Útek z pekla

Juraj Šebo

Arnošt Rosin, rodák zo Sniny, bol jedným z miliónov osvienčimských väzňov a jedným z tých, ktorým sa podaril útek z tábora smrti. Ušiel spolu s Poliakom Czieslawom Mordowiczom podobným spôsobom ako krátko pred nimi Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba. Bol spoluautorom správy, ktorá ukázala svetu čo sa v skutočnosti v koncentračných táboroch deje.

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Pionierske 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium a ich resumé pod názvom Najlepšie z môjho života. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO, Budmerice a Bratislavské korzo. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšli knihy O socializme s láskou a Zlatá šedesátá léta. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.

ďalšie knihy od autora Juraj Šebo

Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989

Juraj Šebo zachytil atmosféru bratislavských kaviarní, krčiem, viech, vinární, reštaurácií a barov, čaro minulých časov, vôňu mladosti, keď do rána bolo ďaleko a noci boli bez konca. Kniha je oslavou kaviarenského a krčmového života, kde sa dalo hovoriť o literatúre, politike, ale aj o obyčajnom živote. Vedie nás po topografickej mape čarovných miest spätých s koloritom mesta: Kryštál bar, La Paloma, Štefánka, Zbrojnoš, Fajka, Mýtnik, Metropolka a ďalšie. Oživuje panoptikum štamgastov a postavičiek, čašníkov a čašníčiek, plyšové kreslá, cvengot pohárov a mramorové stolíky – kam sa to všetko podelo?

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Krízové 30., Vojnové 40., Budovateľské 50., Pionierske 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium a ich resumé pod názvom Najlepšie z môjho života. Vyšli mu monografie Tehelné pole, Také bolo PKO, Bratislavské korzo, Útek z pekla Osvienčimu a ďalšie. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. Jeho knihy vychádzajú aj v Čechách. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku, žije v Devínskej Novej Vsi.

Nevšedné myšlienky

Čitateľsky atraktívna kniha s témou zachytávania, rozvíjania a vybrusovania myšlienok je určená pre tých, ktorí z plných pľúc vdychujú neradostnú atmosféru dneška, plnú negatívnych správ a joboviek. Je určená aj milovníkom obrazov. Stačí otvoriť knihu a budú v obraze. Autor, klon mr. Beana a Dostojevského Idiota, ponúka vyhranený, individuálny pohľad na zásadné otázky bežného života.

Tehelné pole

Spomienky na štadión, ktorý bol mekkou nielen bratislavského, ale i československého a neskôr slovenského futbalu. Hrali tu najlepšie svetové mužstvá a známe futbalové hviezdy. Na Tehelné pole som začal chodiť s mamou. Otec príliš nefandil futbalu. Otec nikdy neprotestoval, akoby chcel dať najavo, že matkine nedeľné výlety chápe ako súčasť harmonického manželstva. Neskôr ako desaťročný som chodieval na Tehelné pole spolu s kamarátmi. V tej dobe televízia nebola, takže poriadny futbal sa dal pozerať len na Tehelnom poli. Pamätám si na ovešané električky i na jednotlivých hráčov. Boli to zlaté časy! Milan Lasica

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Pionierske 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Také bolo PKO, Budmerice, Bratislavské korzo a Útek z pekla Osvienčimu. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej Vsi.

Vojnové 40. roky

Obdobie rokov 1940 až 1950 hlboko zasiahlo do novodobých dejín nášho života. Poznačilo nielen politickú tvár Európy a sveta, ale zasiahlo aj do osudov miliónov ľudí. Po rozpade demokratickej štruktúry slobodných národov a štátov, Hitler mocensky ovládol takmer celú kontinentálnu Európu. Slovensko na tom bolo ešte relatívne dobre. Vyfasovalo „nezávislosť“ pod krídlami Nemecka. Ani po druhej svetovej vojne nebolo u nás veľa dôvodov na radosť. Z jednej totality sme unikli, a vzápätí sme zapadli do druhej. Víťazstvo demokracie, ktoré sa v roku 1945 zdalo na dosah ruky, sa stalo čoskoro po víťaznom februári len krátkozrakou ilúziou.

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.

Bratislavské korzo

Tentoraz sa autor spomienkových kníh zameral na Bratislavské korzo, čo bol voľakedy pojem. Nebola to len náhodná spleť niekoľkých na seba nadväzujúcich ulíc. Korzo – to bol fenomén. Korzo bolo spontánnym, živým spoločenským organizmom a preto bolo obľúbené. Čím bolo výnimočné? Korzo bolo vrcholom mnohouholníka, kde sa stretávali všetci. Večer čo večer sa priestory medzi Michalskou bránou a Hviezdoslavovým námestím a ďalej až k Dunaju zapĺňali stovkami mladých ľudí. Prechádzali sa tu - korzovali z jedného konca na druhý. Stretávali tu svojich známych, spoznávali sa, vytvárali sa dvojice, či hlúčky debatovali o všetkom možnom. Na blízku boli zaujímavé miesta spojené so zábavou, ale i kultúrou (krčmy, Divadlo na Korze, výstavy). Kniha Bratislavské korzo prináša atmosféru pohody, akéhosi pozitívneho vyžarovania, priestor na otvorenú výmenu názorov, čo bolo v tých čosi viac ako dnes nákupy v supermarketoch. Pôvab korza bol najmä v tom, že ste tam mohlo stretnúť priateľov rovnakej krvnej skupiny, že ste tam s nimi mohli diskutovať. Bolo vlastne prvou globalizovanou inštitúciou na našom území. Chodiť na korzo bol životný štýl, posun k väčšej slobode. U nás so zvláštnym nádychom spojeným so zákazmi, príkazmi a nariadeniami.

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium a ich resumé pod názvom Najlepšie z môjho života. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšli knihy O socializme s láskou a Zlatá šedesátá léta. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.

Pionierske 50. roky

Juraj Šebo napísal knižku o mojom ranom detstve. Jeho rozpomienky sú síce najmä o Bratislave päťdesiatych rokov, ale je to aj skrz-naskrz vyčerpávajúca a vtipná správa o Slovensku a jeho obdivuhodných zvláštnostiach tamtých rokov – tak ako som ho krátko po vojne vnímal aj ja v mojej Radošine. Spoľahlivo a hodnoverne zaregistroval a zapísal mladícke skúsenosti, ale aj pochabosti, zážitky a príhody, hoci v čomsi aj náhodné svedectvo, teda akýsi intímny pohľad mladého školáka zdola na veľké dejiny, plný chceného aj nechceného dobového humoru, ale už aj vzmáhajúcej sa socialistickej biedy, ako ju nasmerovával do života – a normálnemu životu sa priečil – z východu dovezený socializmus, a ako to nejednoznačné obdobie usilovne zaznamenala smädná detská pamäť môjho rovesníka. Stanislav Štepka (Predslov ku knihe Budovateľské 50. roky, 2010)

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Krízové 30., Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90., Turbo milénium a ich resumé pod názvom Najlepšie z môjho života. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšli knihy O socializme s láskou a Zlatá šedesátá léta. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.

Krízové 30. roky

Tridsiate roky. Z pohľadu udalostí dosť dramatická doba, poznačená svetovou krízou, predvojnovým stavom, ale i novými technologickými vymoženosťami ako rozhlas a film. Medzi médiami dominovali noviny a časopisy. Rád listujem v starých, zožltnutých novinách a časopisoch. Človek v nich nájde niečo, čo sa v učebniciach nikdy nedozvie. Na prvých stránkach sú väčšinou reakcie na hlavné udalosti v krajine a v meste, ale ďalej sa nájdu i stopy naozajstného života – škriepky, reakcie, inzeráty, kritika, skrátka veci, ktoré ľudí bežne v tej dobe trápili. Niekedy vznikne spolu s dobovými fotografiami celkom zaujímavý materiál. Juraj Šebo

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Krízové 30., Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Také bolo PKO, Budmerice, Bratislavské Korzo a je autorom textu fotografickej publikácie Legenda V-klub. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.

Bratislavské korzo

Legenda V-klub

Véčko, hlavné mesto najlepšieho miesta vo vesmíre – našej mladosti. Večer čo večer to bolo miesto rituálneho postávania, sácania, hladkania, tárania, bozkávania, tancov a popíjania s fajčením. Vytváral sa véčkarsky parfum, ktorý bol namiešaný z vône umytých vlasov, červeného vína a šťastného potu. Boli sme to my, naše lásky, naše hry, straty a nálezy. Tá miestnosť je tam stále, ale Véčko zmizlo. Zmizlo spolu s nami. Boris Filan V-klub mal nejaké fluidum. Bolo to príťažlivé miesto. Tam mohol človek prísť a pozerať sa, ako druhí tancujú, potom zase mohol osloviť hociktoré dievča, sadnúť si s ním na schody a debatovať. Každý mohol ku každému prísť a porozprávať sa, vziať do ruky pohár. Takého miesta, akým bolo Véčko, dnes už niet. A vytratila sa aj atmosféra doby medzi mladými ľuďmi. Už to nie je také spontánne. Teraz, keď na niekoho zamierim fotoaparát, ten človek sa už kontroluje, má strach a cíti nedôveru. Všetko sa na niečo hrá. Vo Véčku sa nik na nič nehral. Peter Procházka

Peter Procházka (1952) sa narodil a žije v Bratislave. Fotografuje od 21. augusta 1968. Dokumentuje hlavne kultúrny a literárny život. Vystavuje od roku 1968. Vyšla mu monografia V-klub. Výstavy Spoločná výstava August 68, Vytrína na Račianskom mýte, Bratislava 1968 10. výročie V-klubu, V-klub Bratislava 1975 Mládež v boji za mier, Veliteľstvo východného vojenského okruhu, Prešov 1976 V-klub, Dom umenia Stretnutie véčkarov, Bratislava 1998 Mesiac fotografie, Bratislava 1998 V-klub, Dom umenia Stretnutie véčkarov, Bratislava 1999 November 89, Bratislava 1999 Kufríková galéria Jazz, Bratislava 2002 Portréty nemeckých spisovateľov, stála výstava, Goetheho Inštitút, Bratislava 2005 Literárny život na Slovensku, Berlín 2005 Spoločná výstava Stratený čas? Slovensko 1969 – 1989, SNG, Bratislava 2007 Literárny život na Slovensku Berlín, Stuttgart 2007 LEGENDA: „VÉČKO“ 1968 – 1999, vrámci projektu Ako? sme žili, Slovensko v 20. storočí, SNM, Bratislava 2008 Portréty nemeckých spisovateľov, Banská Bystrica 2008 Literárne kino Ján Johanides, Bratislava 2008 Štúdio 12 Literárna Procházka, Bratislava 2008 Potréty slovenských fotografov, Kaviareň Ex Libris, Stredoeurópskom dome fotografie 2008 Véčko – legendy klubu, Stredoeurópsky dome fotografie, Bratislava 2009 Marika Gombitová, Tatranská galéria Poprad 2010 Marika Gombitová, Stredoeurópsky dom fotografie, Bratislava 2011 Beatová generácia, Múzeum dopravy Bratislava 2012 MEKY, v župane aj bez, Stredoeurópsky dom fotografie, Bratislava 2012 V-klub, NOC, Bratislava 2013 Marika Gombitová – naša rodáčka, Mestské múzeum a galéria Stropkov 2014 Juraj Šebo (1943, Bratislava). Autor úspešnej série kníh o (ne)dávnych rokoch: Najlepšie z môjho života, Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli.

