Alfréd Grosz pôsobil v prvej polovici 20. storočia na Spiši. Podnikal náročné túry do Vysokých Tatier, zaznamenával povesti a legendy, ktorými sú tieto končiny bohato opradené. O vysokohorských štítoch, dolinách, plesách a jaskyniach vznikli povesti, v ktorých ožívali skaly a vrchy, vystupovali dobré i zlé rozprávkové bytosti. Zaklínali, čarovali a menili prírodné úkazy na zázraky. Povesti sa tradovali z generácie na generáciu a ľudia ich milovali. Autor nás sprevádza po legendárnej ríši Vysokých Tatier ako skúsený horský vodca a jedinečný rozprávač.

Alfréd Grosz (1885-1973, Kežmarok), profesor nemeckého a slovenského gymnázia v Kežmarku, prírodovedec, spisovateľ, dobrovoľný hasič, športovec, milovník Vysokých Tatier. Študoval v Kežmarku a Budapešti, stal sa stredoškolským profesorom telocviku a geografie. V I. svetovej vojne bojoval na talianskom fronte. Po vojne učil v nemeckom a od r. 1927 aj v slovenskom gymnáziu. Po II. svetovej vojne učil v gymnáziu v Spišskej Novej Vsi a Kežmarku. Odmalička navštevoval Tatry, pracoval v Karpatskom spolku, Tatranskom spolku. Do horolezeckej kroniky sa zapísal 119 prvovýstupmi. Je po ňom pomenovaný žľab a pilier v stene Slavkovského štítu.

Veselé básničky o zvieratkách a ich živote na dvore vyrozprával a zapísal Pavol Velebír, otec troch detí, pre svojich najbližších. Zábavné obrázky nakreslila Alexandra Hrehová.

Pavol Velebír narodený roku 1953 nie je básnik, ale otec troch detí. Človek plný pokory, milujúci mozoľnatú pravdu svojich rúk a duše tvoril a písal veršované básničky pre svojich najbližších a hlavne pre malú dcérku Zuzku. Dedičné dary deda roľníka a otca murára presiakli do citlivých hier so slovom.

Kocúrik Fifo a jeho dobrodružstvá. Každé dobrodružstvo kocúrika Fifa nás naučí niečo nové. Čo robiť a kedy a čo nerobiť a kedy. Fifo sa s nami veľmi rád podelí o to, na čo došiel a čo zažil. Jeho príbehy sú bájky. Ako tie o hrdinoch. Veľkých aj malých. Pre deti aj pre dospelých. Na pobavenie aj ponaučenie. Aby sme spolu boli lepšími ľuďmi.

Katarína Fukasová (1996) je odborná asistentka učiteľa na ZŠ. Vyštudovala učiteľstvo a vychovávateľstvo. Práca s deťmi ju napĺňa a baví. Lásku k deťom a k zvieratám spolu s humorom vložila do knihy Fifo nezbedník.

Kniha JOGA ZVIERATKÁ obsahuje 30 jednoduchých jogových cvikov, ásan, ktoré zvládnu aj tí najmenší. Inštruktormi sú roztomilé zvieratká, ktoré v naozajstných jogových „outfitoch“, s parádnymi doplnkami, a hlavne odhodlanými výrazmi na tvárach dokazujú, že JOGA nepozná rozdiely a je skutočne pre každého! Všetky cviky v tejto knihe boli konzultované s certifikovanou trénerkou JOGY a sú overené mnohými spokojnými malými cvičiteľmi. Na každej strane nájdete veselé veršovačky a aj praktické obrázky, ikonky, ktoré vám ukážu, na čo je ktorý cvik dobrý. Vhodné pre deti od 2 do 120 rokov.

Zuzana Šmatláková (1988) má doktorát z literatúry, po jeho dokončení vyučovala rok na Hankuk University of Foreign Studies v Seoule v Južnej Kórei. Je štvornásobnou finalistkou súťaže Poviedka a autorkou zbierky poviedok Exit (2013), za ktorú dostala Cenu Nadácie Tatra banky v kategórii Mladý tvorca. Kniha vyšla v rumunskom preklade a jednotlivé texty zbierky boli preložené do viacerých jazykov. Venuje sa aj ilustrácii a tvorbe pre deti.

