Židia na Slovensku · povojnové generácie
Peter Salner
Kniha Židia na Slovensku · Povojnové generácie prezentuje doterajšie poznatky z etnologických výskumov druhej a tretej poholokaustovej generácie, nevynecháva však ani prvú generáciu. Okrem úvodnej a záverečnej informatívnej časti je text rozdelený do troch blokov (Generácia prežitia; Deti holokaustu; Súčasnosť a budúcnosť komunity). S využitím metódy oral history autor absolvoval viac ako 70 hĺbkových rozhovorov, zameraných na témy ako osud rodičov počas holokaustu, identita, medzigeneračná komunikácia či prenos traumy. Vzhľadom na skutočnosť, že židovskú komunitu v uplynulých sto rokov negatívne zasiahli tri veľké emigračné vlny (deportácie v období holokaustu, „alija nádeje“ do Palestíny/Izraela krátko po oslobodení a reakcia na okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968) autor prináša aj poznatky a názory ľudí, ktorí zvolili toto riešenie, neprerušili však spojenie so Slovenskom.
PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951) pôsobí od roku 1975 v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i., v súčasnosti ako vedúci vedecký pracovník. Zaoberá sa urbánnou etnológiou s dôrazom na spoločenský život v Bratislave a predovšetkým sociálnou kultúrou židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí. Uverejnil viac ako 20 knižných publikácií a množstvo vedeckých štúdií, ktoré vyšli v slovenských aj zahraničných odborných časopisoch.
Kniha Židia na Slovensku · Povojnové generácie prezentuje doterajšie poznatky z etnologických výskumov druhej a tretej poholokaustovej generácie, nevynecháva však ani prvú generáciu. Okrem úvodnej a záverečnej informatívnej časti je text rozdelený do troch blokov (Generácia prežitia; Deti holokaustu; Súčasnosť a budúcnosť komunity). S využitím metódy oral history autor absolvoval viac ako 70 hĺbkových rozhovorov, zameraných na témy ako osud rodičov počas holokaustu, identita, medzigeneračná komunikácia či prenos traumy. Vzhľadom na skutočnosť, že židovskú komunitu v uplynulých sto rokov negatívne zasiahli tri veľké emigračné vlny (deportácie v období holokaustu, „alija nádeje“ do Palestíny/Izraela krátko po oslobodení a reakcia na okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968) autor prináša aj poznatky a názory ľudí, ktorí zvolili toto riešenie, neprerušili však spojenie so Slovenskom.
PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951) pôsobí od roku 1975 v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i., v súčasnosti ako vedúci vedecký pracovník. Zaoberá sa urbánnou etnológiou s dôrazom na spoločenský život v Bratislave a predovšetkým sociálnou kultúrou židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí. Uverejnil viac ako 20 knižných publikácií a množstvo vedeckých štúdií, ktoré vyšli v slovenských aj zahraničných odborných časopisoch.
Tagy: #FPKNM
Prach alebo popol
Tradičný judaizmus akceptuje výlučne pochovanie pozostatkov do zeme a zásadne odmieta pohreb spopolnením. Napriek tomu v posledných desaťročiach sa stále častejšie stáva, že príslušníci židovskej komunity uprednostňujú kremáciu. Etnológ Peter Salner v tejto knihe na základe svojich výskumov priam detektívnym spôsobom analyzuje dôvody a následky tohto v minulosti zakazovaného a prakticky neznámeho trendu.
PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.
Sedem židovských problémov
Etnológ Peter Salner sa pokúša definovať problémy židovskej komunity na Slovensku. V siedmich kapitolách prináša odborný (etnologický), ale aj osobný pohľad na problémy súčasnej židovskej kultúry. Zaoberá sa radosťami a problémami etnologického výskumu židovských tém, časom a rozdielmi v jeho vnímaní, dobrovoľnou aj vynútenou migráciou židovskej komunity. Rozsiahly priestor venuje reflexiám na obdobie holokaustu a komunistickej moci. Predmetom jeho výskumu sú osudy synagóg a cintorínov, ktoré ostali opustené po holokauste, premeny židovskej rodiny a sviatkov. V závere sa venuje židovskej identite, vrátane humoru, ktorý tvorí jej neodmysliteľnú súčasť.
PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.
Ťažké časy
Tri rôzne pohľady na historické korene a súčasné reflexie vojnového slovenského štátu a holokaustu predstavujú dôležitý prínos k hlbšiemu poznaniu nedávnej minulosti Slovenska a jej presahov do súčasnosti. Napriek časovému odstupu, postupnému odchodu posledných svedkov doby, napriek dostupným historickým faktom, ostáva tento režim aj trištvrte storočia po jeho zániku stále aktuálnym problémom našej spoločnosti. Zuzana Panczová sa zaoberá Protokolmi sionských mudrcov a ich šírením v slovenskom prostredí. V tridsiatych rokoch 20. storočia prispel tento konšpiračný falzifikát k formovaniu antisemitskej propagandy a protižidovského zákonodarstva vojnového slovenského štátu a podieľal sa tak na tragických osudoch desaťtisícov jeho židovských obyvateľov. Daniel Luther sa zaoberá súčasnými reflexiami vyhnania príslušníkov českej menšiny, ku ktorému došlo na prelome rokov 1938 – 1939 už v prvých mesiacoch existencie vojnového štátu. Soňa Gyárfáš Lutherová reflektuje dôsledky arizačných zákonov, ktoré vstúpili do platnosti v roku 1940 a viedli k úplnému ožobráčeniu príslušníkov židovskej komunity na Slovensku.
Daniel Luther, CSc. (nar. 1950 v Bratislave) absolvoval odbor etnológia na FiFUK v Bratislave. Pôsobí ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Špecializuje sa na urbánnu etnológiu a obradovú kultúru. Je spoluautorom viacerých publikácií, medzi inými Taká bola Bratislava, Etnografický atlas Slovenska, Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, Slovakia: European Contexts of the Folk Culture a autorom monografií Zabudnuté priadky: K spoločenskému životu mládeže na Slovensku, Česká komunita v Bratislave 20. storočia, Z Prešporka do Bratislavy, Bratislava Česko-Slovenská (Putovanie z monarchie do Slovenského štátu). Mgr. Soňa G. Lutherová, PhD. (1982 v Bratislave), absolventka Katedry etnológie a kultúrnej antropológie FiFUK, pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV. Venuje sa problematike vizuálnej antropológie, individuálnej a sociálnej identity a pamäti, (post)socializmu a materiálnej kultúry, všíma si aj aplikáciu inovatívnych a reflexívnych metód v etnografickom výskume. Svoje poznatky publikuje v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch a monografiách. Je spolueditorkou monografie Za hranicami vedy? Aplikovaná antropológia v spoločnosti a režisérkou antropologického dokumentárneho filmu Zatopené. V súčasnosti pripravuje celovečerný dokumentárny film Šťastný človek. Napísala tiež knižku pre deti o stereotypoch a inklúzii Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? Mgr. Zuzana Panczová, PhD. (1978 v Žiline). Vyštudovala etnológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV. Zameriava sa na výskum naratívov, skupinovej identifikácie a stereotypov, hlavným predmetom jej záujmu sú súčasné a tradičné povesti, predovšetkým však fámy a konšpiračné teórie. Svoje poznatky priebežne publikovala v zahraničných a domácich vedeckých časopisoch, najmä však v monografii Konšpiračné teórie: témy, historické kontexty a argumentačné stratégie.
