Najväčší rozmach židovskej komunity v Žiline nastal v rokoch 1918 – 1938. Židia sa významne podieľali na spoločenskom, hospodárskom, kultúrnom i športovom živote Žiliny. Čitateľ sa oboznámi s významnými rodinami a osobnosťami, ale aj s príbehmi obyčajných ľudí, do osudov ktorých kruto zasiahol holokaust a povojnové udalosti. Aká bola Žilina a v nej židovská komunita v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju vtedy mladí Fried, Klein alebo Hecht považovali za pupok sveta, za najkrajšie mesto, keď ich svet ohraničovali Rajčianka, Dubeň, korzo, či prísny riaditeľ Šalgo v židovskej ľudovej škole? Židia boli integrálnou súčasťou Žiliny, významne sa podieľali na jej rozvoji, bolo to ich mesto, cítili sa v ňom doma, chceli v ňom žiť. V polovici tridsiatych rokov 20. storočia mala Žilina necelých 18000 obyvateľov, z toho okolo 2500 Židov. Medzi nimi bolo mnoho lekárov, právnikov, obchodníkov, úspešných priemyselníkov. Menej sa vie o Židoch, ktorí sa sem prisťahovali z Haliče, Podkarpatskej Rusi či východného Slovenska. Tí boli väčšinou chudobní, živili sa fyzickou prácou. Posmešne ich prezývali fiňáci alebo Fíni, lebo hovorili iba v jidiš, a keď sa ich opýtali odkiaľ sú, odpovedali napríklad „fin Berehovo“ (z Berehova).

Peter Frankl (1947, Žilina). Vo svojich prózach sa sústreďuje na zobrazovanie osudov židovskej komunity na Slovensku. Napísal knihy Byť židom, biť žida, História nielen nášho rodu, V mene krvi, Spánok prebudených, Tikot židovských hodín a ďalšie. Žije v Prahe. Pavel Frankl (1949, Žilina). Ako bývalý hokejista roky prispieval do odborného časopisu TIP. Z pozície predsedu židovskej náboženskej obce v Žiline sa podieľa na vydávaní diel svojho brata Petra so židovskou tématikou a je spoluautorom knihy Židovská Žilina.

V minulosti kolorit Topoľčian výrazne dotvárala početná, hospodársky a spoločensky významná židovská komunita. K obrazu Topoľčian zo začiatku 20. storočia patrilo námestie lemované židovskými obchodmi či pôsobivá stavba synagógy, ktorá patrila k najkrajším na Slovensku. Rozvoj topoľčianskej židovskej komunity násilne ukončili vojnové roky a holokaust. Čo je však zarážajúce, protižidovské nálady pretrvali v Topoľčanoch aj po skončení druhej svetovej vojny a vyústili židovského pogromu. Kniha približuje osudy židovských rodín Büchlerovcov, Friedovcov, Bachnárovcov, Braunovcov, Deutelbaumnovcov, Grünwaldovcov a ďalších, ktoré autorky spracovali na základe osobných stretnutí a rozhovorov s preživšími. Z Topoľčian pochádzal Robert Jehošua Büchler, autor Encyklopédie židovských náboženských obcí na Slovensku aj Walter Rosenberg, známy pod menom Rudolf Vrba, ktorý v roku 1944 s Alfrédom Wetzlerom utiekli z Osvienčimu.

PhDr. Katarína Beňová (1976) absolvovala štúdium histórie a estetiky na Filozofickej fakulte UKF v Nitre a rozširujúce štúdium psychológie pre učiteľov na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Počas svojej múzejnej a pedagogickej praxe sa venuje regionálnym dejinám, tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Je predsedníčkou Krúžku historikov Slovenskej historickej spoločnosti v Topoľčanoch, ktorý pripravuje semináre, prednášky. Mgr. Helena Kopecká (1955) absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odbor dejepis a občianska náuka. Počas pedagogickej praxe sa zapojila do projektov o holokauste. Autorky spolupracovali na realizácii stálej expozície Z dejín židovskej komunity v Topoľčanoch na miestnom židovskom cintoríne. V spolupráci s Občianskym združením Židovský cintorín Topoľčany sa venujú jeho pasportizácii.

Kniha o vzťahoch medzi komunistickou mocou a židovskou komunitou v rokoch 1945 – 1992. Autori sa opierajú o poznatky z historických, archívnych a etnologických výskumov, využívajú údaje z umeleckej a memoárovej literatúry a autentické spomienky pamätníkov, ktoré vytvárajú pestrý pohľad na povojnové obdobie až do roku 1992. Skúmajú situáciu v židovskej komunite krátko po oslobodení, po návrate židov, ako sa vyrovnávali s následkami holokaustu, ale aj ich kontakty s inštitúciami štátnej moci. Samostatné kapitoly sa venujú politickým procesom na Slovensku, sebaobranným reakciám židovských inštitúcií a jednotlivcov (emigrácia, „život s maskou“, lojalita), reflexiami šesťdesiatych rokov, obdobím normalizácie a situáciou židovskej komunity po novembri 1989.

PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951) pôsobí od roku 1975 v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV v. v. i., v súčasnosti ako vedúci vedecký pracovník. Zaoberá sa urbánnou etnológiou s dôrazom na spoločenský život v Bratislave a predovšetkým sociálnou kultúrou židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí. Uverejnil viac ako 20 knižných publikácií a množstvo vedeckých štúdií, ktoré vyšli v slovenských aj zahraničných odborných časopisoch. Doc. Mgr. Ivica Štelmachovič Bumová, PhD. (1971). Študovala na FiF UK v Bratislave, dvojodbor história a etnológia. Pôsobí na Katedre porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Sústreďuje sa na výskum židovskej komunity na Slovensku v 20. storočí. Ťažiskovou témou jej odborného záujmu je problematika vzťahu štátu k židovskej komunite na Slovensku v rokoch 1945 – 1989 a tzv. „starý“ antisemitizmus.

Iba niekoľko mesiacov po skončení 2. svetovej vojny sa 24. septembra 1945 v Topoľčanoch odohrali krvavé násilnosti, ktoré sú známe ako ,,topoľčiansky protižidovský pogrom". Jeho priebehom a vyšetrovaním sa zaoberali vtedajšie najvyššie štátne orgány na Slovensku a v ČSR. Udalosť mala veľký ohlas doma aj v zahraničí. Napriek tomu, akoby sa na tieto udalosti zabudlo. Topoľčiansky pogrom nebol podrobnejšie rozpracovaný ani v slovenskej historiografii. V monografii mesta Topoľčany je tejto udalosti venované len niekoľko riadkov. Autorky sa opierajú o archívny výskum a prinášajú osobné výpovede svedkov udalostí. Popisujú príčiny, priebeh pogromu, jeho vyšetrovanie a dôsledky, medzi ktoré patril najmä postupný odchod Židov z Topoľčian.

Kniha ponúka jedinečný pohľad na životy štiavnických Židov prostredníctvom básnických epitafov na náhrobných kameňoch. Každý nápis na náhrobku je originálnou poctou zosnulému, odhaľuje jeho osobnosť, osud a miesto v komunite. Tieto poetické verše sú doplnené o autentické životné príbehy, ktoré autorka zrekonštruovala na základe historických prameňov, rodinných spomienok a archívnych záznamov. Sú to príbehy ľudí, ktorý tu žili svoj každodenný život a ich telá spočívajú na malebnom cintoríne nad Banskou Štiavnicou. Čitateľ sa ponorí aj do stručnej histórie pochovávania v židovských komunitách, čo sa vždy spája aj s akousi mystikou pretkanou mnohými poverami a predsudkami. Ako sa pochovávalo na štiavnickom židovskom cintoríne, ktorý leží ukrytý v strmom kopci neďaleko legendárneho Nového zámku? Aké boli vzájomné rodinné putá pochovaných na cintoríne?

Beata Rückschloss Nemcová (1970) sa narodila v Banskej Štiavnici, vyštudovala pedagogiku a prekladateľstvo/tlmočníctvo v Banskej Bystrici a Bratislave. Počas pedagogickej praxe sa začala venovať tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Urobila mnoho rozhovorov so svedkami vojnového besnenia, ktoré vyústili do publikovania knihy História židovskej náboženskej obce v Banskej Štiavnici, na ktorej pracovala s viacerými autormi. Popri práci súdneho tlmočníka a prekladateľa sa venuje výskumu a pátraniu po nových faktoch o židovskej komunite a rekonštrukcii židovského cintorína v Banskej Štiavnici.

Kniha Židia na Slovensku Povojnové generácie prezentuje doterajšie poznatky z etnologických výskumov druhej a tretej poholokaustovej generácie, nevynecháva však ani prvú generáciu. Okrem úvodnej a záverečnej informatívnej časti je text rozdelený do troch blokov (Generácia prežitia; Deti holokaustu; Súčasnosť a budúcnosť komunity). S využitím metódy oral history autor absolvoval viac ako 70 hĺbkových rozhovorov, zameraných na témy ako osud rodičov počas holokaustu, identita, medzigeneračná komunikácia či prenos traumy. Vzhľadom na skutočnosť, že židovskú komunitu v uplynulých sto rokov negatívne zasiahli tri veľké emigračné vlny (deportácie v období holokaustu, „alija nádeje“ do Palestíny/Izraela krátko po oslobodení a reakcia na okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968) autor prináša aj poznatky a názory ľudí, ktorí zvolili toto riešenie, neprerušili však spojenie so Slovenskom.

PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951) pôsobí od roku 1975 v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV v. v. i., v súčasnosti ako vedúci vedecký pracovník. Zaoberá sa urbánnou etnológiou s dôrazom na spoločenský život v Bratislave a predovšetkým sociálnou kultúrou židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí. Uverejnil viac ako 20 knižných publikácií a množstvo vedeckých štúdií, ktoré vyšli v slovenských aj zahraničných odborných časopisoch.