V lese sedí okolo ohňa čudná skupinka ľudí. Stretávajú sa pravidelne a nikto netuší, že je to nebezpečná sekta, ktorá terorizuje, kradne a vraždí. Timotej a Denisa žijú spokojným životom vo dvojici. Všetko sa ale zmení, keď Denisu začne tajne zvádzať Timotejov najlepší kamarát Rafael. Postupne sa odhaľuje jeho prepojenie na sektu. Ak nechce prísť o život, Rafaelovi nakoniec ostáva posledná možnosť. Je ňou hladný a agresívny pytón, ktorý nežral niekoľko mesiacov… Mysteriózny román.

Andrea Kvotidianová sa narodila v Prešove, kde študovala masmediálne štúdiá na Prešovskej univerzite. Venuje sa písaniu poézie a prózy. Za svoju tvorbu získala ocenenia v literárnych súťažiach Inšpirácie spod Sitna a Gerbócova literárna Snina. Prispieva článkami do celoslovenských i regionálnych periodík (Báječná Žena, Slovenka, Prešovský Večerník). Vyšla jej beletristická zbierka Spievajúce pero a romány F ako fetiš, Mala tajomstvo a Ohnisko. Veľmi rada varí, zbožňuje všetko pikantné vrátane čili papričiek. Miluje hudbu a dominantných mužov.

Knižná podoba filmového príbehu inšpirovaného skutočnými udalosťami. Príbeh bývalého bossa podsvetia Mikuláša Černáka je neoddeliteľnou súčasťou dejín Slovenska deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Rokov, v ktorých sa synonymom úspechu stala schopnosť presadiť sa za akúkoľvek cenu. Silou. Porušovaním pravidiel. V politike i mimo nej. „Silní chlapi“ sú predmetom fascinácie a obdivu už viac ako tri desaťročia. Možno preto sme ako spoločnosť tam, kde sme, lebo spoluvytvárame prostredie korupcie, v ktorom naše „vzory“ môžu uspieť.

Príbehy o nenaplnenej láske, o ufológovi, poľovačke na tigra, o ľuďoch ktorí sa rozhodli chatárčiť, o asociáloch aj drsný a pochmúrny príbeh o mužovi, ktorého prenasleduje psychopat. Toto čítanie je ako jazda na horskej dráhe – od humorne ladených, až po strašidelné, ale vždy autenticky pôsobiace poviedky.

Juraj Paškuliak (1981, Martin). Detstvo a dospievanie prežil v Kláštore pod Znievom. Študoval na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici, odbor umelecké odlievanie kovov. Od roku 1998 sa venuje výrobe a oprave majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Keď bol mladý, chcel byť výtvarníkom a zaprisahával sa, že nikdy písať nebude. Ale osud ho dobehol. Napísal štyri zbierky poviedok. Publikoval v časopise Dotyky, má blogy na SME a Pravde.

Forograf Karovič sa vyberie na Liptov osláviť narodeniny starého kamaráta Miňa z Bobrovca. Oslava sa má konať na Chate pod Náružím na Červenci. Na stanici v Liptovskom Mikuláši sa zoznámi s narkomanom Milošom, ktorého pár minút na to nájdu mŕtveho. To odštartuje rýchly sled udalostí a pátrania po páchateľoch, ktorí si nevážia ľudský život. Do cesty sa pripletie skupina, ktorá sa venuje zvláštnym radovánkam, Karovičov nepríjemný spolužiak z Bratislavy aj krásna Liptáčka Majka. Karovič s Miňovou pomocou bojujú do posledného dychu a doslova o život. Z plánovanej narodeninovej oslavy sa stáva nočná mora.

Peter Gašparík (1977, Bratislava). Študoval réžiu na VŠMU a tiež v Taliansku, vo Francúzsku a v USA. Okrem réžie (dokumenty Tereza – Náboj lásky, STOPY – Boje v Banskej Štiavnici) píše poéziu a prózu. Vyšli mu knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, Šelmy a hyeny, Ružová vila a krimi romány Smrť na Zlatých, Smrť v Štiavnici, Smrť v kostole, Smrť v Tatrách, Smrť v Gemeri a Smrť na Liptove. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu.

„Hovorí sa, že zmyslom života je byť šťastný. Ja som sa svojím zlým rozhodnutím v 90. rokoch sám o to šťastie pripravil, keď som strávil tie najkrajšie roky svojho života v chladnej väzenskej cele väčšinou na samotke. No aj napriek tomu som nikdy nestrácal silu ísť ďalej, a to ani vtedy, keď som si vypočul na prešovskom súde verdikt doživotie. Mňa v živote neurobili silným šťastné okamihy, ale tie smutné a ťažké. Musel som, za to obdobie štvrťstoročia stráveného vo väzení, prekonať mnoho smutných chvíľ a ťažkých prekážok a práve tie ma posúvali dopredu a robili ma silnejším. Dovolím si však povedať, že nie každý dokáže takéto prekážky prekonať a preto nech je aj tento môj príbeh mementom pre mladých ľudí, ktorí musia mať na pamäti ešte pred takýmto nesprávnym rozhodnutím vydať sa na dráhu zločinu, že následky takéhoto rozhodnutia sú potom veľmi tvrdé a nezvratné a nepomôže ani plač...“

„Cieľom tejto knihy nie je ospravedlňovať moje zločiny, ktoré som v 90. rokoch spáchal a ani ma z týchto zločinov vyviňovať. Ja sám som sa po sedemnástich rokoch mlčania rozhodol priznať k svojej temnej minulosti. Odvtedy uplynulo ďalších desať rokov. Táto kniha dáva čitateľovi iný pohľad. Prinášame vám v nej prehľad faktov a dôkazov o tom, kam až boli schopní zájsť tí, ktorí majú zabezpečovať právo na spravodlivý proces každému občanovi v tomto štáte. S touto knihou prinášame čitateľovi aj obraz toho, ako sa niektorí vyšetrovatelia a prokurátori, ktorí riešili moje kauzy, postavili do role sudcov, keď z vrahov urobili svedkov…“