Edko a Dodko, dvaja predškoláci, zdanlivo žijú rovnako, ale - Edko sa zdravo stravuje a Dodko nie. Preto býva častejšie chorý. Vtedy ho občas starí rodičia strážia doma a spolu s chlapcami sa rozprávajú o prírode, o živote, o tom, ako funguje naše telo, orgány, prečo sa treba zdravo stravovať. Cukroš Hundroš je postavička, ktorú dospelí nevidia ani nepočujú. Zjavuje sa iba deťom a láka ich na sladkosti. Chlapci čoskoro zistia, že sa s ním nechcú kamarátiť.   Dodko si kedysi skrýval sladkosti do skrýše, ale dnes to už nerobí. Chce sa stať „doktokuchtíkom“, ktorý bude stravou liečiť ľudí. Edko si sladkosti skrývať nikdy nemusel. U nich doma vždy boli vyložené dve misky a mohol si brať, z ktorej chcel. Sladkosti alebo ovocie a zeleninu. Edko chce byť záhradníkom. Každý je sám zodpovedný za svoje zdravie a môže si vybrať z dvoch misiek, či chce alebo nechce byť zdravý...

Básničky pre detičky. Od najútlejšieho veku. Na ukolísanie i pobavenie. Dievčatko Tánička sa zabáva s deťmi a pritom im recituje svoje obľúbené básničky.

Tatiana Chovancová (1976 Dolný Kubín) absolventka strednej ekonomickej školy v Martine, žije v Liptovskom Mikuláši, venuje sa podnikaniu v cestovnom ruchu na Liptove, kde aj tvorí.

Malý medvedík Maťko má kamaráta, výra Viktora. Ten však niekam zmizne a nikto nevie kam sa podel. Maťko sa preto vyberie Viktora hľadať. Ako to dopadne? Ako vyzerá sovia svadba? O čo sa treba postarať, kým sa vyliahnu malé sovičky? A ako nakoniec dopadnú Maťkove narodeniny?

Ivana Urgelová(1979 Bratislava)absolventka Keramicko-priemyselného učilišťa Slovenskej ľudovej majoliky v Modre, odbor maliarstvo a keramika a dvojročné nadstavbové štúdium umelecko-remeselné práce. Pre zhoršenie zdravotného stavu je na invalidnom dôchodku, ale napriek tomu pokračuje v kreslení. Venuje sa hlavne ilustrácii detských kníh so zvieracou tématikou. V roku 2016 jej vo vydavateľstve Marenčin PT vyšla knižka O mackovi Maťkovi, rozprávka z lesa. V súčasnosti pripravuje jej voľné pokračovanie.

O malých záhradných aj bytových pavúčikoch, ktoré sú smutné a ustrašené, pretože sa deti na ne málo usmievajú.

Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Napísala osemnásť kníh, z toho päť poviedkových a dve detské. Žije a tvorí v Bratislave.

Rýmované detské básničky na každé ročné obdobie, veselé, s nápadom a úsmevom. Čo majú zvieratká a deti nové? Dobré správy (aj ako mravček obed varí) prinesie lienka Bodkulienka. Stačí ju zavolať.

Maja Kadlečíková (1972, Bratislava), študovala žurnalistiku na FF UK v Bratislave. Je novinárka, spolupracovala s týždenníkom Plus 7 dní, vydala básnickú zbierku Prezlečený anjel, spolu s výtvarníkom Danielom Brogyányim zbierku Z radosti, ako textárka spolupracuje so speváčkou Adrienou Bartošovou. Píše pre deti aj dospelých.

Spiš je múzeom dávnych čias. Bol obľúbeným miestom uhorských i poľských panovníkov. Prechádzali tadiaľ kupci z ďalekých krajín a privážali tovar na trhy v Levoči, Kežmarku, Spišskej Novej Vsi či v Podolínci. Na Spiši je množstvo pamiatok z obdobia gotiky. Na stavbe a výzdobe kostolov sa podieľali spišskí kamenári, zvonolejári, maliari, sochári, rezbári či umeleckí stolári. Umelecké predmety svedčia o vysokej kvalite a úrovni ich práce. Spiš bol jedným z najbohatších a najkultúrnejších krajov strednej Európy. Táto kniha nám umožní nahliadnuť do každodenného života v spišských mestách, ktorého hlavnými aktérmi boli remeselníci a obchodníci.

PhDr. Miriam Lengová, M.A., pôsobí ako historička a archivárka vo Philips Company Archives, Royal Philips N.V., Holandsko. Absolvovala odbor história – nemecký jazyk a literatúra na Univerzite M. Bela v Banskej Bystrici a archívnu vedu na Universiteit van Amsterdam v Holandsku. Publikovala niekoľko vedeckých štúdií a článkov vo vedeckých periodikách na Slovensku aj v Holandsku v oblasti histórie (najmä dejiny remesiel a cechov) a archivistiky. Je autorkou knihy Kežmarskí remeselníci (2013), spoluautorkou knihy Philips, familie van ondernemers (Philips, rodina podnikateľov) (2016).

Séria krátkych rozprávočiek určených deťom v predškolskom veku a na ZŠ. Hravou formou a pútavými ilustráciami prináša deťom dôležité informácie o správaní sa na chodníku, ako správne prechádzať cez cestu, aká farba znamená choď a aka zase stoj ako aj mnoho užitočných rád, kedy sa pozrieť do prava a kedy zasa do ľava... Knižka pripomenie aj nám dospelákom, čo síce mnohí vieme, ale nie vždy dodržiavame.