Holokaust okolo nás
Spomienku na holokaust nemožno obmedziť na formálnu sondu do nie tak dávnej minulosti. Pochopenie jeho následkov vyžaduje nielen poznať osudy, počty a mená zavraždených. K následkom je potrebné zaradiť tiež, ako toto historicky relatívne krátke obdobie ovplyvnilo život preživších a ich potomkov. Ako sa zmenila židovská komunita? Koľko židovských tradícií stratilo nositeľov? A ako tieto straty (ne)vníma majoritná spoločnosť? Niekdajšie hrôzy zároveň varujú pred možným opakovaním. Veď pokusy rehabilitovať režim a vedúce osobnosti vojnového slovenského štátu predstavujú aj dnes aktuálny problém slovenskej spoločnosti.
PhDr. Monika Vrzgulová, CSc. (1965, Trenčín). Študovala na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK v Bratislave. Ako vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na výskum sociálnej a kolektívnej pamäti a identity, na výskum obdobia holokaustu, socializmu a politík spomínania na Slovensku metódou oral history, ako aj na skúmanie problematiky predsudkov a stereotypov v spoločenskom diskurze. PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20.-21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.
Dvojrozhovor
Dialóg dlhoročných kolegov a priateľov. Monika Vrzgulová kladie zvedavé otázky Petrovi Salnerovi, aby si vzápätí úlohy vymenili. Spektrum otázok a odpovedí smeruje k tomu, čo vedia alebo si pamätajú o svojich predkoch, cez spomienky na bratislavské, resp. trenčianske prostredie v období detstva a dospievania, študentských rokov, no nechýbajú ani informácie o osobných záujmoch či názoroch, ktoré vyplývajú z ich dlhoročnej vedeckej práce. V dialógu sa postupne vynárajú asociácie, udalosti a súvislosti, ktoré si zdanlivo nepamätali alebo neuvedomovali a v rozhovore vyústia do prekvapivého poznania.
PhDr. Monika Vrzgulová, CSc. (1965, Trenčín). Študovala na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK v Bratislave. Ako vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na výskum sociálnej a kolektívnej pamäti a identity, na výskum obdobia holokaustu, socializmu a politík spomínania na Slovensku metódou oral history, ako aj na skúmanie problematiky predsudkov a stereotypov v spoločenskom diskurze. PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20.-21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.
Tábor smrti Sobibor
Táto kniha vznikla ako pripomienka 75. výročia povstania väzňov vo vyhladzovacom tábore Sobibor a následného zničenia tohto miesta utrpenia a smrti. Tábor má osobitný význam pre Slovensko. Ako ukazujú najnovšie výskumy, práve tu bolo totiž zavraždených najviac Židov, deportovaných z územia vojnovej Slovenskej republiky. Autormi ôsmich kapitol sú významní odborníci z výskumných a univerzitných pracovísk na Slovensku aj v zahraničí. Ich texty ponúkajú čitateľom viac než len všeobecné informácie o tábore. Ťažisková úvodná kapitola, ktorej autorom je izraelský historik David Silberklang z Jeruzalema, sa zaoberá organizáciou Akcie Reinhard, čo bola najväčšia vyvražďovacia akcia počas holokaustu. Poľský bádateľ Tomáš Oleksy-Zborowski analyzuje vybrané aspekty dejín tábora. V nasledujúcej kapitole historička Sara Berger, ktorá pôsobí v talianskej Fondazione Museo della Shoah, prináša zaujímavé a dôležité podrobnosti o individuálnych a kolektívnych profiloch ľudí, ktorí spáchali neuveriteľné zločiny. Dieter Pohl z univerzity v rakúskom Klagenfurte rozoberá priebeh súdnych procesov, ktoré s páchateľmi prebehli v rôznych štátoch západnej Európy. Ján Hlavinka, pracovník Historického ústavu SAV, spracoval na základe vlastných výskumov priebeh deportácií z územia vojnovej Slovenskej republiky. S využitím výskumnej metódy oral history a s použitím filmovej techniky český historik, filmový dokumentarista a diplomat Lukáš Přibyl približuje spomienky pamätníkov z obcí v okolí tábora. V záverečných kapitolách dvaja autori z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV) obrátili pozornosť na Slovensko. Kým Zuzana Panczová analyzuje fenomén konšpiračných teórií o holokauste, Peter Salner si všíma súčasné reflexie holokaustu na Slovensku. Vďaka širokému spektru a kvalitnému spracovaniu jednotlivých kapitol kniha predstavuje dôležitý príspevok k hlbšiemu poznaniu smutnej kapitoly nedávnych dejín Slovenska.
Autori: Sara Berger, Fondazione Museo della Shoah, Taliansko • Ján Hlavinka, Historický ústav SAV / Dokumentačné stredisko holokaustu, Bratislava, Slovensko • Tomasz Oleksy-Zborowski, Muzeum i Miejsce Pamięci w Sobibórze · Niemiecki nazistowski obóz zagłady (1942-1943) Oddział Panstwowego Muzeum na Majdanku, Poľsko • Zuzana Panczová, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, Slovensko • Dieter Pohl, Alpen-Adria Universität Klagenfurt, Rakúsko • Lukáš Přibyl, Ministerstvo zahraničních věcí České republiky • Peter Salner, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, Slovensko • David Silberklang, Yad Vashem, Jeruzalem, Izrael
Bratislavské kaviarne a viechy
2. vydanie. Spoločenský život Bratislavy vrcholil v období pred 2. svetovou vojnou. Dobová tlač, memoáre i spomienky súčasníkov približujú nezabudnuteľnú atmosféru spoločenskej zábavy a tolerancie. Od začiatku 20. storočia boli v meste obľúbené kaviarne s modernými interiérmi, kvalitnou obsluhou, širokou ponukou káv a rôznych nápojov, domácimi i zahraničnými časopismi, hudobnou produkciou a mnohými inými lákadlami. Denne sem prichádzali pracovať, oddychovať a zabávať sa bratislavskí intelektuáli, ale aj mešťania, obchodníci či remeselníci. Najobľúbenejšie však boli povestné bratislavské viechy. Vinohradníci mali právo predávať vo svojich domoch, označených vystrčenou viechou, dva týždne víno z vlastnej úrody. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti. A sláva bratislavských plesov ostala už len v spomienkach pamätníkov.
Chatam Sofer Memoriál
Chatam Sofer (1762 – 1839) patrí medzi najväčšie autority ortodoxného judaizmu. Od jeho smrti uplynuli takmer dve storočia, dodnes je vďaka nemu Pressburg známy v celom židovskom svete. Paradoxne v jeho pôsobisku sa o ňom vie len málo. Kniha mapuje život a dielo tohto významného rabína, ale aj osudy miesta jeho posledného odpočinku. Najstarší zachovaný židovský cintorín v Bratislave bol počas holokaustu a v období komunizmu zničený. Zachovalo sa len 23 hrobov tzv. rabínskeho okrsku. Tie neskôr zakryli betónovým stropom a nad hrobmi vybudovali zastávku električky. Po novembri 1989 Medzinárodný výbor pre záchranu hrobov mudrcov z Pressburgu vyvinul iniciatívu na záchranu tohto významného religiózneho miesta. Odstraňovanie koľajníc a budovanie nového memoriálu sa zmenili na napínavú detektívku vďaka zdanlivo nevinnej podmienke: pri všetkých prácach je nevyhnutné dodržiavať halachu.