Najlepšie z môjho života

Jurajovi Šebovi sa podarilo vytvoriť originálny subžáner historickej koláže, kde sa akoby na smetisku alebo v nejakej truhlici prehrabávate v rozličných predmetoch a vytešujete sa, čo všetko – aké poklady – ste tam našli. Som rád, že priblížil našu históriu tak, ako to urobil. Zasvietil do jej kútov a skrytých miest tak, že si v nej môžeme listovať ako v albume, ktorý poteší, vyvolá mnoho spomienok a hlavne – nedeformuje. To je veľká devíza tejto populárnej, ale potrebnej literatúry. Kamil Peteraj

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Tehelné pole, Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej vsi.

Tehelné pole

Juraj Šebo (1943, Bratislava). Napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch: Vojnové 40., Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Vydal monografie Také bolo PKO a Budmerice. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie jeho kníh mapujúcich dekády 20. storočia v českom jazyku. Získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej Vsi.

Vojnové 40. roky

Budmerice • História · Osobnosti · Spomienky

Malá obec Budmerice na úpätí Malých Karpát neďaleko Bratislavy má bohatú históriu. Obci dominuje pálffyovský kaštieľ, ktorý sa v druhej polovici 20. storočia navždy zapísal do našich kultúrnych dejín ako Domov slovenských spisovateľov. Niekoľko generácií spisovateľov tu vytvorilo svoje diela, stretávali sa na literárnych podujatiach s umelcami z celého sveta. Autor zozbieral množstvo fotografií, faksimilií rukopisov, ale najmä autentické spomienky spisovateľov a osobností. Z množstva detailov a spomienok na každodenný život v kaštieli sa autorovi podarilo zachytiť genius loci Budmeríc v časoch najväčšej slávy, keď tu ešte umelci tvorili svoje diela.

Juraj Šebo (1943, Bratislava), napísal úspešnú sériu kníh mapujúcich dekády našej nedávnej minulosti: Budovateľské 50., Zlaté 60., Normálne 70., Reálne 80., Slobodné 90. a Turbo milénium. Napísal aj knihu Také bolo PKO – spomienku na genius loci jedného kultúrneho miesta. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Česku mu vyšla kniha O socializme s láskou, Zlatá léta šedesátá a pripravuje sa vydanie jeho kníh mapujúcich dekády nášho života v českom jazyku. V roku 2011 získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej Vsi.

Turbo milénium

Prvá dekáda nového tisícročia. EÚ, NATO, Západ. Definitívne? Kríza. Dočasne? Myslím, že je to dosť napínavé. Nijaký koniec dejín. Skôr začiatok niečoho. Konca? Milan Lasica Skončilo sa 20. storočie. Búrlivé oslavy milénia vyústili do zrútenia Dvojičiek a triedneho nepriateľa vystriedali teroristi. Všetko sa deje rýchlejšie, nástojčivejšie, každý rok priniesol stovky nových modelov áut, technických hračičiek, „chytrých“ telefónov, iPodov, iPhonov, tabletov, reklám, filmov, seriálov, škandálov, pesničiek, liekov či objavov. Čoraz viac času trávime na Facebooku a Twitteri. Každá, aj lokálna katastrofa či nešťastie sa vďaka satelitnej televízii a médiám nafúkli do globálnych rozmerov. Naše privatizačno-národovecké deväťdesiate roky majú s odstupom času svoju vôňu a ducha. Zomiera pápež Ján Pavol II. a do Bieleho domu neočakávane nastupuje prvý Afroameričan Barack Obama. Slovensko vstúpilo do EÚ a do NATO, do schengenskej zóny a do eurozóny a úspešne zakotvilo v západnej civilizácii.

Juraj Šebo (1943, Bratislava), napísal úspešnú sériu kníh o (ne)dávnych rokoch, no napriek tomu tvrdí, že nostalgiu neznáša. Okrem kníh mapujúcich jednotlivé dekády Budovateľské 50. roky, Zlaté 60. roky, Normálne 70. roky, Reálne 80. roky, Slobodné 90. roky napísal aj knihu Také bolo PKO. Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Česku mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie všetkých jeho kníh mapujúcich jednotlivé dekády v českom jazyku. V roky 2011 získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky. Je na dôchodku a žije v Devínskej Novej Vsi.

Slobodné 90. roky

Socializmus sa skončil. Deväťdesiate roky priniesli eufóriu politických zmien. Zrazu sme mohli bez problémov cestovať do zahraničia, protestovať na uliciach, pozrieť si filmy či kúpiť knihy označované ako trezorové alebo zakázané. Emigranti mohli po rokoch znovu navštíviť svoju vlasť. Mnohí ľudia sa chopili šance a začali podnikať či pôsobiť v politike. Národ sa rozdelil na úspešných a menej úspešných. Luxusné auto sa stalo znakom úspešnosti. Nastalo trhové hospodárstvo, liberalizácia cien a uťahovanie si opaskov. Idolmi doby boli hviezdy seriálu Beverly Hills – Brandon a Brenda, bola to éra krikľavých farieb, sympatických mladých ľudí z televíznych obrazoviek, ktorí sa nám snažili predať „WS krouhač“, éra pevných liniek a mikín obviazaných okolo pása. V deväťdesiatych rokoch naklonovali dinosaury a potopili filmový Titanic. Bola to doba, keď deti skákali medzi panelmi gumu, kým ich rodičom skákali po hlavách iné „gumy“. Bol to čas šiltoviek, diskiet, chlapčenských a dievčenských skupín. Desaťročie nádeje, polarizácie a gýču.

Juraj Šebo (1943, Bratislava) absolvoval Vysokú školu dopravnú v Žiline, odbor spoje. Celý život pracuje na pošte. Žije v Devínskej Novej Vsi.

Také bolo PKO

Koniec jednej legendy

Bratislavská lýra, Džezové dni, koncerty, Dunajský pohár, Incheba, Flóra, divadlá, tradičné aj netradičné plesy a bály, tanečné večierky, venčeky, stužkové, beánie, súťaže v spoločenskom tanci, šachové turnaje, hvezdársky krúžok a množstvo iných spoločenských podujatí je úzko spätých s PKO. V týchto priestoroch vznikala slovenská populárna hudba, mnohí speváci, speváčky a skupiny začínali práve tu. Vypredať koncert v PKO bolo snom pre každého. Po vyše polstoročí je PKO – Park kultúry a oddychu – odsúdený na zbúranie. Juraj Šebo zachytil genius loci tohto výnimočného miesta, zozbieral množstvo fotografií, autentických spomienok a výpovedí osobností.

Reálne 80. roky

Po Zlatých 60. a Normálnych 70. prichádzajú Reálne 80. roky. Málokto ešte do polovice ôsmej dekády veril v zmenu. Niečo však viselo vo vzduchu. Starú garnitúru v Kremli vystriedal Gorbačov, na západe Reagan s Thatcherovou pritvrdili, pápež Ján Pavol II. prinášal nádej nielen veriacim. Šebo sugestívne opisuje detaily z každodenného života. Jeho kniha vystihuje farby, vône, chute a pocity desaťročia.

Normálne 70. roky

Voľné rozprávanie o dobe, zážitkoch, významných miestach, postavách a postavičkách, ktoré pomaly upadajú do zabudnutia. Aké vlastne boli 70. roky? Po zlatých 60. rokoch boli pre mnohých obdobím beznádeje. Začali sme sa uzatvárať pred svetom a v súkromí sme trpeli sklamaním z nenaplnených ideálov. Život sa spomalil. Práca, krčma, cez víkend chata alebo záhradka. 70. roky mali nové modly: Sex pistols, Black Sabath, Doors, ABBA, u nás Varga, Ursiny, Elán, Marika Gombitová, Modus, Karol Duchoň a ďalší. Rusi s Američanmi podpísali dohody o odzbrojení v Helsinkách, vo Vatikáne zvolili nového pápeža, o Charte 77 sa dozvedáme, až keď Gott a Pilarová podpísali Antichartu, počúvame Slobodnú Európu. Deti vyrastali v panelákoch a vedia, že v škole nemajú hovoriť to, čo počuli doma. Reálne sa pracovalo iba na fuškách a všade sa kradlo. Mladí mali nové priority: plagát z Brava, nahrávky z burzy, rifle z Tuzexu za bony od veksláka, počúvali Rádio Ö3 a na koncerty chodili do Budapešti. 60 km vzdialená Viedeň bola ďalej ako Ulanbátar. Namiesto socializmu s ľudskou tvárou tu bol „socializmus plného taniera“. Začalo fungovať RVHP „(Radujme sa, Veseľme sa...H...o máme, Podeľme sa!). Humorný, ale pravdivý pohľad na jedno desaťročie.

Rozhovor s Jurajom Šebom o jeho pripravovanej knihe:

Čo Ťa priviedlo k napísaniu Knihy Zlaté 60 roky?

Staré zlaté časy boli tak zlaté, až zvonili. Nikto ich nikdy nevidel, ale všetci po nich vzdychali. Každý po nich túžil, ale nikto nenašiel. Až raz sa narodil mládenec, ktorý si zmyslel, že ich prinesie späť medzi ľudí. Po dlhej ceste, plnej nástrah a nebezpečia, si ich nakoniec v hlbokých, vysokých horách naložil na ramená a vydal sa kamenistou cestou ku svojmu čitateľovi. Napísal knihu Zlaté 60. roky. Ale teraz už vážne. Chcel som napísať konečne nejaké riadne hovadiny čo sa aj dajú čítať. Je relatívne jednoduché písať o veciach, ktoré človek zažil na vlastnej koži. Myslím si, že už je načase, aby konečne všetci tí citovači, bloggeri, cvičené ruské medvede na bicykloch, jehovisti, bagristi a ortodoxní potápači čo vykrádajú všelijaké múdrosti, začali hovoriť sami za seba. Ja som s tým začal, pevne dúfam, že neostanem v tomto úsilí osamotený.

Teraz si napísal Normálne 70 roky, chcel si nadviazať na knihu Sladké 60 roky?

Určitá spojitosť tam je, napísal to ten istý autor, len sa posunul vo svojich zážitkoch o 10 rokov ďalej. Nebola to ideálna doba, ale žili sme, milovali sme sa, rodili sa deti, kradlo sa.... Bola to taká nenormálne normálna doba.

Aký spôsob písania si zvolil?

Nejaké hlbokomyseľné žvásty v knihe priamo nenájdete. Podľa mňa písanie je triedenie toho čo človek, zažil, videl počul. Keď píšete, potrebujete škatuľky na triedenie týchto zážitkov, spomienok a myšlienok. Pri písaní potrebujete tú správnu škatuľku v pravú chvíľu vytiahnúť. Neskôr vkladám škatuľky do iných škatuliek až prídem na koreň veci. Slovom je to celé o škatuliach... Na tento spôsob písania, som došiel už dávno ešte počas návštevy sovietskeho zväzu. Peniaze za predané texasky som investoval do nákupu matrjošky. Tá mi priniesla nápad. Je to celé postavené na podobnom princípe ako ruská matrjoška.

