Peter Salner

knihy autora Peter Salner
obal knihy Prach alebo popol|Kremácia v židovskej komunite na Slovensku z pohľadu etnológie

Prach alebo popol

Peter Salner

23.8.2023
14,90
9788056911464
978-80-569-1146-4

Tradičný judaizmus akceptuje výlučne pochovanie pozostatkov do zeme a zásadne odmieta pohreb spopolnením. Napriek tomu v posledných desaťročiach sa stále častejšie stáva, že príslušníci židovskej komunity uprednostňujú kremáciu. Etnológ Peter Salner v tejto knihe na základe svojich výskumov priam detektívnym spôsobom analyzuje dôvody a následky tohto v minulosti zakazovaného a prakticky neznámeho trendu.

PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.

obal knihy Sedem židovských problémov

Sedem židovských problémov

Peter Salner

18.5.2022
14,90
9788056909805
978-80-569-0980-5

Etnológ Peter Salner sa pokúša definovať problémy židovskej komunity na Slovensku. V siedmich kapitolách prináša odborný (etnologický), ale aj osobný pohľad na problémy súčasnej židovskej kultúry. Zaoberá sa radosťami a problémami etnologického výskumu židovských tém, časom a rozdielmi v jeho vnímaní, dobrovoľnou aj vynútenou migráciou židovskej komunity. Rozsiahly priestor venuje reflexiám na obdobie holokaustu a komunistickej moci. Predmetom jeho výskumu sú osudy synagóg a cintorínov, ktoré ostali opustené po holokauste, premeny židovskej rodiny a sviatkov. V závere sa venuje židovskej identite, vrátane humoru, ktorý tvorí jej neodmysliteľnú súčasť.

PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.

obal knihy Ťažké časy|Roky 1938-1945 v aktuálnom spoločenskom diskurze

Ťažké časy

Editor: Peter Salner

10.12.2020
12,90
9788056906736
978-80-569-0673-6

Tri rôzne pohľady na historické korene a súčasné reflexie vojnového slovenského štátu a holokaustu predstavujú dôležitý prínos k hlbšiemu poznaniu nedávnej minulosti Slovenska a jej presahov do súčasnosti. Napriek časovému odstupu, postupnému odchodu posledných svedkov doby, napriek dostupným historickým faktom, ostáva tento režim aj trištvrte storočia po jeho zániku stále aktuálnym problémom našej spoločnosti. Zuzana Panczová sa zaoberá Protokolmi sionských mudrcov a ich šírením v slovenskom prostredí. V tridsiatych rokoch 20. storočia prispel tento konšpiračný falzifikát k formovaniu antisemitskej propagandy a protižidovského zákonodarstva vojnového slovenského štátu a podieľal sa tak na tragických osudoch desaťtisícov jeho židovských obyvateľov. Daniel Luther sa zaoberá súčasnými reflexiami vyhnania príslušníkov českej menšiny, ku ktorému došlo na prelome rokov 1938 – 1939 už v prvých mesiacoch existencie vojnového štátu. Soňa Gyárfáš Lutherová reflektuje dôsledky arizačných zákonov, ktoré vstúpili do platnosti v roku 1940 a viedli k úplnému ožobráčeniu príslušníkov židovskej komunity na Slovensku.

Daniel Luther, CSc. (nar. 1950 v Bratislave) absolvoval odbor etnológia na FiFUK v Bratislave. Pôsobí ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Špecializuje sa na urbánnu etnológiu a obradovú kultúru. Je spoluautorom viacerých publikácií, medzi inými Taká bola Bratislava, Etnografický atlas Slovenska, Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, Slovakia: European Contexts of the Folk Culture a autorom monografií Zabudnuté priadky: K spoločenskému životu mládeže na Slovensku, Česká komunita v Bratislave 20. storočia, Z Prešporka do Bratislavy, Bratislava Česko-Slovenská (Putovanie z monarchie do Slovenského štátu). Mgr. Soňa G. Lutherová, PhD. (1982 v Bratislave), absolventka Katedry etnológie a kultúrnej antropológie FiFUK, pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV. Venuje sa problematike vizuálnej antropológie, individuálnej a sociálnej identity a pamäti, (post)socializmu a materiálnej kultúry, všíma si aj aplikáciu inovatívnych a reflexívnych metód v etnografickom výskume. Svoje poznatky publikuje v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch a monografiách. Je spolueditorkou monografie Za hranicami vedy? Aplikovaná antropológia v spoločnosti a režisérkou antropologického dokumentárneho filmu Zatopené. V súčasnosti pripravuje celovečerný dokumentárny film Šťastný človek. Napísala tiež knižku pre deti o stereotypoch a inklúzii Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? Mgr. Zuzana Panczová, PhD. (1978 v Žiline). Vyštudovala etnológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV. Zameriava sa na výskum naratívov, skupinovej identifikácie a stereotypov, hlavným predmetom jej záujmu sú súčasné a tradičné povesti, predovšetkým však fámy a konšpiračné teórie. Svoje poznatky priebežne publikovala v zahraničných a domácich vedeckých časopisoch, najmä však v monografii Konšpiračné teórie: témy, historické kontexty a argumentačné stratégie.

