Texty Roznerových próz charakterizuje vecnosť, presnosť, intelektuálny nadhľad, zmysel pre dramatickosť a skrytá emocionalita. V rokoch normalizácie nesmel publikovať, v roku 1977 sa vysťahoval do Nemecka, kde aj zomrel. Slovenskej čitateľskej verejnosti sa predstavil románom Sedem dní do pohrebu, v ktorom spracoval dramatické okolnosti pohrebu manželky Zory Jesenskej, a prózou spomienkového charakteru z pozostalosti Noc po fronte.

obal knihy Svedkovia mojej doby

Slavo Kalný
Svedkovia mojej doby
6.4.2011
11,90
9788081140679
978-80-8114-067-9

Tých svedkov má autor, niekdajší šéfredaktor Smeny, celú galériu. . . A nie obyčajných. Stretával sa s novinármi, literátmi, športovcami, politikmi. Vďaka svojim osobným kontaktom zoznámi čitateľov pútavou formou s „prípadmi“ svojich svedkov – s protagonistami doby. Patrí k nim Bohuslav Chňoupek, Šaňo Mach, Gavril Gryzlov, Ladislav Mňačko, futbalový tréner Ferdinand Daučík, slávny Laco Kubala, rozhlasáčka Ota Plávková, ale aj Laco Bielik, autor svetoznámej fotografie „Muž s obnaženou hruďou pred okupačným tankom“. Prvýkrát priblíži čitateľom tragický osud svojho syna Igora.

Slavo Kalný (1929), publicista, spisovateľ, autor viacerých kníh literatúry faktu, rozhlasových hier a dramatických pásiem. Jeden z posledných príslušníkov slávnej reportérskej generácie, ktorá sa v šesťdesiatych rokoch sformovala v denníku Smena. V posledných rokoch vydal niekoľko kníh literatúry faktu: Odpísaní, Bombardovanie Apolky, Zabudnite na Kocha, knihu reportáží Božie muky. Za literárne dielo získal mnoho ocenení ako napríklad cenu E. E. Kischa za literatúru faktu či cenu Syndikátu slovenských novinárov MERCURIUS EX SLOVAKIA a iné.

obal knihy Stano „Alf“ Dančiak

Ján Štrasser
Stano „Alf“ Dančiak
25.3.2011
9,90
9788081140952
978-80-8114-095-2

Stano Dančiak – skvelý komik, zabávač, nevyčerpateľná studnica humorných nápadov... Herec legendárneho Divadla na korze, neskôr Novej scény a SND, nezabudnuteľný James z humoristických scénok Lord Norton a jeho sluha James, muž tisícich tvári v sérii grotesiek Bud Bindi a herec, ktorý prepožičal svoj hlas inšpektorovi Derrickovi a chlpatej príšerke Alfovi. Stano Dančiak pred niekoľkými rokmi stratil zrak, no nestratil chuť byť naďalej aktívny v divadelnom i osobnom živote. O jeho detstve, mladosti, športových aktivitách, hereckej práci, názoroch na svet okolo nás sa s ním zhovára Ján Štrasser, autor kníh rozhovorov s Milanom Lasicom, Tomášom Janovicom, Ladislavom Chudíkom a ďalšími osobnosťami nášho umeleckého života.

Stano Dančiak (1942, Bratislava), vyštudoval VŠMU, herectvo. Od roku 1968 hrá v SND. V roku 1969 bol spoluzakladateľom Divadla na Korze, v roku 1971 ho pridelili na Novú scénu, kde pôsobil dvadsať rokov. V súčasnosti je členom Činohry slovenského národného divadla. Je držiteľom viacerých ocenení. Ján Štrasser (1946, Košice), publicista, básnik, prekladateľ, textár, dramaturg, autor kníh populárnych rozhovorov s osobnosťami kultúrneho života.

obal knihy Himmlerov mozog Heydrich

Laurent Binet
Himmlerov mozog Heydrich
15.12.2010
13,90
9788081140655
978-80-8114-065-5

Prominentného nacistu Reinharda Heydricha prezývali pražský mäsiar a kat. Šéf gestapa, ktorý naplánoval holokaust a riadil tajnú službu, sa stal protektorom Čiech a Moravy. Po sérii podlých vrážd českých generálov a vlastencov dostal Slovák Jozef Gabčík a Čech Jan Kubiš z hnutia odporu poverenie Heydricha zabiť. Kniha opisuje kariéru nacistu až po smrteľné zranenie na pražskej zákrute v Kobylisiach – jediný úspešný atentát na vysokopostaveného esesáka počas vojny. Zrodil sa brilantný román o akcii Antropoid riadenej z Londýna.

Laurent Binet (nar. 1972), parížsky spisovateľ, prišiel roku 1996 na Slovensko a na Vojenskej akadémii v Košiciach učil francúzštinu. Neskôr žil v Prahe, dnes učí na parížskej univerzite Seine­Saint­Denis. Za knihu HHhH dostal Goncourtovu cenu za najlepší debut roka.

obal knihy Sedem dní do pohrebu-2. vydanie

Ján Rozner
Sedem dní do pohrebu-2. vydanie
14.10.2010
12,90
9788081140709
978-80-8114-070-9

Ján Rozner, významný publicista, novinár, prekladateľ. Po emigrácii v 70. rokoch začal písať memoárovú knihu Sedem dní do pohrebu. Niektoré jej časti vyšli začiatkom 90. rokov v Slovenských pohľadoch. Ide o reflexiu na začiatok 70. rokov, po smrti prekladateľky Zory Jesenskej, jeho prvej manželky. V texte sa vracia do jej rodného domu v Martine. V rámci príprav na pohreb spomína na jednotlivé momenty spoločného života, na známe postavy vtedajšieho kultúrneho života a na dobu, ktorú spolu prežili. Druhé, rozšírené vydanie obsahuje aj novú kapitolu z pozostalosti, ktorú autor nazval Martin potom.