Médiá o novej knihe Juraja Šeba: Normálne 70. roky

Okamihy knihy - Normálne 70. roky

Hana Beranová, cp

Rozprávajú Juraj Šebo, Janko Lehotský
Moderuje Hana Beranová

Mojimi očami: Dve deká(dy) slobody

Sloboda určite patrí v posledných rokoch u nás medzi najčastejšie používané pojmy. Pojem slobody je veľmi mnohoznačný, čo sa často zneužíva na ideologickú manipuláciu; preto sa pri vyjadrovaní pojmu slobody obzvlášť odporúča si slobodu vážiť. Tentoraz to myslím doslovne, vážiť z fyzikálneho hľadiska. Aj dve deká slobody človeka poteší. Nie je to bohviečo. Uspokojiť sa s málom a vedieť to vychutnať, je umenie a šťastie slobodných...

celý článok na http://hnonline.sk »

Pikoška: Rádio Jerevan | hnonline.sk

Okrem Cirkusu Jerevan sme poznali aj rádio Jerevan. Ľudia nedostávali odpovede na svoje otázky. Tak vzniklo Rádio Jerevan (po rusky "armjanskoje radio", arménske rádio), fiktívna rozhlasová stanica, vymyslená v 70. rokoch. Prečo názov Rádio Jerevan? Jerevan je totiž hlavným mestom nezávislého Arménska...

celý článok na http://hnonline.sk »

Pálenica Borisa Filana | Rádio Slovensko

Juraj Šebo: Zlaté 60. roky, Rozhovor s Borisom Filanom
Pálenica Borisa Filana, 12.9.2009 | Rádio Slovensko

Relácia o bigbíte na STV 2

Zlaté 60. roky

Vrátime sa o viac ako štyridsať rokov späť, aby sme vychutnali pôvaby a atmosféru staršej a veru aj originálnejšej Bratislavy ako je dnes. Zažijeme neopakovateľný závan slobody a nádeje, ktorú potom tak brutálne potlačili sovietske tanky a doničil normalizačný komunizmus. Autor spomína mnoho vecí, na ktoré sme už dávno zabudli, miesta, kam sa chodievalo, ľudí, udalosti, detaily každodenného života, ktoré odvial čas do nenávratna.

Ako spomína Milan Lasica: „Šesťdesiate roky boli lepšie ako päťdesiate a lepšie ako sedemdesiate – to je moja charakteristika 60. rokov. V roku 1967 ma najviac ovplyvnilo, že som si kúpil Fiat 600 D. Na to, že som nikdy predtým žiadne auto nemal, to bolo dobré auto. Vtedy leteli Beatles – je jasné, že to počúval každý, tomu sa nedalo uniknú. Pokiaľ ide o módu tohto obdobia, nosili sa úžasné košele, ktoré nebolo treba žehliť – len sa vyvesili na vešiak a uschli. Volali sa dederónové lebo boli z DDR. To bol posledný výkrik módy z východného Nemecka. Okrem toho boli v móde takzvané šuštiaky – to boli pršiplášte, údajne nepremokavé, a keď ste si ich vyzliekli, dali sa zložiť do malinkého vrecúška a celé sa to dalo strčiť do vrecka. Absolútny zázrak.“

Hoc som malá pionierka,
už ma svrbí moja dierka.
A keď budem zväzáčka,
ej, to bude j***a.

Médiá o knihe

Juraj Šebo: Zlaté 60. roky
Rozhovor s Borisom Filanom
Pálenica Borisa Filana, 12.9.2009

Juraj Šebo: Zlaté 60. roky
Rozhovor s Hanou Beranovou
Zrkadlenie, Rádio Slovensko, 18.10.2008

20. roky

ďalšie knihy z edície Osudy • osobnosti • pamäti

Erec Izrael

Jaroslav Franek

28.11.2025
16,90
9788056913949
978-80-569-1394-9

Izrael je krajina, štát, ale aj fenomén – geografické centrum duchovného sveta všetkých židov. Je to „spojnica pozemského a nebeského sveta“. Centrálne miesto troch svetových náboženských systémov. Krajina s bohatou minulosťou aj prítomnosťou. Uprostred orientálneho sveta predstavuje na Blízkom východe kus „západu“, kus Európy, dokonca Strednej Európy. Je to aj úspešný a bezprecedentný príklad prerodu bývalej kolónie na krajinu, ktorá je špičkovou vedeckou, technologickou, zdravotníckou aj kultúrnou veľmocou. Na Izrael sú upreté oči židov na celom svete. Aj občania Slovenska sledujú dianie v Izraeli so zvýšeným záujmom. Väzieb je mnoho, v Izraeli žije niekoľko tisíc ľudí, ktorých korene sú na Slovensku, majú tu rodinu, priateľov, nechali tu kus svojho života. Platí to aj naopak, aj na Slovensku je niekoľko tisíc ľudí, ktorí majú v Izraeli príbuzných, alebo priateľov. O Izraeli, dejinách Izraela, o vzniku kresťanstva, o židoch, často viac známych vo svete ako na Slovensku, hovorí text tejto knihy.

Jaroslav Franek (1946) je bývalý vysokoškolský učiteľ na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. V rokoch 1990 až 2013 bol hovorcom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Je autorom odborných prác z fyziky a elektrotechniky a tiež článkov venovaných židovskej problematike. Patrí k zakladateľom inštitútu Judaistiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde viedol kurzy všeobecnej histórie židovského národa. Napísal knihy Judaizmus a Izrael · Palestína, ktoré vyšli vo viacerých vydaniach.

Zwischen Alt- und Neuland

Martin Trančík

23.11.2025
19,90
9788096702695
80-967026-9-6

Kniha mladého nemecky píšuceho autora slovenského pôvodu z Bazileja je akousi kronikou starej bratislavskej kníhkupeckej rodiny Steinerovcov. Autor pútavým spôsobom predstavuje štyri generácie židovskej rodiny od polovice 19. storočia do konca 2. svetovej vojny. Zachytáva prelomové historické obdobia a myšlienkové prúdy, otázky religiózneho života, sekularizácie a vznikajúceho sionizmu.

Pavol Strauss a jeho 20. storočie

Ivan A. Petranský

10.9.2025
29,90
9788056913796
978-80-569-1379-6

Kniha je portrétom Pavla Straussa (1912 – 1994), výnimočnej osobnosti slovenského intelektuálneho a duchovného života dvadsiateho storočia – človeka, ktorý v sebe harmonicky spájal erudíciu lekára s hĺbkou brilantného myslenia humanistu a citlivosťou duše umelca. Mapuje jeho životnú cestu od detstva v pestrom a slobodnom prostredí rodného Liptovského Svätého Mikuláša cez bohémske študentské roky v Prahe, dramatické obdobie druhej svetovej vojny na Liptove, povojnové pôsobenie v Skalici a Nitre, poznačené nevyhnutnými zrážkami s komunistickým režimom, až po posledné roky v slobodnej spoločnosti deväťdesiatych rokov. Sleduje vnútorné zápasy a podnety, ktoré formovali jeho pohľad na svet, umenie, vedu i náboženstvo, a na pozadí nevšedného životného príbehu, vinúceho sa takmer celým storočím, hľadá odpoveď na otázku, či je možné napriek neľútostnému vonkajšiemu tlaku po sebe zanechať veľké dielo a zároveň zostať slobodným a čistým človekom. Je pozvaním k hlbšiemu pochopeniu muža, ktorý veril, že aj z ticha môže zaznieť hlas, ktorý uzdravuje.

Ivan A. Petranský (1976, Nitra) absolvoval štúdium archívnictva a histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je vedeckovýskumným pracovníkom Slovenského historického ústavu v Ríme. Ako historik sa venuje slovenským dejinám dvadsiateho storočia s osobitným zreteľom na vzťahy štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, protináboženské perzekúcie, vývoj historiografie a životné osudy významných historických osobností.

Židovský cintorín v Banskej Štiavnici

Beata Rückschloss Nemcová

28.5.2025
15,90
9788056913697
978-80-569-1369-7

Kniha ponúka jedinečný pohľad na životy štiavnických Židov prostredníctvom básnických epitafov na náhrobných kameňoch. Každý nápis na náhrobku je originálnou poctou zosnulému, odhaľuje jeho osobnosť, osud a miesto v komunite. Tieto poetické verše sú doplnené o autentické životné príbehy, ktoré autorka zrekonštruovala na základe historických prameňov, rodinných spomienok a archívnych záznamov. Sú to príbehy ľudí, ktorý tu žili svoj každodenný život a ich telá spočívajú na malebnom cintoríne nad Banskou Štiavnicou. Čitateľ sa ponorí aj do stručnej histórie pochovávania v židovských komunitách, čo sa vždy spája aj s akousi mystikou pretkanou mnohými poverami a predsudkami.

Beata Rückschloss Nemcová (1970) sa narodila v Banskej Štiavnici, vyštudovala pedagogiku a prekladateľstvo a tlmočníctvo v Banskej Bystrici a Bratislave. Počas pedagogickej praxe sa začala venovať tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Urobila mnoho rozhovorov so svedkami vojnového besnenia, ktoré vyústili do publikovania kníh História židovskej náboženskej obce v Banskej Štiavnici, na ktorej pracovala s viacerými autormi a Židovská Štiavnica. Popri práci súdneho tlmočníka a prekladateľa sa venuje výskumu a pátraniu po nových faktoch o židovskej komunite a rekonštrukcii židovského cintorína v Banskej Štiavnici.

Clementis – Minister na popravisku

Ľubo Olach

2.4.2025
16,90
9788056912256
978-80-569-1225-6

Vladimír Clementis sa narodil v roku 1902 v Tisovci. Bol slovenský politik, právnik, spisovateľ a prekladateľ. Vyrastal v učiteľskej evanjelickej rodine. Študoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V roku 1924 vstúpil do Komunistickej strany a spolu s ďalšími ľavicovými intelektuálmi začali vydávať časopis DAV. V roku 1939 emigroval do Francúzska, kde v prítomnosti Viliama Širokého kritizoval uzavretie paktu Molotov-Ribbentropp a odsúdil napadnutie Fínska Sovietskym zväzom. Neskôr ho jeho priateľ, ruský spisovateľ Ilja Erenburg, varoval, že Stalin si takéto veci pamätá a neodpúšťa, ale už bolo neskoro. Široký sa postaral o to, aby sa na ne nezabudlo. Ako štátny tajomník ministerstva zahraničia ČSR sa po vojne zaslúžil o to, že Jarovce, Rusovce a Čunovo pripadli Slovensku. Mal tiež veľkú zásluhu na tom, že Československo v roku 1948 dodávalo novovzniknutému štátu Izrael zbrane. Bez nich by sa pravdepodobne neubránil arabskej presile. Clementis patril k bohémom a k ľavicovej intelektuálnej elite. Mal veľký podiel na zavedení komunistického režimu, ktorého sa nakoniec sám stal obeťou. V roku 1952 bol v procese s Protištátnym sprisahaneckým centrom pod vedením Rudolfa Slánského odsúdený na smrť a popravený. Kniha je románovým príbehom tejto výraznej osobnosti našich novodobých dejín.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vyšli mu zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát, Prezidentka a Predseda a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš, Osuský – zabudnutý diplomat, Juriga – kňaz, buditeľ, politik, Tido J. Gašpar – pomýlený bohéma, Clementis – minister na popravisku. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti. www.luboolach.sk

Prostitúcia na Slovensku

Dominika Kleinová

3.2.2025
16,90
9788056912829
978-80-569-1282-9

Autorka populárno-vedeckou formou odkrýva dejiny prostitúcie na Slovensku v prvých troch dekádach 20. storočia. Preniká do myšlienkových svetov politických a zdravotníckych elít, prostitútok, sociálnych pracovníkov aj umelcov. Prináša jedinečný pohľad na dobové legislatívne prístupy k prostitúcii, spoločenské predsudky, problematiku pohlavných chorôb či sociálno-ekonomické podmienky prostitútok. Venuje sa homosexualite a jej prepojeniu s prostitúciou v historickom kontexte. Kniha dáva odpovede aj na otázky, ako prostitútky v minulosti žili, kde sa vyskytovali, ako sa chránili pred otehotnením, akými boli matkami, aké kriminálne činy páchali, ale aj to, aké zločiny boli páchané na nich. Analyzuje, ako prostitúciu zobrazovali umelci a aké diskusie o nej prebiehali.

