obal knihy Židovská Žilina

Židovská Žilina

Peter Frankl, Pavel Frankl

Bratia Franklovci sa vo svojej knihe zameriavajú na obdobie najväčšieho rozmachu židovskej komunity v meste, na roky 1918 – 1938. Na základe konkrétnych faktov dokumentujú, že Židia sa významne podieľali na spoločenskom, hospodárskom, kultúrnom i športovom živote Žiliny. Čitateľ sa oboznámi s významnými rodinami a jednotlivcami, ale aj s príbehmi obyčajných ľudí, do osudov ktorých neskôr kruto zasiahol holokaust a povojnové udalosti. Aká bola Žilina a v nej židovská komunita v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju vtedy mladí Fried, Klein alebo Hecht považovali za pupok sveta, za najkrajšie mesto, keď ich svet ohraničovali Rajčianka, Dubeň, korzo, či prísny riaditeľ Šalgo v židovskej ľudovej škole? Židia boli integrálnou súčasťou Žiliny, významne sa podieľali na jej rozvoji, bolo to ich mesto, cítili sa v ňom doma, chceli v ňom žiť. V polovici tridsiatych rokov minulého storočia mala Žilina necelých 18000 obyvateľov, z toho okolo 2500 židov. Medzi nimi bolo množstvo lekárov, právnikov, obchodníkov, úspešných priemyselníkov. Menej sa vie o Židoch, ktorí sa do Žiliny prisťahovali z Haliče, Podkarpatskej Rusi či východného Slovenska. Tí totiž väčšinou patrili medzi chudobných, živili sa fyzickou prácou. Posmešne ich prezývali fiňáci alebo Fíni lebo Židia z východu obyčajne hovorili iba v jidiš a keď sa ich opýtali odkiaľ sú, odpovedali napríklad fin Berehovo (z Berehova).

Peter Frankl (1947, Žilina). Vo svojich prózach sa sústreďuje na zobrazovanie osudov židovskej komunity na Slovensku. Napísal knihy Byť židom, biť žida, História nielen nášho rodu, V mene krvi, Spánok prebudených, Tikot židovských hodín a ďalšie. Žije v Prahe. Pavel Frankl (1949 Žilina). Ako bývalý hokejista roky prispieval do odborného časopisu TIP. Z pozície dlhoročného predsedu židovskej náboženskej obce v Žiline sa podieľa na vydávaní diel svojho brata Petra so židovskou tématikou a je spoluautorom knihy Židovská Žilina.

9788056911860
978-80-569-1186-0
Peter Frankl, Pavel Frankl
Židovská Žilina

Bratia Franklovci sa vo svojej knihe zameriavajú na obdobie najväčšieho rozmachu židovskej komunity v meste, na roky 1918 – 1938. Na základe konkrétnych faktov dokumentujú, že Židia sa významne podieľali na spoločenskom, hospodárskom, kultúrnom i športovom živote Žiliny. Čitateľ sa oboznámi s významnými rodinami a jednotlivcami, ale aj s príbehmi obyčajných ľudí, do osudov ktorých neskôr kruto zasiahol holokaust a povojnové udalosti. Aká bola Žilina a v nej židovská komunita v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju vtedy mladí Fried, Klein alebo Hecht považovali za pupok sveta, za najkrajšie mesto, keď ich svet ohraničovali Rajčianka, Dubeň, korzo, či prísny riaditeľ Šalgo v židovskej ľudovej škole? Židia boli integrálnou súčasťou Žiliny, významne sa podieľali na jej rozvoji, bolo to ich mesto, cítili sa v ňom doma, chceli v ňom žiť. V polovici tridsiatych rokov minulého storočia mala Žilina necelých 18000 obyvateľov, z toho okolo 2500 židov. Medzi nimi bolo množstvo lekárov, právnikov, obchodníkov, úspešných priemyselníkov. Menej sa vie o Židoch, ktorí sa do Žiliny prisťahovali z Haliče, Podkarpatskej Rusi či východného Slovenska. Tí totiž väčšinou patrili medzi chudobných, živili sa fyzickou prácou. Posmešne ich prezývali fiňáci alebo Fíni lebo Židia z východu obyčajne hovorili iba v jidiš a keď sa ich opýtali odkiaľ sú, odpovedali napríklad fin Berehovo (z Berehova).

Peter Frankl (1947, Žilina). Vo svojich prózach sa sústreďuje na zobrazovanie osudov židovskej komunity na Slovensku. Napísal knihy Byť židom, biť žida, História nielen nášho rodu, V mene krvi, Spánok prebudených, Tikot židovských hodín a ďalšie. Žije v Prahe. Pavel Frankl (1949 Žilina). Ako bývalý hokejista roky prispieval do odborného časopisu TIP. Z pozície dlhoročného predsedu židovskej náboženskej obce v Žiline sa podieľa na vydávaní diel svojho brata Petra so židovskou tématikou a je spoluautorom knihy Židovská Žilina.

Tagy: #Osudy #osobnosti #pamati #FPU
16.90
10.0000
25.10.2024
256 str., viaz., 13 × 20 cm
22|2|13
1
1
ďalšie knihy z edície FPU
obal knihy Môj príbeh sa ešte nekončí

Môj príbeh sa ešte nekončí

Anton Baláž

20.3.2024
16,90
9788056911075
978-80-569-1107-5

Anton Baláž sa rozhodol obzrieť za doterajším životom. Opisuje svoje životné univerzity, prvé literárne pokusy, štúdium novinárstva, zošrotovanie knižného debutu, viacročný zákaz publikovania a návrat k historickým príbehom. Novinárska činnosť mu prinášala podnety, ktoré spracoval románoch. Ich filmové a televízne spracovanie mu umožnili nazrieť za kulisy ateliérov na Kolibe a v Mlynskej Doline. Osobné a tvorivé kontakty s generačnými príslušníkmi opisuje v portrétoch (Mitana, Ballek, Buzássy, Strážay, Števček, Turčány, Petrík, Veigl, Blažková). Solženicynov román Súostrovie Gulag ho inšpiroval k napísaniu románu Tábor padlých žien. Stretnutie s Arnoštom Lustigom na festivale Kafkove Matliare bolo podnetom pokračovať v tvorbe – napriek tomu, že si kladie rovnakú otázku ako iný slovenský prozaik Pavel Vilikovský: „Ale koho to zaujíma?“ Literatúra pre neho zostáva cestou, ako túto autorskú skepsu prekonať.

Anton Baláž (1943, Lehota pod Vtáčnikom), absolvent FiF UK v Bratislave, prozaik, scenárista a publicista. Je autorom románov Skleníková Venuša, Tu musíš žiť, Chirurgický dekameron, Tábor padlých žien, Krajina zabudnutia, Len jedna jar, Portréty prežitia, kníh literatúry faktu Hriešna Vydrica, Transporty nádeje, Dva slovenské osudy Špitzer-Mach, biografických diel a kníh rozhovorov. Jeho diela dostali filmovú a televíznu podobu, vyšli vo viacerých domácich vydaniach a v prekladoch. Za literárnu tvorbu získal Cenu ministra kultúry SR a štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.

obal knihy Chatam Sofer • Veľký zázrak sa stal

Chatam Sofer • Veľký zázrak sa stal

Peter Salner a kol.

29.11.2023
14,90
9788056911013
978-80-569-1101-3

Rabín Chatam Sofer (vlastným menom Moše Schreiber) je dnes súčasťou multikultúrneho panteónu osobností Bratislavy. Patrí k najväčším duchovným autoritám tradičného judaizmu. Za jeho pôsobenia bola Prešporská ješiva jednou z najprominentnejších vzdelávacích inštitúcií v židovskom svete. Po rokoch zabudnutia sa dočkal poštovej známky, pamätnej mince, uličky Soferove schody a v roku 2002 bol slávnostne otvorený Pamätník Chatama Sofera. Bratislavská verejnosť, židovskí veriaci a turisti z celého sveta môžu obdivovať moderný objekt, ktorý rešpektuje prísne náboženské tradície judaizmu.

Kniha, ktorú zostavil Peter Salner, prináša autentické pohľady na osobnosť slávneho rabína, ale tiež na zničenie a zložitú záchranu cintorína, na ktorom je pochovaný. Judaista Maroš Borský píše o živote a diele Chatama Sofera, diplomat Martin Bútora prispel k obnove Pamätníka z pozície slovenského veľvyslanca v USA, architekt Martin Kvasnica je autorom projektu pamätníka, etnológ Peter Salner koordinoval komunikáciu bratislavskej komunity, miestnych úradov a veriacich židov z USA a Izraela, pracovníci firmy RAFT Vladimír Mühl, Roman Koprda a Michal Čulen sa podieľali na stavbe Pamätníka. Nechýbajú ani postrehy Jozefa Staška a Otta Macháča, ktorí sprevádzajú návštevníkov a spomienky Martina Mózera na tvorbu filmového dokumentu o soferovskej dynastii.

obal knihy Gorgona

Gorgona

Bella Moutton

19.10.2023
14,90
9788056911044
978-80-569-1104-4

Nora je spisovateľka a práve sa nachádza v tvorivom procese písania knihy. Jej editor je stále nespokojný s rukopisom. Nora mu chce vyhovieť, snaží sa poprieť svoju túžbu po ňom, ale o to viac sa doňho zamiluje. Vynárajú sa tragédie, ktoré zažila. Zlyháva zas a znova, píše a bojuje s vlastnými démonmi a svojou sexualitou. Až náhodné stretnutie s krásnym Lucienom sa pre Noru stane fatálnym...

Bella Moutton (1979) vyštudovala právnickú fakultu UMB. Ako advokátka sa zameriava na autorské právo a duševné vlastníctvo. Počas niekoľkoročného pobytu v Paríži študovala francúzštinu a herectvo, pracovala pre niekoľkých filmových producentov a bola na stáži v spoločnosti Luca Bessona Europacorp. Píše televízne a filmové námety a scenáre (Predátori a partneri, Ôsmy hriech, rozprávka Prekliata hora, celovečerné filmy Houska a Anexia). Pod umeleckým pseudonymom Bella Moutton jej vyšla kniha Skurvený život.

obal knihy Židovská Štiavnica

Židovská Štiavnica

Beata Rückschloss Nemcová

24.7.2023
14,90
9788056911228
978-80-569-1122-8

Žili medzi nami. Ich osudy zmenila nenávisť. Druhá svetová vojna vymazala z Banskej Štiavnice takmer celú židovskú komunitu. Aká bola Štiavnica, keď tam ešte žili, akí to boli susedia? Kniha opisuje osudy rodín, ktoré boli súčasťou baníckeho mesta a mnohí z nich tento región presiahli. Osudy židovských rodín Pollákovcov, Barokovcov, Gemeinerovcov, Hoffmannovcov, Goldbergerovcov, Wassermannovcov, Horovitzovcov, Welwardovcov, Sušických, Deutschovcov, Hellovcov, Ungárovcov, Heitlerovcov, Wetzlerovcov, Wintersteinovcov, Erdössovcov a ďalších, autorka zozbierala počas rozhovorov s príbuznými, preživšími a s tými, ktorí si ešte dobu pred vojnou pamätali. Sú to životné príbehy z čias, keď nástup vojny bol ešte čímsi nepredstaviteľným.

Beata Rückschloss Nemcová (1970) sa narodila v Banskej Štiavnici, vyštudovala pedagogiku a prekladateľstvo/tlmočníctvo v Banskej Bystrici a Bratislave. Počas pedagogickej praxe sa začala venovať tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Urobila mnoho rozhovorov so svedkami vojnového besnenia, ktoré vyústili do publikovania knihy História židovskej náboženskej obce v Banskej Štiavnici, na ktorej pracovala s viacerými autormi. Popri práci súdneho tlmočníka a prekladateľa sa venuje výskumu a pátraniu po nových faktoch o židovskej komunite a rekonštrukcii židovského cintorína v Banskej Štiavnici.

obal knihy Zázračnica štyroch dôb

Zázračnica štyroch dôb

24.7.2023
14,90
9788056911495
978-80-569-1149-5

Štyri príbehy predstavujú štyri typy záhadnej ženy (nebešťanka, bohyňa, ukrutníčka, múza daždivého ostrova), štyri obdobia japonskej literatúry od najstaršej dochovanej japonsky písanej beletristickej prózy okolo roku 900 až po príbeh z roku 2000 a zároveň tri doby japonského jazyka. * * * Rozprávanie o zberačovi bambusu je najstaršia dochovaná japonsky písaná próza. Pripomína príbeh z Tisíc a jednej noci, je vsadená do reálneho historického prostredia a má realistickú psychologickú a citovú hĺbku. Odráža sa v nej mentalita klasickej doby japonskej kultúry – obdobia heian (784 – 1192). * * * Knižočka o kabuki pochádza zo vzácneho rukopisného zvitku vytvoreného medzi rokmi 1620 a 1650. Je to výtvarno-literárne umelecké dielo, ilustrovaný zvitok, prepájajúci prózu, poéziu a drámu, a popri písanej literatúre aj slovesné rozprávačstvo, spev a tanec. * * * Sakaguči Ango je predstaviteľom povojnového literárneho smeru zvaného darakuron, čo sa dá preložiť ako degenerativizmus. Novela Pod rozkvitnutými korunami v lese sakúr nadväzuje na tradíciu modernej japonskej literatúry, v ktorej je tradičná „japonská krása“ v kontrapunkte s perverznou krutosťou. Nádhera bielych a ružových sakúr vyvoláva pocity útlaku, spôsobuje psychickú nerovnováhu, posuny vo vnímaní času a reality hraničiace s „prechodom do inej dimenzie“, čo autor jedinečne zachytáva a kontrastuje pomocou makabrózneho stínania hláv. * * * Súčasný autor Kido Saburó vo svojej próze Príbeh cirkusu, čo prišiel na daždivý ostrov používa odľahlé prostredie tropického ostrova v Pacifiku ako pestré maliarske plátno, na ktoré potom maľuje príbeh riešiaci najzákladnejšie problémy celého ľudstva.

obal knihy Lichtenfeld|Jedno meno, dva osudy

Lichtenfeld

Peter Chorvát

16.3.2023
14,90
9788056909546
978-80-569-0954-6

Populárne izraelské bojové umenie krav maga je úzko spojené s Bratislavou. Už začiatkom 20. storočia sa v starom Prešporku usadil Samuel Lichtenfeld – estrádny umelec, univerzálny športový tréner a v neposlednom rade veľký propagátor systému sebaobrany džiu-džicu. Od roku 1908 svoje vedomosti a schopnosti naplno zúročil pri práci v mestskej polícii ako detektív. V boji so zákerným zločinom pokračoval aj po vzniku Československej republiky na poste obvodného inšpektora štátnej polície. K športu viedol aj svojich synov. Mladší Imrich tak aj vďaka rodinnému zázemiu mohol vyniknúť v zápasení a boxe. Bol to práve on, ktorý v konfrontácii s holokaustom na Slovensku posunul úroveň svojho športového pôsobenia do iných sfér – tam, kde bežného občana čaká boj na ulici, tam, kde niet rozhodcu, ktorý by zvážil, kto je víťazom, tam, kde ide o život. Ešte predtým však mladý „Imi“ Lichtenfeld absolvoval nejeden zápasnícky súboj vo farbách klubov ŠK Makkabea či AFK Waldes Praha. Slúžil v československej armáde doma i na Blízkom východe, kam sa dostal po strastiplnom putovaní na riečnom remorkéri Pentcho, po stroskotaní a zázračnej záchrane.