Peter Salner (1951, Bratislava) v roku 1974 absolvoval FiFUK, odbor národopis. Pracuje v Ústave etnológie SAV. Je autorom viacerých knižných publikácií z prostredia Bratislavy a židovskej komunity: Premeny Bratislavy 1939 – 1993, Prežili holokaust, Židia na Slovensku medzi tradíciou a asimiláciou, Mozaika židovskej Bratislavy, Premeny židovskej Bratislavy. Od roku 1996 zastáva funkciu predsedu Židovskej náboženskej obce v Bratislave. Ing. Martin Kvasnica (1958, Žilina) v roku 1982 ukončil štúdium na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Pracoval v Stavoprojekte v Bratislave, neskôr ako samostatný architekt. Je spoluzakladateľom bratislavského ateliéru ŠTÚDIO FOR. Podieľal sa na viacerých projektoch: Vila P3K (Wolfsthal), Expo Gotika (SNG Bratislava), Mauzóleum Chatama Sofera (Bratislava), Židovská rituálna kuchyňa (Bratislava), Katolícky kostol Panny Márie (Vrakuňa, spoluautori Bogár, Králik, Urban). Viac na http://for.sk/kvasnica.html
Minulý rok v Jeruzaleme
Bratislavské kaviarne a viechy II. vydanie
2. vydanie.
Spoločenský život Bratislavy vrcholil v období pred 2. svetovou vojnou. Dobová tlač, memoáre i spomienky súčasníkov približujú nezabudnuteľnú atmosféru spoločenskej zábavy a tolerancie. Od začiatku 20. storočia boli v meste obľúbené kaviarne s modernými interiérmi, kvalitnou obsluhou, širokou ponukou káv a rôznych nápojov, domácimi i zahraničnými časopismi, hudobnou produkciou a mnohými inými lákadlami. Denne sem prichádzali pracovať, oddychovať a zabávať sa bratislavskí intelektuáli, ale aj mešťania, obchodníci či remeselníci. Najobľúbenejšie však boli povestné bratislavské viechy. Vinohradníci mali právo predávať vo svojich domoch, označených vystrčenou viechou, dva týždne víno z vlastnej úrody. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti. A sláva bratislavských plesov ostala už len v spomienkach pamätníkov.
Premeny židovskej Bratislavy 1945-1989
Mozaika židovskej Bratislavy
Budúci rok v Bratislave
Budúci rok v Bratislave… Tieto slová sa postupne stali zaklínadlom skupiny židovských emigrantov, ktorí odišli zo Slovenska po 21. auguste 1968. Našli nové domovy v rôznych štátoch a svetadieloch. Postavili tam domy, zasadili stromy, vychovali deti. Napriek všetkému časť ich osobnosti sa spája s krajinou mladosti. Prakticky každý z nich (väčšinou opakovane) už navštívil „svoje mesto“. Stretli sa s príbuznými a priateľmi, obnovili spomienky spojené s minulosťou, ochutnali pochúťky, ktoré možno (hoci nie vždy) jesť aj inde, ale najlepšie chutia tu…
Napriek všetkým pozitívam však nenašli atmosféru svojej mladosti. Chýbali k nej ľudia: vrstovníci so spoločnými skúsenosťami a zážitkami. V Bratislave totiž ostala len hŕstka Židov povojnovej generácie. Väčšina židovských rovesníkov tiež emigrovala.
Práve preto viacerí začali rozmýšľať o Stretnutí tých, ktorí pred rokom 1968 tvorili mladú generáciu židovskej komunity. Niektorým nestačili slová či spomienky a pokúšali sa tieto túžby naplniť. K prvým organizátorom sa pridávali ďalší, náhodná skupina dobrovoľníkov sa postupne menila na kolektív, ktorý spájal spoločný cieľ. Vďaka úsiliu mnohých sa v máji 2005 Bratislava stala dejiskom Stretnutia. Táto kniha hovorí o jeho prípravách, priebehu, sprievodných emóciách a dozvukoch… Patrí všetkým, ktorí pomohli zmeniť sen na realitu.
Bratislavské kaviarne a viechy
Židovská Žilina
Peter Frankl, Pavel Frankl
6.12.202416,90
9788056911860
978-80-569-1186-0
Najväčší rozmach židovskej komunity v Žiline nastal v rokoch 1918 – 1938. Židia sa významne podieľali na spoločenskom, hospodárskom, kultúrnom i športovom živote Žiliny. Čitateľ sa oboznámi s významnými rodinami a osobnosťami, ale aj s príbehmi obyčajných ľudí, do osudov ktorých kruto zasiahol holokaust a povojnové udalosti. Aká bola Žilina a v nej židovská komunita v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju vtedy mladí Fried, Klein alebo Hecht považovali za pupok sveta, za najkrajšie mesto, keď ich svet ohraničovali Rajčianka, Dubeň, korzo, či prísny riaditeľ Šalgo v židovskej ľudovej škole? Židia boli integrálnou súčasťou Žiliny, významne sa podieľali na jej rozvoji, bolo to ich mesto, cítili sa v ňom doma, chceli v ňom žiť. V polovici tridsiatych rokov 20. storočia mala Žilina necelých 18000 obyvateľov, z toho okolo 2500 Židov. Medzi nimi bolo mnoho lekárov, právnikov, obchodníkov, úspešných priemyselníkov. Menej sa vie o Židoch, ktorí sa sem prisťahovali z Haliče, Podkarpatskej Rusi či východného Slovenska. Tí boli väčšinou chudobní, živili sa fyzickou prácou. Posmešne ich prezývali fiňáci alebo Fíni, lebo hovorili iba v jidiš, a keď sa ich opýtali odkiaľ sú, odpovedali napríklad „fin Berehovo“ (z Berehova).
Peter Frankl (1947, Žilina). Vo svojich prózach sa sústreďuje na zobrazovanie osudov židovskej komunity na Slovensku. Napísal knihy Byť židom, biť žida, História nielen nášho rodu, V mene krvi, Spánok prebudených, Tikot židovských hodín a ďalšie. Žije v Prahe. Pavel Frankl (1949, Žilina). Ako bývalý hokejista roky prispieval do odborného časopisu TIP. Z pozície predsedu židovskej náboženskej obce v Žiline sa podieľa na vydávaní diel svojho brata Petra so židovskou tématikou a je spoluautorom knihy Židovská Žilina.
Židia v Topoľčanoch
Katarína Beňová, Helena Kopecká
6.12.202416,90
9788056911891
978-80-569-1189-1
V minulosti kolorit Topoľčian výrazne dotvárala početná, hospodársky a spoločensky významná židovská komunita. K obrazu Topoľčian zo začiatku 20. storočia patrilo námestie lemované židovskými obchodmi či pôsobivá stavba synagógy, ktorá patrila k najkrajším na Slovensku. Rozvoj topoľčianskej židovskej komunity násilne ukončili vojnové roky a holokaust. Čo je však zarážajúce, protižidovské nálady pretrvali v Topoľčanoch aj po skončení druhej svetovej vojny a vyústili do židovského pogromu. Kniha približuje osudy židovských rodín Büchlerovcov, Friedovcov, Bachnárovcov, Braunovcov, Deutelbaumnovcov, Grünwaldovcov a ďalších, ktoré autorky spracovali na základe osobných stretnutí a rozhovorov s preživšími. Z Topoľčian pochádzal Robert Jehošua Büchler, autor Encyklopédie židovských náboženských obcí na Slovensku, aj Walter Rosenberg, známy pod menom Rudolf Vrba, ktorý v roku 1944 s Alfrédom Wetzlerom utiekli z Osvienčimu.
