Rozprávač Rafael Šlemilovič neustále provokuje Šťastenu i roduverných Francúzov. A to napriek tomu – či práve preto? – že má v mene omen schlemielstva, tej jedinečnej kombinácie slaboduchého, neohrabaného a naivného Žida-smoliara, ktorý "keď si otvorí obchod s lampami, slnko začne svietiť aj v noci". Spolu s miliónmi zdedí neliečiteľnú TBC. Čo je v jeho príbehu skutočné, čo výmysel a čo púhy prelud, ktorému tento novodobý Candide uveril? Skutočnosť však býva často neuveriteľnejšia ako výmysly. Rafael putuje v čase. Stretáva Hitlera i Mauricea Sachsa, tyká si s Göringom, Himmlerom i Stülpnagelom. Stáva sa Oficiálnym Židom Tretej ríše. Jeho milenkami sú prosté dievčence z vidieka, šľachtičné zo starobylých rodov, ba i Hitlerova láska Eva Braunová. Románová prvotina Patricka Modiana vás pozýva na divokú Tour de France. Prvý diel tzv. Okupačnej trilógie, Námestie Étoile, nestratil nič zo svojej sviežosti a aktuálnosti ani po vyše polstoročí od jeho vydania. Za každou zákrutou číha prekvapenie. Pripútajte sa, prosím.

Patrick Modiano (*1945), laureát Nobelovej ceny za literatúru. Narodil sa na parížskom predmestí Boulogne-Billancourt ako syn židovského biznismena a flámskej herečky. Malého Patricka vychovávali matkini rodičia. Po francúzsky sa naučil až v škole. Po smrti mladšieho brata Rudyho v roku 1957 sa rodičia rozviedli. Dospieval u pestúnov v rôznych kútoch Francúzska, zmaturoval v savojskom Annecy. Na univerzitu sa prihlásil, aby nemusel narukovať. Štúdium nedokončil. S otcom mali problematický vzťah. Po dosiahnutí plnoletosti sa už nikdy nestretli. Literárne ambície v ňom podporovali matkini priatelia. Do literárnych kruhov ho uviedol Raymond Queneau. V roku 1968 vydal román La Place de l’Étoile, v ktorom ako prvý otvoril tému kolaborácie francúzskych úradov s nacistami pri likvidácii židovského obyvateľstva. Patrick Modiano je držiteľom Veľkej ceny francúzskej Akadémie, Goncourtovej ceny, Rakúskej štátnej ceny a ďalších. V zdôvodnení Nobelovej ceny za literatúru v roku 2014 sa spomína jeho „... mimoriadne umenie vyvolať spomienky aj na tie najťažšie uchopiteľné ľudké osudy... (a)... hlboký ponor do života Parížanov v čase nacistickej okupácie.“ Žije a tvorí v Paríži, kde sa odohráva dej väčšiny jeho diel. Hovorí sa o ňom ako o Marcelovi Proustovi súčasnosti.

Okružné bulváre je posledný Modianov román z tzv. okupačnej trilógie (Les Boulevards de ceinture, La Place de l’Étoile a La Ronde de nuit), v ktorej autor novátorsky stvárnil každodennú realitu rokov 1940 – 45, ako aj jej posolstvo a dopad na povojnové roky, v ktorých sa Francúzsko vyrovnávalo s kolaborantmi a nacistami. Modiano ako prvý o týchto chúlostivých témach písal priamo a otvorene. Rozprávač príbehu sleduje obžerstvá a hýrenie troch vojnových profitérov, operujúcich pravdepodobne pod ochrannými krídlami francúzskeho gestapa: vydavateľa kolaborantských novín, záhadného grófa a vyslúžilého legionára a tiež svojho otca, pred vojnou úspešného obchodníka, teraz poradcu a účtovníka pri ich temných obchodných operáciach. Prví dvaja ho majú zjavne v hrsti a využívajú jeho mimoriadne obchodné schopnosti výmenou za to, že taja jeho židovský pôvod. Rozprávač cestuje v čase a uvádza príbehy z detstva, z obdobia predtým, ako ho otec opustil. Rozpráva o jeho neúspešných obchodných transakciách, pri ktorých mu robil asistenta, o jeho snoch a spomienkach. V čase rozprávania (1942 – 44) ho už otec vôbec nespoznáva, až do chvíle, kedy sa rozprávač rozhodne zavraždiť jedného z protagonistov štvavej protižidovskej kampane a spolu s otcom odchádzajú ukradnutým autom do nočného Paríža, do miest, ktoré kedysi spolu navštívli, kde im hrozí zatknutie, deportácia a smrť. V závere sa dozvieme, že aspoň jeden z nich prežil.

Patrick Modiano (*1945). Laureát Nobelovej ceny za literatúru. Narodil sa na parížskom predmestí Boulogne-Billancourt ako syn židovského biznismena a flámskej herečky. Malého Patricka vychovávali matkini rodičia. Po francúzsky sa naučil až v škole. Po smrti mladšieho brata Rudyho v roku 1957 sa rodičia rozviedli. Dospieval u pestúnov v rôznych kútoch Francúzska, zmaturoval v savojskom Annecy. Na univerzitu sa prihlásil, aby nemusel narukovať. Štúdium nedokončil. S otcom mali problematický vzťah. Po dosiahnutí plnoletosti sa už nikdy nestretli. Literárne ambície v ňom podporovali matkini priatelia. Do literárnych kruhov ho uviedol Raymond Queneau. V roku 1968 vydal román La Place de l’Étoile, v ktorom ako prvý otvoril tému kolaborácie francúzskych úradov s nacistami pri likvidácii židovského obyvateľstva. Patrick Modiano je držiteľom Veľkej ceny francúzskej Akadémie, Goncourtovej ceny, Rakúskej štátnej ceny a ďalších. V zdôvodnení Nobelovej ceny za literatúru v roku 2014 sa spomína jeho „..mimoriadne umenie vyvolať spomienky aj na tie najťažšie uchopiteľné ľudké osudy... (a) ...hlboký ponor do života Parížanov v čase nacistickej okupácie.“ Žije a tvorí v Paríži, kde sa odohráva dej väčšiny jeho diel. Hovorí sa o ňom ako o Marcelovi Proustovi súčasnosti.