Mgr. Peter Chorvát, PhD. (1977, Banská Bystrica). Od roku 2003 žije v Bratislave. Pracuje vo Vojenskom historickom ústave, kde sa špecializuje na vojenské dejiny Slovenska v rokoch 1867 – 1939. Je autorom troch monografií a dvoch edícií dokumentov. Dejinami bojového umenia krav maga sa zaoberá od roku 2017 a rekreačne trénuje v Krav maga academy. Je ženatý, má dve dcéry.

obal knihy Ružová vila

Ružová vila

Peter Gašparík

23.2.2023
14,90
9788056909980
978-80-569-0998-0

Osud jednej slovenskej rodiny z okolia Banskej Štiavnice naprieč celým dvadsiatym storočím. Mozaikový príbeh, v ktorom sa stretli autorovi starí rodičia. On, žandár narodený vo Vyhniach, ju chytil pri nelegálnom prechádzaní nových Československých hraníc. Ona, z učiteľskej rodiny, jej otec maďarský básnik. Mali sa radi, rozišli sa, potom sa im darilo, nadobudli penzión Ružová vila, dostali sa do biedy, mali sedem detí, on zachránil mnoho ľudí cez vojnu a stal sa posledným demokratickým primátorom Banskej Štiavnice pred nástupom komunizmu. Kniha osudov, príbehov a postáv bojujúcich o svoje miesto na slnku.

Peter Gašparík (1977, Bratislava). Študoval réžiu na VŠMU a tiež v Taliansku, vo Francúzsku a v USA. Okrem réžie (dokument Tereza - Náboj lásky) píše poéziu a prózu. Vyšli mu knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, Šelmy a hyeny a krimi romány Smrť na Zlatých, Smrť v Štiavnici a Smrť v kostole. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu.

obal knihy Okružné bulváre

Okružné bulváre

Patrick Modiano

9.2.2023
14,90
9788056909836
978-80-569-0983-6

Okružné bulváre je posledný Modianov román z tzv. okupačnej trilógie (Les Boulevards de ceinture, La Place de l’Étoile a La Ronde de nuit), v ktorej autor novátorsky stvárnil každodennú realitu rokov 1940 – 45, ako aj jej posolstvo a dopad na povojnové roky, v ktorých sa Francúzsko vyrovnávalo s kolaborantmi a nacistami. Modiano ako prvý o týchto chúlostivých témach písal priamo a otvorene. Rozprávač príbehu sleduje obžerstvá a hýrenie troch vojnových profitérov, operujúcich pravdepodobne pod ochrannými krídlami francúzskeho gestapa: vydavateľa kolaborantských novín, záhadného grófa a vyslúžilého legionára a tiež svojho otca, pred vojnou úspešného obchodníka, teraz poradcu a účtovníka pri ich temných obchodných operáciach. Prví dvaja ho majú zjavne v hrsti a využívajú jeho mimoriadne obchodné schopnosti výmenou za to, že taja jeho židovský pôvod. Rozprávač cestuje v čase a uvádza príbehy z detstva, z obdobia predtým, ako ho otec opustil. Rozpráva o jeho neúspešných obchodných transakciách, pri ktorých mu robil asistenta, o jeho snoch a spomienkach. V čase rozprávania (1942 – 44) ho už otec vôbec nespoznáva, až do chvíle, kedy sa rozprávač rozhodne zavraždiť jedného z protagonistov štvavej protižidovskej kampane a spolu s otcom odchádzajú ukradnutým autom do nočného Paríža, do miest, ktoré kedysi spolu navštívli, kde im hrozí zatknutie, deportácia a smrť. V závere sa dozvieme, že aspoň jeden z nich prežil.

Patrick Modiano (*1945). Laureát Nobelovej ceny za literatúru. Narodil sa na parížskom predmestí Boulogne-Billancourt ako syn židovského biznismena a flámskej herečky. Malého Patricka vychovávali matkini rodičia. Po francúzsky sa naučil až v škole. Po smrti mladšieho brata Rudyho v roku 1957 sa rodičia rozviedli. Dospieval u pestúnov v rôznych kútoch Francúzska, zmaturoval v savojskom Annecy. Na univerzitu sa prihlásil, aby nemusel narukovať. Štúdium nedokončil. S otcom mali problematický vzťah. Po dosiahnutí plnoletosti sa už nikdy nestretli. Literárne ambície v ňom podporovali matkini priatelia. Do literárnych kruhov ho uviedol Raymond Queneau. V roku 1968 vydal román La Place de l’Étoile, v ktorom ako prvý otvoril tému kolaborácie francúzskych úradov s nacistami pri likvidácii židovského obyvateľstva. Patrick Modiano je držiteľom Veľkej ceny francúzskej Akadémie, Goncourtovej ceny, Rakúskej štátnej ceny a ďalších. V zdôvodnení Nobelovej ceny za literatúru v roku 2014 sa spomína jeho „..mimoriadne umenie vyvolať spomienky aj na tie najťažšie uchopiteľné ľudké osudy... (a) ...hlboký ponor do života Parížanov v čase nacistickej okupácie.“ Žije a tvorí v Paríži, kde sa odohráva dej väčšiny jeho diel. Hovorí sa o ňom ako o Marcelovi Proustovi súčasnosti.

obal knihy Piliere ilúzie

Piliere ilúzie

Eva Hrašková

20.12.2022
14,90
9788056910047
978-80-569-1004-7

Lekárka Júlia sa snaží pomáhať pacientom bojovať s démonmi, ktorí ich často ženú do priepasti. Pracovný aj súkromný život jej začína komplikovať zúriaca pandémia. Izolácia, strata sociálnych kontaktov a strach ju stále viac deprimujú. Po úteku mladistvej pacientky Simony z psychiatrickej kliniky ju kapitán Pešek vtiahne do pátrania po nezvestnej. Do jej životných istôt sa napriek dcérinej láske vkrádajú neistota a strach. Keď postupne prichádza o všetko, zisťuje, že ľudský osud podopierajú piliere ilúzie. Kým je Simona v ohrození života a kapitán Pešek skladá masku profesionála, Júlia sa ocitá nad priepasťou, kde na ňu číha démon, ktorého celý život považovala za svoju istotu.

Eva Hrašková, milujúca mama na plný úväzok, ktorej v hlave neustále víria nové príbehy, no má len zlomok času na ich zhmotnenie v knihách. Na svojom konte ich má zatiaľ osem a takmer všetky boli preložené aj do českého jazyka. Svojich čitateľov zásobuje hneď dvoma žánrami – ženskými príbehmi s prvkami spoločenského románu, v ktorých stavia hlavných hrdinov pred problémy, o ktorých sa nahlas veľa nehovorí, a knihami s krimi nádychom, plnými napätia. V roku 2018 sa vydala a z jej mena sa stal už len pseudonym. Doposiaľ jej vyšli knihy Len kým si tu, Nežný dotyk nenávisti, Nebo vonia tebou, Rande so svokrou, Sestra, Mrazivá odplata, Temný výdych (reedícia knihy Sestra), Všetko, čo (ne)chcem a Piliere ilúzie.

obal knihy Márnosť

Márnosť

Viliam Klimáček

21.11.2022
14,90
9788056908013
978-80-569-0801-3

Minulosť už nie je, čím bývala. Dystopický román o roku 1958, kedy Slovensko patrí do Euro-Ázijskej únie a v Novej Bratislave sa začala svetová výstava EXPO 58. Na území Slovenska sa ťaží Márnosť - novo objavený prvok „nihílium“, ktorý v pôde vygenerovali generácie našich predkov a ktorý dal krajine súčasný názov Nihília. Nihílium poháňa ekonomiku Euro-Ázijskej únie, na čele s Ruskou náručou a jej satelitmi – Nihíliou, Královstvím Českým, Republikou Hungur, Svätou stolicou Poľskou, Transylvániou, Južným kútom a Cyríliou. Hlavný hrdina, pätnásťročný syn objaviteľa nihília, sa búri proti absurdnému svetu, v ktorom žije a chce ho zmeniť. Pred čitateľom sa odkrýva groteskné puzzle situácií, spočiatku fragmentárnych, z ktorých sa postupne vynára príbeh o tom, ako naše nedávne dejiny mohli byť ešte šialenejšie, než boli.

Viliam Klimáček (1958), dramatik, básnik, prozaik, režisér, scenárista a herec divadla GUnaGU, autor kníh pre deti a mládež. Narodil sa v Trenčíne, žil na Starej Turej, býva v Bratislave. Vyštudoval medicínu a po deväťročnej praxi zo zdravotníctva odišiel. Založil divadlo GUnaGU, v ktorom režíruje. Píše aj pre iné domáce a zahraničné divadlá, tiež pre rozhlas, televíziu a film. Napísal vyše šesťdesiat divadelných hier, vyšla mu dvadsiatka kníh. Konceptuálne rozprávky Noha k nohe zaradila poľská sekcia IBBY do Kánonu 100 najkrajších detských kníh sveta, román Námestie kozmonautov bol vo finále Anasoft litera 2008, Horúce leto 68 vyšlo v Arabských emirátoch, Francúzsku, Litve a v USA.

obal knihy Kto som|Zápisky – myšlienky – úvahy|1973 – 1996

Kto som

Albert Marenčin

21.11.2022
14,90
9788056909638
978-80-569-0963-8

V zápisníku z pozostalosti Alberta Marenčina sú denné záznamy datované od roku 1973 do roku 1996. Dominujú v nich úvahy o tvorbe, slobode, fantázii. „... dielo nie je jediným, ani hlavným zmyslom tvorby tak ako testament či pozostalosť nie sú hlavným zmyslom života...“ Často sa v textoch vyskytujú najbližší priatelia a ľudia s podobným osudom – Juraj Špitzer, Dominik Tatarka, Marian Váross, Alexander Matuška, Juraj Mojžiš a ďalší, s ktorými vedie dialóg, polemizuje s nimi, s ich názormi. Texty zachytávajú obdobie normalizácie, kedy bol Marenčin vylúčený zo strany a vyhodený zo Slovenského filmu. Píše o svojich umeleckých názoroch, vracia do rodiska, k vzťahu s matkou a opakovane si kladie otázku „kto som?“. „... Bol som ďaleko od domova u strýka, kde ma nik nepoznal. Spýtali sa ma. Kto si? Odkiaľ si? – a ja som musel vysvetľovať, kto som a odkiaľ som a vysvetľujúc to iným vysvetľoval som to aj sebe samému. Predstavoval som sa, niečo zavše zamlčal, niečo prikrášlil… Za niečo sa hanbil, na niečo bol hrdý. Čo všetko som zakrýval, zatajoval! Svoju lásku k mame, svoju nostalgiu – zatajoval som, že sa mi strašne cnie za domovom, že plačem za mamou, že peniaze, ktoré mi dala na utrácanie, som si schovával ako vzácnu pamiatku, že doma hovoríme iným dialektom a niekedy aj po maďarsky…“

Albert Marenčin (1922 – 2019), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Narodil sa v Bystrom nad Topľou. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

obal knihy Barvinek

Barvinek

Milka Zimková

21.11.2022
14,90
9788056909515
978-80-569-0951-5

Zbierka postrehov, glos, fejtónov a krátkych próz Milky Zimkovej je ako uvitý modravý barvinkový veniec na Veľkú noc za čias jej mladosti. Reaguje v nich na aktuálnu situáciu, pričom reflektuje vlastné skúsenosti, spomienky, vracia sa do detstva a mladších čias v rodnom kraji, no spracúva aj zážitky v novom domove a z cestovania s divadlom jedného herca. V jej tvorbe nie je nič, čo by neprežila, neprecítila a s čím by sa nestotožnila. Píše po svojom, o svojom, len to, čo vie a čo z duše musí, spontánne a úprimne. Rôzne útvary jej literárnej tvorby majú však jedno spoločné: Hovoria o túžbe, aby deti boli zaopatrené, starkí šťastnejší, ženy obdarenejšie, chlapi súcejší, susedia prívetivejší a globalizovaný svet ľudskejší. Preto má jej tvorba originálnu výpovednú hodnotu, vnútorné vzrušenie a osobitné postavenie v našej literatúre.

Milka Zimková (1951, Okružná) je slovenská prozaička, režisérka, autorka monodrám a herečka, scenáristka. Jej prvú knihu Pásla kone na betóne, ktorá vyšla v roku 1980 sfilmoval režisér Štefan Uher. Svoje literárne diela umiestňuje hlavne do prostredia východoslovenského vidieka, kde vykresľuje osudy žien, ktoré hľadajú životné šťastie. Charakteristickým prvkom jej próz je bohaté používanie východoslovenského nárečia.

obal knihy Tido J. Gašpar|pomýlený bohém

Tido J. Gašpar

Ľubo Olach

5.10.2022
14,90
9788056909607
978-80-569-0960-7

Tido J. Gašpar (1893 – 1972), slovenský novinár, spisovateľ, kultúrny pracovník, dramaturg, verejný činiteľ, ideológ a politik, výrazná postava bratislavskej bohémy. Študoval v Martine, pracoval ako námorník, bol poslancom Snemu Slovenskej krajiny za HSĽS. V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku, v rokoch 1941 – 1945 bol šéfom Úradu propagandy Slovenského štátu. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený na tridsať rokov. Na slobodu sa dostal až v roku 1963 po udelení amnestie. Tido J. Gašpar je zaujímavá, ale kontroverzná postava našej histórie. Má mnoho zásluh o pozdvihnutie slovenského povedomia. Kniha hovorí aj o tom, ako sa stal z obyčajného dedinského chlapca kráľom bratislavských nočných podnikov, šéfom Úradu propagandy Slovenského štátu, ako spojil svoju budúcnosť s fašistickým Nemeckom. Často obedoval a viedol rozhovory s prezidentom Jozefom Tisom. Vo väzení, kde si odpykáva dlhoročný trest, s ním diablov advokát vedie rozhovory o tom, kde urobil chybu, v čom sa mýlil. Jeho tragédia spočívala v tom, že bol až príliš zapálený pre slovenskú vec, samostatný Slovenský štát, pre ktorý bol takpovediac ochotný podpísať aj zmluvu s diablom. Postava advocatus diaboli umožnila autorovi vo fiktívnych dialógoch klásť otázky a hľadať odpovede na zložité rozhodnutia a činy v čase vojnového Slovenského štátu.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vyšli mu zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát, Prezidentka a Predseda a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš, Osuský – zabudnutý diplomat a Juriga– kňaz, buditeľ, politik. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

obal knihy Pod slnkom Turína | 2. vydanie

Pod slnkom Turína

Ivana Dobrakovová

5.10.2022
14,90
9788056910566
978-80-569-1056-6

Kristína je Slovenka. Po rokoch strávených v Bruseli nasleduje manžela spolu s ich dvoma synmi za prácou do Turína, kde sa chcú usadiť. Tam stretne Olgu, južanku z Otranta, s ktorou sa spriatelí. Ukáže sa však, že stretávanie ich rodín má ničivé následky pre všetkých. Banálny príbeh nevery skrýva netušené riziká a má fatálny dopad na tých, ktorých by chceli pred všetkým zlým ochrániť. Medzi nedokonalými matkami, poznačenými deťmi, prítomnými či neprítomnými mužmi a Turínom, ktorý všetkých uväzňuje vo svojom „válove“, sa zdá, že všetko smeruje ku katastrofe, ktorá však napokon naberie celkom nečakanú podobu. Je naozaj možné uniknúť z miesta, ktoré sa do vás zakvačí svojimi pazúrmi, z miesta, kde ste sa stali niekým, koho ste si nevedeli predstaviť ani v tých najhorších nočných morách?

