Chatam Sofer • Veľký zázrak sa stal
Peter Salner a kol.
Rabín Chatam Sofer (vlastným menom Moše Schreiber) je dnes súčasťou multikultúrneho panteónu osobností Bratislavy. Patrí k najväčším duchovným autoritám tradičného judaizmu. Za jeho pôsobenia bola Prešporská ješiva jednou z najprominentnejších vzdelávacích inštitúcií v židovskom svete. Po rokoch zabudnutia sa dočkal poštovej známky, pamätnej mince, uličky Soferove schody a v roku 2002 bol slávnostne otvorený Pamätník Chatama Sofera. Bratislavská verejnosť, židovskí veriaci a turisti z celého sveta môžu obdivovať moderný objekt, ktorý rešpektuje prísne náboženské tradície judaizmu.
Kniha, ktorú zostavil Peter Salner, prináša autentické pohľady na osobnosť slávneho rabína, ale tiež na zničenie a zložitú záchranu cintorína, na ktorom je pochovaný. Judaista Maroš Borský píše o živote a diele Chatama Sofera, diplomat Martin Bútora prispel k obnove Pamätníka z pozície slovenského veľvyslanca v USA, architekt Martin Kvasnica je autorom projektu pamätníka, etnológ Peter Salner koordinoval komunikáciu bratislavskej komunity, miestnych úradov a veriacich židov z USA a Izraela, pracovníci firmy RAFT Vladimír Mühl, Roman Koprda a Michal Čulen sa podieľali na stavbe Pamätníka. Nechýbajú ani postrehy Jozefa Staška a Otta Macháča, ktorí sprevádzajú návštevníkov a spomienky Martina Mózera na tvorbu filmového dokumentu o soferovskej dynastii.
Rabín Chatam Sofer (vlastným menom Moše Schreiber) je dnes súčasťou multikultúrneho panteónu osobností Bratislavy. Patrí k najväčším duchovným autoritám tradičného judaizmu. Za jeho pôsobenia bola Prešporská ješiva jednou z najprominentnejších vzdelávacích inštitúcií v židovskom svete. Po rokoch zabudnutia sa dočkal poštovej známky, pamätnej mince, uličky Soferove schody a v roku 2002 bol slávnostne otvorený Pamätník Chatama Sofera. Bratislavská verejnosť, židovskí veriaci a turisti z celého sveta môžu obdivovať moderný objekt, ktorý rešpektuje prísne náboženské tradície judaizmu.
Kniha, ktorú zostavil Peter Salner, prináša autentické pohľady na osobnosť slávneho rabína, ale tiež na zničenie a zložitú záchranu cintorína, na ktorom je pochovaný. Judaista Maroš Borský píše o živote a diele Chatama Sofera, diplomat Martin Bútora prispel k obnove Pamätníka z pozície slovenského veľvyslanca v USA, architekt Martin Kvasnica je autorom projektu pamätníka, etnológ Peter Salner koordinoval komunikáciu bratislavskej komunity, miestnych úradov a veriacich židov z USA a Izraela, pracovníci firmy RAFT Vladimír Mühl, Roman Koprda a Michal Čulen sa podieľali na stavbe Pamätníka. Nechýbajú ani postrehy Jozefa Staška a Otta Macháča, ktorí sprevádzajú návštevníkov a spomienky Martina Mózera na tvorbu filmového dokumentu o soferovskej dynastii.
Tagy: #Bratislava #Pressburg #FPU
Nočné zápisky
Anton Hykisch
23.10.202415,90
9788056912133
978-80-569-1213-3
Spisovateľ si na sklonku života zaznamenáva myšlienky a spomína na udalosti svojho dlhého života. V dvadsiatich šiestich kapitolách odhaľuje svoj vnútorný vývoj, analyzuje romány a autorov ako Proust či Joyce. Reflektuje filozofov, kontroverzné osobnosti, vzťahy s Maďarmi a Čechmi, zamýšľa sa nad smrťou, pátra po svojich predkoch, uvažuje o národe, štáte a identite.
Anton Hykisch (1932, Banská Štiavnica – 2024, Bratislava). Zažil komunistickú diktatúru v mladosti. Rok pred maturitou sa pokúsil o ilegálny útek na slobodný Západ. Chytili ho, prežil výsluchy a vyšetrovaciu väzbu. Ako maloletý vyviazol s podmienečným trestom, no po celý život bol sledovaný tajnou políciou. Vyštudoval ekonómiu a začal sa venovať literárnej tvorbe. Jeho románový debut v roku 1959 dala štátna moc zošrotovať. Po vstupe sovietskych vojsk v auguste 1968 stratil zamestnanie a mal viac rokov zákaz publikovať. Po Novembri 1989 bol poslancom slovenského parlamentu, veľvyslancom Slovenska v Kanade. Po skončení diplomatickej služby sa vrátil k literárnej tvorbe. Ako publicista glosuje vývoj slovenskej spoločnosti. Je autorom úspešných románov Čas majstrov, Milujte kráľovnú, Spomeň si na cára, generačný román Rozkoše dávnych čias o slovenských ľuďoch od čias druhej svetovej vojny po pád komunizmu. V knihe Moja Štiavnica sa v spomienkach vracia do rodného mesta.
Inšpirovaní Talianskom
Martin Vašš
23.10.202416,90
9788056907924
978-80-569-0792-4
Taliansko stáročia pútalo pozornosť európskych umelcov. Vďaka antickým pamiatkam predstavovalo krajinu kultúrnej pamäti Európy s obdivuhodnou stredomorskou prírodou a úchvatnými vidieckymi i mestskými panorámami. Výtvarníci aj spisovatelia ho vnímali ako krajinu umenia s epochami renesancie a baroka. Pre hudobníkov bolo kolískou opery. Fascinácia Talianskom neobišla ani slovenských umelcov. Autor sa zameriava na 20. storočie a usiluje sa na reprezentatívnej vzorke umelcov (Mitrovský, Hrušovský, Blaho, Blühová, Hoza, Rolko, Beniak, Jégé, Benka, Petrašovič, Žáry, Dilong, Vesnin, Strmeň, Pudiš, Zmeták, Turčány, Želibský, Smrek a ďalší) zdokumentovať, že Taliansko bolo pre nich v tomto období veľkým zdrojom inšpirácie.
Doc. Mgr. Martin Vašš, PhD. (1983, Bratislava), historik, pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje slovenským politickým, kultúrnym a sociálnym dejinám 20. storočia a vybraným otázkam historiografie 20. storočia. Je autorom vedeckých monografií Slovenská otázka v 1. ČSR, Bratislavská umelecká bohéma v rokoch 1920 – 1945, Zlatá bohéma, Medzi snom a skutočnosťou, Zmenení Parížom a desiatok vedeckých štúdií, ktoré publikoval doma i v zahraničí. Pôsobí aj ako člen redakčných rád historických zborníkov Historia nova a Historica. Je držiteľom Ceny Egona Erwina Kischa za rok 2018.
Námestie Etoile
Patrick Modiano
22.10.202414,90
9788056912041
978-80-569-1204-1
Rozprávač Rafael Šlemilovič neustále provokuje Šťastenu i roduverných Francúzov. A to napriek tomu – či práve preto? – že má v mene omen schlemielstva, tej jedinečnej kombinácie slaboduchého, neohrabaného a naivného Žida-smoliara, ktorý "keď si otvorí obchod s lampami, slnko začne svietiť aj v noci". Spolu s miliónmi zdedí neliečiteľnú TBC. Čo je v jeho príbehu skutočné, čo výmysel a čo púhy prelud, ktorému tento novodobý Candide uveril? Skutočnosť však býva často neuveriteľnejšia ako výmysly. Rafael putuje v čase. Stretáva Hitlera i Mauricea Sachsa, tyká si s Göringom, Himmlerom i Stülpnagelom. Stáva sa Oficiálnym Židom Tretej ríše. Jeho milenkami sú prosté dievčence z vidieka, šľachtičné zo starobylých rodov, ba i Hitlerova láska Eva Braunová. Románová prvotina Patricka Modiana vás pozýva na divokú Tour de France. Prvý diel tzv. Okupačnej trilógie, Námestie Étoile, nestratil nič zo svojej sviežosti a aktuálnosti ani po vyše polstoročí od jeho vydania. Za každou zákrutou číha prekvapenie. Pripútajte sa, prosím.
Patrick Modiano (*1945), laureát Nobelovej ceny za literatúru. Narodil sa na parížskom predmestí Boulogne-Billancourt ako syn židovského biznismena a flámskej herečky. Malého Patricka vychovávali matkini rodičia. Po francúzsky sa naučil až v škole. Po smrti mladšieho brata Rudyho v roku 1957 sa rodičia rozviedli. Dospieval u pestúnov v rôznych kútoch Francúzska, zmaturoval v savojskom Annecy. Na univerzitu sa prihlásil, aby nemusel narukovať. Štúdium nedokončil. S otcom mali problematický vzťah. Po dosiahnutí plnoletosti sa už nikdy nestretli. Literárne ambície v ňom podporovali matkini priatelia. Do literárnych kruhov ho uviedol Raymond Queneau. V roku 1968 vydal román La Place de l’Étoile, v ktorom ako prvý otvoril tému kolaborácie francúzskych úradov s nacistami pri likvidácii židovského obyvateľstva. Patrick Modiano je držiteľom Veľkej ceny francúzskej Akadémie, Goncourtovej ceny, Rakúskej štátnej ceny a ďalších. V zdôvodnení Nobelovej ceny za literatúru v roku 2014 sa spomína jeho „... mimoriadne umenie vyvolať spomienky aj na tie najťažšie uchopiteľné ľudké osudy... (a)... hlboký ponor do života Parížanov v čase nacistickej okupácie.“ Žije a tvorí v Paríži, kde sa odohráva dej väčšiny jeho diel. Hovorí sa o ňom ako o Marcelovi Proustovi súčasnosti.
Moje mesto
kolektív autorov
31.8.202417,90
9788056912492
978-80-569-1249-2
V mestách sa po stáročia vytváralo podhubie, na ktorom prekvitala pestrá meštianska/mestská kultúra, ktorá tvorí naše národné dedičstvo. Plody tejto lokálnej a regionálnej kultúry sa však nestali súčasťou našich „veľkých dejín“. Aj v mestách, kde tvorcami, nositeľmi a uchovávateľmi tejto kultúry boli slovenské elity, kolektívna pamäť vyhasína. Rekonštrukcia minulosti je čoraz zložitejšia a neurčitejšia. Z pamäti sa vytrácajú významní jednotlivci a rodiny, ktoré sa pričinili o ekonomický a kultúrny rozvoj. Pamätníci vymierajú a ich potomkovia uchovávajú z generácie na generáciu čoraz menej vzácnych informácií o svojich predkoch, o rodinách, o dramatických osudoch v meniacich sa režimoch strednej Európy. Rôznorodosť autorov (Eugen Gindl, Soňa Kovačevičová, Katarína Popelková, Július Vanovič, Ladislav Szalay, Vladimír Janček, Lajos Grendel, Peter Laučík, Ján Olejník, Vincent Šikula, Martin Mešša, Peter Kerekes, Nora Barátová, Pavel Hrúz, Stanislav Rakús, Pavel Vilikovský, Peter Macsovszky, René Bílik, Igor Thurzo, Miro Kollár, Ivan Kadlečík) tu spája texty beletristické, esejistické, publicistické a rozhovory. Ich autormi sú osvietení domorodci alebo ľudia, ktorí v danom meste žili a venovali sa ošetrovaniu a uchovávaniu kolektívnej pamäti, spisovatelia, historici, etnografi aj žurnalisti. Názov knihy Moje mesto možno vyznieva banálne, no je o to príznačnejší. Je to jedna z posledných šancí zachytiť spodné vrstvy našich miest, zažiť ich v celej šírke, kým sa úplne nestratia pod novými nánosmi… Kniha Moje mesto je možnosťou zaznamenať a zapamätať si všetko to, čo v budúcnosti budú musieť prácne odkrývať až ťažké a nemotorné bagre archeológie. Eugen Gindl BARDEJOV, NOVÉ ZÁMKY, PEZINOK, KEŽMAROK, BANSKÁ BYSTRICA, ŠAHY, MARTIN, SKALICA, BRATISLAVA, ŠTÚROVO, TRNAVA, BREZOVÁ POD BRADLOM, LEVICE, KOŠICE, KLÁŠTOR POD ZNIEVOM, SPIŠSKÁ BELÁ, TURČIANSKY SVÄTÝ MARTIN, LEVOČA, RUŽOMBEROK, HLOHOVEC, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, MODRA.
Duchamornosť
Pavol Kuspan
31.8.202414,90
9788056912287
978-80-569-1228-7
Jedenásť poviedok plných radosti zo života, jemného humoru a opatrného optimizmu. Ibaže by to bolo úplne inak, ibaže by to bola horská dráha, z ktorej môžete vypadnúť na hociktorom mieste a asi by ste aj mali. Ak sa však udržíte, čaká vás tour de force duševnými poruchami, alkoholizmom a samovraždami podaná jazykom namočeným v omáčke z Caroliny Reaper.
Pavol Kuspan (1980), narodený v Gelnici, nazývanej aj Paríž Spiša, väčšinu svojho života obývajúci východné oblasti Absurdistanu, čo ho poznačilo viac, než by si želal. Po neúspešných talentových skúškach na bohosloveckej fakulte sa rozhodol vyštudovať právo, čím dal slovu omyl úplne nový rozmer. S písaním začal len nedávno v dôsledku nudy a životnej vyprázdnenosti. Vo voľnom čase sa rád venuje premýšľaniu o tom, čo mohol a mal v živote urobiť inak. Má dve mačky, pričom v budúcnosti plánuje tento počet výrazne navýšiť. Je úplne normálny.
Môj príbeh sa ešte nekončí
Anton Baláž
20.3.202416,90
9788056911075
978-80-569-1107-5
Anton Baláž sa rozhodol obzrieť za doterajším životom. Opisuje svoje životné univerzity, prvé literárne pokusy, štúdium novinárstva, zošrotovanie knižného debutu, viacročný zákaz publikovania a návrat k historickým príbehom. Novinárska činnosť mu prinášala podnety, ktoré spracoval románoch. Ich filmové a televízne spracovanie mu umožnili nazrieť za kulisy ateliérov na Kolibe a v Mlynskej Doline. Osobné a tvorivé kontakty s generačnými príslušníkmi opisuje v portrétoch (Mitana, Ballek, Buzássy, Strážay, Števček, Turčány, Petrík, Veigl, Blažková). Solženicynov román Súostrovie Gulag ho inšpiroval k napísaniu románu Tábor padlých žien. Stretnutie s Arnoštom Lustigom na festivale Kafkove Matliare bolo podnetom pokračovať v tvorbe – napriek tomu, že si kladie rovnakú otázku ako iný slovenský prozaik Pavel Vilikovský: „Ale koho to zaujíma?“ Literatúra pre neho zostáva cestou, ako túto autorskú skepsu prekonať.
Anton Baláž (1943, Lehota pod Vtáčnikom), absolvent FiF UK v Bratislave, prozaik, scenárista a publicista. Je autorom románov Skleníková Venuša, Tu musíš žiť, Chirurgický dekameron, Tábor padlých žien, Krajina zabudnutia, Len jedna jar, Portréty prežitia, kníh literatúry faktu Hriešna Vydrica, Transporty nádeje, Dva slovenské osudy Špitzer-Mach, biografických diel a kníh rozhovorov. Jeho diela dostali filmovú a televíznu podobu, vyšli vo viacerých domácich vydaniach a v prekladoch. Za literárnu tvorbu získal Cenu ministra kultúry SR a štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
Gorgona
Bella Moutton
19.10.202314,90
9788056911044
978-80-569-1104-4
Nora je spisovateľka a práve sa nachádza v tvorivom procese písania knihy. Jej editor je stále nespokojný s rukopisom. Nora mu chce vyhovieť, snaží sa poprieť svoju túžbu po ňom, ale o to viac sa doňho zamiluje. Vynárajú sa tragédie, ktoré zažila. Zlyháva zas a znova, píše a bojuje s vlastnými démonmi a svojou sexualitou. Až náhodné stretnutie s krásnym Lucienom sa pre Noru stane fatálnym...