obal knihy Minulý rok v Jeruzaleme

Peter Salner
Minulý rok v Jeruzaleme
22.6.2010
11,90
9788081140600
ISBN 978-80-8114-060-0
Budúci rok v Bratislave... Tieto slová sú viac než len parafrázou každoročného pesachového požehnania. Stali sa názvom knihy, najmä však tmelom fóra židovských emigrantov, ktorí odišli zo Slovenska po auguste 1968. Nápad stretnúť sa opäť v miestach svojej mladosti sa dlho javil ako krásny, no nesplniteľný sen. Keď sa v máji 2005 napokon vytúžené stretnutie úspešne uskutočnilo, zdalo sa, že skupina stratila dôvody ďalšej existencie. Staré spomienky, nostalgia mladosti i nové priateľstvá, posilňované pravidelnými kontaktami cez internet však boli silnejšie. Po stretnutiach v Košiciach a na Táloch nasledoval spoločný týždeň v Izraeli. Tento pobyt i ďalšie aktivity fóra slovom aj obrazom dokumentuje kniha nazvaná Minulý rok v Jeruzaleme.
obal knihy Noc po fronte

Ján Rozner
Noc po fronte
21.6.2010
11,90
9788081140372
978-80-8114-037-2

Literárny, divadelný a filmový kritik, publicista Ján Rozner (1922 – 2006). V rokoch normalizácie nesmel publikovať, v roku 1977 sa vysťahoval do Nemecka, kde aj zomrel. Slovenskej čitateľskej verejnosti sa predstavil ako úspešný beletrista románom Sedem dní do pohrebu, knihou, v ktorej spracoval dramatické okolnosti pohrebu jeho manželky, Zory Jesenskej. Prózy z pozostalosti: Prvá noc po fronte, O otcovi, O matke, Martin potom a niekoľko krátkych próz z posledných rokov sú tematicky pestré, súvisia s povojnovou realitou a autor ich situoval do Bratislavy, kde sa narodil a prežil väčšiu časť života. Ukazuje sa čoraz zreteľnejšie, že Rozner bol výnimočný prozaický talent a je škoda, že jeho dielo sa slovenskej verejnosti dostáva až po autorovej smrti. Jeho texty charakterizuje vecnosť, faktografická nasýtenosť, presnosť v pomenovaní, intelektuálny nadhľad, jemný humor, zmysel pre dramatickosť a skrytá emocionalita.

obal knihy Transporty nádeje

Anton Baláž
Transporty nádeje
10.5.2010
11,90
9788081140341
978-80-8114-034-1

Príbeh povojnového vysťahovania slovenských židov do Izraela, ktorý autor rekonštruuje zo zachovaných archívnych dokumentov a spomienok pamätníkov. Obetaví jednotlivci i vplyvní politici ako Vladimír Clementis v Prahe či Da­niel Okáli v Bratislave výraznou mierou prispeli k tomu, že slovenskí židia mohli bez väčších prekážok odísť do zasľúbenej krajiny a začať budovať slobodný život.

obal knihy Vtedy v Bratislave

Žo Langerová
Vtedy v Bratislave
8.2.2010
10,90
9788081140181
978-80-8114-018-1

2. vydanie úspešnej knihy o našej minulosti. Kto sa chce niečo dozvedieť o našej vlastnej minulosti, mal by si prečítať túto knihu. Napísala ju Žofia Langerová, manželka Oskára Langera, ktorý celé päťdesiate roky sedel v komunistickom väzení, napriek tomu, že sám bol pravoverným komunistom. Alebo práve preto. Asi dnes málokto vie, kto boli manželia Langerovci. Možno trochu osvieži vašu pamäť skutočnosť, že to boli rodičia kedysi populárnej speváčky Zuzky Lonskej. Jej matka, Žofia, prežila ťažkých desať rokov v nádeji, že jej manžel sa vráti. Čakala, dúfala a deň za dňom sa presviedčala, že jej muž neobetoval svoj život správnej myšlienke, že ideálna komunistická spoločnosť je chiméra, že reálne je iba násilie, ktoré sprevádza každú totalitu. Píše o údele ženy, ktorej muž bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na vyše dvadsať rokov a stále veril, že to má akýsi hlbší zmysel, bol to skrátka veriaci komunista. Langerovej kniha nie je však len svedectvom doby. Je to aj dobrá literatúra a má všetko, čo má takáto literatúra obsahovať – fakty, osobný pohľad, emócie, detaily, v ktorých sa zrkadlí celok a v neposlednom rade humor, trpký, ale o to pôsobivejší. Už dávno sa mi nestalo, aby som knihu prečítal na dúšok. Skúste to aj vy, neoľutujete.

obal knihy 70 rokov © Lasica

Svetozár Okrucký
70 rokov © Lasica
11.1.2010
14,00
9788081140204
ISBN 978-80-8114-020-4
obal knihy Ako na cudzej svadbe

Hela Volanská
Ako na cudzej svadbe
19.11.2009
11,90
9788089218936
ISBN 978-80-89218-93-6
Sugestívne napísaný autobiografický príbeh nesie v sebe vieru v lepší život bez antisemitizmu, sociálnej nerovnosti a neznášanlivosti. Narodila sa v Lodži, ale stala sa Slovenkou voľbou. V Bratislave vyštudovala medicínu. Tu sa zapojila do ľavicového hnutia. Bola väznená v Ilave a neskôr v Novákoch, odkiaľ ušla do povstania. V knihe vystupujú známe osobnosti povojnového politického života: Rudolf Slánsky, Viliam Široký, Július Ďuriš, František Zupka, Pavel Raiman, Sofia Šmeralová, Mjr. Augustín Schram. Do okruhu jej priateľov a známych patrili maliar Imro Weiner-Kráľ, fotografka Irena Blühová, Juraj Špitzer a ďalší. Za svoje politické postoje bola v 70. rokoch vylúčená z KS a perzekvovaná. Kniha vyšla v roku 1987 ako jeden z mála slovenských samizdatov.
obal knihy Judaizmus

Jaroslav Franek
Judaizmus
8.10.2009
11,90
9788081140105
ISBN 978-80-8114-010-5
Kniha uvádza čitateľa do širšieho spektra otázok súvisiacich s judaizmom. Objasňuje základné židovské náboženské predstavy a pojmy, opisuje rôzne náboženské prúdy, ktoré sa v priebehu dejín vyformovali, vysvetľuje historické pozadie ich vývoja. Uvádza všetky sviatky židovského liturgického roka, popisuje bohaté dejiny židovského národa od najstarších čias až po dnešok. Samostatné kapitoly sú venované histórii slovenského židovstva, vzniku a dejinám štátu Izrael.
obal knihy Božie muky