Ivana Dobrakovová (1982, Bratislava) vydala zbierky poviedok Prvá smrť v rodine (2009), Toxo (2013), Matky a kamionisti (2018) a román Bellevue (2010). Všetky štyri knihy sa dostali do finále literárnej ceny Anasoft Litera, je laureátkou Ceny Európskej únie za literatúru 2019 za knihu Matky a kamionisti. Jej knihy sa v súčasnosti prekladajú do dvanástich jazykov. Pracuje ako prekladateľka, z francúzštiny preložila romány Emmanuela Carrèra a Simone de Beauvoir, z taliančiny Neapolskú ságu od Eleny Ferrante. Žije v Turíne.

obal knihy Príbeh nekonečných koncov

Príbeh nekonečných koncov

Matej Rumanovský

4.10.2022
14,90
9788056909454
978-80-569-0945-4

Kde začína tento príbeh? V hotelovej izbe, v ktorej sa stretnú dvaja neznámi ľudia? V malom byte, kam prichádza Lars za svojou matkou? Alebo v zapľuvanej krčme, v ktorej Boris vábi ďalšiu z jeho, zdanlivo nepodstatných, známostí? Keď si nemôžeme byť istí jeho začiatkom, ako potom môžeme vedieť, kde presne a kedy naozaj skončí? A čo ak nie je o týchto postavách a udalostiach, ale je oveľa viac o bežnom človeku žijúcom svoj život? Mal to byť román o Larsovi, no nakoniec je to román pre Larsa. On sa stáva hlavným pozorovateľom, ale i príčinou všetkých udalostí a myšlienok, ktoré román tvoria a ktoré sa nakoniec zlievajú do jediného obrazu. Román o koncoch a začiatkoch, o začiatkoch a umení, o umení a ľudskom bytí.

Matej Rumanovský (1994) píše poviedky, romány a blogy. Narodil sa v Trenčíne, žije a pracuje striedavo v Bratislave a v Podhradí. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Viaceré poviedky publikoval v literárnom časopise Romboid, debutoval románom Príbeh nekonečných koncov. Je členom umeleckého zoskupenia Cult Creative.

obal knihy Ľudská totalita|Zápisky · myšlienky · úvahy|1996 – 2017

Ľudská totalita

Albert Marenčin

26.5.2022
12,90
9788056908464
978-80-569-0846-4

V pozostalosti Alberta Marenčina sa našli desiatky zošitov s denníkovými záznamami, myšlienkami, nápadmi a úvahami. Záznamy v jednom z nich sú datované od roku 1996 do roku 2017. Sú to osobné vyznania, postoje a názory na témy, ktoré považoval za najdôležitejšie. Dominujú v ňom témy slobody, rovnosti, básnickej tvorby a tvorby ako takej, racionality a imaginácie. Surrealizmus, ktorý ho v mladosti „zasiahol ako blesk“ vnímal ako oslobodenie ducha. Jeho ľavicovým názorom najviac konvenovala Trockého permanentná revolúcia. Na druhej strane píše, že je konzervatívec, drží sa včerajších názorov, spomína na svoje postoje, skutky i nadšenie, ktoré robili jeho život bohatým a krásnym aj keď vo vtedajších názoroch bolo veľa ilúzií a omylov – no bolo v nich predovšetkým to, čo dokázalo nadchnúť, zapáliť, pozdvihnúť myslenie a city nad pragmatickú všednosť, nad šedivý pragmatizmus a prízemnosť každodenného života.

Albert Marenčin (1922 – 2019), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Narodil sa v Bystrom nad Topľou. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Bol členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

obal knihy Sedem židovských problémov

Sedem židovských problémov

Peter Salner

18.5.2022
14,90
9788056909805
978-80-569-0980-5

Etnológ Peter Salner sa pokúša definovať problémy židovskej komunity na Slovensku. V siedmich kapitolách prináša odborný (etnologický), ale aj osobný pohľad na problémy súčasnej židovskej kultúry. Zaoberá sa radosťami a problémami etnologického výskumu židovských tém, časom a rozdielmi v jeho vnímaní, dobrovoľnou aj vynútenou migráciou židovskej komunity. Rozsiahly priestor venuje reflexiám na obdobie holokaustu a komunistickej moci. Predmetom jeho výskumu sú osudy synagóg a cintorínov, ktoré ostali opustené po holokauste, premeny židovskej rodiny a sviatkov. V závere sa venuje židovskej identite, vrátane humoru, ktorý tvorí jej neodmysliteľnú súčasť.

PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.

obal knihy Aby si sa nestratil v našej štvrti

Aby si sa nestratil v našej štvrti

Patrick Modiano

20.4.2022
12,90
9788056907740
978-80-569-0774-0

Do samotárskeho života Jeana Daragana vstúpia záhadné osoby, ktoré našli jeho adresár. V nenápadnom zošitku je meno, ktoré v ňom vyvolá spomienky na rané detstvo, na ľudí a veci, ktoré sa snažil navždy opustiť. Pamäť, v jej večnom a márnom zápase so zabúdaním, ho zavedie na miesta a do dôb, ktoré ovplyvnili jeho mladosť, do dôb, kedy sa snažil poodhaliť závoj, za ktorým ostali nevyriešené záhady Paríža, Francúzska i jeho vlastného života. Čo sa vlastne stalo naozaj a čo bol iba prelud?

Patrick Modiano Syn židovského obchodníka a Flámky, narodil sa 30. júla 1945 na parížskom predmestí Boulogne-Billancourt. Modianov prvý román, La Place de l’Étoile (1968), mu priniesol trvalú priazeň čitateľov i odborníkov. Odvtedy publikoval tridsať románových próz, ktoré vo Francúzsku patria medzi stálice. Je autorom viacerých filmových scenárov, kníh pre deti a divadelných hier. Patrick Modiano získal mnohé významné ocenenia. Za román Okružné bulváre získal už v roku 1972 Veľkú cenu Francúzskej akadémie. Opakovane však odmietol ponuku stať sa členom tohto „klubu nesmrteľných“. Vyhýba sa médiám a úzkostlivo si stráži súkromie. Román Aby si sa nestratil v našej štvrti vyšiel krátko pred vyhlásením Nobelovej ceny za literatúru pre rok 2014, ktorú získal za „umenie pamäte, vďaka ktorému dokázal sprítomniť aj tie najprchavejšie ľudské osudy a odhaliť svet Okupácie“.

obal knihy Juriga|kňaz, buditeľ, politik

Juriga

Ľubo Olach

19.11.2021
14,90
9788056907658
978-80-569-0765-8

Ferdiš Juriga (1874 Gbely, 1950 Bratislava). Katolícky kňaz, poslanec, politik a buditeľ. Doktorát z teológie získal na prestížnom viedenskom Pazmaneu. Mal veľký prehľad o dejinách Slovákov a Slovanov. Popri svojom kňazskom povolaní sa venoval buditeľskej práci, zakladal spolky a obchodné spoločenstvá. Vo Viedni sa zoznámil s Dr. Pavlom Blahom, ktorý ho predstavil Vavrovi Šrobárovi. Na istý čas sa stal hlasistom. Zaujala ho Masarykova „Drobná práce“. Medzi farníkmi bol mimoriadne obľúbený. Na svojich farách dbal na to, aby na dedine prevládal slovenský živel. Raz odslúžil omšu po slovensky, za čo dostal od biskupa pokarhanie. V roku 1905 kandidoval do uhorského snemu a stal sa poslancom. Jeho hviezdnou chvíľkou bol 19. október 1918, keď na sneme vystúpil po slovensky, nemecky a maďarsky a zaskočeným poslancom oznámil, že Slováci si už nedajú rozkazovať a chcú byť samostatní. Aktívne sa zúčastnil aj na príprave Martinskej deklarácie 30. októbra 1918. Založil Slovenskú ľudovú stranu a podieľal sa na vzniku Slovenských ľudových novín, do ktorých aktívne prispieval. Pre jeho články ho maďarský súd v roku 1906 odsúdil na dva roky väzenia. Neskôr sa spojil s Andrejom Hlinkom. Ich spoluprácu rozdelila až aféra Vojtecha Tuku, z ktorého sa vykľul maďarský špión a Hlinka sa ho zastával. Po vzniku ČSR bol poslancom v národnom zhromaždení. Jeho politická kariéra skončila v roku 1929, keď ho pre nezhody s Hlinkom vylúčili z HSĽS a biskupi päť dní pred voľbami vydali obežník, v ktorom upozorňujú kňazov, že mu nedovolili kandidovať za poslanca. Strana, ktorú potom založil, dostala len niečo vyše päťtisíc hlasov. Krátko na to, po prehratom civilnom a cirkevnom súde pre urážku Hlinku, požiadal o penziu a v roku 1929 odchádza z verejného života. Po siedmich rokoch sa síce s Hlinkom zmieril, ale to už na jeho ďalšiu činnosť nemalo vplyv. Zostal osamotený a znechutený. Zomrel v roku 1950 v Bratislave.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát, Prezidentka a Predseda a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš a Osuský – zabudnutý diplomat. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

obal knihy Čertova svadba

Čertova svadba

Tatiana Jaglová

19.11.2021
14,90
9788056906361
978-80-569-0636-1

Neistotu v každodennom živote vyvolávajú najmä existenčné problémy, ale aj nedostatok zmysluplnej komunikácie, nestálosť citov, nechuť k zodpovednosti a chaos v hodnotovom systéme. Ľudia zúfalo hľadajú svoje miesto v živote a podvedome cítia, že základné istoty im pomôže nájsť návrat k prírode, k rodinným koreňom. Tento proces je zdĺhavý, vyžaduje si odvahu a neochvejnosť presvedčenia, že človek je harmonickou súčasťou všetkého živého. Pobyt v prírode Čertovice hlavným hrdinom príbehu pomáha zistiť, aké sú najdôležitejšie hodnoty a že pokoj môžu nájsť len sami v sebe.

Tatiana Jaglová, novinárka a spisovateľka, je autorkou piatich kníh, jednej poviedkovej Deň motýľa a štyroch románov Znamenie ohňa, Šialený nápad, Strach zo zrkadlaMedúza na prvom poschodí, za ktorý získala Cenu Ladislava Ťažkého. Je autorkou niekoľkých televíznych scenárov a dvoch krátkych filmov z oblasti vedy. Vo svojich knihách sa zaoberá najmä životmi súčasných žien, ktoré sa nevedia vysporiadať s problémami v práci a rodine, hľadajú náhradné riešenia, často až absurdné. Autorka uvažuje nad hodnotami súčasnej spoločnosti a rodiny, jej morálkou a pretvárkami, ktoré vedú k citovému narušeniu a problémom nájsť správnu životnú cestu.

obal knihy Pod slnkom Turína

Pod slnkom Turína

Ivana Dobrakovová

19.11.2021
14,90
9788056907894
978-80-569-0789-4

Kristína je Slovenka. Po rokoch strávených v Bruseli nasleduje manžela spolu s ich dvoma synmi za prácou do Turína, kde sa chcú usadiť. Tam stretne Olgu, južanku z Otranta, s ktorou sa spriatelí. Ukáže sa však, že stretávanie ich rodín má ničivé následky pre všetkých. Banálny príbeh nevery skrýva netušené riziká a má fatálny dopad na tých, ktorých by chceli pred všetkým zlým ochrániť. Medzi nedokonalými matkami, poznačenými deťmi, prítomnými či neprítomnými mužmi a Turínom, ktorý všetkých uväzňuje vo svojom „válove“, sa zdá, že všetko smeruje ku katastrofe, ktorá však napokon naberie celkom nečakanú podobu. Je naozaj možné uniknúť z miesta, ktoré sa do vás zakvačí svojimi pazúrmi, z miesta, kde ste sa stali niekým, koho ste si nevedeli predstaviť ani v tých najhorších nočných morách?

Ivana Dobrakovová (1982, Bratislava) vydala zbierky poviedok Prvá smrť v rodine (2009), Toxo (2013), Matky a kamionisti (2018) a román Bellevue (2010). Všetky štyri knihy sa dostali do finále literárnej ceny Anasoft Litera, je laureátkou Ceny Európskej únie za literatúru 2019 za knihu Matky a kamionisti. Jej knihy sa v súčasnosti prekladajú do dvanástich jazykov. Pracuje ako prekladateľka, z francúzštiny preložila romány Emmanuela Carrèra a Simone de Beauvoir, z taliančiny Neapolskú ságu od Eleny Ferrante. Žije v Turíne.

obal knihy Beat|kniha útekov

Beat

Viliam Klimáček

11.10.2021
14,90
9788056907986
978-80-569-0798-6

Tragikomický román o šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia opisuje nástup rokenrolu a elektrických gitár v malom meste na Slovensku. Doteraz najosobnejší text autora opisuje jeho brata, rockového gitaristu, ktorý prejde mnohými skupinami od bigbeatových až po barové kapely, aby nakoniec v osemdesiatych rokoch emigroval do Západného Nemecka, kde spácha samovraždu. Kniha je zároveň aj príbehom mnohých ľudí, ktorí chceli opustiť komunistické Československo, ohradené elektrickým plotom a miestami zámerne pripomína romány Julesa Verna: útek ponorkou, balónom, obrneným autom... Román, jemne balansujúci medzi čiernym humorom a melanchóliou, je poctou básnikom Beat generation aj nespočetným rockovým skupinám, pri ktorých hudbe dospeli viaceré generácie dnešných Slovákov.

