Laterna Magika

Albert Marenčin

Albert Marenčin (26.7.1922, Bystré nad Topľou), scenárista a dramaturg Slovenskej filmovej tvorby, spisovateľ, básnik, prekladateľ, výtvarník, člen Skupiny českých a slovenských surrealistov a Patafyzického kolégia v Paríži.

Laterna Magika je výber z jeho básnických textov surrealistickej a patafyzickej proveniencie, vo veršoch i v próze, ktoré v tomto dvojjazyčnom francúzsko-slovenskom usporiadaní vychádzajú prvýkrát pri príležitosti básnického festivalu CAPALEST, Banská Štiavnica 2006.

9788089218189
ISBN 80-89218-18-0
Albert Marenčin
Laterna Magika

Albert Marenčin (26.7.1922, Bystré nad Topľou), scenárista a dramaturg Slovenskej filmovej tvorby, spisovateľ, básnik, prekladateľ, výtvarník, člen Skupiny českých a slovenských surrealistov a Patafyzického kolégia v Paríži.

Laterna Magika je výber z jeho básnických textov surrealistickej a patafyzickej proveniencie, vo veršoch i v próze, ktoré v tomto dvojjazyčnom francúzsko-slovenskom usporiadaní vychádzajú prvýkrát pri príležitosti básnického festivalu CAPALEST, Banská Štiavnica 2006.

6.61
10.0000
28.8.2006
128 str., brož., 12x18 cm
14
1
1
ďalšie knihy od autora Albert Marenčin
obal knihy Horká chuť storočia

Horká chuť storočia

Rozhovor Juraja Mojžiša s Albertom Marenčinom je tak trochu netradičný. Témy vyselektovalo ich 55 ročné priateľstvo a pre oboch podstatné otázky ako príklon k ľavicovým či pravicovým postojom, avantgardistické vnímanie umenia či vzťah ku knihám a k slovenskému filmu. Ale to je len malá časť zo zmesi pocitov, vôní a chutí storočia, v ktorom najčastejšie dominovalo sklamanie, pach a horká chuť.

Juraj Mojžiš (1938, Bratislava) je slovenský filmový a výtvarný teoretik, filmový architekt a scénograf. Je autorom viacerých knižných monografií o slovenských výtvarníkoch i filmároch. Za knižnú zbierku esejí Voľným okom II získal Cenu Dominika Tatarku. Od začiatku 90. rokov do roku 2014 viedol interpretačný seminár na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Albert Marenčin (1922, Bystré nad Topľou), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

obal knihy Košický pustovník

Košický pustovník

V rokoch 1978 – 79 sa Albert Marenčin ako pracovník galérie stretával s Júliusom Jakobym. Napriek generačnému odstupu dvadsiatich rokov si od prvého stretnutia boli blízki v názoroch na umeleckú tvorbu aj v životných postojoch. Pre Jakobyho sa obraz stáva obrazom nie peknou maľbou ani technikou, ale zážitkom, ktorý sa stal obrazom vo svojej autentickej podobe. A kritériom autenticity je preňho úprimnosť. V rozhovoroch si kladú otázky a odpovede často nachádzajú v spomienkach. V doslove Juraj Mojžiš približuje dobu vzniku tejto knihy - normalizáciu, ktorá pre Marenčina znamenala zákaz publikovať. Kniha je ilustrovaná desiatkami fotografií Martina Marenčina z umelcovho ateliéru, v ktorom tento Košický pustovník prežil takmer celý život.

Július Jakoby (1903 – 1985, Košice). Slovenský maliar, výtvarne sa vzdelával v súkromnej grafickej škole E. Króna, v rokoch 1927 – 28 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Štúdiá prerušil a vrátil sa do Košíc, kde žil až do konca života. Venoval sa kresbe, pastelu, kamenným a keramickým mozaikám. Charakteristickým pre jeho tvorbu je dôraz na farbu a bezprostredný, uvoľnený rukopis. Albert Marenčin (1922, Bystré nad Topľou), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

obal knihy Orestea

Orestea

Balada o láske a smrti. Príbeh podľa skutočnej udalosti. Poviedku Rudolfa Slobodu Orestea uverejnenú v literárnom týždenníku Kultúrny život v roku 1967 si všimol režisér Štefan Uher a navrhol Albertovi Marenčinovi napísať literárny scenár. Scenár bol schválený, súhlasil s ním aj Rudolf Sloboda, ale sa nerealizoval a skončil v trezore. Jeho autor v politických previerkach neprešiel a v roku 1972 musel zo Slovenského filmu odísť a dvadsať rokov nesmel publikovať.