Slavo Kalný
Božie muky
21.8.2009
9,90
9788089218967
ISBN 978-80-89218-96-7
Unikátne reportážne sondy do povojnovej histórie Slovenska cez osudy aktérov a svedkov udalostí, s ktorými sa autor zoznámil na svojich cestách do pohraničia východného Slovenska. Retroreportáže sú doplnené o nové fakty a súvislosti objavené v archívoch aj o výpovede účastníkov týchto udalostí. Autorovi sa podarilo vytvoriť sugestívnu literárnu fresku našej povojnovej histórie s mnohými aktuálnymi presahmi do súčasnosti.
obal knihy Sedem dní do pohrebu

Ján Rozner
Sedem dní do pohrebu
13.7.2009
9,90
9788081140099
ISBN 978-80-8114-009-9
Ján Rozner, významný publicista, novinár, prekladateľ. Po emigrácii v 70. rokoch začal písať memoárovú knihu Sedem dní do pohrebu. Niektoré jej časti vyšli začiatkom 90. rokov v Slovenských pohľadoch. Ide o reflexiu na začiatok 70. rokov, po smrti prekladateľky Zory Jesenskej, jeho prvej manželky. V texte sa vracia do jej rodného domu v Martine. V rámci príprav na pohreb spomína na jednotlivé momenty spoločného života, na známe postavy vtedajšieho kultúrneho života a na dobu, ktorú spolu prežili.
obal knihy Ešte s vami pobudnúť


Ešte s vami pobudnúť
28.4.2009
9,90
9788096715626
ISBN 80-967156-2-3
Kniha spomienkových textov a esejí o Dominikovi Tatarkovi vyšla ako dokument zo stretnutia Tatarkových priateľov v bratislavskom Štúdiu S pri príležitosti piateho výročia jeho smrti. Kniha je spestrená reprezentatívnym výberom portrétnych fotografií Dominika Tatarku. Reprint knihy vychádza pri príležitosti 20. výročia úmrtia Dominika Tatarku 20.5.1989. Dominik Tatarka (1913 – 1989).
obal knihy Zabudnite na Kocha

Slavo Kalný
Zabudnite na Kocha
8.12.2008
8,93
9788089218943
ISBN 978-80-89218-94-3
Strhujúci životný príbeh lekára a filantropa Karla Kocha, intelektuála, vysokoškolského pedagóga, vynikajúceho chirurga, majiteľa sanatória. Cez vojnu viedol ilegálnu občiansku skupinu Justícia. Po bombardovaní Apolky Nemci vypísali na jeho hlavu odmenu stotisíc mariek. Po vojne bol ako vlastizradca odsúdený na doživotie. Po amnestii a obsadení Československa v auguste 1968, emigroval do Kanady, kde roku 1981 umrel. Komunistický režim Kocha odstránil z našich dejín. Na profesora Kocha, majiteľa sanatória, ilegálneho pracovníka, väzňa Nemcov i komunistov, sme mali zabudnúť.
obal knihy Zlaté 60. roky

Juraj Šebo
Zlaté 60. roky
6.10.2008
9,92
9788089218929
ISBN 978-80-89218-92-9

Vrátime sa o viac ako štyridsať rokov späť, aby sme vychutnali pôvaby a atmosféru staršej a veru aj originálnejšej Bratislavy ako je dnes. Zažijeme neopakovateľný závan slobody a nádeje, ktorú potom tak brutálne potlačili sovietske tanky a doničil normalizačný komunizmus. Autor spomína mnoho vecí, na ktoré sme už dávno zabudli, miesta, kam sa chodievalo, ľudí, udalosti, detaily každodenného života, ktoré odvial čas do nenávratna.

Ako spomína Milan Lasica: „Šesťdesiate roky boli lepšie ako päťdesiate a lepšie ako sedemdesiate – to je moja charakteristika 60. rokov. V roku 1967 ma najviac ovplyvnilo, že som si kúpil Fiat 600 D. Na to, že som nikdy predtým žiadne auto nemal, to bolo dobré auto. Vtedy leteli Beatles – je jasné, že to počúval každý, tomu sa nedalo uniknú. Pokiaľ ide o módu tohto obdobia, nosili sa úžasné košele, ktoré nebolo treba žehliť – len sa vyvesili na vešiak a uschli. Volali sa dederónové lebo boli z DDR. To bol posledný výkrik módy z východného Nemecka. Okrem toho boli v móde takzvané šuštiaky – to boli pršiplášte, údajne nepremokavé, a keď ste si ich vyzliekli, dali sa zložiť do malinkého vrecúška a celé sa to dalo strčiť do vrecka. Absolútny zázrak.“

Hoc som malá pionierka,
už ma svrbí moja dierka.
A keď budem zväzáčka,
ej, to bude j***a.

Médiá o knihe

obal knihy Odvrátená tvár konfliktu

Yehuda Lahav
Odvrátená tvár konfliktu
10.6.2008
8,93
9788089218790
ISBN 978-80-89218-79-0
Izraelsko-Palestínsky konflikt je už niekoľko desaťročí spájaný s atentátmi, leteckými útokmi, krviprelievaním, nenávisťou. Ale odvrátená strana týchto vzťahov, ktorá sa v médiách objavuje zriedkakedy, je omnoho nádejnejšia. Izraelčania a Palestínčania žijú vedľa seba, hľadajú a často aj nachádzajú cestu k vzájomnému spoznaniu a zblíženiu. Kto žije v tejto oblasti a má oči otvorené, vie, že na oboch stranách pomyselných barikád sú ľudia, ktorí by si viac než čokoľvek iného priali žiť v mieri a v porozumení. Kniha v krátkych črtách približuje každodenný život izraelčanov a palestínčanov.
obal knihy Dezertéri alebo Ľudský faktor