„Najviac ma mrzí, že som nezmeškal ten vlak, ktorý ma odviezol k organizovanému zločinu.“

– Mikuláš Černák

Mgr. Monika Křivová (1988), právnička, mediátorka a podnikateľka. Od roku 2019 predsedá občianskemu združeniu Svedomie. Venuje sa aj mimosúdnemu riešeniu sporov. instagram.com/monika.krivova

Mikuláš Černák (1966). V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia vybudoval najobávanejšiu mafiánsku skupinu a bol považovaný za bossa slovenského podsvetia. Bol odsúdený za násilné trestné činy. V súčasnosti si odpykáva doživotný trest odňatia slobody.

Spaľujúca horúčava? Ťaživé dusno? Očakávajte nečakané a ponorte sa do mrazivej atmosféry. Vtrhnite do víchrice zvratov a nechajte sa unášať lavínou neobyčajných koncov. Osviežujúca búrka dvanástich príbehov. Zimomriavky zaručené!

Tina Kirs (1987) je absolventkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Počas štúdia sa zaoberala totalitnými režimami a majetkovým právom. V súvislosti s tým publikovala v roku 2014 štúdiu v časopise Pamäť národa. Potom sa na niekoľko rokov usadila v súkromnom vydavateľstve právnickej a ekonomickej literatúry a neskôr sa zamestnala v štátnej príspevkovej organizácii. V roku 2023 jej vyšiel knižný triler Bolesť. Momentálne je na materskej dovolenke. Cez deň sa venuje malej Dorotke a po večeroch usilovne pracuje na nových príbehoch. Umelecký pseudonym je anagramom jej krstného mena Kristína Novanská Kručayová.

Investigatívny fotograf Karovič sa s dlhoročným kolegom Palicom ocitnú v Gemeri, kde sa stala rituálna vražda. Obeťou sa stala Karovičova sesternica. Zapletú sa s miestnymi Rómami aj s tajomnou sektou. Prenasleduje ich neznáme nebezpečenstvo a pribúdajú mŕtvoly a podozriví. Ostrieľaní chlapi Palica s Karovičom majú problém. Gemer ich víta aj nenávidí, pretože tu platia miestne pravidlá a oni dvaja tu navždy zostanú cudzincami.

Peter Gašparík (1977, Bratislava). Študoval réžiu na VŠMU a tiež v Taliansku, vo Francúzsku a v USA. Okrem réžie (dokumenty Tereza – Náboj lásky, STOPY - Boje v Banskej Štiavnici) píše poéziu a prózu. Vyšli mu knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, Šelmy a hyeny, Ružová vila a krimi romány Smrť na Zlatých, Smrť v Štiavnici, Smrť v kostole, Smrť v Tatrách a Smrť v Gemeri. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu.

Nevýraznému účtovníkovi, tridsiatnikovi Ludwigovi, odhalí starý otec rodinnú históriu a židovský pôvod. Jeho prastarý otec s priateľom založili pred vojnou pohrebníctvo, vlastnili budovu a pozemky. Tie sa teraz vrátili do rúk potomkom. Keď Ludwiga po zinscenovanom spore vyhodia zo zamestnania, prijme ponuku starého otca a stáva sa spoločníkom novozaloženého pohrebníctva. Udalosti naberajú rýchly spád. Počas rozbiehania firmy a rekonštrukcie priestorov prichádza ku konfliktom. Korupcia, hádky a vydieranie vyústia do vraždy. Pribudnú ďalšie obete a podozrenia vedú do najvyšších poschodí politiky...

Ervín Hodulík (1984) sa narodil v Trnave, vyrastal v Petržalke a životné skúsenosti naberal v Londýne. Vyštudoval Teóriu a históriu divadla na filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. V minulosti sa venoval dramatickej tvorbe. Napísal 11 divadelných hier a jednu audio rozprávku. Za divadelné hry získal ocenenia na Slovensku a v Česku. Tiež sa snažil preraziť na divadelných doskách stupavského ochotníckeho súboru. Jeho debutový román Pohrebná služba sa číta ako mafiánsky krimi triler. Pracuje v medzinárodnej spoločnosti v Bratislave.

Odkedy Paula odišla z kriminálky uplynulo niekoľko rokov a prestala sa venovať aj práci súkromného detektíva. Vyšetrovanie zločinov jej chýba, ale pri novom zamestnaní na to nemá čas. Elitný vyšetrovací tím rieši sériu vrážd, ktoré zasiahnú aj do ich radov. Zastaviť vraha si vyžaduje extrémne úsilie. Paula v snahe pomôcť bývalým kolegom a priateľom v ťažkej situácii mení svoje priority. Bez ohľadu na to, že tým ohrozuje svoj krehký vzťah aj kariéru. Pátranie po páchateľovi je pretkané politickým pozadím a každý, kto sa ho zúčastní, je v nebezpečí. Kto všetko sa nakoniec ocitne na vrahovom zozname?

Vojtech Beniczky (1973) je pseudonym autora, ktorý sa narodil v Malackách. Od detstva žije v Bratislave, kde sa najskôr vyučil remeslu a o desať rokov neskôr zmaturoval. Píše fiktívne kriminálne romány, ale pri opisoch záporných postáv sa inšpiruje reálnymi ľuďmi, s ktorými vyrastal. Zažil situácie, vďaka ktorým dokáže dôveryhodne opísať policajný zásah, či výsluch. V súčasnosti sa obklopuje už len ľuďmi, ktorí mu pri písaní slúžia ako pozitívni hrdinovia. Je ženatý a má jednu dcéru.

