Dandy – slovo a fenomén, ktorý takmer každý pozná, no málokto ho vie exaktne zadefinovať. Spoločným menovateľom dandyov je koncept života postavený na revolte proti všednosti, na elegancii a estétstve, ktoré spisovatelia v priebehu 19. storočia rozšírili aj do duchovnej roviny. Kniha prináša do slovenského prostredia reflexiu príbehu dandyzmu na príkladoch unikátnych literárnych tvorcov a postáv umenia – dandyov, ktorých zlatou érou bolo obdobie od počiatkov romantizmu po obdobie fin-de-siècle. Autor sa zameriava na významných predstaviteľov a spisovateľov dandyzmu v jeho umeleckom variante v európskom a stredoeurópskom kontexte (Stendhal, Byron, Balzac, d’Aurevilly, Baudelaire, Wilde, Breisky, Altenberg a ďalší) a hľadá prejavy dandyzmu u slovenských umelcov z radov spisovateľov (Hviezdoslav, Jesenský, Mitrovský, Gašpar, Bohúň, Gregor a ďalší).

Doc. Mgr. Martin Vašš, PhD. (1983, Bratislava), historik, pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje slovenským politickým, kultúrnym a sociálnym dejinám 20. storočia a vybraným otázkam historiografie 20. storočia. Je autorom vedeckých monografií Slovenská otázka v 1. ČSR, Bratislavská umelecká bohéma v rokoch 1920 – 1945, Zlatá bohéma, Medzi snom a skutočnosťou, Zmenení Parížom, Inšpirovaní Talianskom a desiatok vedeckých štúdií, ktoré publikoval doma i v zahraničí. Pôsobí aj ako člen redakčných rád historických zborníkov Historia nova a Historica. Je držiteľom Ceny Egona Erwina Kischa za rok 2018.

Iba niekoľko mesiacov po skončení 2. svetovej vojny sa 24. septembra 1945 v Topoľčanoch odohrali krvavé násilnosti, ktoré sú známe ako ,,topoľčiansky protižidovský pogrom". Jeho priebehom a vyšetrovaním sa zaoberali vtedajšie najvyššie štátne orgány na Slovensku a v ČSR. Udalosť mala veľký ohlas doma aj v zahraničí. Napriek tomu, akoby sa na tieto udalosti zabudlo. Topoľčiansky pogrom nebol podrobnejšie rozpracovaný ani v slovenskej historiografii. V monografii mesta Topoľčany je tejto udalosti venované len niekoľko riadkov. Autorky sa opierajú o archívny výskum a prinášajú osobné výpovede svedkov udalostí. Popisujú príčiny, priebeh pogromu, jeho vyšetrovanie a dôsledky, medzi ktoré patril najmä postupný odchod Židov z Topoľčian.

PhDr. Katarína Beňová (1976) absolvovala štúdium histórie a estetiky na Filozofickej fakulte UKF v Nitre a rozširujúce štúdium psychológie pre učiteľov na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Počas svojej múzejnej a pedagogickej praxe sa venuje regionálnym dejinám, tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Je predsedníčkou Krúžku historikov Slovenskej historickej spoločnosti v Topoľčanoch, ktorý pripravuje semináre, prednášky. Mgr. Helena Kopecká (1955) absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odbor dejepis a občianska náuka. Počas pedagogickej praxe sa zapojila do projektov o holokauste. Autorky spolupracovali na realizácii stálej expozície Z dejín židovskej komunity v Topoľčanoch na miestnom židovskom cintoríne. V spolupráci s Občianskym združením Židovský cintorín Topoľčany sa venujú jeho pasportizácii.

Malebná cesta od Dražoviec pri Nitre smerom na sever popod západné svahy tajomstvami opradeného pohoria Tribeč až po Partizánske a potom oblúkom do Topoľčianok je zaujímavým putovaním po kraji, kde cítiť úžasné historické fluidum. Na ceste sa zastavujeme v dedinách a mestečkách s mimoriadne bohatou históriou. Nachádzame tu navzájom poprepájané príbehy zaujímavých ľudí, ktoré zasiahli nielen do dejín regiónu, ale i do celoslovenských a európskych súvislostí. Ožívajú pred nami zabudnuté ľudské osudy spojené s bizarnými a zaujímavými osobnosťami. Defilujú tu politici (Horthy), šľachtici a šľachtičné (Keglevich, Odescalchi, Oldenburg, Apponyi), podnikatelia (Thonetovci, Baťa), kňazi (Tiso), kráľovský pár z Albánska, intelektuál (Palacký) a milionár (Cardoso) so svojimi svojráznymi snahami, snami, aktivitami, ale i láskami a omylmi. Ich príbehy pripomínajú bohatstvo minulosti, poskytnú nové poznatky a pozývajú na návštevu do kraja, ktorý dýcha históriou.

Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959, Bratislava), zaoberá sa dejinami „dlhého“ 19. storočia, jeho špecializáciou sú hospodárske a sociálne dejiny, v súčasnosti najmä dejiny šľachty a environmentálna história. Je autorom 17 samostatných knižných titulov, spoluautorom vyše desiatich syntéz a takmer dvoch stoviek vedeckých štúdií publikovaných v 15 krajinách sveta. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovenčina-dejepis. Pracuje na Historickom ústave SAV, je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.

JUDr. Milan Hodža (* 1878, Sučany, Rakúsko-Uhorsko – † 1944, Clearwater, USA), slovenský politik, štátnik a publicista. Bol úradujúci prezident Česko-slovenskej republiky, jedenásty, prvý slovenský, predseda vlády Česko-Slovenska a viackrát minister. Napriek tomu, že v slovenskej, ale aj v česko-slovenskej politike, bol ojedinelým zjavom, veľa sa o ňom nevie, nepublikuje. Sám bol zapálený novinár a žurnalistike sa venoval už od svojich dvadsiatych rokov, o sebe toho veľa nenapísal. Zrejme však hlavná príčina tkvie v tom, že žiadnemu režimu celkom nevyhovoval. Pre ľudákov bol počas slovenského štátu čechoslovakista. Pre komunistov po roku 1948 bol predstaviteľ buržoázie a jeden z vinníkov Mníchovskej dohody. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa pri jeho mene spomínali mnohé „smrteľné“ politické hriechy, ale nakoniec ho vzali na milosť. No, ako sa hovorí v jednej anekdote, zlý dojem, aj po vysvetlení situácie, zostal. Kniha približuje čitateľovi život a politické pôsobenie Milana Hodžu v novodobých slovenských dejinách.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vyšli mu zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát, Prezidentka a Predseda a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš, Osuský – zabudnutý diplomat a Juriga– kňaz, buditeľ, politik. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

V mestečku na juhu Slovenska sa strácajú deti. Rozruch vyvolala strata dvojčiat, ktoré boli nájdené mŕtve a všetko nasvedčovalo tomu, že boli rituálne zavraždené. Táto udalosť rozpútala vlnu strachu, povier a legiend, ktoré sa medzi obyvateľmi začali šíriť ako mor. V rovnakom čase sa v meste zjavil tajomný muž, známy ako „Píšťalkár“, pri ktorom sa deti radi zoskupovali, lebo dokázal vystrúhať krásne píšťalky, ktoré túžilo vlastniť každé z nich. Ako si deti pamätajú na tohto muža sa dozvedáme z rozprávania vtedy malej Stely, ktorá oplýva zvláštnymi schopnosťami a tvrdí, že dokáže komunikovať s listami stromov. Prostredníctvom jej spomienok sa prenesieme do mestečka, ktoré si žije vlastným životom a má vlastné pravidlá. Skryté pravdy o obyvateľoch a o videní obludných vecí s ľahkosťou dokáže interpretovať len čistá detská duša. Príbeh sa však zmení, keď pod ťarchou výchovy rodičov je Stela nútená opustiť svet detskej fantázie a dospeje. Mladá žena je po rokoch opäť konfrontovaná so svojou minulosťou, na ktorú sa snažila zabudnúť a temná legenda opäť ožíva. Čo je dobro a čo zlo? Môžu existovať oddelene? Kto je tajomný muž, ktorý sa znenazdajky zjavil a prinútil ľudí pochybovať o všetkom, čo dovtedy považovali za správne? Kto dokáže zápasiť s nezodpovedanými otázkami a so smútkom bez toho, aby sa to podpísalo na jej ďalšom živote? Niet lásky bez utrpenia, tak ako niet viny bez odpustenia.