Albert Marenčin
Dezertéri alebo Ľudský faktor
10.1.2008
6,61
9788089218455
ISBN 978-80-89218-45-5
Subjektívny autobiografický text o dramatických udalostiach z prvých dní SNP, ktorých bol autor svedkom aj aktívnym účastníkom. V spomienkach, asociatívnych odbočkách a úvahách opisuje udalosti spred 60 rokov, ktoré posudzuje z dnešného pohľadu. „Ľudský faktor“ vidí nielen v sebe ako v rozprávačovi, ktorý subjektívnou interpretáciou formuje všetko, o čom hovorí, ale aj v tých, o ktorých rozpráva, keď sa v nich čosi neovládateľné – nazvime to človečinou – dostalo do konfliktu s konvenciami, pravidlami a zákonmi spoločnosti.
obal knihy Vtedy v Bratislave

Žo Langerová
Vtedy v Bratislave
7.8.2007
9,92
9788089218509
ISBN 978-80-89218-50-9
Kto sa chce niečo dozvedieť o našej vlastnej minulosti, mal by si prečítať túto knihu. Napísala ju Žofia Langerová, manželka Oskára Langera, ktorý celé päťdesiate roky sedel v komunistickom väzení, napriek tomu, že sám bol pravoverným komunistom. Alebo práve preto. Asi dnes málokto vie, kto boli manželia Langerovci. Možno trochu osvieži vašu pamäť skutočnosť, že to boli rodičia kedysi populárnej speváčky Zuzky Lonskej. Jej matka, Žofia, prežila ťažkých desať rokov v nádeji, že jej manžel sa vráti. Čakala, dúfala a deň za dňom sa presviedčala, že jej muž neobetoval svoj život správnej myšlienke, že ideálna komunistická spoločnosť je chiméra, že reálne je iba násilie, ktoré sprevádza každú totalitu. Píše o údele ženy, ktorej muž bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na vyše dvadsať rokov a stále veril, že to má akýsi hlbší zmysel, bol to skrátka veriaci komunista. Langerovej kniha nie je však len svedectvom doby. Je to aj dobrá literatúra a má všetko, čo má takáto literatúra obsahovať – fakty, osobný pohľad, emócie, detaily, v ktorých sa zrkadlí celok a v neposlednom rade humor, trpký, ale o to pôsobivejší. Už dávno sa mi nestalo, aby som knihu prečítal na dúšok. Skúste to aj vy, neoľutujete.

Milan Lasica
obal knihy Pozývací list 1968

Otakar Kořínek
Pozývací list 1968
25.10.2006
6,61
9788089218226
ISBN 80-89218-22-9
Kniha novinára, prekladateľa a spisovateľa, ktorý pôsobil ako zahraničný spravodajca slovenskej agentúry TASR vo Washingtone v rokoch 1992 – 1998, prináša málo známe alebo doteraz neznáme skutočnosti o zákulisí intervencie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968. Jadrom knihy sú prepisy denníkových záznamov Piotra Šelesta, ktorého Leonid Brežnev poveril na tajné rokovania s Vasiľom Biľakom, a okolnosti, za ktorých došlo k napísaniu a odovzdaniu tzv. Pozývacieho listu. Knihu dopĺňajú výsledky štúdia americkej diplomatickej korešpondencie z toho obdobia, postoje americkej vlády, prezidenta Lyndona Johnsona a dokumenty CIA o príčinách a následkoch sovietskej agresie.
obal knihy Odsúdení spolu žiť

Yehuda Lahav
Odsúdení spolu žiť
11.10.2005
7,60
9788089218080
ISBN 80-89218-08-3
Izraelského novinára slovenského pôvodu Yehudu Lahava pozná naša verejnosť predovšetkým zo spravodajských relácií Slovenského rozhlasu ako pohotového reportéra a bystrého glosátora dramatických udalostí na Blízkom východe, najmä v súžití Izraelčanov a Palestínčanov. Kniha reportáží a príbehov je mozaikou ľudských osudov, paradoxných situácií a prekvapivých príbehov, aké vie vymyslieť iba život. A to všetko v atmosfére utečeneckých táborov, blokád, atentátov, streľby, odvety a odvety za odvetu. Vo svojom súhrne je to vlastne román - koláž o desaťročiach izraelsko-palestínskych vzťahov. Najmä však o ľuďoch z tamtoho kúta sveta.
obal knihy Die Geisteswelt des Schönen

Ján Albrecht
Die Geisteswelt des Schönen
0.0.0000
5,31
9788096702640
ISBN 80-967026-4-5
Reprezentatívne knižné vydanie umelecko-filozofickej eseje známeho bratislavského hudobníka, prof. Jána Albrechta. V knihe Duchovný svet krásna (Die Geisteswelt des Schönen) autor analyzuje jednotlivé odbory umeleckej tvorby ako aj vzťah človeka k umeniu. Kniha bola ocenená ako Najkrajšia kniha Slovenska 1995.
obal knihy Nikdy a Návraty na Muráň

Albert Marenčin
Nikdy a Návraty na Muráň
0.0.0000
3,98
9788096702657
ISBN 80-967026-5-3
Nikdy a Návraty na Muráň - autobiografická koláž, spomienky a úvahy, snové záznamy, životopisné a memoárové texty, básne a prózy spisovateľa, básnika, surrealistu, prekladateľa a kolážistu, člena patafyzického kolégia Alberta Marenčina, v ktorých sa vracia k otázkam ľudskej slobody a umeleckej tvorivosti na pozadí svojej básnickej a kolážovej tvorby. Kniha je bohato ilustrovaná autorovými kolážami a fotografiami. Zatiaľ, čo v prvej časti (Nikdy) sa spomienky striedajú s básňami a surrealistickými textami, druhá časť (Návraty na Muráň) obsahuje štúdie, eseje a úvahy o surrealistickom hnutí a jeho protagonistoch.
obal knihy Zwischen Alt- und Neuland

Martin Trančík
Zwischen Alt- und Neuland
0.0.0000
4,98
9788096702695
ISBN 80-967026-9-6
Kniha mladého nemecky píšuceho autora slovenského pôvodu z Bazileja je akousi kronikou starej bratislavskej kníhkupeckej rodiny Steinerovcov. Autor pútavým spôsobom predstavuje štyri generácie židovskej rodiny od polovice 19. storočia do konca 2. svetovej vojny. Zachytáva prelomové historické obdobia a myšlienkové prúdy, otázky religiózneho života, sekularizácie a vznikajúceho sionizmu.
obal knihy Medzi Starým a Novým

