Príbeh krátkeho obdobia, keď sa Slováci a svet ocitli na prahu 20. storočia. Vznikol celý rad úvah a vízií o tom, aké bude 20. storočie. Či bude obdobím všeobecného pokroku spojeného s rozmachom demokracie, vedy a techniky alebo obdobím katastrofy a zániku s vojnami, ľudskou dekadenciou a celkovou devastáciou ľudstva. Aký podiel budú mať Slováci na týchto zmenách? Ako bude vyzerať svet v roku 2000 a v akých podmienkach prežije ľudstvo 20. storočie? Dožije sa vôbec roku 2000? Dnes už poznáme odpovede na tieto otázky, ale stojíme pred úplne rovnakými výzvami a rovnako neistým storočím. V čom sú naše úvahy iné a nie sú náhodou úplne rovnaké?

Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959, Bratislava), zaoberá sa dejinami „dlhého“ 19. storočia, jeho špecializáciou sú hospodárske a sociálne dejiny, dejiny šľachty a environmentálna história. Je autorom osemnástich samostatných knižných titulov, spoluautorom vyše desiatich syntéz a takmer dvoch stoviek vedeckých štúdií publikovaných v pätnástich krajinách sveta. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovenčina-dejepis. Pracuje v Historickom ústave SAV, je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.

Slovenská ľudová rozprávka nie je len príbehom pre deti, ale mapou liečenia ľudskej duše. Autor číta príbehy Pavla Dobšinského cez optiku jungiánskej psychológie a modernej traumatológie a odhaľuje, že draci, zakliate hory či zlaté panny nie sú len rozprávkové obrazy, ale presné symboly našich najhlbších vnútorných zápasov. Kým Zakliata hora rozpráva o strate identity a hľadaní cesty z krajiny tieňov, Mahuliena zlatá panna nás vedie ešte hlbšie – k samotnému jadru traumy, kde sa rodí rozštiepenie duše, ale aj túžba po jej uzdravení. Kniha ukazuje, ako vnútorné obrany, ktoré nás mali chrániť, môžu človeka uzavrieť do „kamenného väzenia“ funkčnej depresie a provizórneho života. Toto jedinečné spojenie folklóru, analytickej psychológie a klinickej skúsenosti ponúka nový pohľad na to, prečo si často sami podkopávame vzťahy a ako môže odvaha pozrieť sa do vlastnej rany prebudiť silu, ktorá nás vedie späť k celistvosti. Je to kniha o tom, že skutočná premena neprichádza víťazstvom ega, ale návratom duše tam, kde kedysi stuhla od bolesti.

Rastislav Kučinský (1971, Spišská Nová Ves) študoval medicínu v Košiciach. Po skončení PhD. programu na Šafárikovej lekárskej fakulte nastúpil na postgraduálne štúdium v Mount Sinai v New Yorku, neskôr na postgraduálne štúdium kardiológie v Indianapolise. Je členom Nadácie C. G. Junga v New Yorku. Venuje sa témam ako interpretácia snov, rozprávok, mytológia, kreativita, psychológia, umenie, analýza jaskynných malieb a iné. Je autorom knihy Kto zaklial čiernu paničku – Psychologická interpretácia niektorých slovenských rozprávok a spolu s Danou Podrackou autorom knihy Tri citróny – podobenstvo o srdci.

Kniha rozhovorov s osobnosťami z oblastí spoločenských a humanitných vied a kultúry o našich koreňoch. Ponúka premýšľanie o tom, ako Slovensko a jeho obyvateľov formovali rozdielne regióny, stret kultúr, jazyk, pohyb obyvateľstva aj skúsenosť spolužitia s rozličnými tradíciami. Slovenská identita nie je hotová definícia, ale proces neustáleho pomenúvania. O téme identity sa Ľubomír Bajaník rozprával s historikmi Romanom Holecom, Pavlom Maliniakom a Petrom Borzom, jazykovedcom Pavlom Žigom, historickým geografom Danielom Gurňákom, etnologičkou Martou Botikovou, lekárom Rastislavom Kučinským, dizajnérom Martinom Bajaníkom, mediálnym vedcom Jurajom Rusnákom, politologičkou Darinou Malovou, sociálnou psychologičkou Barbarou Lášticovou a sociológom Miloslavom Bahnom.

