Židia na Slovensku - povojnové generácie
Peter Salner
Kniha Židia na Slovensku Povojnové generácie prezentuje doterajšie poznatky z etnologických výskumov druhej a tretej poholokaustovej generácie, nevynecháva však ani prvú generáciu. Okrem úvodnej a záverečnej informatívnej časti je text rozdelený do troch blokov (Generácia prežitia; Deti holokaustu; Súčasnosť a budúcnosť komunity). S využitím metódy oral history autor absolvoval viac ako 70 hĺbkových rozhovorov, zameraných na témy ako osud rodičov počas holokaustu, identita, medzigeneračná komunikácia či prenos traumy. Vzhľadom na skutočnosť, že židovskú komunitu v uplynulých sto rokov negatívne zasiahli tri veľké emigračné vlny (deportácie v období holokaustu, „alija nádeje“ do Palestíny/Izraela krátko po oslobodení a reakcia na okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968) autor prináša aj poznatky a názory ľudí, ktorí zvolili toto riešenie, neprerušili však spojenie so Slovenskom.
PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951) pôsobí od roku 1975 v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV v. v. i., v súčasnosti ako vedúci vedecký pracovník. Zaoberá sa urbánnou etnológiou s dôrazom na spoločenský život v Bratislave a predovšetkým sociálnou kultúrou židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí. Uverejnil viac ako 20 knižných publikácií a množstvo vedeckých štúdií, ktoré vyšli v slovenských aj zahraničných odborných časopisoch.
Kniha Židia na Slovensku Povojnové generácie prezentuje doterajšie poznatky z etnologických výskumov druhej a tretej poholokaustovej generácie, nevynecháva však ani prvú generáciu. Okrem úvodnej a záverečnej informatívnej časti je text rozdelený do troch blokov (Generácia prežitia; Deti holokaustu; Súčasnosť a budúcnosť komunity). S využitím metódy oral history autor absolvoval viac ako 70 hĺbkových rozhovorov, zameraných na témy ako osud rodičov počas holokaustu, identita, medzigeneračná komunikácia či prenos traumy. Vzhľadom na skutočnosť, že židovskú komunitu v uplynulých sto rokov negatívne zasiahli tri veľké emigračné vlny (deportácie v období holokaustu, „alija nádeje“ do Palestíny/Izraela krátko po oslobodení a reakcia na okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968) autor prináša aj poznatky a názory ľudí, ktorí zvolili toto riešenie, neprerušili však spojenie so Slovenskom.
PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951) pôsobí od roku 1975 v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV v. v. i., v súčasnosti ako vedúci vedecký pracovník. Zaoberá sa urbánnou etnológiou s dôrazom na spoločenský život v Bratislave a predovšetkým sociálnou kultúrou židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí. Uverejnil viac ako 20 knižných publikácií a množstvo vedeckých štúdií, ktoré vyšli v slovenských aj zahraničných odborných časopisoch.
Tagy: #FPKNM
Židovská Žilina
Peter Frankl, Pavel Frankl
6.12.202416,90
9788056911860
978-80-569-1186-0
Najväčší rozmach židovskej komunity v Žiline nastal v rokoch 1918 – 1938. Židia sa významne podieľali na spoločenskom, hospodárskom, kultúrnom i športovom živote Žiliny. Čitateľ sa oboznámi s významnými rodinami a osobnosťami, ale aj s príbehmi obyčajných ľudí, do osudov ktorých kruto zasiahol holokaust a povojnové udalosti. Aká bola Žilina a v nej židovská komunita v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju vtedy mladí Fried, Klein alebo Hecht považovali za pupok sveta, za najkrajšie mesto, keď ich svet ohraničovali Rajčianka, Dubeň, korzo, či prísny riaditeľ Šalgo v židovskej ľudovej škole? Židia boli integrálnou súčasťou Žiliny, významne sa podieľali na jej rozvoji, bolo to ich mesto, cítili sa v ňom doma, chceli v ňom žiť. V polovici tridsiatych rokov 20. storočia mala Žilina necelých 18000 obyvateľov, z toho okolo 2500 Židov. Medzi nimi bolo mnoho lekárov, právnikov, obchodníkov, úspešných priemyselníkov. Menej sa vie o Židoch, ktorí sa sem prisťahovali z Haliče, Podkarpatskej Rusi či východného Slovenska. Tí boli väčšinou chudobní, živili sa fyzickou prácou. Posmešne ich prezývali fiňáci alebo Fíni, lebo hovorili iba v jidiš, a keď sa ich opýtali odkiaľ sú, odpovedali napríklad „fin Berehovo“ (z Berehova).
Peter Frankl (1947, Žilina). Vo svojich prózach sa sústreďuje na zobrazovanie osudov židovskej komunity na Slovensku. Napísal knihy Byť židom, biť žida, História nielen nášho rodu, V mene krvi, Spánok prebudených, Tikot židovských hodín a ďalšie. Žije v Prahe. Pavel Frankl (1949, Žilina). Ako bývalý hokejista roky prispieval do odborného časopisu TIP. Z pozície predsedu židovskej náboženskej obce v Žiline sa podieľa na vydávaní diel svojho brata Petra so židovskou tématikou a je spoluautorom knihy Židovská Žilina.