PhDr. Katarína Beňová (1976) absolvovala štúdium histórie a estetiky na Filozofickej fakulte UKF v Nitre a rozširujúce štúdium psychológie pre učiteľov na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Počas svojej múzejnej a pedagogickej praxe sa venuje regionálnym dejinám, tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Je predsedníčkou Krúžku historikov Slovenskej historickej spoločnosti v Topoľčanoch, ktorý pripravuje semináre, prednášky. Mgr. Helena Kopecká (1955) absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odbor dejepis a občianska náuka. Počas pedagogickej praxe sa zapojila do projektov o holokauste. Autorky spolupracovali na realizácii stálej expozície Z dejín židovskej komunity v Topoľčanoch na miestnom židovskom cintoríne. V spolupráci s Občianskym združením Židovský cintorín Topoľčany sa venujú jeho pasportizácii.
Politika a komunita
Peter Salner a Ivica Štelmachovič Bumová
7.10.202416,90
9788056911921
978-80-569-1192-1
Kniha o vzťahoch medzi komunistickou mocou a židovskou komunitou v rokoch 1945 – 1992. Autori sa opierajú o poznatky z historických, archívnych a etnologických výskumov, využívajú údaje z umeleckej a memoárovej literatúry a autentické spomienky pamätníkov, ktoré vytvárajú pestrý pohľad na povojnové obdobie až do roku 1992. Skúmajú situáciu v židovskej komunite krátko po oslobodení, po návrate židov, ako sa vyrovnávali s následkami holokaustu, ale aj ich kontakty s inštitúciami štátnej moci. Samostatné kapitoly sa venujú politickým procesom na Slovensku, sebaobranným reakciám židovských inštitúcií a jednotlivcov (emigrácia, „život s maskou“, lojalita), reflexiami šesťdesiatych rokov, obdobím normalizácie a situáciou židovskej komunity po novembri 1989.
PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951) pôsobí od roku 1975 v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV v. v. i., v súčasnosti ako vedúci vedecký pracovník. Zaoberá sa urbánnou etnológiou s dôrazom na spoločenský život v Bratislave a predovšetkým sociálnou kultúrou židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí. Uverejnil viac ako 20 knižných publikácií a množstvo vedeckých štúdií, ktoré vyšli v slovenských aj zahraničných odborných časopisoch. Doc. Mgr. Ivica Štelmachovič Bumová, PhD. (1971). Študovala na FiF UK v Bratislave, dvojodbor história a etnológia. Pôsobí na Katedre porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Sústreďuje sa na výskum židovskej komunity na Slovensku v 20. storočí. Ťažiskovou témou jej odborného záujmu je problematika vzťahu štátu k židovskej komunite na Slovensku v rokoch 1945 – 1989 a tzv. „starý“ antisemitizmus.
Židia vo Vranovskom okrese
Igor Soľaník, Svetlana Pavlíková
25.9.202619,90
9788056912973
978-80-569-1297-3
Zemplínska župa bola už od 17. storočia územím pre židov, ktorí sem prichádzali z Halíče a Ukrajiny. Prví židia žili vo Vranovskom okrese už v roku 1696. Za vyše tristo rokov tu vytvorili obrovské hmotné aj duchovné dedičstvo. Kniha zachytáva dejiny židov v obciach Vranovského okresu od ich príchodu cez nesmelé začiatky po neskorší rozmach a životné príbehy židovských osobností, ktoré prispeli k rozvoju miest a obcí v regióne. Mapuje židovské cintoríny a synagógy, ktoré sa tu nachádzali a z ktorých mnohé boli zbúrané alebo zdevastované. Vďaka rozboru historických faktov a dokumentácii toho, čo zaniknutá židovská komunita vytvorila, máme možnosť získať obraz o etniku, ktoré bolo do druhej svetovej vojny neoddeliteľnou súčasťou občianskej spoločnosti severovýchodného Slovenska.
Ing. Igor Soľaník (1959, Hanigovce). Je absolventom VŠLD vo Zvolene. Venuje sa dokumentovaniu židovských cintorínov a dedičstvu po židovských spoluobčanoch. Vydal knihu Stručné dejiny židov vo Vranove nad Topľou a knihu poviedok Cesty mám. JUDr. Svetlana Pavlíková, PhD. (1985, Vranov nad Topľou). Je absolventkou Právnickej fakulty v Košiciach, po ktorej ukončila doktorandské štúdium. Je autorkou mnohých odborných článkov.
Ohnisko
Andrea Kvotidianová
28.11.202516,90
9788056913451
978-80-569-1345-1
V lese sedí okolo ohňa čudná skupinka ľudí. Stretávajú sa pravidelne a nikto netuší, že je to nebezpečná sekta, ktorá terorizuje, kradne a vraždí. Timotej a Denisa žijú spokojným životom vo dvojici. Všetko sa ale zmení, keď Denisu začne tajne zvádzať Timotejov najlepší kamarát Rafael. Postupne sa odhaľuje jeho prepojenie na sektu. Ak nechce prísť o život, Rafaelovi nakoniec ostáva posledná možnosť. Je ňou hladný a agresívny pytón, ktorý nežral niekoľko mesiacov… Mysteriózny román.
Andrea Kvotidianová sa narodila v Prešove, kde študovala masmediálne štúdiá na Prešovskej univerzite. Venuje sa písaniu poézie a prózy. Za svoju tvorbu získala ocenenia v literárnych súťažiach Inšpirácie spod Sitna a Gerbócova literárna Snina. Prispieva článkami do celoslovenských i regionálnych periodík (Báječná Žena, Slovenka, Prešovský Večerník). Vyšla jej beletristická zbierka Spievajúce pero a romány F ako fetiš, Mala tajomstvo a Ohnisko. Veľmi rada varí, zbožňuje všetko pikantné vrátane čili papričiek. Miluje hudbu a dominantných mužov.
Erec Izrael
Jaroslav Franek
28.11.202516,90
9788056913949
978-80-569-1394-9
Izrael je krajina, štát, ale aj fenomén – geografické centrum duchovného sveta všetkých židov. Je to „spojnica pozemského a nebeského sveta“. Centrálne miesto troch svetových náboženských systémov. Krajina s bohatou minulosťou aj prítomnosťou. Uprostred orientálneho sveta predstavuje na Blízkom východe kus „západu“, kus Európy, dokonca Strednej Európy. Je to aj úspešný a bezprecedentný príklad prerodu bývalej kolónie na krajinu, ktorá je špičkovou vedeckou, technologickou, zdravotníckou aj kultúrnou veľmocou. Na Izrael sú upreté oči židov na celom svete. Aj občania Slovenska sledujú dianie v Izraeli so zvýšeným záujmom. Väzieb je mnoho, v Izraeli žije niekoľko tisíc ľudí, ktorých korene sú na Slovensku, majú tu rodinu, priateľov, nechali tu kus svojho života. Platí to aj naopak, aj na Slovensku je niekoľko tisíc ľudí, ktorí majú v Izraeli príbuzných, alebo priateľov. O Izraeli, dejinách Izraela, o vzniku kresťanstva, o židoch, často viac známych vo svete ako na Slovensku, hovorí text tejto knihy.
Jaroslav Franek (1946) je bývalý vysokoškolský učiteľ na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. V rokoch 1990 až 2013 bol hovorcom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Je autorom odborných prác z fyziky a elektrotechniky a tiež článkov venovaných židovskej problematike. Patrí k zakladateľom inštitútu Judaistiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde viedol kurzy všeobecnej histórie židovského národa. Napísal knihy Judaizmus a Izrael · Palestína, ktoré vyšli vo viacerých vydaniach.