Rudolf Sloboda (1938 – 1995, Devínska Nová Ves), spisovateľ, básnik, dramatik, scenárista. Bol jedným z najzaujímavejších a najvýznamnejších slovenkých autorov druhej polovice 20. storočia. Pochádzal z rodiny chorvátskeho starousadlíka. Detstvo prežil v Devínskej Novej Vsi. Albert Marenčin (1922, Bystré nad Topľou), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. V roku 1944 sa zúčastnil v SNP. Po vojne pracoval ako v Národnej obrode, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme. Z politických dôvodov ho prepustili. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

obal knihy Kacírske myšlienky

Kacírske myšlienky

Kritické, iróniou a humorom nadľahčené úvahy, anekdoty a príbehy o spoločenských a politických problémoch, o cnostiach a nerestiach, s ktorými sa v každodennom živote potýkame a pokúšame sa ich raz serióznou analýzou, inokedy anekdotickými nápadmi riešiť... Celý tento pestrý súbor anekdot, úvah a príbehov, rozprávaný bežnou publicistickou rečou, neznižujúc sa do bulvárneho tónu a slovníka, ale ani sa nevyvyšujúc do filozofického teoretizovania, osloví čitateľa, ktorý vie nielen čítať, niekedy aj medzi riadkami, ale prečítané aj domýšľať a pochopiť.

Albert Marenčin (1922, Bystré nad Topľou), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

obal knihy Básnici a rebeli

Básnici a rebeli

Portréty desiatich francúzskych básnických osobností, ktoré považuje prekladateľ Albert Marenčin za zakladateľov modernej francúzskej poézie a za rebelov búrajúcich staré modely, šablóny a konvencie. Osobnosti ako Apollinaire, Jarry, Breton, Cocteau, Ferry, Michaux, Césaire, Ionesco, Péret alebo Robbe-Grillet sú stále nositeľmi pozitívneho myslenia a tvorivosti, vrátane fantázie – najväčších hodnôt, aké človek nachádza v poézii a cez poéziu v sebe samom.

Albert Marenčin (1922, Bystré nad Topľou), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

obal knihy Čo nevošlo do dejín

Čo nevošlo do dejín

Spomienky na moje životné príbehy a na tých, čo ma pri nich sprevádzali. Boli to roky dospievania a mladosti, keď som sa usiloval využívať všetky svoje tvorivé schopnosti a ambície. Snažil som sa uplatniť v každej činnosti, ktorá sa mi ponúkla – od básnických a výtvarných pokusov až po noviny a film. Skúšal som všetko, čo ma provokovalo a lákalo, a so všetkým neznámym som si meral sily. Boli to takpovediac moje učňovské roky, ktoré sa však neskončili nijakým výučným listom ani diplomom a trvajú dodnes.

Albert Marenčin (1922, Bystré nad Topľou) Spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Vyštudoval Filozofickú fakultu na Slovenskej univerzite v Bratislave a po ukončení štúdia v roku 1944 sa aktívne zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme. V roku 1972 bol z politických dôvodov prepustený z práce a mal zákaz publikovať. Až do odchodu do dôchodku (v roku 1987) pracoval v Slovenskej národnej galérii. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

obal knihy Dezertéri alebo Ľudský faktor

Dezertéri alebo Ľudský faktor

Subjektívny autobiografický text o dramatických udalostiach z prvých dní SNP, ktorých bol autor svedkom aj aktívnym účastníkom. V spomienkach, asociatívnych odbočkách a úvahách opisuje udalosti spred 60 rokov, ktoré posudzuje z dnešného pohľadu. „Ľudský faktor“ vidí nielen v sebe ako v rozprávačovi, ktorý subjektívnou interpretáciou formuje všetko, o čom hovorí, ale aj v tých, o ktorých rozpráva, keď sa v nich čosi neovládateľné – nazvime to človečinou – dostalo do konfliktu s konvenciami, pravidlami a zákonmi spoločnosti.
obal knihy Nikdy a Návraty na Muráň

Nikdy a Návraty na Muráň

Nikdy a Návraty na Muráň - autobiografická koláž, spomienky a úvahy, snové záznamy, životopisné a memoárové texty, básne a prózy spisovateľa, básnika, surrealistu, prekladateľa a kolážistu, člena patafyzického kolégia Alberta Marenčina, v ktorých sa vracia k otázkam ľudskej slobody a umeleckej tvorivosti na pozadí svojej básnickej a kolážovej tvorby. Kniha je bohato ilustrovaná autorovými kolážami a fotografiami. Zatiaľ, čo v prvej časti (Nikdy) sa spomienky striedajú s básňami a surrealistickými textami, druhá časť (Návraty na Muráň) obsahuje štúdie, eseje a úvahy o surrealistickom hnutí a jeho protagonistoch.
obal knihy Ľudská totalita