Židia v Topoľčanoch
Katarína Beňová, Helena Kopecká
6.12.202416,90
9788056911891
978-80-569-1189-1
V minulosti kolorit Topoľčian výrazne dotvárala početná, hospodársky a spoločensky významná židovská komunita. K obrazu Topoľčian zo začiatku 20. storočia patrilo námestie lemované židovskými obchodmi či pôsobivá stavba synagógy, ktorá patrila k najkrajším na Slovensku. Rozvoj topoľčianskej židovskej komunity násilne ukončili vojnové roky a holokaust. Čo je však zarážajúce, protižidovské nálady pretrvali v Topoľčanoch aj po skončení druhej svetovej vojny a vyústili do židovského pogromu. Kniha približuje osudy židovských rodín Büchlerovcov, Friedovcov, Bachnárovcov, Braunovcov, Deutelbaumnovcov, Grünwaldovcov a ďalších, ktoré autorky spracovali na základe osobných stretnutí a rozhovorov s preživšími. Z Topoľčian pochádzal Robert Jehošua Büchler, autor Encyklopédie židovských náboženských obcí na Slovensku, aj Walter Rosenberg, známy pod menom Rudolf Vrba, ktorý v roku 1944 s Alfrédom Wetzlerom utiekli z Osvienčimu.
PhDr. Katarína Beňová (1976) absolvovala štúdium histórie a estetiky na Filozofickej fakulte UKF v Nitre a rozširujúce štúdium psychológie pre učiteľov na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Počas svojej múzejnej a pedagogickej praxe sa venuje regionálnym dejinám, tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Je predsedníčkou Krúžku historikov Slovenskej historickej spoločnosti v Topoľčanoch, ktorý pripravuje semináre, prednášky. Mgr. Helena Kopecká (1955) absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odbor dejepis a občianska náuka. Počas pedagogickej praxe sa zapojila do projektov o holokauste. Autorky spolupracovali na realizácii stálej expozície Z dejín židovskej komunity v Topoľčanoch na miestnom židovskom cintoríne. V spolupráci s Občianskym združením Židovský cintorín Topoľčany sa venujú jeho pasportizácii.
Politika a komunita
Peter Salner a Ivica Štelmachovič Bumová
7.10.202416,90
9788056911921
978-80-569-1192-1
Kniha o vzťahoch medzi komunistickou mocou a židovskou komunitou v rokoch 1945 – 1992. Autori sa opierajú o poznatky z historických, archívnych a etnologických výskumov, využívajú údaje z umeleckej a memoárovej literatúry a autentické spomienky pamätníkov, ktoré vytvárajú pestrý pohľad na povojnové obdobie až do roku 1992. Skúmajú situáciu v židovskej komunite krátko po oslobodení, po návrate židov, ako sa vyrovnávali s následkami holokaustu, ale aj ich kontakty s inštitúciami štátnej moci. Samostatné kapitoly sa venujú politickým procesom na Slovensku, sebaobranným reakciám židovských inštitúcií a jednotlivcov (emigrácia, „život s maskou“, lojalita), reflexiami šesťdesiatych rokov, obdobím normalizácie a situáciou židovskej komunity po novembri 1989.
PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951) pôsobí od roku 1975 v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV v. v. i., v súčasnosti ako vedúci vedecký pracovník. Zaoberá sa urbánnou etnológiou s dôrazom na spoločenský život v Bratislave a predovšetkým sociálnou kultúrou židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí. Uverejnil viac ako 20 knižných publikácií a množstvo vedeckých štúdií, ktoré vyšli v slovenských aj zahraničných odborných časopisoch. Doc. Mgr. Ivica Štelmachovič Bumová, PhD. (1971). Študovala na FiF UK v Bratislave, dvojodbor história a etnológia. Pôsobí na Katedre porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Sústreďuje sa na výskum židovskej komunity na Slovensku v 20. storočí. Ťažiskovou témou jej odborného záujmu je problematika vzťahu štátu k židovskej komunite na Slovensku v rokoch 1945 – 1989 a tzv. „starý“ antisemitizmus.
Židia vo Vranovskom okrese
Igor Soľaník, Svetlana Pavlíková
25.9.202515,90
9788056912973
978-80-569-1297-3
Zemplínska župa bola už od 17. storočia novým bydliskom pre židov, ktorí sem prichádzali z Halíče a Ukrajiny. Prví židia žili vo Vranovskom okrese už v roku 1696. Za vyše tristo rokov tu vytvorili obrovské hmotné aj duchovné dedičstvo. Táto kniha načrtáva dejiny židov v obciach Vranovského okresu. Sleduje ich prvé príchody, nesmelé začiatky ale aj neskorší rozmach a životné príbehy židovských osobností, ktoré prispeli k rozvoju miest a obcí v regióne. Mapuje židovské cintoríny a synagógy, ktoré sa tu nachádzali a z ktorých mnohé boli zbúrané alebo zdevastované. Vďaka rozboru historických faktov a dokumentácii toho, čo zaniknutá židovská komunita vytvorila, máme možnosť získať obraz o etniku, ktoré bolo do druhej svetovej vojny neoddeliteľnou súčasťou občianskej spoločnosti severovýchodného Slovenska.
Ing. Igor Soľaník (1959, Hanigovce). Je absolventom VŠLD vo Zvolene. Venuje sa dokumentovaniu židovských cintorínov a dedičstvu po židovských spoluobčanoch. Vydal knihu Stručné dejiny židov vo Vranove nad Topľou a knihu poviedok Cesty mám. JUDr. Svetlana Pavlíková, PhD. (1985, Vranov nad Topľou). Je absolventkou Právnickej fakulty v Košiciach, po ktorej ukončila doktorandské štúdium. Je autorkou mnohých odborných článkov.
Pogrom v Topoľčanoch
Katarína Beňová, Helena Kopecká
25.9.202515,90
9788056913031
978-80-569-1303-1
Iba niekoľko mesiacov po skončení 2. svetovej vojny sa 24. septembra 1945 v Topoľčanoch odohrali krvavé násilnosti, ktoré sú známe ako ,,topoľčiansky protižidovský pogrom". Jeho priebehom a vyšetrovaním sa zaoberali vtedajšie najvyššie štátne orgány na Slovensku a v ČSR. Udalosť mala veľký ohlas doma aj v zahraničí. Napriek tomu, akoby sa na tieto udalosti zabudlo. Topoľčiansky pogrom nebol podrobnejšie rozpracovaný ani v slovenskej historiografii. V monografii mesta Topoľčany je tejto udalosti venované len niekoľko riadkov. Autorky sa opierajú o archívny výskum a prinášajú osobné výpovede svedkov udalostí. Popisujú príčiny, priebeh pogromu, jeho vyšetrovanie a dôsledky, medzi ktoré patril najmä postupný odchod Židov z Topoľčian.