Ideálna rodinka sa teší na spoločný výlet do zoo. Adam, Veronika a ich dve deti by sa radi videli ako typická dokonalá sporiadaná rodina. Atmosféra v aute sa však dá krájať a tak sa Adam rozhodne, že napätie trochu rozptýli a porozpráva tajomný príbeh z minulosti: prečo vlastne stojí pri ceste deväť krížov? A je to všetko pravda?

Roman Kulich (1980, Ružomberok) pracuje v rodinnej firme v oblasti gastronómie. Písaniu sa venuje od šestnástich rokov. Vyšli mu romány Požierač, Dr. Weiss, Prekliatie, Krik nevinných, Pomsta a Deväť krížov. Poviedky mu vyšli v časopisoch Fantázia, Dotyky a v zbierkach Fantastická 55 a Utekajme, už ide. Spolu s manželkou žije v Žiline.

Investigatívny fotograf Karovič sa spolu s reportérom Uchom ocitne v zasnežených Tatrách, kam ich privedie záhadná smrť matky dvoch detí. Sneh ich na pár dní uväzní v horách a oni rozpletajú kriminálne klbká. Šliape im pri tom na krk novinárka Roberta a fotograf z konkurenčného denníka. Svieži horský vzduch a mágia Vysokých Tatier si ich podmania. V zápale investigatívneho hľadania Karovič aj mladý Ucho stretnú ženy, ktoré ich dostanú aj zrania...

Peter Gašparík (1977, Bratislava). Študoval réžiu na VŠMU a tiež v Taliansku, vo Francúzsku a v USA. Okrem réžie (dokumenty Tereza – Náboj lásky, STOPY - Boje v Banskej Štiavnici) píše poéziu a prózu. Vyšli mu knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, Šelmy a hyeny, Ružová vila a krimi romány Smrť na Zlatých, Smrť v Štiavnici, Smrť v kostole a Smrť v Tatrách. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu.

Raz večer Karoviča prekvapí telefonát, aby rýchlo prišiel do Dómu sv. Martina. Stane sa svedkom záhadnej vraždy kňaza. Pri skúmaní tohoto prípadu spolu s kolegom Palicom a mladším kolegom Uchom narážajú nielen na tajomné vzťahy vo vnútri cirkvi, ale aj na záhadných ľudí, ktorí žijú vo vlastnom odtrhnutom svete. S prípadom im pomáha mladá kolegyňa Miriam, ktorá Karoviča priťahuje i provokuje zároveň. Podarí sa im tentokrát prísť na koreň všetkých udalostí?

Peter Gašparík (1977, Bratislava). Študoval réžiu na VŠMU a tiež v Taliansku, vo Francúzsku a v USA. Okrem réžie (dokument Tereza - Náboj lásky) píše poéziu a prózu. Vyšli mu knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, Šelmy a hyeny a krimi romány Smrť na Zlatých, Smrť v Štiavnici a Smrť v kostole. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu.

Paula Santorisová sa odhodlá urobiť hrubú čiaru za starým životom. Chce sa naplno venovať žurnalistike a písať kvalitné články. Dokonca preruší kontakt s bývalým kolegom z kriminálky, keďže táto cesta nikam nevedie. Lenže prosby o pomoc pri hľadaní strateného výherného žrebu ju privedú nielen späť k policajtovi, ktorý práve vyšetruje sériu vrážd, ale aj k samotnému vrahovi. A tak sa znovu ocitne vo veľkom nebezpečenstve. Vlastne v najväčšom vo svojom doterajšom živote...

Vojtech Beniczky (1973) je pseudonym autora, ktorý sa narodil v Malackách. Od detstva žije v Bratislave, kde sa najskôr vyučil remeslu a o desať rokov neskôr zmaturoval. Píše fiktívne kriminálne romány, ale pri opisoch záporných postáv sa inšpiruje reálnymi ľuďmi, s ktorými vyrastal na sídlisku. Zažil situácie, vďaka ktorým dokáže dôveryhodne opísať policajný zásah, či výsluch. V súčasnosti sa obklopuje už len ľuďmi, ktorí mu pri písaní slúžia ako pozitívni hrdinovia. Je ženatý a má jednu dcéru.

Fotograf Kornel Karovič a novinárka Žaneta prichádzajú do Banskej Štiavnice, aby napísali článok o mladíkoch zasypaných v starej bani. Karovič postupne odhalí, že Žaneta pochádza z toho mesta a stretne aj svoju bývalú letnú lásku Johanu, ktorá sa medzičasom stala policajtkou. Pri skúmaní dávno uzatvorenej bane sa Karovič zamotáva do záhadných udalostí, z ktorých niet východiska. Zdá sa, že mágia Banskej Štiavnice a tajomstvom zahalené záhadné úmrtia budú nad jeho sily...

Peter Gašparík (1977, Bratislava). Študoval réžiu na VŠMU a tiež v Taliansku, vo Francúzsku a v USA. Okrem réžie (dokument Tereza - Náboj lásky) píše poéziu a prózu. Vyšli mu knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, Šelmy a hyeny a krimi román Smrť na Zlatých. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu.

