Príbehy bratislavských fontán a studní

Igor Janota

Šesťdesiat príbehov o najznámejších, dodnes existujúcich, ale aj o tých zaniknutých bratislavských fontánach, studniach a studničkách, ktoré oddávna vzrušovali fantáziu Bratislavčanov. Rolandova fontána, radničná studňa, fontána Čiernej panej, fontány v záhradách, v Reťazovom dome, krvavá studnička na Kalvárii a ďalšie, ktoré autor literárne oživil, a predstavil nám Bratislavu aj ako mesto plné striekajúcich a chrliacich fontán, osviežujúcich a chladných studní.
9788089218974
ISBN 978-80-89218-97-4
Igor Janota
Príbehy bratislavských fontán a studní
Šesťdesiat príbehov o najznámejších, dodnes existujúcich, ale aj o tých zaniknutých bratislavských fontánach, studniach a studničkách, ktoré oddávna vzrušovali fantáziu Bratislavčanov. Rolandova fontána, radničná studňa, fontána Čiernej panej, fontány v záhradách, v Reťazovom dome, krvavá studnička na Kalvárii a ďalšie, ktoré autor literárne oživil, a predstavil nám Bratislavu aj ako mesto plné striekajúcich a chrliacich fontán, osviežujúcich a chladných studní. Tagy: #Bratislava #Pressburg
9.90
10.0000
10.8.2009
192 str. | viaz. | 13,5×20 cm
5
1
1
ďalšie knihy od autora Igor Janota
obal knihy Rozprávky a povesti zo starej Bratislavy | 2. vydanie

Rozprávky a povesti zo starej Bratislavy

Kniha rozprávok a povestí z autorovej milovanej Bratislavy. Známe i menej známe príbehy o ľuďoch, miestach a zákutiach starej Bratislavy od najstarších čias po súčasnosť sú prerozprávané neopakovateľným štýlom.

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej, bol synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. Podobne ako jeho otca zaujímala história, aj preňho sa dejiny, predovšetkým dejiny Bratislavy, stali celoživotnou témou. Publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy. Písal rozprávky pre deti. Mnohé z jeho textov o histórii mesta vyšli knižne: Bratislavské rarity, Slávni ľudia v Bratislave, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Rozprávky a povesti z Bratislavy, Príbehy bratislavských fontán a studní a ďalšie.

obal knihy Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave | 3. vydanie

Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave

Autor popisuje rehoľné spoločenstvá od príchodu na naše územie, ich násilnú likvidáciu počas barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 a návrat niektorých z nich po roku 1989. Počas stáročí rehole plnili svoje náboženské poslanie, vykonávali rozsiahlu humanitárnu, zdravotnícku ale aj národno-osvetovú činnosť. Popri predstavení tých najznámejších: františkánov, saleziánov, benediktínov, jezuitov, kapucínov, antonitov, cisterciánov, dominikánov, milosrdných bratov, trinitárov, uršulínok a klarisiek zaznamenáva aj činnosť menej známych reholí, akými boli krížovníci, lazaristi, kanonistky sv. Augustína rehole Notre Dame, milosrdné sestry. Ich poslaním bolo predovšetkým poskytovať milosrdenstvo, pomáhať v utrpení a podporovať chudobných. Kniha je doplnená aj o históriu sakrálnych stavieb a najznámejších kláštorov na území Bratislavy s množstvom unikátnych dobových fotografií.

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej, bol synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. Podobne ako jeho otca zaujímala história, aj preňho sa dejiny, predovšetkým dejiny Bratislavy, stali celoživotnou témou. Publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy. Písal rozprávky pre deti. Mnohé z jeho textov o histórii mesta vyšli knižne: Bratislavské rarity, Oprášené historky zo starej Bratislavy, Slávni ľudia v Bratislave, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Rozprávky a povesti z Bratislavy, Príbehy bratislavských fontán a studní a ďalšie.

obal knihy Legendy a mýty zo starej Bratislavy | 2. vydanie

Legendy a mýty zo starej Bratislavy

Autor opisuje udalosti, ktoré sa odohrali v prostredí starej Bratislavy. Spomína arkier starej radnice, hradného ducha, Ganymédovu fontánu, chodbu pod Dunajom, strieborného orla, svetlo v starej synagóge, vodníka z Prievozu, strašidlá zo Zelenej ulice, hadiu jaskyňu, devínsku hradnú pani, bezhlavého drábika, alchymistu, krvavú studničku, bratislavského Floriána, poklad bezhlavého mnícha a ďalšie miesta, udalosti a postavy. V legendách a mýtoch ožívajú zákutia starej Bratislavy.

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej, bol synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. Podobne ako jeho otca ho zaujímala história, aj preňho sa dejiny, predovšetkým dejiny Bratislavy, stali celoživotnou témou. Publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy. Písal rozprávky pre deti. Mnohé z jeho textov o histórii mesta vyšli knižne: Bratislavské rarity, Oprášené historky zo starej Bratislavy, Slávni ľudia v Bratislave, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Rozprávky a povesti z Bratislavy, Príbehy bratislavských fontán a studní a ďalšie.

obal knihy Bratislavské rarity|3. vydanie

Bratislavské rarity

Kniha Bratislavské rarity prekvapí aj dobrého znalca. Koľko unikátov skrýva naše mesto a jeho najbližšie okolie. O to vzácnejšia bude pre tých, ktorí mesto len spoznávajú. Čitateľ sa dozvie množstvo zaujímavostí o korune na veži Dómu, o vzácnych gobelínoch v Primaciálnom paláci, o stáročnej tradícii vežových koncertov. Spolu s autorom nazrieme do prešporských dvorov, ktoré ukrývajú pozoruhodné tajomstvá, navštívime slávne prešporské hostince a hotely. Dozvieme sa, ako sa riadila doprava na Dunaji, ako bolo ešte donedávna osvetlené mesto, že v Bratislave máme dodnes najužší dom aj najmenší šľachtický palác v Európe. V knihe sa hovorí aj o prešporských a bratislavských mostoch, o veľkých prírodných katastrofách, ktoré postihli mesto, o vodných mlynoch a železnici, o katoch a bosorkách, o balónoch a vzducholodiach nad mestom, o tom, čo skrývajú priečelia domov a palácov, kam sa chodili Bratislavčania kúpať, ako sa cestovalo električkou do Viedne, prečo má Bratislava prívlastok mesto mieru a ako vôbec dostala Bratislava svoje meno.

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej. Je synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. V rokoch 1964 – 1983 pracoval ako vedecký tajomník Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva. V časopisoch a novinách publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy, písal rozprávky pre deti. História Bratislavy je jeho celoživotnou témou.

obal knihy Slávni ľudia v Bratislave|2. vydanie

Slávni ľudia v Bratislave

Takmer 60 portrétov osobností kľúčového významu v tisícročnej histórii Európy, ktoré žili na území Bratislavy, alebo sa trvalo zapísali do našich dejín – Marcus Aurelius, Haydn, Cyril a Metod, Chatam Sofer, Pápež Lev IX., Paracelsus, Jókai, Jesenius, Johann Strauss, uhorskí králi korunovaní v Prešporku, Andersen, Beethoven, Petöfi, Eugen Savojský, Peter Veľký, Lanfranconi, Martinego, Ján Sobieski, Brahms, Donner, nositeľ Nobelovej ceny Lenard, Bartók, Lessing, Lehár, Hummel, Edison, Mozart, Einstein a ďalší. Autor predstavuje Bratislavu ako živé stredoeurópske centrum v rímskych časoch, v období Veľkej Moravy, na počiatku uhorských dejín, v čase tureckých vojen aj dnes.