PhDr. Katarína Beňová (1976) absolvovala štúdium histórie a estetiky na Filozofickej fakulte UKF v Nitre a rozširujúce štúdium psychológie pre učiteľov na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Počas svojej múzejnej a pedagogickej praxe sa venuje regionálnym dejinám, tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Je predsedníčkou Krúžku historikov Slovenskej historickej spoločnosti v Topoľčanoch, ktorý pripravuje semináre, prednášky. Mgr. Helena Kopecká (1955) absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odbor dejepis a občianska náuka. Počas pedagogickej praxe sa zapojila do projektov o holokauste. Autorky spolupracovali na realizácii stálej expozície Z dejín židovskej komunity v Topoľčanoch na miestnom židovskom cintoríne. V spolupráci s Občianskym združením Židovský cintorín Topoľčany sa venujú jeho pasportizácii.
Slobodomurárske lóže
Katarína Hradská
25.6.202414,90
9788056912638
978-80-569-1263-8
Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia bol Prešporok a neskôr Bratislava vďaka liberálnej klíme miestom stretávania rakúskych, maďarských a slovenských slobodomurárskych lóží. Schádzali sa v chýrnych reštauráciach hotela National, Savoy, Lerchner a ďalších, neskôr v slobodomurárskych domoch.O čom bratia slobodomurári rokovali? Kto to boli a aký mali vplyv na vtedajšie dianie? Veď mená ako Riegele, Hummel, Kozics, Liszt, Kempelen, Štefánik, Šrobár, Karvaš sú dodnes súčasťou našich kultúrnych a politických dejín.O slobodomurároch dodnes kolujú legendy a mýty. V čase najväčšieho rozmachu vytvorili a zanechali po sebe desiatky pamätníkov, prispievali na charitu, mali vplyv v politike a na dianie v meste.V roku 1938 boli slobodomurárske lóže na Slovensku zlikvidované. Skončila sa jedna éra málo známych dejín Bratislavy opradených tajomstvom.
Návšteva Štúrova
Dominika Blaháková, Karol & Hanneke Frühauf, Hyunju Kim, Damon Kowarsky
20.5.20259,90
9788056913666
978-80-569-1366-6
Uvidíme sa čoskoro na moste! Zostavila Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Štúrovo – Parkan
Visiting Štúrovo
Dominika Blaháková, Karol & Hanneke Frühauf, Hyunju Kim, Damon Kowarsky
20.5.20259,90
9788056913420
978-80-569-1342-0
See you soon on the bridge! Edited by the Regional Organisation for Tourism (OOCR) Štúrovo-Parkan
Bratislava – história, osobnosti, pamiatky
Viera Obuchová
25.5.202519,90
9788056912768
978-80-569-1276-8
O bitke pri Moháči a stratených kostoloch sv. Vavrinca a sv. Michala z predmestia stredovekej Bratislavy, o opevnení zachytenom na Fricsovom pláne z roku 1766, o pamiatkach viažucich sa na epidémie, kde všade boli v meste cintoríny, ako vyzeral a kde bol vstup na Ondrejský cintorín a aké osobnosti sú tam pochované. Kde sa v Bratislave deti a študenti učili, kde bola postavená prvá škôlka – ovoda. V knihe nájdeme aj unikátny plán električkovej železnice, ktorá na začiatku 20. storočia premávala medzi Prešporkom a Viedňou aj zaujímavosti z Petržalky – o pôvodných plánoch Divadla Arény, o kaplnke neďaleko dostihového areálu, o asanovanom kine Eldorádo. A hoci je Petržalka veľké panelákové sídlisko, jeho súčasťou sú aj výtvarné diela, pomníky, pamätníky aj Petržalský cintorín.
PhDr. Viera Obuchová, CSc. (1951, Bratislava), vyštudovala históriu na FiF UK v Bratislave. Od roku 1974 pracovala ako historička v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave. Je autorkou a spoluautorkou odborných a populárno-náučných publikácií o histórii Bratislavy: Ondrejský cintorín, Cintorín pri Kozej bráne, Priemyselná Bratislava, Každodenný život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí, Príbehy z dejín Bratislavy.
Židovský cintorín v Banskej Štiavnici
Beata Rückschloss Nemcová
30.5.202515,90
9788056913697
978-80-569-1369-7
Kniha ponúka jedinečný pohľad na životy štiavnických Židov prostredníctvom básnických epitafov na náhrobných kameňoch. Každý nápis na náhrobku je originálnou poctou zosnulému, odhaľuje jeho osobnosť, osud a miesto v komunite. Tieto poetické verše sú doplnené o autentické životné príbehy, ktoré autorka zrekonštruovala na základe historických prameňov, rodinných spomienok a archívnych záznamov. Sú to príbehy ľudí, ktorý tu žili svoj každodenný život a ich telá spočívajú na malebnom cintoríne nad Banskou Štiavnicou. Čitateľ sa ponorí aj do stručnej histórie pochovávania v židovských komunitách, čo sa vždy spája aj s akousi mystikou pretkanou mnohými poverami a predsudkami.