Martin Trančík
Medzi Starým a Novým
0.0.0000
4,98
9788096702695
ISBN 80-967026-9-6
Kniha mladého nemecky píšuceho autora slovenského pôvodu z Bazileja je akousi kronikou starej bratislavskej kníhkupeckej rodiny Steinerovcov. Autor pútavým spôsobom predstavuje štyri generácie židovskej rodiny od polovice 19. storočia do konca 2. svetovej vojny. Zachytáva prelomové historické obdobia a myšlienkové prúdy, otázky religiózneho života, sekularizácie a vznikajúceho sionizmu.
obal knihy Albert Marenčin – Koláže

Juraj Mojžiš
Albert Marenčin – Koláže
0.0.0000
19,92
9788088912002
ISBN 80-88912-00-8
Výtvarná monografia surrealistu, spisovateľa, básnika a esejistu Alberta Marenčina. Vyše sto farebných koláží dokumentuje bohatú kolážovú tvorbu. Takmer polovicu knihy tvorí podrobná biografia s množstvom dokumentárnych fotografií zo života Alberta Marenčina.
obal knihy Ruka s vytetovaným číslom

Hilda Hrabovecká
Ruka s vytetovaným číslom
0.0.0000
4,32
9788088912040
ISBN 80-88912-04-0
Autorka bola deportovaná prvým transportom do nacistického koncentračného tábora Oswienčim-Birkenau, kde strávila takmer štyri roky. V knihe rozoberá dilemy väzenského života a spomína na spoluväzenkyne. V časti "Odpustiť ale nezabudnúť" uvádza chronologicky články oficiálnej tlače, nariadenia, rozkazy a zákony, ktoré umožnili deportovať a následne vyvraždiť židovských obyvateľov Slovenska.
obal knihy Obzri sa s úsmevom

Ján Kalina
Obzri sa s úsmevom
0.0.0000
4,65
9788088912071
ISBN 80-88912-07-5
Úsmevné spomínanie na detstvo a mladosť v predvojnovej prvej Československej republike známeho humorisu, autora kníh Svet Kabaretu, Tisíc a jeden vtip, Jána Kalinu. Vyše sto fotografií kolážovým spôsobom dokresľuje medzivojnovú atmosféru na Slovensku.
obal knihy Ako som objavil Ameriku

Andrej Eliáš
Ako som objavil Ameriku
0.0.0000
6,61
9788088912118
ISBN 80-88912-11-3
Kniha zachytáva predvojnovú atmosféru východného Slovenska a autorovu cestu z najchudobnejších pomerov cez účasť v povstaní po byzarné podnikanie v povojnových Košiciach. Striedajú sa tu postavy slovenskej emigrácie v USA, ale aj agenti tajnej služby.
obal knihy Arm mit Brandmal

Hilda Hrabovecká
Arm mit Brandmal
0.0.0000
5,97
9788088912125
ISBN 80-88912-12-1
Autorka bola deportovaná prvým transportom do nacistického koncentračného tábora Oswienčim-Birkenau, kde strávila takmer štyri roky. V knihe rozoberá dilemy väzenského života a spomína na spoluväzenkyne. V časti "Odpustiť ale nezabudnúť" uvádza chronologicky články oficiálnej tlače, nariadenia, rozkazy a zákony, ktoré umožnili deportovať a následne vyvraždiť židovských obyvateľov Slovenska.
obal knihy Zavinili to židia a bicyklisti

Ján Kalina
Zavinili to židia a bicyklisti
0.0.0000
7,30
9788088912132
ISBN 80-88912-13-x
Druhá časť autobiografickej trilógie zachytáva atmosféru predvojnového Československa až po nástup fašizmu na Slovensku. Kalina, autor kníh Svet kabaretu a Tisíc a jeden vtip, s humorom jemu vlastným kladie vedľa seba idylické obrázky zo židovského prostredia a realitu „riešenia židovskej otázky“ koncom tridsiatych rokov a počas vojny. Kniha je bohato ilustrovaná dobovými fotografiami.
obal knihy Na chrbte tigra

Móric Mittelmann-Dedinský
Na chrbte tigra
0.0.0000
7,30
9788088912163
ISBN 80-88912-16-4
Posledné literárne dielo Mórica Mittelmanna-Dedinského nie je súvislým sledom spomienok. Často sú prerušované úvahami o zmysle bytia, literatúre a láske. Napokon, to boli témy, ktoré dominovali v celom jeho živote. Sám autor v úvode hovorí: „Chcem i ja písať čo najmenej o sebe a čo najviac o tom, čo som videl, čo bolo a pohybovalo sa v mojom zornom okruhu; chcem teda, aby som použil slová Alexandra Matušku, byť väčšmi neosobný ako osobný.“ Hoci mnohé ostalo nedopovedané, alebo sa autor niektorým témam vyhol zámerne, kniha je zaujímavým svedectvom prinášajúcim svojský pohľad na svojský profil medzivojnovej československej umeleckej avantgardy.
obal knihy Josele a tí ostatní

Ladislav Porjes
Josele a tí ostatní
0.0.0000
6,47
9788088912217
ISBN 80-88912-21-0
„Tým, čo zabudli, i tým, čo nepoznali“ – uvádza svoju knihu autor Joseleho a tých ostatných. Ťažko by sme našli výstižnejšie slová pre poviedky Ladislava Porjesa. Je v nich obsiahnutá dráma rasistických zločinov, cez ktoré hitrlerovský fašizmus dospel k úplnému vyhubeniu židov a k „čistej rase“. Vlastné trpké skúsenosti autora a tragické skúsenosti iných spolutrpiacich vydávajú otrasný dokument o neľudskom osude a nepredstaviteľnom utrpení židov za druhej svetovej vojny a za takzvaného Slovenského štátu.
obal knihy Spomienky ortopéda profesora F. Makaia