Martina Baranová (1979) vyštudovala Právnickú fakultu UMB. Ako advokátka sa zameriava na autorské právo a duševné vlastníctvo. Počas niekoľkoročného pobytu v Paríži študovala francúzštinu a herectvo, pracovala pre niekoľkých filmových producentov a bola na stáži v spoločnosti Luca Bessona Europacorp. Píše televízne a filmové námety a scenáre (Predátori a partneri, Ôsmy hriech, rozprávka Prekliata hora, celovečerné filmy Houska a Anexia). Pod umeleckým pseudonymom Bella Moutton jej vyšla kniha Skurvený život a Gorgona.

Ako sa stať zradcom a ako ním nebyť? To je otázka, ktorú si kladie hrdina príbehu, ktorý zároveň pracuje pre francúzske Gestapo aj odbojovú sieť. Táto dilema ho privedie k mučeníctvu, jedinému možnému úniku. Román Patricka Modiana Nočná hliadka (La Ronde de nuit), spolu s románmi Námestie Étoile a Okružné bulváre tvoria tzv. Okupačnú trilógiu – tri romány, odohrávajúce sa v Paríži počas okupácie v rokoch 1940-1944. Z nich práve Nočná hliadka najprenikavejšie odhaľuje temné stránky spoločnosti a jednotlivcov. Osamelosť a vykorenenosť jednotlivca vystaveného na jednej strane bezuzdnému vyčíňaniu kolaborantov, profitérov a francúzskeho Gestapa, a na strane druhej prázdnym gestám a alibizmu francúzskeho dôstojníctva v ilegalite, ktoré sa považovalo za jediných oprávnených predstaviteľov odboja – za predpokladu, že skutočnú “špinavú prácu” za nich odvedie niekto iný. Rozprávač sa stáva dvojitým agentom, aby mohol ochrániť dve bezbranné bytosti. Jeho skutočnú identitu sa čitateľ nedozvie: pozná len dvojicu krycích mien – podľa toho, ktorá zo strán o ňom práve hovorí. Patrick Modiano touto prekvapivo nežnou i krutou prózou nastavil Francúzsku pravdivé, hoci nelichotivé zrkadlo. Vykonal tým istý druh exorcizmu národa z pohnutého obdobia, ktoré sám nezažil, no ktorého posledné záchvevy citlivo vnímal v dobe písania, a ktoré sú podnes prítomné.

Patrick Modiano (*1945), laureát Nobelovej ceny za literatúru. Narodil sa na parížskom predmestí Boulogne-Billancourt ako syn židovského biznismena a flámskej herečky. Malého Patricka vychovávali matkini rodičia. Po francúzsky sa naučil až v škole. Po smrti mladšieho brata Rudyho v roku 1957 sa rodičia rozviedli. Dospieval u pestúnov v rôznych kútoch Francúzska, zmaturoval v savojskom Annecy. Na univerzitu sa prihlásil, aby nemusel narukovať. Štúdium nedokončil. S otcom mali problematický vzťah. Po dosiahnutí plnoletosti sa už nikdy nestretli. Literárne ambície v ňom podporovali matkini priatelia. Do literárnych kruhov ho uviedol Raymond Queneau. V roku 1968 vydal román La Place de l’Étoile, v ktorom ako prvý otvoril tému kolaborácie francúzskych úradov s nacistami pri likvidácii židovského obyvateľstva. Patrick Modiano je držiteľom Veľkej ceny francúzskej Akadémie, Goncourtovej ceny, Rakúskej štátnej ceny a ďalších. V zdôvodnení Nobelovej ceny za literatúru v roku 2014 sa spomína jeho „... mimoriadne umenie vyvolať spomienky aj na tie najťažšie uchopiteľné ľudké osudy... (a)... hlboký ponor do života Parížanov v čase nacistickej okupácie.“ Žije a tvorí v Paríži, kde sa odohráva dej väčšiny jeho diel. Hovorí sa o ňom ako o Marcelovi Proustovi súčasnosti.

Zemplínska župa bola už od 17. storočia územím pre židov, ktorí sem prichádzali z Halíče a Ukrajiny. Prví židia žili vo Vranovskom okrese už v roku 1696. Za vyše tristo rokov tu vytvorili obrovské hmotné aj duchovné dedičstvo. Kniha zachytáva dejiny židov v obciach Vranovského okresu od ich príchodu cez nesmelé začiatky po neskorší rozmach a životné príbehy židovských osobností, ktoré prispeli k rozvoju miest a obcí v regióne. Mapuje židovské cintoríny a synagógy, ktoré sa tu nachádzali a z ktorých mnohé boli zbúrané alebo zdevastované. Vďaka rozboru historických faktov a dokumentácii toho, čo zaniknutá židovská komunita vytvorila, máme možnosť získať obraz o etniku, ktoré bolo do druhej svetovej vojny neoddeliteľnou súčasťou občianskej spoločnosti severovýchodného Slovenska.