Igor Janota (1921 - 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej. Bol synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. Publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy, písal rozprávky pre deti. Od roku 2006 mu vyšli knihy Bratislavské rarity, Oprášené historky zo starej Bratislavy, Slávni ľudia v Bratislave, Rozprávky a povesti zo starej Bratislavy, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Dobrodružný život J. W. Kempelena, Príbehy bratislavských fontán a studní, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Prešporské rozprávky. História Bratislavy bola jeho celoživotnou témou.

obal knihy Oprášené historky zo starej Bratislavy

Oprášené historky zo starej Bratislavy

Už tretie vydanie jednej z najúspešnejších kníh o Bratislave z pera Igora Janotu. Ako vznikali názvy bratislavských lokalít – Somársky vrch, Vydrica a Zuckermandel, Firšnál a Sahara, Lurdy na Hlbokej ulici, Kalvária, Slávičie údolie, Habánsky mlyn, Železná studnička, Kamzík a Koliba, Devín, Engerau – Ligetfalu – Petržalka. V knihe sa dočítate aj o najstarších mapách, dozviete sa, kde bolo centrum Samovej ríše, kde sa vyberalo mýto, o mincovniach, čo ukrývajú krypty kostolov a ďalšie zaujímavé historky zo starého Prešporka.

Igor Janota (1921 – 2008) vyštudoval Vysokú školu obchodnú. Publikoval vyše tritisíc článkov o histórii a zozbieral asi stopäťdesiat povestí zo starej Bratislavy. Vyšli mu knihy Bratislavské rarity, Slávni ľudia v Bratislave, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Legendy a mýty zo starej Bratislavy či Rozprávky a povesti z Bratislavy.

obal knihy Bratislavské rarity|2. vydanie

Bratislavské rarity

Kniha Bratislavské rarity prekvapí aj dobrého znalca, koľko unikátov skrýva naše mesto a jeho najbližšie okolie. O to vzácnejšia bude pre tých, ktorí mesto len spoznávajú. Čitateľ sa dozvie množstvo zaujímavostí o korune na veži Dómu, o vzácnych gobelínoch v Primaciálnom paláci, o stáročnej tradícii vežových koncertov. Spolu s autorom nazrieme do prešporských dvorov, ktoré ukrývajú pozoruhodné tajomstvá, navštívime slávne prešporské hostince a hotely. Dozvieme sa, ako sa riadila doprava na Dunaji, ako bolo ešte donedávna osvetlené mesto, že v Bratislave máme dodnes najužší dom aj najmenší šľachtický palác v Európe. V knihe sa hovorí aj o prešporských a bratislavských mostoch, o veľkých prírodných katastrofách, ktoré postihli mesto, o vodných mlynoch a železnici, o katoch a bosorkách, o balónoch a vzducholodiach nad mestom, o tom, čo skrývajú priečelia domov a palácov, kam sa chodili Bratislavčania kúpať, ako sa cestovalo električkou do Viedne, prečo má Bratislava prívlastok mesto mieru a ako vôbec dostala Bratislava svoje meno.

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej. Je synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. V rokoch 1964 –1983 pracoval ako vedecký tajomník Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva. V časopisoch a novinách publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy, písal rozprávky pre deti. História Bratislavy je jeho celoživotnou témou.

obal knihy Príbehy bratislavských fontán a studní|2. vydanie

Príbehy bratislavských fontán a studní

Šesťdesiat príbehov o najznámejších, dodnes existujúcich, ale aj o tých zaniknutých bratislavských fontánach, studniach a studničkách, ktoré oddávna vzrušovali fantáziu Bratislavčanov. Rolandova fontána, radničná studňa, fontána Čiernej panej, fontány v záhradách, v Reťazovom dome, krvavá studnička na Kalvárii a ďalšie, ktoré autor literárne oživil, a predstavil nám Bratislavu aj ako mesto plné striekajúcich a chrliacich fontán, osviežujúcich a chladných studní.

obal knihy Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave|2. vydanie

Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave

Autor popisuje rehoľné spoločenstvá od príchodu na naše územie, násilnú likvidáciu počas barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 a návrat niektorých z nich po roku 1989. Počas stáročí tu rehole plnili svoje náboženské poslanie, vykonávali rozsiahlu humanitárnu, zdravotnícku ale aj národno-osvetovú činnosť. Popri predstavení tých najznámejších: františkánov, saleziánov, benediktínov, jezuitov, kapucínov, antonitov, cisterciánov, dominikánov, milosrdných bratov, trinitárov, uršulínok a klarisiek zaznamenáva aj činnosť menej známych reholí, akými boli krížovníci, lazaristi, kanonistky sv. Augustína rehole Notre Dame, milosrdné sestry. Ich poslaním bolo predovšetkým poskytovať milosrdenstvo, pomáhať v utrpení a podporovať chudobných. Kniha je doplnená aj o históriu sakrálnych stavieb a najznámejších kláštorov na území Bratislavy s množstvom unikátnych dobových fotografií.

obal knihy Prešporské rozprávky

Prešporské rozprávky

Prešporské rozprávky sú výberom povestí, legiend, rozprávok a mýtov z autorovej milovanej Bratislavy. Zákutia starého Prešporka ožívajú v jeho rozprávaní o starej radnici, hradnom duchovi, Ganymédovej fontáne, o chodbe pod Dunajom, o striebornom orlovi, starej synagóge, vodníkovi z Prievozu, o strašidlách, alchymistovi, krvavej studničke, o Floriánovi, o poklade bezhlavého mnícha a ďalších miestach, udalostiach, postavách a postavičkách zo starého mesta i blízkeho okolia, od najstarších čias po súčasnosť, prerozprávané neopakovateľným štýlom.

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej, syn Ľudovíta Janotu, autora knihy o slovenských hradoch. Podobne ako jeho otca zaujímala história, aj preňho sa dejiny, predovšetkým dejiny Bratislavy, stali celoživotnou témou. Publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starého Prešporka. Písal rozprávky pre deti. Mnohé z jeho textov o histórii mesta vyšli knižne: Oprášené historky zo starej Bratislavy, Slávni ľudia v Bratislave, Bratislavské rarity, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Príbehy bratislavských fontán a ďalšie.

obal knihy Dobrodružný život J. W. Kempelena

Dobrodružný život J. W. Kempelena

Prešporský vynálezca, európska legenda Johann Wolfgang von Kempelen (1743 – 1804) bol prešporský učenec, vynálezca a konštruktér. Patril k významným osobnostiam Uhorska. Ako právnik a politik sa podieľal na reformách Márie Terézie, stal sa miestodržiteľom Banátu rozvráteného tureckými vojnami aj správcom soľných baní. Zostrojil písací stroj pre slepcov, skonštruoval čerpadlo, ktoré ťahalo vodu na Bratislavský hrad, navrhol fontánu pre cisárske sídlo vo viedenskom Schönbrunne aj slávny šachový a hovoriaci automat.

Igor Janota (1921 – 2008) vyštudoval Vysokú školu obchodnú. Publikoval vyše tritisíc článkov o histórii a zozbieral asi stopäťdesiat povestí zo starej Bratislavy. Knižne vydal Oprášené historky zo starej Bratislavy, Slávni ľudia v Bratislave, Bratislavské rarity, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Legendy a mýty zo starej Bratislavy či Rozprávky a povesti z Bratislavy.

obal knihy Oprášené historky zo starej Bratislavy II. vydanie

Oprášené historky zo starej Bratislavy II. vydanie

2. vydanie jednej z najúspešnejších kníh o Bratislave z pera Igora Janotu.

