Jedna noc. Jedno rozhodnutie. A tajomstvo, ktoré môže zničiť všetko. Urobila som niečo, čo malo zostať navždy skryté. Od tej chvíle ma sprevádza tichý, neúprosný strach. Každý pohľad môže byť hrozbou, každé ticho varovaním. Snažím sa ísť ďalej, no minulosť má schopnosť vracať sa. Koľko pravdy unesie láska, kým sa pod jej váhou nezlomí? Napínavý psychologický príbeh o strachu, vine a sile ženy, ktorá musí prejsť dlhú cestu za slobodou.

Mirka Manáková (1984, Bardejov). Miluje svoju rodinu, manžela, synov Dominika, Patrika a dcéru Júliu. Písanie je pre ňu droga. Debutovala bestsellerom Araba nemiluj. Je autorkou kníh Trpké precitnutie, Noci s cudzincom, Telo ako trest, Arabská milenka, Slzy africkej lásky, Slzy pre Araba, V pasci Araba, Arabská ruža, Prostitútka a Arab, V tieni arabskej lásky a Dotyky nevery. Prispela poviedkami do zbierok V zajatí vášne, V zajatí strachu a V zajatí hriechu.

Tri životné príbehy žien, ktoré sa pretínajú v baroch, bytoch a tmavých uličkách. Tamara, učiteľka s cynickým pohľadom na spoločnosť, ktorá popri filozofických úvahách tajne pestuje marihuanu. Betka, jej kamarátka, knihomoľka a skladníčka, ktorá má v sebe viac, než na prvý pohľad ukazuje. A Ela hlučná, provokatívna a bez zábran. Vulgarizmy, sex a peniaze sú pre ňu zbraňou aj maskou. Príbeh sa odohráva v kluboch, taxíkoch a pri lacných drinkoch, kde sa striedajú výbuchy smiechu s dusivým tichom. Kým Tamara hľadá únik v romantickom vzťahu a Betka balansuje medzi minulosťou a budúcnosťou, Ela kráča po hrane. Príbeh mieša erotiku, cynizmus a sociálnu kritiku. Drsný, vulgárny a zároveň znepokojivo úprimný obraz generácie, ktorá sa učí prežiť.

Tamara Omanová píše pod pseudonymom. Má toľko rokov, koľko práve treba. Baví ju kombinatorika, kódy a logika. Nie preto, že by ich vyhľadávala. Občas má pocit, že sama je zakódovanou logickou kombináciou. A inokedy sa cíti ako melódia piesne, ktorá sa pamätá, aj keď sa zabudnú slová.

Keď sa noc mení na pascu a detský strach nadobúda fyzické kontúry, Kristínka čelí bytosti, ktorá možno ani neexistuje. Je to len spánková paralýza, alebo niečo temnejšie? Napínavý psychologický triler o rodine, vine a neviditeľnom zle, ktoré sa plazí aj za bieleho dňa, a nikdy úplne nezmizne.

túto knihu píšem 66 rokov prečítate ju za hodinu stlačený čas ako polievka v maggi kocke ako sperma dinosaura v ľadovcovej kvapke

Hovorí sa, že v Bratislave existujú tajné cesty, ktoré poznajú len kuriéri. Kto na ne raz vstúpi, môže sa vrátiť v čase a napraviť niečo zo svojej minulosti. Je posledná noc v roku, no nie každý má dôvod na oslavu. Kuriérka Valéria brázdi ulice Bratislavy v zúfalej snahe nájsť svoju nezvestnú priateľku Tori. Za volantom starej Mazdy, sprevádzaná len hlasom tajomnej dispečerky, preniká stále hlbšie do spletitého podsvetia a vlastnej minulosti. Tajné cesty sú surovou aj citlivou noir novelou o strate kontroly a neúprosnosti času.