obal knihy Holokaust okolo nás|Roky 1938-1945 v kultúrach spomínania

Holokaust okolo nás

Editor Peter Salner • autori Peter Salner, Monika Vrzgulová

7.12.2020
12,90
9788056907443
978-80-569-0744-3

Spomienku na holokaust nemožno obmedziť na formálnu sondu do nie tak dávnej minulosti. Pochopenie jeho následkov vyžaduje nielen poznať osudy, počty a mená zavraždených. K následkom je potrebné zaradiť tiež, ako toto historicky relatívne krátke obdobie ovplyvnilo život preživších a ich potomkov. Ako sa zmenila židovská komunita? Koľko židovských tradícií stratilo nositeľov? A ako tieto straty (ne)vníma majoritná spoločnosť? Niekdajšie hrôzy zároveň varujú pred možným opakovaním. Veď pokusy rehabilitovať režim a vedúce osobnosti vojnového slovenského štátu predstavujú aj dnes aktuálny problém slovenskej spoločnosti.

PhDr. Monika Vrzgulová, CSc. (1965, Trenčín). Študovala na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK v Bratislave. Ako vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na výskum sociálnej a kolektívnej pamäti a identity, na výskum obdobia holokaustu, socializmu a politík spomínania na Slovensku metódou oral history, ako aj na skúmanie problematiky predsudkov a stereotypov v spoločenskom diskurze. PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20.-21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.

obal knihy Dvojrozhovor|O pamäti, etnológii a meste

Dvojrozhovor

Monika Vrzgulová, Peter Salner

9.10.2020
12,90
9788056906767
978-80-569-0676-7

Dialóg dlhoročných kolegov a priateľov. Monika Vrzgulová kladie zvedavé otázky Petrovi Salnerovi, aby si vzápätí úlohy vymenili. Spektrum otázok a odpovedí smeruje k tomu, čo vedia alebo si pamätajú o svojich predkoch, cez spomienky na bratislavské, resp. trenčianske prostredie v období detstva a dospievania, študentských rokov, no nechýbajú ani informácie o osobných záujmoch či názoroch, ktoré vyplývajú z ich dlhoročnej vedeckej práce. V dialógu sa postupne vynárajú asociácie, udalosti a súvislosti, ktoré si zdanlivo nepamätali alebo neuvedomovali a v rozhovore vyústia do prekvapivého poznania.

PhDr. Monika Vrzgulová, CSc. (1965, Trenčín). Študovala na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK v Bratislave. Ako vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na výskum sociálnej a kolektívnej pamäti a identity, na výskum obdobia holokaustu, socializmu a politík spomínania na Slovensku metódou oral history, ako aj na skúmanie problematiky predsudkov a stereotypov v spoločenskom diskurze. PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20.-21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.

obal knihy Tábor smrti Sobibor|Dejiny a odkaz

Tábor smrti Sobibor

Ján Hlavinka, Peter Salner a kol.