Iné myšlienky
Ivana Dobrakovová
28.11.202515,90
9788056913604
978-80-569-1360-4
Mladé dievča, ktoré zažíva svoj prvý vzťah a má nástojčivý pocit, že takto by to vyzerať nemalo, matka, ktorá tyranizuje svoju dcéru jedlom, dcéra, ktorá tyranizuje svoju matku jedlom, expatka, ktorá má namiesto sladkého dolce vita v Taliansku zákaz hovoriť s miestnymi, milenka, ktorá by chcela mať celkom iné myšlienky, než má, učiteľka na nižšej strednej, ktorá stále hrdinsky čelí žiakom, dedkovia, ktorí sa na ulici a v MHD pozerajú na dievčatká, áno, dedkovia, tí nesmú chýbať a napokon psychiater, ten si vie predstaviť už asi všetko.
Ivana Dobrakovová (1982) Spisovateľka a prekladateľka. Z taliančiny a francúzštiny preložila diela autoriek a autorov ako Elena Ferrante, Veronica Raimo, Giulia Caminito, Emmanuel Carrère, Marie NDiaye, Simone de Beauvoir a Amélie Nothomb. V roku 2009 knižne debutovala zbierkou poviedok Prvá smrť v rodine. V roku 2010 jej vyšiel prvý román Bellevue, v roku 2013 ďalšia zbierka poviedok Toxo, v roku 2018 zbierka piatich próz Matky a kamionisti, za ktorú získala Cenu Európskej únie za literatúru (EUPL). V roku 2021 jej vyšiel román Pod slnkom Turína a v roku 2024 esej o písaní A čo sa vám stalo?. Päťkrát bola nominovaná na cenu Anasoft Litera. Jej knihy sú preložené do dvanástich jazykov. Žije v Turíne.
Amerikáni
Tomáš Hudák
26.11.202519,90
9788056913635
978-80-569-1363-5
Nové Slovensko. Aj tak by sa dala na začiatku 20. storočia nazývať štvrť South Side v Pittsburghu, kde svoj domov našli tisícky slovenských imigrantov. Za vidinou nového začiatku tam v roku 1913 prichádza aj mladý Andy spolu so židovským muzikantom Lolim, ktorému v Osvienčime zachránil život. Kým Loli sa v Amerike rýchlo uchytí, Andy živorí ako robotník v oceliarňach spoločnosti Jones & Laughlin, kde tak ako väčšina prisťahovalcov čelí šikane a vydieraniu zo strany írskych predákov. Až kým jedna udalosť nezmení úplne všetko, a zrodí sa mýtus o slovenskej imigrantskej mafii a robotníckom hrdinovi menom Joe Magarac. Príbeh o priateľstve, odvahe a hľadaní identity historicky verne zachytáva osudy slovenských imigrantov v Pittsburghu, ktorí sa v čase epidémie španielskej chrípky a veľkého oceliarskeho štrajku dokázali postaviť za svoju komunitu a jej práva.
Tomáš Hudák, 1980, Košice je stand-up komik, scenárista a bývalý novinár. Po štúdiu žurnalistiky a divadelnej dramaturgie pracoval ako redaktor v denníku SME, neskôr pôsobil v televíznom spravodajstve TV Markíza a RTVS. Ako stand-up komik vystupuje so zoskupením Silné reči. Píše pre Denník N. Román Amerikáni je jeho literárnou prvotinou.
MIKI
Miro Šifra, Jakub Tlolka
23.11.202519,90
9788056914007
978-80-569-1400-7
Knižná podoba filmového príbehu inšpirovaného skutočnými udalosťami. Príbeh bývalého bossa podsvetia Mikuláša Černáka je neoddeliteľnou súčasťou dejín Slovenska deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Rokov, v ktorých sa synonymom úspechu stala schopnosť presadiť sa za akúkoľvek cenu. Silou. Porušovaním pravidiel. V politike i mimo nej. „Silní chlapi“ sú predmetom fascinácie a obdivu už viac ako tri desaťročia. Možno preto sme ako spoločnosť tam, kde sme, lebo spoluvytvárame prostredie korupcie, v ktorom naše „vzory“ môžu uspieť.
Láska nepozná čas
Lucia Olrinková
14.11.202516,90
9788056913970
978-80-569-1397-0
Poznali sa od malička, no ani jeden z nich by nečakal, že náhodné stretnutie po rokoch v nich zapáli plamienky vzájomnej príťažlivosti. Kristof Franczi sa po štúdiách v zahraničí vracia do rodného mesta, aby v ňom strávil leto. Stretnutie s Aninou, z ktorej sa stala krásna mladá dáma, ho nenechá chladným. Pri Anine cíti to, čo doteraz necítil k žiadnej inej žene. Uvedomuje si však, že začínať vzťah, keď ich bude čakať dlhé odlúčenie kvôli jeho ďalším štúdiám v zámorí, je riziko. No pre lásku k nej je ochotný ho podstúpiť. Osud má však iný plán. Ani jeden z nich netuší, aké následky bude mať ich rozhodnutie pre lásku a ako veľmi to ovplyvní ich budúcnosť.
Lucia Olrinková (1988) je autorkou bestsellerov Plakať som si zakázala (vyšlo aj v češtine), Plakať je dovolené, Spoločníčka, Ako slaný karamel, Keď rozkvitnú čerešne, Vianočný a Láska nepozná čas. Písanie je pre ňu relax a zároveň útek od reality. Miluje svoju rodinu, dobré jedlo a tanec. Rada varí, pečie, číta... @luciaolrinkova_autor
Znalkyňa
Viktória Krajňaková
15.10.202516,90
9788056913543
978-80-569-1354-3
Vo veci zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1. Trestného zákona: „Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na 5 až 10 rokov.“ Ku skutku došlo dňa 2.6.2021 v časti zvanej Stráňany v Michalovciach pri rieke Laborec, poškodená Viktória Krajňaková, narodená 23.10.1999. Volám sa Viktória, narodila som sa v sobotu 23.10.1999 a chcem hovoriť o tom, že násilie je všade okolo nás. Viem o čom hovorím. Autorka na vlastnej skúsenosti popisuje mnohé veľmi aktuálne štrukturálne spoločenské nedostatky – odmietavý vzťah väčšinovej spoločnosti k neurodiverzite či bagatelizáciu sexualizovaného a rodovo podmieneného násilia. Kombinuje rozličné druhy jazykov a perspektív popisujúcich udalosti jej života – od vlastných pocitov a pozícií, cez rozhovory s autoritami či úradný jazyk zápisníc policajného zboru až po bulvárnu krimi reportáž v televízii. Poukazuje tým na neschopnosť vzájomného porozumenia medzi jednotlivými druhmi spoločenských prostredí.
Viktória Krajňaková (1999, Michalovce). Ukončila strednú umeleckú školu filmovú v Košiciach a pokračovala v štúdiu filmovej réžie v Písku. Študuje na vysokej škole UMPRUM v Prahe odbor umenie a technológie.
Divé maky
Veronika Magulová
15.10.202516,90
9788056913918
978-80-569-1391-8
Do Mertonfordu, v ktorom dočasne žije aj Nicole Wayetová, prichádza neznámy, mladý muž Jeremy Peninngton. Ich prvé stretnutie nedopadlo najlepšie a hoci by sa ho Nicole rada zbavila, vôbec sa jej to nedarí, Jeremy je jej vždy v pätách. Našťastie ju sprevádza aj do domu vychovávateľky, ktorá sa vráti z Londýna a chce Nicole povedať pravdu o jej pôvode. Nájdu ju však zavraždenú. Nicole ešte netuší, že smrť učiteľky súvisí s jej minulosťou a Jeremy sa v Mertonforde neocitol náhodou. Začína sa boj s časom, boj o život a najmä o lásku.