Kniha rozhovorov s osobnosťami z oblastí spoločenských a humanitných vied a kultúry o našich koreňoch. Ponúka premýšľanie o tom, ako Slovensko a jeho obyvateľov formovali rozdielne regióny, stret kultúr, pohyb obyvateľstva aj skúsenosť spolužitia s rozličnými tradíciami. Slovenskosť sa tak neukazuje ako hotová definícia, ale ako proces neustáleho pomenúvania. Nehľadáme statický obraz, ale schopnosť porozumieť vlastnej zložitosti, aby sme sa pri všetkej tej sebakritike mali o čosi radšej. Prijatie seba samého, vlastnej existencie je predpokladom pre etický a autentický život.

Zemplínska župa bola už od 17. storočia územím pre židov, ktorí sem prichádzali z Halíče a Ukrajiny. Prví židia žili vo Vranovskom okrese už v roku 1696. Za vyše tristo rokov tu vytvorili obrovské hmotné aj duchovné dedičstvo. Kniha zachytáva dejiny židov v obciach Vranovského okresu od ich príchodu cez nesmelé začiatky po neskorší rozmach a životné príbehy židovských osobností, ktoré prispeli k rozvoju miest a obcí v regióne. Mapuje židovské cintoríny a synagógy, ktoré sa tu nachádzali a z ktorých mnohé boli zbúrané alebo zdevastované. Vďaka rozboru historických faktov a dokumentácii toho, čo zaniknutá židovská komunita vytvorila, máme možnosť získať obraz o etniku, ktoré bolo do druhej svetovej vojny neoddeliteľnou súčasťou občianskej spoločnosti severovýchodného Slovenska.

Ing. Igor Soľaník (1959, Hanigovce). Je absolventom VŠLD vo Zvolene. Venuje sa dokumentovaniu židovských cintorínov a dedičstvu po židovských spoluobčanoch. Vydal knihu Stručné dejiny židov vo Vranove nad Topľou a knihu poviedok Cesty mám. JUDr. Svetlana Pavlíková, PhD. (1985, Vranov nad Topľou). Je absolventkou Právnickej fakulty v Košiciach, po ktorej ukončila doktorandské štúdium. Je autorkou mnohých odborných článkov.

Spomienky na život v Prešporku v prvej polovici 19. storočia sú vrúcnym a láskyplným vyznaním mestu, ktorému autor podľa vlastných slov celý život vďačil za svoj zmysel pre krásu. Na základe svojich spomienok, listov a denníkových zápiskov rodičov opisuje každodenný život v Prešporku v rokoch, ktoré predchádzali revolučným udalostiam marca 1848. Vďaka kontaktom svojho otca – významného portrétneho maliara, prichádzal von Leinburg do kontaktu s uhorskou šľachtou, cirkevnými predstaviteľmi, umelcami, intelektuálmi či poslancami snemu, ktorý v meste zasadal až do roku 1848. Opisuje však aj svoje dojmy z kontaktov s mestskou chudobou, život na prešporských perifériách a v okolitých dedinách, zvyklosti v meštianskych či viecharskych rodinách, významné aj drobné udalosti v živote mesta. Dramatický politický, národnostný, kultúrny, technický a umelecký vývoj tých rokov je samozrejmou kulisou dní, ktorých spoločenský význam pochopil až v dospelosti, ktorý v ňom ale navždy zanechal hrdosť na svoj uhorský pôvod a pýchu na svoje starobylé a legendami opradené mesto. Raj jeho detstva je Prešporok, do ktorého prichádza železnica, koncertuje v ňom Richard Strauss a Franz Liszt, na Uhorskom sneme reční Ľudovít Štúr a Lajos Kossuth, v petržalských nivách sa rozprestierajú lúky a háje, v Dóme sv. Martina naposledy korunujú uhorských kráľov, vo svetovej premiére odznie Beethovenova Missa Solemnis, v divadle Aréna hosťujú viedenské súbory a rakúske časopisy opisujú Prešporok ako „najkrajší chrám múzy Tálie“.