23.1.2020
13,90
9788056904497
978-80-569-0449-7

Táto kniha vznikla ako pripomienka 75. výročia povstania väzňov vo vyhladzovacom tábore Sobibor a následného zničenia tohto miesta utrpenia a smrti. Tábor má osobitný význam pre Slovensko. Ako ukazujú najnovšie výskumy, práve tu bolo totiž zavraždených najviac Židov, deportovaných z územia vojnovej Slovenskej republiky. Autormi ôsmich kapitol sú významní odborníci z výskumných a univerzitných pracovísk na Slovensku aj v zahraničí. Ich texty ponúkajú čitateľom viac než len všeobecné informácie o tábore. Ťažisková úvodná kapitola, ktorej autorom je izraelský historik David Silberklang z Jeruzalema, sa zaoberá organizáciou Akcie Reinhard, čo bola najväčšia vyvražďovacia akcia počas holokaustu. Poľský bádateľ Tomáš Oleksy-Zborowski analyzuje vybrané aspekty dejín tábora. V nasledujúcej kapitole historička Sara Berger, ktorá pôsobí v talianskej Fondazione Museo della Shoah, prináša zaujímavé a dôležité podrobnosti o individuálnych a kolektívnych profiloch ľudí, ktorí spáchali neuveriteľné zločiny. Dieter Pohl z univerzity v rakúskom Klagenfurte rozoberá priebeh súdnych procesov, ktoré s páchateľmi prebehli v rôznych štátoch západnej Európy. Ján Hlavinka, pracovník Historického ústavu SAV, spracoval na základe vlastných výskumov priebeh deportácií z územia vojnovej Slovenskej republiky. S využitím výskumnej metódy oral history a s použitím filmovej techniky český historik, filmový dokumentarista a diplomat Lukáš Přibyl približuje spomienky pamätníkov z obcí v okolí tábora. V záverečných kapitolách dvaja autori z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV) obrátili pozornosť na Slovensko. Kým Zuzana Panczová analyzuje fenomén konšpiračných teórií o holokauste, Peter Salner si všíma súčasné reflexie holokaustu na Slovensku. Vďaka širokému spektru a kvalitnému spracovaniu jednotlivých kapitol kniha predstavuje dôležitý príspevok k hlbšiemu poznaniu smutnej kapitoly nedávnych dejín Slovenska.

Autori: Sara Berger, Fondazione Museo della Shoah, Taliansko • Ján Hlavinka, Historický ústav SAV / Dokumentačné stredisko holokaustu, Bratislava, Slovensko • Tomasz Oleksy-Zborowski, Muzeum i Miejsce Pamięci w Sobibórze · Niemiecki nazistowski obóz zagłady (1942-1943) Oddział Panstwowego Muzeum na Majdanku, Poľsko • Zuzana Panczová, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, Slovensko • Dieter Pohl, Alpen-Adria Universität Klagenfurt, Rakúsko • Lukáš Přibyl, Ministerstvo zahraničních věcí České republiky • Peter Salner, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, Slovensko • David Silberklang, Yad Vashem, Jeruzalem, Izrael

obal knihy Bratislavské kaviarne a viechy|3. vydanie

Bratislavské kaviarne a viechy

Peter Salner

18.4.2017
12,90
9788081149559
978-80-8114-955-9

2. vydanie. Spoločenský život Bratislavy vrcholil v období pred 2. svetovou vojnou. Dobová tlač, memoáre i spomienky súčasníkov približujú nezabudnuteľnú atmosféru spoločenskej zábavy a tolerancie. Od začiatku 20. storočia boli v meste obľúbené kaviarne s modernými interiérmi, kvalitnou obsluhou, širokou ponukou káv a rôznych nápojov, domácimi i zahraničnými časopismi, hudobnou produkciou a mnohými inými lákadlami. Denne sem prichádzali pracovať, oddychovať a zabávať sa bratislavskí intelektuáli, ale aj mešťania, obchodníci či remeselníci. Najobľúbenejšie však boli povestné bratislavské viechy. Vinohradníci mali právo predávať vo svojich domoch, označených vystrčenou viechou, dva týždne víno z vlastnej úrody. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti. A sláva bratislavských plesov ostala už len v spomienkach pamätníkov.

obal knihy Chatam Sofer Memoriál

Chatam Sofer Memoriál

Peter Salner, Martin Kvasnica

18.9.2012
12,90
9788081141263
978-80-8114-126-3

Chatam Sofer (1762 – 1839) patrí medzi najväčšie autority ortodoxného judaizmu. Od jeho smrti uplynuli takmer dve storočia, dodnes je vďaka nemu Pressburg známy v celom židovskom svete. Paradoxne v jeho pôsobisku sa o ňom vie len málo. Kniha mapuje život a dielo tohto významného rabína, ale aj osudy miesta jeho posledného odpočinku. Najstarší zachovaný židovský cintorín v Bratislave bol počas holokaustu a v období komunizmu zničený. Zachovalo sa len 23 hrobov tzv. rabínskeho okrsku. Tie neskôr zakryli betónovým stropom a nad hrobmi vybudovali zastávku električky. Po novembri 1989 Medzinárodný výbor pre záchranu hrobov mudrcov z Pressburgu vyvinul iniciatívu na záchranu tohto významného religiózneho miesta. Odstraňovanie koľajníc a budovanie nového memoriálu sa zmenili na napínavú detektívku vďaka zdanlivo nevinnej podmienke: pri všetkých prácach je nevyhnutné dodržiavať halachu.