Viliam Klimáček (1958), dramatik, básnik, prozaik, režisér, scenárista a herec divadla GUnaGU, autor kníh pre deti a mládež. Narodil sa v Trenčíne, žil na Starej Turej, býva v Bratislave. Vyštudoval medicínu a po deväťročnej praxi zo zdravotníctva odišiel. Založil divadlo GUnaGU, v ktorom režíruje. Píše aj pre iné domáce a zahraničné divadlá, tiež pre rozhlas, televíziu a film. Napísal vyše šesťdesiat divadelných hier, vyšla mu dvadsiatka kníh. Konceptuálne rozprávky Noha k nohe zaradila poľská sekcia IBBY do Kánonu 100 najkrajších detských kníh sveta, román Námestie kozmonautov bol vo finále Anasoft litera 2008, Horúce leto 68 vyšlo v Arabských emirátoch, Francúzsku, Litve a v USA.

obal knihy Hovorí očitý svedok

Hovorí očitý svedok

Ján Čomaj

8.10.2021
14,90
9788056907627
978-80-569-0762-7

Po stovkách príbehov ľudí, ktorí vstúpili do slovenského aj európskeho povedomia a viacerí z nich aj do jeho vlastného života, sa Ján Čomaj rozhodol rozpovedať svoj vlastný životný príbeh. V ňom dominujú tri základné skutočnosti, ktoré ho utvárali ako človeka a vytvorili jeho hodnotový systém: posuny historických hraníc na slovensko-maďarskom pohraničí po roku 1938 a 1945, pľúcne problémy, ktoré ho sprevádzali celý život a pripravili o život jeho matku a šesťdesiate roky uplynulého storočia – slovenské predjarie, ktoré umožnilo aj zrod modernej slovenskej reportáže a vznik Čomajových najlepších reportérských diel. Závan slobody, ktorý sme naplno zažili v roku 1968 bol drasticky ukončený okupáciou 21. augusta. Nasledujúcich dvadsať rokov prežival ako vydedenec s občasnými stretnutiami s rovnako postihnutými ľuďmi. Po novembri 1989 pôsobil po boku predsedu vlády národného porozumenia Milana Čiča, opäť bol reportérom a zažíval veľmi plodné roky pri písaní nových kníh. Odišiel v januári 2020, ale stihol zanechať svedectvo, ktoré svojou výpovednou hodnotou prekračuje aj horizont jeho storočia.

Ján Čomaj (1935 - 2020), absolvent štúdia novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, patril v šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia k uznávaným reportérom mládežníckeho denníka Smena. Jeho knižný debut Počmáraný život bol učebnicou umeleckej reportáže. Ani reportérske umenie nezachránilo Čomaja pred nastupujúcimi normalizátormi: musel odísť zo Smeny aj z literatúry. K novinárskej práci sa vrátil až po novembri 1989. V knihe Veľký biliardový stôl predstavil výber zo svojej reportérskej tvorby zo 60. rokov a naplno sa začal venovať žánru literatúry faktu. Vytvoril viac ako dve desiatky príťažlivých knižných portrétov známych historických, umeleckých a popredných hereckých osobností. Temným stránkam našej histórie sa venoval v knihách Súboje s prekliatím či Zločin po slovensky. Tvoril do posledných dní a knihu pamätí Hovorí očitý svedok dokončil krátko pred smrťou.

obal knihy Príbeh jedného detstva

Príbeh jedného detstva

István Kovács

28.6.2021
12,90
9788056907351
978-80-569-0735-1

Román o detstve malého chlapca od roku 1951, keď sa presťahoval od starej mamy z dediny na predmestie Budapešti, až do jesene 1956. Je to príbeh o tom, ako chlapec objavuje doposiaľ neznámy svet: svoju matku-vdovu, ktorú dovtedy nepoznal, sanatórium a jeho obyvateľov, ktorí sa preňho stali širšou rodinou, ako aj svet za plotom sanatória, ktorého pravidlá určuje stalinizmus. Chlapec sa musí vyznať vo svete klamstiev a poradiť si s intimitou osobných vzťahov. Román je o osobnom boji o zmocnení sa pravdy. Príbeh jedného detstva končí 4. novembra, v deň potlačenia revolúcie, ktorá vypukla v októbri 1956. V tento deň sa z dieťaťa stane dospelý človek: dvanásťročný dospelý človek.

István Kovács (1945) básnik, historik, prekladateľ a polonista. Do antológie Neprístupná zem ho v roku 1969 uviedla poetická skupina „Deväť“. Vydal zbierky poézie Havonská rotujúca obloha a Pohyb ruky za súmraku. Napísal životopis generála Bema – Takto žil József Bem a monografiu o poľských účastníkoch vojny za nezávislosť Boli sme s vami po celú dobu: Poliaci v maďarskej vojne za nezávislosť. Jeho román Príbeh jedného detstva získal v roku 1998 cenu Kniha roka a bol preložený do viacerých jazykov. Podľa románu Maďarský rozhlas odvysielal v roku 2002 rozhlasovú hru a režisér Pál Erdõss nakrútil film, ktorého premiéra bola na päťdesiate výročie maďaskej revolúcie v Národnom filmovom divadle Urania.

ďalšie knihy z edície Osudy • osobnosti • pamäti
obal knihy Príbehy mesta|Bratislava 20. storočia

Príbehy mesta

Daniel Luther

5.2.2024
15,90
9788056911952
978-80-569-1195-2

Starodávne mesto Pressburg, v 19. storočí aj s oficiálnym názvom Pozsony, mesto korunovácií 18 panovníkov rakúskej monarchie za uhorských kráľov, bolo v roku 1919 pomenované slovenským názvom Bratislava. Je to začiatok obdobia, ktorým chceme čitateľa previesť. Turbulentnými rokmi 20. storočia, ale aj prechodom do prvých rokov 21. storočia, v ktorých doznievali problematické spoločenské procesy po Nežnej revolúcii v roku 1989. V stručnom prehľade sú popísané hlavné etapy vo vývine mesta od začlenenia do československého štátu po dnešné dni.

Daniel Luther (1950, Bratislava), vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. Vo svojich výskumných prácach sa zameriava na vývin mestského spoločenstva Bratislavy v starších obdobiach i v súčasnosti, sociálnu a kultúrnu diverzitu v mestskom a vidieckom prostredí.

obal knihy Židovská škola

Židovská škola

Katarína Mešková Hradská

29.11.2023
14,90
9788056911747
978-80-569-1174-7

V židovských rodinách sa kladie dôraz na výchovu a vzdelanie detí od útleho veku. Zložitý vývoj židovského školstva v rôznych obdobiach súvisel s procesom zrovnoprávnenia Židov s ostatným obyvateľstvom, čo prispelo aj k rozvoju židovských škôl. Autorka opisuje vývoj židovského školstva na našom území, spoločenské a politické podmienky, ktoré židovské školstvo bezprostredne formovalo aj ohrozovalo, pričom muselo vzdorovať politickým a ideologickým tlakom a narastajúcemu antisemitizmu. Približuje formovanie školskej politiky v období 1. ČSR, postupné vyraďovanie židovských študentov zo štúdií na všetkých školách počas slovenského štátu, ako aj pôsobenie židovských ľudových škôl v pracovných táboroch na území Slovenska.

Katarína Mešková Hradská (1956) pracuje v Historickom ústave SAV, kde sa venuje problematike židovskej komunity na Slovensku v rokoch 1918 – 1945. Na túto tému napísala viacero kníh a vedeckých štúdií, ktoré uverejnila na Slovensku i v zahraničí. Ako riešiteľka domácich a zahraničných vedeckých projektov sa stala štipendistkou vedeckých inštitúcií v Izraeli a vo Francúzsku. Je nositeľkou viacerých ocenení za prínos k popularizácií dejín Slovenska.

obal knihy Husák|Buržoázny nacionalista 1951-1963

Husák

Branislav Kinčok

19.10.2023
17,90
9788056906644
978-80-569-0664-4

Kniha približuje najzložitejšie obdobie v živote Gustáva Husáka, ktoré začalo jeho zatknutím vo februári 1951 a skončilo sa až po vyše deväťročnej „Kalvárii“ prepustením na slobodu. Husákovo zatknutie a odsúdenie malo širšie príčiny. Išlo o súbeh viacerých faktorov, o ktorých sa čitateľ dozvie práve v tejto knihe. Rovnako sa dozvie, kedy a za akých okolnosti bol prepustený na slobodu. Ani potom však nemal kľudný život, keďže žil v postavení amnestovaného zločinca a musel zápasiť s rôznymi prekážkami ako človek druhej kategórie. Konečnú bodku za celou kauzou tzv. slovenského buržoázneho nacionalizmu, ktorá ho dostala do väzenia, dala až súdna a stranícka rehabilitácia v roku 1963. Gustáv Husák stál po svojom zatknutí doslova na krok od šibenice a rozhodovalo sa o jeho bytí a nebytí. V roku 1951 sa stal najhorším zločincom v republike a pre neho i celú jeho rodinu sa začalo obdobie obrovského utrpenia, ktoré im navždy poznačilo životy. Manželka s dvomi malými synmi musela zápasiť o holú existenciu, zatiaľ čo on vo vyšetrovacej väzbe prechádzal peklom. Kruté vyšetrovanie, fyzické a psychické mučenie, pobyt na samotke. Ako jeden z mála sa na súde nepriznal k vymysleným obvineniam a bránil sa. Konečný verdikt znel doživotie.

Mgr. Branislav Kinčok, PhD. (1979) vyštudoval históriu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Postgraduálne štúdium absolvoval na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V súčasnosti pracuje v Sekcii vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa. Vo svojej činnosti sa venuje politickým procesom v komunistickom Československu po roku 1948, činnosti Štátnej bezpečnosti, ako aj problematike vojnových a povojnových vzťahov Červenej armády so slovenským obyvateľstvom. Je autorom študijnej pomôcky Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954 (2019) a spoluautorom monografií Slovenskí generáli 1939 – 1945 (2013), Gustáv Husák a jeho doba (2015) a autorom desiatok vedeckých štúdií a odborných článkov.

obal knihy Prach alebo popol|Kremácia v židovskej komunite na Slovensku z pohľadu etnológie

Prach alebo popol

Peter Salner

23.8.2023
14,90
9788056911464
978-80-569-1146-4

Tradičný judaizmus akceptuje výlučne pochovanie pozostatkov do zeme a zásadne odmieta pohreb spopolnením. Napriek tomu v posledných desaťročiach sa stále častejšie stáva, že príslušníci židovskej komunity uprednostňujú kremáciu. Etnológ Peter Salner v tejto knihe na základe svojich výskumov priam detektívnym spôsobom analyzuje dôvody a následky tohto v minulosti zakazovaného a prakticky neznámeho trendu.

PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.

obal knihy Hommage à Marián Varga

Hommage à Marián Varga

16.3.2023
89,90
9788097341718
978-80-973417-1-8

Limitovaná edícia s CD Marián Varga, jedinečný umelec, skladateľ, inštrumentalista, bohém a intelektuál, ktorý svojím životom a tvorbou ovplyvnil niekoľko generácií milovníkov a obdivovateľov beatovej hudby v Československu. Od konca šesťdesiatych rokov minulého storočia až do roku 2017 patril k najvýraznejším osobnostiam slovenskej hudobnej scény. Jeho neobyčajná charizma, zjav, jazykový prejav a predovšetkým unikátny a nenapodobiteľný spôsob hry na klávesových nástrojoch, umocnený jedinečnou a nezameniteľnou melodikou, fascinoval všetkých, ktorí ho mali možnosť zažiť na koncertoch a vystúpeniach. Kniha Hommage à Marián Varga predstavuje najikonickejšie fotografie Mariána Vargu od sedemdesiatich piatich českých a slovenských fotografov, ktoré boli vystavené v galérii Danubiana pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín. Takmer 300 fotografií zachytáva Mariána Vargu od 60. rokov minulého storočia a sú doplnené jeho textami, citátmi z rozhovorov a jeho biografiou.

obal knihy Nedokončené revolúcie|1968 a 1989

Nedokončené revolúcie

Boris Zala

21.11.2022
15,90
9788056909669
978-80-569-0966-9

Kniha je filozofickým pokusom pochopiť zmysel revolučných rokov 1968 a 1989, nájsť odpoveď na otázku, aký majú tieto revolúcie dopad na dnešnú spoločenskú realitu. Autor formuluje základné výzvy a protiklady súčasnosti; snaží sa pomenovať hodnoty a idey, v ktorých sa súčasný svet a Slovensko nachádzajú. Kľúčové momenty nedávnej histórie konfrontuje s osobnými spomienkami, zážitkami, obrazmi.

Doc. PhDr. Boris Zala, CSc. (1954, Zlaté Moravce). Slovenský filozof, publicista a ľavicový politik, bývalý poslanec Národnej rady SR a europoslanec. Vyštudoval filozofiu na FF UK. V roku 1989 sa aktívne zapojil do príprav zmeny režimu, v decembri 1989 spoluzakladal Sociálnodemokratickú stranu. Po „nežnej revolúcií“ pôsobil ako asistent na Katedre filozofie FF UK a od roku 2000 ako vedúci Katedry politológie na UKF v Nitre. Publikoval 8 monografií z oboru filozofie, politickej filozofie, je aktívny vo verejnej diskusií, pravidelne prispieva do periodík Denník N a Pravda. Autorove posledné knižné publikácie: Europeanizmus. Poza geografiu, geoteológiu a geopolitiku, 2013; Slovo ľavičiarom súcim na slovo (cesty a blúdenia ľavice), 2016.

obal knihy Kto som|Zápisky – myšlienky – úvahy|1973 – 1996

Kto som

Albert Marenčin

21.11.2022
14,90
9788056909638
978-80-569-0963-8

V zápisníku z pozostalosti Alberta Marenčina sú denné záznamy datované od roku 1973 do roku 1996. Dominujú v nich úvahy o tvorbe, slobode, fantázii. „... dielo nie je jediným, ani hlavným zmyslom tvorby tak ako testament či pozostalosť nie sú hlavným zmyslom života...“ Často sa v textoch vyskytujú najbližší priatelia a ľudia s podobným osudom – Juraj Špitzer, Dominik Tatarka, Marian Váross, Alexander Matuška, Juraj Mojžiš a ďalší, s ktorými vedie dialóg, polemizuje s nimi, s ich názormi. Texty zachytávajú obdobie normalizácie, kedy bol Marenčin vylúčený zo strany a vyhodený zo Slovenského filmu. Píše o svojich umeleckých názoroch, vracia do rodiska, k vzťahu s matkou a opakovane si kladie otázku „kto som?“. „... Bol som ďaleko od domova u strýka, kde ma nik nepoznal. Spýtali sa ma. Kto si? Odkiaľ si? – a ja som musel vysvetľovať, kto som a odkiaľ som a vysvetľujúc to iným vysvetľoval som to aj sebe samému. Predstavoval som sa, niečo zavše zamlčal, niečo prikrášlil… Za niečo sa hanbil, na niečo bol hrdý. Čo všetko som zakrýval, zatajoval! Svoju lásku k mame, svoju nostalgiu – zatajoval som, že sa mi strašne cnie za domovom, že plačem za mamou, že peniaze, ktoré mi dala na utrácanie, som si schovával ako vzácnu pamiatku, že doma hovoríme iným dialektom a niekedy aj po maďarsky…“