Silvia Lispuchová, Miloš Tichý
Spomienky ortopéda profesora F. Makaia
0.0.0000
6,61
9788088912408
ISBN 80-88912-40-7
Profesor František Makai pochádza zo známej bratislavskej lekárskej rodiny. Vyrastal v centre Bratislavy. Jeho rozprávanie začína spomienkou na starú Bratislavu, rodičovský dom, na slávneho učiteľa hudby, skladateľa Štefana Németha-Šamorínskeho a na množstvo rodinných priateľov – väčšinou známe osobnosti z kultúrneho a lekárskeho prostredia.
Vo veku sedemdesiat rokov plný vitality, je prednostom I. ortopedickej kliniky v Bratislave. Napísal stovky publikácií, z ktorých mnohé sa stali prínosom nielen v našej, ale aj v svetovej medicíne. Ako vášnivý cestovateľ prešiel celý svet. Z jeho rozprávania sa dozvedáme množstvo zaujímavostí z lekárskej praxe vynikajúceho ortopéda.
obal knihy Usmievavé Slovensko

Ján Kalina
Usmievavé Slovensko
0.0.0000
7,93
9788088912422
ISBN 80-88912-42-3
Vyrástol v Prešove, študoval právo v Prahe. Pracoval ako asistent réžie na Barrandove, prispieval do časopisov a do rozhlasu. Počas vojny ho pred deportáciou zachránili pracovníci bratislavského rozhlasu, kde písal pod rôznymi pseudonymami. Po vojne bol umeleckým šéfom filmovej výroby, neskôr dramaturgom Tatra revue a zakladateľom katedry dramaturgie na VŠMU. Spolupracoval s rozhlasom, televíziou a s divadlami, najmä s Novou scénou. Počas normalizácie stratil zamestnanie a mal zákaz publikovať. V politickom procese (1972) bol odsúdený na dva roky väzenia. V roku 1978 sa vysťahoval do Nemecka, kde o dva roky zomrel.
Vydal celý rad kníh, z ktorých najznámejšie sú Svet kabaretu (1966) a Tisíc a jeden vtip (1969, 1991). V Nemecku vydal zbierku politických vtipov Nichts zum lachen (1980). Po jeho smrti vyšli na Slovensku dva zväzky spomienok – Obzri sa s úsmevom (1999) a Zavinili to židia a bicyklisti (2000).

Kniha Usmievavé Slovensko je tretím, azda najucelenejším a obsahovo najzávažnejším dielom autobiografickej trilógie. Zachytáva obdobie konca tridsiatych rokov, keď ako mladý študent asistoval v československom filme v Prahe, ale hlavne obdobie vojnového Slovenského štátu, ktoré prežil v Prešove a v Bratislave ako redaktor slovenského rozhlasu pod desiatkami pseudonymov. Dvakrát sa iba zázrakom s pomocou slušných ľudí dostal z deportačných transportov. S humorom jemu vlastným a s ohromným pozorovacím talentom Kalina približuje čitateľovi množstvo osobností kultúrneho života.
obal knihy Odpočúvaj v pokoji

Ján Kalina
Odpočúvaj v pokoji
0.0.0000
8,27
9788088912491
ISBN 80-88912-49-0
Ján Kalina (1913 – 1981) vyrástol v Prešove, študoval právo v Prahe. Pracoval ako asistent réžie na Barrandove, prispieval do časopisov a do rozhlasu. Počas vojny ho pred deportáciou zachránili pracovníci bratislavského rozhlasu, kde písal pod rôznymi pseudonymami. Po vojne bol umeleckým šéfom filmovej výroby, neskôr dramaturgom Tatra revue a zakladateľom katedry dramaturgie na VŠMU. Spolupracoval s rozhlasom, televíziou a s divadlami, najmä s Novou scénou. Počas normalizácie stratil zamestnanie a mal zákaz publikovať. V politickom procese (1972) bol odsúdený na dva roky väzenia. V roku 1978 sa vysťahoval do Nemecka, kde o dva roky zomrel. Vydal celý rad kníh, z ktorých najznámejšie sú Svet kabaretu (1966) a Tisíc a jeden vtip (1969, 1991). V Nemecku publikoval zbierku politických vtipov Nichts zu lachen (1980). Po jeho smrti vyšli na Slovensku tri zväzky spomienok – Obzri sa s úsmevom (1999), Zavinili to židia a bicyklisti (2000) a Usmievavé Slovensko (2003). Štvrtý zväzok spomienok sa pravdepodobne nenávratne stratil v archívoch ŠtB.

Väzenský život som doteraz poznal len z druhej ruky. Obraz, aký som si o ňom takto vytvoril, bol dosť protirečivý: od fešáckeho kriminálu zo Straussovho Netopiera po pankrácke temnice, kde mučili Fučíka. Vlastné skúsenosti som nemal, hoci všeobecne sa tvrdilo, že na spisovateľskú inšpiráciu to nie je na zahodenie. Lenže, ako vravievajú Nemci, „so gründlich wollte ich es eigentlich nicht wissen...“ Nezavrela ma kapitalistická prvá republika, hoci som sa za svojich študentských liet zúčastnil na nie jednej politickej akcii, za akú sa občas aj zatváralo. Nezavrel ma ani fašistický Slovenský štát, napriek tomu, že som bol v tom čase tri roky činný v ilegálnej komunistickej strane. Do basy ma nedal dokonca ani dogmatický režim päťdesiatych rokov, hoci – ako som si dodatočne uvedomil – nebolo nič ľahšie.

Musel prísť rok 1972, aby som aspoň na staré kolená vychutnal aj túto slasť.
obal knihy Ľudská totalita

Albert Marenčin
Ľudská totalita
3.3.2022
12,90
9788056908464
978-80-569-0846-4

V pozostalosti Alberta Marenčina sa našli desiatky zošitov s denníkovými záznamami, myšlienky, nápady, úvahy. Jeden z nich – v koži viazaný, na krásnom papieri sa objavil len nedávno. Záznamy, ktoré si doňho zapisoval od roku 1996 až do roku 2017 sú jeho osobné vyznania, postoje názory na témy, ktoré považoval za najdôležitejšie. Dominujú témy slobody a rovnosti, básnickej tvorby a tvorby ako takej, racionality a imaginácie. Surrealizmus, ktorý ho v mladosti “zasiahol ako blesk” vnímal ako oslobodenie ducha. Jeho ľavicovým názorom najviac konvenovala Trockého permanentná revolúcia. Na druhej strane píše, že je konzervatívec, drží sa včerajších názorov, spomína na svoje postoje, skutky i nadšenie, ktoré robili jeho život bohatým a krásnym aj keď vo vtedajších názoroch bolo veľa ilúzií a omylov – no bolo v nich predovšetkým to, čo dokázalo nadchnúť, zapáliť, pozdvihnúť myslenie a city nad pragmatickú všednosť, nad šedivý pragmatizmus a prízemnosť každodenného života. Polemizuje s autormi (Rudo Sloboda, Dominik Tatarka, JurajŠpitzer), často aj sám so sebou.