Bella Moutton (1979) vyštudovala právnickú fakultu UMB. Ako advokátka sa zameriava na autorské právo a duševné vlastníctvo. Počas niekoľkoročného pobytu v Paríži študovala francúzštinu a herectvo, pracovala pre niekoľkých filmových producentov a bola na stáži v spoločnosti Luca Bessona Europacorp. Píše televízne a filmové námety a scenáre (Predátori a partneri, Ôsmy hriech, rozprávka Prekliata hora, celovečerné filmy Houska a Anexia). Pod umeleckým pseudonymom Bella Moutton jej vyšla kniha Skurvený život.
Zlatá panna
Martin Jurík, Michal Ružička
24.8.202316,90
9788056911167
978-80-569-1116-7
Podniková kultúra upadá? Kúpte riaditeľovi TaNK! Lapačka snov a vo voľnom čase beštia s nadľudskými schopnosťami Elena padla do osídiel temného božstva Zlosena. Spoločný tímbuilding hlavných hrdinov Škoricovníka sa tak zmenil na záchranu sveta. Jonášova nová záľuba v strelných zbraniach asi na zastavenie odvekého zla stačiť nebude a Imho sa kdesi stratil. Ešteže riaditeľ Ríšskej banky Sajmon presedlal z otáčavého kresla rovno do TaNKu. Ľúty boj o Citadelu, kamenní golemovia, prastará mytológia, škoricou poháňané obliehacie zbrane i nejasný osud najväčšieho vojvodcu všetkých čias – to všetko nájdete v tretej knihe úspešnej slovenskej fantasy série. Autori už v prvých románoch dokázali, že vedia až nechutne presne predpovedať budúcnosť aj toho nášho sveta. Chcete vedieť, kam to všetko speje? Kúpte riaditeľovi TaNK a môžete sa namiesto vypĺňania reportingov pokojne zahĺbiť do Zlatej panny. Len pozor, vraj je už tisíce rokov mŕtva. Na zložité otázky vám nefungujú jednoduché odpovede? Kúpte TaNKy aj strednému manažmentu. Matej Moško, nekritický obdivovateľ Prvého stupňa rádu Hlbokej poklony
Martin Jurík (spisovateľ) sa stal vďaka závratnému úspechu predošlých dielov Škoricovníka priam nehanebne slávnym. Jeho diela sa teraz čítajú na Arrakis, v Stredozemi a na Ritskom polostrove sú maturitnou otázkou. Autorova sláva sa dotýka hviezd – vo všetkých paralelných vesmíroch. Michal Ružička (organizátor) získal z predajov Škoricovníka také neuveriteľné bohatstvo, že nemusí robiť vôbec nič – ani len chodiť na záchod. Dukáty prehrabáva hrabľami, z bankoviek si necháva šiť obleky i župany. Keď náhodou uloví zlatú rybku, spýta sa jej, čo si želá. Tomáš Roller (ilustrátor) vytvoril kresby pre Škoricovník tak dokonale, že jeho ilustrácie nadobudli vlastné vedomie a vyhlásili svojho tvorcu za boha. Odvtedy Tomáš chodieva do škoricového sveta dovolenkovať, prípadne sa tam schovávať pred manželkami, deťmi, či daňovým úradom. Keď však viete čítať medzi riadkami, objavíte ho tam.
Židovská Štiavnica
Beata Rückschloss Nemcová
24.7.202314,90
9788056911228
978-80-569-1122-8
Žili medzi nami. Ich osudy zmenila nenávisť. Druhá svetová vojna vymazala z Banskej Štiavnice takmer celú židovskú komunitu. Aká bola Štiavnica, keď tam ešte žili, akí to boli susedia? Kniha opisuje osudy rodín, ktoré boli súčasťou baníckeho mesta a mnohí z nich tento región presiahli. Osudy židovských rodín Pollákovcov, Barokovcov, Gemeinerovcov, Hoffmannovcov, Goldbergerovcov, Wassermannovcov, Horovitzovcov, Welwardovcov, Sušických, Deutschovcov, Hellovcov, Ungárovcov, Heitlerovcov, Wetzlerovcov, Wintersteinovcov, Erdössovcov a ďalších, autorka zozbierala počas rozhovorov s príbuznými, preživšími a s tými, ktorí si ešte dobu pred vojnou pamätali. Sú to životné príbehy z čias, keď nástup vojny bol ešte čímsi nepredstaviteľným.
Beata Rückschloss Nemcová (1970) sa narodila v Banskej Štiavnici, vyštudovala pedagogiku a prekladateľstvo/tlmočníctvo v Banskej Bystrici a Bratislave. Počas pedagogickej praxe sa začala venovať tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Urobila mnoho rozhovorov so svedkami vojnového besnenia, ktoré vyústili do publikovania knihy História židovskej náboženskej obce v Banskej Štiavnici, na ktorej pracovala s viacerými autormi. Popri práci súdneho tlmočníka a prekladateľa sa venuje výskumu a pátraniu po nových faktoch o židovskej komunite a rekonštrukcii židovského cintorína v Banskej Štiavnici.
Zázračnica štyroch dôb
24.7.202314,90
9788056911495
978-80-569-1149-5
Štyri príbehy predstavujú štyri typy záhadnej ženy (nebešťanka, bohyňa, ukrutníčka, múza daždivého ostrova), štyri obdobia japonskej literatúry od najstaršej dochovanej japonsky písanej beletristickej prózy okolo roku 900 až po príbeh z roku 2000 a zároveň tri doby japonského jazyka. * * * Rozprávanie o zberačovi bambusu je najstaršia dochovaná japonsky písaná próza. Pripomína príbeh z Tisíc a jednej noci, je vsadená do reálneho historického prostredia a má realistickú psychologickú a citovú hĺbku. Odráža sa v nej mentalita klasickej doby japonskej kultúry – obdobia heian (784 – 1192). * * * Knižočka o kabuki pochádza zo vzácneho rukopisného zvitku vytvoreného medzi rokmi 1620 a 1650. Je to výtvarno-literárne umelecké dielo, ilustrovaný zvitok, prepájajúci prózu, poéziu a drámu, a popri písanej literatúre aj slovesné rozprávačstvo, spev a tanec. * * * Sakaguči Ango je predstaviteľom povojnového literárneho smeru zvaného darakuron, čo sa dá preložiť ako degenerativizmus. Novela Pod rozkvitnutými korunami v lese sakúr nadväzuje na tradíciu modernej japonskej literatúry, v ktorej je tradičná „japonská krása“ v kontrapunkte s perverznou krutosťou. Nádhera bielych a ružových sakúr vyvoláva pocity útlaku, spôsobuje psychickú nerovnováhu, posuny vo vnímaní času a reality hraničiace s „prechodom do inej dimenzie“, čo autor jedinečne zachytáva a kontrastuje pomocou makabrózneho stínania hláv. * * * Súčasný autor Kido Saburó vo svojej próze Príbeh cirkusu, čo prišiel na daždivý ostrov používa odľahlé prostredie tropického ostrova v Pacifiku ako pestré maliarske plátno, na ktoré potom maľuje príbeh riešiaci najzákladnejšie problémy celého ľudstva.
Lichtenfeld
Peter Chorvát
16.3.202314,90
9788056909546
978-80-569-0954-6
Populárne izraelské bojové umenie krav maga je úzko spojené s Bratislavou. Už začiatkom 20. storočia sa v starom Prešporku usadil Samuel Lichtenfeld – estrádny umelec, univerzálny športový tréner a v neposlednom rade veľký propagátor systému sebaobrany džiu-džicu. Od roku 1908 svoje vedomosti a schopnosti naplno zúročil pri práci v mestskej polícii ako detektív. V boji so zákerným zločinom pokračoval aj po vzniku Československej republiky na poste obvodného inšpektora štátnej polície. K športu viedol aj svojich synov. Mladší Imrich tak aj vďaka rodinnému zázemiu mohol vyniknúť v zápasení a boxe. Bol to práve on, ktorý v konfrontácii s holokaustom na Slovensku posunul úroveň svojho športového pôsobenia do iných sfér – tam, kde bežného občana čaká boj na ulici, tam, kde niet rozhodcu, ktorý by zvážil, kto je víťazom, tam, kde ide o život. Ešte predtým však mladý „Imi“ Lichtenfeld absolvoval nejeden zápasnícky súboj vo farbách klubov ŠK Makkabea či AFK Waldes Praha. Slúžil v československej armáde doma i na Blízkom východe, kam sa dostal po strastiplnom putovaní na riečnom remorkéri Pentcho, po stroskotaní a zázračnej záchrane.
Mgr. Peter Chorvát, PhD. (1977, Banská Bystrica). Od roku 2003 žije v Bratislave. Pracuje vo Vojenskom historickom ústave, kde sa špecializuje na vojenské dejiny Slovenska v rokoch 1867 – 1939. Je autorom troch monografií a dvoch edícií dokumentov. Dejinami bojového umenia krav maga sa zaoberá od roku 2017 a rekreačne trénuje v Krav maga academy. Je ženatý, má dve dcéry.
Ružová vila
Peter Gašparík
23.2.202314,90
9788056909980
978-80-569-0998-0
Osud jednej slovenskej rodiny z okolia Banskej Štiavnice naprieč celým dvadsiatym storočím. Mozaikový príbeh, v ktorom sa stretli autorovi starí rodičia. On, žandár narodený vo Vyhniach, ju chytil pri nelegálnom prechádzaní nových Československých hraníc. Ona, z učiteľskej rodiny, jej otec maďarský básnik. Mali sa radi, rozišli sa, potom sa im darilo, nadobudli penzión Ružová vila, dostali sa do biedy, mali sedem detí, on zachránil mnoho ľudí cez vojnu a stal sa posledným demokratickým primátorom Banskej Štiavnice pred nástupom komunizmu. Kniha osudov, príbehov a postáv bojujúcich o svoje miesto na slnku.
Peter Gašparík (1977, Bratislava). Študoval réžiu na VŠMU a tiež v Taliansku, vo Francúzsku a v USA. Okrem réžie (dokument Tereza - Náboj lásky) píše poéziu a prózu. Vyšli mu knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, Šelmy a hyeny a krimi romány Smrť na Zlatých, Smrť v Štiavnici a Smrť v kostole. Venoval sa aj prekladom a podnikaniu.
Okružné bulváre
Patrick Modiano
9.2.202314,90
9788056909836
978-80-569-0983-6
Okružné bulváre je posledný Modianov román z tzv. okupačnej trilógie (Les Boulevards de ceinture, La Place de l’Étoile a La Ronde de nuit), v ktorej autor novátorsky stvárnil každodennú realitu rokov 1940 – 45, ako aj jej posolstvo a dopad na povojnové roky, v ktorých sa Francúzsko vyrovnávalo s kolaborantmi a nacistami. Modiano ako prvý o týchto chúlostivých témach písal priamo a otvorene. Rozprávač príbehu sleduje obžerstvá a hýrenie troch vojnových profitérov, operujúcich pravdepodobne pod ochrannými krídlami francúzskeho gestapa: vydavateľa kolaborantských novín, záhadného grófa a vyslúžilého legionára a tiež svojho otca, pred vojnou úspešného obchodníka, teraz poradcu a účtovníka pri ich temných obchodných operáciach. Prví dvaja ho majú zjavne v hrsti a využívajú jeho mimoriadne obchodné schopnosti výmenou za to, že taja jeho židovský pôvod. Rozprávač cestuje v čase a uvádza príbehy z detstva, z obdobia predtým, ako ho otec opustil. Rozpráva o jeho neúspešných obchodných transakciách, pri ktorých mu robil asistenta, o jeho snoch a spomienkach. V čase rozprávania (1942 – 44) ho už otec vôbec nespoznáva, až do chvíle, kedy sa rozprávač rozhodne zavraždiť jedného z protagonistov štvavej protižidovskej kampane a spolu s otcom odchádzajú ukradnutým autom do nočného Paríža, do miest, ktoré kedysi spolu navštívli, kde im hrozí zatknutie, deportácia a smrť. V závere sa dozvieme, že aspoň jeden z nich prežil.
Patrick Modiano (*1945). Laureát Nobelovej ceny za literatúru. Narodil sa na parížskom predmestí Boulogne-Billancourt ako syn židovského biznismena a flámskej herečky. Malého Patricka vychovávali matkini rodičia. Po francúzsky sa naučil až v škole. Po smrti mladšieho brata Rudyho v roku 1957 sa rodičia rozviedli. Dospieval u pestúnov v rôznych kútoch Francúzska, zmaturoval v savojskom Annecy. Na univerzitu sa prihlásil, aby nemusel narukovať. Štúdium nedokončil. S otcom mali problematický vzťah. Po dosiahnutí plnoletosti sa už nikdy nestretli. Literárne ambície v ňom podporovali matkini priatelia. Do literárnych kruhov ho uviedol Raymond Queneau. V roku 1968 vydal román La Place de l’Étoile, v ktorom ako prvý otvoril tému kolaborácie francúzskych úradov s nacistami pri likvidácii židovského obyvateľstva. Patrick Modiano je držiteľom Veľkej ceny francúzskej Akadémie, Goncourtovej ceny, Rakúskej štátnej ceny a ďalších. V zdôvodnení Nobelovej ceny za literatúru v roku 2014 sa spomína jeho „..mimoriadne umenie vyvolať spomienky aj na tie najťažšie uchopiteľné ľudké osudy... (a) ...hlboký ponor do života Parížanov v čase nacistickej okupácie.“ Žije a tvorí v Paríži, kde sa odohráva dej väčšiny jeho diel. Hovorí sa o ňom ako o Marcelovi Proustovi súčasnosti.
Piliere ilúzie
Eva Hrašková
20.12.202214,90
9788056910047
978-80-569-1004-7
Lekárka Júlia sa snaží pomáhať pacientom bojovať s démonmi, ktorí ich často ženú do priepasti. Pracovný aj súkromný život jej začína komplikovať zúriaca pandémia. Izolácia, strata sociálnych kontaktov a strach ju stále viac deprimujú. Po úteku mladistvej pacientky Simony z psychiatrickej kliniky ju kapitán Pešek vtiahne do pátrania po nezvestnej. Do jej životných istôt sa napriek dcérinej láske vkrádajú neistota a strach. Keď postupne prichádza o všetko, zisťuje, že ľudský osud podopierajú piliere ilúzie. Kým je Simona v ohrození života a kapitán Pešek skladá masku profesionála, Júlia sa ocitá nad priepasťou, kde na ňu číha démon, ktorého celý život považovala za svoju istotu.
Eva Hrašková, milujúca mama na plný úväzok, ktorej v hlave neustále víria nové príbehy, no má len zlomok času na ich zhmotnenie v knihách. Na svojom konte ich má zatiaľ osem a takmer všetky boli preložené aj do českého jazyka. Svojich čitateľov zásobuje hneď dvoma žánrami – ženskými príbehmi s prvkami spoločenského románu, v ktorých stavia hlavných hrdinov pred problémy, o ktorých sa nahlas veľa nehovorí, a knihami s krimi nádychom, plnými napätia. V roku 2018 sa vydala a z jej mena sa stal už len pseudonym. Doposiaľ jej vyšli knihy Len kým si tu, Nežný dotyk nenávisti, Nebo vonia tebou, Rande so svokrou, Sestra, Mrazivá odplata, Temný výdych (reedícia knihy Sestra), Všetko, čo (ne)chcem a Piliere ilúzie.