Ako vznikali názvy bratislavských lokalít – Somársky vrch, Vydrica a Zuckermandel, Firšnál a Sahara, Lurdy na Hlbokej ulici, Kalvária, Slávičie údolie, Habánsky mlyn, Železná studnička, Kamzík a Koliba, Devín, Engerau – Ligetfalu – Petržalka. V knihe sa dočítate aj o najstarších mapách, dozviete sa, kde bolo centrum Samovej ríše, kde sa vyberalo mýto, o mincovniach, čo ukrývajú krypty kostolov a ďalšie zaujímavé historky zo starého Prešporka.

obal knihy Rozprávky a povesti zo starej Bratislavy

Rozprávky a povesti zo starej Bratislavy

Po Legendách a mýtoch vychádza ďalšia kniha rozprávok a povestí z autorovej milovanej Bratislavy. Známe i menej známe príbehy o ľuďoch , miestach a zákutiach starej Bratislavy od najstarších čias po súčasnosť sú prerozprávané neopakovateľným štýlom. Kniha je bohato ilustrovaná kresbami Kyry Matuštíkovej.
obal knihy Legendy a mýty zo starej Bratislavy

Legendy a mýty zo starej Bratislavy

Autor opisuje udalosti v prostredí starej Bratislavy. Spomína arkier starej radnice, hradného ducha, Ganymédovu fontánu, chodbu pod Dunajom, strieborného orla, svetlo v starej synagóge, vodníka z Prievozu, strašidlá zo Zelenej ulice, hadiu jaskyňu, devínsku hradnú pani, bezhlavého drábika, alchymistu, krvavú studničku, bratislavského Floriána, poklad bezhlavého mnícha a ďalšie miesta, udalosti a postavy. Zákutia starej Bratislavy tu ožívajú pred čitateľom.
obal knihy Bratislavské rehole, kostoly a kláštory

Bratislavské rehole, kostoly a kláštory

Autor popisuje rehoľné spoločenstvá od príchodu na naše územie, násilnú likvidáciu počas barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 a návrat niektorých z nich po roku 1989. Počas stáročí tu rehole plnili svoje náboženské poslanie, vykonávali rozsiahlu humanitárnu, zdravotnícku ale aj národno-osvetovú činnosť. Popri predstavení tých najznámejších: františkánov, saleziánov, benediktínov, jezuitov, kapucínov, antonitov, cisterciánov, dominikánov, milosrdných bratov, trinitárov, uršulínok a klarisiek zaznamenáva aj činnosť menej známych reholí, akými boli krížovníci, lazaristi, kanonistky sv. Augustína rehole Notre Dame, milosrdné sestry. Ich poslaním bolo predovšetkým poskytovať milosrdenstvo, pomáhať v utrpení a podporovať chudobných. Kniha je doplnená aj o históriu sakrálnych stavieb a najznámejších kláštorov na území Bratislavy s množstvom unikátnych dobových fotografií.
obal knihy Slávni ľudia v Bratislave

Slávni ľudia v Bratislave

Takmer 60 portrétov osobností kľúčového významu v tisícročnej histórii Európy, ktoré žili na území Bratislavy, alebo sa trvalo zapísali do našich dejín – Marcus Aurelius, Haydn, Cyril a Metod, Chatam Sofer, Pápež Lev IX., Paracelsus, Jókai, Jesenius, Johann Strauss, uhorskí králi korunovaní v Prešporku, Andersen, Beethoven, Petöfi, Eugen Savojský, Peter Veľký, Lanfranconi, Martinego, Ján Sobieski, Brahms, Donner, nositeľ Nobelovej ceny Lenard, Bartók, Lessing, Lehár, Hummel, Edison, Mozart, Einstein a ďalší. Autor predstavuje Bratislavu ako živé stredoeurópske centrum v rímskych časoch, v období Veľkej Moravy, na počiatku uhorských dejín, v čase tureckých vojen aj dnes.
obal knihy Oprášené historky zo starej Bratislavy

Oprášené historky zo starej Bratislavy

Ako vznikali názvy bratislavských lokalít – Somársky vrch, Vydrica a Zuckermandel, Firšnál a Sahara, Lurdy na Hlbokej ulici, Kalvária, Slávičie údolie, Habánsky mlyn, Železná studnička, Kamzík a Koliba, Devín, Engerau – Ligetfalu – Petržalka. V knihe sa dočítate aj o najstarších mapách, dozviete sa, kde bolo centrum Samovej ríše, kde sa vyberalo mýto, o mincovniach, čo ukrývajú krypty kostolov a ďalšie zaujímavé historky zo starého Prešporka.
obal knihy Bratislavské rarity

Bratislavské rarity

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej. Je synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. V rokoch 1964 –1983 pracoval ako vedecký tajomník Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva. V časopisoch a novinách publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy, písal rozprávky pre deti. História Bratislavy je jeho celoživotnou témou.Kniha Bratislavské rarity prekvapí aj dobrého znalca, koľko unikátov skrýva naše mesto a jeho najbližšie okolie. O to vzácnejšia bude pre tých, ktorí mesto len spoznávajú. Čitateľ sa dozvie množstvo zaujímavostí o korune na veži Dómu, o vzácnych gobelínoch v Primaciálnom paláci, o stáročnej tradícii vežových koncertov. Spolu s autorom nazrieme do prešporských dvorov, ktoré ukrývajú pozoruhodné tajomstvá, navštívime slávne prešporské hostince a hotely. Dozvieme sa, ako sa riadila doprava na Dunaji, ako bolo ešte donedávna osvetlené mesto, že v Bratislave máme dodnes najužší dom aj najmenší šľachtický palác v Európe. V knihe sa hovorí aj o prešporských a bratislavských mostoch, o veľkých prírodných katastrofách, ktoré postihli mesto, o vodných mlynoch a železnici, o katoch a bosorkách, o balónoch a vzducholodiach nad mestom, o tom, čo skrývajú priečelia domov a palácov, kam sa chodili Bratislavčania kúpať, ako sa cestovalo električkou do Viedne, prečo má Bratislava prívlastok mesto mieru a ako vôbec dostala Bratislava svoje meno.

ďalšie knihy z edície Bratislava – Pressburg
obal knihy Bratislava – história, osobnosti, pamiatky

Bratislava – história, osobnosti, pamiatky

Viera Obuchová

5.12.2024
19,90
9788056912768
978-80-569-1276-8

obal knihy Vily nad bratislavským starým mestom

Vily nad bratislavským starým mestom

Tomáš Berka, Ján M. Bahna

20.11.2024
99,90
9788056910467
978-80-569-1046-7

Kniha o architektúre a životnom štýle vo vilovej časti Bratislavy obsahuje takmer 700 vilových domov na Hradnom vrchu, na Slavíne, na Kalvárii a v priľahlom Horskom parku, ale aj v širšom okolí centra mesta. Autori v krátkych historických exkurzoch zachytávajú ich podobu od stredoveku, keď tam ešte boli vinohrady, poľovné revíry a pastviny, neskôr výletné reštaurácie a hostince. Tieto lokality sa postupne menili na obytné štvrte lepšie situovaných Bratislavčanov – od letných sídiel talianskeho typu v polovici 19. storočia cez nemecko-maďarskú romantizujúcu a eklektickú zástavbu v okolí Palisád na prelome 19. a 20. storočia až po stavebný rozmach za prvej Československej republiky a súčasnú modernú vilovú architektúru. Čitateľ sa zoznámi s najvýznamnejšími projektantmi a staviteľmi, ale aj s pôvodnými i neskoršími majiteľmi a obyvateľmi týchto neraz výnimočných architektonických objektov dotvárajúcich dnešnú siluetu Bratislavy.