Albert Marenčin (1922 – 2019), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Narodil sa v Bystrom nad Topľou. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

obal knihy Tido J. Gašpar|pomýlený bohém

Tido J. Gašpar

Ľubo Olach

5.10.2022
14,90
9788056909607
978-80-569-0960-7

Tido J. Gašpar (1893 – 1972), slovenský novinár, spisovateľ, kultúrny pracovník, dramaturg, verejný činiteľ, ideológ a politik, výrazná postava bratislavskej bohémy. Študoval v Martine, pracoval ako námorník, bol poslancom Snemu Slovenskej krajiny za HSĽS. V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku, v rokoch 1941 – 1945 bol šéfom Úradu propagandy Slovenského štátu. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený na tridsať rokov. Na slobodu sa dostal až v roku 1963 po udelení amnestie. Tido J. Gašpar je zaujímavá, ale kontroverzná postava našej histórie. Má mnoho zásluh o pozdvihnutie slovenského povedomia. Kniha hovorí aj o tom, ako sa stal z obyčajného dedinského chlapca kráľom bratislavských nočných podnikov, šéfom Úradu propagandy Slovenského štátu, ako spojil svoju budúcnosť s fašistickým Nemeckom. Často obedoval a viedol rozhovory s prezidentom Jozefom Tisom. Vo väzení, kde si odpykáva dlhoročný trest, s ním diablov advokát vedie rozhovory o tom, kde urobil chybu, v čom sa mýlil. Jeho tragédia spočívala v tom, že bol až príliš zapálený pre slovenskú vec, samostatný Slovenský štát, pre ktorý bol takpovediac ochotný podpísať aj zmluvu s diablom. Postava advocatus diaboli umožnila autorovi vo fiktívnych dialógoch klásť otázky a hľadať odpovede na zložité rozhodnutia a činy v čase vojnového Slovenského štátu.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vyšli mu zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát, Prezidentka a Predseda a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš, Osuský – zabudnutý diplomat a Juriga– kňaz, buditeľ, politik. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

obal knihy Ľudská totalita|Zápisky · myšlienky · úvahy|1996 – 2017

Ľudská totalita

Albert Marenčin

26.5.2022
12,90
9788056908464
978-80-569-0846-4

V pozostalosti Alberta Marenčina sa našli desiatky zošitov s denníkovými záznamami, myšlienkami, nápadmi a úvahami. Záznamy v jednom z nich sú datované od roku 1996 do roku 2017. Sú to osobné vyznania, postoje a názory na témy, ktoré považoval za najdôležitejšie. Dominujú v ňom témy slobody, rovnosti, básnickej tvorby a tvorby ako takej, racionality a imaginácie. Surrealizmus, ktorý ho v mladosti „zasiahol ako blesk“ vnímal ako oslobodenie ducha. Jeho ľavicovým názorom najviac konvenovala Trockého permanentná revolúcia. Na druhej strane píše, že je konzervatívec, drží sa včerajších názorov, spomína na svoje postoje, skutky i nadšenie, ktoré robili jeho život bohatým a krásnym aj keď vo vtedajších názoroch bolo veľa ilúzií a omylov – no bolo v nich predovšetkým to, čo dokázalo nadchnúť, zapáliť, pozdvihnúť myslenie a city nad pragmatickú všednosť, nad šedivý pragmatizmus a prízemnosť každodenného života.

Albert Marenčin (1922 – 2019), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Narodil sa v Bystrom nad Topľou. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Bol členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

obal knihy Sedem židovských problémov

Sedem židovských problémov

Peter Salner

18.5.2022
14,90
9788056909805
978-80-569-0980-5

Etnológ Peter Salner sa pokúša definovať problémy židovskej komunity na Slovensku. V siedmich kapitolách prináša odborný (etnologický), ale aj osobný pohľad na problémy súčasnej židovskej kultúry. Zaoberá sa radosťami a problémami etnologického výskumu židovských tém, časom a rozdielmi v jeho vnímaní, dobrovoľnou aj vynútenou migráciou židovskej komunity. Rozsiahly priestor venuje reflexiám na obdobie holokaustu a komunistickej moci. Predmetom jeho výskumu sú osudy synagóg a cintorínov, ktoré ostali opustené po holokauste, premeny židovskej rodiny a sviatkov. V závere sa venuje židovskej identite, vrátane humoru, ktorý tvorí jej neodmysliteľnú súčasť.

PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.

obal knihy Identita intenzivní naděje|Čeští Židé v první Československé republice

Identita intenzivní naděje

Blanka Soukupová

12.4.2022
15,90
9788056901731
978-80-569-0173-1

Kniha věnovaná identitě strukturované židovské menšiny v českých zemích v první Československé republice vytváří celek s monografií Židé v českých zemích po šoa – Identita poraněné paměti (Marenčin PT 2016). Jejími hlavními tématy jsou společensko-politická východiska minority po vzniku státu, v jeho „zlatém“ období a v době sílícího ohrožení československé demokracie ve třicátých letech minulého století. Syntetické zpracování se však věnuje také reakcím českožidovského a národněžidovského (sionistického) hnutí na dobovou situaci v závislosti na předchozích směrováních českého Židovstva. Jeho cílem je zasazení domácího vývoje do (středo)evropského kontextu.

Doc. PhDr. Blanka Soukupová, CSc., etnoložka a historička, přednáší na Univerzitě Karlově. Ve své odborné práci se zaměřuje na výzkum národních a menšinových identit a projevy intolerance (antisemitismus). Dále se věnuje výzkumu středoevropského města, ale i dějinám oboru (v časovém rozmezí od poloviny 19. století do současnosti). Je autorkou nebo editorkou několika desítek knih.

obal knihy Trianon – triumf a katastrofa|2. vydanie

Trianon – triumf a katastrofa

Roman Holec

28.2.2022
14,90
9788056909393
978-80-569-0939-3

4. júna 1920 bola podpísaná Trianonská mierová zmluva, ktorá dala bodku za historickým Uhorskom. Zmluva priniesla strednej Európe protichodné očakávania a pocity. Na jednej strane radosť spojenú s veľkými nádejami, na druhej obavy, pocit krivdy a osudovej katastrofy. Trianon stále vyvoláva vášne a snahy po revízii. Tie hovoria o historickej nespravodlivosti, o náprave krívd a spojení rozdeleného národa. Po sto rokoch v nových európskych kontextoch ide už len o politickú mobilizáciu a nezodpovedné účelové politické hry. Kniha mapuje cestu, ktorá priviedla Maďarov k tejto katastrofe a hodnotí ju zo slovenského pohľadu. Vnútorná politika pred vojnou, agresívne ciele Uhorska počas nej a definitívna porážka štátu viedli k jeho rozpadu a k turbulentným udalostiam roku 1919, keď si Slovensko komplikovane hľadalo cestu k novému štátu a nové nestabilné Maďarsko sa potácalo od ľavicového k pravicovému radikalizmu. V oboch prípadoch pôsobilo ako potenciálna vojenská hrozba, nositeľ aktívnej propagandy proti svojim susedom, rovnako sa však stávalo obeťou eskalovaných územných ašpirácií. Trianon sa javí ako zavŕšenie jednej historickej etapy, súčasne však otvára novú, spojenú s bojom za a proti jeho revízii. Obyčajní ľudia sa stávali nevinnými obeťami týchto historických procesov a mocensko-politických ašpirácií na oboch stranách hranice.

Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959, Bratislava), zaoberá sa dejinami „dlhého“ 19. storočia, jeho špecializáciou sú hospodárske a sociálne dejiny, v súčasnosti najmä dejiny šľachty a environmentálna história. Je autorom 17 samostatných knižných titulov, spoluautorom vyše desiatich syntéz a takmer dvoch stoviek vedeckých štúdií publikovaných v 15 krajinách sveta. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovenčina-dejepis. Pracuje na Historickom ústave SAV, je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.

obal knihy Život na Sorbonně|Výchova elit ve Francii

Život na Sorbonně

Ľubomír Jančok

3.12.2021
19,90
9788056909188
978-80-569-0918-8

Proč francouzští intelektuálové kritizují elity ve své zemi, zatímco v zemích střední a východní Evropy právě elity chybí? Léta čekáme na to, kdy konečně nejlepší studenti budou řídit naši zemi. Silné a kvalitní školství je u nás zatím jen snem, ale elitní studenty už máme. Jak je využít? Jak to dělají v Paříži, Londýně a zbytku světa?

PhDr. Ľubomír Jančok, PhD., (1982, Veľké Rovné) žije střídavě na Slovensku a ve Francii. Ukončil doktorát na pařížské Sorbonně. Řídí dvě firmy. Přednášel diplomacii, etiketu, literaturu a gastrokulturu na slovenských univerzitách, v Kanadě, Řecku, Itálii, Rumunsku a ve Francii. Je laureátem ceny rektora UK v Bratislavě a držitelem několika francouzských ocenění. Po završení studií na Sorbonně přináší do Bratislavy to nejkrásnější z francouzského světa. Založil vzdělávací a kulinářskou instituci Chez Balzac. Jeho cestovní kancelář Monte Christo organizuje kulturní pobyty. Vede kurzy etikety pro děti od čtyř let. Je autorem úspěšných knih Glamour Paříže, Francouzský paradox a Jiná, ale stále blízká. www.chezbalzac.sk www.monte-christo.sk www.lubomir-jancok.sk

obal knihy Juraj Beneš|Skladateľ a jeho doba

Juraj Beneš

Naďa Hrčková

3.12.2021
15,90
9788056909096
978-80-569-0909-6

Juraj Beneš (1940, Trnava - 2004, Bratislava). Slovenský skladateľ, pedagóg, bývalý prodekan Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU v Bratislave. Autor symfonických, operných a vokálno-symfonických diel, ktoré boli uvedené na domácich aj zahraničných scénach (Praha, Londýn, Mníchov, Varšava, Ľubľana a ďalšie). V spomienkach jeho žiakov, spolupracovníkov a interpretov ožíva doba, v ktorej skladateľ tvoril – druhá polovica 20. storočia, prechod od totality k demokratickému režimu.

Naďa Hrčková (1939, Bratislava). Vysokoškolská profesorka, medzinárodne uznávaná odborníčka v oblasti dejín hudby. Je autorkou a editorkou slovenskej a českej verzie Dejín európskej hudby I – VI. Spoluzakladala medzinárodný festival súčasnej hudby Melos-Étos.

obal knihy Gizi Fleischmannová|2. vydanie

Gizi Fleischmannová

Katarína Mešková Hradská

23.11.2021
14,90
9788056909270
978-80-569-0927-0

Gizi Fleischmannová (1892 – 1944) sa narodila v Bratislave v tradičnej židovskej rodine. Bola vedúcou predstaviteľkou ženskej sionistickej organizácie na Slovensku. V čase holokaustu viedla Pracovnú skupinu, ilegálnu odnož Ústredne Židov. Ako žena a sionistka riadila mužov zo všetkých prúdov židovského spektra. Organizovali pomoc na zastavenie deportácií a zmiernenie utrpenia. Uplácaním úradníkov zachránila tisíce Židov, sama však neunikla pozornosti štátnej bezpečnosti. Zahynula v jednom z posledných transportov do Osvienčimu.

Katarína Mešková Hradská (1956, Bratislava) pracuje v Historickom ústave SAV, kde sa venuje problematike slovenskej židovskej komunity počas holokaustu. Na túto tému napísala viacero kníh a vedeckých štúdií, ktoré uverejnila na Slovensku i v zahraničí. Je riešiteľkou domácich aj zahraničných vedeckých projektov a štipendistkou vedeckých inštitúcií v Izraeli a Francúzsku. Je nositeľkou viacerých ocenení za prínos k popularizácii dejín Slovenska.

obal knihy Juriga|kňaz, buditeľ, politik

Juriga

Ľubo Olach

19.11.2021
14,90
9788056907658
978-80-569-0765-8

Ferdiš Juriga (1874 Gbely, 1950 Bratislava). Katolícky kňaz, poslanec, politik a buditeľ. Doktorát z teológie získal na prestížnom viedenskom Pazmaneu. Mal veľký prehľad o dejinách Slovákov a Slovanov. Popri svojom kňazskom povolaní sa venoval buditeľskej práci, zakladal spolky a obchodné spoločenstvá. Vo Viedni sa zoznámil s Dr. Pavlom Blahom, ktorý ho predstavil Vavrovi Šrobárovi. Na istý čas sa stal hlasistom. Zaujala ho Masarykova „Drobná práce“. Medzi farníkmi bol mimoriadne obľúbený. Na svojich farách dbal na to, aby na dedine prevládal slovenský živel. Raz odslúžil omšu po slovensky, za čo dostal od biskupa pokarhanie. V roku 1905 kandidoval do uhorského snemu a stal sa poslancom. Jeho hviezdnou chvíľkou bol 19. október 1918, keď na sneme vystúpil po slovensky, nemecky a maďarsky a zaskočeným poslancom oznámil, že Slováci si už nedajú rozkazovať a chcú byť samostatní. Aktívne sa zúčastnil aj na príprave Martinskej deklarácie 30. októbra 1918. Založil Slovenskú ľudovú stranu a podieľal sa na vzniku Slovenských ľudových novín, do ktorých aktívne prispieval. Pre jeho články ho maďarský súd v roku 1906 odsúdil na dva roky väzenia. Neskôr sa spojil s Andrejom Hlinkom. Ich spoluprácu rozdelila až aféra Vojtecha Tuku, z ktorého sa vykľul maďarský špión a Hlinka sa ho zastával. Po vzniku ČSR bol poslancom v národnom zhromaždení. Jeho politická kariéra skončila v roku 1929, keď ho pre nezhody s Hlinkom vylúčili z HSĽS a biskupi päť dní pred voľbami vydali obežník, v ktorom upozorňujú kňazov, že mu nedovolili kandidovať za poslanca. Strana, ktorú potom založil, dostala len niečo vyše päťtisíc hlasov. Krátko na to, po prehratom civilnom a cirkevnom súde pre urážku Hlinku, požiadal o penziu a v roku 1929 odchádza z verejného života. Po siedmich rokoch sa síce s Hlinkom zmieril, ale to už na jeho ďalšiu činnosť nemalo vplyv. Zostal osamotený a znechutený. Zomrel v roku 1950 v Bratislave.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát, Prezidentka a Predseda a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš a Osuský – zabudnutý diplomat. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

obal knihy Židia v 1. ČSR|Politické ambície a sklamania

Židia v 1. ČSR

Katarína Mešková Hradská

8.10.2021
13,90
9788056907863
978-80-569-0786-3

Obdobie medzi dvomi svetovými vojnami ponúka množstvo tém, ktoré umožňujú pochopiť a spracovať postavenie židovskej komunity na Slovensku. Jednu z nových kapitol medzivojnových dejín Židov na Slovensku reprezentuje výskum židovských politických strán a politických ambícií ich predstaviteľov. Keďže stále prevláda názor, že Židia prostredníctvom židovských politických strán vstupovali do politického života spoločnosti, je zaujímavé sledovať spôsob, akým sa usilovali dosiahnuť zmenu spoločenských procesov. Sprevádzal ich pritom boj za rovnoprávnosť, za uznanie židovskej národnosti, ale aj rozmach sionistického hnutia a najmä politické ambície vedúcich predstaviteľov slovenského židovstva. To všetko (a nielen to) sa odohrávalo v zložitom, a pritom pozitívnom spoločensko-politickom prostredí 1. ČSR, ktoré prostredníctvom prezidenta T. G. Masaryka Židom garantovalo ich práva i osobnú slobodu.