Beata Rückschloss Nemcová (1970) sa narodila v Banskej Štiavnici, vyštudovala pedagogiku a prekladateľstvo a tlmočníctvo v Banskej Bystrici a Bratislave. Počas pedagogickej praxe sa začala venovať tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Urobila mnoho rozhovorov so svedkami vojnového besnenia, ktoré vyústili do publikovania kníh História židovskej náboženskej obce v Banskej Štiavnici, na ktorej pracovala s viacerými autormi a Židovská Štiavnica. Popri práci súdneho tlmočníka a prekladateľa sa venuje výskumu a pátraniu po nových faktoch o židovskej komunite a rekonštrukcii židovského cintorína v Banskej Štiavnici.
Blumentálske blues
Tomáš Berka
30.5.202529,90
9788056913215
978-80-569-1321-5
Detstvo v okolí Avionu a priestor medzi Firšnálom, Šifbekom, Kollárkom a Račkom tvoria kulisu k rozprávaniu Tomáša Berku o živote generácie zlatých šesťdesiatych rokov – bigbiťákov, umelcov, flákačov z Korza, bohémov. Detí sporiadanej prvorepublikovej generácie, keď sa ešte doma hovorilo po česky, nemecky, maďarsky či po bulharsky... keď vyrastali v záhradách a dvoroch domových blokov, keď blumentálska veža bola najvyššou dominantou a spolužiaci sa delili na evanjelikov a katolíkov, až do chvíle, keď ich prevalcovala pionierska mašinéria. Berka píše o meste a krajine od komunistického prevratu cez reálny socializmus až po súčasnosť. Čitateľ sa ocitá v prostredí filmu, divadla, džezrokovej hudby, ktoré formovali vzťahy a lásky. Opisuje stretnutia s Kukurom, Hrycom, Kocúrikovou, Satinským, Lasicom, Rollerom, Fišerom, Sikorom, Jakubiskom, Hanákom, Herzom, Frešom, Vargom, Ursínym, Griglákom, Lučeničom, Barinom a ďalšími.
Mgr. art. Tomáš Berka (1947, Bratislava), filmový a scénický architekt, výtvarník, hudobník a spisovateľ. Po štúdiu architektúry vyštudoval scénické výtvarníctvo u prof. Ladislava Vychodila na VŠMU. Od roku 1970 – 1992 vytvoril pre divadlá a televízie okolo stopäťdesiat scén a viac ako sto divadelných a kultúrnych plagátov. V roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadriennale a svoju výtvarnú tvorbu vystavoval v Európe a v Japonsku. Po roku 1989 vytvoril dekorácie pre 45 filmov a spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. S architektom Karolom Kállayom je spoluautorom slovenských pavilónov na Expo 2000 v Hannoveri a Expo 2015 v Miláne. Ako hráč na klávesy stál pri zrode skupiny Modus, v roku 1969 založil skupinu Ex We Five a v roku 1972 s Ferom Griglákom Fermatu, s ktorou dodnes nahral deväť autorských albumov a vyše tridsať scénických hudieb pre divadlá aj film. Vydal desať knižných titulov – Blumentálske blues 2010 a 2025, s Fedorom Frešom Rocková Bratislava 2013, román René 2017, knihu o filmovej architektúre Veľká ilúzia 2019, monografiu o divadelných plagátoch, scénografii a výstavách – Plagáty a iné veci 2021. V rokoch 2012 – 2024 spolu s Jánom M. Bahnom napísali päť kníh o bratislavských vilách. Kniha s pracovným názvom Backstage by mala vyjsť v roku 2025. Je držiteľom ceny Literárneho fondu za knihu Rocková Bratislava a ceny Júliusa Satinského za kultúrny prínos hlavnému mestu. Na knižnom veľtrhu vo Frankfurte v roku 2019 mu za titul Veľká ilúzia udelili cenu za najlepšiu ilustrovanú knihu o filme. Ako filmový architekt bol nominovaný na cenu Český lev – Amnestie 2019, tri razy získal cenu Slnko v sieti – 2020 za film Amnestie, 2022 za film Piargy a 2023 za film Slúžka. Za film Piargy mu boli udelené aj ceny na festivaloch v Los Angeles, v Montreali a v Budapešti. Žije a tvorí v Bratislave.
Nevšedné príbehy
Dezső Kosztolányi
25.6.202516,90
9788056913307
978-80-569-1330-7
Legenda o píšťalkárovi
Martina Baranová
25.6.202515,90
9788056912164
978-80-569-1216-4
V mestečku na juhu Slovenska sa strácajú deti. Rozruch vyvolala strata dvojčiat, ktoré boli nájdené mŕtve a všetko nasvedčovalo tomu, že boli rituálne zavraždené. Táto udalosť rozpútala vlnu strachu, povier a legiend, ktoré sa medzi obyvateľmi začali šíriť ako mor. V rovnakom čase sa v meste zjavil tajomný muž, známy ako „Píšťalkár“, pri ktorom sa deti radi zoskupovali, lebo dokázal vystrúhať krásne píšťalky, ktoré túžilo vlastniť každé z nich. Ako si deti pamätajú na tohto muža sa dozvedáme z rozprávania vtedy malej Stely, ktorá oplýva zvláštnymi schopnosťami a tvrdí, že dokáže komunikovať s listami stromov. Prostredníctvom jej spomienok sa prenesieme do mestečka, ktoré si žije vlastným životom a má vlastné pravidlá. Skryté pravdy o obyvateľoch a o videní obludných vecí s ľahkosťou dokáže interpretovať len čistá detská duša. Príbeh sa však zmení, keď pod ťarchou výchovy rodičov je Stela nútená opustiť svet detskej fantázie a dospeje. Mladá žena je po rokoch opäť konfrontovaná so svojou minulosťou, na ktorú sa snažila zabudnúť a temná legenda opäť ožíva. Čo je dobro a čo zlo? Môžu existovať oddelene? Kto je tajomný muž, ktorý sa znenazdajky zjavil a prinútil ľudí pochybovať o všetkom, čo dovtedy považovali za správne? Kto dokáže zápasiť s nezodpovedanými otázkami a so smútkom bez toho, aby sa to podpísalo na jej ďalšom živote? Niet lásky bez utrpenia, tak ako niet viny bez odpustenia.