Tomáš Berka (1947, Bratislava), po štúdiu architektúry na SVŠT vyštudoval scénografiu na VŠMU v Bratislave. Pre divadlá a televízie vytvoril vyše stopäťdesiat scén a viac ako sto divadelných a kultúrnych plagátov. Vystavoval vo viacerých európskych krajinách a v Japonsku. V roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadriennale. Vytvoril dekorácie k tridsiatim filmom, spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. Je spoluautorom slovenského pavilónu na Expo 2000 v Hannoveri. Založil skupiny Modus, Ex We Five a v roku 1972 s Ferom Griglákom Fermatu, s ktorou nahral sedem albumov a tridsať scénických kompozícií. Vydal autobiografickú knihu Blumentálske blues a s Fedorom Frešom knihu Rocková Bratislava. V súčasnosti sa venuje filmovej architektúre.

Ján M. Bahna (1944, Pukanec – 2024, Bratislava), architekt, profesor architektonickej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vyštudoval architektúru na SVŠT a VŠVU v Bratislave. Bol organizátorom stretnutí stredoeurópskych architektov v Spišskej Kapitule a na Starých Splavoch v rokoch 1984 - 89. Po roku 1990 založil AA Ateliér Architektúry. Bol prezidentom Spolku architektov Slovenska. Je nositeľom Ceny Dušana Jurkoviča za Centrálu VÚB a Ceny J. Satinského za prínos k rekonštrukciám Bratislavy. Realizoval viaceré vily nad Bratislavou. Žil v Horskom parku. Jeho Vila Linea na Novosvetskej ulici bola publikovaná vo Svetovom atlase architektúry Phaidon a nominovaná na Cenu EU. Zaoberal sa kultúrnym kontextom mesta a krajiny.

obal knihy Spomienka na Skalicu

Spomienka na Skalicu

Gyula Juhász

27.9.2024
16,90
9788056912775
978-80-569-1277-5

Významný básnik maďarskej moderny Gyula Juhász (1883 – 1937) bol gymnaziálny profesor maďarčiny a latinčiny. Jeho tretie profesorské pôsobisko bolo štátne maďarské vyššie gymnázium v Skalici (1911 – 1913). Do bývalého slobodného kráľovského mesta pricestoval s pocitom opätovného vyhnanca na končiny Uhorska. Postupne si však osvojil nezvyčajnú spoločenskú a kultúrnu atmosféru Skalice a Skaličanov. Dokumentuje to nielen 108 básní, ktoré napísal v Skalici, ale aj prozaické a publicistické texty. Pre básnika a literáta s labilnou psychikou sú to nezvratné symbolické návraty a pre maďarsko-slovenské literárne a kultúrne vzťahy nesporné hodnoty z obdobia tesne pred zánikom a po zániku Uhorska.

obal knihy Zuckermandel mojej mladosti|3. vydanie

Zuckermandel mojej mladosti

Walter Malaschitz

31.8.2024
14,90
9788056912812
978-80-569-1281-2

Walter Malaschitz vyrastal na Zuckermandli pod ruinami Hradu, na divom, neregulovanom brehu Dunaja. Táto romantická časť Bratislavy zanechala v jeho chlapčenskej duši nezmazateľné stopy, keď sa po rokoch rozpamätáva na ľudské osudy, na domy a ulice, ktoré čas dávno zniesol zo sveta. Jeho prekvapujúco presné svedectvo, jeho presvedčivo podané osobné dejiny sa stávajú súčasťou dejín generácie, spoločnosti, krajiny, súčasťou histórie, ktorá sa prehnala mestom na Dunaji.

obal knihy F. X. Messerschmidt a záhada jeho charakterových hláv

F. X. Messerschmidt a záhada jeho charakterových hláv

Mária Pötzl-Malíková

31.8.2024
14,90
9788056912805
978-80-569-1280-5

O máloktorom stredoeurópskom sochárovi 18. storočia sa nám zachovalo toľko správ ako o F. X. Messerschmidtovi (1736 – 1783). Napriek tomu jeho postava, opradená tajuplnými historkami a často protirečivými súdmi, zostáva stále záhadná. Jeho život je úzko spätý so zvláštnymi hlavami, známymi ako „charakterové hlavy“. Práci na týchto hlavách, ktoré si nikto neobjednal, venoval v posledných rokoch života väčšinu svojho času. Je to jedinečná, v dejinách sochárstva neopakovateľná séria, ktorá založila Messerschmidtovu slávu a zatlačila do úzadia celú jeho ostatnú tvorbu. Provokovala k tým najrozličnejším výkladom. Čo vlastne majú tieto hlavy s grimasami vyjadriť? Sú ozvenou na snahy osvietencov pochopiť ľudskú individualitu? Alebo sú prejavom kritického postoja umelca k spoločnosti, ktorej sa vysmieva? Odzrkadľujú ich skrivené črty hysterické stavy pacientov módneho doktora a hypnotizéra F. A. Mesmera? Alebo boli tieto hlavy nástrojom v rukách psychózou postihnutého umelca pri jeho boji o zachovanie životnej rovnováhy? Ponúkajú sa mnohé vysvetlenia, odborníci sa dodnes snažia o jednoznačnú, všeobecne prijateľnú odpoveď. Posledná kapitola Messerschmidtovho života sa odohrala v Bratislave a tu leží aj pochovaný. Po tom, čo počiatočné úspechy vo Viedni vystriedalo neporozumenie a neúspech, našiel nové útočisko vo vtedy kvitnúcom hlavnom meste Uhorska. Bol opäť uznávaným umelcom a vytvoril tu aj väčšinu svojich „charakterových hláv“. Ešte počas života sa stal legendárnou postavou. Ako čudesný prelud žije v povedomí bratislavčanov dodnes.

Prof. PhDr. Mária Pötzl-Malíková, DrSc. sa narodila v roku 1935 v Kraľovanoch, vyrástla v Bratislave. Študovala dejiny umenia a dejepis v Bratislave a Prahe, promovala v Brne. Do roku 1969 pracovala v SAV v Bratislave, potom tri roky na Viedenskej univerzite. V rokoch 1991 až 2002 pôsobila opäť v Bratislave, na SAV a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Je autorkou monografií o F. X. Messerschmidtovi, ktoré vyšli v rokoch 1982 a 2015 vo Viedni. Žije v Mníchove a vo Viedni.

obal knihy Bratislavský hrad za Márie Terézie

Bratislavský hrad za Márie Terézie

Mária Pötzl-Malíková

31.8.2024
15,90
9788056900864
978-80-569-0086-4

Bratislavský Hrad bol dôležitou pevnosťou, príležitostnou rezidenciou uhorských kráľov, sídlom významných úradov. Za panovania Márie Terézie (1740-1780) jeho význam vyvrcholil. Potom nasledoval rýchly úpadok, hrad stratil pôvodné historické funkcie, až zostal po požiari v roku 1811 vyše 150 rokov chátrajúcou ruinou.V tereziánskom období boli interiéry Hradu nákladne prestavané a zariadené. Vznikla tu skvostná rezidencia pre uhorský miestodržiteľský pár - knieža Alberta Sasko-Tešínskeho a jeho manželku arcikňažnú Máriu Kristínu, dcéru Márie Terézie. Mária Terézia a Jozef II. tu mali tiež svoje miestnosti. Hrad bol 15 rokov panovníckym sídlom.