Kto som
Albert Marenčin
21.11.202214,90
9788056909638
978-80-569-0963-8
V zápisníku z pozostalosti Alberta Marenčina sú denné záznamy datované od roku 1973 do roku 1996. Dominujú v nich úvahy o tvorbe, slobode, fantázii. „... dielo nie je jediným, ani hlavným zmyslom tvorby tak ako testament či pozostalosť nie sú hlavným zmyslom života...“ Často sa v textoch vyskytujú najbližší priatelia a ľudia s podobným osudom – Juraj Špitzer, Dominik Tatarka, Marian Váross, Alexander Matuška, Juraj Mojžiš a ďalší, s ktorými vedie dialóg, polemizuje s nimi, s ich názormi. Texty zachytávajú obdobie normalizácie, kedy bol Marenčin vylúčený zo strany a vyhodený zo Slovenského filmu. Píše o svojich umeleckých názoroch, vracia do rodiska, k vzťahu s matkou a opakovane si kladie otázku „kto som?“. „... Bol som ďaleko od domova u strýka, kde ma nik nepoznal. Spýtali sa ma. Kto si? Odkiaľ si? – a ja som musel vysvetľovať, kto som a odkiaľ som a vysvetľujúc to iným vysvetľoval som to aj sebe samému. Predstavoval som sa, niečo zavše zamlčal, niečo prikrášlil… Za niečo sa hanbil, na niečo bol hrdý. Čo všetko som zakrýval, zatajoval! Svoju lásku k mame, svoju nostalgiu – zatajoval som, že sa mi strašne cnie za domovom, že plačem za mamou, že peniaze, ktoré mi dala na utrácanie, som si schovával ako vzácnu pamiatku, že doma hovoríme iným dialektom a niekedy aj po maďarsky…“
Albert Marenčin (1922 – 2019), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Narodil sa v Bystrom nad Topľou. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.
Márnosť
Viliam Klimáček
21.11.202214,90
9788056908013
978-80-569-0801-3
Minulosť už nie je, čím bývala. Dystopický román o roku 1958, kedy Slovensko patrí do Euro-Ázijskej únie a v Novej Bratislave sa začala svetová výstava EXPO 58. Na území Slovenska sa ťaží Márnosť - novo objavený prvok „nihílium“, ktorý v pôde vygenerovali generácie našich predkov a ktorý dal krajine súčasný názov Nihília. Nihílium poháňa ekonomiku Euro-Ázijskej únie, na čele s Ruskou náručou a jej satelitmi – Nihíliou, Královstvím Českým, Republikou Hungur, Svätou stolicou Poľskou, Transylvániou, Južným kútom a Cyríliou. Hlavný hrdina, pätnásťročný syn objaviteľa nihília, sa búri proti absurdnému svetu, v ktorom žije a chce ho zmeniť. Pred čitateľom sa odkrýva groteskné puzzle situácií, spočiatku fragmentárnych, z ktorých sa postupne vynára príbeh o tom, ako naše nedávne dejiny mohli byť ešte šialenejšie, než boli.
Viliam Klimáček (1958), dramatik, básnik, prozaik, režisér, scenárista a herec divadla GUnaGU, autor kníh pre deti a mládež. Narodil sa v Trenčíne, žil na Starej Turej, býva v Bratislave. Vyštudoval medicínu a po deväťročnej praxi zo zdravotníctva odišiel. Založil divadlo GUnaGU, v ktorom režíruje. Píše aj pre iné domáce a zahraničné divadlá, tiež pre rozhlas, televíziu a film. Napísal vyše šesťdesiat divadelných hier, vyšla mu dvadsiatka kníh. Konceptuálne rozprávky Noha k nohe zaradila poľská sekcia IBBY do Kánonu 100 najkrajších detských kníh sveta, román Námestie kozmonautov bol vo finále Anasoft litera 2008, Horúce leto 68 vyšlo v Arabských emirátoch, Francúzsku, Litve a v USA.
Barvinek
Milka Zimková
21.11.202214,90
9788056909515
978-80-569-0951-5
Zbierka postrehov, glos, fejtónov a krátkych próz Milky Zimkovej je ako uvitý modravý barvinkový veniec na Veľkú noc za čias jej mladosti. Reaguje v nich na aktuálnu situáciu, pričom reflektuje vlastné skúsenosti, spomienky, vracia sa do detstva a mladších čias v rodnom kraji, no spracúva aj zážitky v novom domove a z cestovania s divadlom jedného herca. V jej tvorbe nie je nič, čo by neprežila, neprecítila a s čím by sa nestotožnila. Píše po svojom, o svojom, len to, čo vie a čo z duše musí, spontánne a úprimne. Rôzne útvary jej literárnej tvorby majú však jedno spoločné: Hovoria o túžbe, aby deti boli zaopatrené, starkí šťastnejší, ženy obdarenejšie, chlapi súcejší, susedia prívetivejší a globalizovaný svet ľudskejší. Preto má jej tvorba originálnu výpovednú hodnotu, vnútorné vzrušenie a osobitné postavenie v našej literatúre.
Milka Zimková (1951, Okružná) je slovenská prozaička, režisérka, autorka monodrám a herečka, scenáristka. Jej prvú knihu Pásla kone na betóne, ktorá vyšla v roku 1980 sfilmoval režisér Štefan Uher. Svoje literárne diela umiestňuje hlavne do prostredia východoslovenského vidieka, kde vykresľuje osudy žien, ktoré hľadajú životné šťastie. Charakteristickým prvkom jej próz je bohaté používanie východoslovenského nárečia.
Tido J. Gašpar
Ľubo Olach
5.10.202214,90
9788056909607
978-80-569-0960-7
Tido J. Gašpar (1893 – 1972), slovenský novinár, spisovateľ, kultúrny pracovník, dramaturg, verejný činiteľ, ideológ a politik, výrazná postava bratislavskej bohémy. Študoval v Martine, pracoval ako námorník, bol poslancom Snemu Slovenskej krajiny za HSĽS. V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku, v rokoch 1941 – 1945 bol šéfom Úradu propagandy Slovenského štátu. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený na tridsať rokov. Na slobodu sa dostal až v roku 1963 po udelení amnestie. Tido J. Gašpar je zaujímavá, ale kontroverzná postava našej histórie. Má mnoho zásluh o pozdvihnutie slovenského povedomia. Kniha hovorí aj o tom, ako sa stal z obyčajného dedinského chlapca kráľom bratislavských nočných podnikov, šéfom Úradu propagandy Slovenského štátu, ako spojil svoju budúcnosť s fašistickým Nemeckom. Často obedoval a viedol rozhovory s prezidentom Jozefom Tisom. Vo väzení, kde si odpykáva dlhoročný trest, s ním diablov advokát vedie rozhovory o tom, kde urobil chybu, v čom sa mýlil. Jeho tragédia spočívala v tom, že bol až príliš zapálený pre slovenskú vec, samostatný Slovenský štát, pre ktorý bol takpovediac ochotný podpísať aj zmluvu s diablom. Postava advocatus diaboli umožnila autorovi vo fiktívnych dialógoch klásť otázky a hľadať odpovede na zložité rozhodnutia a činy v čase vojnového Slovenského štátu.
Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vyšli mu zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát, Prezidentka a Predseda a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš, Osuský – zabudnutý diplomat a Juriga– kňaz, buditeľ, politik. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.
Pod slnkom Turína
Ivana Dobrakovová
5.10.202214,90
9788056910566
978-80-569-1056-6
Kristína je Slovenka. Po rokoch strávených v Bruseli nasleduje manžela spolu s ich dvoma synmi za prácou do Turína, kde sa chcú usadiť. Tam stretne Olgu, južanku z Otranta, s ktorou sa spriatelí. Ukáže sa však, že stretávanie ich rodín má ničivé následky pre všetkých. Banálny príbeh nevery skrýva netušené riziká a má fatálny dopad na tých, ktorých by chceli pred všetkým zlým ochrániť. Medzi nedokonalými matkami, poznačenými deťmi, prítomnými či neprítomnými mužmi a Turínom, ktorý všetkých uväzňuje vo svojom „válove“, sa zdá, že všetko smeruje ku katastrofe, ktorá však napokon naberie celkom nečakanú podobu. Je naozaj možné uniknúť z miesta, ktoré sa do vás zakvačí svojimi pazúrmi, z miesta, kde ste sa stali niekým, koho ste si nevedeli predstaviť ani v tých najhorších nočných morách?
Ivana Dobrakovová (1982, Bratislava) vydala zbierky poviedok Prvá smrť v rodine (2009), Toxo (2013), Matky a kamionisti (2018) a román Bellevue (2010). Všetky štyri knihy sa dostali do finále literárnej ceny Anasoft Litera, je laureátkou Ceny Európskej únie za literatúru 2019 za knihu Matky a kamionisti. Jej knihy sa v súčasnosti prekladajú do dvanástich jazykov. Pracuje ako prekladateľka, z francúzštiny preložila romány Emmanuela Carrèra a Simone de Beauvoir, z taliančiny Neapolskú ságu od Eleny Ferrante. Žije v Turíne.
Príbeh nekonečných koncov
Matej Rumanovský
4.10.202214,90
9788056909454
978-80-569-0945-4
Kde začína tento príbeh? V hotelovej izbe, v ktorej sa stretnú dvaja neznámi ľudia? V malom byte, kam prichádza Lars za svojou matkou? Alebo v zapľuvanej krčme, v ktorej Boris vábi ďalšiu z jeho, zdanlivo nepodstatných, známostí? Keď si nemôžeme byť istí jeho začiatkom, ako potom môžeme vedieť, kde presne a kedy naozaj skončí? A čo ak nie je o týchto postavách a udalostiach, ale je oveľa viac o bežnom človeku žijúcom svoj život? Mal to byť román o Larsovi, no nakoniec je to román pre Larsa. On sa stáva hlavným pozorovateľom, ale i príčinou všetkých udalostí a myšlienok, ktoré román tvoria a ktoré sa nakoniec zlievajú do jediného obrazu. Román o koncoch a začiatkoch, o začiatkoch a umení, o umení a ľudskom bytí.
Matej Rumanovský (1994) píše poviedky, romány a blogy. Narodil sa v Trenčíne, žije a pracuje striedavo v Bratislave a v Podhradí. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Viaceré poviedky publikoval v literárnom časopise Romboid, debutoval románom Príbeh nekonečných koncov. Je členom umeleckého zoskupenia Cult Creative.
Ľudská totalita
Albert Marenčin
26.5.202212,90
9788056908464
978-80-569-0846-4
V pozostalosti Alberta Marenčina sa našli desiatky zošitov s denníkovými záznamami, myšlienkami, nápadmi a úvahami. Záznamy v jednom z nich sú datované od roku 1996 do roku 2017. Sú to osobné vyznania, postoje a názory na témy, ktoré považoval za najdôležitejšie. Dominujú v ňom témy slobody, rovnosti, básnickej tvorby a tvorby ako takej, racionality a imaginácie. Surrealizmus, ktorý ho v mladosti „zasiahol ako blesk“ vnímal ako oslobodenie ducha. Jeho ľavicovým názorom najviac konvenovala Trockého permanentná revolúcia. Na druhej strane píše, že je konzervatívec, drží sa včerajších názorov, spomína na svoje postoje, skutky i nadšenie, ktoré robili jeho život bohatým a krásnym aj keď vo vtedajších názoroch bolo veľa ilúzií a omylov – no bolo v nich predovšetkým to, čo dokázalo nadchnúť, zapáliť, pozdvihnúť myslenie a city nad pragmatickú všednosť, nad šedivý pragmatizmus a prízemnosť každodenného života.
Albert Marenčin (1922 – 2019), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Narodil sa v Bystrom nad Topľou. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Bol členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.
Sedem židovských problémov
Peter Salner
18.5.202214,90
9788056909805
978-80-569-0980-5
Etnológ Peter Salner sa pokúša definovať problémy židovskej komunity na Slovensku. V siedmich kapitolách prináša odborný (etnologický), ale aj osobný pohľad na problémy súčasnej židovskej kultúry. Zaoberá sa radosťami a problémami etnologického výskumu židovských tém, časom a rozdielmi v jeho vnímaní, dobrovoľnou aj vynútenou migráciou židovskej komunity. Rozsiahly priestor venuje reflexiám na obdobie holokaustu a komunistickej moci. Predmetom jeho výskumu sú osudy synagóg a cintorínov, ktoré ostali opustené po holokauste, premeny židovskej rodiny a sviatkov. V závere sa venuje židovskej identite, vrátane humoru, ktorý tvorí jej neodmysliteľnú súčasť.
PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.
Aby si sa nestratil v našej štvrti
Patrick Modiano
20.4.202212,90
9788056907740
978-80-569-0774-0
Do samotárskeho života Jeana Daragana vstúpia záhadné osoby, ktoré našli jeho adresár. V nenápadnom zošitku je meno, ktoré v ňom vyvolá spomienky na rané detstvo, na ľudí a veci, ktoré sa snažil navždy opustiť. Pamäť, v jej večnom a márnom zápase so zabúdaním, ho zavedie na miesta a do dôb, ktoré ovplyvnili jeho mladosť, do dôb, kedy sa snažil poodhaliť závoj, za ktorým ostali nevyriešené záhady Paríža, Francúzska i jeho vlastného života. Čo sa vlastne stalo naozaj a čo bol iba prelud?
Patrick Modiano Syn židovského obchodníka a Flámky, narodil sa 30. júla 1945 na parížskom predmestí Boulogne-Billancourt. Modianov prvý román, La Place de l’Étoile (1968), mu priniesol trvalú priazeň čitateľov i odborníkov. Odvtedy publikoval tridsať románových próz, ktoré vo Francúzsku patria medzi stálice. Je autorom viacerých filmových scenárov, kníh pre deti a divadelných hier. Patrick Modiano získal mnohé významné ocenenia. Za román Okružné bulváre získal už v roku 1972 Veľkú cenu Francúzskej akadémie. Opakovane však odmietol ponuku stať sa členom tohto „klubu nesmrteľných“. Vyhýba sa médiám a úzkostlivo si stráži súkromie. Román Aby si sa nestratil v našej štvrti vyšiel krátko pred vyhlásením Nobelovej ceny za literatúru pre rok 2014, ktorú získal za „umenie pamäte, vďaka ktorému dokázal sprítomniť aj tie najprchavejšie ľudské osudy a odhaliť svet Okupácie“.
Čertova svadba
Tatiana Jaglová
19.11.202114,90
9788056906361
978-80-569-0636-1
Neistotu v každodennom živote vyvolávajú najmä existenčné problémy, ale aj nedostatok zmysluplnej komunikácie, nestálosť citov, nechuť k zodpovednosti a chaos v hodnotovom systéme. Ľudia zúfalo hľadajú svoje miesto v živote a podvedome cítia, že základné istoty im pomôže nájsť návrat k prírode, k rodinným koreňom. Tento proces je zdĺhavý, vyžaduje si odvahu a neochvejnosť presvedčenia, že človek je harmonickou súčasťou všetkého živého. Pobyt v prírode Čertovice hlavným hrdinom príbehu pomáha zistiť, aké sú najdôležitejšie hodnoty a že pokoj môžu nájsť len sami v sebe.
Tatiana Jaglová, novinárka a spisovateľka, je autorkou piatich kníh, jednej poviedkovej Deň motýľa a štyroch románov Znamenie ohňa, Šialený nápad, Strach zo zrkadla a Medúza na prvom poschodí, za ktorý získala Cenu Ladislava Ťažkého. Je autorkou niekoľkých televíznych scenárov a dvoch krátkych filmov z oblasti vedy. Vo svojich knihách sa zaoberá najmä životmi súčasných žien, ktoré sa nevedia vysporiadať s problémami v práci a rodine, hľadajú náhradné riešenia, často až absurdné. Autorka uvažuje nad hodnotami súčasnej spoločnosti a rodiny, jej morálkou a pretvárkami, ktoré vedú k citovému narušeniu a problémom nájsť správnu životnú cestu.