Veronika Magulová (1989, Žiar nad Hronom). Pracuje v rodinnej firme. Popri domácnosti a dvoch malých deťoch sa takmer každý večer vracia k písaniu príbehov. Vydala úspešné historické romány Posledné želanie a Písané vo hviezdach.
Pavol Strauss a jeho 20. storočie
Ivan A. Petranský
10.9.202529,90
9788056913796
978-80-569-1379-6
Kniha je portrétom Pavla Straussa (1912 – 1994), výnimočnej osobnosti slovenského intelektuálneho a duchovného života dvadsiateho storočia – človeka, ktorý v sebe harmonicky spájal erudíciu lekára s hĺbkou brilantného myslenia humanistu a citlivosťou duše umelca. Mapuje jeho životnú cestu od detstva v pestrom a slobodnom prostredí rodného Liptovského Svätého Mikuláša cez bohémske študentské roky v Prahe, dramatické obdobie druhej svetovej vojny na Liptove, povojnové pôsobenie v Skalici a Nitre, poznačené nevyhnutnými zrážkami s komunistickým režimom, až po posledné roky v slobodnej spoločnosti deväťdesiatych rokov. Sleduje vnútorné zápasy a podnety, ktoré formovali jeho pohľad na svet, umenie, vedu i náboženstvo, a na pozadí nevšedného životného príbehu, vinúceho sa takmer celým storočím, hľadá odpoveď na otázku, či je možné napriek neľútostnému vonkajšiemu tlaku po sebe zanechať veľké dielo a zároveň zostať slobodným a čistým človekom. Je pozvaním k hlbšiemu pochopeniu muža, ktorý veril, že aj z ticha môže zaznieť hlas, ktorý uzdravuje.
Ivan A. Petranský (1976, Nitra) absolvoval štúdium archívnictva a histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je vedeckovýskumným pracovníkom Slovenského historického ústavu v Ríme. Ako historik sa venuje slovenským dejinám dvadsiateho storočia s osobitným zreteľom na vzťahy štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, protináboženské perzekúcie, vývoj historiografie a životné osudy významných historických osobností.
Savoir – vivre
Ľubomír Jančok
10.9.202516,90
9788056913888
978-80-569-1388-8
Žijeme v dobe, kedy peniaze a bohatstvo už nestačia a spoločenský status si získava ten, kto má vkus a vzdelanie. Etiketa otvára dvere do veľkého sveta a savoir-vivre (vedieť ako žiť) je ten cieľ. Deti a mládež sa dnes viac podobajú na dobu ako na svojich rodičov. Etiketa nám ponúka odpovede a riešenia. Kniha je určená rodičom s deťmi, mládeži a biznismenom. Autor nás citlivo sprevádza svetom etikety, naučíme sa základné pravidlá spoločenského správania v rôznych situáciách a naprieč kontinentami.
PhDr. Ľubomír JANČOK, PhD. (1982, Veľké Rovné) je absolventom doktorandského štúdia na parížskej Sorbonne a Univerzite Komenského v Bratislave. Vyštudoval francúzsky jazyk a pedagogiku, diplomaciu a medzinárodné vzťahy a literárnu vedu. Prednášal v Kanade, Grécku, Taliansku, Rumunsku. Vedie kurzy etikety na Slovensku a v Čechách. Za 5 rokov vyškolil takmer 6000 žiakov z desiatok škôl a 5500 dospelých. Vlastní cestovnú kanceláriu Monte Christo. Je laureátom Ceny rektora UK, Ceny mesta Remeš, Ceny francúzskeho parlamentu. Vydal niekoľko kníh inšpirovaných francúzskou kultúrou a spôsobom života: Glamour Paríža, Francúzsky paradox, Iná ale stále blízka a Život na Sorbonne – výchova elít vo Francúzsku, ktorá vyšla aj v českom preklade.
Kvety & klobásy
Jana Micenková
10.9.202516,90
9788056913390
978-80-569-1339-0
Rozvedená Eva navštevuje svoju starú známu v Anglicku. Atraktívna žena v nonstop bare nahlas uvažuje o svojom sexuálnom živote. Obžalovaná miluje svoje dieťa, no ešte viac zbožňuje chipsy s príchuťou jarnej cibuľky. Tehotná by sa mala tešiť na svojho potomka, namiesto toho komunikuje so záchodovým chrobákom. Naivko verí, že panička z Bruselu kvôli nemu všetko obetuje. Slobodná matka sa túla s malým dieťaťom po veľkomeste, dúfajúc, že nájdu cestu von. Ľudovít sa vracia od milenky a stretáva v kuchyni svoju dcéru. Unavené páry v letnom rezorte odkrývajú svoju špinu... Dokáže všetko vyčistiť sóda bikarbóna s bielym octom? A kto nás vlastne všetkých zachráni?
Jana Micenková (1980). Vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na FAMU v Prahe. Literárne debutovala zbierkou poviedok Sladký život (2018), ktorá bola nominovaná na cenu Anasoft litera. Za dramatický text Rekonštrukcia prípadu Janko Rybárik získala 2. miesto v súťaži DRÁMA (2019). Text bol realizovaný v Slovenskom národnom divadle ako scénické čítanie. V roku 2021 vydala psychologický román Krv je len voda, ktorý sa venuje analýze vzniku násilného činu a rozkladu dysfunkčnej rodiny. Román bol nominovaný na ceny Anasoft litera a René, vyšiel v maďarskom aj českom jazyku.
Drozd · Legenda o Barbore
Martina Monošová
9.9.202516,90
9788056913727
978-80-569-1372-7
Uprostred bojmi a intrigami zmietaného Uhorska, v ktorom sa mladý kráľ Matej Korvín pokúša nastoliť nové poriadky, sa začína príbeh dievčaťa, ktoré si podmaní srdce samotného panovníka. Osudová zakázaná láska nečakane zasiahne do chodu našich dejín. Je to príbeh lásky uhorského kráľa Mateja Korvína a Barbory Edelpöckovej, o ktorom dejiny mlčia. Martina Monošová oprášila historickú legendu a preniesla ju do nášho uponáhľaného sveta. Prvý diel unikátnej historickej série prináša silný príbeh, plný romantiky, dobrodružstva a tajomstva, ktoré vám nedovolia pustiť knihu z ruky.
Martina Monošová (1972, Stará Turá), spisovateľka. Vyštudovala dizajn na STU v Bratislave. V roku 2005 debutovala románom z prostredia opatrovateliek v Anglicku Lásky o piatej (tému opérstva priniesla do slovenskej literatúry ako prvá), napísala jeho voľné pokračovanie Anglické prebúdzania, originálny trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé, s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej ceny aj cesty, román o výšinách a pádoch v súkromí inak úspešnej speváčky Sladké sny (vyšlo i v češtine), erotickú detektívku Lekcie z nenávisti (vyšlo i v češtine), ságovitý román o dvoch mladých ženách na pozadí veľkých zmien v slovenskej spoločnosti za dvadsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie Miluje-nemiluje, idem!, (vyšlo i v češtine) komorný príbeh milenky ženatého muža Perly tej druhej a historicko-dobrodružnú pentalógiu SOPHIE z obdobia francúzskej renesancie. Jej nový román Drozd je prvým dielom korvínovskej historickej série LEGENDA O BARBORE. V r. 2000 žila v Anglicku a v 2007-2009 v Belgicku. Dnes žije a tvorí v Slovenskom Grobe. www.martinamonosova.sk
hejtovaňja
Viliam Klimáček
9.9.202515,90
9788056913369
978-80-569-1336-9
Koho by hejtovali štúrovci, keby mali internet? Písal Tiso haiku? Aký bol najväčší podvod v histórii Československa? Kam išiel Dubček posledným metrom? Kto kamerou bez filmu nakrúcal Bátoryčku? Kedy pršali z oblohy ľudské uši? Opustí modul Štefánik vesmírnu stanicu ISS Europe? Kde vynašli Artificial Stupidity, ktorá dnes riadi celý svet? A prečo ľuďom tak jäbä? 20 divných poviedok s divným humorom do divnej doby.