Prof. PhDr. Mária Pötzl-Malíková, DrSc. sa narodila v roku 1935 v Kraľovanoch, vyrástla v Bratislave. Študovala dejiny umenia a dejepis v Bratislave a Prahe, promovala v Brne. Do roku 1969 pracovala v SAV v Bratislave, potom tri roky na Viedenskej univerzite. V rokoch 1991 až 2002 pôsobila opäť v Bratislave, na SAV a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Je autorkou monografií o F. X. Messerschmidtovi, ktoré vyšli v rokoch 1982 a 2015 vo Viedni. Žije v Mníchove a vo Viedni.

obal knihy Z Prešporka do Bratislavy|2. vydanie

Z Prešporka do Bratislavy

Daniel Luther

31.7.2024
14,90
9788056912690
978-80-569-1269-0

Bratislava v medzivojnových rokoch mala povesť tolerantného mesta. Veď kto by v rozhádanej republike neobdivoval viechy, kde Nem­ci s Čechmi a Slováci s Maďarmi popíjali svoje vínko v dobrej zhode. Alebo korzo, ktoré bolo spoločné. V uliciach zneli všetky jazyky mesta, plynul tu každodenný život, slávilo sa i oddychovalo. Nedele venovali Prešporáci i noví Bratislavčania prechádzkam, aj v širokom okolí. Mesto ponúkalo všelijaké vône a zaujímavosti, ku ktorým patrili bizarné postavičky ulice. Takáto pohoda sa však nezrodila spolu s republikou. Z nepokojného Pressburgu – Požone – Prešporka do pokojnej Bratislavy viedla spletitá cesta.

Daniel Luther (1950, Bratislava) je vedecký pracovník Ústavu etnológie SAV. Vo svojich výskumných prácach sa zameriava na vývin mestského spoločenstva Bratislavy v 20. storočí, súčasné transformačné procesy a sociálnu a kultúrnu diverzitu mesta.

obal knihy Prechádzka starým Prešporkom|3. vydanie

Prechádzka starým Prešporkom

Karl Benyovszky

31.7.2024
14,90
9788056912683
978-80-569-1268-3

Prechádzka starým Prešporkom začína vnútri dnes už zbúraných hradieb okružnou cestou popri baštách a mestských bránach. Poskytuje čitateľovi množstvo zaujímavých informácií a príbehov o ľuďoch, uliciach, domoch a palácoch. Prechádzka pokračuje okolo hradieb po mestskej promenáde a končí sa v niekdajších malebných predmestiach Bratislavy Schöndorf, Széplak, Zuckermandel, Dunajské predmestie. „Dnešná Bratislava je od roku 1919 opäť hlavným mestom. Jej vonkajší obraz sa odvtedy podstatne zmenil. Starobylé mizne, moderné honosné budovy rastú ako huby po daždi. Prudký rozvoj mesta ničí staré spomienky a tradície. Bol by som rád, keby táto skromná práca pomohla upevniť v starých i mladých obyvateľoch aj všetkých priateľoch historického mesta lásku k rodnej hrude, na ktorej žijú, a uchovať im v pamäti pekný starý Prešporok.“ Karl Benyovszky, 1937

Karl Benyovszky sa narodil 4. júla 1886 v centre Prešporka, na nároží terajšieho Hviezdoslavovho námestia a Mostovej ulice. Benyovszky, syn policajného úradníka, prežil v dome s výhľadom na Mestské divadlo a kostolík kláštora Notre Dame celé detstvo. Navštevoval maďarské školy, ale nemčinu stále považoval za svoj materinský jazyk. Po I. svetovej vojne ho v Budapešti odsúdili za protimonarchistické názory. Roku 1924 sa vrátil do Bratislavy, kde žil až do roku 1945. Pôsobil v redakcii Pressburger Zeitung, neskôr v Grenzbote. Intenzívne sa zaoberal históriou mesta, napísal knihu o dejinách mestského divadla, rozsiahle dielo o živote J. N. Hummela. Po slovensky vyšli jeho knihy Prechádzka starým Prešporkom, Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Obrázky z prešporského geta, Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Považie – hrady, zámky, povesti. Po násilnom vysťahovaní Nemcov z Československa žil v Rakúsku, kde 6. januára 1962 zomrel.

obal knihy Heraldické pamiatky Bratislavy | 2. vydanie

Heraldické pamiatky Bratislavy

Jana Oršulová

25.6.2024
14,90
9788056912591
978-80-569-1259-1

Pri prechádzke ulicami Starého mesta si na priečeliach budov môžeme všimnúť množstvo heraldických pamiatok. Od 13. storočia erby a heraldické znaky dotvárali vzhľad cirkevnej a svetskej architektúry, ale nachádzame ich aj na plastikách, pomníkoch, fontánach, epitafoch či vitrážach v kostoloch. Erby šľachticov, svetských a cirkevných hodnostárov, štátne symboly, stoličné a mestské erby, znaky cechov a reholí identifikovali svojich nositeľov. Sú nielen šperkami dobovej architektúry, ale aj cenným historickým prameňom pri datovaní objektov, prestavby či zmeny majiteľov.

PhDr. JANA ORŠULOVÁ (1956) absolvovala štúdium archívnictva a pomocných vied historických na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

obal knihy Slobodomurárske lóže v Bratislave | 3. vydanie

Slobodomurárske lóže v Bratislave

Katarína Hradská

25.6.2024
14,90
9788056911389
978-80-569-1138-9

Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia bola Bratislava vďaka liberálnej klíme miestom stretávania rakúskych, maďarských a slovenských slobodomurárskych lóží. Schádzali sa v chýrnych reštauráciach hotela National, Savoy, Lerchner a ďalších, neskôr v slobodomurárskych domoch. O čom bratia slobodomurári rokovali? Kto to boli a aký mali vplyv na vtedajšie dianie? Mená ako Rigele, Hummel, Kozics, Liszt, Kempelen, Štefánik, Šrobár, Karvaš sú dodnes súčasťou našich kultúrnych a politických dejín. O slobodomurároch dodnes kolujú legendy a mýty. V čase najväčšieho rozmachu vytvorili a zanechali po sebe desiatky pamätníkov, prispievali na charitu, mali vplyv v politike a na dianie v meste. V roku 1938 boli slobodomurárske lóže na Slovensku zlikvidované. Skončila sa jedna éra málo známych dejín Bratislavy opradených tajomstvom.

Katarína Mešková Hradská (1956) pracuje v Historickom ústave SAV, zaoberá sa novšími dejinami Slovenska v stredoeurópskom kontexte. Je autorkou viacerých publikácií a štúdií z obdobia slovenského štátu.

obal knihy Zápas o Bratislavský hrad | 2. vydanie

Zápas o Bratislavský hrad

Alfred Piffl

25.6.2024
14,90
9788056912584
978-80-569-1258-4

Zápas o Bratislavský hrad je autentický dokument o zápase s mocou, ktorý v päťdesiatych rokoch vyústil do zatknutia a uväznenia Alfreda Piffla. Denník 1948 – 1972 zachytáva obdobie, keď Alfred Piffl pracoval na plánoch obnovy a rekonštrukcie Bratislavského hradu, podieľal sa na rekonštrukcii hradu Devín, viedol archeologické vykopávky, robil výskum bratislavského Podhradia, rímskych nálezov v Stupave a v Gerulate. Kniha obsahuje okolo 200 autorových kresieb, litografií a fotografií.