Bratislava – história, osobnosti, pamiatky
Viera Obuchová
5.12.202419,90
9788056912768
978-80-569-1276-8
Vily nad bratislavským starým mestom
Tomáš Berka, Ján M. Bahna
20.11.202499,90
9788056910467
978-80-569-1046-7
Kniha o architektúre a životnom štýle vo vilovej časti Bratislavy obsahuje takmer 700 vilových domov na Hradnom vrchu, na Slavíne, na Kalvárii a v priľahlom Horskom parku, ale aj v širšom okolí centra mesta. Autori v krátkych historických exkurzoch zachytávajú ich podobu od stredoveku, keď tam ešte boli vinohrady, poľovné revíry a pastviny, neskôr výletné reštaurácie a hostince. Tieto lokality sa postupne menili na obytné štvrte lepšie situovaných Bratislavčanov – od letných sídiel talianskeho typu v polovici 19. storočia cez nemecko-maďarskú romantizujúcu a eklektickú zástavbu v okolí Palisád na prelome 19. a 20. storočia až po stavebný rozmach za prvej Československej republiky a súčasnú modernú vilovú architektúru. Čitateľ sa zoznámi s najvýznamnejšími projektantmi a staviteľmi, ale aj s pôvodnými i neskoršími majiteľmi a obyvateľmi týchto neraz výnimočných architektonických objektov dotvárajúcich dnešnú siluetu Bratislavy.
Tomáš Berka (1947, Bratislava), po štúdiu architektúry na SVŠT vyštudoval scénografiu na VŠMU v Bratislave. Pre divadlá a televízie vytvoril vyše stopäťdesiat scén a viac ako sto divadelných a kultúrnych plagátov. Vystavoval vo viacerých európskych krajinách a v Japonsku. V roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadriennale. Vytvoril dekorácie k tridsiatim filmom, spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. Je spoluautorom slovenského pavilónu na Expo 2000 v Hannoveri. Založil skupiny Modus, Ex We Five a v roku 1972 s Ferom Griglákom Fermatu, s ktorou nahral sedem albumov a tridsať scénických kompozícií. Vydal autobiografickú knihu Blumentálske blues a s Fedorom Frešom knihu Rocková Bratislava. V súčasnosti sa venuje filmovej architektúre.
Ján M. Bahna (1944, Pukanec – 2024, Bratislava), architekt, profesor architektonickej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vyštudoval architektúru na SVŠT a VŠVU v Bratislave. Bol organizátorom stretnutí stredoeurópskych architektov v Spišskej Kapitule a na Starých Splavoch v rokoch 1984 - 89. Po roku 1990 založil AA Ateliér Architektúry. Bol prezidentom Spolku architektov Slovenska. Je nositeľom Ceny Dušana Jurkoviča za Centrálu VÚB a Ceny J. Satinského za prínos k rekonštrukciám Bratislavy. Realizoval viaceré vily nad Bratislavou. Žil v Horskom parku. Jeho Vila Linea na Novosvetskej ulici bola publikovaná vo Svetovom atlase architektúry Phaidon a nominovaná na Cenu EU. Zaoberal sa kultúrnym kontextom mesta a krajiny.
Spomienka na Skalicu
Gyula Juhász
27.9.202416,90
9788056912775
978-80-569-1277-5
Významný básnik maďarskej moderny Gyula Juhász (1883 – 1937) bol gymnaziálny profesor maďarčiny a latinčiny. Jeho tretie profesorské pôsobisko bolo štátne maďarské vyššie gymnázium v Skalici (1911 – 1913). Do bývalého slobodného kráľovského mesta pricestoval s pocitom opätovného vyhnanca na končiny Uhorska. Postupne si však osvojil nezvyčajnú spoločenskú a kultúrnu atmosféru Skalice a Skaličanov. Dokumentuje to nielen 108 básní, ktoré napísal v Skalici, ale aj prozaické a publicistické texty. Pre básnika a literáta s labilnou psychikou sú to nezvratné symbolické návraty a pre maďarsko-slovenské literárne a kultúrne vzťahy nesporné hodnoty z obdobia tesne pred zánikom a po zániku Uhorska.
Bratislavský hrad za Márie Terézie
Mária Pötzl-Malíková
31.8.202415,90
9788056900864
978-80-569-0086-4
Bratislavský Hrad bol dôležitou pevnosťou, príležitostnou rezidenciou uhorských kráľov, sídlom významných úradov. Za panovania Márie Terézie (1740-1780) jeho význam vyvrcholil. Potom nasledoval rýchly úpadok, hrad stratil pôvodné historické funkcie, až zostal po požiari v roku 1811 vyše 150 rokov chátrajúcou ruinou.V tereziánskom období boli interiéry Hradu nákladne prestavané a zariadené. Vznikla tu skvostná rezidencia pre uhorský miestodržiteľský pár - knieža Alberta Sasko-Tešínskeho a jeho manželku arcikňažnú Máriu Kristínu, dcéru Márie Terézie. Mária Terézia a Jozef II. tu mali tiež svoje miestnosti. Hrad bol 15 rokov panovníckym sídlom.
Prof. PhDr. Mária Pötzl-Malíková, DrSc. sa narodila v roku 1935 v Kraľovanoch, vyrástla v Bratislave. Študovala dejiny umenia a dejepis v Bratislave a Prahe, promovala v Brne. Do roku 1969 pracovala v SAV v Bratislave, potom tri roky na Viedenskej univerzite. V rokoch 1991 až 2002 pôsobila opäť v Bratislave, na SAV a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Je autorkou monografií o F. X. Messerschmidtovi, ktoré vyšli v rokoch 1982 a 2015 vo Viedni. Žije v Mníchove a vo Viedni.
F. X. Messerschmidt a záhada jeho charakterových hláv
Mária Pötzl-Malíková
31.8.202414,90
9788056912805
978-80-569-1280-5
O máloktorom stredoeurópskom sochárovi 18. storočia sa nám zachovalo toľko správ ako o F. X. Messerschmidtovi (1736 – 1783). Napriek tomu jeho postava, opradená tajuplnými historkami a často protirečivými súdmi, zostáva stále záhadná. Jeho život je úzko spätý so zvláštnymi hlavami, známymi ako „charakterové hlavy“. Práci na týchto hlavách, ktoré si nikto neobjednal, venoval v posledných rokoch života väčšinu svojho času. Je to jedinečná, v dejinách sochárstva neopakovateľná séria, ktorá založila Messerschmidtovu slávu a zatlačila do úzadia celú jeho ostatnú tvorbu. Provokovala k tým najrozličnejším výkladom. Čo vlastne majú tieto hlavy s grimasami vyjadriť? Sú ozvenou na snahy osvietencov pochopiť ľudskú individualitu? Alebo sú prejavom kritického postoja umelca k spoločnosti, ktorej sa vysmieva? Odzrkadľujú ich skrivené črty hysterické stavy pacientov módneho doktora a hypnotizéra F. A. Mesmera? Alebo boli tieto hlavy nástrojom v rukách psychózou postihnutého umelca pri jeho boji o zachovanie životnej rovnováhy? Ponúkajú sa mnohé vysvetlenia, odborníci sa dodnes snažia o jednoznačnú, všeobecne prijateľnú odpoveď. Posledná kapitola Messerschmidtovho života sa odohrala v Bratislave a tu leží aj pochovaný. Po tom, čo počiatočné úspechy vo Viedni vystriedalo neporozumenie a neúspech, našiel nové útočisko vo vtedy kvitnúcom hlavnom meste Uhorska. Bol opäť uznávaným umelcom a vytvoril tu aj väčšinu svojich „charakterových hláv“. Ešte počas života sa stal legendárnou postavou. Ako čudesný prelud žije v povedomí bratislavčanov dodnes.
Prof. PhDr. Mária Pötzl-Malíková, DrSc. sa narodila v roku 1935 v Kraľovanoch, vyrástla v Bratislave. Študovala dejiny umenia a dejepis v Bratislave a Prahe, promovala v Brne. Do roku 1969 pracovala v SAV v Bratislave, potom tri roky na Viedenskej univerzite. V rokoch 1991 až 2002 pôsobila opäť v Bratislave, na SAV a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Je autorkou monografií o F. X. Messerschmidtovi, ktoré vyšli v rokoch 1982 a 2015 vo Viedni. Žije v Mníchove a vo Viedni.
Zuckermandel mojej mladosti
Walter Malaschitz
31.8.202414,90
9788056912812
978-80-569-1281-2
Walter Malaschitz vyrastal na Zuckermandli pod ruinami Hradu, na divom, neregulovanom brehu Dunaja. Táto romantická časť Bratislavy zanechala v jeho chlapčenskej duši nezmazateľné stopy, keď sa po rokoch rozpamätáva na ľudské osudy, na domy a ulice, ktoré čas dávno zniesol zo sveta. Jeho prekvapujúco presné svedectvo, jeho presvedčivo podané osobné dejiny sa stávajú súčasťou dejín generácie, spoločnosti, krajiny, súčasťou histórie, ktorá sa prehnala mestom na Dunaji.
Z Prešporka do Bratislavy
Daniel Luther
31.7.202414,90
9788056912690
978-80-569-1269-0
Bratislava v medzivojnových rokoch mala povesť tolerantného mesta. Veď kto by v rozhádanej republike neobdivoval viechy, kde Nemci s Čechmi a Slováci s Maďarmi popíjali svoje vínko v dobrej zhode. Alebo korzo, ktoré bolo spoločné. V uliciach zneli všetky jazyky mesta, plynul tu každodenný život, slávilo sa i oddychovalo. Nedele venovali Prešporáci i noví Bratislavčania prechádzkam, aj v širokom okolí. Mesto ponúkalo všelijaké vône a zaujímavosti, ku ktorým patrili bizarné postavičky ulice. Takáto pohoda sa však nezrodila spolu s republikou. Z nepokojného Pressburgu – Požone – Prešporka do pokojnej Bratislavy viedla spletitá cesta.
Daniel Luther (1950, Bratislava) je vedecký pracovník Ústavu etnológie SAV. Vo svojich výskumných prácach sa zameriava na vývin mestského spoločenstva Bratislavy v 20. storočí, súčasné transformačné procesy a sociálnu a kultúrnu diverzitu mesta.
Prechádzka starým Prešporkom
Karl Benyovszky
31.7.202414,90
9788056912683
978-80-569-1268-3
Prechádzka starým Prešporkom začína vnútri dnes už zbúraných hradieb okružnou cestou popri baštách a mestských bránach. Poskytuje čitateľovi množstvo zaujímavých informácií a príbehov o ľuďoch, uliciach, domoch a palácoch. Prechádzka pokračuje okolo hradieb po mestskej promenáde a končí sa v niekdajších malebných predmestiach Bratislavy Schöndorf, Széplak, Zuckermandel, Dunajské predmestie. „Dnešná Bratislava je od roku 1919 opäť hlavným mestom. Jej vonkajší obraz sa odvtedy podstatne zmenil. Starobylé mizne, moderné honosné budovy rastú ako huby po daždi. Prudký rozvoj mesta ničí staré spomienky a tradície. Bol by som rád, keby táto skromná práca pomohla upevniť v starých i mladých obyvateľoch aj všetkých priateľoch historického mesta lásku k rodnej hrude, na ktorej žijú, a uchovať im v pamäti pekný starý Prešporok.“ Karl Benyovszky, 1937
Karl Benyovszky sa narodil 4. júla 1886 v centre Prešporka, na nároží terajšieho Hviezdoslavovho námestia a Mostovej ulice. Benyovszky, syn policajného úradníka, prežil v dome s výhľadom na Mestské divadlo a kostolík kláštora Notre Dame celé detstvo. Navštevoval maďarské školy, ale nemčinu stále považoval za svoj materinský jazyk. Po I. svetovej vojne ho v Budapešti odsúdili za protimonarchistické názory. Roku 1924 sa vrátil do Bratislavy, kde žil až do roku 1945. Pôsobil v redakcii Pressburger Zeitung, neskôr v Grenzbote. Intenzívne sa zaoberal históriou mesta, napísal knihu o dejinách mestského divadla, rozsiahle dielo o živote J. N. Hummela. Po slovensky vyšli jeho knihy Prechádzka starým Prešporkom, Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Obrázky z prešporského geta, Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Považie – hrady, zámky, povesti. Po násilnom vysťahovaní Nemcov z Československa žil v Rakúsku, kde 6. januára 1962 zomrel.
Spomienky staropetržalčana
Jaroslav Gustafik
25.6.202414,90
9788056912638
978-80-569-1263-8
História Petržalky, legendy, spomienky, najmä tie od polovice 20. storočia, ktoré sa prelínajú so životom autora – dnešného Staropetržalčana. S nostalgiou a láskou spomína na Petržalku svojho detstva a mladosti, na ulice, obchody, ovocné sady, športoviská, výletné a rekreačné miesta, školy, kultúrne pamätihodnosti a každodenný život v tejto svojráznej časti dnešnej Bratislavy, ktorá v uplynulých desaťročiach viackrát menila štátnu príslušnosť a menili sa aj jej obyvatelia.
Slobodomurárske lóže
Katarína Hradská
25.6.202414,90
9788056912638
978-80-569-1263-8
Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia bol Prešporok a neskôr Bratislava vďaka liberálnej klíme miestom stretávania rakúskych, maďarských a slovenských slobodomurárskych lóží. Schádzali sa v chýrnych reštauráciach hotela National, Savoy, Lerchner a ďalších, neskôr v slobodomurárskych domoch.O čom bratia slobodomurári rokovali? Kto to boli a aký mali vplyv na vtedajšie dianie? Veď mená ako Riegele, Hummel, Kozics, Liszt, Kempelen, Štefánik, Šrobár, Karvaš sú dodnes súčasťou našich kultúrnych a politických dejín.O slobodomurároch dodnes kolujú legendy a mýty. V čase najväčšieho rozmachu vytvorili a zanechali po sebe desiatky pamätníkov, prispievali na charitu, mali vplyv v politike a na dianie v meste.V roku 1938 boli slobodomurárske lóže na Slovensku zlikvidované. Skončila sa jedna éra málo známych dejín Bratislavy opradených tajomstvom.
Rozprávky a povesti zo starej Bratislavy
Igor Janota
25.6.202414,90
9788056912621
978-80-569-1262-1
Kniha rozprávok a povestí z autorovej milovanej Bratislavy. Známe i menej známe príbehy o ľuďoch, miestach a zákutiach starej Bratislavy od najstarších čias po súčasnosť sú prerozprávané neopakovateľným štýlom.
Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej, bol synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. Podobne ako jeho otca zaujímala história, aj preňho sa dejiny, predovšetkým dejiny Bratislavy, stali celoživotnou témou. Publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy. Písal rozprávky pre deti. Mnohé z jeho textov o histórii mesta vyšli knižne: Bratislavské rarity, Slávni ľudia v Bratislave, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Rozprávky a povesti z Bratislavy, Príbehy bratislavských fontán a studní a ďalšie.
Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave
Igor Janota
25.6.202414,90
9788056912614
978-80-569-1261-4
Autor popisuje rehoľné spoločenstvá od príchodu na naše územie, ich násilnú likvidáciu počas barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 a návrat niektorých z nich po roku 1989. Počas stáročí rehole plnili svoje náboženské poslanie, vykonávali rozsiahlu humanitárnu, zdravotnícku ale aj národno-osvetovú činnosť. Popri predstavení tých najznámejších: františkánov, saleziánov, benediktínov, jezuitov, kapucínov, antonitov, cisterciánov, dominikánov, milosrdných bratov, trinitárov, uršulínok a klarisiek zaznamenáva aj činnosť menej známych reholí, akými boli krížovníci, lazaristi, kanonistky sv. Augustína rehole Notre Dame, milosrdné sestry. Ich poslaním bolo predovšetkým poskytovať milosrdenstvo, pomáhať v utrpení a podporovať chudobných. Kniha je doplnená aj o históriu sakrálnych stavieb a najznámejších kláštorov na území Bratislavy s množstvom unikátnych dobových fotografií.
Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej, bol synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. Podobne ako jeho otca zaujímala história, aj preňho sa dejiny, predovšetkým dejiny Bratislavy, stali celoživotnou témou. Publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy. Písal rozprávky pre deti. Mnohé z jeho textov o histórii mesta vyšli knižne: Bratislavské rarity, Oprášené historky zo starej Bratislavy, Slávni ľudia v Bratislave, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Rozprávky a povesti z Bratislavy, Príbehy bratislavských fontán a studní a ďalšie.
Legendy a mýty zo starej Bratislavy
Igor Janota
25.6.202414,90
9788056912607
978-80-569-1260-7
Autor opisuje udalosti, ktoré sa odohrali v prostredí starej Bratislavy. Spomína arkier starej radnice, hradného ducha, Ganymédovu fontánu, chodbu pod Dunajom, strieborného orla, svetlo v starej synagóge, vodníka z Prievozu, strašidlá zo Zelenej ulice, hadiu jaskyňu, devínsku hradnú pani, bezhlavého drábika, alchymistu, krvavú studničku, bratislavského Floriána, poklad bezhlavého mnícha a ďalšie miesta, udalosti a postavy. V legendách a mýtoch ožívajú zákutia starej Bratislavy.
Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej, bol synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. Podobne ako jeho otca ho zaujímala história, aj preňho sa dejiny, predovšetkým dejiny Bratislavy, stali celoživotnou témou. Publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy. Písal rozprávky pre deti. Mnohé z jeho textov o histórii mesta vyšli knižne: Bratislavské rarity, Oprášené historky zo starej Bratislavy, Slávni ľudia v Bratislave, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Rozprávky a povesti z Bratislavy, Príbehy bratislavských fontán a studní a ďalšie.
Heraldické pamiatky Bratislavy
Jana Oršulová
25.6.202414,90
9788056912591
978-80-569-1259-1
Pri prechádzke ulicami Starého mesta si na priečeliach budov môžeme všimnúť množstvo heraldických pamiatok. Od 13. storočia erby a heraldické znaky dotvárali vzhľad cirkevnej a svetskej architektúry, ale nachádzame ich aj na plastikách, pomníkoch, fontánach, epitafoch či vitrážach v kostoloch. Erby šľachticov, svetských a cirkevných hodnostárov, štátne symboly, stoličné a mestské erby, znaky cechov a reholí identifikovali svojich nositeľov. Sú nielen šperkami dobovej architektúry, ale aj cenným historickým prameňom pri datovaní objektov, prestavby či zmeny majiteľov.
PhDr. JANA ORŠULOVÁ (1956) absolvovala štúdium archívnictva a pomocných vied historických na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Zápas o Bratislavský hrad
Alfred Piffl
25.6.202414,90
9788056912584
978-80-569-1258-4
Zápas o Bratislavský hrad je autentický dokument o zápase s mocou, ktorý v päťdesiatych rokoch vyústil do zatknutia a uväznenia Alfreda Piffla. Denník 1948 – 1972 zachytáva obdobie, keď Alfred Piffl pracoval na plánoch obnovy a rekonštrukcie Bratislavského hradu, podieľal sa na rekonštrukcii hradu Devín, viedol archeologické vykopávky, robil výskum bratislavského Podhradia, rímskych nálezov v Stupave a v Gerulate. Kniha obsahuje okolo 200 autorových kresieb, litografií a fotografií.
Alfred Piffl (13. júna 1907, Kerhatice nad Orlicí – 26. júna 1972, Bratislava), absolvent ČVUT v Prahe, v tridsiatych rokoch pracoval u Baťu, neskôr ako architekt. Po vojne sa stal profesorom a prvým dekanom na katedre dejín architektúry na SVŠT v Bratislave, kde pôsobil desať rokov. Od roku 1953 sa venoval rekonštrukcii Bratislavského hradu. V roku 1957 bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na dva roky väzenia. V šesťdesiatych rokoch viedol archeologické vykopávky v Bratislave a okolí. Zomrel náhle uprostred práce v roku 1972. Je autorom vyše tisíc obrazov, kresieb a litografií.
Slobodomurárske lóže v Bratislave
Katarína Hradská
25.6.202414,90
9788056911389
978-80-569-1138-9
Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia bola Bratislava vďaka liberálnej klíme miestom stretávania rakúskych, maďarských a slovenských slobodomurárskych lóží. Schádzali sa v chýrnych reštauráciach hotela National, Savoy, Lerchner a ďalších, neskôr v slobodomurárskych domoch. O čom bratia slobodomurári rokovali? Kto to boli a aký mali vplyv na vtedajšie dianie? Mená ako Rigele, Hummel, Kozics, Liszt, Kempelen, Štefánik, Šrobár, Karvaš sú dodnes súčasťou našich kultúrnych a politických dejín. O slobodomurároch dodnes kolujú legendy a mýty. V čase najväčšieho rozmachu vytvorili a zanechali po sebe desiatky pamätníkov, prispievali na charitu, mali vplyv v politike a na dianie v meste. V roku 1938 boli slobodomurárske lóže na Slovensku zlikvidované. Skončila sa jedna éra málo známych dejín Bratislavy opradených tajomstvom.
Katarína Mešková Hradská (1956) pracuje v Historickom ústave SAV, zaoberá sa novšími dejinami Slovenska v stredoeurópskom kontexte. Je autorkou viacerých publikácií a štúdií z obdobia slovenského štátu.
Spišské remeslá a cechy od polovice 17. storočia do roku 1872
Miriam Lengová
20.3.202416,90
9788056905739
978-80-569-0573-9
Piateho novembra 1772 spišské mestá pripíjali na zdravie cisárovi Jozefovi II. a Márii Terézii, arcivojvodkyni rakúskej a kráľovnej uhorskej a českej. Veselie sprevádzalo ukončenie 360 rokov trvajúceho zálohu časti spišského regiónu. Osemnáste storočie však pre Spiš a jeho obyvateľov nezačalo radostne. Spamätať sa museli zo spúšte, ktorú v krajine zanechali sto rokov trvajúce vojny. Po rokoch hojnosti prišli roky odriekania. Boje medzi vojskami protihabsbursky orientovanej uhorskej šľachty, osmanskými plukmi a cisárskou armádou ako aj násilná rekatolizácia významne zasiahlli do politického, náboženského a hospodárskeho vývoja spišského regiónu. Mier, ktorý v roku 1711 ukončil boje, prišiel v pravý čas. Spišské mestá rozkvitli, znova sa v nich rozprúdili remeslá a obchod, pôsobili v nich významní obchodníci, remeselníci a umelci európskeho formátu – zlatník Ján Siláši, sochár Ján Brokoff či maliari romantizmu Ján Czauczik a Ján Rombauer, dvorný maliar cára Alexandra I.
PhDr. Miriam Lengová, M. A., pôsobí ako vedecký pracovník, historik a odborný poradca archivár v nadnárodnej spoločnosti v oblasti elektroniky a zdravotnej techniky. Absolvovala odbor história – nemecký jazyk a literatúra na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a archívnu vedu na Universiteit van Amsterdam v Holandsku. Publikovala niekoľko vedeckých štúdií a článkov vo vedeckých periodikách na Slovensku aj v Holandsku v oblasti histórie (najmä dejiny remesiel a cechov) a archivistiky. Je autorkou kníh Kežmarskí remeselníci, Remeslá, cechy a obchod na Spiši do polovice 17. storočia a spoluautorkou knihy Philips: familie van ondernemers.
Šľachtický rod Stummer na Slovensku do roku 1945
Ernst Haupt-Stummer
17.5.202314,90
9788056910795
978-80-569-1079-5
Ernst Haupt-Stummer – maliar, sochár, hudobník a spisovateľ, pochádza z významnej aristokratickej rodiny bývalých moravsko-rakúskych veľkopriemyselníkov a veľkostatkárov. Narodil sa v roku 1933 v kaštieli v Tovarníkoch pri Topoľčanoch, kde prežil svoje detstvo. Jeho predkovia získali bohatstvo a prestíž obchodovaním so soľou, neskôr s cukrom a progresívnym hospodárením na vlastných a prenajatých veľkostatkoch. Široko rozvetvená rodina žila na Slovensku na šiestich panstvách. Na konci druhej svetovej vojny museli emigrovať do Rakúska, opustiť milovaný domov na Slovensku, kde im skonfiškovali majetok. Ernst Haupt-Stummer vyštudoval scénografiu na vysokej škole výtvarných umení vo Viedni, pokračoval v štúdiu obchodu a ekonomiky v Mníchove. V roku 1958 založil vo Viedni reklamnú agentúru. Po zavŕšení úspešnej kariéry sa stal podporovateľom mladých umeleckých talentov z rôznych kútov Európy. V knihe spomína na svoje detstvo v kaštieli v Tovarníkoch a v obľúbenom letovisku na Kulháni. Opisuje život a pomery na panstve tak, ako ich vnímal v čase dospievania. Vďaka jeho spomienkam sa prenesieme do obdobia 30. rokov 20. storočia, dozvieme sa o detstve aristokrata, o jeho názoroch na okolitý svet, o jeho pocitoch a vzťahu k najbližším príbuzným a k služobníctvu. Spomína na výlety a prvé poľovačky, na pestúnku, guvernantky či obľúbeného kuchára. Opisuje návštevy a stretnutia s priateľmi na panstve, obdobie vojnovej okupácie až po dramatický útek celej rodiny do Rakúska v roku 1945.
Petržalka – Engerau – Ligetfalu
Ján Čomaj
16.3.202314,90
9788056910986
978-80-569-1098-6
Petržalka leží na území troch osád na pravom brehu Dunaja. Kedysi najväčšia dedina v Československu, dnes jedno z najväčších panelákových sídlisk v strednej Európe. Autor popisuje históriu Petržalky od počiatkov osídlenia, cez rímske obdobie, príchod Slovanov a Pečenehov, etnický a sídelný vývoj v rámci Uhorska, odpor Budapešti odovzdať územie Československu v r. 1918, anexiu Nemeckou ríšou až po pripojenie Petržalky k Československu. Medzi historické pramene vsúva spomienky starých Petržalčanov a ilustruje dobovými fotografiami ľudí, domov, ulíc, obchodov, manufaktúr, tovární, ihrísk, kúpaliska Lido, parku, kaviarní, lodeníc, lunaparkov, bálov, kasární a uličiek totálnej biedy.
Ján Čomaj (1935 – 2020), absolvent štúdia novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, patril v šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia k uznávaným reportérom mládežníckeho denníka Smena. Jeho knižný debut Počmáraný život bol učebnicou umeleckej reportáže. Ani reportérske umenie nezachránilo Čomaja pred nastupujúcimi normalizátormi: musel odísť zo Smeny aj z literatúry. K novinárskej práci sa vrátil až po novembri 1989. V knihe Veľký biliardový stôl predstavil výber zo svojej reportérskej tvorby zo 60. rokov a naplno sa začal venovať žánru literatúry faktu. Vytvoril viac ako dve desiatky príťažlivých knižných portrétov známych historických, umeleckých a popredných hereckých osobností. Temným stránkam našej histórie sa venoval v knihách Súboje s prekliatím či Zločin po slovensky. Tvoril do posledných dní a knihu pamätí Hovorí očitý svedok dokončil krátko pred smrťou.
Lichtenfeld
Peter Chorvát
16.3.202314,90
9788056909546
978-80-569-0954-6
Populárne izraelské bojové umenie krav maga je úzko spojené s Bratislavou. Už začiatkom 20. storočia sa v starom Prešporku usadil Samuel Lichtenfeld – estrádny umelec, univerzálny športový tréner a v neposlednom rade veľký propagátor systému sebaobrany džiu-džicu. Od roku 1908 svoje vedomosti a schopnosti naplno zúročil pri práci v mestskej polícii ako detektív. V boji so zákerným zločinom pokračoval aj po vzniku Československej republiky na poste obvodného inšpektora štátnej polície. K športu viedol aj svojich synov. Mladší Imrich tak aj vďaka rodinnému zázemiu mohol vyniknúť v zápasení a boxe. Bol to práve on, ktorý v konfrontácii s holokaustom na Slovensku posunul úroveň svojho športového pôsobenia do iných sfér – tam, kde bežného občana čaká boj na ulici, tam, kde niet rozhodcu, ktorý by zvážil, kto je víťazom, tam, kde ide o život. Ešte predtým však mladý „Imi“ Lichtenfeld absolvoval nejeden zápasnícky súboj vo farbách klubov ŠK Makkabea či AFK Waldes Praha. Slúžil v československej armáde doma i na Blízkom východe, kam sa dostal po strastiplnom putovaní na riečnom remorkéri Pentcho, po stroskotaní a zázračnej záchrane.
Mgr. Peter Chorvát, PhD. (1977, Banská Bystrica). Od roku 2003 žije v Bratislave. Pracuje vo Vojenskom historickom ústave, kde sa špecializuje na vojenské dejiny Slovenska v rokoch 1867 – 1939. Je autorom troch monografií a dvoch edícií dokumentov. Dejinami bojového umenia krav maga sa zaoberá od roku 2017 a rekreačne trénuje v Krav maga academy. Je ženatý, má dve dcéry.
Bratislavský hrad a Podhradie
Lajos Kemény
16.3.202314,90
9788056910955
978-80-569-1095-5
Zaujímavé detaily z archívov o Hrade v jeho starej podobe i stáročných premenách. Autor nás zavedie do komnát so vzácnymi umeleckými dielami a rozpráva o živote obyvateľov Hradu. Oživí kráľovské návštevy, zásnuby, svadby, veľkolepé slávnosti na počesť hradného panstva. Nazrieme do podzemných žalárov, kde trpeli účastníci protihabsburského boja za slobodu. Prejdeme sa po malebnom Podhradí s domami bohatých mešťanov, nazrieme do šľachtických kúrií a obydlí patricijských rodín. Sme svedkami obliehania mesta, ničivých požiarov, ktoré spustošili mnoho domov, ale aj hrdý prešporský Hrad.
Bratislavské rarity
Igor Janota
16.3.202314,90
9788056905067
978-80-569-0506-7
Kniha Bratislavské rarity prekvapí aj dobrého znalca. Koľko unikátov skrýva naše mesto a jeho najbližšie okolie. O to vzácnejšia bude pre tých, ktorí mesto len spoznávajú. Čitateľ sa dozvie množstvo zaujímavostí o korune na veži Dómu, o vzácnych gobelínoch v Primaciálnom paláci, o stáročnej tradícii vežových koncertov. Spolu s autorom nazrieme do prešporských dvorov, ktoré ukrývajú pozoruhodné tajomstvá, navštívime slávne prešporské hostince a hotely. Dozvieme sa, ako sa riadila doprava na Dunaji, ako bolo ešte donedávna osvetlené mesto, že v Bratislave máme dodnes najužší dom aj najmenší šľachtický palác v Európe. V knihe sa hovorí aj o prešporských a bratislavských mostoch, o veľkých prírodných katastrofách, ktoré postihli mesto, o vodných mlynoch a železnici, o katoch a bosorkách, o balónoch a vzducholodiach nad mestom, o tom, čo skrývajú priečelia domov a palácov, kam sa chodili Bratislavčania kúpať, ako sa cestovalo električkou do Viedne, prečo má Bratislava prívlastok mesto mieru a ako vôbec dostala Bratislava svoje meno.
Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej. Je synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. V rokoch 1964 – 1983 pracoval ako vedecký tajomník Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva. V časopisoch a novinách publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy, písal rozprávky pre deti. História Bratislavy je jeho celoživotnou témou.
Vily okolo Horského parku
Tomáš Berka, Ján M. Bahna
7.4.202229,90
9788081146954
978-80-8114-695-4
Sprievodca na potulkách po atraktívnej vilovej štvrti na bratislavskej Kalvárii a susediacom Horskom parku. Nájdeme tu najvýznamnejšie vily z najstaršieho romantického obdobia, ale aj z neskorších medzivojnových čias a najnovšie vily súčasnosti. Autori objavujú nové informácie a fotografie o významných vilách, ich obyvateľoch a majiteľoch a o zaujímavej histórii tejto lokality. Vily okolo Horského parku, Vily nad Hradom a Vily na Slavíne tvoria trilógiu sprievodcov po bratislavských vilách ako doplnok k úspešnej monografii Vily nad Bratislavou.