Martina Baranová (1979) vyštudovala Právnickú fakultu UMB. Ako advokátka sa zameriava na autorské právo a duševné vlastníctvo. Počas niekoľkoročného pobytu v Paríži študovala francúzštinu a herectvo, pracovala pre niekoľkých filmových producentov a bola na stáži v spoločnosti Luca Bessona Europacorp. Píše televízne a filmové námety a scenáre (Predátori a partneri, Ôsmy hriech, rozprávka Prekliata hora, celovečerné filmy Houska a Anexia). Pod umeleckým pseudonymom Bella Moutton jej vyšla kniha Skurvený život a Gorgona.
Temno
Juraj Paškuliak
25.6.202515,90
9788056911136
978-80-569-1113-6
Príbehy o nenaplnenej láske, o ufológovi, poľovačke na tigra, o ľuďoch ktorí sa rozhodli chatárčiť, o asociáloch aj drsný a pochmúrny príbeh o mužovi, ktorého prenasleduje psychopat. Toto čítanie je ako jazda na horskej dráhe – od humorne ladených, až po strašidelné, ale vždy autenticky pôsobiace poviedky.
Juraj Paškuliak (1981, Martin). Detstvo a dospievanie prežil v Kláštore pod Znievom. Študoval na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici, odbor umelecké odlievanie kovov. Od roku 1998 sa venuje výrobe a oprave majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Keď bol mladý, chcel byť výtvarníkom a zaprisahával sa, že nikdy písať nebude. Ale osud ho dobehol. Napísal štyri zbierky poviedok. Publikoval v časopise Dotyky, má blogy na SME a Pravde.
Nočná hliadka
Patrick Modiano
15.7.202516,90
9788056913482
978-80-569-1348-2
Ako sa stať zradcom a ako ním nebyť? To je otázka, ktorú si kladie hrdina príbehu, ktorý zároveň pracuje pre francúzske Gestapo aj odbojovú sieť. Táto dilema ho privedie k mučeníctvu, jedinému možnému úniku. Román Patricka Modiana Nočná hliadka (La Ronde de nuit), spolu s románmi Námestie Étoile a Okružné bulváre tvoria tzv. Okupačnú trilógiu – tri romány, odohrávajúce sa v Paríži počas okupácie v rokoch 1940-1944. Z nich práve Nočná hliadka najprenikavejšie odhaľuje temné stránky spoločnosti a jednotlivcov. Osamelosť a vykorenenosť jednotlivca vystaveného na jednej strane bezuzdnému vyčíňaniu kolaborantov, profitérov a francúzskeho Gestapa, a na strane druhej prázdnym gestám a alibizmu francúzskeho dôstojníctva v ilegalite, ktoré sa považovalo za jediných oprávnených predstaviteľov odboja – za predpokladu, že skutočnú “špinavú prácu” za nich odvedie niekto iný. Rozprávač sa stáva dvojitým agentom, aby mohol ochrániť dve bezbranné bytosti. Jeho skutočnú identitu sa čitateľ nedozvie: pozná len dvojicu krycích mien – podľa toho, ktorá zo strán o ňom práve hovorí. Patrick Modiano touto prekvapivo nežnou i krutou prózou nastavil Francúzsku pravdivé, hoci nelichotivé zrkadlo. Vykonal tým istý druh exorcizmu národa z pohnutého obdobia, ktoré sám nezažil, no ktorého posledné záchvevy citlivo vnímal v dobe písania, a ktoré sú podnes prítomné.
Patrick Modiano (*1945), laureát Nobelovej ceny za literatúru. Narodil sa na parížskom predmestí Boulogne-Billancourt ako syn židovského biznismena a flámskej herečky. Malého Patricka vychovávali matkini rodičia. Po francúzsky sa naučil až v škole. Po smrti mladšieho brata Rudyho v roku 1957 sa rodičia rozviedli. Dospieval u pestúnov v rôznych kútoch Francúzska, zmaturoval v savojskom Annecy. Na univerzitu sa prihlásil, aby nemusel narukovať. Štúdium nedokončil. S otcom mali problematický vzťah. Po dosiahnutí plnoletosti sa už nikdy nestretli. Literárne ambície v ňom podporovali matkini priatelia. Do literárnych kruhov ho uviedol Raymond Queneau. V roku 1968 vydal román La Place de l’Étoile, v ktorom ako prvý otvoril tému kolaborácie francúzskych úradov s nacistami pri likvidácii židovského obyvateľstva. Patrick Modiano je držiteľom Veľkej ceny francúzskej Akadémie, Goncourtovej ceny, Rakúskej štátnej ceny a ďalších. V zdôvodnení Nobelovej ceny za literatúru v roku 2014 sa spomína jeho „... mimoriadne umenie vyvolať spomienky aj na tie najťažšie uchopiteľné ľudké osudy... (a)... hlboký ponor do života Parížanov v čase nacistickej okupácie.“ Žije a tvorí v Paríži, kde sa odohráva dej väčšiny jeho diel. Hovorí sa o ňom ako o Marcelovi Proustovi súčasnosti.
Dandy – aristokrat ducha a vkusu
Martin Vašš
25.7.202515,90
9788056913338
978-80-569-1333-8
Dandy – slovo a fenomén, ktorý takmer každý pozná, no málokto ho vie exaktne zadefinovať. Spoločným menovateľom dandyov je koncept života postavený na revolte proti všednosti, na elegancii a estétstve, ktoré spisovatelia v priebehu 19. storočia rozšírili aj do duchovnej roviny. Kniha prináša do slovenského prostredia reflexiu príbehu dandyzmu na príkladoch unikátnych literárnych tvorcov a postáv umenia – dandyov, ktorých zlatou érou bolo obdobie od počiatkov romantizmu po obdobie fin-de-siècle. Autor sa zameriava na významných predstaviteľov a spisovateľov dandyzmu v jeho umeleckom variante v európskom a stredoeurópskom kontexte (Stendhal, Byron, Balzac, d’Aurevilly, Baudelaire, Wilde, Breisky, Altenberg a ďalší) a hľadá prejavy dandyzmu u slovenských umelcov z radov spisovateľov (Hviezdoslav, Jesenský, Mitrovský, Gašpar, Bohúň, Gregor a ďalší).