Alfred Piffl (13. júna 1907, Kerhatice nad Orlicí – 26. júna 1972, Bratislava), absolvent ČVUT v Prahe, v tridsiatych rokoch pracoval u Baťu, neskôr ako architekt. Po vojne sa stal profesorom a prvým dekanom na katedre dejín architektúry na SVŠT v Bratislave, kde pôsobil desať rokov. Od roku 1953 sa venoval rekonštrukcii Bratislavského hradu. V roku 1957 bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na dva roky väzenia. V šesťdesiatych rokoch viedol archeologické vykopávky v Bratislave a okolí. Zomrel náhle uprostred práce v roku 1972. Je autorom vyše tisíc obrazov, kresieb a litografií.

obal knihy Legendy a mýty zo starej Bratislavy | 2. vydanie

Legendy a mýty zo starej Bratislavy

Igor Janota

25.6.2024
14,90
9788056912607
978-80-569-1260-7

Autor opisuje udalosti, ktoré sa odohrali v prostredí starej Bratislavy. Spomína arkier starej radnice, hradného ducha, Ganymédovu fontánu, chodbu pod Dunajom, strieborného orla, svetlo v starej synagóge, vodníka z Prievozu, strašidlá zo Zelenej ulice, hadiu jaskyňu, devínsku hradnú pani, bezhlavého drábika, alchymistu, krvavú studničku, bratislavského Floriána, poklad bezhlavého mnícha a ďalšie miesta, udalosti a postavy. V legendách a mýtoch ožívajú zákutia starej Bratislavy.

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej, bol synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. Podobne ako jeho otca ho zaujímala história, aj preňho sa dejiny, predovšetkým dejiny Bratislavy, stali celoživotnou témou. Publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy. Písal rozprávky pre deti. Mnohé z jeho textov o histórii mesta vyšli knižne: Bratislavské rarity, Oprášené historky zo starej Bratislavy, Slávni ľudia v Bratislave, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Rozprávky a povesti z Bratislavy, Príbehy bratislavských fontán a studní a ďalšie.

obal knihy Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave | 3. vydanie

Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave

Igor Janota

25.6.2024
14,90
9788056912614
978-80-569-1261-4

Autor popisuje rehoľné spoločenstvá od príchodu na naše územie, ich násilnú likvidáciu počas barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 a návrat niektorých z nich po roku 1989. Počas stáročí rehole plnili svoje náboženské poslanie, vykonávali rozsiahlu humanitárnu, zdravotnícku ale aj národno-osvetovú činnosť. Popri predstavení tých najznámejších: františkánov, saleziánov, benediktínov, jezuitov, kapucínov, antonitov, cisterciánov, dominikánov, milosrdných bratov, trinitárov, uršulínok a klarisiek zaznamenáva aj činnosť menej známych reholí, akými boli krížovníci, lazaristi, kanonistky sv. Augustína rehole Notre Dame, milosrdné sestry. Ich poslaním bolo predovšetkým poskytovať milosrdenstvo, pomáhať v utrpení a podporovať chudobných. Kniha je doplnená aj o históriu sakrálnych stavieb a najznámejších kláštorov na území Bratislavy s množstvom unikátnych dobových fotografií.

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej, bol synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. Podobne ako jeho otca zaujímala história, aj preňho sa dejiny, predovšetkým dejiny Bratislavy, stali celoživotnou témou. Publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy. Písal rozprávky pre deti. Mnohé z jeho textov o histórii mesta vyšli knižne: Bratislavské rarity, Oprášené historky zo starej Bratislavy, Slávni ľudia v Bratislave, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Rozprávky a povesti z Bratislavy, Príbehy bratislavských fontán a studní a ďalšie.

obal knihy Rozprávky a povesti zo starej Bratislavy | 2. vydanie

Rozprávky a povesti zo starej Bratislavy

Igor Janota

25.6.2024
14,90
9788056912621
978-80-569-1262-1

Kniha rozprávok a povestí z autorovej milovanej Bratislavy. Známe i menej známe príbehy o ľuďoch, miestach a zákutiach starej Bratislavy od najstarších čias po súčasnosť sú prerozprávané neopakovateľným štýlom.

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej, bol synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. Podobne ako jeho otca zaujímala história, aj preňho sa dejiny, predovšetkým dejiny Bratislavy, stali celoživotnou témou. Publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy. Písal rozprávky pre deti. Mnohé z jeho textov o histórii mesta vyšli knižne: Bratislavské rarity, Slávni ľudia v Bratislave, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Rozprávky a povesti z Bratislavy, Príbehy bratislavských fontán a studní a ďalšie.

obal knihy Slobodomurárske lóže | 3. vydanie

Slobodomurárske lóže

Katarína Hradská

25.6.2024
14,90
9788056912638
978-80-569-1263-8

Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia bol Prešporok a neskôr Bratislava vďaka liberálnej klíme miestom stretávania rakúskych, maďarských a slovenských slobodomurárskych lóží. Schádzali sa v chýrnych reštauráciach hotela National, Savoy, Lerchner a ďalších, neskôr v slobodomurárskych domoch.O čom bratia slobodomurári rokovali? Kto to boli a aký mali vplyv na vtedajšie dianie? Veď mená ako Riegele, Hummel, Kozics, Liszt, Kempelen, Štefánik, Šrobár, Karvaš sú dodnes súčasťou našich kultúrnych a politických dejín.O slobodomurároch dodnes kolujú legendy a mýty. V čase najväčšieho rozmachu vytvorili a zanechali po sebe desiatky pamätníkov, prispievali na charitu, mali vplyv v politike a na dianie v meste.V roku 1938 boli slobodomurárske lóže na Slovensku zlikvidované. Skončila sa jedna éra málo známych dejín Bratislavy opradených tajomstvom.

obal knihy Spomienky staropetržalčana | 3. vydanie

Spomienky staropetržalčana

Jaroslav Gustafik

25.6.2024
14,90
9788056912638
978-80-569-1263-8

História Petržalky, legendy, spomienky, najmä tie od polovice 20. storočia, ktoré sa prelínajú so životom autora – dnešného Staropetržalčana. S nostalgiou a láskou spomína na Petržalku svojho detstva a mladosti, na ulice, obchody, ovocné sady, športoviská, výletné a rekreačné miesta, školy, kultúrne pamätihodnosti a každodenný život v tejto svojráznej časti dnešnej Bratislavy, ktorá v uplynulých desaťročiach viackrát menila štátnu príslušnosť a menili sa aj jej obyvatelia.

obal knihy Spišské remeslá a cechy od polovice 17. storočia do roku 1872

Spišské remeslá a cechy od polovice 17. storočia do roku 1872

Miriam Lengová

20.3.2024
16,90
9788056905739
978-80-569-0573-9

Piateho novembra 1772 spišské mestá pripíjali na zdravie cisárovi Jozefovi II. a Márii Terézii, arcivojvodkyni rakúskej a kráľovnej uhorskej a českej. Veselie sprevádzalo ukončenie 360 rokov trvajúceho zálohu časti spišského regiónu. Osemnáste storočie však pre Spiš a jeho obyvateľov nezačalo radostne. Spamätať sa museli zo spúšte, ktorú v krajine zanechali sto rokov trvajúce vojny. Po rokoch hojnosti prišli roky odriekania. Boje medzi vojskami protihabsbursky orientovanej uhorskej šľachty, osmanskými plukmi a cisárskou armádou ako aj násilná rekatolizácia významne zasiahlli do politického, náboženského a hospodárskeho vývoja spišského regiónu. Mier, ktorý v roku 1711 ukončil boje, prišiel v pravý čas. Spišské mestá rozkvitli, znova sa v nich rozprúdili remeslá a obchod, pôsobili v nich významní obchodníci, remeselníci a umelci európskeho formátu – zlatník Ján Siláši, sochár Ján Brokoff či maliari romantizmu Ján Czauczik a Ján Rombauer, dvorný maliar cára Alexandra I.