Peter Stolár začal svoju kariéru ako vekslák, ešte počas štúdia na gymnáziu. Pred tuzexom predával bony. Keďže bol šikovnejší ako ostatní, všimol si ho ich šéf. Zveril mu pašovanie plyšu do Poľska a späť prinášal zase kozmetiku. Osvedčil sa a šéf ho zapojil aj do distribúcie a predaja drog. Po revolúcii sa s ním spojil a spolu išli do malej privatizácie, založili si cateringovú firmu a Stolár aj reklamnú agentúru. Zbohatol cez rozličné známosti, ktoré získal pri organizovaní spoločenských podujatí. Pravda, nie vždy sa to dialo podľa zákona. Pri získavaní informácií využívali aj krásne hostesky ktoré nasadzovali do spální politikov. So svojím tútorom Rudim Červeňanom sa rozhodli, že si založia politickú stranu, aby sa ľahšie dostali k štátnym zákazkám. Po získaní licencie na založenie televízie sa vďaka reklame a propagácii vlastnej strany do parlamentu aj dostali. V nasledujúcich voľbách získali už toľko mandátov, že ich oslovila víťazná strana. Po tvrdých rokovaniach nakoniec vstúpili do koalície a z bývalého veksláka a mafiána sa stal predseda parlamentu.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vyšli mu zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem... a Tanec so životom..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš, Prezidentka a Osuský – zabudnutý diplomat. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti. www.luboolach.sk

V lesoch pri Hnúšti našli hubári mŕtvolu ženy. Nohu mala chytenú v pytliackej pasci, jednu ruku odrezanú, po celom tele známky krutého mučenia. Detektív Pupala sa zdráha uveriť výsledkom pitvy - žena sa do pasce v lese chytila niekoľko hodín po svojej smrti. Napínavý psychotriler vás zavedie tam, odkiaľ sa ľudia vracať nezvyknú...

Ján Babarík (1970), narodil sa v Rimavskej Sobote, postupne žil v Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Brne, USA, Anglicku a na niekoľkých menej známych miestach. Pracoval ako lesný taxátor, pomocník mlynára v antracitovej mlynici, lesný robotník, novinár, projektový manažér, obchodný zástupca, lektor, audítor, krupiér, klampiar, pokrývač, montér, či manipulant vo veľkosklade. V súčasnosti pracuje pre anglickú firmu ako supervízor odstávok v rafinériách v Škandinávii, na pobreží západnej Európy a na Britských ostrovoch. Žije v Košiciach, má tri deti.

Fotograf Karovič z bulvárneho denníka je svedkom vraždy mladíka na bratislavských Zlatých pieskoch. S kolegom, novinárom, sa púšťa do pátrania. Pri hľadaní svedkov preniknú do sveta mladých ľudí ponorených vo virtuálnom priestore. Obaja sú však zo starej školy. Chcú len vedieť prečo a ako ten mladý človek zomrel.

Peter Gašparík (1977, Bratislava). Študoval réžiu na VŠMU a tiež v Taliansku, vo Francúzsku a v USA. Okrem réžie (dokument Tereza - Náboj lásky) píše poéziu a prózu. Vyšli mu knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, Šelmy a hyeny. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu.

V skorých ranných hodinách privolajú kapitána Dávida Meiznera na miesto činu. Obeť našli v chatovej oblasti neďaleko Košíc. Bola brutálnym spôsobom dobitá, znásilnená a uškrtená. Stopy privedú Dávida a jeho kolegyňu Emu do malej dediny pod Tatrami, kde sa mladá žena narodila. Prečo obeť pred rokmi odišla do hlavného mesta a čo ju prinútilo vrátiť sa na východ Slovenska? Aby vyšetrovatelia zistili identitu páchateľa, musia rozmotať pavučinu tajomstiev ukrytú v minulosti. Pátranie po vrahovi však komplikuje nielen nový nadriadený, ale aj Dávidova povaha. Je to svojrázny detektív, nevrlý a nepríjemný, večný sukničkár, ktorý ľudí nemá príliš v láske. Teda až na jednu výnimku...

Barbora Bernátová (1992, Košice). Vyštudovala Právnickú fakultu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Od detstva ju fascinuje knižný svet, ktorý vníma ako možný únik z reality do sveta fikcie. Román Dievča v hmle je jej knižným debutom.

Na odľahlom mieste v lesoch má prebehnúť obchod medzi mafiánskymi skupinami. Dvaja vyšetrovatelia sa tej osudnej noci vyberú k miestu stretnutia v snahe vypátrať mysteriózneho zločineckého bosa. Kontroverzná akcia sa skončí katastrofou. Len jednému z policajtov sa podarí vyviaznuť. Nováčik na oddelení Mendel v priebehu tejto noci prichádza o svoj dovtedajší život, stáva sa rukojemníkom trojice svojských zločincov. Každý deň môže byť jeho posledným. Mendel začína prehodnocovať okolnosti, ktoré ho do tej situácie dostali. No nielen zločinci majú svoje temné tajomstvá a žiaden zo zúčastnených sa nevyhne otázke, či prostredie človeka mení alebo len postupne odkrýva jeho prapodstatu.

Nika Hoffner (1985, Bratislava). Ako dcéra diplomatov vyrastala v európskych metropolách. Neskôr sa rozhodla pre štúdium práva. Momentálne žije a tvorí na Slovensku.

Mladý start-upista a vynálezca Denis pracuje na dokončení svojho jedinečného prístroja, ktorý môže spôsobiť informačnú revolúciu. Desivá príhoda počas víkendovej turistiky mu však obráti život naruby. Hlboko uprostred Malých Karpát nečakane vyruší dvoch neznámych mužov pri ich pokuse odstrániť zvyšky mŕtvoly. Tí ho síce spozorujú, no napokon sa mu podarí uniknúť. Až následne si uvedomí, že v bezprostrednom okolí miesta činu si zabudol svoje osobné veci, podľa ktorých ho môžu páchatelia ľahko vypátrať. Udalosti naberajú rýchly spád. Denis kontaktuje políciu, tá sa však nemá od čoho odraziť. Obráti sa preto na súkromného detektíva Tomeka, ktorý mu prisľúbi pomoc. On sám sa zatiaľ musí skrývať, no slučka okolo neho sa už nemilosrdne uťahuje. Podarí sa mu napokon dokončiť svoj revolučný projekt? A je možné, že jednotlivé dramatické udalosti navzájom spolu súvisia?