Ing. Igor Soľaník (1959, Hanigovce). Je absolventom VŠLD vo Zvolene. Venuje sa dokumentovaniu židovských cintorínov a dedičstvu po židovských spoluobčanoch. Vydal knihu Stručné dejiny židov vo Vranove nad Topľou a knihu poviedok Cesty mám. JUDr. Svetlana Pavlíková, PhD. (1985, Vranov nad Topľou). Je absolventkou Právnickej fakulty v Košiciach, po ktorej ukončila doktorandské štúdium. Je autorkou mnohých odborných článkov.

Pálffyovci patria k najvýznamnejším uhorským aristokratickým rodom v dejinách Uhorského kráľovstva a habsburskej monarchie. Ich osudy sú úzko späté s dnešným územím Slovenska. Autorka v piatich kapitolách sleduje príbehy zo zákulisia tohto rodu. Vydáme sa na potulky po Európe kam posielali Pálffyovci svoje deti na drahé a často aj nebezpečné štúdijné cesty. Po štúdiu sa mladíci vracali domov a museli sa porozhliadnuť po výhodnej partii na sobáš. Lukratívne sobáše súviseli s bohatstvom a politickou mocou Pálffyovcov. Pavol Pálffy, politik s vášňou pre veľkolepé stavebné projekty často míňal štátne financie aj na výstavbu svojich barokových sídiel. Medzi vplyvnými ženami z rodu Pálffyovcov bola aj úspešná dvorná dáma a kráľovská metresa Jozefa I. Palatín Ján Pálffy bol slávny vojenský veliteľ a kontroverzný politik.

Mgr. Anna Fundárková, MA, PhD. (1975, Bratislava). Študovala históriu a nemčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Od roku 1998 nastúpila na Historický ústav SAV. Po obhajobe dizertačnej práce o palatínovi Pavlovi Pálffym pôsobí ako vedecká pracovníčka na Oddelení dejín raného novoveku v Historickom ústave SAV v Bratislave. Študovala diplomaciu a medzinárodné vzťahy na Deutschsprachige Andrássy Universität v Budapešti, kde získala titul MA. Venuje sa dejinám uhorskej aristokracie v ranom novoveku, politickým, diplomatickým a vojenským dejinám habsburskej monarchie a problematike viacjazyčnosti v stredoeurópskom prostredí. Je vedúcou VEGA-projektu SAV „Ženy z polosveta. Neviestky, odalisky, konkubíny, kurtizány a kráľovské metresy v našich dejinách“. Publikuje a prednáša, je autorkou viacerých monografií, zborníkov, vedeckých štúdií aj vedecko-populárnych článkov. Účinkovala v televíznych reláciách SK Dejiny a v podcastoch Dejiny SME.

Básničky pre detičky od najútlejšieho veku. Na ukolísanie i pobavenie. Krátke básničky a riekanky z dedinského prostredia, o kohútovi, ktorý chcel odísť do mesta, o stratenom mackovi, ktorému pomohli sovy, alebo o bylinkách, ktoré prospievajú ako telu tak aj duši.

Tatiana Chovancová (1976, Dolný Kubín), absolventka strednej ekonomickej školy v Martine, žije v Liptovskom Mikuláši, venuje sa podnikaniu v cestovnom ruchu na Liptove, kde aj tvorí. Napísala knižku básničiek pre deti predškolského veku Básničky od Táničky.

Geografická poloha v hraničnom trojuholníku, v blízkosti Dunajského veľtoku, oddávna predurčovala Jarovce, aby sa stali dôležitou križovatkou obchodných ciest, vojenských ťažení, či prosperujúcim a strategicky dôležitým hospodárskym a ekonomickým zázemím.Na tomto území sa nachádzalo súvislé osídlenie od prehistorických čias až po súčasnosť. Dôležitým medzníkom v histórii obce bol príchod Chorvátov. Autori mapujú históriu Jaroviec do polovice 20. storočia, kedy 15. októbra 1947, na základe Parížskej dohody, boli spolu s Rusovcami a Čunovom, pričlenené k Československu. Kniha vychádza k osemstému výročiu prvej písomnej zmienky o Jarovciach 1208 – 2008.