Mgr. Dominika Kleinová, Ph.D. (1994, Košice) sa špecializuje na výskum dejín žien, prostitúcie a drogovej problematiky. Doktorát z historických vied získala na Univerzite Pardubice. Jej akademické začiatky sú spojené s Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde vyštudovala učiteľstvo histórie a etickej výchovy. Je externou riešiteľkou projektu Ženy z polosveta. Neviestky, odalisky, konkubíny, kráľovské metresy a kurtizány v našich dejinách a prispieva historickými článkami do magazínu Konopí. Pred rodičovskou dovolenkou pôsobila päť rokov ako People Care Partner v spoločnosti Tesena. V súčasnosti sa pripravuje na postdoc pozíciu na AV ČR. Je aktívnou členkou spolku Živena Praha.

Izrael Palestína – krátka história

Jaroslav Franek

14.1.2025
15,90
9788056912676
978-80-569-1267-6

Kniha je venovaná problematike vzťahov medzi Izraelom a jeho susedmi. Prináša prehľad vojnových konfliktov medzi Izraelom a arabskými štátmi ako aj palestínskymi teroristickými organizáciami. Zaoberá sa kritickým pohľadom na dianie v niektorých organizáciách OSN, ktoré sa vyznačujú zaujatosťou voči Izraelu. Text je doplnený krátkym prehľadom židovských dejín od biblických čias po súčasnosť.

Ruka s vytetovaným číslom

Hilda Hrabovecká

9.12.2024
15,90
9788056912850
978-80-569-1285-0

Autorka bola 25. 3. 1942 deportovaná prvým transportom z ľudáckeho slovenského štátu do nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde prežila tri roky a tiež „pochod smrti“ do tábora Ravensbrück. V knihe uvažuje o dilemách táborového života a spomína na spoluväzenkyne a neľútostných dozorcov. V časti Odpustiť, ale nezabudnúť uvádza články dobovej tlače, nariadenia a zákony, ktoré umožnili diskriminovať, deportovať a následne vraždiť židovských obyvateľov Slovenska. Toto vydanie vychádza pri príležitosti stého výročia jej narodenia. Pôvodný text je rozšírený o spomienky jej blízkych a ľudí, ktorí s ňou spolupracovali.

Hilda Hrabovecká (1924, Prešov – 2015, Bratislava) pochádzala z chudobnej židovskej ortodoxnej rodiny z Prešova. V tábore Auschwitz-Birkenau sa stala členkou ilegálneho hnutia odporu. Počas holokaustu prišla o celú rozvetvenú rodinu, z jej príbuzných prežili len sestra a brat. Po oslobodení sa vrátila do Československa a študovala v Prahe. Neskôr sa vydala, stala sa matkou dvoch dcér a časom aj starou mamou. Po roku 1989 si na základe vlastnej skúsenosti uvedomila potrebu neustále pripomínať udalosti týkajúce sa holokaustu a vojnového slovenského štátu. Iniciovala vznik Dokumentačného strediska holokaustu, napísala knihu Ruka s vytetovaným číslom a zaslúžila sa aj o vznik divadelnej hry Holokaust. Opustila nás v roku 2015 vo veku 91 rokov, ale jej odkaz ostáva s nami a je stále veľmi aktuálny.

Židia v Topoľčanoch

Katarína Beňová, Helena Kopecká

6.12.2024
16,90
9788056911891
978-80-569-1189-1

V minulosti kolorit Topoľčian výrazne dotvárala početná, hospodársky a spoločensky významná židovská komunita. K obrazu Topoľčian zo začiatku 20. storočia patrilo námestie lemované židovskými obchodmi či pôsobivá stavba synagógy, ktorá patrila k najkrajším na Slovensku. Rozvoj topoľčianskej židovskej komunity násilne ukončili vojnové roky a holokaust. Čo je však zarážajúce, protižidovské nálady pretrvali v Topoľčanoch aj po skončení druhej svetovej vojny a vyústili do židovského pogromu. Kniha približuje osudy židovských rodín Büchlerovcov, Friedovcov, Bachnárovcov, Braunovcov, Deutelbaumnovcov, Grünwaldovcov a ďalších, ktoré autorky spracovali na základe osobných stretnutí a rozhovorov s preživšími. Z Topoľčian pochádzal Robert Jehošua Büchler, autor Encyklopédie židovských náboženských obcí na Slovensku, aj Walter Rosenberg, známy pod menom Rudolf Vrba, ktorý v roku 1944 s Alfrédom Wetzlerom utiekli z Osvienčimu.

PhDr. Katarína Beňová (1976) absolvovala štúdium histórie a estetiky na Filozofickej fakulte UKF v Nitre a rozširujúce štúdium psychológie pre učiteľov na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Počas svojej múzejnej a pedagogickej praxe sa venuje regionálnym dejinám, tematike holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Je predsedníčkou Krúžku historikov Slovenskej historickej spoločnosti v Topoľčanoch, ktorý pripravuje semináre, prednášky. Mgr. Helena Kopecká (1955) absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odbor dejepis a občianska náuka. Počas pedagogickej praxe sa zapojila do projektov o holokauste. Autorky spolupracovali na realizácii stálej expozície Z dejín židovskej komunity v Topoľčanoch na miestnom židovskom cintoríne. V spolupráci s Občianskym združením Židovský cintorín Topoľčany sa venujú jeho pasportizácii.

Židovská Žilina

Peter Frankl, Pavel Frankl

6.12.2024
16,90
9788056911860
978-80-569-1186-0

Najväčší rozmach židovskej komunity v Žiline nastal v rokoch 1918 – 1938. Židia sa významne podieľali na spoločenskom, hospodárskom, kultúrnom i športovom živote Žiliny. Čitateľ sa oboznámi s významnými rodinami a osobnosťami, ale aj s príbehmi obyčajných ľudí, do osudov ktorých kruto zasiahol holokaust a povojnové udalosti. Aká bola Žilina a v nej židovská komunita v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju vtedy mladí Fried, Klein alebo Hecht považovali za pupok sveta, za najkrajšie mesto, keď ich svet ohraničovali Rajčianka, Dubeň, korzo, či prísny riaditeľ Šalgo v židovskej ľudovej škole? Židia boli integrálnou súčasťou Žiliny, významne sa podieľali na jej rozvoji, bolo to ich mesto, cítili sa v ňom doma, chceli v ňom žiť. V polovici tridsiatych rokov 20. storočia mala Žilina necelých 18000 obyvateľov, z toho okolo 2500 Židov. Medzi nimi bolo mnoho lekárov, právnikov, obchodníkov, úspešných priemyselníkov. Menej sa vie o Židoch, ktorí sa sem prisťahovali z Haliče, Podkarpatskej Rusi či východného Slovenska. Tí boli väčšinou chudobní, živili sa fyzickou prácou. Posmešne ich prezývali fiňáci alebo Fíni, lebo hovorili iba v jidiš, a keď sa ich opýtali odkiaľ sú, odpovedali napríklad „fin Berehovo“ (z Berehova).

Peter Frankl (1947, Žilina). Vo svojich prózach sa sústreďuje na zobrazovanie osudov židovskej komunity na Slovensku. Napísal knihy Byť židom, biť žida, História nielen nášho rodu, V mene krvi, Spánok prebudených, Tikot židovských hodín a ďalšie. Žije v Prahe. Pavel Frankl (1949, Žilina). Ako bývalý hokejista roky prispieval do odborného časopisu TIP. Z pozície predsedu židovskej náboženskej obce v Žiline sa podieľa na vydávaní diel svojho brata Petra so židovskou tématikou a je spoluautorom knihy Židovská Žilina.

Identita destabilizace a nejistoty

Blanka Soukupová

22.11.2024
15,90
9788056912911
978-80-569-1291-1

Kniha představuje syntetický pohled na antisemitismus v českých zemích v období první Československé republiky, která je dodnes pokládána za vzorový demokratický stát. Autorka se věnuje jak antisemitismu v agrární a národně demokratické straně, tak antisemitismu v malých stranách a politických skupinách v počátcích republiky a antisemitismu v protofašistickém a fašistickém hnutím. Vedle toho sleduje projevy pouličního antisemitismu i strukturované židovské reakce na tento fenomén. Cílem knihy je však zasadit antisemitismus v českých zemích do (středo)evropského kontextu a určit obecné faktory, jež vedou k zesílení či zeslabení protižidovské nenávisti. První republika pochopitelně neměla, na rozdíl od některých evropských států, státní antisemitismus, přesto i mnozí odborníci budou pravděpodobně překvapeni razancí antisemitismu zejména v počátcích státu.

Inšpirovaní Talianskom

Martin Vašš

23.10.2024
16,90
9788056907924
978-80-569-0792-4

Taliansko stáročia pútalo pozornosť európskych umelcov. Vďaka antickým pamiatkam predstavovalo krajinu kultúrnej pamäti Európy s obdivuhodnou stredomorskou prírodou a úchvatnými vidieckymi i mestskými panorámami. Výtvarníci aj spisovatelia ho vnímali ako krajinu umenia s epochami renesancie a baroka. Pre hudobníkov bolo kolískou opery. Fascinácia Talianskom neobišla ani slovenských umelcov. Autor sa zameriava na 20. storočie a usiluje sa na reprezentatívnej vzorke umelcov (Mitrovský, Hrušovský, Blaho, Blühová, Hoza, Rolko, Beniak, Jégé, Benka, Petrašovič, Žáry, Dilong, Vesnin, Strmeň, Pudiš, Zmeták, Turčány, Želibský, Smrek a ďalší) zdokumentovať, že Taliansko bolo pre nich v tomto období veľkým zdrojom inšpirácie.

Doc. Mgr. Martin Vašš, PhD. (1983, Bratislava), historik, pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje slovenským politickým, kultúrnym a sociálnym dejinám 20. storočia a vybraným otázkam historiografie 20. storočia. Je autorom vedeckých monografií Slovenská otázka v 1. ČSR, Bratislavská umelecká bohéma v rokoch 1920 – 1945, Zlatá bohéma, Medzi snom a skutočnosťou, Zmenení Parížom a desiatok vedeckých štúdií, ktoré publikoval doma i v zahraničí. Pôsobí aj ako člen redakčných rád historických zborníkov Historia nova a Historica. Je držiteľom Ceny Egona Erwina Kischa za rok 2018.

Politika a komunita

Peter Salner a Ivica Štelmachovič Bumová

7.10.2024
16,90
9788056911921
978-80-569-1192-1

Kniha o vzťahoch medzi komunistickou mocou a židovskou komunitou v rokoch 1945 – 1992. Autori sa opierajú o poznatky z historických, archívnych a etnologických výskumov, využívajú údaje z umeleckej a memoárovej literatúry a autentické spomienky pamätníkov, ktoré vytvárajú pestrý pohľad na povojnové obdobie až do roku 1992. Skúmajú situáciu v židovskej komunite krátko po oslobodení, po návrate židov, ako sa vyrovnávali s následkami holokaustu, ale aj ich kontakty s inštitúciami štátnej moci. Samostatné kapitoly sa venujú politickým procesom na Slovensku, sebaobranným reakciám židovských inštitúcií a jednotlivcov (emigrácia, „život s maskou“, lojalita), reflexiami šesťdesiatych rokov, obdobím normalizácie a situáciou židovskej komunity po novembri 1989.

PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951) pôsobí od roku 1975 v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV v. v. i., v súčasnosti ako vedúci vedecký pracovník. Zaoberá sa urbánnou etnológiou s dôrazom na spoločenský život v Bratislave a predovšetkým sociálnou kultúrou židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí. Uverejnil viac ako 20 knižných publikácií a množstvo vedeckých štúdií, ktoré vyšli v slovenských aj zahraničných odborných časopisoch. Doc. Mgr. Ivica Štelmachovič Bumová, PhD. (1971). Študovala na FiF UK v Bratislave, dvojodbor história a etnológia. Pôsobí na Katedre porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Sústreďuje sa na výskum židovskej komunity na Slovensku v 20. storočí. Ťažiskovou témou jej odborného záujmu je problematika vzťahu štátu k židovskej komunite na Slovensku v rokoch 1945 – 1989 a tzv. „starý“ antisemitizmus.

Spomienka na Skalicu

Gyula Juhász

27.9.2024
16,90
9788056912775
978-80-569-1277-5

Významný básnik maďarskej moderny Gyula Juhász (1883 – 1937) bol gymnaziálny profesor maďarčiny a latinčiny. Jeho tretie profesorské pôsobisko bolo štátne maďarské vyššie gymnázium v Skalici (1911 – 1913). Do bývalého slobodného kráľovského mesta pricestoval s pocitom opätovného vyhnanca na končiny Uhorska. Postupne si však osvojil nezvyčajnú spoločenskú a kultúrnu atmosféru Skalice a Skaličanov. Dokumentuje to nielen 108 básní, ktoré napísal v Skalici, ale aj prozaické a publicistické texty. Pre básnika a literáta s labilnou psychikou sú to nezvratné symbolické návraty a pre maďarsko-slovenské literárne a kultúrne vzťahy nesporné hodnoty z obdobia tesne pred zánikom a po zániku Uhorska.

Moje mesto

kolektív autorov

31.8.2024
17,90
9788056912492
978-80-569-1249-2

V mestách sa po stáročia vytváralo podhubie, na ktorom prekvitala pestrá meštianska/mestská kultúra, ktorá tvorí naše národné dedičstvo. Plody tejto lokálnej a regionálnej kultúry sa však nestali súčasťou našich „veľkých dejín“. Aj v mestách, kde tvorcami, nositeľmi a uchovávateľmi tejto kultúry boli slovenské elity, kolektívna pamäť vyhasína. Rekonštrukcia minulosti je čoraz zložitejšia a neurčitejšia. Z pamäti sa vytrácajú významní jednotlivci a rodiny, ktoré sa pričinili o ekonomický a kultúrny rozvoj. Pamätníci vymierajú a ich potomkovia uchovávajú z generácie na generáciu čoraz menej vzácnych informácií o svojich predkoch, o rodinách, o dramatických osudoch v meniacich sa režimoch strednej Európy. Rôznorodosť autorov (Eugen Gindl, Soňa Kovačevičová, Katarína Popelková, Július Vanovič, Ladislav Szalay, Vladimír Janček, Lajos Grendel, Peter Laučík, Ján Olejník, Vincent Šikula, Martin Mešša, Peter Kerekes, Nora Barátová, Pavel Hrúz, Stanislav Rakús, Pavel Vilikovský, Peter Macsovszky, René Bílik, Igor Thurzo, Miro Kollár, Ivan Kadlečík) tu spája texty beletristické, esejistické, publicistické a rozhovory. Ich autormi sú osvietení domorodci alebo ľudia, ktorí v danom meste žili a venovali sa ošetrovaniu a uchovávaniu kolektívnej pamäti, spisovatelia, historici, etnografi aj žurnalisti. Názov knihy Moje mesto možno vyznieva banálne, no je o to príznačnejší. Je to jedna z posledných šancí zachytiť spodné vrstvy našich miest, zažiť ich v celej šírke, kým sa úplne nestratia pod novými nánosmi… Kniha Moje mesto je možnosťou zaznamenať a zapamätať si všetko to, čo v budúcnosti budú musieť prácne odkrývať až ťažké a nemotorné bagre archeológie. Eugen Gindl BARDEJOV, NOVÉ ZÁMKY, PEZINOK, KEŽMAROK, BANSKÁ BYSTRICA, ŠAHY, MARTIN, SKALICA, BRATISLAVA, ŠTÚROVO, TRNAVA, BREZOVÁ POD BRADLOM, LEVICE, KOŠICE, KLÁŠTOR POD ZNIEVOM, SPIŠSKÁ BELÁ, TURČIANSKY SVÄTÝ MARTIN, LEVOČA, RUŽOMBEROK, HLOHOVEC, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, MODRA.

Príbehy mesta

Daniel Luther

5.2.2024
15,90
9788056911952
978-80-569-1195-2

Starodávne mesto Pressburg, v 19. storočí aj s oficiálnym názvom Pozsony, mesto korunovácií 18 panovníkov rakúskej monarchie za uhorských kráľov, bolo v roku 1919 pomenované slovenským názvom Bratislava. Je to začiatok obdobia, ktorým chceme čitateľa previesť. Turbulentnými rokmi 20. storočia, ale aj prechodom do prvých rokov 21. storočia, v ktorých doznievali problematické spoločenské procesy po Nežnej revolúcii v roku 1989. V stručnom prehľade sú popísané hlavné etapy vo vývine mesta od začlenenia do československého štátu po dnešné dni.

Daniel Luther (1950, Bratislava), vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. Vo svojich výskumných prácach sa zameriava na vývin mestského spoločenstva Bratislavy v starších obdobiach i v súčasnosti, sociálnu a kultúrnu diverzitu v mestskom a vidieckom prostredí.

Židovská škola

Katarína Mešková Hradská

29.11.2023
14,90
9788056911747
978-80-569-1174-7

V židovských rodinách sa kladie dôraz na výchovu a vzdelanie detí od útleho veku. Zložitý vývoj židovského školstva v rôznych obdobiach súvisel s procesom zrovnoprávnenia Židov s ostatným obyvateľstvom, čo prispelo aj k rozvoju židovských škôl. Autorka opisuje vývoj židovského školstva na našom území, spoločenské a politické podmienky, ktoré židovské školstvo bezprostredne formovalo aj ohrozovalo, pričom muselo vzdorovať politickým a ideologickým tlakom a narastajúcemu antisemitizmu. Približuje formovanie školskej politiky v období 1. ČSR, postupné vyraďovanie židovských študentov zo štúdií na všetkých školách počas slovenského štátu, ako aj pôsobenie židovských ľudových škôl v pracovných táboroch na území Slovenska.

Katarína Mešková Hradská (1956) pracuje v Historickom ústave SAV, kde sa venuje problematike židovskej komunity na Slovensku v rokoch 1918 – 1945. Na túto tému napísala viacero kníh a vedeckých štúdií, ktoré uverejnila na Slovensku i v zahraničí. Ako riešiteľka domácich a zahraničných vedeckých projektov sa stala štipendistkou vedeckých inštitúcií v Izraeli a vo Francúzsku. Je nositeľkou viacerých ocenení za prínos k popularizácií dejín Slovenska.

Husák

Branislav Kinčok

19.10.2023
17,90
9788056906644
978-80-569-0664-4

Kniha približuje najzložitejšie obdobie v živote Gustáva Husáka, ktoré začalo jeho zatknutím vo februári 1951 a skončilo sa až po vyše deväťročnej „Kalvárii“ prepustením na slobodu. Husákovo zatknutie a odsúdenie malo širšie príčiny. Išlo o súbeh viacerých faktorov, o ktorých sa čitateľ dozvie práve v tejto knihe. Rovnako sa dozvie, kedy a za akých okolnosti bol prepustený na slobodu. Ani potom však nemal kľudný život, keďže žil v postavení amnestovaného zločinca a musel zápasiť s rôznymi prekážkami ako človek druhej kategórie. Konečnú bodku za celou kauzou tzv. slovenského buržoázneho nacionalizmu, ktorá ho dostala do väzenia, dala až súdna a stranícka rehabilitácia v roku 1963. Gustáv Husák stál po svojom zatknutí doslova na krok od šibenice a rozhodovalo sa o jeho bytí a nebytí. V roku 1951 sa stal najhorším zločincom v republike a pre neho i celú jeho rodinu sa začalo obdobie obrovského utrpenia, ktoré im navždy poznačilo životy. Manželka s dvomi malými synmi musela zápasiť o holú existenciu, zatiaľ čo on vo vyšetrovacej väzbe prechádzal peklom. Kruté vyšetrovanie, fyzické a psychické mučenie, pobyt na samotke. Ako jeden z mála sa na súde nepriznal k vymysleným obvineniam a bránil sa. Konečný verdikt znel doživotie.

Mgr. Branislav Kinčok, PhD. (1979) vyštudoval históriu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Postgraduálne štúdium absolvoval na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V súčasnosti pracuje v Sekcii vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa. Vo svojej činnosti sa venuje politickým procesom v komunistickom Československu po roku 1948, činnosti Štátnej bezpečnosti, ako aj problematike vojnových a povojnových vzťahov Červenej armády so slovenským obyvateľstvom. Je autorom študijnej pomôcky Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954 (2019) a spoluautorom monografií Slovenskí generáli 1939 – 1945 (2013), Gustáv Husák a jeho doba (2015) a autorom desiatok vedeckých štúdií a odborných článkov.

Prach alebo popol

Peter Salner

23.8.2023
14,90
9788056911464
978-80-569-1146-4

Tradičný judaizmus akceptuje výlučne pochovanie pozostatkov do zeme a zásadne odmieta pohreb spopolnením. Napriek tomu v posledných desaťročiach sa stále častejšie stáva, že príslušníci židovskej komunity uprednostňujú kremáciu. Etnológ Peter Salner v tejto knihe na základe svojich výskumov priam detektívnym spôsobom analyzuje dôvody a následky tohto v minulosti zakazovaného a prakticky neznámeho trendu.

PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.

Hommage à Marián Varga

16.3.2023
89,90
9788097341718
978-80-973417-1-8

Limitovaná edícia s CD Marián Varga, jedinečný umelec, skladateľ, inštrumentalista, bohém a intelektuál, ktorý svojím životom a tvorbou ovplyvnil niekoľko generácií milovníkov a obdivovateľov beatovej hudby v Československu. Od konca šesťdesiatych rokov minulého storočia až do roku 2017 patril k najvýraznejším osobnostiam slovenskej hudobnej scény. Jeho neobyčajná charizma, zjav, jazykový prejav a predovšetkým unikátny a nenapodobiteľný spôsob hry na klávesových nástrojoch, umocnený jedinečnou a nezameniteľnou melodikou, fascinoval všetkých, ktorí ho mali možnosť zažiť na koncertoch a vystúpeniach. Kniha Hommage à Marián Varga predstavuje najikonickejšie fotografie Mariána Vargu od sedemdesiatich piatich českých a slovenských fotografov, ktoré boli vystavené v galérii Danubiana pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín. Takmer 300 fotografií zachytáva Mariána Vargu od 60. rokov minulého storočia a sú doplnené jeho textami, citátmi z rozhovorov a jeho biografiou.

Nedokončené revolúcie

Boris Zala

21.11.2022
15,90
9788056909669
978-80-569-0966-9

Kniha je filozofickým pokusom pochopiť zmysel revolučných rokov 1968 a 1989, nájsť odpoveď na otázku, aký majú tieto revolúcie dopad na dnešnú spoločenskú realitu. Autor formuluje základné výzvy a protiklady súčasnosti; snaží sa pomenovať hodnoty a idey, v ktorých sa súčasný svet a Slovensko nachádzajú. Kľúčové momenty nedávnej histórie konfrontuje s osobnými spomienkami, zážitkami, obrazmi.