Vladimír Ritomský (1982) pochádza z Martina, vyštudoval regionálnu geografiu na Univerzite Komenského. V súčasnosti pracuje ako špecialista na podnikový softvér. S manželkou a dvomi deťmi žije v Bratislave. Román Patent je jeho literárny debut.

Bývalá policajtka Paula si našla zamestnanie bez rizika. No odhaľovať poisťovacie podvody ju nudí. Keď jej zavolá kamarátka a prosí ju o pomoc v prípade novinára uväzneného za vraždu kolegyne, spočiatku to považuje za stratu času. Čoskoro však narazí na nezrovnalosti vo vyšetrovaní a pátranie po pravde ju celkom pohltí. Spochybní prácu bývalého kolegu z kriminálky, svojho niekdajšieho milenca. Omyl polície čoskoro potvrdí nová, takmer identická vražda. Obeťou je dcéra vplyvného finančníka. Ide o sériového vraha, alebo šialeného napodobňovateľa? Extravagantná nezadaná tridsiatnička so záľubou v rockovej hudbe, motorkách a bojových umeniach neprestáva strkať nos do vyšetrovania. Napätie zvyšujú ďalšie tragické úmrtia a náročný prípad graduje vraždou spáchanou tou istou zbraňou...

Vojtech Beniczky (1973) je pseudonym autora, ktorý sa narodil v Malackách. Od detstva žije v Bratislave, kde sa najskôr vyučil remeslu a o desať rokov neskôr zmaturoval. Píše fiktívne kriminálne romány, ale pri opisoch záporných postáv sa inšpiruje reálnymi ľuďmi, s ktorými vyrastal na sídlisku. Zažil situácie, vďaka ktorým dokáže dôveryhodne opísať policajný zásah, či výsluch. V súčasnosti sa obklopuje už len ľuďmi, ktorí mu pri písaní slúžia ako pozitívni hrdinovia. Je ženatý a má jednu dcéru.

Eva sa vráti z dlhodobého pobytu v zahraničí a v jej rodnom meste dôjde k sérii obzvlášť násilných vrážd. Všetky indície naznačujú, že ďalšou obeťou má byť práve ona a na svetlo začnú prenikať dávno zabudnuté hriechy z minulosti. Prečo sú obete zmrzačené rituálnym spôsobom a čo znamená záhadný nápis vyrytý do ich tiel? Kľúč od desivej pravdy sa skrýva v tragédii a vášni minulých rokov, no podarí sa ho Eve objaviť skôr než ju nájde vrah? Komu smie veriť a kto je nepriateľ? Pretože túžba podľahnúť pokušeniu môže byť omamne vzrušujúca, ale aj fatálne nebezpečná.

Inéz Melichová (1973) pochádza z Banskej Bystrice. Absolvovala doktorandské štúdium systematickej filozofie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Venuje sa prekladom odborných textov. S manželom a dcérou žije neďaleko rodného mesta. Vyšli jej romány Labyrint túžby (2016), Milenci prežijú (2017), Pomsta za neveru (2019) a je spoluautorkou zbierok poviedok V zajatí vášne, V zajatí strachu a V zajatí hriechu.

Mrazivý január 2084. Teploty opäť klesli hlboko pod nulu... 50 rokov po globálnej katastrofe a zániku západnej Európy pretína kontinent nová železná opona. Tentoraz ju prezývajú Opona nádeje. Oddeľuje rozsiahle územia Islamského štátu od bloku východnej Európy pozostávajúceho z autoritatívnych režimov. Na zamínovaných hraniciach obohnaných ostnatým drôtom vládne mrazivé ticho novej studenej vojny. Žiadna zo strán nemá prostriedky poraziť tú druhú. Zem ustrnula v atmosfére strachu, podozrievania a nedôvery. Človek človeku sa stal vlkom. Napriek tomu sa na oboch stranách opony, v nemeckej Rakke a slovenskej Bratislave, začína odvíjať príbeh dvoch ľudí, ktorí získajú šancu významne ovplyvniť chod dejín. Urobia svet lepším, alebo ho uvrhnú do ešte väčšieho nešťastia?

Martin Jurík (1973, Bratislava) publikoval a žil v Nemecku a na Slovensku. Napísal romány Kým nás smrť nerozdelí, Harlekýn a steampunkové sci-fi Projekt Zenta. Je tiež autorom satirického fantasy seriálu Škoricovník.

Mladého spisovateľa Daniela Dárskeho zastihne telefonát vo chvíli, keď priletí na pracovnú dovolenku do Fínska. Slovenská kriminálka ho žiada, aby sa okamžite vrátil domov pre podozrenie z vraždy historika Milana Hromnicu. Muža, ktorý učil na Danielovej alma mater, niekto brutálnym spôsobom dobodal. Nedôverujúc štátnym orgánom, spisovateľ sa na vlastnú päsť rozhodne pátrať po ozajstnom vrahovi. S pomocou súkromného detektíva sa mu podarí odhaliť utajenú tvár historikovho života. Pátranie však prekazí zásah polície a z ďalšej vraždy obvinia Daniela...

Peter Pavonič (1993, Košice) vyštudoval históriu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Jeho obľúbeným čítaním sú detektívky, fantastická a okultná literatúra. Žije a tvorí v Košiciach.