Gottfried von Leinburg (1825 – 1893). Prešporský rodák, nemecký prekladateľ, spisovateľ a básnik. Preslávil sa najmä prekladmi severskej literatúry a poézie do nemčiny. Bol najmladším dieťaťom významného prešporského portrétistu Ferdinanda v. Lütgendorff-Leinburga, autora portrétov významných osobností Rakúsko – Uhorska prvej polovice 19. storočia a jedného z najvýznamnejších dobových umelcov. Gottfried von Leinburg prežil v Prešporku prvých šestnásť rokov svojho života, potom s rodičmi odišiel do Nemecka. Študoval v Prešporku, Bonne, Würzburgu a Mníchove. Usadil sa vo Viedni, kde prežil väčšinu tvorivého života. V rokoch 1865 – 1860 sa vrátil do svojho rodného mesta, kde začal písať autobiografické spomienky na detstvo a ranú mladosť v uhorskom Prešporku s názvom Raj môjho detstva. Nikdy sa nevzdal uhorského občianstva a za svoju vlasť vždy považoval Uhorsko. V liste matke a vo svojej autobiografii píše: Ten, komu sa raz rozozvučala nádherná melódia vlasti, toho navždy prenikne skľučujúca clivota po domove a tejto túžby sa nikdy nezbaví. Zomrel v roku 1893 v Döblingu pri Viedni. Hrdí Prešporčania pomenovali po svojom slávnom rodákovi jednu z mestských ulíc.

Slovenská ľudová rozprávka nie je len príbehom pre deti, ale mapou liečenia ľudskej duše. Autor číta príbehy Pavla Dobšinského cez optiku jungiánskej psychológie a modernej traumatológie a odhaľuje, že draci, zakliate hory či zlaté panny nie sú len rozprávkové obrazy, ale presné symboly našich najhlbších vnútorných zápasov. Kým Zakliata hora rozpráva o strate identity a hľadaní cesty z krajiny tieňov, Mahuliena zlatá panna nás vedie ešte hlbšie – k samotnému jadru traumy, kde sa rodí rozštiepenie duše, ale aj túžba po jej uzdravení. Kniha ukazuje, ako vnútorné obrany, ktoré nás mali chrániť, môžu človeka uzavrieť do „kamenného väzenia“ funkčnej depresie a provizórneho života. Toto jedinečné spojenie folklóru, analytickej psychológie a klinickej skúsenosti ponúka nový pohľad na to, prečo si často sami podkopávame vzťahy a ako môže odvaha pozrieť sa do vlastnej rany prebudiť silu, ktorá nás vedie späť k celistvosti. Je to kniha o tom, že skutočná premena neprichádza víťazstvom ega, ale návratom duše tam, kde kedysi stuhla od bolesti.

Rastislav Kučinský (1971, Spišská Nová Ves), študoval medicínu v Košiciach. Po skončení PhD programu na Šafárikovej LF nastúpil na postgraduálne štúdium v Mount Sinai v New Yorku, neskôr na kardiologický postgraduál v Indianapolise. Je členom Nadácie C. G. Junga v New Yorku. Venuje sa témam ako interpretácia snov, rozprávok, mytológia, kreativita, psychológia, umenie, analýza jaskynných malieb a iné. Je autorom knihy Kto zaklial čiernu paničku - Psychologická interpretácia niektorých slovenských rozprávok a spoluautorom knihy s Danou Podrackou Tri citróny – podobenstvo o srdci.

Viac ako tridsať poviedok, ktoré autor napísal v istom časovom rozmedzí, inšpirovaný neustálym dianím v okolí a pozorovaním správania ľudí. Nie je to opis. Dej vtiahne čitateľa tak, že si sám vytvorí prostredie. Sú to príbehy s príchuťou magického realizmu, od takmer kriminálnych zápletiek, cez napínavé trilery až po krutú realitu.

Maroš Andrejčík (1972, Humenné), prozaik, autor literatúry pre deti aj dospelých. Debutoval knihou Cartel A. Vydal knihy poviedok Niečo, knihu pre deti Ja, hviezda Michaela, v Čechách mu vyšiel román Kundrattoff, muž, který zažil příliš mnoho. Je spoluautorom knihy Miniromány. Spolupracoval pri písaní divadelných hier pre Krajské osvetové stredisko v Košiciach. Pracoval v mnohých profesiách doma aj v zahraničí. Žije a pracuje v Humennom.