Tomáš Berka (1947, Bratislava) filmový a scénický architekt. Po počiatočnom štúdiu architektúry vyštudoval scénografiu na VŠMU v Bratislave. Pre divadlá a televízie vytvoril okolo stopäťdesiat scén a vyše sto divadelných a kultúrnych plagátov. Svoju výtvarnú tvorbu vystavoval v Európe a v Japonsku. V roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadrienále. Vytvoril dekorácie k viac ako štyridsiatim filmom a spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. Je spoluautorom slovenských pavilónov na Expo 2000 v Hanoveri a na Expo 2015 v Miláne. Ako hráč na klávesy bol pri zrode skupiny Modus, v roku 1969 založil skupinu Ex We Five a v roku 1971 s Ferom Griglákom Fermatu, s ktorou nahral sedem autorských albumov. Je držiteľom Ceny Literárneho fondu za knihu Rocková Bratislava a Ceny Júliusa Satinského za kultúrny prínos hlavnému mestu. Na knižnom veľtrhu vo Frankfurte v roku 2019 dostal cenu za najlepšie ilustrovanú knihu o filme (Veľká ilúzia). Za scénografiu do filmu Amnestie získal cenu Slnko v sieti (2020). Vyšli mu knihy Blumentálske blues (2010), René (2017), kniha o filmovej architektúre Veľká ilúzia (2019), monografia o divadelnom plagáte, scénografii a výstavách Plagáty a iné veci (2021), s Fedorom Frešom Rocková Bratislava (2013), s J. M. Bahnom Vily nad Bratislavou (2013), Vily nad Hradom (2016), Vily na Slavíne (2019). Žije a tvorí v Bratislave. Ján Milo Bahna (1944, Pukanec – 2024, Bratislava), architekt, profesor na VŠVU. Architektúru vyštudoval v roku 1967 na SVŠT a v roku 1970 na VŠVU. Realizoval okolo 90 významných objektov a interiérov. Pracoval v ŠPÚO u architekta Matušíka a profesora Vilhana. Tu vznikli významné obchodné stavby, interiéry bánk, interiér bratislavského letiska a vládny salónik. Udržiaval kontakt s európskymi a českými architektami. Spoluorganizoval stretnutia stredoeurópskych architektov v Spišskej Kapitule a Starých Splavoch. Po roku 1990 založil AA Ateliér architektúry. Bol na zakladajúcom zjazde Obce architektů a na zakladajúcom zjazde Spolku architektov Slovenska. Jeho ateliér spracoval významné projekty bánk a obchodných stavieb, Dom odievania a rekonštrukciu OD Dunaj. Jeho banky v Žiline i Čadci patria ku klenotom našej architektúry. Postavil dva evanjelické kostoly, Evanjelickú bohosloveckú fakultu a budovu VŠVU. Jeho rekonštrukcia komplexu Univerzitnej knižnice a rekonštrukcia synagógy v Leviciach sú dokladom citlivej práce v historickom prostredí. V rokoch 2008-2014 bol viceprezidentom a prezidentom Spolku architektov Slovenska. Vystavuje vo Viedni, Zürichu a v Mníchove. V roku 2014 získal Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. Je laureát Jurkovičovej ceny za OD Ružinov a VÚB banku, Satinského ceny Čučoriedka, Ceny primátora Bratislavy, Stavby roka, Ceny Arch a Ceny predsedu Národnej rady. Jeho Vilu Lineu zaradili do Svetového atlasu architektúry Phaidon. Kriticky sa vyjadruje k súčasnej aj plánovanej architektúre Bratislavy.
Považie
Karl Benyovszky
23.2.202212,90
9788056909713
978-80-569-0971-3
Cudzincovi, ktorý na svojich cestách čo len nakrátko zavíta na Slovensko, treba vrelo odporúčať návštevu malebného Považia: možno ho porovnať s romantickým Porýním a s hojne navštevovanou, obľúbenou oblasťou Wachau, no počtom zámkov a zrúcanín s tridsiatimi hradmi, pevnosťami, kaštieľmi a starými kláštormi je Považie podstatne bohatšie. Ak si ho chceme pozrieť, nemôžeme využiť plavbu loďou, musíme sa uspokojiť so železnicou, lebo rieka pre plytčiny, nebezpečné ohyby a častý nedostatok vody je nesplavná. Ale práve cesta vlakom poskytuje návštevníkovi mimoriadne čaro, umožní mu nielen pokochať sa pohľadom na túto perlu Slovenska, ale aj pobudnúť v prekrásnych Tatrách. Na starých pohľadniciach, fotografiách a rytinách vynárajú sa pri čítaní mestá a mestečká, zámky a hrady opradené povesťami, a Benyovszky, vynikajúci sprievodca, nás upriamuje na zaujímavosti, ktoré by sme si sami sotva všimli. Takto nám cesta hore Považím príjemne plynie a ani sa nenazdáme prejdeme z Bratislavy až k sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Tam sa cesta končí. A v nás ostane len túžba navštíviť tieto čarovné miesta.
Karl Benyovszky sa narodil 4. júla 1886 v centre Prešporka, na nároží terajšieho Hviezdoslavovho námestia a Mostovej ulice. Benyovszky, syn policajného úradníka, prežil v dome s výhľadom na Mestské divadlo a kostolík kláštora Notre Dame celé detstvo. Navštevoval maďarské školy, ale nemčinu stále považoval za svoj materinský jazyk. Po I. svetovej vojne ho v Budapešti odsúdili za protimonarchistické názory. Roku 1924 sa vrátil do Bratislavy, kde žil až do roku 1945. Pôsobil v redakcii Pressburger Zeitung, neskôr v Grenzbote. Intenzívne sa zaoberal históriou mesta, napísal knihu o dejinách mestského divadla, rozsiahle dielo o živote J. N. Hummela. Po slovensky vyšli jeho knihy Prechádzka starým Prešporkom, Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Obrázky z prešporského geta, Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Považie – hrady, zámky, povesti a Železná studnička. Po násilnom vysťahovaní Nemcov z Československa žil v Rakúsku, kde 6. januára 1962 zomrel.
Ruka s vytetovaným číslom
Hilda Hrabovecká
9.12.202415,90
9788056912850
978-80-569-1285-0
Autorka bola 25. 3. 1942 deportovaná prvým transportom z ľudáckeho slovenského štátu do nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde prežila tri roky a tiež „pochod smrti“ do tábora Ravensbrück. V knihe uvažuje o dilemách táborového života a spomína na spoluväzenkyne a neľútostných dozorcov. V časti Odpustiť, ale nezabudnúť uvádza články dobovej tlače, nariadenia a zákony, ktoré umožnili diskriminovať, deportovať a následne vraždiť židovských obyvateľov Slovenska. Toto vydanie vychádza pri príležitosti stého výročia jej narodenia. Pôvodný text je rozšírený o spomienky jej blízkych a ľudí, ktorí s ňou spolupracovali.
Hilda Hrabovecká (1924, Prešov – 2015, Bratislava) pochádzala z chudobnej židovskej ortodoxnej rodiny z Prešova. V tábore Auschwitz-Birkenau sa stala členkou ilegálneho hnutia odporu. Počas holokaustu prišla o celú rozvetvenú rodinu, z jej príbuzných prežili len sestra a brat. Po oslobodení sa vrátila do Československa a študovala v Prahe. Neskôr sa vydala, stala sa matkou dvoch dcér a časom aj starou mamou. Po roku 1989 si na základe vlastnej skúsenosti uvedomila potrebu neustále pripomínať udalosti týkajúce sa holokaustu a vojnového slovenského štátu. Iniciovala vznik Dokumentačného strediska holokaustu, napísala knihu Ruka s vytetovaným číslom a zaslúžila sa aj o vznik divadelnej hry Holokaust. Opustila nás v roku 2015 vo veku 91 rokov, ale jej odkaz ostáva s nami a je stále veľmi aktuálny.
Židovská Žilina
Peter Frankl, Pavel Frankl
6.12.202416,90
9788056911860
978-80-569-1186-0
Najväčší rozmach židovskej komunity v Žiline nastal v rokoch 1918 – 1938. Židia sa významne podieľali na spoločenskom, hospodárskom, kultúrnom i športovom živote Žiliny. Čitateľ sa oboznámi s významnými rodinami a osobnosťami, ale aj s príbehmi obyčajných ľudí, do osudov ktorých kruto zasiahol holokaust a povojnové udalosti. Aká bola Žilina a v nej židovská komunita v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju vtedy mladí Fried, Klein alebo Hecht považovali za pupok sveta, za najkrajšie mesto, keď ich svet ohraničovali Rajčianka, Dubeň, korzo, či prísny riaditeľ Šalgo v židovskej ľudovej škole? Židia boli integrálnou súčasťou Žiliny, významne sa podieľali na jej rozvoji, bolo to ich mesto, cítili sa v ňom doma, chceli v ňom žiť. V polovici tridsiatych rokov 20. storočia mala Žilina necelých 18000 obyvateľov, z toho okolo 2500 Židov. Medzi nimi bolo mnoho lekárov, právnikov, obchodníkov, úspešných priemyselníkov. Menej sa vie o Židoch, ktorí sa sem prisťahovali z Haliče, Podkarpatskej Rusi či východného Slovenska. Tí boli väčšinou chudobní, živili sa fyzickou prácou. Posmešne ich prezývali fiňáci alebo Fíni, lebo hovorili iba v jidiš, a keď sa ich opýtali odkiaľ sú, odpovedali napríklad „fin Berehovo“ (z Berehova).
Peter Frankl (1947, Žilina). Vo svojich prózach sa sústreďuje na zobrazovanie osudov židovskej komunity na Slovensku. Napísal knihy Byť židom, biť žida, História nielen nášho rodu, V mene krvi, Spánok prebudených, Tikot židovských hodín a ďalšie. Žije v Prahe. Pavel Frankl (1949, Žilina). Ako bývalý hokejista roky prispieval do odborného časopisu TIP. Z pozície predsedu židovskej náboženskej obce v Žiline sa podieľa na vydávaní diel svojho brata Petra so židovskou tématikou a je spoluautorom knihy Židovská Žilina.
Na lavici obžalovaných
Monika Křivová, Mikuláš Černák
25.11.202416,90
9788056912928
978-80-569-1292-8
„Hovorí sa, že zmyslom života je byť šťastný. Ja som sa svojím zlým rozhodnutím v 90. rokoch sám o to šťastie pripravil, keď som strávil tie najkrajšie roky svojho života v chladnej väzenskej cele väčšinou na samotke. No aj napriek tomu som nikdy nestrácal silu ísť ďalej, a to ani vtedy, keď som si vypočul na prešovskom súde verdikt doživotie. Mňa v živote neurobili silným šťastné okamihy, ale tie smutné a ťažké. Musel som, za to obdobie štvrťstoročia stráveného vo väzení, prekonať mnoho smutných chvíľ a ťažkých prekážok a práve tie ma posúvali dopredu a robili ma silnejším. Dovolím si však povedať, že nie každý dokáže takéto prekážky prekonať a preto nech je aj tento môj príbeh mementom pre mladých ľudí, ktorí musia mať na pamäti ešte pred takýmto nesprávnym rozhodnutím vydať sa na dráhu zločinu, že následky takéhoto rozhodnutia sú potom veľmi tvrdé a nezvratné a nepomôže ani plač...“
„Cieľom tejto knihy nie je ospravedlňovať moje zločiny, ktoré som v 90. rokoch spáchal a ani ma z týchto zločinov vyviňovať. Ja sám som sa po sedemnástich rokoch mlčania rozhodol priznať k svojej temnej minulosti. Odvtedy uplynulo ďalších desať rokov. Táto kniha dáva čitateľovi iný pohľad. Prinášame vám v nej prehľad faktov a dôkazov o tom, kam až boli schopní zájsť tí, ktorí majú zabezpečovať právo na spravodlivý proces každému občanovi v tomto štáte. S touto knihou prinášame čitateľovi aj obraz toho, ako sa niektorí vyšetrovatelia a prokurátori, ktorí riešili moje kauzy, postavili do role sudcov, keď z vrahov urobili svedkov…“
„Najviac ma mrzí, že som nezmeškal ten vlak, ktorý ma odviezol k organizovanému zločinu.“
– Mikuláš Černák
Mgr. Monika Křivová (1988), právnička, mediátorka a podnikateľka. Od roku 2019 predsedá občianskemu združeniu Svedomie. Venuje sa aj mimosúdnemu riešeniu sporov. instagram.com/monika.krivova
Mikuláš Černák (1966). V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia vybudoval najobávanejšiu mafiánsku skupinu a bol považovaný za bossa slovenského podsvetia. Bol odsúdený za násilné trestné činy. V súčasnosti si odpykáva doživotný trest odňatia slobody.
Identita destabilizace a nejistoty
Blanka Soukupová
22.11.202415,90
9788056912911
978-80-569-1291-1
Kniha představuje syntetický pohled na antisemitismus v českých zemích v období první Československé republiky, která je dodnes pokládána za vzorový demokratický stát. Autorka se věnuje jak antisemitismu v agrární a národně demokratické straně, tak antisemitismu v malých stranách a politických skupinách v počátcích republiky a antisemitismu v protofašistickém a fašistickém hnutím. Vedle toho sleduje projevy pouličního antisemitismu i strukturované židovské reakce na tento fenomén. Cílem knihy je však zasadit antisemitismus v českých zemích do (středo)evropského kontextu a určit obecné faktory, jež vedou k zesílení či zeslabení protižidovské nenávisti. První republika pochopitelně neměla, na rozdíl od některých evropských států, státní antisemitismus, přesto i mnozí odborníci budou pravděpodobně překvapeni razancí antisemitismu zejména v počátcích státu.
Smrť šeky neberie
Pavol Hric
20.11.202414,90
9788056912881
978-80-569-1288-1
Otče náš, ktorý si na nebesiach, kde hľadať odvahu nedozviem sa. Čo skrýva pod sukňou pýcha a zlosť? Otvoriť, keď klope nezvaný hosť? Pýtam sa veštkyne: Čo bude potom? Aký svet nájdem za posledným plotom?
Pavol Hric (1970) je rodák z Levoče a absolvent Ekonomickej Univerzity v Bratislave. Detstvo a mladosť prežil pod Tatrami na Spiši, posledných tridsať rokov žije v Bratislave. Odmalička ho fascinovali pesničky a najmä ich texty. Zbierkou básní a piesňových textov Smrť šeky neberie debutuje ako zrelý muž. Veršami v tejto knižke vzdáva hold žene, rodnej krajine a histórii – svojim trom láskam.
Vily nad bratislavským starým mestom
Tomáš Berka, Ján M. Bahna
20.11.202499,90
9788056910467
978-80-569-1046-7
Kniha o architektúre a životnom štýle vo vilovej časti Bratislavy obsahuje takmer 700 vilových domov na Hradnom vrchu, na Slavíne, na Kalvárii a v priľahlom Horskom parku, ale aj v širšom okolí centra mesta. Autori v krátkych historických exkurzoch zachytávajú ich podobu od stredoveku, keď tam ešte boli vinohrady, poľovné revíry a pastviny, neskôr výletné reštaurácie a hostince. Tieto lokality sa postupne menili na obytné štvrte lepšie situovaných Bratislavčanov – od letných sídiel talianskeho typu v polovici 19. storočia cez nemecko-maďarskú romantizujúcu a eklektickú zástavbu v okolí Palisád na prelome 19. a 20. storočia až po stavebný rozmach za prvej Československej republiky a súčasnú modernú vilovú architektúru. Čitateľ sa zoznámi s najvýznamnejšími projektantmi a staviteľmi, ale aj s pôvodnými i neskoršími majiteľmi a obyvateľmi týchto neraz výnimočných architektonických objektov dotvárajúcich dnešnú siluetu Bratislavy.