The Powerstation Art project is about sharing and celebrating the free space and the connecting power of the Art. The process of developing the project could be described as the creation of a beautiful painting The most significant primary colours, providing this artwork with its unique character are: The wonderful soft colour of trust The bright colour of curiosity The unifying colour of friendship The powerful colour of assertiveness

Jedna noc. Jedno rozhodnutie. A tajomstvo, ktoré môže zničiť všetko. Urobila som niečo, čo malo zostať navždy skryté. Od tej chvíle ma sprevádza tichý, neúprosný strach. Každý pohľad môže byť hrozbou, každé ticho varovaním. Snažím sa ísť ďalej, no minulosť má schopnosť vracať sa. Koľko pravdy unesie láska, kým sa pod jej váhou nezlomí? Napínavý psychologický príbeh o strachu, vine a sile ženy, ktorá musí prejsť dlhú cestu za slobodou.

Dezső Kosztolányi (1885-1936) na sklonku svojho života Písal najmä novely. Posledné kompletné súborné vydanie ich obsahuje 242. Kosztolányi do knižného vydania v roku 1933 zaradil 35 noviel. Tie vyšli v slovenskom preklade Karola Wlachovského pod názvom Večerné romance. Zostavenie nového slovenského výberu pod názvom Nevšedné príbehy, urýchlila vedecká monografia Kosztolányi Dezső od Mihálya Szegedy-Maszáka.

Tri životné príbehy žien, ktoré sa pretínajú v baroch, bytoch a tmavých uličkách. Tamara, učiteľka s cynickým pohľadom na spoločnosť, ktorá popri filozofických úvahách tajne pestuje marihuanu. Betka, jej kamarátka, knihomoľka a skladníčka, ktorá má v sebe viac, než na prvý pohľad ukazuje. A Ela hlučná, provokatívna a bez zábran. Vulgarizmy, sex a peniaze sú pre ňu zbraňou aj maskou. Príbeh sa odohráva v kluboch, taxíkoch a pri lacných drinkoch, kde sa striedajú výbuchy smiechu s dusivým tichom. Kým Tamara hľadá únik v romantickom vzťahu a Betka balansuje medzi minulosťou a budúcnosťou, Ela kráča po hrane. Príbeh mieša erotiku, cynizmus a sociálnu kritiku. Drsný, vulgárny a zároveň znepokojivo úprimný obraz generácie, ktorá sa učí prežiť.

Tamara Omanová píše pod pseudonymom. Má toľko rokov, koľko práve treba. Baví ju kombinatorika, kódy a logika. Nie preto, že by ich vyhľadávala. Občas má pocit, že sama je zakódovanou logickou kombináciou. A inokedy sa cíti ako melódia piesne, ktorá sa pamätá, aj keď sa zabudnú slová.

Keď sa noc mení na pascu a detský strach nadobúda fyzické kontúry, Kristínka čelí bytosti, ktorá možno ani neexistuje. Je to len spánková paralýza, alebo niečo temnejšie? Napínavý psychologický triler o rodine, vine a neviditeľnom zle, ktoré sa plazí aj za bieleho dňa, a nikdy úplne nezmizne.

túto knihu píšem 66 rokov prečítate ju za hodinu stlačený čas ako polievka v maggi kocke ako sperma dinosaura v ľadovcovej kvapke

Hovorí sa, že v Bratislave existujú tajné cesty, ktoré poznajú len kuriéri. Kto na ne raz vstúpi, môže sa vrátiť v čase a napraviť niečo zo svojej minulosti. Je posledná noc v roku, no nie každý má dôvod na oslavu. Kuriérka Valéria brázdi ulice Bratislavy v zúfalej snahe nájsť svoju nezvestnú priateľku Tori. Za volantom starej Mazdy, sprevádzaná len hlasom tajomnej dispečerky, preniká stále hlbšie do spletitého podsvetia a vlastnej minulosti. Tajné cesty sú surovou aj citlivou noir novelou o strate kontroly a neúprosnosti času.

Viac ako tridsať poviedok, ktoré autor napísal v istom časovom rozmedzí, inšpirovaný neustálym dianím v okolí a pozorovaním správania ľudí. Nie je to opis. Dej vtiahne čitateľa tak, že si sám vytvorí prostredie. Sú to príbehy s príchuťou magického realizmu, od takmer kriminálnych zápletiek, cez napínavé trilery až po krutú realitu.

Maroš Andrejčík (1972, Humenné), prozaik, autor literatúry pre deti aj dospelých. Debutoval knihou Cartel A. Vydal knihy poviedok Niečo, knihu pre deti Ja, hviezda Michaela, v Čechách mu vyšiel román Kundrattoff, muž, který zažil příliš mnoho. Je spoluautorom knihy Miniromány. Spolupracoval pri písaní divadelných hier pre Krajské osvetové stredisko v Košiciach. Pracoval v mnohých profesiách doma aj v zahraničí. Žije a pracuje v Humennom.

Kniha rozhovorov s osobnosťami z oblastí spoločenských a humanitných vied a kultúry o našich koreňoch. Ponúka premýšľanie o tom, ako Slovensko a jeho obyvateľov formovali rozdielne regióny, stret kultúr, pohyb obyvateľstva aj skúsenosť spolužitia s rozličnými tradíciami. Slovenskosť sa tak neukazuje ako hotová definícia, ale ako proces neustáleho pomenúvania. Nehľadáme statický obraz, ale schopnosť porozumieť vlastnej zložitosti, aby sme sa pri všetkej tej sebakritike mali o čosi radšej. Prijatie seba samého, vlastnej existencie je predpokladom pre etický a autentický život.