Peter Salner (1951, Bratislava) v roku 1974 absolvoval FiFUK, odbor národopis. Pracuje v Ústave etnológie SAV. Je autorom viacerých knižných publikácií z prostredia Bratislavy a židovskej komunity: Premeny Bratislavy 1939 – 1993, Prežili holokaust, Židia na Slovensku medzi tradíciou a asimiláciou, Mozaika židovskej Bratislavy, Premeny židovskej Bratislavy. Od roku 1996 zastáva funkciu predsedu Židovskej náboženskej obce v Bratislave. Ing. Martin Kvasnica (1958, Žilina) v roku 1982 ukončil štúdium na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Pracoval v Stavoprojekte v Bratislave, neskôr ako samostatný architekt. Je spoluzakladateľom bratislavského ateliéru ŠTÚDIO FOR. Podieľal sa na viacerých projektoch: Vila P3K (Wolfsthal), Expo Gotika (SNG Bratislava), Mauzóleum Chatama Sofera (Bratislava), Židovská rituálna kuchyňa (Bratislava), Katolícky kostol Panny Márie (Vrakuňa, spoluautori Bogár, Králik, Urban). Viac na http://for.sk/kvasnica.html

obal knihy Minulý rok v Jeruzaleme

Minulý rok v Jeruzaleme

Peter Salner

22.6.2010
11,90
9788081140600
ISBN 978-80-8114-060-0
Budúci rok v Bratislave... Tieto slová sú viac než len parafrázou každoročného pesachového požehnania. Stali sa názvom knihy, najmä však tmelom fóra židovských emigrantov, ktorí odišli zo Slovenska po auguste 1968. Nápad stretnúť sa opäť v miestach svojej mladosti sa dlho javil ako krásny, no nesplniteľný sen. Keď sa v máji 2005 napokon vytúžené stretnutie úspešne uskutočnilo, zdalo sa, že skupina stratila dôvody ďalšej existencie. Staré spomienky, nostalgia mladosti i nové priateľstvá, posilňované pravidelnými kontaktami cez internet však boli silnejšie. Po stretnutiach v Košiciach a na Táloch nasledoval spoločný týždeň v Izraeli. Tento pobyt i ďalšie aktivity fóra slovom aj obrazom dokumentuje kniha nazvaná Minulý rok v Jeruzaleme.
obal knihy Bratislavské kaviarne a viechy II. vydanie

Bratislavské kaviarne a viechy II. vydanie

Peter Salner

22.2.2010
9,90
9788081140433
ISBN 978-80-8114-043-3

2. vydanie.

Spoločenský život Bratislavy vrcholil v období pred 2. svetovou vojnou. Dobová tlač, memoáre i spomienky súčasníkov približujú nezabudnuteľnú atmosféru spoločenskej zábavy a tolerancie. Od začiatku 20. storočia boli v meste obľúbené kaviarne s modernými interiérmi, kvalitnou obsluhou, širokou ponukou káv a rôznych nápojov, domácimi i zahraničnými časopismi, hudobnou produkciou a mnohými inými lákadlami. Denne sem prichádzali pracovať, oddychovať a zabávať sa bratislavskí intelektuáli, ale aj mešťania, obchodníci či remeselníci. Najobľúbenejšie však boli povestné bratislavské viechy. Vinohradníci mali právo predávať vo svojich domoch, označených vystrčenou viechou, dva týždne víno z vlastnej úrody. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti. A sláva bratislavských plesov ostala už len v spomienkach pamätníkov.

obal knihy Premeny židovskej Bratislavy 1945-1989

Premeny židovskej Bratislavy 1945-1989

Peter Salner

29.1.2009
9,90
9788089218837
ISBN 978-80-89218-83-7
Premeny židovskej Bratislavy po roku 1945 na základe spomienok, archívnych materiálov a dennej tlače mapujú vývoj židovskej komunity po holokauste, pričom voľne nadväzujú na knihu Mozaika židovskej Bratislavy. Jednotlivé kapitoly si všímajú rôzne témy a časové úseky. Ťažiskom je relatívne krátky časový úsek 1945-1953. Do tohto obdobia spadá emocionálne nesmierne náročné vyrovnávanie sa s fyzickými a psychickými dôsledkami holokaustu, ale aj hľadanie stratégií budúcnosti a sklamanie z reality komunistického režimu. Osobitnou kapitolou sú emigračné vlny 1945-1949, resp. po auguste 1968. Súčasťou knihy je ďalej vývoj religiózneho povedomia v podmienkach ateistickej ideológie, osudy religióznych dominánt (synagógy, cintorín Chatama Sofera) a perspektívy komunity po roku 1989.
obal knihy Mozaika židovskej Bratislavy