Ľudská totalita

V pozostalosti Alberta Marenčina sa našli desiatky zošitov s denníkovými záznamami, myšlienky, nápady, úvahy. Jeden z nich – v koži viazaný, na krásnom papieri sa objavil len nedávno. Záznamy, ktoré si doňho zapisoval od roku 1996 až do roku 2017 sú jeho osobné vyznania, postoje názory na témy, ktoré považoval za najdôležitejšie. Dominujú témy slobody a rovnosti, básnickej tvorby a tvorby ako takej, racionality a imaginácie. Surrealizmus, ktorý ho v mladosti “zasiahol ako blesk” vnímal ako oslobodenie ducha. Jeho ľavicovým názorom najviac konvenovala Trockého permanentná revolúcia. Na druhej strane píše, že je konzervatívec, drží sa včerajších názorov, spomína na svoje postoje, skutky i nadšenie, ktoré robili jeho život bohatým a krásnym aj keď vo vtedajších názoroch bolo veľa ilúzií a omylov – no bolo v nich predovšetkým to, čo dokázalo nadchnúť, zapáliť, pozdvihnúť myslenie a city nad pragmatickú všednosť, nad šedivý pragmatizmus a prízemnosť každodenného života. Polemizuje s autormi (Rudo Sloboda, Dominik Tatarka, JurajŠpitzer), často aj sám so sebou.

Albert Marenčin (1922-2019), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Narodil sa v Bystrom nad Topľou. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

ďalšie knihy z edície Gradiva
obal knihy Judaizmus

Judaizmus

Jaroslav Franek

8.10.2009
11,90
9788081140105
ISBN 978-80-8114-010-5
Kniha uvádza čitateľa do širšieho spektra otázok súvisiacich s judaizmom. Objasňuje základné židovské náboženské predstavy a pojmy, opisuje rôzne náboženské prúdy, ktoré sa v priebehu dejín vyformovali, vysvetľuje historické pozadie ich vývoja. Uvádza všetky sviatky židovského liturgického roka, popisuje bohaté dejiny židovského národa od najstarších čias až po dnešok. Samostatné kapitoly sú venované histórii slovenského židovstva, vzniku a dejinám štátu Izrael.
obal knihy Sedem dní do pohrebu

Sedem dní do pohrebu

Ján Rozner

13.7.2009
9,90
9788081140099
ISBN 978-80-8114-009-9
Ján Rozner, významný publicista, novinár, prekladateľ. Po emigrácii v 70. rokoch začal písať memoárovú knihu Sedem dní do pohrebu. Niektoré jej časti vyšli začiatkom 90. rokov v Slovenských pohľadoch. Ide o reflexiu na začiatok 70. rokov, po smrti prekladateľky Zory Jesenskej, jeho prvej manželky. V texte sa vracia do jej rodného domu v Martine. V rámci príprav na pohreb spomína na jednotlivé momenty spoločného života, na známe postavy vtedajšieho kultúrneho života a na dobu, ktorú spolu prežili.
obal knihy Sentimentálny román

Sentimentálny román

Alain Robbe-Grillet

7.4.2009
9,92
9788089218769
978-80-89218-76-9
Rozprávka pre dospelých, fantasmagorická fikcia, nevhodná pre citlivejšie povahy. Hlavnými postavami sú otec a jeho pätnásťročná dcéra Gigi, odkázaní jeden na druhého po záhadnej smrti manželky a matky. V rámci domácej výchovy a vzdelávania otec svoju dcéru iniciuje do sveta silových mužsko-ženských vzťahov a náboženského i telesného utrpenia. Situácia sa však skomplikuje vo chvíli, keď Gigi objaví fotografie svojej matky v úlohe martýrky a neuvedomí si, že scény mučenia zrejme presiahli hranice divadelnej inscenácie...
obal knihy Zošit o návrate do rodného kraja

Zošit o návrate do rodného kraja

Aimé Césaire

21.12.2007
6,61
9788089218448
ISBN 978-80-89218-44-8
Poéma, ktorá je nostalgickým vyznaním lásky k rodnému kraju a súčasne plačom nad jeho osudmi, aj vzburou nad neľútostnou kritikou jeho vládcov, je symbiózou tradičnej černošskej poézie, plnej archetypálnej symboliky a surrealizmu, čo sa premietlo aj do ostatnej Césairovej tvorby a stalo sa inšpiračným zdrojom pre celú plejádu autorov hlásiacich sa k magickému realizmu.
obal knihy Ravel