Spomienky na život v Prešporku v prvej polovici 19. storočia sú vrúcnym a láskyplným vyznaním mestu, ktorému autor podľa vlastných slov celý život vďačil za svoj zmysel pre krásu. Na základe svojich spomienok, listov a denníkových zápiskov rodičov opisuje každodenný život v Prešporku v rokoch, ktoré predchádzali revolučným udalostiam marca 1848. Vďaka kontaktom svojho otca – významného portrétneho maliara, prichádzal von Leinburg do kontaktu s uhorskou šľachtou, cirkevnými predstaviteľmi, umelcami, intelektuálmi či poslancami snemu, ktorý v meste zasadal až do roku 1848. Opisuje však aj svoje dojmy z kontaktov s mestskou chudobou, život na prešporských perifériách a v okolitých dedinách, zvyklosti v meštianskych či viecharskych rodinách, významné aj drobné udalosti v živote mesta. Dramatický politický, národnostný, kultúrny, technický a umelecký vývoj tých rokov je samozrejmou kulisou dní, ktorých spoločenský význam pochopil až v dospelosti, ktorý v ňom ale navždy zanechal hrdosť na svoj uhorský pôvod a pýchu na svoje starobylé a legendami opradené mesto. Raj jeho detstva je Prešporok, do ktorého prichádza železnica, koncertuje v ňom Richard Strauss a Franz Liszt, na Uhorskom sneme reční Ľudovít Štúr a Lajos Kossuth, v petržalských nivách sa rozprestierajú lúky a háje, v Dóme sv. Martina naposledy korunujú uhorských kráľov, vo svetovej premiére odznie Beethovenova Missa Solemnis, v divadle Aréna hosťujú viedenské súbory a rakúske časopisy opisujú Prešporok ako „najkrajší chrám múzy Tálie“.

Gottfried von Leinburg (1825 – 1893). Prešporský rodák, nemecký prekladateľ, spisovateľ a básnik. Preslávil sa najmä prekladmi severskej literatúry a poézie do nemčiny. Bol najmladším dieťaťom významného prešporského portrétistu Ferdinanda v. Lütgendorff-Leinburga, autora portrétov významných osobností Rakúsko – Uhorska prvej polovice 19. storočia a jedného z najvýznamnejších dobových umelcov. Gottfried von Leinburg prežil v Prešporku prvých šestnásť rokov svojho života, potom s rodičmi odišiel do Nemecka. Študoval v Prešporku, Bonne, Würzburgu a Mníchove. Usadil sa vo Viedni, kde prežil väčšinu tvorivého života. V rokoch 1865 – 1860 sa vrátil do svojho rodného mesta, kde začal písať autobiografické spomienky na detstvo a ranú mladosť v uhorskom Prešporku s názvom Raj môjho detstva. Nikdy sa nevzdal uhorského občianstva a za svoju vlasť vždy považoval Uhorsko. V liste matke a vo svojej autobiografii píše: Ten, komu sa raz rozozvučala nádherná melódia vlasti, toho navždy prenikne skľučujúca clivota po domove a tejto túžby sa nikdy nezbaví. Zomrel v roku 1893 v Döblingu pri Viedni. Hrdí Prešporčania pomenovali po svojom slávnom rodákovi jednu z mestských ulíc.

Objavenie osobných vecí autorovho strýka Ondreja Hirscha a jeho zápiskov z terezínskeho geta spustilo pátranie po osudoch ďalších rodinných príslušníkov. Jeho druhý strýko Armin Hirsch sa zapojil do Slovenského národného povstania, bol zajatý a popravený v Kremničke. Prastarí rodičia sa po vypuknutí povstania skrývali v podkroví štátnej pošty na Lúkach pod Makytou. Nevydržali psychický tlak a pár dní pred prechodom frontu sa dobrovoľne vydali do rúk žandárov. Pri pátraní po osudoch blízkych príbuzných sa vynoril širší kontext udalostí, ktorých sa oni stali obeťou. Predovšetkým, ako vznikol militantný antisemitizmus, aké sú jeho korene a prejavy a najmä príčiny? Je ľudská zloba historicky limitovaná iba antagonizmom menšinovej (židovskej) a kresťanskej, moslimskej, či inej väčšinovej kultúry? Je násilie vlastné človeku? Autor sa pokúsil formulovať východiská, globálne aj individuálne možnosti riešenia otázky Dobra a Zla.

Vladimír Vávra (1947, Ostrava). Študoval na SVŠT a FF UK v Bratislave, absolvoval postgraduálne štúdium na VŠE v Prahe ekonomiku zahraničného obchodu. Venoval sa zahraničnému obchodu, pracoval ako riaditeľ firmy pre výstavbu obytných budov, športových stavieb a regionálnej infraštruktúry. Popri odborných publikáciách vydal vlastným nákladom knihy rozprávok pre deti.

Slovenská ľudová rozprávka nie je len príbehom pre deti, ale mapou liečenia ľudskej duše. Autor číta príbehy Pavla Dobšinského cez optiku jungiánskej psychológie a modernej traumatológie a odhaľuje, že draci, zakliate hory či zlaté panny nie sú len rozprávkové obrazy, ale presné symboly našich najhlbších vnútorných zápasov. Kým Zakliata hora rozpráva o strate identity a hľadaní cesty z krajiny tieňov, Mahuliena zlatá panna nás vedie ešte hlbšie – k samotnému jadru traumy, kde sa rodí rozštiepenie duše, ale aj túžba po jej uzdravení. Kniha ukazuje, ako vnútorné obrany, ktoré nás mali chrániť, môžu človeka uzavrieť do „kamenného väzenia“ funkčnej depresie a provizórneho života. Toto jedinečné spojenie folklóru, analytickej psychológie a klinickej skúsenosti ponúka nový pohľad na to, prečo si často sami podkopávame vzťahy a ako môže odvaha pozrieť sa do vlastnej rany prebudiť silu, ktorá nás vedie späť k celistvosti. Je to kniha o tom, že skutočná premena neprichádza víťazstvom ega, ale návratom duše tam, kde kedysi stuhla od bolesti.