PhDr. Miriam Lengová, M. A., pôsobí ako vedecký pracovník, historik a odborný poradca archivár v nadnárodnej spoločnosti v oblasti elektroniky a zdravotnej techniky. Absolvovala odbor história – nemecký jazyk a literatúra na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a archívnu vedu na Universiteit van Amsterdam v Holandsku. Publikovala niekoľko vedeckých štúdií a článkov vo vedeckých periodikách na Slovensku aj v Holandsku v oblasti histórie (najmä dejiny remesiel a cechov) a archivistiky. Je autorkou kníh Kežmarskí remeselníci, Remeslá, cechy a obchod na Spiši do polovice 17. storočia a spoluautorkou knihy Philips: familie van ondernemers.

obal knihy Chatam Sofer • Veľký zázrak sa stal

Chatam Sofer • Veľký zázrak sa stal

Peter Salner a kol.

29.11.2023
14,90
9788056911013
978-80-569-1101-3

Rabín Chatam Sofer (vlastným menom Moše Schreiber) je dnes súčasťou multikultúrneho panteónu osobností Bratislavy. Patrí k najväčším duchovným autoritám tradičného judaizmu. Za jeho pôsobenia bola Prešporská ješiva jednou z najprominentnejších vzdelávacích inštitúcií v židovskom svete. Po rokoch zabudnutia sa dočkal poštovej známky, pamätnej mince, uličky Soferove schody a v roku 2002 bol slávnostne otvorený Pamätník Chatama Sofera. Bratislavská verejnosť, židovskí veriaci a turisti z celého sveta môžu obdivovať moderný objekt, ktorý rešpektuje prísne náboženské tradície judaizmu.

Kniha, ktorú zostavil Peter Salner, prináša autentické pohľady na osobnosť slávneho rabína, ale tiež na zničenie a zložitú záchranu cintorína, na ktorom je pochovaný. Judaista Maroš Borský píše o živote a diele Chatama Sofera, diplomat Martin Bútora prispel k obnove Pamätníka z pozície slovenského veľvyslanca v USA, architekt Martin Kvasnica je autorom projektu pamätníka, etnológ Peter Salner koordinoval komunikáciu bratislavskej komunity, miestnych úradov a veriacich židov z USA a Izraela, pracovníci firmy RAFT Vladimír Mühl, Roman Koprda a Michal Čulen sa podieľali na stavbe Pamätníka. Nechýbajú ani postrehy Jozefa Staška a Otta Macháča, ktorí sprevádzajú návštevníkov a spomienky Martina Mózera na tvorbu filmového dokumentu o soferovskej dynastii.

obal knihy Šľachtický rod Stummer na Slovensku do roku 1945

Šľachtický rod Stummer na Slovensku do roku 1945

Ernst Haupt-Stummer

17.5.2023
14,90
9788056910795
978-80-569-1079-5

Ernst Haupt-Stummer – maliar, sochár, hudobník a spisovateľ, pochádza z významnej aristokratickej rodiny bývalých moravsko-rakúskych veľkopriemyselníkov a veľkostatkárov. Narodil sa v roku 1933 v kaštieli v Tovarníkoch pri Topoľčanoch, kde prežil svoje detstvo. Jeho predkovia získali bohatstvo a prestíž obchodovaním so soľou, neskôr s cukrom a progresívnym hospodárením na vlastných a prenajatých veľkostatkoch. Široko rozvetvená rodina žila na Slovensku na šiestich panstvách. Na konci druhej svetovej vojny museli emigrovať do Rakúska, opustiť milovaný domov na Slovensku, kde im skonfiškovali majetok. Ernst Haupt-Stummer vyštudoval scénografiu na vysokej škole výtvarných umení vo Viedni, pokračoval v štúdiu obchodu a ekonomiky v Mníchove. V roku 1958 založil vo Viedni reklamnú agentúru. Po zavŕšení úspešnej kariéry sa stal podporovateľom mladých umeleckých talentov z rôznych kútov Európy. V knihe spomína na svoje detstvo v kaštieli v Tovarníkoch a v obľúbenom letovisku na Kulháni. Opisuje život a pomery na panstve tak, ako ich vnímal v čase dospievania. Vďaka jeho spomienkam sa prenesieme do obdobia 30. rokov 20. storočia, dozvieme sa o detstve aristokrata, o jeho názoroch na okolitý svet, o jeho pocitoch a vzťahu k najbližším príbuzným a k služobníctvu. Spomína na výlety a prvé poľovačky, na pestúnku, guvernantky či obľúbeného kuchára. Opisuje návštevy a stretnutia s priateľmi na panstve, obdobie vojnovej okupácie až po dramatický útek celej rodiny do Rakúska v roku 1945.

obal knihy Bratislavské rarity|3. vydanie

Bratislavské rarity

Igor Janota

16.3.2023
14,90
9788056905067
978-80-569-0506-7

Kniha Bratislavské rarity prekvapí aj dobrého znalca. Koľko unikátov skrýva naše mesto a jeho najbližšie okolie. O to vzácnejšia bude pre tých, ktorí mesto len spoznávajú. Čitateľ sa dozvie množstvo zaujímavostí o korune na veži Dómu, o vzácnych gobelínoch v Primaciálnom paláci, o stáročnej tradícii vežových koncertov. Spolu s autorom nazrieme do prešporských dvorov, ktoré ukrývajú pozoruhodné tajomstvá, navštívime slávne prešporské hostince a hotely. Dozvieme sa, ako sa riadila doprava na Dunaji, ako bolo ešte donedávna osvetlené mesto, že v Bratislave máme dodnes najužší dom aj najmenší šľachtický palác v Európe. V knihe sa hovorí aj o prešporských a bratislavských mostoch, o veľkých prírodných katastrofách, ktoré postihli mesto, o vodných mlynoch a železnici, o katoch a bosorkách, o balónoch a vzducholodiach nad mestom, o tom, čo skrývajú priečelia domov a palácov, kam sa chodili Bratislavčania kúpať, ako sa cestovalo električkou do Viedne, prečo má Bratislava prívlastok mesto mieru a ako vôbec dostala Bratislava svoje meno.

Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej. Je synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. V rokoch 1964 – 1983 pracoval ako vedecký tajomník Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva. V časopisoch a novinách publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy, písal rozprávky pre deti. História Bratislavy je jeho celoživotnou témou.

obal knihy Petržalka – Engerau – Ligetfalu|4. vydanie

Petržalka – Engerau – Ligetfalu

Ján Čomaj

16.3.2023
14,90
9788056910986
978-80-569-1098-6

Petržalka leží na území troch osád na pravom brehu Dunaja. Kedysi najväčšia dedina v Československu, dnes jedno z najväčších panelákových sídlisk v strednej Európe. Autor popisuje históriu Petržalky od počiatkov osídlenia, cez rímske obdobie, príchod Slovanov a Pečenehov, etnický a sídelný vývoj v rámci Uhorska, odpor Budapešti odovzdať územie Československu v r. 1918, anexiu Nemeckou ríšou až po pripojenie Petržalky k Československu. Medzi historické pramene vsúva spomienky starých Petržalčanov a ilustruje dobovými fotografiami ľudí, domov, ulíc, obchodov, manufaktúr, tovární, ihrísk, kúpaliska Lido, parku, kaviarní, lodeníc, lunaparkov, bálov, kasární a uličiek totálnej biedy.