Katarína Mešková Hradská (1956) pracuje v Historickom ústave SAV, kde sa venuje problematike židovskej komunity na Slovensku v rokoch 1918-1945. Na túto tému napísala viacero kníh a vedeckých štúdií, ktoré uverejnila na Slovensku i v zahraničí. Ako riešiteľka domácich a zahraničných vedeckých projektov sa stala štipendistkou vedeckých inštitúcií v Izraeli a vo Francúzsku. Je nositeľkou viacerých ocenení za prínos k popularizácií dejín Slovenska.

obal knihy Hovorí očitý svedok

Hovorí očitý svedok

Ján Čomaj

8.10.2021
14,90
9788056907627
978-80-569-0762-7

Po stovkách príbehov ľudí, ktorí vstúpili do slovenského aj európskeho povedomia a viacerí z nich aj do jeho vlastného života, sa Ján Čomaj rozhodol rozpovedať svoj vlastný životný príbeh. V ňom dominujú tri základné skutočnosti, ktoré ho utvárali ako človeka a vytvorili jeho hodnotový systém: posuny historických hraníc na slovensko-maďarskom pohraničí po roku 1938 a 1945, pľúcne problémy, ktoré ho sprevádzali celý život a pripravili o život jeho matku a šesťdesiate roky uplynulého storočia – slovenské predjarie, ktoré umožnilo aj zrod modernej slovenskej reportáže a vznik Čomajových najlepších reportérských diel. Závan slobody, ktorý sme naplno zažili v roku 1968 bol drasticky ukončený okupáciou 21. augusta. Nasledujúcich dvadsať rokov prežival ako vydedenec s občasnými stretnutiami s rovnako postihnutými ľuďmi. Po novembri 1989 pôsobil po boku predsedu vlády národného porozumenia Milana Čiča, opäť bol reportérom a zažíval veľmi plodné roky pri písaní nových kníh. Odišiel v januári 2020, ale stihol zanechať svedectvo, ktoré svojou výpovednou hodnotou prekračuje aj horizont jeho storočia.

Ján Čomaj (1935 - 2020), absolvent štúdia novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, patril v šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia k uznávaným reportérom mládežníckeho denníka Smena. Jeho knižný debut Počmáraný život bol učebnicou umeleckej reportáže. Ani reportérske umenie nezachránilo Čomaja pred nastupujúcimi normalizátormi: musel odísť zo Smeny aj z literatúry. K novinárskej práci sa vrátil až po novembri 1989. V knihe Veľký biliardový stôl predstavil výber zo svojej reportérskej tvorby zo 60. rokov a naplno sa začal venovať žánru literatúry faktu. Vytvoril viac ako dve desiatky príťažlivých knižných portrétov známych historických, umeleckých a popredných hereckých osobností. Temným stránkam našej histórie sa venoval v knihách Súboje s prekliatím či Zločin po slovensky. Tvoril do posledných dní a knihu pamätí Hovorí očitý svedok dokončil krátko pred smrťou.

obal knihy Párkány|Huszadik századi történetek

Párkány

Tomás Baka

30.8.2021
12,90
9788056908945
978-80-569-0894-5

A mai Párkány területe már a kezdetektől bővelkedett történelmi eseményekben. A mai városhely első lakói a kelták voltak. A rómaiak itt építették fel Anavum névre keresztelt erődítményüket. A település több évszázadig Magyarország része volt, majd 1918 után több államigazgatás részeként is szerepelt. A könyv a város történelmének rövid áttekintését tartalmazza, nagyobb figyelmet szentelve a 20. századnak. Az elbeszélések és visszaemlékezések betekintést engednek a régi Párkány életébe. Végigsétálhatunk annak utcáin, részt vehetünk ünnepségein és a mindennapok történései mellett emlékezünk azon eseményekre, amelyek beégtek a párkányiak emlékezetébe. Megismerkedhetünk a város egyes lakóival, azok családjával, emlékeivel és élményeivel. Az ő szemükön át láthatjuk a várost és az életet benne.

Tomáš Baka 1989-ban született Malackyban, de kisgyermek korától Párkányban él és párkányinak is tartja magát. 2008-ban érettségizett a helyi gimnáziumban. Tanulmányait kisebb szünet után a Nyitrai Konstantin Filozófus Egyetemen folytatta, történész szakon, melyet 2015-ben fejezett be. Szakdolgozatában Párkány két háború közti időszakát ölelte fel. Mint történész, elsősorban a helyi történelemmel és a 20. század eseményeivel foglalkozik.

obal knihy Vyhasnuté oči|2. vydanie

Vyhasnuté oči

Manca Schwalbová

15.6.2021
12,90
9788056908716
978-80-569-0871-6

Za názvom knihy Vyhasnuté oči nie je skrytá žiadna metafora. Sú to príbehy žien, ktorých oči vyhasli v koncentračnom tábore Osvienčim – Birkenau. Boli to ženy rôznych národností, profesií, vierovyznania, veku i rodinnej histórie, spájala ich nenávisť k fašizmu a snaha pomôcť druhým. Autorka knihy bola jednou z nich – na revíri, ktorého história je v knihe opísaná. Aj keď od prvého transportu Židov zo Slovenska uplynie takmer osemdesiat rokov, táto temná časť našej histórie nesmie upadnúť do zabudnutia.

Margita Schwalbová (1915, Liptovský Mikuláš), štvrté dieťa zástupcu mlynov Alberta Schwalba a jeho manželky Ely, rodenej Skuteckej. Štúdium na Lekárskej fakulte UK musela prerušiť pre numerus clausus. V marci 1942 bola deportovaná do Osvienčimu, kde bola ako väzeň 2 675 zaradená do práce na revíri. Po skončení vojny dokončila štúdium na Karlovej univerzite v Prahe, promovala vo februári 1947. Pracovala v Detskej fakultnej nemocnici UK v Bratislave, začiatkom šesťdesiatych rokov sa stala docentkou v odbore pediatria. Pri previerkach bola vylúčená zo strany a v roku 1971 predčasne penzionovaná. V roku 1948 vyšla jej kniha Vyhasnuté oči. Jej ďalšie spomienky Žila som životy druhých vyšli v roku 2001. Zomrela 30. decembra 2002 v Bratislave.

obal knihy Varúúúj|Ako sme búrali socializmus

Varúúúj

Ivan Čarnogurský

28.4.2021
14,90
9788056907801
978-80-569-0780-1

November 1989 prekvapil všetkých: vládnucich komunistov a ešte viac konšpirátorov rôznych skupín. Pohľad priameho aktéra na zlomové udalosti novembra 1989 a na začiatok deväťdesiatych rokov, kedy politiku tvorili neskúsení revolucionári a nadšenci a proti nim stáli pragmatické vyškolené nomenklatúrne kádre. V súbojoch na pôde parlamentov, v diskusiách v televízii na Kavčích horách už vznikala razantná požiadavka samostatného Slovenska od národniarov – ešte donedávna skrytých spolupracovníkov ŠtB. Hlavnú časť spomienok Ivana Čarnogurského zaberajú známe udalosti, ale neznáme súvislosti, pozadie konania politických skupín a ich záujmy vyzlečené donaha. Dnes, keď je všetko za nami, sa možno usmejeme alebo aj dobre zasmejeme. Kto zvíťazil? A kto vyšiel na psí tridsiatok?

Ivan Čarnogurský (1933). Narodil sa v rodine učiteľov. Rodičia boli z roľníckeho prostredia malej dediny. Vyrastal u starej mamy vo Vajnoroch pri Bratislave a od začiatku vojny v Malej Frankovej na goralskom gazdovstve Spišskej Magury. Svetové udalosti vnímal ako chlapec cez ruských partizánov, neskôr cez nemeckých vojakov a od roku 1945 cez Červenú armádu a Česko-Slovenskú republiku, v ktorej ukončil gymnázium aj vysokú školu technickú. Pracovný život od r. 1956 prežíval v propagande budovania socializmu. Po prvých politických previerkach v r. 1958 sa stal stavebným robotníkom. Pri betóne už ostal celý život s karíérou opravára strojov, majstra, vedúceho strediska, špecialistu-technológa a vedúceho odboru rozvoja podniku až do pádu socializmu v novembri 1989. V marci 1990 bol zvolený za generálneho riaditeľa stavebného podniku Hydrostav, za poslanca Národnej Rady, jej prvého podpredsedu a za člena európskych hospodárskych organizácií v Mníchove a Bruseli. Prežil celý život s ľuďmi v prvej línii na stavbách na Slovensku aj v zahraničí a nakoniec v úzkom kruhu politikov, ktorí mali rozdeliť štát na dve republiky. Zákulisie týchto udalostí a osobné skúsenosti ho priviedli k myšlienke napísať knihu o našom spoločnom živote, ktorý každý poznal iba v malom výseku svojho okolia. Píše o schopnosti Slovákov vždy a v každej situácii nájsť to najlepšie riešenie – a je jedno, či na stavbe maštale, alebo pri budovaní nového štátu.

obal knihy Katastrofa slovenských židov|2. vydanie

Katastrofa slovenských židov

Aron Grünhut

25.3.2021
14,90
9788056907771
978-80-569-0777-1

V knihe Arona Grünhuta, bratislavského rodáka a záchrancu Židov, sú uchované spomienky na tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, keď bratislavská židovská komunita bojovala o holú existenciu. Grünhut ako člen ilegálnej siete zohrával jednu z kľúčových úloh pri záchrane Židov. V zápiskoch prináša málo známe fakty o záchranných akciách, na ktorých sa podieľal, o pôsobení vedúcich predstaviteľov židovského odboja, o perzekúcii a terore, ktorý sám pocítil, keď ho zatkli a väznili. Predstavuje funkcionárov ortodoxnej židovskej obce a približuje dejiny bratislavských náboženských spolkov.

Aron Grünhut sa narodil v Bratislave v roku 1895. V medzivojnovom období bol aktívnym členom a funkcionárom ortodoxnej židovskej obce v Bratislave. Istý čas viedol židovské pohrebné bratstvo Chevra Kadiša. Ako obchodník často cestoval po Európe a sledoval radikalizáciu pomerov. Vycítil, že Hitler chystá likvidáciu Židov, a rozhodol sa konať. Ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny sa významným spôsobom podieľal na záchrane Židov, bol činný aj v židovskom odboji. V Bratislave dal vybudovať tajné úkryty pre židovské rodiny na úteku a zásoboval ich jedlom. V roku 1943 sa sám ocitol v ohrození. Pred zatknutím ušiel do Budapešti, kde žil pod falošnou identitou a naďalej pomáhal židovským utečencom zo Slovenska. Po komunistickom prevrate sa s rodinou vysťahoval do Izraela, tu zastával funkcie predsedu Spolku bývalých Bratislavčanov v Izraeli, predsedu Výboru na výstavbu synagógy a ješivy, prézesa synagógy v Jeruzaleme. Bol predsedom Asociácie Chatama Sofera (Chug Chatam Sofer) v Tel Avive a rozhodol sa aspoň symbolicky preniesť časť židovskej Bratislavy do Jeruzalema. Spolufinancoval projekt výstavby novej ješivy a synagógy, ktorá dostala názov Pressburg. Nová ješiva pokračuje v tradícii najstaršej bratislavskej židovskej školy preslávenej rabínom Chatamom Soferom. V synagóge dal zhotoviť kópiu svätostánku bývalej Veľkej synagógy na Zámockej ulici v Bratislave. Pressburg Ješiva a synagóga sú jediné stavby svojho druhu v Izraeli a predstavujú unikátne dedičstvo bratislavského židovstva. Zomrel v Tel Avive v roku 1974, pochovaný je na cintoríne v izraelskom meste Zichron Meir.

obal knihy Jsem rabín a jdu tam, kde jsou Židé|Emil Davidovič

Jsem rabín a jdu tam, kde jsou Židé

Věra Trnková

21.3.2021
11,90
9788056907146
978-80-569-0714-6

Život rabína Emila Davidoviče (1912 – 1986) je příběhem Žida narozeného v přísně ortodoxní rodině na Ukrajině, který přežil perzekuce a koncentrační tábory. Davidovič vyrostl v mnoha jazycích, navštěvoval slavnou ješivu v Bratislavě a studoval u Lea Baecka a Ismara Elbogena v Berlíně, ale také v Brně, Budapešti a ve Vídni. V roce 1944 byl se svou celou rodinou deportován do Osvětimi. Přežil a po válce se s manželkou Cilli usadili v Československu. Také zde čelil nepřátelství. Po bezpočtu těžkostí se mu podařilo utéct do Izraele. Později, až do konce svého života, působil jako rabín v Dortmundu, kde obnovil židovskou obec. Autorka Věra Trnková vypráví příběh rabína prostřednictvím osobních vzpomínek na svou přítelkyni ze školy Alici, dceru Emila Davidoviče.

Věra Trnková (1946, Praha). Studovala chemii na Univerzitě Karlově, získala doktorát z biochemie na univerzitě v Heidelbergu. Pracovala ve výzkumu. Po odchodu do důchodu pracuje jako dobrovolnice v knihovně Univerzity židovských věd v Heidelbergu, jako autorka spolupracuje s měsíčníkem české a slovenské židovské komunity Rosch Chodesch v Praze a s Židovskou ročenkou Federace židovské komunity v České republice. Žije v Německu.

obal knihy Ťažké časy|Roky 1938-1945 v aktuálnom spoločenskom diskurze

Ťažké časy

Editor: Peter Salner

10.12.2020
12,90
9788056906736
978-80-569-0673-6

Tri rôzne pohľady na historické korene a súčasné reflexie vojnového slovenského štátu a holokaustu predstavujú dôležitý prínos k hlbšiemu poznaniu nedávnej minulosti Slovenska a jej presahov do súčasnosti. Napriek časovému odstupu, postupnému odchodu posledných svedkov doby, napriek dostupným historickým faktom, ostáva tento režim aj trištvrte storočia po jeho zániku stále aktuálnym problémom našej spoločnosti. Zuzana Panczová sa zaoberá Protokolmi sionských mudrcov a ich šírením v slovenskom prostredí. V tridsiatych rokoch 20. storočia prispel tento konšpiračný falzifikát k formovaniu antisemitskej propagandy a protižidovského zákonodarstva vojnového slovenského štátu a podieľal sa tak na tragických osudoch desaťtisícov jeho židovských obyvateľov. Daniel Luther sa zaoberá súčasnými reflexiami vyhnania príslušníkov českej menšiny, ku ktorému došlo na prelome rokov 1938 – 1939 už v prvých mesiacoch existencie vojnového štátu. Soňa Gyárfáš Lutherová reflektuje dôsledky arizačných zákonov, ktoré vstúpili do platnosti v roku 1940 a viedli k úplnému ožobráčeniu príslušníkov židovskej komunity na Slovensku.

