Od vydania knihy Pozsony város, utcái és terei – Ulice a námestia Bratislavy (1905) uplynulo vyše sto rokov. Čitateľom sa dnes dostáva do rúk druhé slovenské vydanie. Bratislava mala začiatkom 20. storočia päť mestských častí (Altstadt, Ferdinadstadt, Franz Josefstadt, Theresienstadt a Neustadt). Prvý mestský obvod je pôvodnou a najstaršou časťou Bratislavy. Historické jadro bolo kedysi obkolesené hradbami s obrannými vežami, cvingrami a baštami. Po stáročia si zachovalo pôvodný pôdorys, ulice a námestia v takmer nezmenenej podobe. Naša prechádzka Starým mestom vedie Michalskou ulicou k Rybárskej bráne a odtiaľ popri bývalých hradbách okolo Dómu Sv. Martina, kostolov a kostolíkov, palácov a pamätníkov a ukončí sa na Hlavnom a Primaciálnom námestí. V tomto priestore sa tvorili dejiny mesta a v najslávnejších dobách aj dejiny Rakúsko-Uhorska. Sídlili tu významné inštitúcie, bývala tu uhorská šľachta, korunovali kráľov, zasadal Uhorský snem. Ortvay podrobne popisuje históriu jednotlivých domov, spomína osobnosti a udalosti, ktoré ovplyvnili dejiny nášho mesta.

Tivadar Ortvay – historik, vysokoškolský učiteľ (Ciclava Monta, 19. 11. 1843 – Budapešť 8. 7. 1916), pochovaný v Bratislave. Študoval na bohosloveckom seminári v Temešvári, bol kaplánom v čanádskej diecéze, profesorom na gymnáziu v Lugoši. Od roku 1875 bol učiteľom histórie na Právnickej akadémii v Bratislave. Absolvoval študijné cesty po Európe a Palestíne.Venoval sa starovekej a stredovekej histórii. Jeho diela, založené na bohatom pramennom materiáli, sú dodnes často citované. Napísal vodopis Uhorska do konca 13. storočia, Dejiny bratislavskej Právnickej akadémie a najmä rozsiahle Dejiny mesta Bratislavy. Je autorom okolo tridsiatich samostatne vydaných prác, štúdií a článkov z oblasti histórie a archeológie.

Od vydania knihy Pozsony város, utcái és terei – Ulice a námestia Bratislavy (1905) uplynulo viac ako sto rokov. Čitateľom sa dnes dostáva do rúk slovenské vydanie. Bratislava mala začiatkom 20. storočia päť mestských častí (Altstadt, Ferdinadstadt, Franz Josefstadt, Theresienstadt a Neustadt). Tretí mestský obvod sa začiatkom 20. storočia nazýval Mesto Františka Jozefa (Franz Josefstadt, Ferencz-József-város) na počesť cisára Františka Jozefa I. Patrilo sem 45 ulíc a námestí. Autor, historik, znalec mesta a vynikajúci rozprávač, nás sprevádza na prechádzke po nábreží Dunaja, cez dnešné Hviezdoslavovo námestie, po Dunajskej ulici až k Ondrejskému cintorínu, cez Poľnú ulicu k Malej stanici na Mlynských nivách a k nákladnému prístavu na Dunaji. Pristavuje sa pri pomníkoch, významných budovách a slávnych osobnostiach, ktoré tu žili a zanechali stopu v dejinách mesta. Kniha je bohato ilustrovaná 130 unikátnymi dobovými fotografiami.

Tivadar Ortvay – historik, vysokoškolský učiteľ (Ciclava Monta, 19.11.1843 – Budapešť 8.7.1916), pochovaný v Bratislave. Študoval na bohosloveckom seminári v Temešvári, bol kaplánom v čanádskej diecéze, profesorom na gymnáziu v Lugoši. Od roku 1875 bol učiteľom histórie na Právnickej akadémii v Bratislave. Absolvoval študijné cesty po Európe a Palestíne.Venoval sa starovekej a stredovekej histórii. Jeho diela, založené na bohatom pramennom materiáli, sú dodnes často citované. Napísal vodopis Uhorska do konca 13. storočia, Dejiny bratislavskej Právnickej akadémie a najmä rozsiahle Dejiny mesta Bratislavy. Je autorom okolo tridsiatich samostatne vydaných prác, štúdií a článkov z oblasti histórie a archeológie.

Od vydania knihy Pozsony város, utcái és terei – Ulice a námestia Bratislavy (1905) uplynulo vyše sto rokov. Bratislava mala začiatkom 20. storočia päť mestských častí (Altstadt, Ferdinadstadt, Franz Josefstadt, Theresienstadt a Neustadt). Podhradie oddávna priťahovalo a inšpirovalo umelcov a fotografov svojou neopakovateľnou atmosférou. Kniha je prechádzkou uličkami od starého židovského cintorína po nábreží Zuckermandlu a Vydrice, cez Rybné námestie so siluetou dómu a synagógy, hore Židovskou a Zámockou ulicou okolo Hradu až po zostup z výšin Hradného vrchu cez spleť malebných uličiek späť na nábrežie. Každá ulica má svoju bohatú históriu, významné budovy a hlavne ľudí, ktorí vytvárali neopakovateľnú atmosféru tejto časti mesta. Opustené, burinou zarastené zbúranisko, miesto najstaršieho osídlenia Bratislavy, kde stáročia pulzoval život, už desiatky rokov čaká na svoje znovuzrodenie.