Do samotárskeho života Jeana Daragana vstúpia záhadné osoby, ktoré našli jeho adresár. V nenápadnom zošitku je meno, ktoré v ňom vyvolá spomienky na rané detstvo, na ľudí a veci, ktoré sa snažil navždy opustiť. Pamäť, v jej večnom a márnom zápase so zabúdaním, ho zavedie na miesta a do dôb, ktoré ovplyvnili jeho mladosť, do dôb, kedy sa snažil poodhaliť závoj, za ktorým ostali nevyriešené záhady Paríža, Francúzska i jeho vlastného života. Čo sa vlastne stalo naozaj a čo bol iba prelud?

Patrick Modiano Syn židovského obchodníka a Flámky, narodil sa 30. júla 1945 na parížskom predmestí Boulogne-Billancourt. Modianov prvý román, La Place de l’Étoile (1968), mu priniesol trvalú priazeň čitateľov i odborníkov. Odvtedy publikoval tridsať románových próz, ktoré vo Francúzsku patria medzi stálice. Je autorom viacerých filmových scenárov, kníh pre deti a divadelných hier. Patrick Modiano získal mnohé významné ocenenia. Za román Okružné bulváre získal už v roku 1972 Veľkú cenu Francúzskej akadémie. Opakovane však odmietol ponuku stať sa členom tohto „klubu nesmrteľných“. Vyhýba sa médiám a úzkostlivo si stráži súkromie. Román Aby si sa nestratil v našej štvrti vyšiel krátko pred vyhlásením Nobelovej ceny za literatúru pre rok 2014, ktorú získal za „umenie pamäte, vďaka ktorému dokázal sprítomniť aj tie najprchavejšie ľudské osudy a odhaliť svet Okupácie“.

Ako sa stať zradcom a ako ním nebyť? To je otázka, ktorú si kladie hrdina príbehu, ktorý zároveň pracuje pre francúzske Gestapo aj odbojovú sieť. Táto dilema ho privedie k mučeníctvu, jedinému možnému úniku. Román Patricka Modiana Nočná hliadka (La Ronde de nuit), spolu s románmi Námestie Étoile a Okružné bulváre tvoria tzv. Okupačnú trilógiu – tri romány, odohrávajúce sa v Paríži počas okupácie v rokoch 1940-1944. Z nich práve Nočná hliadka najprenikavejšie odhaľuje temné stránky spoločnosti a jednotlivcov. Osamelosť a vykorenenosť jednotlivca vystaveného na jednej strane bezuzdnému vyčíňaniu kolaborantov, profitérov a francúzskeho Gestapa, a na strane druhej prázdnym gestám a alibizmu francúzskeho dôstojníctva v ilegalite, ktoré sa považovalo za jediných oprávnených predstaviteľov odboja – za predpokladu, že skutočnú “špinavú prácu” za nich odvedie niekto iný. Rozprávač sa stáva dvojitým agentom, aby mohol ochrániť dve bezbranné bytosti. Jeho skutočnú identitu sa čitateľ nedozvie: pozná len dvojicu krycích mien – podľa toho, ktorá zo strán o ňom práve hovorí. Patrick Modiano touto prekvapivo nežnou i krutou prózou nastavil Francúzsku pravdivé, hoci nelichotivé zrkadlo. Vykonal tým istý druh exorcizmu národa z pohnutého obdobia, ktoré sám nezažil, no ktorého posledné záchvevy citlivo vnímal v dobe písania, a ktoré sú podnes prítomné.

Patrick Modiano (*1945), laureát Nobelovej ceny za literatúru. Narodil sa na parížskom predmestí Boulogne-Billancourt ako syn židovského biznismena a flámskej herečky. Malého Patricka vychovávali matkini rodičia. Po francúzsky sa naučil až v škole. Po smrti mladšieho brata Rudyho v roku 1957 sa rodičia rozviedli. Dospieval u pestúnov v rôznych kútoch Francúzska, zmaturoval v savojskom Annecy. Na univerzitu sa prihlásil, aby nemusel narukovať. Štúdium nedokončil. S otcom mali problematický vzťah. Po dosiahnutí plnoletosti sa už nikdy nestretli. Literárne ambície v ňom podporovali matkini priatelia. Do literárnych kruhov ho uviedol Raymond Queneau. V roku 1968 vydal román La Place de l’Étoile, v ktorom ako prvý otvoril tému kolaborácie francúzskych úradov s nacistami pri likvidácii židovského obyvateľstva. Patrick Modiano je držiteľom Veľkej ceny francúzskej Akadémie, Goncourtovej ceny, Rakúskej štátnej ceny a ďalších. V zdôvodnení Nobelovej ceny za literatúru v roku 2014 sa spomína jeho „... mimoriadne umenie vyvolať spomienky aj na tie najťažšie uchopiteľné ľudké osudy... (a)... hlboký ponor do života Parížanov v čase nacistickej okupácie.“ Žije a tvorí v Paríži, kde sa odohráva dej väčšiny jeho diel. Hovorí sa o ňom ako o Marcelovi Proustovi súčasnosti.