Doc. PhDr. Boris Zala, CSc. (1954, Zlaté Moravce). Slovenský filozof, publicista a ľavicový politik, bývalý poslanec Národnej rady SR a europoslanec. Vyštudoval filozofiu na FF UK. V roku 1989 sa aktívne zapojil do príprav zmeny režimu, v decembri 1989 spoluzakladal Sociálnodemokratickú stranu. Po „nežnej revolúcií“ pôsobil ako asistent na Katedre filozofie FF UK a od roku 2000 ako vedúci Katedry politológie na UKF v Nitre. Publikoval 8 monografií z oboru filozofie, politickej filozofie, je aktívny vo verejnej diskusií, pravidelne prispieva do periodík Denník N a Pravda. Autorove posledné knižné publikácie: Europeanizmus. Poza geografiu, geoteológiu a geopolitiku, 2013; Slovo ľavičiarom súcim na slovo (cesty a blúdenia ľavice), 2016.

Kto som

Albert Marenčin

21.11.2022
14,90
9788056909638
978-80-569-0963-8

V zápisníku z pozostalosti Alberta Marenčina sú denné záznamy datované od roku 1973 do roku 1996. Dominujú v nich úvahy o tvorbe, slobode, fantázii. „... dielo nie je jediným, ani hlavným zmyslom tvorby tak ako testament či pozostalosť nie sú hlavným zmyslom života...“ Často sa v textoch vyskytujú najbližší priatelia a ľudia s podobným osudom – Juraj Špitzer, Dominik Tatarka, Marian Váross, Alexander Matuška, Juraj Mojžiš a ďalší, s ktorými vedie dialóg, polemizuje s nimi, s ich názormi. Texty zachytávajú obdobie normalizácie, kedy bol Marenčin vylúčený zo strany a vyhodený zo Slovenského filmu. Píše o svojich umeleckých názoroch, vracia do rodiska, k vzťahu s matkou a opakovane si kladie otázku „kto som?“. „... Bol som ďaleko od domova u strýka, kde ma nik nepoznal. Spýtali sa ma. Kto si? Odkiaľ si? – a ja som musel vysvetľovať, kto som a odkiaľ som a vysvetľujúc to iným vysvetľoval som to aj sebe samému. Predstavoval som sa, niečo zavše zamlčal, niečo prikrášlil… Za niečo sa hanbil, na niečo bol hrdý. Čo všetko som zakrýval, zatajoval! Svoju lásku k mame, svoju nostalgiu – zatajoval som, že sa mi strašne cnie za domovom, že plačem za mamou, že peniaze, ktoré mi dala na utrácanie, som si schovával ako vzácnu pamiatku, že doma hovoríme iným dialektom a niekedy aj po maďarsky…“

Albert Marenčin (1922 – 2019), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Narodil sa v Bystrom nad Topľou. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

Tido J. Gašpar

Ľubo Olach

5.10.2022
14,90
9788056909607
978-80-569-0960-7

Tido J. Gašpar (1893 – 1972), slovenský novinár, spisovateľ, kultúrny pracovník, dramaturg, verejný činiteľ, ideológ a politik, výrazná postava bratislavskej bohémy. Študoval v Martine, pracoval ako námorník, bol poslancom Snemu Slovenskej krajiny za HSĽS. V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku, v rokoch 1941 – 1945 bol šéfom Úradu propagandy Slovenského štátu. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený na tridsať rokov. Na slobodu sa dostal až v roku 1963 po udelení amnestie. Tido J. Gašpar je zaujímavá, ale kontroverzná postava našej histórie. Má mnoho zásluh o pozdvihnutie slovenského povedomia. Kniha hovorí aj o tom, ako sa stal z obyčajného dedinského chlapca kráľom bratislavských nočných podnikov, šéfom Úradu propagandy Slovenského štátu, ako spojil svoju budúcnosť s fašistickým Nemeckom. Často obedoval a viedol rozhovory s prezidentom Jozefom Tisom. Vo väzení, kde si odpykáva dlhoročný trest, s ním diablov advokát vedie rozhovory o tom, kde urobil chybu, v čom sa mýlil. Jeho tragédia spočívala v tom, že bol až príliš zapálený pre slovenskú vec, samostatný Slovenský štát, pre ktorý bol takpovediac ochotný podpísať aj zmluvu s diablom. Postava advocatus diaboli umožnila autorovi vo fiktívnych dialógoch klásť otázky a hľadať odpovede na zložité rozhodnutia a činy v čase vojnového Slovenského štátu.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vyšli mu zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát, Prezidentka a Predseda a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš, Osuský – zabudnutý diplomat a Juriga– kňaz, buditeľ, politik. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

Ľudská totalita

Albert Marenčin

26.5.2022
12,90
9788056908464
978-80-569-0846-4

V pozostalosti Alberta Marenčina sa našli desiatky zošitov s denníkovými záznamami, myšlienkami, nápadmi a úvahami. Záznamy v jednom z nich sú datované od roku 1996 do roku 2017. Sú to osobné vyznania, postoje a názory na témy, ktoré považoval za najdôležitejšie. Dominujú v ňom témy slobody, rovnosti, básnickej tvorby a tvorby ako takej, racionality a imaginácie. Surrealizmus, ktorý ho v mladosti „zasiahol ako blesk“ vnímal ako oslobodenie ducha. Jeho ľavicovým názorom najviac konvenovala Trockého permanentná revolúcia. Na druhej strane píše, že je konzervatívec, drží sa včerajších názorov, spomína na svoje postoje, skutky i nadšenie, ktoré robili jeho život bohatým a krásnym aj keď vo vtedajších názoroch bolo veľa ilúzií a omylov – no bolo v nich predovšetkým to, čo dokázalo nadchnúť, zapáliť, pozdvihnúť myslenie a city nad pragmatickú všednosť, nad šedivý pragmatizmus a prízemnosť každodenného života.

Albert Marenčin (1922 – 2019), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Narodil sa v Bystrom nad Topľou. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Bol členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

ďalšie knihy z edície Novinky

Ohnisko

Andrea Kvotidianová

28.11.2025
16,90
9788056913451
978-80-569-1345-1

V lese sedí okolo ohňa čudná skupinka ľudí. Stretávajú sa pravidelne a nikto netuší, že je to nebezpečná sekta, ktorá terorizuje, kradne a vraždí. Timotej a Denisa žijú spokojným životom vo dvojici. Všetko sa ale zmení, keď Denisu začne tajne zvádzať Timotejov najlepší kamarát Rafael. Postupne sa odhaľuje jeho prepojenie na sektu. Ak nechce prísť o život, Rafaelovi nakoniec ostáva posledná možnosť. Je ňou hladný a agresívny pytón, ktorý nežral niekoľko mesiacov… Mysteriózny román.

Andrea Kvotidianová sa narodila v Prešove, kde študovala masmediálne štúdiá na Prešovskej univerzite. Venuje sa písaniu poézie a prózy. Za svoju tvorbu získala ocenenia v literárnych súťažiach Inšpirácie spod Sitna a Gerbócova literárna Snina. Prispieva článkami do celoslovenských i regionálnych periodík (Báječná Žena, Slovenka, Prešovský Večerník). Vyšla jej beletristická zbierka Spievajúce pero a romány F ako fetiš, Mala tajomstvo a Ohnisko. Veľmi rada varí, zbožňuje všetko pikantné vrátane čili papričiek. Miluje hudbu a dominantných mužov.

Erec Izrael

Jaroslav Franek

28.11.2025
16,90
9788056913949
978-80-569-1394-9

Iné myšlienky

Ivana Dobrakovová

28.11.2025
15,90
9788056913604
978-80-569-1360-4

Mladé dievča, ktoré zažíva svoj prvý vzťah a má nástojčivý pocit, že takto by to vyzerať nemalo, matka, ktorá tyranizuje svoju dcéru jedlom, dcéra, ktorá tyranizuje svoju matku jedlom, expatka, ktorá má namiesto sladkého dolce vita v Taliansku zákaz hovoriť s miestnymi, milenka, ktorá by chcela mať celkom iné myšlienky, než má, učiteľka na nižšej strednej, ktorá stále hrdinsky čelí žiakom, dedkovia, ktorí sa na ulici a v MHD pozerajú na dievčatká, áno, dedkovia, tí nesmú chýbať a napokon psychiater, ten si vie predstaviť už asi všetko.

Ivana Dobrakovová (1982) Spisovateľka a prekladateľka. Z taliančiny a francúzštiny preložila diela autoriek a autorov ako Elena Ferrante, Veronica Raimo, Giulia Caminito, Emmanuel Carrère, Marie NDiaye, Simone de Beauvoir a Amélie Nothomb. V roku 2009 knižne debutovala zbierkou poviedok Prvá smrť v rodine. V roku 2010 jej vyšiel prvý román Bellevue, v roku 2013 ďalšia zbierka poviedok Toxo, v roku 2018 zbierka piatich próz Matky a kamionisti, za ktorú získala Cenu Európskej únie za literatúru (EUPL). V roku 2021 jej vyšiel román Pod slnkom Turína a v roku 2024 esej o písaní A čo sa vám stalo?. Päťkrát bola nominovaná na cenu Anasoft Litera. Jej knihy sú preložené do dvanástich jazykov. Žije v Turíne.

Amerikáni

Tomáš Hudák

26.11.2025
19,90
9788056913635
978-80-569-1363-5

Nové Slovensko. Aj tak by sa dala na začiatku 20. storočia nazývať štvrť South Side v Pittsburghu, kde svoj domov našli tisícky slovenských imigrantov. Za vidinou nového začiatku tam v roku 1913 prichádza aj mladý Andy spolu so židovským muzikantom Lolim, ktorému v Osvienčime zachránil život. Kým Loli sa v Amerike rýchlo uchytí, Andy živorí ako robotník v oceliarňach spoločnosti Jones & Laughlin, kde tak ako väčšina prisťahovalcov čelí šikane a vydieraniu zo strany írskych predákov. Až kým jedna udalosť nezmení úplne všetko, a zrodí sa mýtus o slovenskej imigrantskej mafii a robotníckom hrdinovi menom Joe Magarac. Príbeh o priateľstve, odvahe a hľadaní identity historicky verne zachytáva osudy slovenských imigrantov v Pittsburghu, ktorí sa v čase epidémie španielskej chrípky a veľkého oceliarskeho štrajku dokázali postaviť za svoju komunitu a jej práva.

Tomáš Hudák, 1980, Košice je stand-up komik, scenárista a bývalý novinár. Po štúdiu žurnalistiky a divadelnej dramaturgie pracoval ako redaktor v denníku SME, neskôr pôsobil v televíznom spravodajstve TV Markíza a RTVS. Ako stand-up komik vystupuje so zoskupením Silné reči. Píše pre Denník N. Román Amerikáni je jeho literárnou prvotinou.

MIKI

Miro Šifra, Jakub Tlolka

23.11.2025
19,90
9788056914007
978-80-569-1400-7

Knižná podoba filmového príbehu inšpirovaného skutočnými udalosťami. Príbeh bývalého bossa podsvetia Mikuláša Černáka je neoddeliteľnou súčasťou dejín Slovenska deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Rokov, v ktorých sa synonymom úspechu stala schopnosť presadiť sa za akúkoľvek cenu. Silou. Porušovaním pravidiel. V politike i mimo nej. „Silní chlapi“ sú predmetom fascinácie a obdivu už viac ako tri desaťročia. Možno preto sme ako spoločnosť tam, kde sme, lebo spoluvytvárame prostredie korupcie, v ktorom naše „vzory“ môžu uspieť.