Viliam Klimáček (1958), spisovateľ, režisér, zakladateľ divadla GUnaGU, jeden z najhranejších slovenských dramatikov. Vyštudoval lekársku fakultu v Bratislave, praxoval na kardiochirugickej klinike, potom odišiel na voľnú nohu. Napísal vyše 100 divadelných hier, za ktoré získal 7 cien Alfréda Radoka. Písal aj experimentálne rozprávky, básne, rozhlasové hry, filmové scenáre a operné libretá. Za konceptuálnu knihu Noha k nohe získal medzinárodnú cenu IBBY. Román Námestie kozmonautov zvíťazil v súťaži Román 2006, bol nominovaný na cenu Anasoft litera a získal Cenu AOSS za rok 2007. Román Horúce leto 68 vyšiel v Maďarsku, Albánsku, Litve, Arabských emirátoch, Francúzsku aj v USA.
Niekto ako my
Hana Leger
9.9.202516,90
9788056913826
978-80-569-1382-6
Epizóda zo života piatich tridsiatnikov, ktorí spolu už čo to preskákali, prebúrali aj preplakali. Neúnavne a s razanciou sa jeden druhému priečia a ťahajú za prsty. Túžba po vzájomnej blízkosti ich napriek nesvárom vždy prinúti sadnúť si opäť za jeden stôl. Aké škody však dokážu napáchať nenaplnené ambície a neuspokojené túžby vo vzťahu krehkých a tak často nepochopených ľudí? Zvládne každý jeden z nich v sebe nájsť toho niekoho, kto za ich súdržnosť zabojuje, alebo to bude skaza pre ich priateľstvo?
Hana Leger debutovala románom Aj ja ťa chcem.
Dom na Myjave
Jozef Kollár
6.8.202516,90
9788056912737
978-80-569-1273-7
Keď sa včas postavíš proti zlu, začne sa meniť na dobro? V roku 1922 na myjavských kopaniciach zabudol autobus so študentmi budúceho surrealistického maliara Salvadora Dalího. Na jednu noc nepriehliadnuteľného Španiela prichýlila rodina, ktorá sa oňho postarala. Študent im z vďaky namaľoval na stenu horiacu žirafu, ktorá ovplyvnila život vtedy dvanásťročného Mila. Neuveriteľnú cestu jednonohého klampiara a mnohé dejinné udalosti, od vzniku Československa po súčasnosť, objaví Milov vnuk vďaka zápisníkom, ktoré nájde na povale dedovho domu, keď sa ho chystá predať. Po Milovej smrti sa toto písanie nekončí, prekvapujúco v ňom pokračuje niekto iný.
Jozef Kollár (Trnava, 1960). Napísal niekoľko kníh. Za debutovú zbierku próz Nedorozumenie získal Cenu Ivana Kraska. Jeho kniha pre deti Ak ťa chytím, tak ťa zjem v r. 2018 získala cenu za najkrajšiu knihu Slovenska a tiež Cenu Márie Ďuríčkovej. Jeho poviekdy boli preložené do angličtiny, francúzštiny, nemčiny, maďarčiny, poľštiny a češtiny.
Temno
Juraj Paškuliak
6.8.202516,90
9788056911136
978-80-569-1113-6
Príbehy o nenaplnenej láske, o ufológovi, poľovačke na tigra, o ľuďoch ktorí sa rozhodli chatárčiť, o asociáloch aj drsný a pochmúrny príbeh o mužovi, ktorého prenasleduje psychopat. Toto čítanie je ako jazda na horskej dráhe – od humorne ladených, až po strašidelné, ale vždy autenticky pôsobiace poviedky.
Juraj Paškuliak (1981, Martin). Detstvo a dospievanie prežil v Kláštore pod Znievom. Študoval na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici, odbor umelecké odlievanie kovov. Od roku 1998 sa venuje výrobe a oprave majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Keď bol mladý, chcel byť výtvarníkom a zaprisahával sa, že nikdy písať nebude. Ale osud ho dobehol. Napísal štyri zbierky poviedok. Publikoval v časopise Dotyky, má blogy na SME a Pravde.
Sám v dave
Martin Furmanik
6.8.202516,90
9788056911198
978-80-569-1119-8
Kniha Sám v dave obsahuje 25 poviedok, ktoré sú výberom z poviedkovej tvorby Martina Furmanika. Hlavné postavy poviedok sú si podobné. Hoci žijú v spoločenstve ľudí, sú samy. Samy so svojimi myšlienkami, samy v boji so svojimi démonmi, samy v boji s veternými mlynmi. Niektoré v tomto boji nie sú úspešné, iné naopak áno. A niekedy zistia, že až tak samy nie sú.
Martin Furmanik (1989) pôsobí v Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi. Je autorom vyše stovky štúdií a popularizačných článkov na tému histórie. Publikoval v 32 odborných a popularizačných periodikách. Jeho články vyšli napríklad v Živote, Téme, Historickej revue, Denníku N, či Postoji. Je autorom resp. spoluautorom kníh Spiš a vznik Československej republiky, Dejiny Rusínov na Spiši, Dejiny Nemcov na Spiši, Putovanie dejinami Spiša, Putovanie dejinami Spiša IV, Putovanie dejinami a Rodičia slávnych. Vydal novelu Stabilita Republiky. Väčšina poviedok v tejto knihe bola publikovaná v slovenských literárnych časopisoch. Je členom Asociácie spisovateľov Slovenska.
Paleo sprievodca po strednom Slovensku
Róbert Zajac
29.7.202519,90
9788056913758
978-80-569-1375-8
Kniha je pozvánkou pre dobrodružné deti a ich rodičov na výpravy do praveku. V deviatich kapitolách vás prevedie deviatimi lokalitami stredného Slovenska, na ktorých je možné nájsť skameneliny. Vďaka mapám, popisu a ilustrovaným rekonštrukciám lokalít v ich pravekom období dostane čitateľ – cestovateľ návod, ako sa vrátiť do dávno strateného sveta.
Blumentálske blues
Tomáš Berka
28.5.202529,90
9788056913215
978-80-569-1321-5
Detstvo v okolí Avionu a priestor medzi Firšnálom, Šifbekom, Kollárkom a Račkom tvoria kulisu k rozprávaniu Tomáša Berku o živote generácie zlatých šesťdesiatych rokov – bigbiťákov, umelcov, flákačov z Korza, bohémov. Detí sporiadanej prvorepublikovej generácie, keď sa ešte doma hovorilo po česky, nemecky, maďarsky či po bulharsky... keď vyrastali v záhradách a dvoroch domových blokov, keď blumentálska veža bola najvyššou dominantou a spolužiaci sa delili na evanjelikov a katolíkov, až do chvíle, keď ich prevalcovala pionierska mašinéria. Berka píše o meste a krajine od komunistického prevratu cez reálny socializmus až po súčasnosť. Čitateľ sa ocitá v prostredí filmu, divadla, džezrokovej hudby, ktoré formovali vzťahy a lásky. Opisuje stretnutia s Kukurom, Hrycom, Kocúrikovou, Satinským, Lasicom, Rollerom, Fišerom, Sikorom, Jakubiskom, Hanákom, Herzom, Frešom, Vargom, Ursínym, Griglákom, Lučeničom, Barinom a ďalšími.