Dana Hlavatá (1957) – pracuje v RTVS ako dramaturgička viac ako dvadsať rokov. Pripravuje relácie pre deti aj pre dospelých. Publikuje od svojich štrnástich rokov. Napísala tritisíc poviedok a fejtónov, tri desiatky rozhlasových hier a pásiem, desiatky televíznych scenárov. Venuje sa písaniu románov, detektívok, bájok a rozprávok. Obálky kníh, ktoré jej vychádzajú vo vydavateľstve Marenčin PT, sú jej olejomaľbami, na ktorých sú zvyčajne kvety. Venuje sa rôznym výtvarným technikám. „Srdcovkou“ je pre ňu maľovanie a písanie pre deti. Za svoju literárnu tvorbu získala niekoľko ocenení. Doma aj v zahraničí. Je mamou dvoch dospelých synov.

Tíško, no veľmi veselo si nažívajú v každej záhrade. Drobné stvorenia s vláskami po zem. Noc prečkajú v postieľkach, ukrytých v kvetoch, kríkoch. Deň pretancujú v zarosenej tráve. So slnkom si vymieňajú pozdravy. Mesiac stráži ich vílie, romantické sny. Také sú naše záhrady a lúky. A čo takí trpaslíci? Nuž, bez nich by na lúkach nefungovalo celkom nič. Dokážu opraviť pokazené svetielka svätojánskej muške, napraviť zlomenú stonku púpavy... Sú veľkými priateľmi a ochrancami víl. V lete sa spolu veselia, v zime zase pochrapkávajú silným spánkom, aby ich na jar slniečko prebudilo a lúka, či záhrada opäť ožila veselým džavotom a tancom bytostí, ktoré uvidí iba kto veľmi chce!

Malý medvedík Maťko sa hrá v lese až zablúdi. Zažije rôzne dobrodružstvá, zoznámi sa s motýľom i veveričkou, pochutná si aj na sladkých malinách. V lese sa už stmieva a malý macko sa začína báť. Práve vtedy stretne nezvyčajného tvora. Pomôže mu dostať sa k starej mame a rodičom?

13 veselých rozprávočiek pre najmenších, menších, malých, ale aj tých, čo už vyrástli, no nikdy neprestali byť zvedavými.

Dana Hlavatá (1957) – pracuje v RTVS ako dramaturgička viac ako dvadsať rokov. Pripravuje relácie pre deti aj pre dospelých. Publikuje od svojich štrnástich rokov. Napísala tritisíc poviedok a fejtónov, tri desiatky rozhlasových hier a pásiem, desiatky televíznych scenárov. Venuje sa písaniu románov, detektívok, bájok a rozprávok. Obálky kníh, ktoré jej vychádzajú vo vydavateľstve Marenčin PT, sú jej olejomaľbami, na ktorých sú zvyčajne kvety. Venuje sa rôznym výtvarným technikám. „Srdcovkou“ je pre ňu maľovanie a písanie pre deti. Za svoju literárnu tvorbu získala niekoľko ocenení. Doma aj v zahraničí. Je mamou dvoch dospelých synov.

Príbehy jazvečíka Jožinky a krásneho Dabua a Dorky a Nensy a Dorinky a Tary a Huga... jedným slovom, knižka plná napínavých rozprávok. Kto vie čítať, nech číta, kto nevie, môže poprosiť dospeláka.

Prešporské rozprávky sú výberom povestí, legiend, rozprávok a mýtov z autorovej milovanej Bratislavy. Zákutia starého Prešporka ožívajú v jeho rozprávaní o starej radnici, hradnom duchovi, Ganymédovej fontáne, o chodbe pod Dunajom, o striebornom orlovi, starej synagóge, vodníkovi z Prievozu, o strašidlách, alchymistovi, krvavej studničke, o Floriánovi, o poklade bezhlavého mnícha a ďalších miestach, udalostiach, postavách a postavičkách zo starého mesta i blízkeho okolia, od najstarších čias po súčasnosť, prerozprávané neopakovateľným štýlom.

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej, syn Ľudovíta Janotu, autora knihy o slovenských hradoch. Podobne ako jeho otca zaujímala história, aj preňho sa dejiny, predovšetkým dejiny Bratislavy, stali celoživotnou témou. Publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starého Prešporka. Písal rozprávky pre deti. Mnohé z jeho textov o histórii mesta vyšli knižne: Oprášené historky zo starej Bratislavy, Slávni ľudia v Bratislave, Bratislavské rarity, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Príbehy bratislavských fontán a ďalšie.