Ľubomír Bajaník (1977, Zlaté Moravce) vyštudoval históriu a anglický jazyk na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde ukončil aj doktorandské štúdium na katedre žurnalistiky. Je dlhoročný moderátor, redaktor a scenárista Slovenskej televízie. Pripravuje reportáže, moderuje Správy STVR, cyklus SK dejiny a spoločenské podujatia. Pôsobí ako odborný asistent na Katedre žurnalistiky FiF UK, je autorom a spoluautorom štúdií o dejinách médií.

túto knihu píšem 66 rokov prečítate ju za hodinu stlačený čas ako polievka v maggi kocke ako sperma dinosaura v ľadovcovej kvapke

Čo je zaujímavejšie? Obrovský vesmír plný hviezd, planét, objektov a možnosti pozerať sa do minulosti? Naša planéta Zem, ktorej vnútro je pre nás vizuálne nedostupné? Ľudské telo, ktoré je neuveriteľným „vesmírom“ buniek? Ľudský mozog pozostávajúci z takmer 90 miliárd neurónov a hostiaci naše vedomie? Alebo gény, mikroskopické nosiče informácie, ktoré určujú naše biologické vlastnosti a zároveň uchovávajú príbeh evolúcie života na Zemi? Veda je dobrodružstvom rozumu a predstavivosti.

Objavenie osobných vecí autorovho strýka Ondreja Hirscha a jeho zápiskov z terezínskeho geta spustilo pátranie po osudoch ďalších rodinných príslušníkov. Jeho druhý strýko Armin Hirsch sa zapojil do Slovenského národného povstania, bol zajatý a popravený v Kremničke. Prastarí rodičia sa po vypuknutí povstania skrývali v podkroví štátnej pošty na Lúkach pod Makytou. Nevydržali psychický tlak a pár dní pred prechodom frontu sa dobrovoľne vydali do rúk žandárov. Pri pátraní po osudoch blízkych príbuzných sa vynoril širší kontext udalostí, ktorých sa oni stali obeťou. Predovšetkým, ako vznikol militantný antisemitizmus, aké sú jeho korene a prejavy a najmä príčiny? Je ľudská zloba historicky limitovaná iba antagonizmom menšinovej (židovskej) a kresťanskej, moslimskej, či inej väčšinovej kultúry? Je násilie vlastné človeku? Autor sa pokúsil formulovať východiská, globálne aj individuálne možnosti riešenia otázky Dobra a Zla.

Vladimír Vávra (1947, Ostrava). Študoval na SVŠT a FF UK v Bratislave, absolvoval postgraduálne štúdium na VŠE v Prahe ekonomiku zahraničného obchodu. Venoval sa zahraničnému obchodu, pracoval ako riaditeľ firmy pre výstavbu obytných budov, športových stavieb a regionálnej infraštruktúry. Popri odborných publikáciách vydal vlastným nákladom knihy rozprávok pre deti.

Viac ako tridsať poviedok, ktoré autor napísal v istom časovom rozmedzí, inšpirovaný neustálym dianím v okolí a pozorovaním správania ľudí. Nie je to opis. Dej vtiahne čitateľa tak, že si sám vytvorí prostredie. Sú to príbehy s príchuťou magického realizmu, od takmer kriminálnych zápletiek, cez napínavé trilery až po krutú realitu.

Maroš Andrejčík (1972, Humenné), prozaik, autor literatúry pre deti aj dospelých. Debutoval knihou Cartel A. Vydal knihy poviedok Niečo, knihu pre deti Ja, hviezda Michaela, v Čechách mu vyšiel román Kundrattoff, muž, který zažil příliš mnoho. Je spoluautorom knihy Miniromány. Spolupracoval pri písaní divadelných hier pre Krajské osvetové stredisko v Košiciach. Pracoval v mnohých profesiách doma aj v zahraničí. Žije a pracuje v Humennom.