Objavenie osobných vecí autorovho strýka Ondreja Hirscha a jeho zápiskov z terezínskeho geta spustilo pátranie po osudoch ďalších rodinných príslušníkov. Jeho druhý strýko Armin Hirsch sa zapojil do Slovenského národného povstania, bol zajatý a popravený v Kremničke. Prastarí rodičia sa po vypuknutí povstania skrývali v podkroví štátnej pošty na Lúkach pod Makytou. Nevydržali psychický tlak a pár dní pred prechodom frontu sa dobrovoľne vydali do rúk žandárov. Pri pátraní po osudoch blízkych príbuzných sa vynoril širší kontext udalostí, ktorých sa oni stali obeťou. Predovšetkým, ako vznikol militantný antisemitizmus, aké sú jeho korene a prejavy a najmä príčiny? Je ľudská zloba historicky limitovaná iba antagonizmom menšinovej (židovskej) a kresťanskej, moslimskej, či inej väčšinovej kultúry? Je násilie vlastné človeku? Autor sa pokúsil formulovať východiská, globálne aj individuálne možnosti riešenia otázky Dobra a Zla.

Vladimír Vávra (1947, Ostrava). Študoval na SVŠT a FF UK v Bratislave, absolvoval postgraduálne štúdium na VŠE v Prahe ekonomiku zahraničného obchodu. Venoval sa zahraničnému obchodu, pracoval ako riaditeľ firmy pre výstavbu obytných budov, športových stavieb a regionálnej infraštruktúry. Popri odborných publikáciách vydal vlastným nákladom knihy rozprávok pre deti.

Silný poviedkový výber od komikov a komičiek zo zoskupenia Silné reči. Spoznajte elitu slovenskej stand-upovej scény tak, ako ste ju doteraz nepoznali. Bez mikrofónov a pódiových svetiel. V ich textoch sa skrýva nielen jedinečný spôsob myslenia a nazerania na svet, ale aj literárna kvalita, ktorá pulzuje v ich vystúpeniach pred živým publikom. Každá z poviedok vás zavedie úplne inam a predstaví vám vašich obľúbených zabávačov ako zrelých autorov, ktorí chcú nielen pobaviť, ale majú aj čo povedať.

Tomáš Hudák, Michael Szatmary, Jakub Zitron Ťapák, Samo Trnka, Martin Hatala, Diana Renner, Marián Psár, Jano Gordulič, Matej Makovický, Ivan Kostra, Šimon Ferstl, Jakub Lužina, Milan Sedliak, Matej Adámy, Gabriel Žifčák

Príbeh krátkeho obdobia, keď sa Slováci a svet ocitli na prahu 20. storočia. Vznikol celý rad úvah a vízií o tom, aké bude 20. storočie. Či bude obdobím všeobecného pokroku spojeného s rozmachom demokracie, vedy a techniky alebo obdobím katastrofy a zániku s vojnami, ľudskou dekadenciou a celkovou devastáciou ľudstva. Aký podiel budú mať Slováci na týchto zmenách? Ako bude vyzerať svet v roku 2000 a v akých podmienkach prežije ľudstvo 20. storočie? Dožije sa vôbec roku 2000? Dnes už poznáme odpovede na tieto otázky, ale stojíme pred úplne rovnakými výzvami a rovnako neistým storočím. V čom sú naše úvahy iné a nie sú náhodou úplne rovnaké?

Geografická poloha v hraničnom trojuholníku, v blízkosti Dunajského veľtoku, oddávna predurčovala Jarovce, aby sa stali dôležitou križovatkou obchodných ciest, vojenských ťažení, či prosperujúcim a strategicky dôležitým hospodárskym a ekonomickým zázemím.Na tomto území sa nachádzalo súvislé osídlenie od prehistorických čias až po súčasnosť. Dôležitým medzníkom v histórii obce bol príchod Chorvátov. Autori mapujú históriu Jaroviec do polovice 20. storočia, kedy 15. októbra 1947, na základe Parížskej dohody, boli spolu s Rusovcami a Čunovom, pričlenené k Československu. Kniha vychádza k osemstému výročiu prvej písomnej zmienky o Jarovciach 1208 – 2008.

