Slovenská ľudová rozprávka Tri citróny je podobenstvom o srdci. Dvojica autorov: kardiológ a člen Nadácie C. G. Junga v New Yorku Rastislav Kučinský a poetka a esejistka Dana Podracká interpretujú jej obsah metódami historiografie, symboliky či psychoanalýzy ako aj rozkrývaním archetypálnych prvkov obraznosti. Vychádzajú z judaisticko-kresťanskej tradície, v ktorej nachádzajú odkazy na symboliku citrónov, skleného vrchu či stupňov zasväcovania počas putovania za výlučnou podobou ľudskej Božej lásky. Interpretácie oboch autorov sú poctou Pavlovi Dobšinskému. Poskytujú presahy do súčasnosti (Pieseň Citrón hudobnej skupiny U2 či podobenstvá zo súčasnej poézie) ako aj do priestorov metafyziky. Každý človek nesie v sebe stopy kultúrnych kódov, ktoré majú podiel na posúvaní jednotlivcov aj spoločenstva do vyššej sféry vedomia. Umenie neexistuje bez transformácie a platí to aj o reflektovaní podôb erosu a thanatosu z doby, v ktorej žili naši predkovia až po súčasnosť.

Rastislav Kučinský (1971, Spišská Nová Ves), študoval medicínu v Košiciach. Po skončení PhD programu na Šafárikovej LF nastúpil na postgraduálne štúdium v Mount Sinai v New Yorku, neskôr na kardiologický postgraduál v Indianapolise. Je členom Nadácie C. G. Junga v New Yorku. Venuje sa témam ako interpretácia snov, rozprávok, mytológia, kreativita, psychológia, umenie, analýza jaskynných malieb a iné. Je autorom knihy Kto zaklial čiernu paničku - Psychologická interpretácia niektorých slovenských rozprávok. Dana Podracká (1954) poetka a esejistka. Vydala desať básnických zbierok. Ako esejistka sa profilovala napríklad knihami Mytológia súkromia, Slovenské tabu, Mytológia slovenských rozprávok, Hlbiny slovenskej identity a iné.

Z identity sa nedá vystúpiť ani utiecť, pretože tvorí stred našej integrity. Eseje Dany Podrackej načierajú do hlbín slovenskej identity. Originalita kultúry má svoju tvár, za ktorou sa ukrývajú známe i neznáme tváre histórie. Autorku zaujímajú myšlienky, postoje a činy tých, ktorí sa spolupodieľali na duchovných dejinách Slovákov. Nepostupuje lineárne, ale cez okruhy tém ako sú zranenia identity, mentálne obrazy, archetypy prežitia či identita online – od Tatarkovej Obce božej po Dobšinského archetypy prežitia, od tajomných znakov na krasliciach z Polichna po evanjelium podľa Hviezdoslava, od chazarskej polemiky po bytie s avatarmi v kyberpriestore.

Dana Podracká (1954) poetka a esejistka. Od svojho debutu Mesačná milenka (1981) vydala desať básnických zbierok, naposledy Paternoster (2018). Ako esejistka sa profilovala knihami Mytológia súkromia (1995), Paradiso (1998), Bytostné stretnutie (2000), Slovenské tabu (2001), Jazyky z draka. Mytológia slovenských rozprávok (2002), diptych Pani Cogito. Mýtus o celistvosti & Zielpunkt. Mýtus o vernosti (2005), Hystéria siberiana (2009), Zatykač na Štúra (2015) a Timrava vo výbere Dany Podrackej (2018). Píše aj pre deti.