Doc. Mgr. Martin Vašš, PhD. (1983, Bratislava), historik, pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje slovenským politickým, kultúrnym a sociálnym dejinám 20. storočia a vybraným otázkam historiografie 20. storočia. Je autorom vedeckých monografií Slovenská otázka v 1. ČSR, Bratislavská umelecká bohéma v rokoch 1920 – 1945, Zlatá bohéma, Medzi snom a skutočnosťou, Zmenení Parížom, Inšpirovaní Talianskom a desiatok vedeckých štúdií, ktoré publikoval doma i v zahraničí. Pôsobí aj ako člen redakčných rád historických zborníkov Historia nova a Historica. Je držiteľom Ceny Egona Erwina Kischa za rok 2018.
Sám v dave
Martin Furmanik
25.8.202515,90
9788056911198
978-80-569-1119-8
Hlavné postavy poviedok sú si podobné. Hoci žijú v spoločenstve ľudí, sú sami. Sami so svojimi myšlienkami, sami v boji so svojimi démonmi. Niektorí v tomto boji prehrávajú, iní sú úspešní. A niekedy zistia, že nie sú celkom sami. Autor rieši vnútorné boje, psychické problémy, pomoc osamelému a zúfalému človeku, zaoberá sa starobou a generačnými vzťahmi. Niekedy je človek sám, nikto mu nepomôže a skončí tragicky, niekedy tragédii zabráni vyššia moc. Viacero poviedok má charakter podobenstva, sú rôznorodé štýlom, žánrom, miestom, časom, ale spája ich pocit osamelosti.
Martin Furmanik (1989). Po doktorandskom štúdiu histórie na Slovenskej akadémii vied pôsobí v Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi. Je autorom vyše stovky odborných štúdií a popularizačných článkov na tému histórie. Publikoval v 26 odborných a popularizačných periodikách. Jeho články vychádzajú v časopisoch Život, Téma, Historická revue, Pravdivá história a týždenníku MY. Je autorom resp. spoluautorom kníh Spiš a vznik Československej republiky, Dejiny Rusínov na Spiši, Putovanie dejinami Spiša. Okrem odborných prác napísal aj román Stabilita Republiky. Poviedky publikoval v literárnych časopisoch.
Nad priepasťou
Miroslav Siváček
25.8.202516,90
9788056913246
978-80-569-1324-6
Židovské strany na Slovensku za 1. ČSR
Katarína Mešková Hradská
5.9.202516,90
9784
Kvety & klobásy
Jana Micenková
15.9.202516,90
9788056913390
978-80-569-1339-0
Rozvedená Eva navštevuje svoju starú známu v Anglicku. Naivko dúfa, že sa kvôli nemu vydatá frajerka rozvedie. Atraktívna žena v nonstop bare nahlas uvažuje o svojom zúfalom sexuálnom živote. Aké tajomstvá vylezú na povrch? Obžalovaná miluje svoje dieťa, ale ešte viac zbožňuje chipsy s príchuťou jarnej cibuľky. Tehotná by sa mala tešiť na svojho potomka, namiesto toho prežíva odcudzenie s manželom a prepadá sa do temných úvah o blížiacej sa apokalypse. Slobodná matka sa túla s malým dieťaťom po veľkomeste, dúfajúc, že nájde vhodný podnájom. Prečo nie sú matky večne láskavé a vysmiate? Ľudovít sa vracia od milenky a stretáva v kuchyni svoju podnapitú dcéru. Unavené páry v letnom rezorte by radi ponúkli bezradnej Denise pomocnú ruku, no každý má dosť vlastných problémov. Stačí vyprchané dlhoročné vzťahy len dobre vyčistiť sódou bikarbónou a bielym octom ako sporák? Vyčerpané matky, nenaplnení otcovia, milenky, milenci, unavení zo vzťahov, vyhorení z manželstiev, sexuálne frustrovaní, uzavretí vo svojich bublinách... A kto nás vlastne všetkých zachráni uprostred krízy stredného veku a zároveň krízy z nastávajúcej katastrofy?
Jana Micenková (1980). Vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na FAMU v Prahe. Literárne debutovala zbierkou poviedok Sladký život (2018), ktorá bola nominovaná na cenu Anasoft litera. Za dramatický text Rekonštrukcia prípadu Janko Rybárik získala 2. miesto v súťaži DRÁMA (2019). Text bol realizovaný v Slovenskom národnom divadle ako scénické čítanie. Jej dramatický text Mindfuck vyšiel v zborníku súčasných dramatických textov GREEN DRÁMA (2020). V roku 2021 vydala psychologický román Krv je len voda, ktorý sa venuje analýze vzniku násilného činu a rozkladu dysfunkčnej rodiny. Román bol nominovaný na ceny Anasoft litera a René. Píše aj rozhlasové hry pre rádio Devín.