Tomáš Berka (1947, Bratislava), po štúdiu architektúry na SVŠT vyštudoval scénografiu na VŠMU v Bratislave. Pre divadlá a televízie vytvoril vyše stopäťdesiat scén a viac ako sto divadelných a kultúrnych plagátov. Vystavoval vo viacerých európskych krajinách a v Japonsku. V roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadriennale. Vytvoril dekorácie k tridsiatim filmom, spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. Je spoluautorom slovenského pavilónu na Expo 2000 v Hannoveri. Založil skupiny Modus, Ex We Five a v roku 1972 s Ferom Griglákom Fermatu, s ktorou nahral sedem albumov a tridsať scénických kompozícií. Vydal autobiografickú knihu Blumentálske blues a s Fedorom Frešom knihu Rocková Bratislava. V súčasnosti sa venuje filmovej architektúre.
Ján M. Bahna (1944, Pukanec – 2024, Bratislava), architekt, profesor architektonickej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vyštudoval architektúru na SVŠT a VŠVU v Bratislave. Bol organizátorom stretnutí stredoeurópskych architektov v Spišskej Kapitule a na Starých Splavoch v rokoch 1984 - 89. Po roku 1990 založil AA Ateliér Architektúry. Bol prezidentom Spolku architektov Slovenska. Je nositeľom Ceny Dušana Jurkoviča za Centrálu VÚB a Ceny J. Satinského za prínos k rekonštrukciám Bratislavy. Realizoval viaceré vily nad Bratislavou. Žil v Horskom parku. Jeho Vila Linea na Novosvetskej ulici bola publikovaná vo Svetovom atlase architektúry Phaidon a nominovaná na Cenu EU. Zaoberal sa kultúrnym kontextom mesta a krajiny.
Nočné zápisky
Anton Hykisch
23.10.202415,90
9788056912133
978-80-569-1213-3
Spisovateľ si na sklonku života zaznamenáva myšlienky a spomína na udalosti svojho dlhého života. V dvadsiatich šiestich kapitolách odhaľuje svoj vnútorný vývoj, analyzuje romány a autorov ako Proust či Joyce. Reflektuje filozofov, kontroverzné osobnosti, vzťahy s Maďarmi a Čechmi, zamýšľa sa nad smrťou, pátra po svojich predkoch, uvažuje o národe, štáte a identite.
Anton Hykisch (1932, Banská Štiavnica – 2024, Bratislava). Zažil komunistickú diktatúru v mladosti. Rok pred maturitou sa pokúsil o ilegálny útek na slobodný Západ. Chytili ho, prežil výsluchy a vyšetrovaciu väzbu. Ako maloletý vyviazol s podmienečným trestom, no po celý život bol sledovaný tajnou políciou. Vyštudoval ekonómiu a začal sa venovať literárnej tvorbe. Jeho románový debut v roku 1959 dala štátna moc zošrotovať. Po vstupe sovietskych vojsk v auguste 1968 stratil zamestnanie a mal viac rokov zákaz publikovať. Po Novembri 1989 bol poslancom slovenského parlamentu, veľvyslancom Slovenska v Kanade. Po skončení diplomatickej služby sa vrátil k literárnej tvorbe. Ako publicista glosuje vývoj slovenskej spoločnosti. Je autorom úspešných románov Čas majstrov, Milujte kráľovnú, Spomeň si na cára, generačný román Rozkoše dávnych čias o slovenských ľuďoch od čias druhej svetovej vojny po pád komunizmu. V knihe Moja Štiavnica sa v spomienkach vracia do rodného mesta.
Vianočný
Lucia Olrinková
23.10.202416,90
9788056912553
978-80-569-1255-3
Čo by ste urobili, keby vám na dvere domu zaklopala manželova milenka? Karolína takýto šok zažila pár dní pred Vianocami. Najkrajšie sviatky v roku, na ktoré sa vždy tak tešila, sa mali zmeniť na nočnú moru. Dcéry budú tráviť Vianoce s jej mužom a s jeho milenkou a ona ostane prvýkrát sama. Našťastie má pri sebe najlepšiu kamarátku Rebeku, ktorá jej nedovolí poddať sa smútku a osamelosti. Na vianočných trhoch ju donúti napísať svoje tajné želanie a hodiť ho do skrinky splnených prianí... Obdobie Vianoc má čarovnú moc. Splní sa Karolíne jej tajné prianie? Nechajte sa očariť vianočným príbehom o priateľstve a láske.
Lucia Olrinková (1988, Bratislava) je autorkou bestsellerov Plakať som si zakázala (vyšlo aj v češtine), Plakať je dovolené, Spoločníčka, Ako slaný karamel, Keď rozkvitnú čerešne a Vianočný. Má dvoch synov a písanie je pre ňu relax a zároveň útek od reality. Miluje svoje deti, dobré jedlo a tanec. Rada varí, pečie, číta... @luciaolrinkova_autor
Inšpirovaní Talianskom
Martin Vašš
23.10.202416,90
9788056907924
978-80-569-0792-4
Taliansko stáročia pútalo pozornosť európskych umelcov. Vďaka antickým pamiatkam predstavovalo krajinu kultúrnej pamäti Európy s obdivuhodnou stredomorskou prírodou a úchvatnými vidieckymi i mestskými panorámami. Výtvarníci aj spisovatelia ho vnímali ako krajinu umenia s epochami renesancie a baroka. Pre hudobníkov bolo kolískou opery. Fascinácia Talianskom neobišla ani slovenských umelcov. Autor sa zameriava na 20. storočie a usiluje sa na reprezentatívnej vzorke umelcov (Mitrovský, Hrušovský, Blaho, Blühová, Hoza, Rolko, Beniak, Jégé, Benka, Petrašovič, Žáry, Dilong, Vesnin, Strmeň, Pudiš, Zmeták, Turčány, Želibský, Smrek a ďalší) zdokumentovať, že Taliansko bolo pre nich v tomto období veľkým zdrojom inšpirácie.
Doc. Mgr. Martin Vašš, PhD. (1983, Bratislava), historik, pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje slovenským politickým, kultúrnym a sociálnym dejinám 20. storočia a vybraným otázkam historiografie 20. storočia. Je autorom vedeckých monografií Slovenská otázka v 1. ČSR, Bratislavská umelecká bohéma v rokoch 1920 – 1945, Zlatá bohéma, Medzi snom a skutočnosťou, Zmenení Parížom a desiatok vedeckých štúdií, ktoré publikoval doma i v zahraničí. Pôsobí aj ako člen redakčných rád historických zborníkov Historia nova a Historica. Je držiteľom Ceny Egona Erwina Kischa za rok 2018.
Námestie Etoile
Patrick Modiano
22.10.202414,90
9788056912041
978-80-569-1204-1
Rozprávač Rafael Šlemilovič neustále provokuje Šťastenu i roduverných Francúzov. A to napriek tomu – či práve preto? – že má v mene omen schlemielstva, tej jedinečnej kombinácie slaboduchého, neohrabaného a naivného Žida-smoliara, ktorý "keď si otvorí obchod s lampami, slnko začne svietiť aj v noci". Spolu s miliónmi zdedí neliečiteľnú TBC. Čo je v jeho príbehu skutočné, čo výmysel a čo púhy prelud, ktorému tento novodobý Candide uveril? Skutočnosť však býva často neuveriteľnejšia ako výmysly. Rafael putuje v čase. Stretáva Hitlera i Mauricea Sachsa, tyká si s Göringom, Himmlerom i Stülpnagelom. Stáva sa Oficiálnym Židom Tretej ríše. Jeho milenkami sú prosté dievčence z vidieka, šľachtičné zo starobylých rodov, ba i Hitlerova láska Eva Braunová. Románová prvotina Patricka Modiana vás pozýva na divokú Tour de France. Prvý diel tzv. Okupačnej trilógie, Námestie Étoile, nestratil nič zo svojej sviežosti a aktuálnosti ani po vyše polstoročí od jeho vydania. Za každou zákrutou číha prekvapenie. Pripútajte sa, prosím.
Patrick Modiano (*1945), laureát Nobelovej ceny za literatúru. Narodil sa na parížskom predmestí Boulogne-Billancourt ako syn židovského biznismena a flámskej herečky. Malého Patricka vychovávali matkini rodičia. Po francúzsky sa naučil až v škole. Po smrti mladšieho brata Rudyho v roku 1957 sa rodičia rozviedli. Dospieval u pestúnov v rôznych kútoch Francúzska, zmaturoval v savojskom Annecy. Na univerzitu sa prihlásil, aby nemusel narukovať. Štúdium nedokončil. S otcom mali problematický vzťah. Po dosiahnutí plnoletosti sa už nikdy nestretli. Literárne ambície v ňom podporovali matkini priatelia. Do literárnych kruhov ho uviedol Raymond Queneau. V roku 1968 vydal román La Place de l’Étoile, v ktorom ako prvý otvoril tému kolaborácie francúzskych úradov s nacistami pri likvidácii židovského obyvateľstva. Patrick Modiano je držiteľom Veľkej ceny francúzskej Akadémie, Goncourtovej ceny, Rakúskej štátnej ceny a ďalších. V zdôvodnení Nobelovej ceny za literatúru v roku 2014 sa spomína jeho „... mimoriadne umenie vyvolať spomienky aj na tie najťažšie uchopiteľné ľudké osudy... (a)... hlboký ponor do života Parížanov v čase nacistickej okupácie.“ Žije a tvorí v Paríži, kde sa odohráva dej väčšiny jeho diel. Hovorí sa o ňom ako o Marcelovi Proustovi súčasnosti.
Politika a komunita
Peter Salner a Ivica Štelmachovič Bumová
7.10.202416,90
9788056911921
978-80-569-1192-1
Kniha o vzťahoch medzi komunistickou mocou a židovskou komunitou v rokoch 1945 – 1992. Autori sa opierajú o poznatky z historických, archívnych a etnologických výskumov, využívajú údaje z umeleckej a memoárovej literatúry a autentické spomienky pamätníkov, ktoré vytvárajú pestrý pohľad na povojnové obdobie až do roku 1992. Skúmajú situáciu v židovskej komunite krátko po oslobodení, po návrate židov, ako sa vyrovnávali s následkami holokaustu, ale aj ich kontakty s inštitúciami štátnej moci. Samostatné kapitoly sa venujú politickým procesom na Slovensku, sebaobranným reakciám židovských inštitúcií a jednotlivcov (emigrácia, „život s maskou“, lojalita), reflexiami šesťdesiatych rokov, obdobím normalizácie a situáciou židovskej komunity po novembri 1989.
PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951) pôsobí od roku 1975 v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV v. v. i., v súčasnosti ako vedúci vedecký pracovník. Zaoberá sa urbánnou etnológiou s dôrazom na spoločenský život v Bratislave a predovšetkým sociálnou kultúrou židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí. Uverejnil viac ako 20 knižných publikácií a množstvo vedeckých štúdií, ktoré vyšli v slovenských aj zahraničných odborných časopisoch. Doc. Mgr. Ivica Štelmachovič Bumová, PhD. (1971). Študovala na FiF UK v Bratislave, dvojodbor história a etnológia. Pôsobí na Katedre porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Sústreďuje sa na výskum židovskej komunity na Slovensku v 20. storočí. Ťažiskovou témou jej odborného záujmu je problematika vzťahu štátu k židovskej komunite na Slovensku v rokoch 1945 – 1989 a tzv. „starý“ antisemitizmus.
Spomienka na Skalicu
Gyula Juhász
27.9.202416,90
9788056912775
978-80-569-1277-5
Významný básnik maďarskej moderny Gyula Juhász (1883 – 1937) bol gymnaziálny profesor maďarčiny a latinčiny. Jeho tretie profesorské pôsobisko bolo štátne maďarské vyššie gymnázium v Skalici (1911 – 1913). Do bývalého slobodného kráľovského mesta pricestoval s pocitom opätovného vyhnanca na končiny Uhorska. Postupne si však osvojil nezvyčajnú spoločenskú a kultúrnu atmosféru Skalice a Skaličanov. Dokumentuje to nielen 108 básní, ktoré napísal v Skalici, ale aj prozaické a publicistické texty. Pre básnika a literáta s labilnou psychikou sú to nezvratné symbolické návraty a pre maďarsko-slovenské literárne a kultúrne vzťahy nesporné hodnoty z obdobia tesne pred zánikom a po zániku Uhorska.
Duchamornosť
Pavol Kuspan
31.8.202414,90
9788056912287
978-80-569-1228-7
Jedenásť poviedok plných radosti zo života, jemného humoru a opatrného optimizmu. Ibaže by to bolo úplne inak, ibaže by to bola horská dráha, z ktorej môžete vypadnúť na hociktorom mieste a asi by ste aj mali. Ak sa však udržíte, čaká vás tour de force duševnými poruchami, alkoholizmom a samovraždami podaná jazykom namočeným v omáčke z Caroliny Reaper.
Pavol Kuspan (1980), narodený v Gelnici, nazývanej aj Paríž Spiša, väčšinu svojho života obývajúci východné oblasti Absurdistanu, čo ho poznačilo viac, než by si želal. Po neúspešných talentových skúškach na bohosloveckej fakulte sa rozhodol vyštudovať právo, čím dal slovu omyl úplne nový rozmer. S písaním začal len nedávno v dôsledku nudy a životnej vyprázdnenosti. Vo voľnom čase sa rád venuje premýšľaniu o tom, čo mohol a mal v živote urobiť inak. Má dve mačky, pričom v budúcnosti plánuje tento počet výrazne navýšiť. Je úplne normálny.
Moje mesto
kolektív autorov
31.8.202417,90
9788056912492
978-80-569-1249-2
V mestách sa po stáročia vytváralo podhubie, na ktorom prekvitala pestrá meštianska/mestská kultúra, ktorá tvorí naše národné dedičstvo. Plody tejto lokálnej a regionálnej kultúry sa však nestali súčasťou našich „veľkých dejín“. Aj v mestách, kde tvorcami, nositeľmi a uchovávateľmi tejto kultúry boli slovenské elity, kolektívna pamäť vyhasína. Rekonštrukcia minulosti je čoraz zložitejšia a neurčitejšia. Z pamäti sa vytrácajú významní jednotlivci a rodiny, ktoré sa pričinili o ekonomický a kultúrny rozvoj. Pamätníci vymierajú a ich potomkovia uchovávajú z generácie na generáciu čoraz menej vzácnych informácií o svojich predkoch, o rodinách, o dramatických osudoch v meniacich sa režimoch strednej Európy. Rôznorodosť autorov (Eugen Gindl, Soňa Kovačevičová, Katarína Popelková, Július Vanovič, Ladislav Szalay, Vladimír Janček, Lajos Grendel, Peter Laučík, Ján Olejník, Vincent Šikula, Martin Mešša, Peter Kerekes, Nora Barátová, Pavel Hrúz, Stanislav Rakús, Pavel Vilikovský, Peter Macsovszky, René Bílik, Igor Thurzo, Miro Kollár, Ivan Kadlečík) tu spája texty beletristické, esejistické, publicistické a rozhovory. Ich autormi sú osvietení domorodci alebo ľudia, ktorí v danom meste žili a venovali sa ošetrovaniu a uchovávaniu kolektívnej pamäti, spisovatelia, historici, etnografi aj žurnalisti. Názov knihy Moje mesto možno vyznieva banálne, no je o to príznačnejší. Je to jedna z posledných šancí zachytiť spodné vrstvy našich miest, zažiť ich v celej šírke, kým sa úplne nestratia pod novými nánosmi… Kniha Moje mesto je možnosťou zaznamenať a zapamätať si všetko to, čo v budúcnosti budú musieť prácne odkrývať až ťažké a nemotorné bagre archeológie. Eugen Gindl BARDEJOV, NOVÉ ZÁMKY, PEZINOK, KEŽMAROK, BANSKÁ BYSTRICA, ŠAHY, MARTIN, SKALICA, BRATISLAVA, ŠTÚROVO, TRNAVA, BREZOVÁ POD BRADLOM, LEVICE, KOŠICE, KLÁŠTOR POD ZNIEVOM, SPIŠSKÁ BELÁ, TURČIANSKY SVÄTÝ MARTIN, LEVOČA, RUŽOMBEROK, HLOHOVEC, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, MODRA.