Ravel

Jean Echenoz

6.9.2007
6,61
9788089218578
ISBN 978-80-89218-57-8
Posledných desať rokov života hudobného skladateľa Mauricea Ravela autor opisuje s dokumentárnou presnosťou: Ravelov dom v Montforte, jeho šatník, denný režim, cestu po Amerike, spolupracovníkov, ženy, ktoré sa oňho starali, nevydarené priateľstvo s Paulom Wittgensteinom, príbeh slávnej skladby Bolero, autonehodu, ktorá skladateľa pripravila o možnosť pracovať, čítať i spať. Nevynecháva jeho dandyovské obsesie, výstrednosť a egocentrizmus, nápady i nálady.
obal knihy Zvieratá a láska

Zvieratá a láska

Paul Reboux

2.5.2006
8,27
9788088912859
ISBN 80-88912-85-7
Paul Reboux, francúzsky autor knihy krátkych poviedok, či skôr charakteristík zvierat ako sa správajú v naiintímnejších okamihoch. V mnohom pripomínajú ľudí a autor im prisúdil ľudské vlastnosti. Už názvy jednotlivých poviedok naznačujú autorov zámer: Vydedenci: ustrice, Neuspokojivé: vrabce a býky, Melancholické: medvede a kanáriky, Nežné: havrany a hady, Frázisti: cvrčky, Tanečníci: morské koníky, Nádherné: pávy, Škriepnici: kraby a labute, Maznáci: chobotnice, Kurizanti: husi, svätojánske mušky, Chlipníci: lasice a prepelice, Záhadné: úhory, Romantické: kondory, Exaltované: ťavy, Dotieravé: mačky, ...atď Autor sa voľne inšpiroval dielami zoológov, ale aj kresbami animalistov, vtipne v nej vyvracia niektoré mýty o zvieracej láske, robí karikatúru, ale aj vážne a poeticky vystihuje zvieraciu sexualitu. Úsmevné príbehy sú naviac písané krásnym poetickým jazykom. Kniha vyjde v preklade Eleny Flaškovej s ilustráciami Petra Kľúčika.
obal knihy Chvála masturbácie

Chvála masturbácie

Philippe Brenot

8.3.2006
6,61
9788088912842
ISBN 80-88912-84-9
Priznávam sa verejne a kajúcne: „Áno, masturboval som... a neraz!“ Priznanie k tomuto odpornému zločinu, navyše opakovanému, by ma v Španielsku v časoch inkvizície stálo život, v 18. storočí väzenie, v 19. palicovanie a kaličenie tela a ešte nedávno by som čelil opovrhnutiu a prudkému nesúhlasu. Dnes sú voči nemu viacerí ľahostajní, no mnohých ešte stále uvádza do pomykova, pretože nevedia, čo si o ňom majú myslieť. Ben Johnson sa priznal k dopingu, de Quincey k ópiu a Gautier zase k hašišu; ja sa priznávam k masturbácii, k tomu samotárskemu zločinu (ak to vôbec zločin je), ktorého korene nájdeme už v biblických textoch o Božích prikázaniach a ktorý znovu vstal z popola v 18. storočí, v „storočí temna“, nie v storočí Rousseaua, ale iného ženevského občana – Tissota, neobratne hlásajúceho vojnu proti sexu.
obal knihy Naučiť sa konečne žiť

Naučiť sa konečne žiť

Jacques Derrida

11.11.2005
6,61
9788088912026
ISBN 80-88912-02-4
Rozhovor Jeana Birnbauma s filozofom Jacquesom Derridom uverejnený v denníku Le Monde v predvečer jeho smrti. Je to úvaha o živote a smrti, inšpirovaná myšlienkami Imre Kertézsa v jeho eseji Kadiš. „Naučiť sa žiť“ – hovorí Derrida – to znamená dozrievať, učiť druhých aj seba samých, čo môže vyznievať ako hrozba (budem tvoriť, utvárať, formovať), najmä ak to nehovorí iba na adresu človeka, jednotlivca, či ľudstva, ale celej Európy, majúc pritom na mysli jej globalizáciu, ale inakšiu, inak uplatňujúcu princíp suverenity, politických zásad, aj medzinárodného práva – inú Európu, disponujúcu skutočnou vojenskou silou, nezávislou na NATO a Spojených štátoch a slúžiacou potrebám inej, ozdravenej OSN.