Malebná cesta hornou Nitrou
Roman Holec
22.9.202524,90
9788056913512
978-80-569-1351-2
Malebná cesta od Dražoviec pri Nitre smerom na sever popod západné svahy tajomstvami opradeného pohoria Tribeč až po Partizánske a potom oblúkom do Topoľčianok je zaujímavým putovaním po kraji, kde cítiť úžasné historické fluidum. Na ceste sa zastavujeme v dedinách a mestečkách s mimoriadne bohatou históriou. Nachádzame tu navzájom poprepájané príbehy zaujímavých ľudí, ktoré zasiahli nielen do dejín regiónu, ale i do celoslovenských a európskych súvislostí. Ožívajú pred nami zabudnuté ľudské osudy spojené s bizarnými a zaujímavými osobnosťami. Defilujú tu politici (Horthy), šľachtici a šľachtičné (Keglevich, Odescalchi, Oldenburg, Apponyi), podnikatelia (Thonetovci, Baťa), kňazi (Tiso), kráľovský pár z Albánska, intelektuál (Palacký) a milionár (Cardoso) so svojimi svojráznymi snahami, snami, aktivitami, ale i láskami a omylmi. Ich príbehy pripomínajú bohatstvo minulosti, poskytnú nové poznatky a pozývajú na návštevu do kraja, ktorý dýcha históriou.
Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959, Bratislava), zaoberá sa dejinami „dlhého“ 19. storočia, jeho špecializáciou sú hospodárske a sociálne dejiny, v súčasnosti najmä dejiny šľachty a environmentálna história. Je autorom 17 samostatných knižných titulov, spoluautorom vyše desiatich syntéz a takmer dvoch stoviek vedeckých štúdií publikovaných v 15 krajinách sveta. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovenčina-dejepis. Pracuje na Historickom ústave SAV, je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.
Židia vo Vranovskom okrese
Igor Soľaník, Svetlana Pavlíková
25.9.202515,90
9788056912973
978-80-569-1297-3
Zemplínska župa bola už od 17. storočia novým bydliskom pre židov, ktorí sem prichádzali z Halíče a Ukrajiny. Prví židia žili vo Vranovskom okrese už v roku 1696. Za vyše tristo rokov tu vytvorili obrovské hmotné aj duchovné dedičstvo. Táto kniha načrtáva dejiny židov v obciach Vranovského okresu. Sleduje ich prvé príchody, nesmelé začiatky ale aj neskorší rozmach a životné príbehy židovských osobností, ktoré prispeli k rozvoju miest a obcí v regióne. Mapuje židovské cintoríny a synagógy, ktoré sa tu nachádzali a z ktorých mnohé boli zbúrané alebo zdevastované. Vďaka rozboru historických faktov a dokumentácii toho, čo zaniknutá židovská komunita vytvorila, máme možnosť získať obraz o etniku, ktoré bolo do druhej svetovej vojny neoddeliteľnou súčasťou občianskej spoločnosti severovýchodného Slovenska.
Ing. Igor Soľaník (1959, Hanigovce). Je absolventom VŠLD vo Zvolene. Venuje sa dokumentovaniu židovských cintorínov a dedičstvu po židovských spoluobčanoch. Vydal knihu Stručné dejiny židov vo Vranove nad Topľou a knihu poviedok Cesty mám. JUDr. Svetlana Pavlíková, PhD. (1985, Vranov nad Topľou). Je absolventkou Právnickej fakulty v Košiciach, po ktorej ukončila doktorandské štúdium. Je autorkou mnohých odborných článkov.
hejtovaňja
Viliam Klimáček
25.9.202515,90
9788056913369
978-80-569-1336-9
Koho by hejtovali štúrovci, keby mali internet? Písal Tiso haiku? Aký bol najväčší podvod v histórii Československa? Kam išiel Dubček posledným metrom? Kto kamerou bez filmu nakrúcal Bátoryčku? Kedy pršali z oblohy ľudské uši? Opustí modul Štefánik vesmírnu stanicu ISS Europe? Kde vynašli Artificial Stupidity, ktorá dnes riadi celý svet? A prečo ľuďom tak jäbä? 20 divných poviedok s divným humorom do divnej doby.
Viliam Klimáček (1958), spisovateľ, režisér, zakladateľ divadla GUnaGU, jeden z najhranejších slovenských dramatikov. Vyštudoval lekársku fakultu v Bratislave, praxoval na kardiochirugickej klinike, potom odišiel na voľnú nohu. Napísal vyše 100 divadelných hier, za ktoré získal 7 cien Alfréda Radoka. Písal aj experimentálne rozprávky, básne, rozhlasové hry, filmové scenáre a operné libretá. Za konceptuálnu knihu Noha k nohe získal medzinárodnú cenu IBBY. Román Námestie kozmonautov zvíťazil v súťaži Román 2006, bol nominovaný na cenu Anasoft litera a získal Cenu AOSS za rok 2007. Román Horúce leto 68 vyšiel v Maďarsku, Albánsku, Litve, Arabských emirátoch, Francúzsku aj v USA.
Balkánsky milenec
Jana Müllerová
25.9.202514,90
9788056913277
978-80-569-1327-7
Pogrom v Topoľčanoch
Katarína Beňová, Helena Kopecká
25.9.202515,90
9788056913031
978-80-569-1303-1
Iba niekoľko mesiacov po skončení 2. svetovej vojny sa 24. septembra 1945 v Topoľčanoch odohrali krvavé násilnosti, ktoré sú známe ako ,,topoľčiansky protižidovský pogrom". Jeho priebehom a vyšetrovaním sa zaoberali vtedajšie najvyššie štátne orgány na Slovensku a v ČSR. Udalosť mala veľký ohlas doma aj v zahraničí. Napriek tomu, akoby sa na tieto udalosti zabudlo. Topoľčiansky pogrom nebol podrobnejšie rozpracovaný ani v slovenskej historiografii. V monografii mesta Topoľčany je tejto udalosti venované len niekoľko riadkov. Autorky sa opierajú o archívny výskum a prinášajú osobné výpovede svedkov udalostí. Popisujú príčiny, priebeh pogromu, jeho vyšetrovanie a dôsledky, medzi ktoré patril najmä postupný odchod Židov z Topoľčian.