JUDr. Milan Hodža (* 1878, Sučany, Rakúsko-Uhorsko – † 1944, Clearwater, USA), slovenský politik, štátnik a publicista. Bol úradujúci prezident Česko-slovenskej republiky, jedenásty, prvý slovenský, predseda vlády Česko-Slovenska a viackrát minister. Napriek tomu, že v slovenskej, ale aj v česko-slovenskej politike, bol ojedinelým zjavom, veľa sa o ňom nevie, nepublikuje. Sám bol zapálený novinár a žurnalistike sa venoval už od svojich dvadsiatych rokov, o sebe toho veľa nenapísal. Zrejme však hlavná príčina tkvie v tom, že žiadnemu režimu celkom nevyhovoval. Pre ľudákov bol počas slovenského štátu čechoslovakista. Pre komunistov po roku 1948 bol predstaviteľ buržoázie a jeden z vinníkov Mníchovskej dohody. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa pri jeho mene spomínali mnohé „smrteľné“ politické hriechy, ale nakoniec ho vzali na milosť. No, ako sa hovorí v jednej anekdote, zlý dojem, aj po vysvetlení situácie, zostal. Kniha približuje čitateľovi život a politické pôsobenie Milana Hodžu v novodobých slovenských dejinách.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vyšli mu zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát, Prezidentka a Predseda a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš, Osuský – zabudnutý diplomat a Juriga– kňaz, buditeľ, politik. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

Básničky pre detičky od najútlejšieho veku. Na ukolísanie i pobavenie. Krátke básničky a riekanky z dedinského prostredia, o kohútovi, ktorý chcel odísť do mesta, o stratenom mackovi, ktorému pomohli sovy, alebo o bylinkách, ktoré prospievajú ako telu tak aj duši.

Tatiana Chovancová (1976, Dolný Kubín), absolventka strednej ekonomickej školy v Martine, žije v Liptovskom Mikuláši, venuje sa podnikaniu v cestovnom ruchu na Liptove, kde aj tvorí. Napísala knižku básničiek pre deti predškolského veku Básničky od Táničky.

Geografická poloha v hraničnom trojuholníku, v blízkosti Dunajského veľtoku, oddávna predurčovala Jarovce, aby sa stali dôležitou križovatkou obchodných ciest, vojenských ťažení, či prosperujúcim a strategicky dôležitým hospodárskym a ekonomickým zázemím.Na tomto území sa nachádzalo súvislé osídlenie od prehistorických čias až po súčasnosť. Dôležitým medzníkom v histórii obce bol príchod Chorvátov. Autori mapujú históriu Jaroviec do polovice 20. storočia, kedy 15. októbra 1947, na základe Parížskej dohody, boli spolu s Rusovcami a Čunovom, pričlenené k Československu. Kniha vychádza k osemstému výročiu prvej písomnej zmienky o Jarovciach 1208 – 2008.

Pálffyovci patria k najvýznamnejším uhorským aristokratickým rodom v dejinách Uhorského kráľovstva a habsburskej monarchie. Ich osudy sú úzko späté s dnešným územím Slovenska. Autorka v piatich kapitolách sleduje príbehy zo zákulisia tohto rodu. Vydáme sa na potulky po Európe kam posielali Pálffyovci svoje deti na drahé a často aj nebezpečné štúdijné cesty. Po štúdiu sa mladíci vracali domov a museli sa porozhliadnuť po výhodnej partii na sobáš. Lukratívne sobáše súviseli s bohatstvom a politickou mocou Pálffyovcov. Pavol Pálffy, politik s vášňou pre veľkolepé stavebné projekty často míňal štátne financie aj na výstavbu svojich barokových sídiel. Medzi vplyvnými ženami z rodu Pálffyovcov bola aj úspešná dvorná dáma a kráľovská metresa Jozefa I. Palatín Ján Pálffy bol slávny vojenský veliteľ a kontroverzný politik.

Mgr. Anna Fundárková, MA, PhD. (1975, Bratislava). Študovala históriu a nemčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Od roku 1998 nastúpila na Historický ústav SAV. Po obhajobe dizertačnej práce o palatínovi Pavlovi Pálffym pôsobí ako vedecká pracovníčka na Oddelení dejín raného novoveku v Historickom ústave SAV v Bratislave. Študovala diplomaciu a medzinárodné vzťahy na Deutschsprachige Andrássy Universität v Budapešti, kde získala titul MA. Venuje sa dejinám uhorskej aristokracie v ranom novoveku, politickým, diplomatickým a vojenským dejinám habsburskej monarchie a problematike viacjazyčnosti v stredoeurópskom prostredí. Je vedúcou VEGA-projektu SAV „Ženy z polosveta. Neviestky, odalisky, konkubíny, kurtizány a kráľovské metresy v našich dejinách“. Publikuje a prednáša, je autorkou viacerých monografií, zborníkov, vedeckých štúdií aj vedecko-populárnych článkov. Účinkovala v televíznych reláciách SK Dejiny a v podcastoch Dejiny SME.