Ján Čomaj (1935 – 2020), absolvent štúdia novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, patril v šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia k uznávaným reportérom mládežníckeho denníka Smena. Jeho knižný debut Počmáraný život bol učebnicou umeleckej reportáže. Ani reportérske umenie nezachránilo Čomaja pred nastupujúcimi normalizátormi: musel odísť zo Smeny aj z literatúry. K novinárskej práci sa vrátil až po novembri 1989. V knihe Veľký biliardový stôl predstavil výber zo svojej reportérskej tvorby zo 60. rokov a naplno sa začal venovať žánru literatúry faktu. Vytvoril viac ako dve desiatky príťažlivých knižných portrétov známych historických, umeleckých a popredných hereckých osobností. Temným stránkam našej histórie sa venoval v knihách Súboje s prekliatím či Zločin po slovensky. Tvoril do posledných dní a knihu pamätí Hovorí očitý svedok dokončil krátko pred smrťou.

obal knihy Bratislavský hrad a Podhradie|3. vydanie

Bratislavský hrad a Podhradie

Lajos Kemény

16.3.2023
14,90
9788056910955
978-80-569-1095-5

Zaujímavé detaily z archívov o Hrade v jeho starej podobe i stáročných premenách. Autor nás zavedie do komnát so vzácnymi umeleckými dielami a rozpráva o živote obyvateľov Hradu. Oživí kráľovské návštevy, zásnuby, svadby, veľkolepé slávnosti na počesť hradného panstva. Nazrieme do podzemných žalárov, kde trpeli účastníci protihabsburského boja za slobodu. Prejdeme sa po malebnom Podhradí s domami bohatých mešťanov, nazrieme do šľachtických kúrií a obydlí patricijských rodín. Sme svedkami obliehania mesta, ničivých požiarov, ktoré spustošili mnoho domov, ale aj hrdý prešporský Hrad.

obal knihy Lichtenfeld|Jedno meno, dva osudy

Lichtenfeld

Peter Chorvát

16.3.2023
14,90
9788056909546
978-80-569-0954-6

Populárne izraelské bojové umenie krav maga je úzko spojené s Bratislavou. Už začiatkom 20. storočia sa v starom Prešporku usadil Samuel Lichtenfeld – estrádny umelec, univerzálny športový tréner a v neposlednom rade veľký propagátor systému sebaobrany džiu-džicu. Od roku 1908 svoje vedomosti a schopnosti naplno zúročil pri práci v mestskej polícii ako detektív. V boji so zákerným zločinom pokračoval aj po vzniku Československej republiky na poste obvodného inšpektora štátnej polície. K športu viedol aj svojich synov. Mladší Imrich tak aj vďaka rodinnému zázemiu mohol vyniknúť v zápasení a boxe. Bol to práve on, ktorý v konfrontácii s holokaustom na Slovensku posunul úroveň svojho športového pôsobenia do iných sfér – tam, kde bežného občana čaká boj na ulici, tam, kde niet rozhodcu, ktorý by zvážil, kto je víťazom, tam, kde ide o život. Ešte predtým však mladý „Imi“ Lichtenfeld absolvoval nejeden zápasnícky súboj vo farbách klubov ŠK Makkabea či AFK Waldes Praha. Slúžil v československej armáde doma i na Blízkom východe, kam sa dostal po strastiplnom putovaní na riečnom remorkéri Pentcho, po stroskotaní a zázračnej záchrane.

Mgr. Peter Chorvát, PhD. (1977, Banská Bystrica). Od roku 2003 žije v Bratislave. Pracuje vo Vojenskom historickom ústave, kde sa špecializuje na vojenské dejiny Slovenska v rokoch 1867 – 1939. Je autorom troch monografií a dvoch edícií dokumentov. Dejinami bojového umenia krav maga sa zaoberá od roku 2017 a rekreačne trénuje v Krav maga academy. Je ženatý, má dve dcéry.

obal knihy Vily okolo Horského parku

Vily okolo Horského parku

Tomáš Berka, Ján M. Bahna

7.4.2022
29,90
9788081146954
978-80-8114-695-4

Sprievodca na potulkách po atraktívnej vilovej štvrti na bratislavskej Kalvárii a susediacom Horskom parku. Nájdeme tu najvýznamnejšie vily z najstaršieho romantického obdobia, ale aj z neskorších medzivojnových čias a najnovšie vily súčasnosti. Autori objavujú nové informácie a fotografie o významných vilách, ich obyvateľoch a majiteľoch a o zaujímavej histórii tejto lokality. Vily okolo Horského parku, Vily nad Hradom a Vily na Slavíne tvoria trilógiu sprievodcov po bratislavských vilách ako doplnok k úspešnej monografii Vily nad Bratislavou.

Tomáš Berka (1947, Bratislava) filmový a scénický architekt. Po počiatočnom štúdiu architektúry vyštudoval scénografiu na VŠMU v Bratislave. Pre divadlá a televízie vytvoril okolo stopäťdesiat scén a vyše sto divadelných a kultúrnych plagátov. Svoju výtvarnú tvorbu vystavoval v Európe a v Japonsku. V roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadrienále. Vytvoril dekorácie k viac ako štyridsiatim filmom a spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. Je spoluautorom slovenských pavilónov na Expo 2000 v Hanoveri a na Expo 2015 v Miláne. Ako hráč na klávesy bol pri zrode skupiny Modus, v roku 1969 založil skupinu Ex We Five a v roku 1971 s Ferom Griglákom Fermatu, s ktorou nahral sedem autorských albumov. Je držiteľom Ceny Literárneho fondu za knihu Rocková Bratislava a Ceny Júliusa Satinského za kultúrny prínos hlavnému mestu. Na knižnom veľtrhu vo Frankfurte v roku 2019 dostal cenu za najlepšie ilustrovanú knihu o filme (Veľká ilúzia). Za scénografiu do filmu Amnestie získal cenu Slnko v sieti (2020). Vyšli mu knihy Blumentálske blues (2010), René (2017), kniha o filmovej architektúre Veľká ilúzia (2019), monografia o divadelnom plagáte, scénografii a výstavách Plagáty a iné veci (2021), s Fedorom Frešom Rocková Bratislava (2013), s J. M. Bahnom Vily nad Bratislavou (2013), Vily nad Hradom (2016), Vily na Slavíne (2019). Žije a tvorí v Bratislave. Ján Milo Bahna (1944, Pukanec – 2024, Bratislava), architekt, profesor na VŠVU. Architektúru vyštudoval v roku 1967 na SVŠT a v roku 1970 na VŠVU. Realizoval okolo 90 významných objektov a interiérov. Pracoval v ŠPÚO u architekta Matušíka a profesora Vilhana. Tu vznikli významné obchodné stavby, interiéry bánk, interiér bratislavského letiska a vládny salónik. Udržiaval kontakt s európskymi a českými architektami. Spoluorganizoval stretnutia stredoeurópskych architektov v Spišskej Kapitule a Starých Splavoch. Po roku 1990 založil AA Ateliér architektúry. Bol na zakladajúcom zjazde Obce architektů a na zakladajúcom zjazde Spolku architektov Slovenska. Jeho ateliér spracoval významné projekty bánk a obchodných stavieb, Dom odievania a rekonštrukciu OD Dunaj. Jeho banky v Žiline i Čadci patria ku klenotom našej architektúry. Postavil dva evanjelické kostoly, Evanjelickú bohosloveckú fakultu a budovu VŠVU. Jeho rekonštrukcia komplexu Univerzitnej knižnice a rekonštrukcia synagógy v Leviciach sú dokladom citlivej práce v historickom prostredí. V rokoch 2008-2014 bol viceprezidentom a prezidentom Spolku architektov Slovenska. Vystavuje vo Viedni, Zürichu a v Mníchove. V roku 2014 získal Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. Je laureát Jurkovičovej ceny za OD Ružinov a VÚB banku, Satinského ceny Čučoriedka, Ceny primátora Bratislavy, Stavby roka, Ceny Arch a Ceny predsedu Národnej rady. Jeho Vilu Lineu zaradili do Svetového atlasu architektúry Phaidon. Kriticky sa vyjadruje k súčasnej aj plánovanej architektúre Bratislavy.