Rastislav Kučinský (1971, Spišská Nová Ves), študoval medicínu v Košiciach. Po skončení PhD programu na Šafárikovej LF nastúpil na postgraduálne štúdium v Mount Sinai v New Yorku, neskôr na kardiologický postgraduál v Indianapolise. Je členom Nadácie C. G. Junga v New Yorku. Venuje sa témam ako interpretácia snov, rozprávok, mytológia, kreativita, psychológia, umenie, analýza jaskynných malieb a iné. Je autorom knihy Kto zaklial čiernu paničku - Psychologická interpretácia niektorých slovenských rozprávok a spoluautorom knihy s Danou Podrackou Tri citróny – podobenstvo o srdci.

Zemplínska župa bola už od 17. storočia územím pre židov, ktorí sem prichádzali z Halíče a Ukrajiny. Prví židia žili vo Vranovskom okrese už v roku 1696. Za vyše tristo rokov tu vytvorili obrovské hmotné aj duchovné dedičstvo. Kniha zachytáva dejiny židov v obciach Vranovského okresu od ich príchodu cez nesmelé začiatky po neskorší rozmach a životné príbehy židovských osobností, ktoré prispeli k rozvoju miest a obcí v regióne. Mapuje židovské cintoríny a synagógy, ktoré sa tu nachádzali a z ktorých mnohé boli zbúrané alebo zdevastované. Vďaka rozboru historických faktov a dokumentácii toho, čo zaniknutá židovská komunita vytvorila, máme možnosť získať obraz o etniku, ktoré bolo do druhej svetovej vojny neoddeliteľnou súčasťou občianskej spoločnosti severovýchodného Slovenska.

Ing. Igor Soľaník (1959, Hanigovce). Je absolventom VŠLD vo Zvolene. Venuje sa dokumentovaniu židovských cintorínov a dedičstvu po židovských spoluobčanoch. Vydal knihu Stručné dejiny židov vo Vranove nad Topľou a knihu poviedok Cesty mám. JUDr. Svetlana Pavlíková, PhD. (1985, Vranov nad Topľou). Je absolventkou Právnickej fakulty v Košiciach, po ktorej ukončila doktorandské štúdium. Je autorkou mnohých odborných článkov.

Príbeh krátkeho obdobia, keď sa Slováci a svet ocitli na prahu 20. storočia. Vznikol celý rad úvah a vízií o tom, aké bude 20. storočie. Či bude obdobím všeobecného pokroku spojeného s rozmachom demokracie, vedy a techniky alebo obdobím katastrofy a zániku s vojnami, ľudskou dekadenciou a celkovou devastáciou ľudstva. Aký podiel budú mať Slováci na týchto zmenách? Ako bude vyzerať svet v roku 2000 a v akých podmienkach prežije ľudstvo 20. storočie? Dožije sa vôbec roku 2000? Dnes už poznáme odpovede na tieto otázky, ale stojíme pred úplne rovnakými výzvami a rovnako neistým storočím. V čom sú naše úvahy iné a nie sú náhodou úplne rovnaké?

Geografická poloha v hraničnom trojuholníku, v blízkosti Dunajského veľtoku, oddávna predurčovala Jarovce, aby sa stali dôležitou križovatkou obchodných ciest, vojenských ťažení, či prosperujúcim a strategicky dôležitým hospodárskym a ekonomickým zázemím.Na tomto území sa nachádzalo súvislé osídlenie od prehistorických čias až po súčasnosť. Dôležitým medzníkom v histórii obce bol príchod Chorvátov. Autori mapujú históriu Jaroviec do polovice 20. storočia, kedy 15. októbra 1947, na základe Parížskej dohody, boli spolu s Rusovcami a Čunovom, pričlenené k Československu. Kniha vychádza k osemstému výročiu prvej písomnej zmienky o Jarovciach 1208 – 2008.

JUDr. Milan Hodža (* 1878, Sučany, Rakúsko-Uhorsko – † 1944, Clearwater, USA), slovenský politik, štátnik a publicista. Bol úradujúci prezident Česko-slovenskej republiky, jedenásty, prvý slovenský, predseda vlády Česko-Slovenska a viackrát minister. Napriek tomu, že v slovenskej, ale aj v česko-slovenskej politike, bol ojedinelým zjavom, veľa sa o ňom nevie, nepublikuje. Sám bol zapálený novinár a žurnalistike sa venoval už od svojich dvadsiatych rokov, o sebe toho veľa nenapísal. Zrejme však hlavná príčina tkvie v tom, že žiadnemu režimu celkom nevyhovoval. Pre ľudákov bol počas slovenského štátu čechoslovakista. Pre komunistov po roku 1948 bol predstaviteľ buržoázie a jeden z vinníkov Mníchovskej dohody. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa pri jeho mene spomínali mnohé „smrteľné“ politické hriechy, ale nakoniec ho vzali na milosť. No, ako sa hovorí v jednej anekdote, zlý dojem, aj po vysvetlení situácie, zostal. Kniha približuje čitateľovi život a politické pôsobenie Milana Hodžu v novodobých slovenských dejinách.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vyšli mu zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát, Prezidentka a Predseda a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš, Osuský – zabudnutý diplomat a Juriga– kňaz, buditeľ, politik. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

Básničky pre detičky od najútlejšieho veku. Na ukolísanie i pobavenie. Krátke básničky a riekanky z dedinského prostredia, o kohútovi, ktorý chcel odísť do mesta, o stratenom mackovi, ktorému pomohli sovy, alebo o bylinkách, ktoré prospievajú ako telu tak aj duši.

Tatiana Chovancová (1976, Dolný Kubín), absolventka strednej ekonomickej školy v Martine, žije v Liptovskom Mikuláši, venuje sa podnikaniu v cestovnom ruchu na Liptove, kde aj tvorí. Napísala knižku básničiek pre deti predškolského veku Básničky od Táničky.