Daniel Luther, CSc. (nar. 1950 v Bratislave) absolvoval odbor etnológia na FiFUK v Bratislave. Pôsobí ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Špecializuje sa na urbánnu etnológiu a obradovú kultúru. Je spoluautorom viacerých publikácií, medzi inými Taká bola Bratislava, Etnografický atlas Slovenska, Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, Slovakia: European Contexts of the Folk Culture a autorom monografií Zabudnuté priadky: K spoločenskému životu mládeže na Slovensku, Česká komunita v Bratislave 20. storočia, Z Prešporka do Bratislavy, Bratislava Česko-Slovenská (Putovanie z monarchie do Slovenského štátu). Mgr. Soňa G. Lutherová, PhD. (1982 v Bratislave), absolventka Katedry etnológie a kultúrnej antropológie FiFUK, pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV. Venuje sa problematike vizuálnej antropológie, individuálnej a sociálnej identity a pamäti, (post)socializmu a materiálnej kultúry, všíma si aj aplikáciu inovatívnych a reflexívnych metód v etnografickom výskume. Svoje poznatky publikuje v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch a monografiách. Je spolueditorkou monografie Za hranicami vedy? Aplikovaná antropológia v spoločnosti a režisérkou antropologického dokumentárneho filmu Zatopené. V súčasnosti pripravuje celovečerný dokumentárny film Šťastný človek. Napísala tiež knižku pre deti o stereotypoch a inklúzii Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? Mgr. Zuzana Panczová, PhD. (1978 v Žiline). Vyštudovala etnológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV. Zameriava sa na výskum naratívov, skupinovej identifikácie a stereotypov, hlavným predmetom jej záujmu sú súčasné a tradičné povesti, predovšetkým však fámy a konšpiračné teórie. Svoje poznatky priebežne publikovala v zahraničných a domácich vedeckých časopisoch, najmä však v monografii Konšpiračné teórie: témy, historické kontexty a argumentačné stratégie.

ďalšie knihy z edície Pripravujeme
obal knihy Spomienky staropetržalčana | 3. vydanie

Spomienky staropetržalčana

Jaroslav Gustafik

25.6.2024
14,90
9788056912638
978-80-569-1263-8

História Petržalky, legendy, spomienky, najmä tie od polovice 20. storočia, ktoré sa prelínajú so životom autora – dnešného Staropetržalčana. S nostalgiou a láskou spomína na Petržalku svojho detstva a mladosti, na ulice, obchody, ovocné sady, športoviská, výletné a rekreačné miesta, školy, kultúrne pamätihodnosti a každodenný život v tejto svojráznej časti dnešnej Bratislavy, ktorá v uplynulých desaťročiach viackrát menila štátnu príslušnosť a menili sa aj jej obyvatelia.

obal knihy Slobodomurárske lóže | 3. vydanie

Slobodomurárske lóže

Katarína Hradská

25.6.2024
14,90
9788056912638
978-80-569-1263-8

Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia bol Prešporok a neskôr Bratislava vďaka liberálnej klíme miestom stretávania rakúskych, maďarských a slovenských slobodomurárskych lóží. Schádzali sa v chýrnych reštauráciach hotela National, Savoy, Lerchner a ďalších, neskôr v slobodomurárskych domoch.O čom bratia slobodomurári rokovali? Kto to boli a aký mali vplyv na vtedajšie dianie? Veď mená ako Riegele, Hummel, Kozics, Liszt, Kempelen, Štefánik, Šrobár, Karvaš sú dodnes súčasťou našich kultúrnych a politických dejín.O slobodomurároch dodnes kolujú legendy a mýty. V čase najväčšieho rozmachu vytvorili a zanechali po sebe desiatky pamätníkov, prispievali na charitu, mali vplyv v politike a na dianie v meste.V roku 1938 boli slobodomurárske lóže na Slovensku zlikvidované. Skončila sa jedna éra málo známych dejín Bratislavy opradených tajomstvom.

obal knihy Rozprávky a povesti zo starej Bratislavy | 2. vydanie

Rozprávky a povesti zo starej Bratislavy

Igor Janota

25.6.2024
14,90
9788056912621
978-80-569-1262-1

Kniha rozprávok a povestí z autorovej milovanej Bratislavy. Známe i menej známe príbehy o ľuďoch, miestach a zákutiach starej Bratislavy od najstarších čias po súčasnosť sú prerozprávané neopakovateľným štýlom. Kniha je bohato ilustrovaná kresbami Kyry Matuštíkovej.

obal knihy Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave | 3. vydanie

Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave

Igor Janota

25.6.2024
14,90
9788056912614
978-80-569-1261-4

Autor popisuje rehoľné spoločenstvá od príchodu na naše územie, násilnú likvidáciu počas barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 a návrat niektorých z nich po roku 1989. Počas stáročí tu rehole plnili svoje náboženské poslanie, vykonávali rozsiahlu humanitárnu, zdravotnícku ale aj národno-osvetovú činnosť. Popri predstavení tých najznámejších: františkánov, saleziánov, benediktínov, jezuitov, kapucínov, antonitov, cisterciánov, dominikánov, milosrdných bratov, trinitárov, uršulínok a klarisiek zaznamenáva aj činnosť menej známych reholí, akými boli krížovníci, lazaristi, kanonistky sv. Augustína rehole Notre Dame, milosrdné sestry. Ich poslaním bolo predovšetkým poskytovať milosrdenstvo, pomáhať v utrpení a podporovať chudobných. Kniha je doplnená aj o históriu sakrálnych stavieb a najznámejších kláštorov na území Bratislavy s množstvom unikátnych dobových fotografií.

obal knihy Legendy a mýty zo starej Bratislavy | 2. vydanie

Legendy a mýty zo starej Bratislavy

Igor Janota

25.6.2024
14,90
9788056912607
978-80-569-1260-7

Autor opisuje udalosti, ktoré sa odohrali v prostredí starej Bratislavy. Spomína arkier starej radnice, hradného ducha, Ganymédovu fontánu, chodbu pod Dunajom, strieborného orla, svetlo v starej synagóge, vodníka z Prievozu, strašidlá zo Zelenej ulice, hadiu jaskyňu, devínsku hradnú pani, bezhlavého drábika, alchymistu, krvavú studničku, bratislavského Floriána, poklad bezhlavého mnícha a ďalšie miesta, udalosti a postavy. V legendách a mýtoch ožívajú zákutia starej Bratislavy.

obal knihy Heraldické pamiatky Bratislavy | 2. vydanie

Heraldické pamiatky Bratislavy

Jana Oršulová

25.6.2024
14,90
9788056912591
978-80-569-1259-1

Pri prechádzke ulicami Starého mesta si na priečeliach budov môžeme všimnúť množstvo heraldických pamiatok. Od 13. storočia erby a heraldické znaky dotvárali vzhľad cirkevnej a svetskej architektúry, ale nachádzame ich aj na plastikách, pomníkoch, fontánach, epitafoch či vitrážach v kostoloch. Erby šľachticov, svetských a cirkevných hodnostárov, štátne symboly, stoličné a mestské erby, znaky cechov a reholí identifikovali svojich nositeľov. Sú nielen šperkami dobovej architektúry, ale aj cenným historickým prameňom pri datovaní objektov, prestavby či zmeny majiteľov.

obal knihy Zápas o Bratislavský hrad | 2. vydanie

Zápas o Bratislavský hrad

Alfréd Piffl

25.6.2024
14,90
9788056912584
978-80-569-1258-4

Zaujímavý dokument o zápase s mocou, ktorý vyústil do zatknutia a uväznenia autora v päťdesiatych rokoch, zachytáva obdobie, kedy Pfiffl pracoval na obnove a rekonštrukcii hradu, až do roku 1972. Piffl, ktorý na Slovensku prednášal na fakulte architektúry, spolu s maliarom Jankom Alexym inicioval obnovu Bratislavského hradu, podieľal sa na rekonštrukcii hradu Devín, viedol archeologické vykopávky, robil výskum bratislavského podhradia, rímskych vykopávok v Stupave a Gerulate a inde. Kniha obsahuje okolo 200 kresieb, litografií a fotografií autora.

obal knihy Slobodomurárske lóže | 3. vydanie

Slobodomurárske lóže

Katarína Hradská

25.6.2024
14,90
9788056911389
978-80-569-1138-9

Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia bol Prešporok a neskôr Bratislava vďaka liberálnej klíme miestom stretávania rakúskych, maďarských a slovenských slobodomurárskych lóží. Schádzali sa v chýrnych reštauráciach hotela National, Savoy, Lerchner a ďalších, neskôr v slobodomurárskych domoch.O čom bratia slobodomurári rokovali? Kto to boli a aký mali vplyv na vtedajšie dianie? Veď mená ako Riegele, Hummel, Kozics, Liszt, Kempelen, Štefánik, Šrobár, Karvaš sú dodnes súčasťou našich kultúrnych a politických dejín.O slobodomurároch dodnes kolujú legendy a mýty. V čase najväčšieho rozmachu vytvorili a zanechali po sebe desiatky pamätníkov, prispievali na charitu, mali vplyv v politike a na dianie v meste.V roku 1938 boli slobodomurárske lóže na Slovensku zlikvidované. Skončila sa jedna éra málo známych dejín Bratislavy opradených tajomstvom.

obal knihy Beštiár

Beštiár

Tina Kirs

15.7.2024
14,90
9788056912645
978-80-569-1264-5

obal knihy Mŕtvy neublíži

Mŕtvy neublíži

Roman Psota

15.7.2024
16,90
9784

obal knihy Moje mesto

Moje mesto

kolektív autorov

15.7.2024
17,90
9788056912492
978-80-569-1249-2

V mestách sa po stáročia vytváralo podhubie, na ktorom prekvitala pestrá meštianska/mestská kultúra, ktorá tvorí naše národné dedičstvo. Plody tejto lokálnej a regionálnej kultúry sa však nestali súčasťou našich „veľkých dejín“. Aj v mestách, kde tvorcami, nositeľmi a uchovávateľmi tejto kultúry boli slovenské elity, kolektívna pamäť vyhasína. Rekonštrukcia minulosti je čoraz zložitejšia a neurčitejšia. Z pamäti sa vytrácajú významní jednotlivci, a rodiny, ktoré sa pričinili o ekonomický a kultúrny rozvoj. Pamätníci vymierajú a ich potomkovia uchovávajú z generácie na generáciu čoraz menej vzácnych informácií o svojich predkoch, o rodinách, o dramatických osudoch v meniacich sa režimoch strednej Európy. Rôznorodosť autorov (Eugen Gindl, Soňa Kovačevičová, Katarína Popelková, Július Vanovič, Ladislav Szalay, Vladimír Janček, Lajos Grendel, Peter Laučík, Ján Olejník, Vincent Šikula, Martin Mešša, Peter Kerekes, Nora Barátová, Pavel Hrúz, Stanislav Rakús, Pavel Vilikovský, Peter Macsovszky, René Bílik, Igor Thurzo, Miro Kollár, Ivan Kadlečík) tu spája texty beletristické, esejistické, publicistické a rozhovory. Ich autormi sú osvietení domorodci, alebo ľudia, ktorí v danom meste žili a venovali sa ošetrovaniu a uchovávaniu kolektívnej pamäti, spisovatelia, historici, etnografi aj žurnalisti. Názov knihy Moje mesto možno vyznieva banálne, no je o to príznačnejší. Je to jedna z posledných šancí zachytiť spodné vrstvy našich miest, zažiť ich v celej šírke, kým sa úplne nestratia pod novými nánosmi… Kniha Moje mesto je možnosťou zaznamenať a zapamätať si všetko to, čo v budúcnosti budú musieť prácne odkrývať až ťažké a nemotorné bagre archeológie. Eugen Gindl

Autori textov: Eugen Gindl, Soňa Kovačevičová, Katarína Popelková, Július Vanovič, Ladislav Szalay, Vladimír Janček, Lajos Grendel, Peter Laučík, Ján Olejík, Vincent Šikula, Martin Mešša, Peter Kerekes, Nora Barátová, Pavel Hrúz, Stanislav Rakús, Pavel Vilikovský, Peter Macsovszky, René Bílik, Igor Thurzo, Miro Kollár, Ivan Kadlečík.

obal knihy Dvojníčka

Dvojníčka

Magdaléna Piñeros

15.7.2024
14,90
9788056912522
978-80-569-1252-2

obal knihy Námestie Etoile

Námestie Etoile

Patrick Modiano

4.9.2024
14,90
9788056912041
978-80-569-1204-1

Rozprávač Rafael Šlemilovič neustále provokuje Šťastenu i roduverných Francúzov. A to napriek tomu – či práve preto? – že má v mene omen schlemielstva, tej jedinečnej kombinácie slaboduchého, neohrabaného a naivného Žida-smoliara, ktorý "keď si otvorí obchod s lampami, slnko začne svietiť aj v noci". Spolu s miliónmi zdedí neliečiteľnú TBC. Čo je v jeho príbehu skutočné, čo výmysel a čo púhy prelud, ktorému tento novodobý Candide uveril? Skutočnosť však býva často neuveriteľnejšia ako výmysly. Rafael putuje v čase. Stretáva Hitlera i Mauricea Sachsa, tyká si s Göringom, Himmlerom i Stülpnagelom. Stáva sa Oficiálnym Židom Tretej ríše. Jeho milenkami sú prosté dievčence z vidieka, šľachtičné zo starobylých rodov, ba i Hitlerova láska Eva Braunová. Románová prvotina Patricka Modiana vás pozýva na divokú Tour de France. Prvý diel jeho Okupačnej trilógie, Námestie Étoile, nestratilo nič zo svojej sviežosti a aktuálnosti ani po vyše polstoročí od jeho vydania. Za každou zákrutou číha prekvapenie. Pripútajte sa, prosím.

Patrick Modiano (*1945), laureát Nobelovej ceny za literatúru. Narodil sa na parížskom predmestí Boulogne-Billancourt ako syn židovského biznismena a flámskej herečky. Malého Patricka vychovávali matkini rodičia. Po francúzsky sa naučil až v škole. Po smrti mladšieho brata Rudyho v roku 1957 sa rodičia rozviedli. Dospieval u pestúnov v rôznych kútoch Francúzska, zmaturoval v savojskom Annecy. Na univerzitu sa prihlásil, aby nemusel narukovať. Štúdium nedokončil. S otcom mali problematický vzťah. Po dosiahnutí plnoletosti sa už nikdy nestretli. Literárne ambície v ňom podporovali matkini priatelia. Do literárnych kruhov ho uviedol Raymond Queneau. V roku 1968 vydal román La Place de l’Étoile, v ktorom ako prvý otvoril tému kolaborácie francúzskych úradov s nacistami pri likvidácii židovského obyvateľstva. Patrick Modiano je držiteľom Veľkej ceny francúzskej Akadémie, Goncourtovej ceny, Rakúskej štátnej ceny a ďalších. V zdôvodnení Nobelovej ceny za literatúru v roku 2014 sa spomína jeho „... mimoriadne umenie vyvolať spomienky aj na tie najťažšie uchopiteľné ľudké osudy... (a)... hlboký ponor do života Parížanov v čase nacistickej okupácie.“ Žije a tvorí v Paríži, kde sa odohráva dej väčšiny jeho diel. Hovorí sa o ňom ako o Marcelovi Proustovi súčasnosti.

obal knihy Chronofóbia

Chronofóbia

Peter Šulej

5.9.2024
15,90
9788056912430
978-80-569-1243-0

Rodinná sága odohrávajúca sa od roku 1900 až po súčasnosť má niekoľko dejových, priestorových a časových rovín. Zberateľ súčasného výtvarného umenia Florián Badínsky a jeho priatelia predstavujú súčasnú mestskú spoločnosť. Sú to štyridsiatnici, žijú v Bratislave, pohybujú sa v celom Európskom priestore, ich sociálne a rodinné vzťahy sa postupne rozkladajú, svoj boj za „svetlú budúcnosť“ prehrávajú. Floriánov prastarý otec Adam sa narodil na Vianoce v roku 1900 ako sirota. Prežil peripetie prvej polovice 20. storočia: chudobu, vysťahovalectvo, prvú a druhú svetovú vojnu, komunizmus. Vyrastal na fare v Badíne, vďaka svojmu talentu vyštudoval architektúru na univerzite v Prahe. Po štúdiách sa presťahoval do Bratislavy, kde sa aktívne podieľal na jej premene. Po manželkinej smrti vychovával syna a zároveň sa dostal do projekčných tímov významných stavieb – Nová doba, Avion, liečebný dom Machnáč a iné. Práve cez tieto stavby sledujeme historické a sociálne premeny Slovenska. Aktívne sa zúčastnil SNP, pomáhal prenasledovaným Židom a na konci vojny len so šťastím vyviazol z rúk gestapa. Ikonické stavby tvoria rámec deja aj cez príbeh Adamovho syna Mateja (most SNP, Pyramída Slovenského rozhlasu, Istropolis, pamätník SNP). Autor analyzuje vývojové vzorce nielen slovenskej spoločnosti, ale aj európskej civilizácie. Zamýšľa sa nad migráciou, klimatickými zmenami, nástupom nových technológií, enormným konzumom, stále častejšími, nezmyselne vyvolanými vojnovými konfliktami a ďalšími výzvami, ktorým bude musieť ľudstvo v najbližšej dobe čeliť.