PhDr. Katarína Beňová (1976) absolvovala štúdium histórie a estetiky na Filozofickej fakulte UKF v Nitre a rozširujúce štúdium psychológie pre učiteľov na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Počas svojej múzejnej a pedagogickej praxe sa venuje regionálnym dejinám, tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Je predsedníčkou Krúžku historikov Slovenskej historickej spoločnosti v Topoľčanoch, ktorý pripravuje semináre, prednášky. Mgr. Helena Kopecká (1955) absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odbor dejepis a občianska náuka. Počas pedagogickej praxe sa zapojila do projektov o holokauste. Autorky spolupracovali na realizácii stálej expozície Z dejín židovskej komunity v Topoľčanoch na miestnom židovskom cintoríne. V spolupráci s Občianskym združením Židovský cintorín Topoľčany sa venujú jeho pasportizácii.
Dom na Myjave
Jozef Kollár
25.9.202516,90
9788056912737
978-80-569-1273-7
Keď sa včas postavíš proti zlu, začne sa meniť na dobro? V roku 1922 na myjavských kopaniciach zabudol autobus so študentmi budúceho surrealistického maliara Salvadora Dalího. Na jednu noc nepriehliadnuteľného Španiela prichýlila rodina, ktorá sa oňho postarala. Študent im z vďaky namaľoval na stenu horiacu žirafu, ktorá ovplyvnila život vtedy dvanásťročného Mila. Neuveriteľnú cestu jednonohého klampiara a mnohé dejinné udalosti, od vzniku Československa po súčasnosť, objaví Milov vnuk vďaka zápisníkom, ktoré nájde na povale dedovho domu, keď sa ho chystá predať. Po Milovej smrti sa toto písanie nekončí, prekvapujúco v ňom pokračuje niekto iný.
Jozef Kollár (Trnava, 1960). Napísal niekoľko kníh. Za debutovú zbierku próz Nedorozumenie získal Cenu Ivana Kraska. Jeho kniha pre deti Ak ťa chytím, tak ťa zjem, sa v r. 2018 získala cenu za najkrajšiu knihu Slovenska a tiež Cenu Márie Ďuríčkovej. Jeho poviekdy boli preložené do angličtiny, francúzštiny, nemčiny, maďarčiny, poľštiny a češtiny.
Antol
Juraj Špitzer
25.10.202515,90
9788056913574
978-80-569-1357-4
Iné myšlienky
Ivana Dobrakovová
25.10.202515,90
9788056913604
978-80-569-1360-4
Mladé dievča, ktoré zažíva svoj prvý vzťah a má nástojčivý pocit, že takto by to vyzerať nemalo, matka, ktorá tyranizuje svoju dcéru jedlom, dcéra, ktorá tyranizuje svoju matku jedlom, expatka, ktorá má namiesto sladkého dolce vita v Taliansku zákaz hovoriť s miestnymi, milenka, ktorá by chcela mať celkom iné myšlienky, než tie, čo má, učiteľka na nižšej strednej, ktorá stále hrdinsky čelí žiakom, dedkovia, ktorí sa na ulici a v MHD pozerajú na dievčatká, áno, dedkovia, tí nesmú chýbať a napokon psychiater, ten si vie predstaviť už asi všetko.
Ivana Dobrakovová (1982) Spisovateľka a prekladateľka. Z taliančiny a francúzštiny preložila diela autoriek a autorov ako Elena Ferrante, Veronica Raimo, Giulia Caminito, Emmanuel Carrère, Marie NDiaye, Simone de Beauvoir a Amélie Nothomb. V roku 2009 knižne debutovala zbierkou poviedok Prvá smrť v rodine. V roku 2010 jej vyšiel prvý román Bellevue, v roku 2013 ďalšia zbierka poviedok Toxo, v roku 2018 zbierka piatich próz Matky a kamionisti, za ktorú získala Cenu Európskej únie za literatúru. V roku 2021 jej vyšiel román Pod slnkom Turína a v roku 2024 esej o písaní A čo sa vám stalo?. Päťkrát bola nominovaná na cenu Anasoft Litera. Jej knihy sú preložené do dvanástich jazykov. Žije v Turíne.
Amerikáni
Tomáš Hudák
25.10.202519,90
9788056913635
978-80-569-1363-5
Nové Slovensko. Aj tak sa dala na začiatku 20. storočia nazvať štvrť South Side v Pittsburghu, kde svoj domov našli tisícky slovenských imigrantov. Za vidinou nového začiatku tam prichádza aj mladý Andy spolu s židovským muzikantom Poldim, ktorému v Hamburgu zachránil život. Kým Poldi sa v Amerike rýchlo uchytí, Andy živorí ako robotník v železiarňach spoločnosti Jones&Laughlin, kde tak ako väčšina prisťahovalcov, čelí šikane a vydieraniu zo strany írskych predákov. Až kým jedna udalosť nezmení úplne všetko a zrodí mýtus o slovenskej imigrantskej mafii a robotníckom hrdinovi menom Joe Magarac. Príbeh o priateľstve, odvahe a hľadaní svojej identity historicky verne zachytáva osudy slovenských imigrantov v Pittsburghu, ktorí sa v čase epidémie španielskej chrípky a veľkého oceliarskeho štrajku dokázali postaviť za svoju komunitu a jej práva.
Tomáš Hudák, 1980, Košice je stand-up komik, scenárista a bývalý novinár. Po štúdiu žurnalistiky a divadelnej dramaturgie pracoval ako redaktor v denníku SME, neskôr pôsobil v televíznom spravodajstve Markízy a RTVS. Ako stand-up komik vystupuje so zoskupením Silné reči. V Slovenskom rozhlase stojí so Samom Trnkom za zábavníkom Skúška sirén. Publicisticky píše pre Denník N. Román Amerikáni je jeho literárnou prvotinou.