JUDr. Milan Hodža (* 1878, Sučany, Rakúsko-Uhorsko – † 1944, Clearwater, USA), slovenský politik, štátnik a publicista. Bol úradujúci prezident Česko-slovenskej republiky, jedenásty, prvý slovenský, predseda vlády Česko-Slovenska a viackrát minister. Napriek tomu, že v slovenskej, ale aj v česko-slovenskej politike, bol ojedinelým zjavom, veľa sa o ňom nevie, nepublikuje. Sám bol zapálený novinár a žurnalistike sa venoval už od svojich dvadsiatych rokov, o sebe toho veľa nenapísal. Zrejme však hlavná príčina tkvie v tom, že žiadnemu režimu celkom nevyhovoval. Pre ľudákov bol počas slovenského štátu čechoslovakista. Pre komunistov po roku 1948 bol predstaviteľ buržoázie a jeden z vinníkov Mníchovskej dohody. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa pri jeho mene spomínali mnohé „smrteľné“ politické hriechy, ale nakoniec ho vzali na milosť. No, ako sa hovorí v jednej anekdote, zlý dojem, aj po vysvetlení situácie, zostal. Kniha približuje čitateľovi život a politické pôsobenie Milana Hodžu v novodobých slovenských dejinách.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vyšli mu zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát, Prezidentka a Predseda a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš, Osuský – zabudnutý diplomat a Juriga– kňaz, buditeľ, politik. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

Básničky pre detičky od najútlejšieho veku. Na ukolísanie i pobavenie. Krátke básničky a riekanky z dedinského prostredia, o kohútovi, ktorý chcel odísť do mesta, o stratenom mackovi, ktorému pomohli sovy, alebo o bylinkách, ktoré prospievajú ako telu tak aj duši.

Tatiana Chovancová (1976, Dolný Kubín), absolventka strednej ekonomickej školy v Martine, žije v Liptovskom Mikuláši, venuje sa podnikaniu v cestovnom ruchu na Liptove, kde aj tvorí. Napísala knižku básničiek pre deti predškolského veku Básničky od Táničky.

Pálffyovci patria k najvýznamnejším uhorským aristokratickým rodom v dejinách Uhorského kráľovstva a habsburskej monarchie. Ich osudy sú úzko späté s dnešným územím Slovenska. Autorka v piatich kapitolách sleduje príbehy zo zákulisia tohto rodu. Vydáme sa na potulky po Európe kam posielali Pálffyovci svoje deti na drahé a často aj nebezpečné štúdijné cesty. Po štúdiu sa mladíci vracali domov a museli sa porozhliadnuť po výhodnej partii na sobáš. Lukratívne sobáše súviseli s bohatstvom a politickou mocou Pálffyovcov. Pavol Pálffy, politik s vášňou pre veľkolepé stavebné projekty často míňal štátne financie aj na výstavbu svojich barokových sídiel. Medzi vplyvnými ženami z rodu Pálffyovcov bola aj úspešná dvorná dáma a kráľovská metresa Jozefa I. Palatín Ján Pálffy bol slávny vojenský veliteľ a kontroverzný politik.

Mgr. Anna Fundárková, MA, PhD. (1975, Bratislava). Študovala históriu a nemčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Od roku 1998 nastúpila na Historický ústav SAV. Po obhajobe dizertačnej práce o palatínovi Pavlovi Pálffym pôsobí ako vedecká pracovníčka na Oddelení dejín raného novoveku v Historickom ústave SAV v Bratislave. Študovala diplomaciu a medzinárodné vzťahy na Deutschsprachige Andrássy Universität v Budapešti, kde získala titul MA. Venuje sa dejinám uhorskej aristokracie v ranom novoveku, politickým, diplomatickým a vojenským dejinám habsburskej monarchie a problematike viacjazyčnosti v stredoeurópskom prostredí. Je vedúcou VEGA-projektu SAV „Ženy z polosveta. Neviestky, odalisky, konkubíny, kurtizány a kráľovské metresy v našich dejinách“. Publikuje a prednáša, je autorkou viacerých monografií, zborníkov, vedeckých štúdií aj vedecko-populárnych článkov. Účinkovala v televíznych reláciách SK Dejiny a v podcastoch Dejiny SME.