Láska nepozná čas

Lucia Olrinková

14.11.2025
16,90
9788056913970
978-80-569-1397-0

Poznali sa od malička, no ani jeden z nich by nečakal, že náhodné stretnutie po rokoch v nich zapáli plamienky vzájomnej príťažlivosti. Kristof Franczi sa po štúdiách v zahraničí vracia do rodného mesta, aby v ňom strávil leto. Stretnutie s Aninou, z ktorej sa stala krásna mladá dáma, ho nenechá chladným. Pri Anine cíti to, čo doteraz necítil k žiadnej inej žene. Uvedomuje si však, že začínať vzťah, keď ich bude čakať dlhé odlúčenie kvôli jeho ďalším štúdiám v zámorí, je riziko. No pre lásku k nej je ochotný ho podstúpiť. Osud má však iný plán. Ani jeden z nich netuší, aké následky bude mať ich rozhodnutie pre lásku a ako veľmi to ovplyvní ich budúcnosť.

Lucia Olrinková (1988) je autorkou bestsellerov Plakať som si zakázala (vyšlo aj v češtine), Plakať je dovolené, Spoločníčka, Ako slaný karamel, Keď rozkvitnú čerešne, Vianočný a Láska nepozná čas. Písanie je pre ňu relax a zároveň útek od reality. Miluje svoju rodinu, dobré jedlo a tanec. Rada varí, pečie, číta... @luciaolrinkova_autor

Divé maky

Veronika Magulová

15.10.2025
16,90
9788056913918
978-80-569-1391-8

Do Mertonfordu, v ktorom dočasne žije aj Nicole Wayetová, prichádza neznámy, mladý muž Jeremy Peninngton. Ich prvé stretnutie nedopadlo najlepšie a hoci by sa ho Nicole rada zbavila, vôbec sa jej to nedarí, Jeremy je jej vždy v pätách. Našťastie ju sprevádza aj do domu vychovávateľky, ktorá sa vráti z Londýna a chce Nicole povedať pravdu o jej pôvode. Nájdu ju však zavraždenú. Nicole ešte netuší, že smrť učiteľky súvisí s jej minulosťou a Jeremy sa v Mertonforde neocitol náhodou. Začína sa boj s časom, boj o život a najmä o lásku.

Veronika Magulová (1989, Žiar nad Hronom). Pracuje v rodinnej firme. Popri domácnosti a dvoch malých deťoch sa takmer každý večer vracia k písaniu príbehov. Vydala úspešné historické romány Posledné želanie a Písané vo hviezdach.

Znalkyňa

Viktória Krajňaková

15.10.2025
16,90
9788056913543
978-80-569-1354-3

Vo veci zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1. Trestného zákona: „Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na 5 až 10 rokov.“ Ku skutku došlo dňa 2.6.2021 v časti zvanej Stráňany v Michalovciach pri rieke Laborec, poškodená Viktória Krajňaková, narodená 23.10.1999. Volám sa Viktória, narodila som sa v sobotu 23.10.1999 a chcem hovoriť o tom, že násilie je všade okolo nás. Viem o čom hovorím. Autorka na vlastnej skúsenosti popisuje mnohé veľmi aktuálne štrukturálne spoločenské nedostatky – odmietavý vzťah väčšinovej spoločnosti k neurodiverzite či bagatelizáciu sexualizovaného a rodovo podmieneného násilia. Kombinuje rozličné druhy jazykov a perspektív popisujúcich udalosti jej života – od vlastných pocitov a pozícií, cez rozhovory s autoritami či úradný jazyk zápisníc policajného zboru až po bulvárnu krimi reportáž v televízii. Poukazuje tým na neschopnosť vzájomného porozumenia medzi jednotlivými druhmi spoločenských prostredí.

Viktória Krajňaková (1999, Michalovce). Ukončila strednú umeleckú školu filmovú v Košiciach a pokračovala v štúdiu filmovej réžie v Písku. Študuje na vysokej škole UMPRUM v Prahe odbor umenie a technológie.

Židia na Slovensku · povojnové generácie

Peter Salner

29.9.2025
15,90
9788056913000
978-80-569-1300-0

Kniha Židia na Slovensku · Povojnové generácie prezentuje doterajšie poznatky z etnologických výskumov druhej a tretej poholokaustovej generácie, nevynecháva však ani prvú generáciu. Okrem úvodnej a záverečnej informatívnej časti je text rozdelený do troch blokov (Generácia prežitia; Deti holokaustu; Súčasnosť a budúcnosť komunity). S využitím metódy oral history autor absolvoval viac ako 70 hĺbkových rozhovorov, zameraných na témy ako osud rodičov počas holokaustu, identita, medzigeneračná komunikácia či prenos traumy. Vzhľadom na skutočnosť, že židovskú komunitu v uplynulých sto rokov negatívne zasiahli tri veľké emigračné vlny (deportácie v období holokaustu, „alija nádeje“ do Palestíny/Izraela krátko po oslobodení a reakcia na okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968) autor prináša aj poznatky a názory ľudí, ktorí zvolili toto riešenie, neprerušili však spojenie so Slovenskom.

PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951) pôsobí od roku 1975 v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i., v súčasnosti ako vedúci vedecký pracovník. Zaoberá sa urbánnou etnológiou s dôrazom na spoločenský život v Bratislave a predovšetkým sociálnou kultúrou židovskej komunity na Slovensku v 20. – 21. storočí. Uverejnil viac ako 20 knižných publikácií a množstvo vedeckých štúdií, ktoré vyšli v slovenských aj zahraničných odborných časopisoch.

Pavol Strauss a jeho 20. storočie

Ivan A. Petranský

10.9.2025
29,90
9788056913796
978-80-569-1379-6

Savoir – vivre

Ľubomír Jančok

10.9.2025
16,90
9788056913888
978-80-569-1388-8

Žijeme v dobe, kedy peniaze a bohatstvo už nestačia a spoločenský status si získava ten, kto má vkus a vzdelanie. Etiketa otvára dvere do veľkého sveta a savoir-vivre (vedieť ako žiť) je ten cieľ. Deti a mládež sa dnes viac podobajú na dobu ako na svojich rodičov. Etiketa nám ponúka odpovede a riešenia. Kniha je určená rodičom s deťmi, mládeži a biznismenom. Autor nás citlivo sprevádza svetom etikety, naučíme sa základné pravidlá spoločenského správania v rôznych situáciách a naprieč kontinentami.

PhDr. Ľubomír JANČOK, PhD. (1982, Veľké Rovné) je absolventom doktorandského štúdia na parížskej Sorbonne a Univerzite Komenského v Bratislave. Vyštudoval francúzsky jazyk a pedagogiku, diplomaciu a medzinárodné vzťahy a literárnu vedu. Prednášal v Kanade, Grécku, Taliansku, Rumunsku. Vedie kurzy etikety na Slovensku a v Čechách. Za 5 rokov vyškolil takmer 6000 žiakov z desiatok škôl a 5500 dospelých. Vlastní cestovnú kanceláriu Monte Christo. Je laureátom Ceny rektora UK, Ceny mesta Remeš, Ceny francúzskeho parlamentu. Vydal niekoľko kníh inšpirovaných francúzskou kultúrou a spôsobom života: Glamour Paríža, Francúzsky paradox, Iná ale stále blízka a Život na Sorbonne – výchova elít vo Francúzsku, ktorá vyšla aj v českom preklade.

Kvety & klobásy

Jana Micenková

10.9.2025
16,90
9788056913390
978-80-569-1339-0

Rozvedená Eva navštevuje svoju starú známu v Anglicku. Atraktívna žena v nonstop bare nahlas uvažuje o svojom sexuálnom živote. Obžalovaná miluje svoje dieťa, no ešte viac zbožňuje chipsy s príchuťou jarnej cibuľky. Tehotná by sa mala tešiť na svojho potomka, namiesto toho komunikuje so záchodovým chrobákom. Naivko verí, že panička z Bruselu kvôli nemu všetko obetuje. Slobodná matka sa túla s malým dieťaťom po veľkomeste, dúfajúc, že nájdu cestu von. Ľudovít sa vracia od milenky a stretáva v kuchyni svoju dcéru. Unavené páry v letnom rezorte odkrývajú svoju špinu... Dokáže všetko vyčistiť sóda bikarbóna s bielym octom? A kto nás vlastne všetkých zachráni?

Jana Micenková (1980). Vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na FAMU v Prahe. Literárne debutovala zbierkou poviedok Sladký život (2018), ktorá bola nominovaná na cenu Anasoft litera. Za dramatický text Rekonštrukcia prípadu Janko Rybárik získala 2. miesto v súťaži DRÁMA (2019). Text bol realizovaný v Slovenskom národnom divadle ako scénické čítanie. V roku 2021 vydala psychologický román Krv je len voda, ktorý sa venuje analýze vzniku násilného činu a rozkladu dysfunkčnej rodiny. Román bol nominovaný na ceny Anasoft litera a René, vyšiel v maďarskom aj českom jazyku.

Drozd · Legenda o Barbore

Martina Monošová

9.9.2025
16,90
9788056913727
978-80-569-1372-7

Uprostred bojmi a intrigami zmietaného Uhorska, v ktorom sa mladý kráľ Matej Korvín pokúša nastoliť nové poriadky, sa začína príbeh dievčaťa, ktoré si podmaní srdce samotného panovníka. Osudová zakázaná láska nečakane zasiahne do chodu našich dejín. Je to príbeh lásky uhorského kráľa Mateja Korvína a Barbory Edelpöckovej, o ktorom dejiny mlčia. Martina Monošová oprášila historickú legendu a preniesla ju do nášho uponáhľaného sveta. Prvý diel unikátnej historickej série prináša silný príbeh, plný romantiky, dobrodružstva a tajomstva, ktoré vám nedovolia pustiť knihu z ruky.

Martina Monošová (1972, Stará Turá), spisovateľka. Vyštudovala dizajn na STU v Bratislave. V roku 2005 debutovala románom z prostredia opatrovateliek v Anglicku Lásky o piatej (tému opérstva priniesla do slovenskej literatúry ako prvá), napísala jeho voľné pokračovanie Anglické prebúdzania, originálny trojpohľad na manželskú neveru v románe Klišé, s nadhľadom podaný román Zlodeji bozkov o hľadaní vlastnej ceny aj cesty, román o výšinách a pádoch v súkromí inak úspešnej speváčky Sladké sny (vyšlo i v češtine), erotickú detektívku Lekcie z nenávisti (vyšlo i v češtine), ságovitý román o dvoch mladých ženách na pozadí veľkých zmien v slovenskej spoločnosti za dvadsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie Miluje-nemiluje, idem!, (vyšlo i v češtine) komorný príbeh milenky ženatého muža Perly tej druhej a historicko-dobrodružnú pentalógiu SOPHIE z obdobia francúzskej renesancie. Jej nový román Drozd je prvým dielom korvínovskej historickej série LEGENDA O BARBORE. V r. 2000 žila v Anglicku a v 2007-2009 v Belgicku. Dnes žije a tvorí v Slovenskom Grobe. www.martinamonosova.sk

hejtovaňja

Viliam Klimáček

9.9.2025
15,90
9788056913369
978-80-569-1336-9

Koho by hejtovali štúrovci, keby mali internet? Písal Tiso haiku? Aký bol najväčší podvod v histórii Československa? Kam išiel Dubček posledným metrom? Kto kamerou bez filmu nakrúcal Bátoryčku? Kedy pršali z oblohy ľudské uši? Opustí modul Štefánik vesmírnu stanicu ISS Europe? Kde vynašli Artificial Stupidity, ktorá dnes riadi celý svet? A prečo ľuďom tak jäbä? 20 divných poviedok s divným humorom do divnej doby.