Povesti pochádzajú zo Záhoria, ktoré v minulosti tvorilo slovenské a moravské okolie rieky Moravy. Zozbieral ich český profesor Emanuel Kosík počas svojho pôsobenia na štátnej obchodnej škole v Skalici od roku 1920 do vzniku Slovenského štátu, kedy bol nútený odísť na Moravu. Väčšina povestí je zo Záhoria – zo Skalice, Holíča, Kopčian, Prietrže, Vrboviec, niektoré sú aj z Moravského Slovácka – zo Strážnice, Bzenca či z Veselí nad Moravou.

Michal Kohn (1982, Skalica), absolvent Právnickej fakulty UK v Bratislave. Pracuje ako advokát. Povesti, ktoré zozbieral od svojich žiakov jeho prastarý otec Emanuel Kosík, prepísal a pripravil na knižné vydanie. Príbehy vychádzali v časopise Slniečko vďaka iniciatíve Ondreja Sliackeho.

Alfréd Grosz pôsobil v prvej polovici 20. storočia na Spiši. Podnikal náročné túry do Vysokých Tatier, zaznamenával povesti a legendy, ktorými sú tieto končiny bohato opradené. O vysokohorských štítoch, dolinách, plesách a jaskyniach vznikli povesti, v ktorých ožívali skaly a vrchy, vystupovali dobré i zlé rozprávkové bytosti. Zaklínali, čarovali a menili prírodné úkazy na zázraky. Povesti sa tradovali z generácie na generáciu a ľudia ich milovali. Autor nás sprevádza po legendárnej ríši Vysokých Tatier ako skúsený horský vodca a jedinečný rozprávač.

Alfréd Grosz (1885-1973, Kežmarok), profesor nemeckého a slovenského gymnázia v Kežmarku, prírodovedec, spisovateľ, dobrovoľný hasič, športovec, milovník Vysokých Tatier. Študoval v Kežmarku a Budapešti, stal sa stredoškolským profesorom telocviku a geografie. V I. svetovej vojne bojoval na talianskom fronte. Po vojne učil v nemeckom a od r. 1927 aj v slovenskom gymnáziu. Po II. svetovej vojne učil v gymnáziu v Spišskej Novej Vsi a Kežmarku. Odmalička navštevoval Tatry, pracoval v Karpatskom spolku, Tatranskom spolku. Do horolezeckej kroniky sa zapísal 119 prvovýstupmi. Je po ňom pomenovaný žľab a pilier v stene Slavkovského štítu.

Vodník Čľupko je dobrosrdečný, vynachádzavý, odvážny, priateľský, čestný a rád pomáha druhým. Škriatkom, vílam a zvieratkám pomôže prinavrátiť čarovnú tôňu, obnoviť vyschnutú studničku v lese. Poradí si v každej situácii. Šesť veselých, bohato ilustrovaných príbehov plných šibalstiev, humorných situácií a vtipných postrehov.

Svetlana Majchráková (1976, Smolenice) vyštudovala ekonómiu a pedagogiku. Žije a pracuje v Trnave. Pri potulkách svetom sa nevyčerpateľným zdrojom jej inšpirácie stala príroda a deti.

Rímsky tábor pod vaším domom? Konská železnica pred susedným dvorom? Stará bosorka na tenisových kurtoch? Bezhlavý muž pod oknami? Ohnivý kôň na zastávke autobusu? Záhady a tajomstvá starého Prešporka čakajú na odhalenie. Sedemnásť kapitol hravou formou mapuje sedemnásť mestských častí, ich legendy a povesti, dejiny, zaujímavosti, erby, pôvodné názvy a ich vznik, slávnych obyvateľov, rozlohu, zvyky a osobitosti.

PaeDr. Kristína Šudová-Tomčániová (1979, Bratislava) roku 2011 obhájila rigoróznu prácu na tému regionálne dejiny Bratislavy na Pedagogickej fakulte UK. Tajomstvá mojej ulice je jej druhá kniha s touto tematikou. Je šťastne vydatá, má dve deti. V súčasnosti je na materskej dovolenke, píše rozprávky pre deti. Má rada históriu a Bratislavu, preto sa väčšina jej príbehov odohráva práve tu.

Básničky pre detičky od najútlejšieho veku. Na ukolísanie i pobavenie. Krátke básničky a riekanky z dedinského prostredia, o kohútovi, ktorý chcel odísť do mesta, o stratenom mackovi, ktorému pomohli sovy, alebo o bylinkách, ktoré prospievajú ako telu tak aj duši.

Tatiana Chovancová (1976, Dolný Kubín), absolventka strednej ekonomickej školy v Martine, žije v Liptovskom Mikuláši, venuje sa podnikaniu v cestovnom ruchu na Liptove, kde aj tvorí. Napísala knižku básničiek pre deti predškolského veku Básničky od Táničky.