Mozaika židovskej Bratislavy

Peter Salner

24.1.2008
8,93
9788089218370
ISBN 978-80-89218-37-0
Mozaika židovskej Bratislavy je poskladaná z obrázkov medzivojnového obdobia, ale aj zo smutných spomienok na holokaust. Ilustrujú názorovú pestrosť židovskej komunity, i rôznorodosť kontaktov s inými etnikami a náboženstvami. Nebol by to však židovský pohľad, keby zdanlivo jednoznačný obraz pluralitnej, tolerantnej a multikultúrnej spoločnosti nezahmlieval (neraz nepríjemnými) pochybnosťami. Táto mozaika už nikdy nebude úplná. Počas holokaustu zahynula väčšina bratislavských Židov, ďalší hneď po oslobodení opustili mesto i krajinu. Zo spektra názorov úplne vypadli dve kedysi rozhodujúce zložky komunity. Stratili sa predovšetkým najpočetnejší ortodoxní veriaci, ich hodnoty, kultúra, spôsob života. V minulosti boli súčasťou bratislavskej každodennosti, dnes sú prejavom vzdialenej exotiky. Z mesta sa vytratili aj sionisti, ktorí hromadne odchádzali do Palestíny / Izraela. Práve tieto skupiny pred vojnou najviac reprezentovali židovskú komunitu. V Bratislave po roku 1945 ostali najmä sekulárni Židia. Ich spomienky na medzivojnové roky dnes predstavujú najdôležitejšie, neraz dokonca jediné kamienky do mozaiky židovskej Bratislavy.
obal knihy Budúci rok v Bratislave

Budúci rok v Bratislave

Peter Salner

12.7.2007
8,93
9788089218387
ISBN 978-80-89218-38-7
Budúci rok v Jeruzaleme… Tieto slová Pesachovej hagady každoročne zaznievajú v židovských domácnostiach, v ktorých si pri sederovej večeri pripomínajú vyslobodenie z egyptského otroctva.

Budúci rok v Bratislave… Tieto slová sa postupne stali zaklínadlom skupiny židovských emigrantov, ktorí odišli zo Slovenska po 21. auguste 1968. Našli nové domovy v rôznych štátoch a svetadieloch. Postavili tam domy, zasadili stromy, vychovali deti. Napriek všetkému časť ich osobnosti sa spája s krajinou mladosti. Prakticky každý z nich (väčšinou opakovane) už navštívil „svoje mesto“. Stretli sa s príbuznými a priateľmi, obnovili spomienky spojené s minulosťou, ochutnali pochúťky, ktoré možno (hoci nie vždy) jesť aj inde, ale najlepšie chutia tu…

Napriek všetkým pozitívam však nenašli atmosféru svojej mladosti. Chýbali k nej ľudia: vrstovníci so spoločnými skúsenosťami a zážitkami. V Bratislave totiž ostala len hŕstka Židov povojnovej generácie. Väčšina židovských rovesníkov tiež emigrovala.

Práve preto viacerí začali rozmýšľať o Stretnutí tých, ktorí pred rokom 1968 tvorili mladú generáciu židovskej komunity. Niektorým nestačili slová či spomienky a pokúšali sa tieto túžby naplniť. K prvým organizátorom sa pridávali ďalší, náhodná skupina dobrovoľníkov sa postupne menila na kolektív, ktorý spájal spoločný cieľ. Vďaka úsiliu mnohých sa v máji 2005 Bratislava stala dejiskom Stretnutia. Táto kniha hovorí o jeho prípravách, priebehu, sprievodných emóciách a dozvukoch… Patrí všetkým, ktorí pomohli zmeniť sen na realitu.
obal knihy Bratislavské kaviarne a viechy

Bratislavské kaviarne a viechy

Peter Salner

1.10.2006
8,93
9788089218202
ISBN 80-89218-20-2
Spoločenský život Bratislavy vrcholil v období pred 2. svetovou vojnou. Dobová tlač, memoáre i spomienky súčasníkov približujú nezabudnuteľnú atmosféru spoločenskej zábavy a tolerancie. Od začiatku 20. storočia boli v meste obľúbené kaviarne s modernými interiérmi, kvalitnou obsluhou, širokou ponukou káv a rôznych nápojov, domácimi i zahraničnými časopismi, hudobnou produkciou a mnohými inými lákadlami. Denne sem prichádzali pracovať, oddychovať a zabávať sa bratislavskí intelektuáli, ale aj mešťania, obchodníci či remeselníci. Najobľúbenejšie však boli povestné bratislavské viechy. Vinohradníci mali právo predávať vo svojich domoch, označených vystrčenou viechou, dva týždne víno z vlastnej úrody. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti. A sláva bratislavských plesov ostala už len v spomienkach pamätníkov.