Viliam Klimáček (1958), spisovateľ, režisér, zakladateľ divadla GUnaGU, jeden z najhranejších slovenských dramatikov. Vyštudoval lekársku fakultu v Bratislave, praxoval na kardiochirugickej klinike, potom odišiel na voľnú nohu. Napísal vyše 100 divadelných hier, za ktoré získal 7 cien Alfréda Radoka. Písal aj experimentálne rozprávky, básne, rozhlasové hry, filmové scenáre a operné libretá. Za konceptuálnu knihu Noha k nohe získal medzinárodnú cenu IBBY. Román Námestie kozmonautov zvíťazil v súťaži Román 2006, bol nominovaný na cenu Anasoft litera a získal Cenu AOSS za rok 2007. Román Horúce leto 68 vyšiel v Maďarsku, Albánsku, Litve, Arabských emirátoch, Francúzsku aj v USA.

Niekto ako my

Hana Leger

9.9.2025
16,90
9788056913826
978-80-569-1382-6

Epizóda zo života piatich tridsiatnikov, ktorí spolu už čo to preskákali, prebúrali aj preplakali. Neúnavne a s razanciou sa jeden druhému priečia a ťahajú za prsty. Túžba po vzájomnej blízkosti ich napriek nesvárom vždy prinúti sadnúť si opäť za jeden stôl. Aké škody však dokážu napáchať nenaplnené ambície a neuspokojené túžby vo vzťahu krehkých a tak často nepochopených ľudí? Zvládne každý jeden z nich v sebe nájsť toho niekoho, kto za ich súdržnosť zabojuje, alebo to bude skaza pre ich priateľstvo?

Hana Leger debutovala románom Aj ja ťa chcem.

Dom na Myjave

Jozef Kollár

6.8.2025
16,90
9788056912737
978-80-569-1273-7

Keď sa včas postavíš proti zlu, začne sa meniť na dobro? V roku 1922 na myjavských kopaniciach zabudol autobus so študentmi budúceho surrealistického maliara Salvadora Dalího. Na jednu noc nepriehliadnuteľného Španiela prichýlila rodina, ktorá sa oňho postarala. Študent im z vďaky namaľoval na stenu horiacu žirafu, ktorá ovplyvnila život vtedy dvanásťročného Mila. Neuveriteľnú cestu jednonohého klampiara a mnohé dejinné udalosti, od vzniku Československa po súčasnosť, objaví Milov vnuk vďaka zápisníkom, ktoré nájde na povale dedovho domu, keď sa ho chystá predať. Po Milovej smrti sa toto písanie nekončí, prekvapujúco v ňom pokračuje niekto iný.

Jozef Kollár (Trnava, 1960). Napísal niekoľko kníh. Za debutovú zbierku próz Nedorozumenie získal Cenu Ivana Kraska. Jeho kniha pre deti Ak ťa chytím, tak ťa zjem v r. 2018 získala cenu za najkrajšiu knihu Slovenska a tiež Cenu Márie Ďuríčkovej. Jeho poviekdy boli preložené do angličtiny, francúzštiny, nemčiny, maďarčiny, poľštiny a češtiny.

Temno

Juraj Paškuliak

6.8.2025
16,90
9788056911136
978-80-569-1113-6

Príbehy o nenaplnenej láske, o ufológovi, poľovačke na tigra, o ľuďoch ktorí sa rozhodli chatárčiť, o asociáloch aj drsný a pochmúrny príbeh o mužovi, ktorého prenasleduje psychopat. Toto čítanie je ako jazda na horskej dráhe – od humorne ladených, až po strašidelné, ale vždy autenticky pôsobiace poviedky.

Juraj Paškuliak (1981, Martin). Detstvo a dospievanie prežil v Kláštore pod Znievom. Študoval na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici, odbor umelecké odlievanie kovov. Od roku 1998 sa venuje výrobe a oprave majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Keď bol mladý, chcel byť výtvarníkom a zaprisahával sa, že nikdy písať nebude. Ale osud ho dobehol. Napísal štyri zbierky poviedok. Publikoval v časopise Dotyky, má blogy na SME a Pravde.

Sám v dave

Martin Furmanik

6.8.2025
16,90
9788056911198
978-80-569-1119-8

Kniha Sám v dave obsahuje 25 poviedok, ktoré sú výberom z poviedkovej tvorby Martina Furmanika. Hlavné postavy poviedok sú si podobné. Hoci žijú v spoločenstve ľudí, sú samy. Samy so svojimi myšlienkami, samy v boji so svojimi démonmi, samy v boji s veternými mlynmi. Niektoré v tomto boji nie sú úspešné, iné naopak áno. A niekedy zistia, že až tak samy nie sú.

Martin Furmanik (1989) pôsobí v Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi. Je autorom vyše stovky štúdií a popularizačných článkov na tému histórie. Publikoval v 32 odborných a popularizačných periodikách. Jeho články vyšli napríklad v Živote, Téme, Historickej revue, Denníku N, či Postoji. Je autorom resp. spoluautorom kníh Spiš a vznik Československej republiky, Dejiny Rusínov na Spiši, Dejiny Nemcov na Spiši, Putovanie dejinami Spiša, Putovanie dejinami Spiša IV, Putovanie dejinami a Rodičia slávnych. Vydal novelu Stabilita Republiky. Väčšina poviedok v tejto knihe bola publikovaná v slovenských literárnych časopisoch. Je členom Asociácie spisovateľov Slovenska.

Paleo sprievodca po strednom Slovensku

Róbert Zajac

29.7.2025
19,90
9788056913758
978-80-569-1375-8

Kniha je pozvánkou pre dobrodružné deti a ich rodičov na výpravy do praveku. V deviatich kapitolách vás prevedie deviatimi lokalitami stredného Slovenska, na ktorých je možné nájsť skameneliny. Vďaka mapám, popisu a ilustrovaným rekonštrukciám lokalít v ich pravekom období dostane čitateľ – cestovateľ návod, ako sa vrátiť do dávno strateného sveta.

Židovský cintorín v Banskej Štiavnici

Beata Rückschloss Nemcová

28.5.2025
15,90
9788056913697
978-80-569-1369-7

Blumentálske blues

Tomáš Berka

28.5.2025
29,90
9788056913215
978-80-569-1321-5

Detstvo v okolí Avionu a priestor medzi Firšnálom, Šifbekom, Kollárkom a Račkom tvoria kulisu k rozprávaniu Tomáša Berku o živote generácie zlatých šesťdesiatych rokov – bigbiťákov, umelcov, flákačov z Korza, bohémov. Detí sporiadanej prvorepublikovej generácie, keď sa ešte doma hovorilo po česky, nemecky, maďarsky či po bulharsky... keď vyrastali v záhradách a dvoroch domových blokov, keď blumentálska veža bola najvyššou dominantou a spolužiaci sa delili na evanjelikov a katolíkov, až do chvíle, keď ich prevalcovala pionierska mašinéria. Berka píše o meste a krajine od komunistického prevratu cez reálny socializmus až po súčasnosť. Čitateľ sa ocitá v prostredí filmu, divadla, džezrokovej hudby, ktoré formovali vzťahy a lásky. Opisuje stretnutia s Kukurom, Hrycom, Kocúrikovou, Satinským, Lasicom, Rollerom, Fišerom, Sikorom, Jakubiskom, Hanákom, Herzom, Frešom, Vargom, Ursínym, Griglákom, Lučeničom, Barinom a ďalšími.

Mgr. art. Tomáš Berka (1947, Bratislava), filmový a scénický architekt, výtvarník, hudobník a spisovateľ. Po štúdiu architektúry vyštudoval scénické výtvarníctvo u prof. Ladislava Vychodila na VŠMU. Od roku 1970 – 1992 vytvoril pre divadlá a televízie okolo stopäťdesiat scén a viac ako sto divadelných a kultúrnych plagátov. V roku 1983 získal striebornú medailu na Pražskom Quadriennale a svoju výtvarnú tvorbu vystavoval v Európe a v Japonsku. Po roku 1989 vytvoril dekorácie pre 45 filmov a spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. S architektom Karolom Kállayom je spoluautorom slovenských pavilónov na Expo 2000 v Hannoveri a Expo 2015 v Miláne. Ako hráč na klávesy stál pri zrode skupiny Modus, v roku 1969 založil skupinu Ex We Five a v roku 1972 s Ferom Griglákom Fermatu, s ktorou dodnes nahral deväť autorských albumov a vyše tridsať scénických hudieb pre divadlá aj film. Vydal desať knižných titulov – Blumentálske blues 2010 a 2025, s Fedorom Frešom Rocková Bratislava 2013, román René 2017, knihu o filmovej architektúre Veľká ilúzia 2019, monografiu o divadelných plagátoch, scénografii a výstavách – Plagáty a iné veci 2021. V rokoch 2012 – 2024 spolu s Jánom M. Bahnom napísali päť kníh o bratislavských vilách. Kniha s pracovným názvom Backstage by mala vyjsť v roku 2025. Je držiteľom ceny Literárneho fondu za knihu Rocková Bratislava a ceny Júliusa Satinského za kultúrny prínos hlavnému mestu. Na knižnom veľtrhu vo Frankfurte v roku 2019 mu za titul Veľká ilúzia udelili cenu za najlepšiu ilustrovanú knihu o filme. Ako filmový architekt bol nominovaný na cenu Český lev – Amnestie 2019, tri razy získal cenu Slnko v sieti – 2020 za film Amnestie, 2022 za film Piargy a 2023 za film Slúžka. Za film Piargy mu boli udelené aj ceny na festivaloch v Los Angeles, v Montreali a v Budapešti. Žije a tvorí v Bratislave.

Bratislava – história, osobnosti, pamiatky

Viera Obuchová

28.5.2025
19,90
9788056912768
978-80-569-1276-8

O bitke pri Moháči a stratených kostoloch sv. Vavrinca a sv. Michala z predmestia stredovekej Bratislavy, o opevnení zachytenom na Fricsovom pláne z roku 1766, o pamiatkach viažucich sa na epidémie, kde všade boli v meste cintoríny, ako vyzeral a kde bol vstup na Ondrejský cintorín a aké osobnosti sú tam pochované. Kde sa v Bratislave deti a študenti učili, kde bola postavená prvá škôlka – ovoda. V knihe nájdeme aj unikátny plán električkovej železnice, ktorá na začiatku 20. storočia premávala medzi Prešporkom a Viedňou aj zaujímavosti z Petržalky – o pôvodných plánoch Divadla Arény, o kaplnke neďaleko dostihového areálu, o asanovanom kine Eldorádo. A hoci je Petržalka veľké panelákové sídlisko, jeho súčasťou sú aj výtvarné diela, pomníky, pamätníky aj Petržalský cintorín.

PhDr. Viera Obuchová, CSc. (1951, Bratislava), vyštudovala históriu na FiF UK v Bratislave. Od roku 1974 pracovala ako historička v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave. Je autorkou a spoluautorkou odborných a populárno-náučných publikácií o histórii Bratislavy: Ondrejský cintorín, Cintorín pri Kozej bráne, Priemyselná Bratislava, Každodenný život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí, Príbehy z dejín Bratislavy.

Visiting Štúrovo

Dominika Blaháková, Karol & Hanneke Frühauf, Hyunju Kim, Damon Kowarsky

27.5.2025
9,90
9788056913420
978-80-569-1342-0

See you soon on the bridge! Edited by the Regional Organisation for Tourism (OOCR) Štúrovo-Parkan

Návšteva Štúrova

Dominika Blaháková, Karol & Hanneke Frühauf, Hyunju Kim, Damon Kowarsky

27.5.2025
9,90
9788056913666
978-80-569-1366-6

Uvidíme sa čoskoro na moste! Zostavila Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Štúrovo – Parkan