Bratislava v medzivojnových rokoch mala povesť tolerantného mesta. Veď kto by v rozhádanej republike neobdivoval viechy, kde Nem­ci s Čechmi a Slováci s Maďarmi popíjali svoje vínko v dobrej zhode. Alebo korzo, ktoré bolo spoločné. V uliciach zneli všetky jazyky mesta, plynul tu každodenný život, slávilo sa i oddychovalo. Nedele venovali Prešporáci i noví Bratislavčania prechádzkam, aj v širokom okolí. Mesto ponúkalo všelijaké vône a zaujímavosti, ku ktorým patrili bizarné postavičky ulice. Takáto pohoda sa však nezrodila spolu s republikou. Z nepokojného Pressburgu – Požone – Prešporka do pokojnej Bratislavy viedla spletitá cesta.

Daniel Luther (1950, Bratislava) je vedecký pracovník Ústavu etnológie SAV. Vo svojich výskumných prácach sa zameriava na vývin mestského spoločenstva Bratislavy v 20. storočí, súčasné transformačné procesy a sociálnu a kultúrnu diverzitu mesta.

Starodávne mesto Pressburg, v 19. storočí aj s oficiálnym názvom Pozsony, mesto korunovácií 18 panovníkov rakúskej monarchie za uhorských kráľov, bolo v roku 1919 pomenované slovenským názvom Bratislava. Je to začiatok obdobia, ktorým chceme čitateľa previesť. Turbulentnými rokmi 20. storočia, ale aj prechodom do prvých rokov 21. storočia, v ktorých doznievali problematické spoločenské procesy po Nežnej revolúcii v roku 1989. V stručnom prehľade sú popísané hlavné etapy vo vývine mesta od začlenenia do československého štátu po dnešné dni.

Daniel Luther (1950, Bratislava), vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. Vo svojich výskumných prácach sa zameriava na vývin mestského spoločenstva Bratislavy v starších obdobiach i v súčasnosti, sociálnu a kultúrnu diverzitu v mestskom a vidieckom prostredí.

Slovensky zmýšľajúci obyvatelia starého Prešporka nežili za monarchie v ľahkých pomeroch. Uhorský režim bol vo vojnových rokoch k národným idealistom ešte prísnejší. Ale ani Nemci a Maďari to nemali jednoduché, keď sa monarchia rúcala a československí legionári obsadili mesto. Za vojskom prišli vo veľkom počte občania novej, pre nich nechcenej republiky. Česi a Slováci – politici, četníci, úradníci, učitelia, obchodníci, podnikatelia rozličného druhu… Našli si tu nový domov, zvykali si na prostredie, stali sa súčasťou etnicky premiešanej spoločnosti. Vzájomné vzťahy boli jemne povedané premenlivé. V prvej dekáde sa pomery postupne upokojili, až kým neprišla kríza. Hospodárska, ale aj politická. Česko-slovenské vzťahy komplikoval najprv autonomizmus, neskôr nacionalizmus a aby toho nebolo dosť, aj fašizmus. Putovanie ľudí, ideí a ideálov z monarchie do republiky, cez krátke obdobia autonómie a Slovenského štátu do vojnovej republiky má pestrú škálu zaujímavých osobných aj spoločenských príbehov.

Daniel Luther (1950, Bratislava), vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Vo svojich výskumných prácach sa zameriava na vývin mestského spoločenstva Bratislavy v starších obdobiach i v súčasnosti, sociálnu a kultúrnu diverzitu v mestskom a vidieckom prostredí.