Albert Marenčin (1922-2019), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Narodil sa v Bystrom nad Topľou. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

obal knihy Inšpirovaní Talianskom<br />slovenskí umelci a Taliansko v 20. storočí

Martin Vašš
Inšpirovaní Talianskom
slovenskí umelci a Taliansko v 20. storočí

25.11.2021
14,90
9788056907924
978-80-569-0792-4

Taliansko pútalo pozornosť európskych umelcov niekoľko posledných storočí vďaka mimoriadne bohatej kombinácii podnetov. Vďaka svojim antickým pamiatkam predstavovalo krajinu kultúrnej pamäti Európy. Výtvarníci ale aj spisovatelia ho vnímali ako krajinu umenia s nezabudnuteľnými epochami renesancie a baroka. Pre operných spevákov a hudobníkov bolo Taliansko kolískou opery. V neposlednom rade fascinovalo ako krajina s obdivuhodnou stredomorskou prírodou a úchvatnými vidieckymi i mestskými panorámami a stavbami. Častým zdrojom inšpirácie bol aj taliansky ľud so špecifickými vlastnosťami a fyziognómiou. Fascinácia Talianskom neobišla ani slovenských umelcov z radov výtvarníkov, spisovateľov a operných spevákov. Autor sa v predkladanej publikácii zameriava na 20. storočie a usiluje sa na reprezentatívnej vzorke slovenských umelcov (Mitrovský, Hrušovský, Blaho, Blühová, Hoza, Rolko, Beniak, Jégé, Benka, Petrašovič, Žáry, Dilong, Vesnin, Strmeň, Pudiš, Zmeták, Turčány a ďalší) zdokumentovať, že Taliansko bolo pre slovenských umelcov nezanedbateľnou inšpiračnou studnicou aj v tomto období.

Doc. Mgr. Martin Vašš, PhD. (1983, Bratislava), historik, pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje slovenským politickým, kultúrnym a sociálnym dejinám 20. storočia a vybraným otázkam historiografie 20. storočia. Je autorom vedeckých monografií Slovenská otázka v 1. ČSR, Bratislavská umelecká bohéma v rokoch 1920 – 1945, Zlatá bohéma, Medzi snom a skutočnosťou, Zmenení Parížom a desiatok vedeckých štúdií, ktoré publikoval doma i v zahraničí. Pôsobí aj ako člen redakčných rád historických zborníkov Historia nova a Historica. Je držiteľom Ceny Egona Erwina Kischa za rok 2018.

obal knihy Juriga<br />kňaz, buditeľ, politik

Ľubo Olach
Juriga
kňaz, buditeľ, politik

15.10.2021
14,90
9788056907658
978-80-569-0765-8

Ferdiš Juriga bol nielen poslanec, politik a buditeľ, katolícky kňaz. Doktorát z teológie získal na prestížnom viedenskom Pazmaneu. Vďaka univerzitnému vzdelaniu mal veľký prehľad o dejinách Slovákov a aj Slovanov vôbec. Popri svojom kňazskom povolaní sa venoval buditeľskej práce, zakladal spolky a obchodné spoločenstvá. Vo Viedni sa zoznámil aj s Dr. Pavlom Blahom a ten ho zase predstavil Vavrovi Šrobárovi. Na istý čas sa stal z neho Hlasista. Zaujala ho Masaryková „Drobná práce“. Medzi svojimi farníkmi bol mimoriadne obľúbený pre svoju otvorenosť a dobroprajnosť. Na svojich farách dbal na to, aby v dedine prevládal slovenský živel a dokonca raz odslúžil omšu po slovensky načo dostal od biskupa pokarhanie s tým, aby to druhý raz už neskúšal. Na Záhorí bol veľmi populárny pre svoju širokú organizačnú činnosť a pomoc tým ktorí ju potrebovali. Preto keď kandidoval v roku 1905 do uhorského snemu získal dostatok hlasov a stal sa poslancom. Tento post si udržal nepretržite 23 rokov. Jeho hviezdnou chvíľkou bol 19. október 1918, keď na sneme vystúpil po slovensky, nemecky a maďarsky a zaskočeným poslancom oznámil, že Slováci si už nedajú rozkazovať a chcú byť samostatní. Aktívne sa zúčastnil aj na príprave martinskej deklarácie 30. októbra v roku 1918. Založil Slovenskú ľudovú stranu a podieľal sa na vzniku Slovenských ľudových novín do ktorých aktívne prispieval. Pre jeho články ho maďarský súd v roku 1906 odsúdil na dva roky väzenia. Neskôr sa spojil s Andrejom Hlinkom. Ich spoluprácu rozdelila až aféra Vojtecha Tuku z ktorého sa vykľul maďarský špión a Hlinka sa ho zastával. Po vzniku ČSR bol poslancom v Národnom zhromaždení a aktívne sa zúčastňoval na tvorbe zákonov. Jeho politická kariéra skončila v roku 1929 keď ho pre nezhody z Hlinkom vylúčili z HSĽS a biskupi päť dni pred voľbami vydali obežník v ktorom upozorňujú kňazov, že mu nedovolili kandidovať za poslanca. Jeho strana ktorú založil po vylúčení z HSĽS dostala len niečo vyše päť tisíc hlasov. Tým skončila jeho kariéra. Krátko na to po prehratom civilnom a cirkevnom súde pre urážku Hlinku požiadal o penziu a v roku 1929 odchádza do zabudnutia. Po siedmich rokoch sa síce z Hlinkom zmieril, ale to už na jeho ďalšiu činnosť nemalo vplyv. Zostal osamotený a znechutený. Žil ešte dvadsať rokov. Zomrel v roku 1950.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát a Prezidentka a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš a Osuský – zabudnutý diplomat. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

obal knihy Židé v českých zemích v masarykovské první republice

Blanka Soukupová
Židé v českých zemích v masarykovské první republice
5.10.2021
15,90
9788056901731
978-80-569-0173-1