Posledné želanie
Veronika Magulová
31.8.202414,90
9788056912706
978-80-569-1270-6
Pokojný večer v kláštore sa zmení na záchranu života neznámeho muža. Ranený a prenasledovaný muž David Whitaker nájde záchranu v podobe kňaza, rehoľnej sestry a novicky. V delíriu žiada iba jediné, nechce umrieť skôr, ako splní prísahu, ktorú dal svojmu otcovi. Mal sa oženiť, a teraz mu už nezostáva veľa času. Mladučká Letitia Daltonová sa nad ním zľutuje a vydá sa za neho. Svadba s ním môže znamenať len dve veci: stane sa do nasledujúceho dňa vdovou a nič sa tým nezmení alebo sa tým zmení úplne všetko. Keď sa preberie po ťažkej noci a zistí, že jej polomŕtvy manžel zmizol, uvedomí si, že v kláštore viac zostať nemôže a rozhodne sa ho nájsť.
Veronika Magulová (1989, Žiar nad Hronom). Svojou tvorbou sa snaží osloviť najmä ženské čitateľky. Pracuje ako účtovníčka v rodinnej firme. Popri domácnosti a dvoch malých deťoch sa takmer každý večer vracia k písaniu príbehov.
F. X. Messerschmidt a záhada jeho charakterových hláv
Mária Pötzl-Malíková
31.8.202414,90
9788056912805
978-80-569-1280-5
O máloktorom stredoeurópskom sochárovi 18. storočia sa nám zachovalo toľko správ ako o F. X. Messerschmidtovi (1736 – 1783). Napriek tomu jeho postava, opradená tajuplnými historkami a často protirečivými súdmi, zostáva stále záhadná. Jeho život je úzko spätý so zvláštnymi hlavami, známymi ako „charakterové hlavy“. Práci na týchto hlavách, ktoré si nikto neobjednal, venoval v posledných rokoch života väčšinu svojho času. Je to jedinečná, v dejinách sochárstva neopakovateľná séria, ktorá založila Messerschmidtovu slávu a zatlačila do úzadia celú jeho ostatnú tvorbu. Provokovala k tým najrozličnejším výkladom. Čo vlastne majú tieto hlavy s grimasami vyjadriť? Sú ozvenou na snahy osvietencov pochopiť ľudskú individualitu? Alebo sú prejavom kritického postoja umelca k spoločnosti, ktorej sa vysmieva? Odzrkadľujú ich skrivené črty hysterické stavy pacientov módneho doktora a hypnotizéra F. A. Mesmera? Alebo boli tieto hlavy nástrojom v rukách psychózou postihnutého umelca pri jeho boji o zachovanie životnej rovnováhy? Ponúkajú sa mnohé vysvetlenia, odborníci sa dodnes snažia o jednoznačnú, všeobecne prijateľnú odpoveď. Posledná kapitola Messerschmidtovho života sa odohrala v Bratislave a tu leží aj pochovaný. Po tom, čo počiatočné úspechy vo Viedni vystriedalo neporozumenie a neúspech, našiel nové útočisko vo vtedy kvitnúcom hlavnom meste Uhorska. Bol opäť uznávaným umelcom a vytvoril tu aj väčšinu svojich „charakterových hláv“. Ešte počas života sa stal legendárnou postavou. Ako čudesný prelud žije v povedomí bratislavčanov dodnes.
Prof. PhDr. Mária Pötzl-Malíková, DrSc. sa narodila v roku 1935 v Kraľovanoch, vyrástla v Bratislave. Študovala dejiny umenia a dejepis v Bratislave a Prahe, promovala v Brne. Do roku 1969 pracovala v SAV v Bratislave, potom tri roky na Viedenskej univerzite. V rokoch 1991 až 2002 pôsobila opäť v Bratislave, na SAV a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Je autorkou monografií o F. X. Messerschmidtovi, ktoré vyšli v rokoch 1982 a 2015 vo Viedni. Žije v Mníchove a vo Viedni.
Zuckermandel mojej mladosti
Walter Malaschitz
31.8.202414,90
9788056912812
978-80-569-1281-2
Walter Malaschitz vyrastal na Zuckermandli pod ruinami Hradu, na divom, neregulovanom brehu Dunaja. Táto romantická časť Bratislavy zanechala v jeho chlapčenskej duši nezmazateľné stopy, keď sa po rokoch rozpamätáva na ľudské osudy, na domy a ulice, ktoré čas dávno zniesol zo sveta. Jeho prekvapujúco presné svedectvo, jeho presvedčivo podané osobné dejiny sa stávajú súčasťou dejín generácie, spoločnosti, krajiny, súčasťou histórie, ktorá sa prehnala mestom na Dunaji.
Bratislavský hrad za Márie Terézie
Mária Pötzl-Malíková
31.8.202415,90
9788056900864
978-80-569-0086-4
Bratislavský Hrad bol dôležitou pevnosťou, príležitostnou rezidenciou uhorských kráľov, sídlom významných úradov. Za panovania Márie Terézie (1740-1780) jeho význam vyvrcholil. Potom nasledoval rýchly úpadok, hrad stratil pôvodné historické funkcie, až zostal po požiari v roku 1811 vyše 150 rokov chátrajúcou ruinou.V tereziánskom období boli interiéry Hradu nákladne prestavané a zariadené. Vznikla tu skvostná rezidencia pre uhorský miestodržiteľský pár - knieža Alberta Sasko-Tešínskeho a jeho manželku arcikňažnú Máriu Kristínu, dcéru Márie Terézie. Mária Terézia a Jozef II. tu mali tiež svoje miestnosti. Hrad bol 15 rokov panovníckym sídlom.
Prof. PhDr. Mária Pötzl-Malíková, DrSc. sa narodila v roku 1935 v Kraľovanoch, vyrástla v Bratislave. Študovala dejiny umenia a dejepis v Bratislave a Prahe, promovala v Brne. Do roku 1969 pracovala v SAV v Bratislave, potom tri roky na Viedenskej univerzite. V rokoch 1991 až 2002 pôsobila opäť v Bratislave, na SAV a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Je autorkou monografií o F. X. Messerschmidtovi, ktoré vyšli v rokoch 1982 a 2015 vo Viedni. Žije v Mníchove a vo Viedni.
Beštiár
Tina Kirs
31.7.202414,90
9788056912645
978-80-569-1264-5
Spaľujúca horúčava? Ťaživé dusno? Očakávajte nečakané a ponorte sa do mrazivej atmosféry. Vtrhnite do víchrice zvratov a nechajte sa unášať lavínou neobyčajných koncov. Osviežujúca búrka dvanástich príbehov. Zimomriavky zaručené!
Tina Kirs (1987) je absolventkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Počas štúdia sa zaoberala totalitnými režimami a majetkovým právom. V súvislosti s tým publikovala v roku 2014 štúdiu v časopise Pamäť národa. Potom sa na niekoľko rokov usadila v súkromnom vydavateľstve právnickej a ekonomickej literatúry a neskôr sa zamestnala v štátnej príspevkovej organizácii. V roku 2023 jej vyšiel knižný triler Bolesť. Momentálne je na materskej dovolenke. Cez deň sa venuje malej Dorotke a po večeroch usilovne pracuje na nových príbehoch. Umelecký pseudonym je anagramom jej krstného mena Kristína Novanská Kručayová.
Dvojníčka
Magdaléna Piñeros
31.7.202414,90
9788056912522
978-80-569-1252-2
Plniť nesplniteľné je pre produkčnú Simonu v televíznom zákulisí na každodennom poriadku. Jedného dňa moderátorka Clemmie potrebuje, aby ju niekto zastúpil na verejnosti, a Simona dostáva od jej manažéra a brata Matúša lákavú ponuku – stať sa na okamih jej dvojníčkou. Čo však spočiatku vyzerá ako šanca na ľahký zárobok, sa skomplikuje vo chvíli, keď Matúš Simone večer pred dôležitým natáčaním oznámi, že Clemmie je nezvestná. Ak sa im nepodarí moderátorku dostať na pľac pred prvou rannou klapkou, bude Simona nielenže odhalená ako dvojníčka, ale príde tým aj o svoju tvrdo odpracovanú kariéru produkčnej. S Matúšom sa nechajú vtiahnuť do nebezpečného pátrania, v ktorom sa nedá dôverovať absolútne nikomu. Spoločne musia čeliť nielen temným stránkam internetovej slávy, ale aj rastúcej vzájomnej príťažlivosti. Podarí sa im nájsť nezvestnú moderátorku? A ako sa postavia k toxickej kultúre (nielen) v šoubiznise?
Autorka Magdaléna Piñeros pochádza z Kopaníc, kde počas dlhých hodín pasenia oviec unikala fantáziou do vymyslených príbehov. Má vyštudovaný odbor filmové a televízne štúdiá na univerzite Oxford Brookes. Vášeň pre cestovanie a nové kultúry ju zaviala do rôznych končín sveta, pár rokov žila v USA, Paríži, Oxforde a Londýne. Aktuálne býva v nemeckom Krušnohorí s manželom a dvoma dcérami. Dvojníčka je jej debut.
Prechádzka starým Prešporkom
Karl Benyovszky
31.7.202414,90
9788056912683
978-80-569-1268-3
Prechádzka starým Prešporkom začína vnútri dnes už zbúraných hradieb okružnou cestou popri baštách a mestských bránach. Poskytuje čitateľovi množstvo zaujímavých informácií a príbehov o ľuďoch, uliciach, domoch a palácoch. Prechádzka pokračuje okolo hradieb po mestskej promenáde a končí sa v niekdajších malebných predmestiach Bratislavy Schöndorf, Széplak, Zuckermandel, Dunajské predmestie. „Dnešná Bratislava je od roku 1919 opäť hlavným mestom. Jej vonkajší obraz sa odvtedy podstatne zmenil. Starobylé mizne, moderné honosné budovy rastú ako huby po daždi. Prudký rozvoj mesta ničí staré spomienky a tradície. Bol by som rád, keby táto skromná práca pomohla upevniť v starých i mladých obyvateľoch aj všetkých priateľoch historického mesta lásku k rodnej hrude, na ktorej žijú, a uchovať im v pamäti pekný starý Prešporok.“ Karl Benyovszky, 1937
Karl Benyovszky sa narodil 4. júla 1886 v centre Prešporka, na nároží terajšieho Hviezdoslavovho námestia a Mostovej ulice. Benyovszky, syn policajného úradníka, prežil v dome s výhľadom na Mestské divadlo a kostolík kláštora Notre Dame celé detstvo. Navštevoval maďarské školy, ale nemčinu stále považoval za svoj materinský jazyk. Po I. svetovej vojne ho v Budapešti odsúdili za protimonarchistické názory. Roku 1924 sa vrátil do Bratislavy, kde žil až do roku 1945. Pôsobil v redakcii Pressburger Zeitung, neskôr v Grenzbote. Intenzívne sa zaoberal históriou mesta, napísal knihu o dejinách mestského divadla, rozsiahle dielo o živote J. N. Hummela. Po slovensky vyšli jeho knihy Prechádzka starým Prešporkom, Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Obrázky z prešporského geta, Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Považie – hrady, zámky, povesti. Po násilnom vysťahovaní Nemcov z Československa žil v Rakúsku, kde 6. januára 1962 zomrel.
Z Prešporka do Bratislavy
Daniel Luther
31.7.202414,90
9788056912690
978-80-569-1269-0
Bratislava v medzivojnových rokoch mala povesť tolerantného mesta. Veď kto by v rozhádanej republike neobdivoval viechy, kde Nemci s Čechmi a Slováci s Maďarmi popíjali svoje vínko v dobrej zhode. Alebo korzo, ktoré bolo spoločné. V uliciach zneli všetky jazyky mesta, plynul tu každodenný život, slávilo sa i oddychovalo. Nedele venovali Prešporáci i noví Bratislavčania prechádzkam, aj v širokom okolí. Mesto ponúkalo všelijaké vône a zaujímavosti, ku ktorým patrili bizarné postavičky ulice. Takáto pohoda sa však nezrodila spolu s republikou. Z nepokojného Pressburgu – Požone – Prešporka do pokojnej Bratislavy viedla spletitá cesta.
Daniel Luther (1950, Bratislava) je vedecký pracovník Ústavu etnológie SAV. Vo svojich výskumných prácach sa zameriava na vývin mestského spoločenstva Bratislavy v 20. storočí, súčasné transformačné procesy a sociálnu a kultúrnu diverzitu mesta.
Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave
Igor Janota
25.6.202414,90
9788056912614
978-80-569-1261-4
Autor popisuje rehoľné spoločenstvá od príchodu na naše územie, ich násilnú likvidáciu počas barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 a návrat niektorých z nich po roku 1989. Počas stáročí rehole plnili svoje náboženské poslanie, vykonávali rozsiahlu humanitárnu, zdravotnícku ale aj národno-osvetovú činnosť. Popri predstavení tých najznámejších: františkánov, saleziánov, benediktínov, jezuitov, kapucínov, antonitov, cisterciánov, dominikánov, milosrdných bratov, trinitárov, uršulínok a klarisiek zaznamenáva aj činnosť menej známych reholí, akými boli krížovníci, lazaristi, kanonistky sv. Augustína rehole Notre Dame, milosrdné sestry. Ich poslaním bolo predovšetkým poskytovať milosrdenstvo, pomáhať v utrpení a podporovať chudobných. Kniha je doplnená aj o históriu sakrálnych stavieb a najznámejších kláštorov na území Bratislavy s množstvom unikátnych dobových fotografií.
Igor Janota (1921 – 2008), absolvent Vysokej školy obchodnej, bol synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. Podobne ako jeho otca zaujímala história, aj preňho sa dejiny, predovšetkým dejiny Bratislavy, stali celoživotnou témou. Publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy. Písal rozprávky pre deti. Mnohé z jeho textov o histórii mesta vyšli knižne: Bratislavské rarity, Oprášené historky zo starej Bratislavy, Slávni ľudia v Bratislave, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Legendy a mýty zo starej Bratislavy, Rozprávky a povesti z Bratislavy, Príbehy bratislavských fontán a studní a ďalšie.
Slobodomurárske lóže v Bratislave
Katarína Hradská
25.6.202414,90
9788056911389
978-80-569-1138-9
Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia bola Bratislava vďaka liberálnej klíme miestom stretávania rakúskych, maďarských a slovenských slobodomurárskych lóží. Schádzali sa v chýrnych reštauráciach hotela National, Savoy, Lerchner a ďalších, neskôr v slobodomurárskych domoch. O čom bratia slobodomurári rokovali? Kto to boli a aký mali vplyv na vtedajšie dianie? Mená ako Rigele, Hummel, Kozics, Liszt, Kempelen, Štefánik, Šrobár, Karvaš sú dodnes súčasťou našich kultúrnych a politických dejín. O slobodomurároch dodnes kolujú legendy a mýty. V čase najväčšieho rozmachu vytvorili a zanechali po sebe desiatky pamätníkov, prispievali na charitu, mali vplyv v politike a na dianie v meste. V roku 1938 boli slobodomurárske lóže na Slovensku zlikvidované. Skončila sa jedna éra málo známych dejín Bratislavy opradených tajomstvom.
Katarína Mešková Hradská (1956) pracuje v Historickom ústave SAV, zaoberá sa novšími dejinami Slovenska v stredoeurópskom kontexte. Je autorkou viacerých publikácií a štúdií z obdobia slovenského štátu.