Tivadar Ortvay – historik, vysokoškolský učiteľ (Ciclava Monta, 19.11.1843 – Budapešť 8.7.1916), pochovaný v Bratislave. Študoval na bohosloveckom seminári v Temešvári, bol kaplánom v čanádskej diecéze, profesorom na gymnáziu v Lugoši. Od roku 1875 bol učiteľom histórie na Právnickej akadémii v Bratislave. Absolvoval študijné cesty po Európe a Palestíne.Venoval sa starovekej a stredovekej histórii. Jeho diela, založené na bohatom pramennom materiáli, sú dodnes často citované. Napísal vodopis Uhorska do konca 13. storočia, Dejiny bratislavskej Právnickej akadémie a najmä rozsiahle Dejiny mesta Bratislavy. Je autorom okolo tridsiatich samostatne vydaných prác, štúdií a článkov z oblasti histórie a archeológie.

Tivadar Ortvay – historik, vysokoškolský učiteľ (Ciclava Monta, 19.11.1843 – Budapešť 8.7.1916), pochovaný v Bratislave. Študoval na bohosloveckom seminári v Temešvári, bol kaplánom v čanádskej diecéze, profesorom na gymnáziu v Lugoši. Od roku 1875 bol učiteľom histórie na Právnickej akadémii v Bratislave. Absolvoval študijné cesty po Európe a Palestíne.Venoval sa starovekej a stredovekej histórii. Jeho diela, založené na bohatom pramennom materiáli, sú dodnes často citované. Napísal vodopis Uhorska do konca 13. storočia, Dejiny bratislavskej Právnickej akadémie a najmä rozsiahle Dejiny mesta Bratislavy. Je autorom okolo tridsať samostatne vydaných prác, štúdií a článkov z oblasti histórie a archeológie. Od vydania knihy Pozsony város, utcái és terei – Ulice a námestia Bratislavy (1905) uplynulo viac ako sto rokov. Čitateľom sa dnes dostáva do rúk slovenské vydanie. Bratislava mala začiatkom 20. storočia päť mestských častí (Altstadt, Ferdinadstadt, Franz Josefstadt, Theresienstadt a Neustadt). II. mestský obvod sa začiatkom 20. storočia nazýval Ferdinandovo mesto (Ferdinandstadt, Nándorváros) na počesť Ferdinanda V., posledného kráľa korunovaného v Prešporku. Prechádzku touto rušnou štvrťou začíname od Palisád po Kozej ulici, okolo Župného domu a Kostola sv. Trojice dolu po námestí SNP, Špitálskou ulicou a cez ulicu 29. augusta späť, nahor cez Kollárovo námestie popred Grassalkowichov palác na Suché mýto. Pozorný a všímavý historik Ortvay nás sprevádza históriou 25 ulíc tejto mestskej časti. Na dobových fotografiách si pripomenieme dnes už väčšinou zbúrané malebné zákutia starého Prešporka.

Tivadar Ortvay – historik, vysokoškolský učiteľ (Ciclava Monta, 19.11.1843 – Budapešť 8.7.1916), pochovaný v Bratislave. Študoval na bohosloveckom seminári v Temešvári, bol kaplánom v čanádskej diecéze, profesorom na gymnáziu v Lugoši. Od roku 1875 bol učiteľom histórie na Právnickej akadémii v Bratislave. Absolvoval študijné cesty po Európe a Palestíne.Venoval sa starovekej a stredovekej histórii. Jeho diela, založené na bohatom pramennom materiáli, sú dodnes často citované. Napísal vodopis Uhorska do konca 13. storočia, Dejiny bratislavskej Právnickej akadémie a najmä rozsiahle Dejiny mesta Bratislavy. Je autorom okolo tridsať samostatne vydaných prác, štúdií a článkov z oblasti histórie a archeológie.

Jeden z najdôležitejších pramenných materiálov o histórii Bratislavy Pozsonyváros útcai és terei z roku 1905 vychádza po vyše sto rokoch aj v slovenskom preklade. Doteraz vyšli 4 diely (Staré mesto, Podhradie, Mesto Františka Jozefa a Ferdinandovo mesto). Na rozdiel od pôvodného vydania, abecedného súpisu prešporských ulíc a námestí v maďarčine, slovenské vydanie je koncipované ako prechádzka mestskou časťou. Tá sa začína na juhovýchode Bratislavy – po Karadžičovej, Legionárskej, Vajnorskej, cez Šancovú a Štefánikovu ulicu – a končí na severe – po Pražskej ulici do Mlynskej doliny.