Doc. PhDr. Blanka Soukupová, CSc., etnoložka a historička, přednáší na Univerzitě Karlově. Ve své odborné práci se zaměřuje na výzkum národních a menšinových identit a projevy intolerance (antisemitismus). Dále se věnuje výzkumu středoevropského města, ale i dějinám oboru (v časovém rozmezí od poloviny 19. století do současnosti). Je autorkou nebo editorkou několika desítek knih.

obal knihy Hovorí očitý svedok

Ján Čomaj
Hovorí očitý svedok
11.9.2021
14,90
9788056907627
978-80-569-0762-7

Po stovkách príbehov svojich hrdinov, reálnych postáv ľudí, ktorí vstúpili do slovenského i európskeho historického povedia a zanechali v ňom pozitívnu, ale mnohí aj negatívnu stopu a viacerí z nich vstúpili i do jeho vlastného života, sa Ján Čomaj rozhodol rozpovedať svoj vlastný životný príbeh. V ňom dominujú tri základné skutočnosti, ktoré ho utvárali ako človeka a vytvorili aj jeho hodnotový systém: posuny historických hraníc na slovensko-maďarskom pohraničí po roku 1938 a 1945, pľúcne problémy, ktoré ho sprevádzali celý život a pripravili o život jeho matku a šesťdesiate roky uplynulého storočia – povestné slovenské predjarie, ktoré umožnilo aj zrod modernej slovenskej reportáže a vznik Čomajových vrcholných reportérských diel. Závan slobody, ktorý sme naplno zažili v roku 1968 sa drasticky ukončil okupáciou v auguste 1968. Nasledujúcich dvadsať rokov prežival ako vydedenec len s občasnými stretnutiami s rovnako postihnutými ľuďmi, akým bol Dominik Tatarka. Po novembri 1989 zaznamenáva jeho pôsobenie po boku predsedu vlády národného porozumenia M. Čiča, reportérske roky v denníku Národná obroda, písanie kníh spomienok na priateľov zo Smeny a úrodné, veľmi plodné roky pri písaní nových kníh, až po nový domov v Šaštíne. Odišiel v januári 2020, ale stihol zanechať svedectvo, ktoré svojou výpovednou hodnotou prekračuje aj horizont jeho storočia.

Ján Čomaj (1935 - 2020), absolvent štúdia novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, patril v šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia k uznávaným reportérom mládežníckeho denníka Smena. Jeho knižný debut Počmáraný život bol učebnicou umeleckej reportáže. Ani reportérske umenie nezachránilo Čomaja pred nastupujúcimi normalizátormi: musel odísť zo Smeny aj z literatúry. K novinárskej práci sa vrátil až po novembri 1989. V knihe Veľký biliardový stôl predstavil výber zo svojej reportérskej tvorby zo 60. rokov a naplno sa začal venovať žánru literatúry faktu. Vytvoril viac ako dve desiatky príťažlivých knižných portrétov známych historických, umeleckých a popredných hereckých osobností. Temným stránkam našej histórie sa venoval v knihách Súboje s prekliatím či Zločin po slovensky. Tvoril do posledných dní a knihu pamätí Hovorí očitý svedok dokončil krátko pred smrťou.

obal knihy Novinár Roman Kaliský

Mária Macková
Novinár Roman Kaliský
8.9.2021
14,90
9788056908044
978-80-569-0804-4

obal knihy Husák<br />Buržoázny nacionalista

Tomáš Černák, Branislav Kinčok
Husák
Buržoázny nacionalista

5.9.2021
14,90
9788056906644
978-80-569-0664-4

Kniha približuje najzložitejšie obdobie živote Gustáva Husáka, ktoré začalo jeho zatknutím vo februári 1951 a končilo sa až po vyše deväťročnej "Kalvárii“ prepustením na slobodu. Husákovo zatknutie a odsúdenie malo širšie príčiny. Išlo o súbeh viacerých faktorov, o ktorých sa čitateľ dozvie práve v knihe. Rovnako sa dozvie, kedy a za akých okolnosti bol prepustený na slobodu. Ani potom však nemal kľudný život, keďže žil v postavení amnestovaného zločinca a musel zápasiť s rôznymi prekážkami ako človek druhej kategórie. Konečnú bodku za celou kauzou tzv. slovenského buržoázneho nacionalizmu, ktorá ho dostala do väzenia, dala až súdna a stranícka rehabilitácia v roku 1963. Gustáv Husák stál po svojom zatknutí doslova na krok od šibenice a rozhodovalo sa o jeho bytí a nebytí. V roku 1951 sa stal najhorším zločincom v republike, a pre neho i celú jeho rodinu sa začalo obdobie obrovského utrpenia, ktoré im navždy poznačilo životy. Manželka s dvomi malými synmi musela zápasiť o holú existenciu, zatiaľ čo on vo vyšetrovacej väzbe prechádzal peklom. Kruté vyšetrovanie, fyzické a psychické mučenie, pobyt na samotke. Ako jeden z mála sa na súde nepriznal k vymysleným obvineniam a bránil sa. Konečný verdikt znel doživotie.

Mgr. Branislav Kinčok, PhD. (1979), vyštudoval históriu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Postgraduálne štúdium absolvoval na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V súčasnosti pracuje v Sekcii vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa. Vo svojej činnosti sa venuje politickým procesom v komunistickom Československu po roku 1948, činnosti Štátnej bezpečnosti, ako aj problematike vojnových a povojnových vzťahov Červenej armády so slovenským obyvateľstvom. Je autorom študijnej pomôcky Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954 (2019) a spoluautorom monografie Slovenskí generáli 1939 – 1945 (2013), Gustáv Husák a jeho doba (2015) a autorom desiatok vedeckých štúdií a odborných článkov. PhDr. Tomáš Černák, PhD. (1984), vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor história. Doktorandské štúdium absolvoval na Historickom ústave SAV v roku 2014 obhajobou dizertačnej práce Počiatky komunistického režimu na Slovensku – formovanie mechanizmu moci, ktorá sa venovala politickému vývoju na Slovensku po februári 1948.