Peter Šulej (1967, Banská Bystrica). Prozaik, básnik, textár, publicista, redaktor a vydavateľ. Je spoluautorom tanečných predstavení a projektu Generator X: Hmlovina. Píše romány, rozhlasové hry a sci-fi poviedky. Jeho poézia a romány boli preložené do väčšiny európskych jazykov. Žije v Bratislave.

obal knihy Židovské strany na Slovensku za 1. ČSR

Židovské strany na Slovensku za 1. ČSR

Katarína Mešková Hradská

5.9.2024
16,90
9784

obal knihy Legenda o píšťalkárovi

Legenda o píšťalkárovi

Martina Baranová

8.9.2024
15,90
9788056912164
978-80-569-1216-4

V mestečku na juhu Slovenska sa strácajú deti. Rozruch vyvolala strata dvojčiat, ktoré boli nájdené mŕtve a všetko nasvedčovalo tomu, že boli rituálne zavraždené. Táto udalosť rozpútala vlnu strachu, povier a legiend, ktoré sa medzi obyvateľmi začali šíriť ako mor. V rovnakom čase sa v meste zjavil tajomný muž, známy ako „Píšťalkár“, pri ktorom sa deti radi zoskupovali, lebo dokázal vystrúhať krásne píšťalky, ktoré túžilo vlastniť každé z nich. Ako si deti pamätajú na tohto muža sa dozvedáme z rozprávania vtedy malej Stely, ktorá oplýva zvláštnymi schopnosťami a tvrdí, že dokáže komunikovať s listami stromov. Prostredníctvom jej spomienok sa prenesieme do mestečka, ktoré si žije vlastným životom a má vlastné pravidlá. Skryté pravdy o obyvateľoch a o videní obludných vecí s ľahkosťou dokáže interpretovať len čistá detská duša. Príbeh sa však zmení, keď pod ťarchou výchovy rodičov je Stela nútená opustiť svet detskej fantázie a dospeje. Mladá žena je po rokoch opäť konfrontovaná so svojou minulosťou, na ktorú sa snažila zabudnúť a temná legenda opäť ožíva. Čo je dobro a čo zlo? Môžu existovať oddelene? Kto je tajomný muž, ktorý sa znenazdajky zjavil a prinútil ľudí pochybovať o všetkom, čo dovtedy považovali za správne? Kto dokáže zápasiť s nezodpovedanými otázkami a so smútkom bez toho, aby sa to podpísalo na jej ďalšom živote? Niet lásky bez utrpenia, tak ako niet viny bez odpustenia.

Martina Baranová (1979) vyštudovala Právnickú fakultu UMB. Ako advokátka sa zameriava na autorské právo a duševné vlastníctvo. Počas niekoľkoročného pobytu v Paríži študovala francúzštinu a herectvo, pracovala pre niekoľkých filmových producentov a bola na stáži v spoločnosti Luca Bessona Europacorp. Píše televízne a filmové námety a scenáre (Predátori a partneri, Ôsmy hriech, rozprávka Prekliata hora, celovečerné filmy Houska a Anexia). Pod umeleckým pseudonymom Bella Moutton jej vyšla kniha Skurvený život a Gorgona.

obal knihy Trvanie

Trvanie

Mária Bátorová

15.9.2024
16,90
9788056912225
978-80-569-1222-5

Trvanie je spoločenský, rodinný a zároveň politický román. Dej sa odohráva v Bratislave, tridsať rokov po Nežnej revolúcii. Neľahký vývin jednotlivých postáv k vyhraneným typom, ktoré predstavujú, sa odohráva cez retrospektívy až do polovice 20.storočia. Postavy spájajú príbuzenské vzťahy, ale sú to aj pevné priateľstvá, utužované pravidelným stretaním v záhrade zámožného manželského páru, ktorý však sprevádza veľmi komplikovaný osud jedinej dcéry. Pevný podklad pre súdržnosť postáv románu dáva aj hodnotová hierarchia, ktorú si pestujú a presadzujú, pokiaľ sa dá, do spoločenských a politických procesov. Keďže po roku 1989 sa pre túto krajinu otvoril svet, znamenajú časté študijné alebo pracovné cesty protagonistov románu aj porovnanie Slovenska so svetom. Román Trvanie nesie nádejné posolstvo o tom, ako kladné hodnoty podporujú pretrvanie bytia.

Mária Bátorová (1950, Trenčín), germanistka a slavistka, doktorka vied,  (Ústav svetovej literatúry SAV, Bratislava), profesorka (Masarykova univerzita, Brno a UK Bratislava), členka Učenej spoločnosti SAV, komparatistka, hosťujúca docentka na Univerzite v Kolíne n/Rýnom (1995-1998), spisovateľka a publicistka, členka Slovenského syndikátu novinárov, členka Klubu nezávislých spisovateľov (viedla ho 2016-2017), prezidentka SC P.E.N. (2006-2008, od 2023 znova). Knižne mohla publikovať až po r. 1989. Odvtedy vydala 9 vedeckých monografií (z toho dve v zahraničí), 9 kníh prózy a poézie a množstvo odborných a publicistických článkov doma aj v zahraničí. Je členkou grémií, domácich aj zahraničných spoločností a nositeľkou vedeckých a literárnych cien. Jej diela boli preložené do 17 jazykov.

obal knihy Židia v Topoľčanoch

Židia v Topoľčanoch

Helena Kopecká, Katarína Beňová

20.9.2024
16,90
9788056911891
978-80-569-1189-1

V minulosti kolorit Topoľčian výrazne dotvárala početná, hospodársky a spoločensky významná židovská komunita. K obrazu Topoľčian zo začiatku 20. storočia patrilo námestie lemované židovskými obchodmi či pôsobivá stavba synagógy, ktorá patrila k najkrajším svojho druhu na Slovensku. Rozvoj topoľčianskej židovskej komunity násilne ukončili vojnové roky a holokaust. Čo je však zarážajúce, protižidovské nálady pretrvali v Topoľčanoch aj po skončení druhej svetovej vojny a vyústili do udalostí, ktoré sa do dejín zapísali pod označením židovský pogrom. Kniha približuje osudy židovských rodín Büchlerovcov, Friedovcov, Bachnárovcov, Braunovcov, Deutelbaumnovcov, Grünwaldovcov a ďalších, ktoré autorky spracovali na základe osobných stretnutí a rozhovorov s preživšími, ktorí boli obyvateľmi nášho mesta. Z Topoľčian pochádzal Walter Rosenberg, známy pod menom Rudolf Vrba, ktorý v roku 1944 s Alfrédom Wetzlerom utiekli z Osvienčimu. Významným spôsobom k histórii židovských náboženských obcí prispel Robert Jehošua Büchler, autor Encyklopédie židovských náboženských obcí na Slovensku.

PhDr. Katarína Beňová (1976) absolvovala štúdium histórie a estetiky na Filozofickej fakulte UKF v Nitre a rozširujúce štúdium psychológie pre učiteľov na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Počas svojej múzejnej a pedagogickej praxe sa venuje regionálnym dejinám, tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Je predsedníčkou Krúžku historikov Slovenskej historickej spoločnosti v Topoľčanoch, ktorý pripravuje semináre, prednášky. Mgr. Helena Kopecká (1955) absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odbor dejepis a občianska náuka. Počas pedagogickej praxe sa zapojila do projektov o holokauste. Autorky spolupracovali na realizácii stálej expozície Z dejín židovskej komunity v Topoľčanoch na miestnom židovskom cintoríne. V spolupráci s Občianskym združením Židovský cintorín Topoľčany sa venujú pasportizácii židovského cintorína.

obal knihy Vianočný

Vianočný

Lucia Olrinková

25.9.2024
15,90
9788056912553
978-80-569-1255-3

Čo by ste urobili, keby vám na dvere domu zaklopala manželova tehotná milenka? Karolína takýto šok zažíva pár dní pred Vianocami. Najkrajšie sviatky v roku. Vždy sa na ne teší, a tento rok sa zmenia na nočnú moru! Dcéry majú stráviť Vianoce s jej mužom a jeho milenkou a ona zostane prvýkrát sama. Našťastie má pri sebe najlepšiu kamarátku Rebeku, ktorá jej nedovolí poddať sa smútku a osamelosti. Jedného dňa ju na vianočných trhoch donúti napísať svoje tajné želanie a hodiť ho do skrinky splnených prianí. Hovorí sa, že obdobie Vianoc má čarovnú moc. Splní sa Karolíne jej tajné prianie? Nechajte sa očariť vianočným príbehom o priateľstve a láske.

Lucia Olrinková (1988, Bratislava) je autorkou bestsellerov Plakať som si zakázala (vyšlo aj v češtine), Plakať je dovolené, Spoločníčka, Ako slaný karamel, Keď rozkvitnú čerešne a Vianočný. Má dvoch synov a písanie je pre ňu relax a zároveň útek od reality. Miluje svoje deti, dobré jedlo a tanec. Rada varí, pečie, číta... @luciaolrinkova_autor

obal knihy Básničky pre detičky

Básničky pre detičky

Tatiana Chovancová

25.9.2024
12,90
9788056908136
978-80-569-0813-6

Básničky pre detičky od najútlejšieho veku. Na ukolísanie i pobavenie. Krátke básničky a riekanky z dedinského prostredia, o kohútovi, ktorý chcel odísť do mesta, o stratenom mackovi, ktorému pomohli sovy, alebo o bylinkách, ktoré prospievajú ako telu tak aj duši.

Tatiana Chovancová (1976, Dolný Kubín), absolventka strednej ekonomickej školy v Martine, žije v Liptovskom Mikuláši, venuje sa podnikaniu v cestovnom ruchu na Liptove, kde aj tvorí. Napísala knižku básničiek pre deti predškolského veku Básničky od Táničky.

obal knihy Prostitúcia na Slovensku

Prostitúcia na Slovensku

Dominika Kleinová

5.10.2024
16,90
9784

obal knihy Spomienky na Skalicu

Spomienky na Skalicu

Gyula Juhász

5.10.2024
16,90
9784

obal knihy Duchamornosť

Duchamornosť

Pavol Kuspan

8.10.2024
15,90
9788056912287
978-80-569-1228-7

Súbor poviedok je autorovým literárnym debutom. Témy sú duševné poruchy, alkoholizmus, kríza stredného veku či samovraždy – avšak sú podávané s humorom, ktorý ich robí oveľa znesiteľnejšími. Tento humor nie je jemný, ani láskavý či súcitný podobne, ako život sám. Autor v jednej z poviedok píše: "...najdôležitejšie je smiať sa, pretože smiechom sa zažehnáva aj najväčšie zlo." A vysmieva sa smrti, zlu, hlúposti a aj sám sebe.

Pavol Kuspan (1980), narodený v Gelnici, nazývanej aj Paríž Spiša, väčšinu svojho života obývajúci východné oblasti Absurdistanu. Vo svojej tvorbe, s ktorou začal len nedávno v dôsledku nudy a životnej vyprázdnenosti, sa inšpiruje drobnými každodennosťami, ale aj ťažšími témami – neúspešnými vzťahmi, alkoholizmom či duševnými poruchami, ktoré ale rád ukrýva pod jemným nánosom láskavého humoru. Vo voľnom čase sa rád venuje premýšľaniu o tom, čo mohol a mal v živote urobiť inak. Má dve mačky a dvoch obľúbených autorov.

obal knihy Nočné zápisky

Nočné zápisky

Anton Hykisch

10.10.2024
15,90
9788056912133
978-80-569-1213-3

Spisovateľ na sklonku života, večer pred spaním hľadí na knižné police, vyberá knihy, zaznamenáva svoje dojmy, kladie si otázky, vynárajú sa mu zabudnuté udalosti dlhého života. Komentuje udalosti doma i vo svete. Kniha v 26 kapitolách odhaľuje vnútorný vývoj autora. Skúma tajomstvá románu, načrtáva profily prozaikov ako Proust, Joyce, Faulkner, Greene. V časoch marx-leninského útlaku študuje kresťanských filozofov (Augustín, Pascal, Marcel, Mounier), v debatách sa vyznáva zo svojich pochybností. Načrtáva profily kontroverzných osobností našich dejín (Tiso, Husák, Dubček), uvažuje o našich vzťahoch k Maďarom, Čechom. Nevyhýba sa existenciálnej téme smrti, s ľahkou iróniou bilancuje vzťahy so ženami, spomína osudy svojich rodičov počas búrlivého dvadsiateho storočia. Skúsený autor a esejista predkladá mozaiku svojho života, ktorá zaujme čitateľa kritickým pohľadom na dnešok.

Anton Hykisch (1932, Banská Štiavnica). Zažil komunistickú diktatúru v mladosti. Rok pred maturitou sa pokúsil o ilegálny útek na slobodný Západ. Chytili ho, prežil výsluchy a vyšetrovaciu väzbu. Ako maloletý vyviazol s podmienečným trestom, no po celý život bol sledovaný tajnou políciou. Vyštudoval ekonómiu a začal sa venovať literárnej tvorbe. Jeho románový debut v roku 1959 dala štátna moc zošrotovať. Po vstupe sovietskych vojsk v auguste 1968 stratil zamestnanie a mal viac rokov zákaz publikovať. Po Novembri 1989 bol poslancom slovenského parlamentu, veľvyslancom Slovenska v Kanade. Po skončení diplomatickej služby sa vrátil k literárnej tvorbe. Ako publicista glosuje vývoj slovenskej spoločnosti. Je autorom viacerých úspešných románov Čas majstrov, Milujte kráľovnú, Spomeň si na cára, generačný román Rozkoše dávnych čias o slovenských ľuďoch od čias druhej svetovej vojny po pád komunizmu. Vo vydavateľstve Marenčin PT mu vyšla kniha Moja Štiavnica.