Mgr. art. Tomáš Berka (1947, Bratislava), filmový a scénický architekt, výtvarník, hudobník a spisovateľ. Po štúdiu architektúry vyštudoval scénické výtvarníctvo u prof. Ladislava Vychodila na VŠMU. Od roku 1970 – 1992 vytvoril pre divadlá a televízie okolo stopäťdesiat scén a viac ako sto divadelných a kultúrnych plagátov. V roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadriennale a svoju výtvarnú tvorbu vystavoval v Európe a v Japonsku. Po roku 1989 vytvoril dekorácie pre 45 filmov a spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. S architektom Karolom Kállayom je spoluautorom slovenských pavilónov na Expo 2000 v Hannoveri a Expo 2015 v Miláne. Ako hráč na klávesy stál pri zrode skupiny Modus, v roku 1969 založil skupinu Ex We Five a v roku 1972 s Ferom Griglákom Fermatu, s ktorou dodnes nahral deväť autorských albumov a vyše tridsať scénických hudieb pre divadlá aj film. Vydal desať knižných titulov – Blumentálske blues 2010 a 2025, s Fedorom Frešom Rocková Bratislava 2013, román René 2017, knihu o filmovej architektúre Veľká ilúzia 2019, monografiu o divadelných plagátoch, scénografii a výstavách – Plagáty a iné veci 2021. V rokoch 2012 – 2024 spolu s Jánom M. Bahnom napísali päť kníh o bratislavských vilách. Kniha s pracovným názvom Backstage by mala vyjsť v roku 2025. Je držiteľom ceny Literárneho fondu za knihu Rocková Bratislava a ceny Júliusa Satinského za kultúrny prínos hlavnému mestu. Na knižnom veľtrhu vo Frankfurte v roku 2019 mu za titul Veľká ilúzia udelili cenu za najlepšiu ilustrovanú knihu o filme. Ako filmový architekt bol nominovaný na cenu Český lev – Amnestie 2019, tri razy získal cenu Slnko v sieti – 2020 za film Amnestie, 2022 za film Piargy a 2023 za film Slúžka. Za film Piargy mu boli udelené aj ceny na festivaloch v Los Angeles, v Montreali a v Budapešti. Žije a tvorí v Bratislave.
Židovský cintorín v Banskej Štiavnici
Beata Rückschloss Nemcová
28.5.202515,90
9788056913697
978-80-569-1369-7
Kniha ponúka jedinečný pohľad na životy štiavnických Židov prostredníctvom básnických epitafov na náhrobných kameňoch. Každý nápis na náhrobku je originálnou poctou zosnulému, odhaľuje jeho osobnosť, osud a miesto v komunite. Tieto poetické verše sú doplnené o autentické životné príbehy, ktoré autorka zrekonštruovala na základe historických prameňov, rodinných spomienok a archívnych záznamov. Sú to príbehy ľudí, ktorý tu žili svoj každodenný život a ich telá spočívajú na malebnom cintoríne nad Banskou Štiavnicou. Čitateľ sa ponorí aj do stručnej histórie pochovávania v židovských komunitách, čo sa vždy spája aj s akousi mystikou pretkanou mnohými poverami a predsudkami.
Beata Rückschloss Nemcová (1970) sa narodila v Banskej Štiavnici, vyštudovala pedagogiku a prekladateľstvo a tlmočníctvo v Banskej Bystrici a Bratislave. Počas pedagogickej praxe sa začala venovať tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Urobila mnoho rozhovorov so svedkami vojnového besnenia, ktoré vyústili do publikovania kníh História židovskej náboženskej obce v Banskej Štiavnici, na ktorej pracovala s viacerými autormi a Židovská Štiavnica. Popri práci súdneho tlmočníka a prekladateľa sa venuje výskumu a pátraniu po nových faktoch o židovskej komunite a rekonštrukcii židovského cintorína v Banskej Štiavnici.
Bratislava – história, osobnosti, pamiatky
Viera Obuchová
28.5.202519,90
9788056912768
978-80-569-1276-8
O bitke pri Moháči a stratených kostoloch sv. Vavrinca a sv. Michala z predmestia stredovekej Bratislavy, o opevnení zachytenom na Fricsovom pláne z roku 1766, o pamiatkach viažucich sa na epidémie, kde všade boli v meste cintoríny, ako vyzeral a kde bol vstup na Ondrejský cintorín a aké osobnosti sú tam pochované. Kde sa v Bratislave deti a študenti učili, kde bola postavená prvá škôlka – ovoda. V knihe nájdeme aj unikátny plán električkovej železnice, ktorá na začiatku 20. storočia premávala medzi Prešporkom a Viedňou aj zaujímavosti z Petržalky – o pôvodných plánoch Divadla Arény, o kaplnke neďaleko dostihového areálu, o asanovanom kine Eldorádo. A hoci je Petržalka veľké panelákové sídlisko, jeho súčasťou sú aj výtvarné diela, pomníky, pamätníky aj Petržalský cintorín.
PhDr. Viera Obuchová, CSc. (1951, Bratislava), vyštudovala históriu na FiF UK v Bratislave. Od roku 1974 pracovala ako historička v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave. Je autorkou a spoluautorkou odborných a populárno-náučných publikácií o histórii Bratislavy: Ondrejský cintorín, Cintorín pri Kozej bráne, Priemyselná Bratislava, Každodenný život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí, Príbehy z dejín Bratislavy.
Visiting Štúrovo
Dominika Blaháková, Karol & Hanneke Frühauf, Hyunju Kim, Damon Kowarsky
27.5.20259,90
9788056913420
978-80-569-1342-0
See you soon on the bridge! Edited by the Regional Organisation for Tourism (OOCR) Štúrovo-Parkan
Návšteva Štúrova
Dominika Blaháková, Karol & Hanneke Frühauf, Hyunju Kim, Damon Kowarsky
27.5.20259,90
9788056913666
978-80-569-1366-6
Uvidíme sa čoskoro na moste! Zostavila Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Štúrovo – Parkan
Smrť na Liptove
Peter Gašparík
2.4.202515,90
9788056913185
978-80-569-1318-5
Forograf Karovič sa vyberie na Liptov osláviť narodeniny starého kamaráta Miňa z Bobrovca. Oslava sa má konať na Chate pod Náružím na Červenci. Na stanici v Liptovskom Mikuláši sa zoznámi s narkomanom Milošom, ktorého pár minút na to nájdu mŕtveho. To odštartuje rýchly sled udalostí a pátrania po páchateľoch, ktorí si nevážia ľudský život. Do cesty sa pripletie skupina, ktorá sa venuje zvláštnym radovánkam, Karovičov nepríjemný spolužiak z Bratislavy aj krásna Liptáčka Majka. Karovič s Miňovou pomocou bojujú do posledného dychu a doslova o život. Z plánovanej narodeninovej oslavy sa stáva nočná mora.
Peter Gašparík (1977, Bratislava). Študoval réžiu na VŠMU a tiež v Taliansku, vo Francúzsku a v USA. Okrem réžie (dokumenty Tereza – Náboj lásky, STOPY – Boje v Banskej Štiavnici) píše poéziu a prózu. Vyšli mu knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, Šelmy a hyeny, Ružová vila a krimi romány Smrť na Zlatých, Smrť v Štiavnici, Smrť v kostole, Smrť v Tatrách, Smrť v Gemeri a Smrť na Liptove. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu.