Juriga
kňaz, buditeľ, politik

Ľubo Olach

Ferdiš Juriga bol nielen poslanec, politik a buditeľ, katolícky kňaz. Doktorát z teológie získal na prestížnom viedenskom Pazmaneu. Vďaka univerzitnému vzdelaniu mal veľký prehľad o dejinách Slovákov a aj Slovanov vôbec. Popri svojom kňazskom povolaní sa venoval buditeľskej práce, zakladal spolky a obchodné spoločenstvá. Vo Viedni sa zoznámil aj s Dr. Pavlom Blahom a ten ho zase predstavil Vavrovi Šrobárovi. Na istý čas sa stal z neho Hlasista. Zaujala ho Masaryková „Drobná práce“. Medzi svojimi farníkmi bol mimoriadne obľúbený pre svoju otvorenosť a dobroprajnosť. Na svojich farách dbal na to, aby v dedine prevládal slovenský živel a dokonca raz odslúžil omšu po slovensky načo dostal od biskupa pokarhanie s tým, aby to druhý raz už neskúšal. Na Záhorí bol veľmi populárny pre svoju širokú organizačnú činnosť a pomoc tým ktorí ju potrebovali. Preto keď kandidoval v roku 1905 do uhorského snemu získal dostatok hlasov a stal sa poslancom. Tento post si udržal nepretržite 23 rokov. Jeho hviezdnou chvíľkou bol 19. október 1918, keď na sneme vystúpil po slovensky, nemecky a maďarsky a zaskočeným poslancom oznámil, že Slováci si už nedajú rozkazovať a chcú byť samostatní. Aktívne sa zúčastnil aj na príprave martinskej deklarácie 30. októbra v roku 1918. Založil Slovenskú ľudovú stranu a podieľal sa na vzniku Slovenských ľudových novín do ktorých aktívne prispieval. Pre jeho články ho maďarský súd v roku 1906 odsúdil na dva roky väzenia. Neskôr sa spojil s Andrejom Hlinkom. Ich spoluprácu rozdelila až aféra Vojtecha Tuku z ktorého sa vykľul maďarský špión a Hlinka sa ho zastával. Po vzniku ČSR bol poslancom v Národnom zhromaždení a aktívne sa zúčastňoval na tvorbe zákonov. Jeho politická kariéra skončila v roku 1929 keď ho pre nezhody z Hlinkom vylúčili z HSĽS a biskupi päť dni pred voľbami vydali obežník v ktorom upozorňujú kňazov, že mu nedovolili kandidovať za poslanca. Jeho strana ktorú založil po vylúčení z HSĽS dostala len niečo vyše päť tisíc hlasov. Tým skončila jeho kariéra. Krátko na to po prehratom civilnom a cirkevnom súde pre urážku Hlinku požiadal o penziu a v roku 1929 odchádza do zabudnutia. Po siedmich rokoch sa síce z Hlinkom zmieril, ale to už na jeho ďalšiu činnosť nemalo vplyv. Zostal osamotený a znechutený. Žil ešte dvadsať rokov. Zomrel v roku 1950.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát a Prezidentka a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš a Osuský – zabudnutý diplomat. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

9788056907658
978-80-569-0765-8
Ľubo Olach
Juriga|kňaz, buditeľ, politik

Ferdiš Juriga bol nielen poslanec, politik a buditeľ, katolícky kňaz. Doktorát z teológie získal na prestížnom viedenskom Pazmaneu. Vďaka univerzitnému vzdelaniu mal veľký prehľad o dejinách Slovákov a aj Slovanov vôbec. Popri svojom kňazskom povolaní sa venoval buditeľskej práce, zakladal spolky a obchodné spoločenstvá. Vo Viedni sa zoznámil aj s Dr. Pavlom Blahom a ten ho zase predstavil Vavrovi Šrobárovi. Na istý čas sa stal z neho Hlasista. Zaujala ho Masaryková „Drobná práce“. Medzi svojimi farníkmi bol mimoriadne obľúbený pre svoju otvorenosť a dobroprajnosť. Na svojich farách dbal na to, aby v dedine prevládal slovenský živel a dokonca raz odslúžil omšu po slovensky načo dostal od biskupa pokarhanie s tým, aby to druhý raz už neskúšal. Na Záhorí bol veľmi populárny pre svoju širokú organizačnú činnosť a pomoc tým ktorí ju potrebovali. Preto keď kandidoval v roku 1905 do uhorského snemu získal dostatok hlasov a stal sa poslancom. Tento post si udržal nepretržite 23 rokov. Jeho hviezdnou chvíľkou bol 19. október 1918, keď na sneme vystúpil po slovensky, nemecky a maďarsky a zaskočeným poslancom oznámil, že Slováci si už nedajú rozkazovať a chcú byť samostatní. Aktívne sa zúčastnil aj na príprave martinskej deklarácie 30. októbra v roku 1918. Založil Slovenskú ľudovú stranu a podieľal sa na vzniku Slovenských ľudových novín do ktorých aktívne prispieval. Pre jeho články ho maďarský súd v roku 1906 odsúdil na dva roky väzenia. Neskôr sa spojil s Andrejom Hlinkom. Ich spoluprácu rozdelila až aféra Vojtecha Tuku z ktorého sa vykľul maďarský špión a Hlinka sa ho zastával. Po vzniku ČSR bol poslancom v Národnom zhromaždení a aktívne sa zúčastňoval na tvorbe zákonov. Jeho politická kariéra skončila v roku 1929 keď ho pre nezhody z Hlinkom vylúčili z HSĽS a biskupi päť dni pred voľbami vydali obežník v ktorom upozorňujú kňazov, že mu nedovolili kandidovať za poslanca. Jeho strana ktorú založil po vylúčení z HSĽS dostala len niečo vyše päť tisíc hlasov. Tým skončila jeho kariéra. Krátko na to po prehratom civilnom a cirkevnom súde pre urážku Hlinku požiadal o penziu a v roku 1929 odchádza do zabudnutia. Po siedmich rokoch sa síce z Hlinkom zmieril, ale to už na jeho ďalšiu činnosť nemalo vplyv. Zostal osamotený a znechutený. Žil ešte dvadsať rokov. Zomrel v roku 1950.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát a Prezidentka a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš a Osuský – zabudnutý diplomat. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

14.90
10.0000
25.10.2021
256 str., viaz., 13 × 20 cm
2|13
1
1
ďalšie knihy od autora Ľubo Olach
obal knihy Predseda

Predseda

Peter Stolár začal svoju kariéru ako vekslák, ešte počas štúdia na gymnáziu. Pred tuzexom predával bony. Keďže bol šikovnejší ako ostatní, všimol si ho ich šéf. Zveril mu pašovanie plyšu do Poľska a späť prinášal zase kozmetiku. Osvedčil sa a šéf ho zapojil aj do distribúcie a predaja drog. Po revolúcii sa s ním spojil a spolu išli do malej privatizácie, založili si cateringovú firmu a Stolár aj reklamnú agentúru. Zbohatol cez rozličné známosti, ktoré získal pri organizovaní spoločenských podujatí. Pravda, nie vždy sa to dialo podľa zákona. Pri získavaní informácií využívali aj krásne hostesky ktoré nasadzovali do spální politikov. So svojím tútorom Rudim Červeňanom sa rozhodli, že si založia politickú stranu, aby sa ľahšie dostali k štátnym zákazkám. Po získaní licencie na založenie televízie sa vďaka reklame a propagácii vlastnej strany do parlamentu aj dostali. V nasledujúcich voľbách získali už toľko mandátov, že ich oslovila víťazná strana. Po tvrdých rokovaniach nakoniec vstúpili do koalície a z bývalého veksláka a mafiána sa stal predseda parlamentu.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vyšli mu zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem... a Tanec so životom..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát a monografie Vavro Šrobár, Guvernér Imrich Karvaš, Prezidentka a Osuský – zabudnutý diplomat. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti. www.luboolach.sk

obal knihy Osuský – zabudnutý diplomat

Osuský – zabudnutý diplomat

Diplomat Štefan Osuský patrí k takým osobnostiam našich dejín ako boli Vavro Šrobár či Imrich Karvaš. Po zákroku Uhorského ministra školstva Apponyiho odišiel študovať do Spojených štátov. V Amerike získal vysokoškolské vzdelanie a pohyboval sa prevažne medzi slovenskými krajanmi. Aktívne podporoval vznik Československej republiky. Jeho pôsobenie ako vyslanca Slovenskej ligy v Paríži a v Ženeve bolo mimoriadne úspešné. Už tu, na rokovaniach, mal prvé nedorozumenia s Edvardom Benešom, ktoré potom pretrvávali počas jeho celej diplomatickej kariéry. Benešov výrazný čechoslovakizmus Osuský musel často zmierňovať. Pôsobenie Osuského počas jeho parížskeho obdobia bolo náročné. Ako mimoriadny minister a vyslanec podpísal Trianonskú zmluvu vo Versailles. Po obsadení pomníchovskej republiky odmietol vydať našu ambasádu Nemcom. Po rozpade republiky sa v roku 1939 postavil na čelo druhého československého odboja. Ako jeden z prvých organizoval odpor proti Hitlerovskému Nemecku.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát a Prezidentka a monografie Vavro Šrobár a Guvernér Imrich Karvaš. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

obal knihy Guvernér Imrich Karvaš

Guvernér Imrich Karvaš

Príbeh o smutnom osude Imricha Karvaša, prvého guvernéra Slonenskej národnej banky. Koncom päťdesiatych rokov ho odsúdili za práce o ekonómii, v ktorých poukazoval na bezperspektívnosť komunistickej ideológie a tiež za to, že s komunistami odmietol spolupracovať. Noc po vynesení rozsudku, v roku 1958, bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia. Zostal v cele sám. Uvedomil si, že v podobnej situácii je aj jeho spolubojovník Gustáv Husák, ktorý si svoj ortieľ doživotia vypočul už pár rokov pred ním. Autor sa pomocou ich pomyselných dialógov vrátil do rokov Karvašovho slobodného života a do čias, keď sa na Slovensku diali osudové veci a Karvaš v nich nie raz hral hlavnú úlohu. Obaja, Karvaš aj Husák, hľadajú odpovede na otázky, prečo udalosti vyústili do tragédie. V rozhovoroch sa vynárajú aj ich spomienky na politikov (prezident Tiso, predseda vlády Tuka, minister vnútra Mach, šéf propagandy Gašpar, povstalecký predseda SNR Šrobár, minister zahraničia ČSR Clementis, básnik Novomeský, spisovateľ Erenburg).

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA, pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom mesačníka POP HORIZONT, založil reklamnú agentúru AURUM, teleshoppingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech…, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem... a romány Posledné varovanie, Nádenník pera vo francúzskych službách, Žraloci, Politik, Lobista, Prezident, Advokát, Vavro Šrobár a Rozhovory za oponou. Žije v Bratislave.

obal knihy Advokát

Advokát

Prípady JUDr. Adama Sýkoru sú ponorom do života advokáta, ale aj do zakalených vôd slovenskej justície. Vo svete talárov nie vždy pravda a láska víťazí nad lžou a nenávisťou. Aj keď sa niektoré prípady zdajú byť beznádejné, advokát svojím majstrovstvom, dlhoročnými skúsenosťami, stykmi a citom pre výšku úplatku nakoniec pre svojho klienta dosiahne oslobodzujúci rozsudok.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA, pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshoppingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Politik, Prezident, Rozhovory za oponou a Vavro Šrobár – osudové prevraty 1918 – 1944 – 1948. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti. www.luboolach.sk

obal knihy Prezident

Prezident

Závratná kariéra Juraja Makoša sa začala už od stredoškolských čias. Cestu za mocou a slávou si často kliesnil podvodmi až sa mu napokon podarilo posadiť do kresla prezidenta Slovenskej republiky. Predtým však mnohokrát zmenil politické tričko. Nevyhol sa zákerným zákulisným ťahom, kde svoju úlohu zohrali aj ženy. Príbeh podľa skutočných udalostí sa začína v roku 1967 a končí v roku 2014, aj mnohé mená a postavy sú skutočné.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA, pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshoppingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista Politik a Rozhovory za oponou. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti. www.luboolach.sk

obal knihy Politik

Politik

Príbeh Filipa Piatka sa začína vo Švajčiarsku. Z hotelového manažéra, ktorý prešiel kus sveta, sa stane bohatý a vplyvný obchodník so zbraňami. Keď sa mu v parlamente podarí zmanipulovať v prospech zbrojárskej lobby zamietnutie novely zákona, ktorá im nevyhovuje, prijmú ho medzi seba. Prepracuje sa na jedného z najbohatších a najdôležitejších podnikateľov na Slovensku. Stáva sa oligarchom, ktorý platí parlamentným stranám volebné kampane a politici sú jeho služobníkmi.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA, pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshoppingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista a Rozhovory za oponou. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti. www.luboolach.sk

obal knihy Lobista

Lobista

Senzačný príbeh mladíka. Po tragickej smrti rodičov vedie búrlivý život. Keď skrachuje jeho upratovacia firma, núka dievčatá ako call girls politikom a manažérom. Ponúkne svoje služby firme, ktorá sa chystá investovať na Slovensku. Začína sa kariéra lobistu. Má prsty v privatizácii letiska, v tendroch, lobuje vo vláde. Stane sa z neho vplyvný a bohatý muž pohybujúci sa na hrane zákona.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA, pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom mesačníka POP HORIZONT, založil reklamnú agentúru AURUM, teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech..., Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora a romány Posledné varovanie, Nádenník pera vo francúzskych službách a Žraloci. Žije v Bratislave.

obal knihy Žraloci

Žraloci

Vzrušujúci príbeh troch hlavných protagonistov sa začína v roku 1981. Hlavné postavy zažijú krátku, oslnivú kariéru počas komunizmu, ale po nežnej revolúcii sa ocitnú na dlažbe. Potom však odhodia všetky zábrany. Ich podnikateľské aktivity končia na hrane či za hranou zákona. Prežijú vydieranie mafiou, kupovanie poslancov, založia si televíziu, aby sa nakoniec stali jednou z najvplyvnejších finančných skupín na Slovensku, ktoré dostali pomenovanie finanční žraloci.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA, pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom mesačníka POP HORIZONT, založil reklamnú agentúru AURUM, teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech…, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha a romány Posledné varovanie a Nádenník pera vo francúzskych službách. Žije v Bratislave.

obal knihy Posledné varovanie

Posledné varovanie

Po nežnej revolúcii si traja kamaráti – novinár, generálny riaditeľ veľkého podniku a vexlák Gubat uvedomili, že ich spokojný život sa končí. Spojili svoje sily a vďaka valutovým špekuláciám získali počiatočný kapitál na podnikanie. Potom sa ich cesty rozchádzajú. Z Gubata sa stáva šéf mafie, generálny riaditeľ Rudi je jedným z najvplynejších mužov Slovenska a z novinára Mikyho sa stáva mediálny boss. Títo traja muži ťahajú nitky na najvyšších miestach v politike, hospodárstve, ale aj ďaleko za hranicami Slovenska. Život na hranici rizika si však vyberá svoju daň.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA, pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom mesačníka POP HORIZONT, založil reklamnú agentúru AURUM, teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech…, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha a román Nádenník pera vo francúzskych službách. Žije v Bratislave.

ďalšie knihy z edície Osudy • osobnosti • pamäti
obal knihy Párkány|Huszadik századi történetek

Párkány

Tomás Baka

30.8.2021
12,90
9788056908945
978-80-569-0894-5

A mai Párkány területe már a kezdetektől bővelkedett történelmi eseményekben. A mai városhely első lakói a kelták voltak. A rómaiak itt építették fel Anavum névre keresztelt erődítményüket. A település több évszázadig Magyarország része volt, majd 1918 után több államigazgatás részeként is szerepelt. A könyv a város történelmének rövid áttekintését tartalmazza, nagyobb figyelmet szentelve a 20. századnak. Az elbeszélések és visszaemlékezések betekintést engednek a régi Párkány életébe. Végigsétálhatunk annak utcáin, részt vehetünk ünnepségein és a mindennapok történései mellett emlékezünk azon eseményekre, amelyek beégtek a párkányiak emlékezetébe. Megismerkedhetünk a város egyes lakóival, azok családjával, emlékeivel és élményeivel. Az ő szemükön át láthatjuk a várost és az életet benne.

Tomáš Baka 1989-ban született Malackyban, de kisgyermek korától Párkányban él és párkányinak is tartja magát. 2008-ban érettségizett a helyi gimnáziumban. Tanulmányait kisebb szünet után a Nyitrai Konstantin Filozófus Egyetemen folytatta, történész szakon, melyet 2015-ben fejezett be. Szakdolgozatában Párkány két háború közti időszakát ölelte fel. Mint történész, elsősorban a helyi történelemmel és a 20. század eseményeivel foglalkozik.

obal knihy Vyhasnuté oči|2. vydanie

Vyhasnuté oči

Manca Schwalbová

15.6.2021
12,90
9788056908716
978-80-569-0871-6

Za názvom knihy Vyhasnuté oči nie je skrytá žiadna metafora. Sú to príbehy žien, ktorých oči vyhasli v koncentračnom tábore Osvienčim – Birkenau. Boli to ženy rôznych národností, profesií, vierovyznania, veku i rodinnej histórie, spájala ich nenávisť k fašizmu a snaha pomôcť druhým. Autorka knihy bola jednou z nich – na revíri, ktorého história je v knihe opísaná. Aj keď od prvého transportu Židov zo Slovenska uplynie takmer osemdesiat rokov, táto temná časť našej histórie nesmie upadnúť do zabudnutia.

Margita Schwalbová (1915, Liptovský Mikuláš), štvrté dieťa zástupcu mlynov Alberta Schwalba a jeho manželky Ely, rodenej Skuteckej. Štúdium na Lekárskej fakulte UK musela prerušiť pre numerus clausus. V marci 1942 bola deportovaná do Osvienčimu, kde bola ako väzeň 2 675 zaradená do práce na revíri. Po skončení vojny dokončila štúdium na Karlovej univerzite v Prahe, promovala vo februári 1947. Pracovala v Detskej fakultnej nemocnici UK v Bratislave, začiatkom šesťdesiatych rokov sa stala docentkou v odbore pediatria. Pri previerkach bola vylúčená zo strany a v roku 1971 predčasne penzionovaná. V roku 1948 vyšla jej kniha Vyhasnuté oči. Jej ďalšie spomienky Žila som životy druhých vyšli v roku 2001. Zomrela 30. decembra 2002 v Bratislave.

obal knihy Varúúúj|Ako sme búrali socializmus

Varúúúj

Ivan Čarnogurský

28.4.2021
14,90
9788056907801
978-80-569-0780-1

November 1989 prekvapil všetkých: vládnucich komunistov a ešte viac konšpirátorov rôznych skupín. Pohľad priameho aktéra na zlomové udalosti novembra 1989 a na začiatok deväťdesiatych rokov, kedy politiku tvorili neskúsení revolucionári a nadšenci a proti nim stáli pragmatické vyškolené nomenklatúrne kádre. V súbojoch na pôde parlamentov, v diskusiách v televízii na Kavčích horách už vznikala razantná požiadavka samostatného Slovenska od národniarov – ešte donedávna skrytých spolupracovníkov ŠtB. Hlavnú časť spomienok Ivana Čarnogurského zaberajú známe udalosti, ale neznáme súvislosti, pozadie konania politických skupín a ich záujmy vyzlečené donaha. Dnes, keď je všetko za nami, sa možno usmejeme alebo aj dobre zasmejeme. Kto zvíťazil? A kto vyšiel na psí tridsiatok?

Ivan Čarnogurský (1933). Narodil sa v rodine učiteľov. Rodičia boli z roľníckeho prostredia malej dediny. Vyrastal u starej mamy vo Vajnoroch pri Bratislave a od začiatku vojny v Malej Frankovej na goralskom gazdovstve Spišskej Magury. Svetové udalosti vnímal ako chlapec cez ruských partizánov, neskôr cez nemeckých vojakov a od roku 1945 cez Červenú armádu a Česko-Slovenskú republiku, v ktorej ukončil gymnázium aj vysokú školu technickú. Pracovný život od r. 1956 prežíval v propagande budovania socializmu. Po prvých politických previerkach v r. 1958 sa stal stavebným robotníkom. Pri betóne už ostal celý život s karíérou opravára strojov, majstra, vedúceho strediska, špecialistu-technológa a vedúceho odboru rozvoja podniku až do pádu socializmu v novembri 1989. V marci 1990 bol zvolený za generálneho riaditeľa stavebného podniku Hydrostav, za poslanca Národnej Rady, jej prvého podpredsedu a za člena európskych hospodárskych organizácií v Mníchove a Bruseli. Prežil celý život s ľuďmi v prvej línii na stavbách na Slovensku aj v zahraničí a nakoniec v úzkom kruhu politikov, ktorí mali rozdeliť štát na dve republiky. Zákulisie týchto udalostí a osobné skúsenosti ho priviedli k myšlienke napísať knihu o našom spoločnom živote, ktorý každý poznal iba v malom výseku svojho okolia. Píše o schopnosti Slovákov vždy a v každej situácii nájsť to najlepšie riešenie – a je jedno, či na stavbe maštale, alebo pri budovaní nového štátu.

obal knihy Jsem rabín a jdu tam, kde jsou Židé|Emil Davidovič

Jsem rabín a jdu tam, kde jsou Židé

Věra Trnková

21.3.2021
10,90
9788056907146
978-80-569-0714-6

Život rabína Emila Davidoviče (1912 – 1986) je příběhem Žida narozeného v přísně ortodoxní rodině na Ukrajině, který přežil perzekuce a koncentrační tábory. Davidovič vyrostl v mnoha jazycích, navštěvoval slavnou ješivu v Bratislavě a studoval u Lea Baecka a Ismara Elbogena v Berlíně, ale také v Brně, Budapešti a ve Vídni. V roce 1944 byl se svou celou rodinou deportován do Osvětimi. Přežil a po válce se s manželkou Cilli usadili v Československu. Také zde čelil nepřátelství. Po bezpočtu těžkostí se mu podařilo utéct do Izraele. Později, až do konce svého života, působil jako rabín v Dortmundu, kde obnovil židovskou obec. Autorka Věra Trnková vypráví příběh rabína prostřednictvím osobních vzpomínek na svou přítelkyni ze školy Alici, dceru Emila Davidoviče.

Věra Trnková (1946, Praha). Studovala chemii na Univerzitě Karlově, získala doktorát z biochemie na univerzitě v Heidelbergu. Pracovala ve výzkumu. Po odchodu do důchodu pracuje jako dobrovolnice v knihovně Univerzity židovských věd v Heidelbergu, jako autorka spolupracuje s měsíčníkem české a slovenské židovské komunity Rosch Chodesch v Praze a s Židovskou ročenkou Federace židovské komunity v České republice. Žije v Německu.

obal knihy Katastrofa slovenských židov|2. vydanie

Katastrofa slovenských židov

Aron Grünhut

21.3.2021
13,90
9788056907771
978-80-569-0777-1

V knihe Arona Grünhuta, bratislavského rodáka a záchrancu Židov, sú uchované spomienky na tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, keď bratislavská židovská komunita bojovala o holú existenciu. Grünhut ako člen ilegálnej siete zohrával jednu z kľúčových úloh pri záchrane Židov. V zápiskoch prináša málo známe fakty o záchranných akciách, na ktorých sa podieľal, o pôsobení vedúcich predstaviteľov židovského odboja, o perzekúcii a terore, ktorý sám pocítil, keď ho zatkli a väznili. Predstavuje funkcionárov ortodoxnej židovskej obce a približuje dejiny bratislavských náboženských spolkov.

Aron Grünhut sa narodil v Bratislave v roku 1895. V medzivojnovom období bol aktívnym členom a funkcionárom ortodoxnej židovskej obce v Bratislave. Istý čas viedol židovské pohrebné bratstvo Chevra Kadiša. Ako obchodník často cestoval po Európe a sledoval radikalizáciu pomerov. Vycítil, že Hitler chystá likvidáciu Židov, a rozhodol sa konať. Ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny sa významným spôsobom podieľal na záchrane Židov, bol činný aj v židovskom odboji. V Bratislave dal vybudovať tajné úkryty pre židovské rodiny na úteku a zásoboval ich jedlom. V roku 1943 sa sám ocitol v ohrození. Pred zatknutím ušiel do Budapešti, kde žil pod falošnou identitou a naďalej pomáhal židovským utečencom zo Slovenska. Po komunistickom prevrate sa s rodinou vysťahoval do Izraela, tu zastával funkcie predsedu Spolku bývalých Bratislavčanov v Izraeli, predsedu Výboru na výstavbu synagógy a ješivy, prézesa synagógy v Jeruzaleme. Bol predsedom Asociácie Chatama Sofera (Chug Chatam Sofer) v Tel Avive a rozhodol sa aspoň symbolicky preniesť časť židovskej Bratislavy do Jeruzalema. Spolufinancoval projekt výstavby novej ješivy a synagógy, ktorá dostala názov Pressburg. Nová ješiva pokračuje v tradícii najstaršej bratislavskej židovskej školy preslávenej rabínom Chatamom Soferom. V synagóge dal zhotoviť kópiu svätostánku bývalej Veľkej synagógy na Zámockej ulici v Bratislave. Pressburg Ješiva a synagóga sú jediné stavby svojho druhu v Izraeli a predstavujú unikátne dedičstvo bratislavského židovstva. Zomrel v Tel Avive v roku 1974, pochovaný je na cintoríne v izraelskom meste Zichron Meir.

obal knihy Ťažké časy|Roky 1938-1945 v aktuálnom spoločenskom diskurze

Ťažké časy

Editor: Peter Salner

10.12.2020
11,90
9788056906736
978-80-569-0673-6

Tri rôzne pohľady na historické korene a súčasné reflexie vojnového slovenského štátu a holokaustu predstavujú dôležitý prínos k hlbšiemu poznaniu nedávnej minulosti Slovenska a jej presahov do súčasnosti. Napriek časovému odstupu, postupnému odchodu posledných svedkov doby, napriek dostupným historickým faktom, ostáva tento režim aj trištvrte storočia po jeho zániku stále aktuálnym problémom našej spoločnosti. Zuzana Panczová sa zaoberá Protokolmi sionských mudrcov a ich šírením v slovenskom prostredí. V tridsiatych rokoch 20. storočia prispel tento konšpiračný falzifikát k formovaniu antisemitskej propagandy a protižidovského zákonodarstva vojnového slovenského štátu a podieľal sa tak na tragických osudoch desaťtisícov jeho židovských obyvateľov. Daniel Luther sa zaoberá súčasnými reflexiami vyhnania príslušníkov českej menšiny, ku ktorému došlo na prelome rokov 1938 – 1939 už v prvých mesiacoch existencie vojnového štátu. Soňa Gyárfáš Lutherová reflektuje dôsledky arizačných zákonov, ktoré vstúpili do platnosti v roku 1940 a viedli k úplnému ožobráčeniu príslušníkov židovskej komunity na Slovensku.

Daniel Luther, CSc. (nar. 1950 v Bratislave) absolvoval odbor etnológia na FiFUK v Bratislave. Pôsobí ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Špecializuje sa na urbánnu etnológiu a obradovú kultúru. Je spoluautorom viacerých publikácií, medzi inými Taká bola Bratislava, Etnografický atlas Slovenska, Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, Slovakia: European Contexts of the Folk Culture a autorom monografií Zabudnuté priadky: K spoločenskému životu mládeže na Slovensku, Česká komunita v Bratislave 20. storočia, Z Prešporka do Bratislavy, Bratislava Česko-Slovenská (Putovanie z monarchie do Slovenského štátu). Mgr. Soňa G. Lutherová, PhD. (1982 v Bratislave), absolventka Katedry etnológie a kultúrnej antropológie FiFUK, pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV. Venuje sa problematike vizuálnej antropológie, individuálnej a sociálnej identity a pamäti, (post)socializmu a materiálnej kultúry, všíma si aj aplikáciu inovatívnych a reflexívnych metód v etnografickom výskume. Svoje poznatky publikuje v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch a monografiách. Je spolueditorkou monografie Za hranicami vedy? Aplikovaná antropológia v spoločnosti a režisérkou antropologického dokumentárneho filmu Zatopené. V súčasnosti pripravuje celovečerný dokumentárny film Šťastný človek. Napísala tiež knižku pre deti o stereotypoch a inklúzii Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? Mgr. Zuzana Panczová, PhD. (1978 v Žiline). Vyštudovala etnológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV. Zameriava sa na výskum naratívov, skupinovej identifikácie a stereotypov, hlavným predmetom jej záujmu sú súčasné a tradičné povesti, predovšetkým však fámy a konšpiračné teórie. Svoje poznatky priebežne publikovala v zahraničných a domácich vedeckých časopisoch, najmä však v monografii Konšpiračné teórie: témy, historické kontexty a argumentačné stratégie.

obal knihy Holokaust okolo nás|Roky 1938-1945 v kultúrach spomínania

Holokaust okolo nás

Editor Peter Salner • autori Peter Salner, Monika Vrzgulová

7.12.2020
12,90
9788056907443
978-80-569-0744-3

Spomienku na holokaust nemožno obmedziť na formálnu sondu do nie tak dávnej minulosti. Pochopenie jeho následkov vyžaduje nielen poznať osudy, počty a mená zavraždených. K následkom je potrebné zaradiť tiež, ako toto historicky relatívne krátke obdobie ovplyvnilo život preživších a ich potomkov. Ako sa zmenila židovská komunita? Koľko židovských tradícií stratilo nositeľov? A ako tieto straty (ne)vníma majoritná spoločnosť? Niekdajšie hrôzy zároveň varujú pred možným opakovaním. Veď pokusy rehabilitovať režim a vedúce osobnosti vojnového slovenského štátu predstavujú aj dnes aktuálny problém slovenskej spoločnosti.

PhDr. Monika Vrzgulová, CSc. (1965, Trenčín). Študovala na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK v Bratislave. Ako vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na výskum sociálnej a kolektívnej pamäti a identity, na výskum obdobia holokaustu, socializmu a politík spomínania na Slovensku metódou oral history, ako aj na skúmanie problematiky predsudkov a stereotypov v spoločenskom diskurze. PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20.-21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.

obal knihy Osuský – zabudnutý diplomat

Osuský – zabudnutý diplomat

Ľubo Olach

16.11.2020
12,90
9788056906491
978-80-569-0649-1

Diplomat Štefan Osuský patrí k takým osobnostiam našich dejín ako boli Vavro Šrobár či Imrich Karvaš. Po zákroku Uhorského ministra školstva Apponyiho odišiel študovať do Spojených štátov. V Amerike získal vysokoškolské vzdelanie a pohyboval sa prevažne medzi slovenskými krajanmi. Aktívne podporoval vznik Československej republiky. Jeho pôsobenie ako vyslanca Slovenskej ligy v Paríži a v Ženeve bolo mimoriadne úspešné. Už tu, na rokovaniach, mal prvé nedorozumenia s Edvardom Benešom, ktoré potom pretrvávali počas jeho celej diplomatickej kariéry. Benešov výrazný čechoslovakizmus Osuský musel často zmierňovať. Pôsobenie Osuského počas jeho parížskeho obdobia bolo náročné. Ako mimoriadny minister a vyslanec podpísal Trianonskú zmluvu vo Versailles. Po obsadení pomníchovskej republiky odmietol vydať našu ambasádu Nemcom. Po rozpade republiky sa v roku 1939 postavil na čelo druhého československého odboja. Ako jeden z prvých organizoval odpor proti Hitlerovskému Nemecku.

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA a pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom hudobného mesačníka POP HORIZONT. Založil reklamnú agentúru AURUM a teleshopingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech...!, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem..., romány Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Advokát a Prezidentka a monografie Vavro Šrobár a Guvernér Imrich Karvaš. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a prestížneho pezinského PI-klubu. Žije v Bratislave, je ženatý, má dve deti.

obal knihy Dvojrozhovor|O pamäti, etnológii a meste

Dvojrozhovor

Monika Vrzgulová, Peter Salner

9.10.2020
12,90
9788056906767
978-80-569-0676-7

Dialóg dlhoročných kolegov a priateľov. Monika Vrzgulová kladie zvedavé otázky Petrovi Salnerovi, aby si vzápätí úlohy vymenili. Spektrum otázok a odpovedí smeruje k tomu, čo vedia alebo si pamätajú o svojich predkoch, cez spomienky na bratislavské, resp. trenčianske prostredie v období detstva a dospievania, študentských rokov, no nechýbajú ani informácie o osobných záujmoch či názoroch, ktoré vyplývajú z ich dlhoročnej vedeckej práce. V dialógu sa postupne vynárajú asociácie, udalosti a súvislosti, ktoré si zdanlivo nepamätali alebo neuvedomovali a v rozhovore vyústia do prekvapivého poznania.

PhDr. Monika Vrzgulová, CSc. (1965, Trenčín). Študovala na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK v Bratislave. Ako vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na výskum sociálnej a kolektívnej pamäti a identity, na výskum obdobia holokaustu, socializmu a politík spomínania na Slovensku metódou oral history, ako aj na skúmanie problematiky predsudkov a stereotypov v spoločenskom diskurze. PhDr. Peter Salner, DrSc. (1951, Bratislava). Študoval na Katedre etnografie a folkloristiky FiF UK. Ako vedecký pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa špecializuje na sociálnu kultúru židovskej komunity na Slovensku v 20.-21. storočí a spoločenský život Bratislavy v 20. storočí.

obal knihy Záblesky v temnote – prvých 23 rokov môjho života

Záblesky v temnote – prvých 23 rokov môjho života

Róbert Cvi Bornstein

17.9.2020
12,90
9788056905913
978-80-569-0591-3

Róbert Cvi Bornstein v knihe opisuje prvých 23 rokov svojho života, ktoré prežil na niekoľkých miestach na Slovensku, v Maďarsku až kým po vojne emigroval do Izraela. Opisuje neustále sa meniace politické režimy, nebezpečné situácie, odchod do ilegality, účasť v SNP až po skončenie vojny. Je to strhujúci životný príbeh, akých boli tisíce, ale nie každému sa podarilo prežiť a podať svedectvo o zvrátenej dobe a o tom ako ľahko sa môže šťastný život zmeniť na tragédiu, aká krehká je demokracia, ako rýchlo sa môže zlo a nenávisť obrátiť proti komukoľvek z nás.

Róbert Cvi Bornstein (1926, Prešov). Detstvo prežil v nábožensky založenej, ale moderne zmýšľajúcej židovskej rodine. Ako dvanásťročný sa zapojil do skautského sionisticko-socialistického hnutia HaŠomer HaCair. V roku 1940 bol z gymnázia ako Žid vylúčený. Od roku 1942 žil v ilegalite. Po vypuknutí SNP sa pridal k povstaniu. Jeho rodičia boli deportovaní a zahynuli v koncentračných táboroch. Po vojne v Prešove zmaturoval. Stal sa generálnym tajomníkom HaŠomer HaCair v Československu. V roku 1949 emigroval do Izraela, vyštudoval právo a stal sa členom advokátskej komory. Oženil sa, má dvoch synov a štyroch vnukov.

obal knihy Odišli

Odišli

Ivana Havranová

13.8.2020
11,90
9788056906309
978-80-569-0630-9

Príbehy ľudí, ktorí sa vzbúrili a odišli, lebo nesúhlasili. Odstrihli sa od všetkých a všetkého, čo doma mali a milovali. Odišli za vidinou slobody a prosperity s vedomím, že sa už nikdy nevrátia. Poznám mnohých emigrantov, ich príbehy sú často smutné. Mám priateľov, ktorí to zvládli bravúrne, venujú sa svojim profesiám. Architekt, dizajnér, lekár... Poznám však aj iných. Zastali v čase, sú šťastní, že zarobia na živobytie a do rodnej vlasti sa aj hanbia vrátiť.

Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou vyše tridsiatich poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Žije a tvorí v Bratislave.

obal knihy Trianon – triumf a katastrofa

Trianon – triumf a katastrofa

Roman Holec

13.7.2020
12,90
9788056905883
978-80-569-0588-3

4. júna 1920 bola podpísaná Trianonská mierová zmluva, ktorá dala bodku za historickým Uhorskom. Zmluva priniesla strednej Európe protichodné očakávania a pocity. Na jednej strane radosť spojenú s veľkými nádejami, na druhej obavy, pocit krivdy a osudovej katastrofy. Trianon stále vyvoláva vášne a snahy po revízii. Tie hovoria o historickej nespravodlivosti, o náprave krívd a spojení rozdeleného národa. Po sto rokoch v nových európskych kontextoch ide už len o politickú mobilizáciu a nezodpovedné účelové politické hry. Kniha mapuje cestu, ktorá priviedla Maďarov k tejto katastrofe a hodnotí ju zo slovenského pohľadu. Vnútorná politika pred vojnou, agresívne ciele Uhorska počas nej a definitívna porážka štátu viedli k jeho rozpadu a k turbulentným udalostiam roku 1919, keď si Slovensko komplikovane hľadalo cestu k novému štátu a nové nestabilné Maďarsko sa potácalo od ľavicového k pravicovému radikalizmu. V oboch prípadoch pôsobilo ako potenciálna vojenská hrozba, nositeľ aktívnej propagandy proti svojim susedom, rovnako sa však stávalo obeťou eskalovaných územných ašpirácií. Trianon sa javí ako zavŕšenie jednej historickej etapy, súčasne však otvára novú, spojenú s bojom za a proti jeho revízii. Obyčajní ľudia sa stávali nevinnými obeťami týchto historických procesov a mocensko-politických ašpirácií na oboch stranách hranice.

Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959, Bratislava), zaoberá sa dejinami „dlhého“ 19. storočia, jeho špecializáciou sú hospodárske a sociálne dejiny, v súčasnosti najmä dejiny šľachty a environmentálna história. Je autorom 17 samostatných knižných titulov, spoluautorom vyše desiatich syntéz a takmer dvoch stoviek vedeckých štúdií publikovaných v 15 krajinách sveta. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovenčina-dejepis. Pracuje na Historickom ústave SAV, je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.

obal knihy Zmenení Parížom: slovenskí umelci a Paríž v 20. storočí

Zmenení Parížom: slovenskí umelci a Paríž v 20. storočí

Martin Vašš

24.6.2020
12,90
9788056904435
978-80-569-0443-5

Vplyv Paríža na slovenských umelcov, ktorí tam v priebehu 20. storočia absolvovali tvorivý pobyt, mal priamy dosah nielen na ich umeleckú tvorbu a životný štýl, ale aj na zmeny v uvažovaní o úlohách a postavení kultúry. Autor na základe výskumu zachovaných spomienok, korešpondencie a článkov spisovateľov a výtvarníkov (Schurmann, Alexy, Krčméry, Lukáč, Horváth, Benka, Šimerová-Martinčeková, Bazovský, Palugyay, Smrek, Majerník, Galanda, Fulla, Bednár, Florin, Tatarka, Weiner-Kráľ, Reisel, Marenčin, Kolesárová, Mináčová a ďalší) poukazuje na efekt zmeny, ďalšie umelecké smerovanie a vplyv na slovenský umelecký život. Môžeme nahliadnuť do zákulisia unikátnych kultúrnych a životných skúseností a pochopiť ich význam a prínos pre modernú slovenskú kultúru.

Doc. Mgr. Martin Vašš, PhD. (1983, Bratislava), historik, pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje slovenským politickým, kultúrnym a sociálnym dejinám 20. storočia a vybraným otázkam historiografie 20. storočia. Je autorom vedeckých monografií Slovenská otázka v 1. ČSR, Bratislavská umelecká bohéma v rokoch 1920 – 1945, Zlatá bohéma, Medzi snom a skutočnosťou a desiatok vedeckých štúdií, ktoré publikoval doma i v zahraničí. Pôsobí aj ako člen redakčných rád historických zborníkov Historia nova a Historica. Je držiteľom Ceny Egona Erwina Kischa za rok 2018.

obal knihy Protestanti

Protestanti

Ivana Havranová

14.4.2020
11,90
9788056906392
978-80-569-0639-2

Spisovateľ Ľubo Dobrovoda, jaskyniar Bohuslav Kotrman, novinár Erik Kollárik, dramaturg Vladimír Predmerský, podnikateľ Radovan Grohoľ, Peter Osuský, duchovný Martin Kováč, redaktorka Naďa Földváryová, profesor Ján Vladimír Michalko, Anna Dojčanová – rozprávajú o svojej viere, o Bohu, o svojej cirkvi, o tradíciach a hodnotách, ktoré vyznávajú. Spája ich protestantská viera. Keď sa pýtame prečo by sme mali poznať názory ľúdí možno aj iného vierovyznania ako je naše, židovský rabín nám hneď v úvode knihy odpovedá: „Lebo sme susedia, lebo naše deti sa spolu hrajú, lebo ja verím, že moderný človek musí spoznávať iných ľudí, aby im neublížil a mohol ich pochopiť.“

Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou vyše tridsiatich poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Žije a tvorí v Bratislave.

obal knihy Soňa Valentová – cesta herečky

Soňa Valentová – cesta herečky

Karol Mišovic

17.3.2020
11,90
9788056904589
978-80-569-0458-9

Soňa Valentová (1946), popredná predstaviteľka lyrických postáv, krehkých žien, ale i vášnivých osudových domín. V činohre SND stvárnila takmer deväťdesiat tragických i komediálnych úloh a to nielen v réžii manžela Pavla Haspru, ale aj v inscenáciách Karola L. Zachara, Petra Mikulíka, Jozefa Palku, Jozefa Bednárika, Ľubomíra Vajdičku či Romana Poláka. Soňa Valentová svojou osobnosťou a štýlom prejavu prinášala vždy na javisko, pred kameru a mikrofón originalitu, špecifickosť a hereckú flexibilitu. Aj cez jej herecké osudy možno mapovať vývoj slovenského činoherného herectva druhej polovice 20. a začiatok 21. storočia. Publikácia Soňa Valentová – Cesta herečky nesleduje herečkine privátne osudy, nie je ani adoráciou výnimočnej umelkyne, ale triezvym teatrologickým zhodnotením jej hereckej individuality. Autorovým cieľom je analýza Valentovej hereckého slohu, so všetkými podstatnými spoločenskými a kultúrnymi kontextami, ktoré ovplyvňovali divadelné dianie a tým aj formovanie hereckého súboru SND.

Karol Mišovic (1987) ukončil Divadelnú fakultu VŠMU. V praxi sa sústreďuje predovšetkým na výskum slovenskej divadelnej histórie s dôrazom na réžiu a herectvo dvadsiateho storočia. Aktívne sa venuje aj publikačnej a vedeckej činnosti v oblasti súčasnej teatrológie. Prednáša Dejiny slovenského a českého divadla. V roku 2016 mu vyšla knižná publikácia Javiskové osudy, v ktorej sa zaoberá históriou slovenského ženského herectva s osobitným prízvukom na herečky Máriu Prechovskú, Evu Kristinovú, Vieru Strniskovú, Zdenu Gruberovú a Evu Polákovú.

obal knihy Tábor smrti Sobibor|Dejiny a odkaz

Tábor smrti Sobibor

Ján Hlavinka, Peter Salner a kol.

23.1.2020
12,90
9788056904497
978-80-569-0449-7

Táto kniha vznikla ako pripomienka 75. výročia povstania väzňov vo vyhladzovacom tábore Sobibor a následného zničenia tohto miesta utrpenia a smrti. Tábor má osobitný význam pre Slovensko. Ako ukazujú najnovšie výskumy, práve tu bolo totiž zavraždených najviac Židov, deportovaných z územia vojnovej Slovenskej republiky. Autormi ôsmich kapitol sú významní odborníci z výskumných a univerzitných pracovísk na Slovensku aj v zahraničí. Ich texty ponúkajú čitateľom viac než len všeobecné informácie o tábore. Ťažisková úvodná kapitola, ktorej autorom je izraelský historik David Silberklang z Jeruzalema, sa zaoberá organizáciou Akcie Reinhard, čo bola najväčšia vyvražďovacia akcia počas holokaustu. Poľský bádateľ Tomáš Oleksy-Zborowski analyzuje vybrané aspekty dejín tábora. V nasledujúcej kapitole historička Sara Berger, ktorá pôsobí v talianskej Fondazione Museo della Shoah, prináša zaujímavé a dôležité podrobnosti o individuálnych a kolektívnych profiloch ľudí, ktorí spáchali neuveriteľné zločiny. Dieter Pohl z univerzity v rakúskom Klagenfurte rozoberá priebeh súdnych procesov, ktoré s páchateľmi prebehli v rôznych štátoch západnej Európy. Ján Hlavinka, pracovník Historického ústavu SAV, spracoval na základe vlastných výskumov priebeh deportácií z územia vojnovej Slovenskej republiky. S využitím výskumnej metódy oral history a s použitím filmovej techniky český historik, filmový dokumentarista a diplomat Lukáš Přibyl približuje spomienky pamätníkov z obcí v okolí tábora. V záverečných kapitolách dvaja autori z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV) obrátili pozornosť na Slovensko. Kým Zuzana Panczová analyzuje fenomén konšpiračných teórií o holokauste, Peter Salner si všíma súčasné reflexie holokaustu na Slovensku. Vďaka širokému spektru a kvalitnému spracovaniu jednotlivých kapitol kniha predstavuje dôležitý príspevok k hlbšiemu poznaniu smutnej kapitoly nedávnych dejín Slovenska.

Autori: Sara Berger, Fondazione Museo della Shoah, Taliansko • Ján Hlavinka, Historický ústav SAV / Dokumentačné stredisko holokaustu, Bratislava, Slovensko • Tomasz Oleksy-Zborowski, Muzeum i Miejsce Pamięci w Sobibórze · Niemiecki nazistowski obóz zagłady (1942-1943) Oddział Panstwowego Muzeum na Majdanku, Poľsko • Zuzana Panczová, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, Slovensko • Dieter Pohl, Alpen-Adria Universität Klagenfurt, Rakúsko • Lukáš Přibyl, Ministerstvo zahraničních věcí České republiky • Peter Salner, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, Slovensko • David Silberklang, Yad Vashem, Jeruzalem, Izrael

obal knihy Dva slovenské osudy|Špitzer – Mach

Dva slovenské osudy

Anton Baláž

6.11.2019
14,90
9788056904251
978-80-569-0425-1

Rozprávanie o osobných stretnutiach autora s dvoma výraznými postavami našej nedávnej histórie, ktoré zosobňujú dve protichodné podoby slovenského osudu. Špitzerov židovský osud poznal z rodiska, keďže vyrastal neďaleko pracovného tábora pre Židov v Novákoch. Po návrate Alexandra Macha z väzenia v roku 1968 s ním Špitzer viedol dialóg o jeho podiele na tragickom osude slovenských Židov počas Slovenského štátu. Navrhol Balážovi, vtedy poslucháčovi žurnalistiky, napísať diplomovú prácu o Machovej novinárskej tvorbe. Od ich prvého stretnutia v Univerzitnej knižnici v apríli 1969 až do ich prerušenia Štátnou bezpečnosťou v polovici sedemdesiatych rokov sa v knihe odvíja príbeh rozhovorov, v ktorých mal autor možnosť zoznámiť sa nielen s Machovou novinárskou tvorbou, jeho polemikami i priateľstvom s poprednými komunistickými intelektuálmi Novomeským a Clementisom, „z prvej ruky“ poznať a zaznamenať Machov pohľad na celú garnitúru slovenských i nemeckých politikov, osobitne na Tuku a Hitlera a byť svedkom jeho úvah, za akých okolností a za akú cenu vznikol a existoval Slovenský štát. Juraj Špitzer sa v čase vylúčenia z literatúry a zákazu publikovania vracal vo svojich textoch i rozhovoroch k svojej odbojárskej identite, k osudu židovskej partizánskej jednotky, ktorej bol prvým veliteľom a hľadal aj odpovede na otázku prečo nechcel byť Žid ani v povojnovej slovenskej spoločnosti.

Anton Baláž (1943) absolvent FFUK v Bratislave, prozaik, autor čitateľsky úspešných románov Skleníková Venuša, Tu musíš žiť, Chirurgický dekameron, Hijó, kone Stalinove, Tábor padlých žien (vyšiel vo viacerých domácich vydaniach i zahraničných prekladoch a v roku 1997 bol sfilmovaný) a Len jedna jar, kníh literatúry faktu Hriešna Vydrica, Transporty nádeje a biografického románu o Jánovi Lajčiakovi Prehovor, Ezechiel. Vo svojich knihách sa ako jeden z mála súčasných autorov vracia k povojnovým dejinám a prináša v nich vážny, často i groteskný, dokumentárne podložený a preto historicky korektný pohľad na osudy ľudí, ktorí sa stali obeťami či rukojemníkmi nehumánneho režimu.

obal knihy Od sentimentalizmu k symbolizmu Francúzska literatúra 19. storočia

Od sentimentalizmu k symbolizmu Francúzska literatúra 19. storočia

Štefan Povchanič

4.11.2019
12,90
9788056905388
978-80-569-0538-8

Najznámejšie literárne prúdy vo francúzskej literatúre 19. storočia, počnúc sentimentalizmom cez preromantizmus k romantizmu zavŕšili urputný boj s pretrvávajúcim klasicizmom predchádzajúcich storočí. V literárnom virvare Júlovej monarchie sa stretáva oficiálne angažované umenie (l’art utile) so zástancami umenia pre umenie (l’art pour l’art) a k upadajúcemu romantizmu sa vynára mocný rival – realistická tvorba Balzaca a Stendhala. V druhej polovici 19. storočia na intelektuálnom pozadí rozmachu vedy a filozofie pozitivizmu sa zrodí hnutie Parnasu. Vedúcou osobnosťou poézie sa stáva Charles Baudelaire a v románovej tvorbe Flaubert, bratia Goncourtovci a Emil Zola, zakladateľ naturalizmu. Fenomén prekliatych básnikov (Rimbaud, Verlaine a ďalší) sa na konci storočia stretáva s dekadentným pohybom a symbolistickým hnutím, i so spätným pohybom tzv. románskej školy či neo-romantizmu Edmonda Rostanda (Cyrano z Bergeracu). Francúzska literatúra 19. storočia tak predstavuje úchvatný a dramatický obraz neustále sa meniacich literárnych zoskupení a ich urputný boj o miesto na mape literárnej histórie.

Prof. PhDr. Štefan Povchanič, PhD. je romanista a profesor francúzskej literatúry na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a už vyše polstoročie približuje slovenskému čitateľovi významné diela francúzskej literatúry. Ako literárny historik i prekladateľ francúzskych klasikov (Corneille, Molière, Hugo). Učil na Univerzite Strasbourg II (1989 – 1992) a bol hosťujúcim profesorom na INALCO v Paríži (2001 – 2003). Je rytierom francúzskeho Rádu za zásluhy a od roku 2014 dôstojníkom rovnomenného Rádu. S kolektívom autorov napísal prvé slovenské Dejiny francúzskej literatúry (1995). O rok neskôr vydal súbor štúdií Literárne grafikony (1996), zameraných na štruktúrno-grafické vyjadrenie literárnych javov. Teóriu francúzskeho verša vyložil v príručke Éléments de versification française (2004). V roku 2011 vydal knihu Dynamika literárnych systémov (2011), v ktorej opúšťa tradičnú koncepciu literárnych dejín a sleduje pohyb literárnych systémov v priestore francúzskej literatúry 19. storočia. Táto publikácia sa stala predobrazom jeho knihy Od sentimentalizmu k symbolizmu, ktorá je sumou celoživotného poznávania milovaného 19. storočia.

obal knihy Hlinka|Otec národa?

Hlinka

Roman Holec

20.10.2019
14,90
9788056904404
978-80-569-0440-4

Kniha o životnom príbehu Andreja Hlinku, o jeho postojoch, ambíciách, úspechoch i prehrách. Ide o kontroverznú osobnosť, ktorá tak počas svojho života, ako aj desaťročia po ňom rozdeľovala spoločnosť i historikov. To v plnej miere platí až do dnešných dní. Možno v ňom vidieť Otca národa i jedného z najhorúcejších kandidátov na titul Najväčší Slovák. Rovnako však v ňom možno vidieť človeka, ktorý si pestoval svoj kult a autoritárskymi postojmi dláždil cestu k režimu, ktorý sa – už po jeho smrti – vďaka priaznivému kontextu presadil na Slovensku.

Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959, Bratislava), zaoberá sa dejinami „dlhého“ 19. storočia, jeho špecializáciou sú hospodárske a sociálne dejiny, v súčasnosti najmä dejiny šľachty a environmentálna história. Je autorom 17 samostatných knižných titulov, spoluautorom vyše desiatich syntéz a takmer dvoch stoviek vedeckých štúdií publikovaných v 15 krajinách sveta. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovenčina-dejepis. Pracuje na Historickom ústave SAV, je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.

obal knihy Úvahy v nečase

Úvahy v nečase

Marian Váross

26.9.2019
11,90
9788056904190
978-80-569-0419-0

Umenovedec a estetik, ale aj axiológ, filozof a psychológ Marian Váross patril medzi najvzdelanejších Slovákov druhej polovice 20. storočia. Výber z jeho publicistickej tvorby – zbierka esejí a glos, úvahy o dialektike, človeku a strachu, o analógii v dejinách, viere a ideáloch, o spoločenských systémoch, o politike medzi privátnym a verejným, o reálnom (alibistickom) socializme či komunistickom cynizme, totalite a entropii, ale aj o fašizme a komunistickej xenofóbii, o postavení a pocitoch človeka v socialistickej prítomnosti – je aj po desaťročiach stále aktuálny pre kriticky mysliaceho čitateľa.

Marian Váross (1923 – 1988), kunsthistorik, estetik, axiológ, autor výtvarných monografií (Alexy, Lea Mrázová, Polkoráb, Treskoň, Pribiš, Fulla, Augusta, Nevan, Weiner-Kráľ, Mallý, Benka) a základných diel slovenskej umenovedy a estetiky. V sedemdesiatych rokoch postihnutý normalizáciou, zanechal vo svojich denníkoch a publicistických úvahách jedinečné svedectvo o dobe po roku 1953.

obal knihy Guvernér Imrich Karvaš

Guvernér Imrich Karvaš

Ľubo Olach

6.9.2019
12,90
9788056903803
978-80-569-0380-3

Príbeh o smutnom osude Imricha Karvaša, prvého guvernéra Slonenskej národnej banky. Koncom päťdesiatych rokov ho odsúdili za práce o ekonómii, v ktorých poukazoval na bezperspektívnosť komunistickej ideológie a tiež za to, že s komunistami odmietol spolupracovať. Noc po vynesení rozsudku, v roku 1958, bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia. Zostal v cele sám. Uvedomil si, že v podobnej situácii je aj jeho spolubojovník Gustáv Husák, ktorý si svoj ortieľ doživotia vypočul už pár rokov pred ním. Autor sa pomocou ich pomyselných dialógov vrátil do rokov Karvašovho slobodného života a do čias, keď sa na Slovensku diali osudové veci a Karvaš v nich nie raz hral hlavnú úlohu. Obaja, Karvaš aj Husák, hľadajú odpovede na otázky, prečo udalosti vyústili do tragédie. V rozhovoroch sa vynárajú aj ich spomienky na politikov (prezident Tiso, predseda vlády Tuka, minister vnútra Mach, šéf propagandy Gašpar, povstalecký predseda SNR Šrobár, minister zahraničia ČSR Clementis, básnik Novomeský, spisovateľ Erenburg).

Ľubo Olach (1948) absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pracoval ako redaktor v denníkoch Roľnícke noviny, SMENA, v týždenníku SLOBODA, pre Slovenský rozhlas a televíziu. Po revolúcii sa stal šéfredaktorom mesačníka POP HORIZONT, založil reklamnú agentúru AURUM, teleshoppingovú firmu TOP SHOP. Vydal zbierky básní Keď zomriem tak nech…, Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem... a romány Posledné varovanie, Nádenník pera vo francúzskych službách, Žraloci, Politik, Lobista, Prezident, Advokát, Vavro Šrobár a Rozhovory za oponou. Žije v Bratislave.

obal knihy Nevráť sa|Fragmenty zo života

Nevráť sa

Eva Schwebel

3.9.2019
11,90
9788056904312
978-80-569-0431-2

15 fragmentov o živote a osude autorky a o veľkých dejinách dvadsiateho storočia. Autorka píše o osude svojich rodičov. Mamu deportovali prvým transportom do Osvienčimu v marci 1942. Otec si zachránil život vďaka zázraku. Ťažiskom knihy je autorkin exil vo Francúzsku. Jej prvý manžel náhle zomrel, keď mala dvadsaťdva rokov a bola s ním tehotná. Čakali prvé dieťa, syna Gabriela, ktorý má dnes 45 rokov. Píše otvorene o svojom zložitom vzťahu s mamou, opisuje, ako prežila prvé roky v Štrasburgu, rozpráva o šťastných aj smutných udalostiach života...

Eva Schwebel sa narodila 18. augusta 1951 v Košiciach, kde žila do júna 1968. Koncom augusta 1968 v sedemnástich rokoch bola v Štrasburgu na letných prázdninách a nevrátila sa. Zmaturovala v Štrasburgu a žila tu ďalších pätnásť rokov. Študovala jazyky a politické vedy. Pracovala osem rokov v Rade Európy na viacerých odboroch ako administrátorka. V roku 1983 sa presťahovala do Paríža, kde pracovala 27 rokov v Rozvojovej Banke Rady Európy. Posledné roky pôsobila ako Country Manager na Slovensku, v Českej Republike a v Gruzínsku.

obal knihy Poľovačka na Che Guevaru

Poľovačka na Che Guevaru

Michal Havran

30.7.2019
12,90
9788056904077
978-80-569-0407-7

„Ak sa k nám smrť priblíži, privítajme ju s odhodlaním. Tak zomiera partizán.“ Tieto slová vyriekol Ernesto Che Guevara vo chvíli, keď vojaci bolívijského diktátora Barrientosa zlikvidovali jeho bojový oddiel. Vedenie CIA poslalo do krajiny svojho agenta a zabijaka Félixa Rodriguéza. Spolu s bolívijským ministrom riadil poľovačku na Che Guevaru. Chcel zmeniť svet, vytvoriť nového človeka, bojovať proti americkému imperializmu a pomáhať národom oslobodiť sa od kolonialistov. Partizánsky oddiel v blízkosti dedinky La Higuera vojská obkľúčili, Che Guevaru v prestrelke ranili a seržant Mário Terán veliteľa partizánov zblízka odstrelil. Autor pátral po stopách Che Guevaru v Havane, Nikarague, Paríži, Moskve, Washingtone a v Miami na Floride. Pri písaní mu pomohli aj postrehy bývalého spravodajcu Československého rozhlasu v Lime Valentína Benčaťa. Dlho sa nevedelo, že Che Guevara žil krátko aj neďaleko Prahy. Na príbehu Ernesta Che Guevaru ani čas neubral nič z jeho revolučnej legendy. Tá napriek všetkým ideologickým obratom žije naďalej. Stal sa ikonou revolúcie, svojimi činmi stále inšpiruje a fascinuje milióny mladých ľudí na celom svete.

Michal Havran st. (1945, Rybník nad Hronom) zahraničnopolitický komentátor a publicista. Vyštudoval žurnalistiku na FFUK v Bratislave. Počas štúdií pracoval pre denník SMENA, spoluzakladal denník SME. Pôsobil na University of Maryland a v časopise CONGRESSIONAL QUARTERLY. Špecializuje sa na americkú zahraničnú politiku a arabské krajiny. Svoje postrehy a skúsenosti z tejto časti sveta opísal v knihe Od Arabskej jari po Islamský štát. Je autorom komentárov a reportáží, napísal knihu Sága Billa a Moniky o milostnom škandále prezidenta Clintona a romány Agent s pasom diplomata, Ruská špiónka a Ukradnutý prejav Nikitu Chruščova. Žije a tvorí v Bratislave.

obal knihy Sonderbehandlung alebo zvláštne zaobchádzanie|Tri roky v osvienčimských krematóriách a plynových komorách

Sonderbehandlung alebo zvláštne zaobchádzanie

Filip Müller

28.6.2019
12,90
9788056902301
978-80-569-0230-1

Kniha Filipa Müllera z roku 1979 je unikátnym svedectvom Čechoslováka, ktorý prežil Osvienčim. Ako väzeň sonderkomanda musel v rámci zvláštneho zaobchádzania pracovať v tejto fabrike na smrť. Odhalil svetu vnútorný život likvidačného tábora. Zvláštne zaobchádzanie bol nemecký krycí názov pre masové vraždenie židov v plynových komorách a spaľovniach. Ako jeden z mála očitých svedkov prežil Müller nielen všetky likvidačné akcie tohto smrteľného komanda, ale zanechal aj jedno z najvýznamnejších svedectiev masového vraždenia. Je to prvé obsiahle svedectvo „nositeľa tajomstva“ a otrasný dobový dokument. V porovnaní s jeho výpoveďou v dokumentárnom filme Clauda Lanzmanna „Shoah“ a jeho výpoveďami voči príslušníkom SS v rôznych súdnych procesoch, obsahuje kniha najväčšiu zbierku autentických spomienok na svet zvláštneho zaobchádzania. Po premietnutí svojej výpovede vo filme Clauda Lanzmanna v nemeckej televízii (v roku 1986) Filip Müller už nikdy verejne o tejto téme nehovoril.

Filip Müller sa narodil v roku 1922 v Seredi a bol 13. apríla 1942 deportovaný prvým transportom židovských mužov zo Slovenska do Osvienčimu. Niekoľko týždňov po svojom príchode bol za trest pridelený do pracovného komanda Krematórium v hlavnom tábore, čím sa stal nositeľom tajomstva a sám mal byť zavraždený. Podrobne popisuje každodennú hrôzu v továrni smrti, jednotlivé vražedné akcie, správanie sa obetí pred zavraždením, odbojové aktivity väzňov, likvidačné akcie v rámci sonderkomanda a predovšetkým povstanie komanda dňa 7. októbra 1944. Po oslobodení 4. mája 1945 v koncentračnom tábore Gunskirchen v Rakúsku, sa Filip Müller vrátil na Slovensko, odkiaľ po krátkom čase kvôli ďalšej liečbe odišiel do Prahy. V roku 1969 emigroval do Nemeckej spolkovej republiky, kde zomrel koncom roku 2013 vo veku takmer 92 rokov.

ďalšie knihy z edície Pripravujeme
obal knihy Pozri sa na seba|2. vydanie

Pozri sa na seba

Petra Nagyová Džerengová

24.9.2021
13,90
9788056909065
978-80-569-0906-5

Lýdia prežíva v starej vile hotové peklo. Z jej manžela sa stáva zlostný, nervózny muž, ktorý ju bije a ponižuje. Všetko sa ešte viac zamotáva po oslave, keď manžel privedie domov svojich študentov. Medzi nimi bezočivú sexi Karlu, ale aj citlivého Róberta... Vymotá sa Lýdia z pavučiny intríg? Podľahne zakázanej láske? Udrží si rodinu? Ale za akú cenu?

Petra Nagyová Džerengová (3. 3. 1972, Košice), od svojich osemnástich žije v Bratislave, kde vyštudovala obchodnú fakultu na Ekonomickej univerzite. Pracovala ako letuška, redaktorka, moderátorka, scenáristka, predavačka zeleniny, obchodná zástupkyňa. Na štyri roky ju zvolili za viceprimátorku Bratislavy. Napísala knihy pre dospelých Chcem len tvoje dobro, Za to mi zaplatíš!, Pozri sa na seba, Nepýtaj sa, kde som, Ženy nášho rodu, Ide o život, Manželky a tie druhé a Nové začiatky, knihy pre deti Klára a mátohy, Klára a iglu a Klára a Tity. Jej knihy vychádzajú aj v maďarčine a češtine.

obal knihy Hovorí očitý svedok

Hovorí očitý svedok

Ján Čomaj

25.9.2021
14,90
9788056907627
978-80-569-0762-7

Po stovkách príbehov ľudí, ktorí vstúpili do slovenského aj európskeho povedomia a viacerí z nich aj do jeho vlastného života, sa Ján Čomaj rozhodol rozpovedať svoj vlastný životný príbeh. V ňom dominujú tri základné skutočnosti, ktoré ho utvárali ako človeka a vytvorili jeho hodnotový systém: posuny historických hraníc na slovensko-maďarskom pohraničí po roku 1938 a 1945, pľúcne problémy, ktoré ho sprevádzali celý život a pripravili o život jeho matku a šesťdesiate roky uplynulého storočia – slovenské predjarie, ktoré umožnilo aj zrod modernej slovenskej reportáže a vznik Čomajových najlepších reportérských diel. Závan slobody, ktorý sme naplno zažili v roku 1968 bol drasticky ukončený okupáciou 21. augusta. Nasledujúcich dvadsať rokov prežival ako vydedenec s občasnými stretnutiami s rovnako postihnutými ľuďmi. Po novembri 1989 pôsobil po boku predsedu vlády národného porozumenia Milana Čiča, opäť bol reportérom a zažíval veľmi plodné roky pri písaní nových kníh. Odišiel v januári 2020, ale stihol zanechať svedectvo, ktoré svojou výpovednou hodnotou prekračuje aj horizont jeho storočia.

Ján Čomaj (1935 - 2020), absolvent štúdia novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, patril v šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia k uznávaným reportérom mládežníckeho denníka Smena. Jeho knižný debut Počmáraný život bol učebnicou umeleckej reportáže. Ani reportérske umenie nezachránilo Čomaja pred nastupujúcimi normalizátormi: musel odísť zo Smeny aj z literatúry. K novinárskej práci sa vrátil až po novembri 1989. V knihe Veľký biliardový stôl predstavil výber zo svojej reportérskej tvorby zo 60. rokov a naplno sa začal venovať žánru literatúry faktu. Vytvoril viac ako dve desiatky príťažlivých knižných portrétov známych historických, umeleckých a popredných hereckých osobností. Temným stránkam našej histórie sa venoval v knihách Súboje s prekliatím či Zločin po slovensky. Tvoril do posledných dní a knihu pamätí Hovorí očitý svedok dokončil krátko pred smrťou.

obal knihy Židia v ČSR medzi dvomi vojnami

Židia v ČSR medzi dvomi vojnami

Katarína Hradská

25.9.2021
12,90
9788056907863
978-80-569-0786-3

Obdobie medzi dvomi svetovými vojnami ponúka množstvo tém, ktoré umožňujú pochopiť a spracovať postavenie židovskej komunity na Slovensku. Jednu z nových kapitol medzivojnových dejín Židov na Slovensku reprezentuje výskum židovských politických strán a politických ambícií ich predstaviteľov. Keďže stále prevláda názor, že Židia prostredníctvom židovských politických strán vstupovali do politického života spoločnosti, je zaujímavé sledovať spôsob, akým sa usilovali dosiahnuť zmenu spoločenských procesov. Sprevádzal ich pritom boj za rovnoprávnosť, za uznanie židovskej národnosti, ale aj rozmach sionistického hnutia a najmä politické ambície vedúcich predstaviteľov slovenského židovstva. To všetko (a nielen to) sa odohrávalo v zložitom, a pritom pozitívnom spoločensko-politickom prostredí 1. ČSR, ktoré prostredníctvom prezidenta T. G. Masaryka Židom garantovalo ich práva i osobnú slobodu.

Katarína Mešková Hradská (1956) pracuje v Historickom ústave SAV, kde sa venuje problematike židovskej komunity na Slovensku v rokoch 1918-1945. Na túto tému napísala viacero kníh a vedeckých štúdií, ktoré uverejnila na Slovensku i v zahraničí. Ako riešiteľka domácich a zahraničných vedeckých projektov sa stala štipendistkou vedeckých inštitúcií v Izraeli a vo Francúzsku. Je nositeľkou viacerých ocenení za prínos k popularizácií dejín Slovenska.

obal knihy Beat|kniha útekov

Beat

Viliam Klimáček

25.9.2021
14,90
9788056907986
978-80-569-0798-6

Tragikomický román o šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia opisuje nástup rokenrolu a elektrických gitár v malom meste na Slovensku. Doteraz najosobnejší text autora opisuje jeho brata, rockového gitaristu, ktorý prejde mnohými skupinami od bigbeatových až po barové kapely, aby nakoniec v osemdesiatych rokoch emigroval do Západného Nemecka, kde spácha samovraždu. Kniha je zároveň aj príbehom mnohých ľudí, ktorí chceli opustiť komunistické Československo, ohradené elektrickým plotom a miestami zámerne pripomína romány Julesa Verna: útek ponorkou, balónom, obrneným autom... Román, jemne balansujúci medzi čiernym humorom a melanchóliou, je poctou básnikom Beat generation aj nespočetným rockovým skupinám, pri ktorých hudbe dospeli viaceré generácie dnešných Slovákov.

Viliam Klimáček (1958), dramatik, básnik, prozaik, režisér, scenárista a herec divadla GUnaGU, autor kníh pre deti a mládež. Narodil sa v Trenčíne, žil na Starej Turej, býva v Bratislave. Vyštudoval medicínu a po deväťročnej praxi zo zdravotníctva odišiel. Založil divadlo GUnaGU, v ktorom režíruje. Píše aj pre iné domáce a zahraničné divadlá, tiež pre rozhlas, televíziu a film. Napísal vyše šesťdesiat divadelných hier, vyšla mu dvadsiatka kníh. Konceptuálne rozprávky Noha k nohe zaradila poľská sekcia IBBY do Kánonu 100 najkrajších detských kníh sveta, román Námestie kozmonautov bol vo finále Anasoft litera 2008, Horúce leto 68 vyšlo v Arabských emirátoch, Francúzsku, Litve a v USA.

obal knihy Mafián

Mafián

Ivana Havranová

25.9.2021
12,90
9788056909003
978-80-569-0900-3

Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou vyše štyridsiatich poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Žije a tvorí v Bratislave.

obal knihy Motýľ v tvojich dlaniach

Motýľ v tvojich dlaniach

Andrea Virk

5.10.2021
12,90
9788081146831
978-80-8114-683-1

obal knihy Vily okolo Horského parku

Vily okolo Horského parku

Tomáš Berka, Ján M. Bahna

25.10.2021
29,90
9788081146954
978-80-8114-695-4

Sprievodca na potulkách po atraktívnej vilovej štvrti na Bratislavskej Kalvárii a susediacom Horskom parku. Nájdeme tu najvýznamnejšie vily z najstaršieho romantického obdobia, ale aj z neskorších medzivojnových čias a najnovšie vily súčasnosti. Autori objavujú nové informácie a fotografie o významných vilách, ich obyvateľoch a majiteľoch a o zaujímavej histórii tejto atraktívnej lokality.

Tomáš Berka (1947, Bratislava), scénograf, filmový architekt, hudobník, spisovateľ. Ján M. Bahna (1944, Pukanec), architekt, profesor architektonickej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

obal knihy Čertova svadba

Čertova svadba

Tatiana Jaglová

25.10.2021
14,90
9788056906361
978-80-569-0636-1

Neistotu v každodennom živote vyvolávajú najmä existenčné problémy, ale aj nedostatok zmysluplnej komunikácie, nestálosť citov, nechuť k zodpovednosti a chaos v hodnotovom systéme. Ľudia zúfalo hľadajú svoje miesto v živote a podvedome cítia, že základné istoty im pomôže nájsť návrat k prírode, k rodinným koreňom. Tento proces je zdĺhavý, vyžaduje si odvahu a neochvejnosť presvedčenia, že človek je harmonickou súčasťou všetkého živého. Pobyt v prírode Čertovice hlavným hrdinom príbehu pomáha zistiť aké sú najdôležitejšie hodnoty a že pokoj môžu nájsť len sami v sebe.

Tatiana Jaglová novinárka a spisovateľka je autorkou piatich kníh, jednej poviedkovej Deň motýľa a troch románov Znamenie ohňa, Šialený nápad, Strach zo zrkadla a Medúza na prvom poschodí, za ktorý získala Cenu Ladislava Ťažkého. Je autorkou niekoľkých televíznych scenárov a dvoch krátkych filmov z oblasti vedy. Vo svojich knihách sa zaoberá najmä životmi súčasných žien, ktoré sa nevedia vysporiadať s problémami v práci a rodine, hľadajú náhradné riešenia, často až absurdné. Autorka uvažuje nad hodnotami súčasnej spoločnosti a rodiny, jej morálkou a pretvárkami, ktoré vedú k citovému narušeniu a problémom nájsť správnu životnú cestu.

obal knihy Pod slnkom Turína

Pod slnkom Turína

Ivana Dobrakovová

25.10.2021
12,90
9788056907894
978-80-569-0789-4

Kristína je Slovenka. Po rokoch strávených v Bruseli nasleduje manžela spolu s ich dvoma synmi za prácou do Turína, kde sa chcú usadiť. Tam stretne Olgu, južanku z Otranta, s ktorou sa spriatelí. Ukáže sa však, že stretávanie ich rodín má ničivé následky pre všetkých. Banálny príbeh nevery skrýva netušené riziká a má fatálny dopad na tých, ktorých by chceli pred všetkým zlým ochrániť. Medzi nedokonalými matkami, poznačenými deťmi, prítomnými či neprítomnými mužmi a Turínom, ktorý všetkých uväzňuje vo svojom „válove“ sa zdá, že všetko smeruje ku katastrofe, ktorá však napokon naberie celkom nečakanú podobu. Je naozaj možné uniknúť z miesta, ktoré sa do vás zakvačí svojimi pazúrmi, z miesta, kde ste sa stali niekým, koho ste si nevedeli predstaviť ani v tých najhorších nočných morách?

Ivana Dobrakovová (1982, Bratislava) vydala zbierky poviedok Prvá smrť v rodine (2009), Toxo (2013), Matky a kamionisti (2018) a román Bellevue (2010). Všetky jej knihy sa dostali do finále literárnej ceny Anasoft litera, je aj laureátkou ceny Tatrabanky za román Bellevue. Jej knihy vyšli v prekladoch do viacerých európskych jazykov. Pracuje ako prekladateľka, z francúzštiny preložila romány Emmanuela Carrèra, z taliančiny Neapolskú ságu Eleny Ferrante a ďalšie. Žije v Turíne.

obal knihy Krčma môjho života

Krčma môjho života

Ján Kamenistý

25.10.2021
16,90
9788056908372
978-80-569-0837-2

Spomienky zaujímavých ľudí z kultúrneho a literárneho prostredia, ktorí do „krčiem“, nech sa už nazývali akokoľvek – bary, kaviarne, viechy, hostince – chodili nielen za vínom, rumom, vodkou či koňakom, ale predovšetkým preto, aby tam nadväzovali kontakty, aby si vymieňali informácie, názory, aby polemizovali, tvorili, písali. Bol to kontakt so životom, povzbudenie, inšpirácia, tvorba. Krčma sa stala stredom ich vesmíru, konštantným prvkom ich životov. V bratislavskej Astórii na jeseň roku 1942 napísal Ján Kostra slávnu skladbu Ave Eva, Milo Urban svoj román Živý bič, U Michala Rudo Sloboda rozdával svoj Rozum, Mitana tam dostal riadne po papuli. Básnici, spisovatelia, novinári, mladé redaktorky miestnych vydavateľstiev a ďalší spolustolovníci bohémy sa presúvali medzi Metropolkou, Luxorkou a Grandkou, Astorkou či Štefánkou, od rána vysedávali v Daxe, vo Fajke, v Perličke, vo Vagóne, v Tulipáne či v Kryme. Celé generácie sa stretávali, polemizovali na Korze U Michala. Nielen Bratislava, ale aj Bystrica, Štiavnica, Ružomberok, Košice, Čierny Balog a ďalšie mestá mali svoju bohému, svoje "krčmy" kde pulzoval život... Tie miesta už neexistujú, aj ľudia poodchádzali. Všetky tie mená a názvy už dnes znejú cudzo a predsa krásne ako spomienka na staré zlaté časy.

Ján Kamenistý (1941), publicista a prekladateľ, redaktor Večerníka, redaktor aj šéfredaktor Smeny na nedeľu, spoluzakladateľ denníka Sme, posledný šéfredaktor Kultúrneho života. Autor početných reportáží, stĺpčekov, rozhovorov s umelcami (Ako kopú múzy), fejtónov, fíčrov, rozhlasových kabaretov. Napísal aj kuchársku knihu Kapustnice.

obal knihy Husák|Buržoázny nacionalista

Husák

Tomáš Černák, Branislav Kinčok

5.11.2021
14,90
9788056906644
978-80-569-0664-4

Kniha približuje najzložitejšie obdobie živote Gustáva Husáka, ktoré začalo jeho zatknutím vo februári 1951 a končilo sa až po vyše deväťročnej "Kalvárii“ prepustením na slobodu. Husákovo zatknutie a odsúdenie malo širšie príčiny. Išlo o súbeh viacerých faktorov, o ktorých sa čitateľ dozvie práve v knihe. Rovnako sa dozvie, kedy a za akých okolnosti bol prepustený na slobodu. Ani potom však nemal kľudný život, keďže žil v postavení amnestovaného zločinca a musel zápasiť s rôznymi prekážkami ako človek druhej kategórie. Konečnú bodku za celou kauzou tzv. slovenského buržoázneho nacionalizmu, ktorá ho dostala do väzenia, dala až súdna a stranícka rehabilitácia v roku 1963. Gustáv Husák stál po svojom zatknutí doslova na krok od šibenice a rozhodovalo sa o jeho bytí a nebytí. V roku 1951 sa stal najhorším zločincom v republike, a pre neho i celú jeho rodinu sa začalo obdobie obrovského utrpenia, ktoré im navždy poznačilo životy. Manželka s dvomi malými synmi musela zápasiť o holú existenciu, zatiaľ čo on vo vyšetrovacej väzbe prechádzal peklom. Kruté vyšetrovanie, fyzické a psychické mučenie, pobyt na samotke. Ako jeden z mála sa na súde nepriznal k vymysleným obvineniam a bránil sa. Konečný verdikt znel doživotie.

Mgr. Branislav Kinčok, PhD. (1979), vyštudoval históriu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Postgraduálne štúdium absolvoval na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V súčasnosti pracuje v Sekcii vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa. Vo svojej činnosti sa venuje politickým procesom v komunistickom Československu po roku 1948, činnosti Štátnej bezpečnosti, ako aj problematike vojnových a povojnových vzťahov Červenej armády so slovenským obyvateľstvom. Je autorom študijnej pomôcky Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954 (2019) a spoluautorom monografie Slovenskí generáli 1939 – 1945 (2013), Gustáv Husák a jeho doba (2015) a autorom desiatok vedeckých štúdií a odborných článkov. PhDr. Tomáš Černák, PhD. (1984), vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor história. Doktorandské štúdium absolvoval na Historickom ústave SAV v roku 2014 obhajobou dizertačnej práce Počiatky komunistického režimu na Slovensku – formovanie mechanizmu moci, ktorá sa venovala politickému vývoju na Slovensku po februári 1948.

obal knihy Novinár Roman Kaliský

Novinár Roman Kaliský

Mária Macková

8.11.2021
14,90
9788056908044
978-80-569-0804-4

obal knihy Aby si sa nestratil v našej štvrti

Aby si sa nestratil v našej štvrti

Patrick Modiano

11.11.2021
12,90
9788056907740
978-80-569-0774-0

Život hlavnej postavy, starnúceho spisovateľa Jeana Daragana, sa začína v posledných dňoch Okupácie. Dej románu siaha do začiatku päťdesiatych rokov, do obdobia jeho prvých detských spomienok, kedy sa Francúzsko snažilo vysporiadať s problémami kolaborácie a vojnového profitérstva. Spisovateľ stretne zvláštne ľudské existencie akoby na pomedzí reality a sna, ktoré v ňom vyvolajú spomienky na dávno zabudnuté udalosti vlastného detstva a osoby s nimi spojené, a ktoré dovtedy v jeho pamäti tvorili biele miesta. Pútavo popisuje parížske štvrte Blanche, La Muette, tiché predmestie Saint-Leu, ale aj náhlu cestu na Juh, do miest "za hranicami" a "do mesta, ktoré sa volá Rím" - ktoré malý chlapec ešte nikdy nevidel, a kam sa vlastne dostal až neskôr, ako mladý muž. Vtedy vyhľadá niektorých z aktérov jeho detstva, aby na nich vzápätí na ďalších tridsať rokov zabudol... a pripomenie mu ich až nález strateného adresára.

Patrick Modiano (1945). Narodil sa na parížskom predmestí. Jeho otec Albert Modiano bol obchodník a sefardský Žid. Významná rabínska rodina pôvodne pochádzala z gréckeho Solúnu. Počas okupácie sa musel v Paríži skrývať pod falošnou identitou a kvôli prežitiu obchodoval s nacistami. Jeho osudy inšpirovali Patricka Modianiho venovať sa vo svojom diele osude svojej rodiny a francúzskych Židov. Maturoval v Annecy a v ďalšom vzdelávaní nepokračoval. V dospievaní ho významne ovplyvnil jeho stredoškolský učiteľ geometrie a matkin priateľ Raymond Queneau so svojím románom Zazie v metre. Vďaka nemu sa zoznámil s vydavateľom Gastonom Gallimardom, ktorý mu začal vydávať prvé knihy. V roku 1968 vydal svoj prvý román La Place de l'Étoile o židovskom kolaborantovi počas vojny. Román Aby si sa nestratil v našej štvrti je v poradí dvadsiaty siedmy. Vyšiel v roku 2014, ešte pred udelením Nobelovej ceny za literatúru za jeho súhrnné dovtedajšie dielo, pričom švédska kráľovská Akadémia vyzdvihla jeho „mimoriadne umenie rozpomínať sa na aj tie najťažšie uchopiteľné ľudké osudy, ako aj na hlboký vhľad do života parížanov v čase nacistickej okupácie.“ Mnohé jeho romány boli ocenené doma i v zahraničí. Získal Veľkú cenu francúzskej Akadémie, Goncourtovu cenu, cenu Paula Moranda, Cenu Jeana Monneta, Rakúsku štátnu cenu a mnohé ďalšie. Žije a tvorí v Paríži, kde sa odohráva dej väčšiny jeho diel. Často sa s ním spája atribút „Marcel Proust súčasnosti“.

obal knihy Čítanie o čítaní na Slovensku|v dlhom 19. storočí

Čítanie o čítaní na Slovensku

Roman Holec

12.11.2021
14,90
9788056908495
978-80-569-0849-5

Kniha sa zamýšľa populárno-vedeckou formou nad fenoménom čítania v dlhom 19. storočí. Analyzuje čitateľov, preferovanú i zakazovanú literatúru, spôsoby, miesta i funkcie čítania a nakoniec i dôvody, ktoré viedli ľudí, že siahali po knihe. V storočí nacionalizmu mala kniha významné národnopolitické poslanie a nebolo preto vôbec jedno, čo deti, mládež, ženy, ale i obyčajní ľudia čítali. Beletria a jej autori boli v službách vopred zadefinovaných ideovo-politických cieľov a často vstupovali do politických zápasov. Preto dobrodružná, detektívna a ľúbostná literatúra, ako aj ďalšie ľahšie žánre, boli zakazované a marginalizované, rovnako „protislovenské“ alebo mravy ohrozujúce a rôzne tzv. dekadentné zahraničné publikácie. České knihy tvorili prekladmi a bohatou vydavateľskou činnosťou cestu k viac i menej kvalitnej svetovej literatúre, diela ruských autorov mali zase slovenských čitateľov povzbudzovať a posilňovať v slovanskom povedomí. S vydávaním, písaním a čítaním kníh úzko súviseli i obrazové prílohy, ktoré sprístupňovali text, rozvíjali fantáziu a dokázali literatúru i „predávať“. Kniha otvára všetky tieto otázky v celej ich zložitosti a protirečivosti a pokúša sa hľadať na ne odpovede.

Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (1959, Bratislava), zaoberá sa dejinami „dlhého“ 19. storočia, jeho špecializáciou sú hospodárske a sociálne dejiny, v súčasnosti najmä dejiny šľachty a environmentálna história. Je autorom 17 samostatných knižných titulov, spoluautorom vyše desiatich syntéz a takmer dvoch stoviek vedeckých štúdií publikovaných v 15 krajinách sveta. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovenčina-dejepis. Pracuje na Historickom ústave SAV, je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.

obal knihy Fifo nezbedník

Fifo nezbedník

Katarína Fukasová

14.11.2021
11,90
9788056908105
978-80-569-0810-5

Kocúrik Fifo a jeho dobrodružstvá. Každé dobrodružstvo kocúrika Fifa nás niečo nové naučí; čo robiť a kedy a čo nerobiť a kedy. Fifo sa s nami veľmi rád podelí o to, na čo došiel a čo zažil. Jeho príbehy sú bájky. Ako tie o hrdinoch. Veľkých aj malých. Pre deti aj pre dospelých. Na pobavenie aj ponaučenie. Aby sme spolu boli lepšími ľuďmi.

Katarína Fukasová (1996) je odborná asistentka učiteľa na ZŠ. Vyštudovala učiteľstvo a vychovávateľstvo. Práca s deťmi ju napĺňa a baví. Lásku k deťom a k zvieratám spolu s humorom vložila do knihy Fifo nezbedník.

obal knihy Inšpirovaní Talianskom|slovenskí umelci a Taliansko v 20. storočí

Inšpirovaní Talianskom

Martin Vašš

25.11.2021
14,90
9788056907924
978-80-569-0792-4

Taliansko pútalo pozornosť európskych umelcov niekoľko posledných storočí vďaka mimoriadne bohatej kombinácii podnetov. Vďaka svojim antickým pamiatkam predstavovalo krajinu kultúrnej pamäti Európy. Výtvarníci ale aj spisovatelia ho vnímali ako krajinu umenia s nezabudnuteľnými epochami renesancie a baroka. Pre operných spevákov a hudobníkov bolo Taliansko kolískou opery. V neposlednom rade fascinovalo ako krajina s obdivuhodnou stredomorskou prírodou a úchvatnými vidieckymi i mestskými panorámami a stavbami. Častým zdrojom inšpirácie bol aj taliansky ľud so špecifickými vlastnosťami a fyziognómiou. Fascinácia Talianskom neobišla ani slovenských umelcov z radov výtvarníkov, spisovateľov a operných spevákov. Autor sa v predkladanej publikácii zameriava na 20. storočie a usiluje sa na reprezentatívnej vzorke slovenských umelcov (Mitrovský, Hrušovský, Blaho, Blühová, Hoza, Rolko, Beniak, Jégé, Benka, Petrašovič, Žáry, Dilong, Vesnin, Strmeň, Pudiš, Zmeták, Turčány a ďalší) zdokumentovať, že Taliansko bolo pre slovenských umelcov nezanedbateľnou inšpiračnou studnicou aj v tomto období.

Doc. Mgr. Martin Vašš, PhD. (1983, Bratislava), historik, pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje slovenským politickým, kultúrnym a sociálnym dejinám 20. storočia a vybraným otázkam historiografie 20. storočia. Je autorom vedeckých monografií Slovenská otázka v 1. ČSR, Bratislavská umelecká bohéma v rokoch 1920 – 1945, Zlatá bohéma, Medzi snom a skutočnosťou, Zmenení Parížom a desiatok vedeckých štúdií, ktoré publikoval doma i v zahraničí. Pôsobí aj ako člen redakčných rád historických zborníkov Historia nova a Historica. Je držiteľom Ceny Egona Erwina Kischa za rok 2018.

obal knihy Básničky pre detičky

Básničky pre detičky

Tatiana Chovancová

25.11.2021
11,90
9788056908136
978-80-569-0813-6

Básničky pre detičky od najútlejšieho veku. Na ukolísanie i pobavenie. Krátke básničky a riekanky z dedinského prostredia, o kohútovi, ktorý chcel odísť do mesta, o stratenom mackovi, ktorému pomohli sovy, alebo o bylinkách, ktoré prospievajú ako telu tak aj duši.

Tatiana Chovancová (1976, Dolný Kubín), absolventka strednej ekonomickej školy v Martine, žije v Liptovskom Mikuláši, venuje sa podnikaniu v cestovnom ruchu na Liptove, kde aj tvorí. Napísala knižku básničiek pre deti predškolského veku Básničky od Táničky.

obal knihy Zelená rapsódia

Zelená rapsódia

Zoltán Egry

25.11.2021
12,90
9788056908310
978-80-569-0831-0

Autentické príbehy prepojené s prírodou štiavnického okolia. Najstaršie sa odohrali pred viac ako štyridsiatimi rokmi, tie najnovšie vytvoril život iba nedávno. Všadeprítomná voda s jej nevypočítateľným pôsobením na človeka je rozhodujúcim hýbateľom a príbehotvorným médiom. Voda nezohráva len úlohu vonkajšieho prostredia, je prítomná aj v nás a pôsobí na náš vývoj dominantným spôsobom. V kontakte s vodou sa človek učí zaobchádzať s vlastným životom. Príbehy sa odohrávajú pri jazerách a tajchoch, pri riekach a v mori. Život na Zemi vznikol z vody a je nerozlučne spojený s jej pamäťou. Príroda sa neriadi našimi očakávaniami, ale žije vlastným životom bez ohľadu na našu prítomnosť – ukrytá v človeku, v jeho prirodzených inštinktoch a v jeho potrebách si ako voda nezadržateľne razí svoju cestu a podobne ako voda, si ju vždy nájde. Rovnako si ľudská duša razí cestu naprieč hmotným svetom k vlastnej realizácii. Tak ako sa každá kvapka vody časom ocitá v mori, podobne aj každá skúsenosť prispieva k tvorbe nášho obrazu. Z tohto pohľadu je komunikácia s prírodou okolo nás asi to najdôležitejšie, lebo o tom čo sa v prírodnom prostredí má alebo nemá stať už nerozhoduje dobrá výchova či zažité etické normy.

Zoltán Egry (1951, Piešťany). Po ukončení štúdia sa stal na krátky čas chemikom. Prešiel rôznymi zamestnaniami, ako geofyzik pracoval v teréne po celom Slovensku. V priebehu desiatok rokov strávených v spojení s prírodou, hlavne pri vode, zrástol s prírodným prostredím. V posledných rokoch sa venuje záhradníckej práci. Žije v Banskej Štiavnici.

obal knihy Židé v českých zemích v masarykovské první republice

Židé v českých zemích v masarykovské první republice

Blanka Soukupová

5.12.2021
15,90
9788056901731
978-80-569-0173-1

Doc. PhDr. Blanka Soukupová, CSc., etnoložka a historička, přednáší na Univerzitě Karlově. Ve své odborné práci se zaměřuje na výzkum národních a menšinových identit a projevy intolerance (antisemitismus). Dále se věnuje výzkumu středoevropského města, ale i dějinám oboru (v časovém rozmezí od poloviny 19. století do současnosti). Je autorkou nebo editorkou několika desítek knih.

obal knihy Miškina kabelka|Logické aktivity pre predškoláčky

Miškina kabelka

14.2.2022
4,90


Poď sa zahrať s Miškou a pomôž jej vyfarbiť, dokresliť či nájsť správny tvar. Zábavný farebný zošiť poteší každú zvedavú predškoláčku. Popri hre si hravou formou precvičí logické myslenie, jemnú motoriku a riešenie jednoduchých úloh.

obal knihy Jankova dielnička|Logické aktivity pre predškolákov

Jankova dielnička

14.2.2022
4,90


Poď sa zahrať s Jankom a pomôž mu vyfarbiť, dokresliť či nájsť správny tvar. Zábavný farebný zošiť poteší každého zvedavého predškoláka. Popri hre si hravou formou precvičí logické myslenie, jemnú motoriku a riešenie jednoduchých úloh.

obal knihy Jankove autíčka|Logické aktivity pre predškolákov

Jankove autíčka

14.2.2022
4,90


Poď sa zahrať s Jankom a pomôž mu vyfarbiť, dokresliť či nájsť správny tvar. Zábavný farebný zošiť poteší každého zvedavého predškoláka. Popri hre si hravou formou precvičí logické myslenie, jemnú motoriku a riešenie jednoduchých úloh.

obal knihy Ľudská totalita

Ľudská totalita

Albert Marenčin

3.3.2022
12,90
9788056908464
978-80-569-0846-4

V pozostalosti Alberta Marenčina sa našli desiatky zošitov s denníkovými záznamami, myšlienky, nápady, úvahy. Jeden z nich – v koži viazaný, na krásnom papieri sa objavil len nedávno. Záznamy, ktoré si doňho zapisoval od roku 1996 až do roku 2017 sú jeho osobné vyznania, postoje názory na témy, ktoré považoval za najdôležitejšie. Dominujú témy slobody a rovnosti, básnickej tvorby a tvorby ako takej, racionality a imaginácie. Surrealizmus, ktorý ho v mladosti “zasiahol ako blesk” vnímal ako oslobodenie ducha. Jeho ľavicovým názorom najviac konvenovala Trockého permanentná revolúcia. Na druhej strane píše, že je konzervatívec, drží sa včerajších názorov, spomína na svoje postoje, skutky i nadšenie, ktoré robili jeho život bohatým a krásnym aj keď vo vtedajších názoroch bolo veľa ilúzií a omylov – no bolo v nich predovšetkým to, čo dokázalo nadchnúť, zapáliť, pozdvihnúť myslenie a city nad pragmatickú všednosť, nad šedivý pragmatizmus a prízemnosť každodenného života. Polemizuje s autormi (Rudo Sloboda, Dominik Tatarka, JurajŠpitzer), často aj sám so sebou.

Albert Marenčin (1922-2019), spisovateľ, básnik, surrealista, filmár, dramaturg. Narodil sa v Bystrom nad Topľou. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a v roku 1944 sa zúčastnil v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, neskôr pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1949 – 1972 pracoval v Československom štátnom filme, odkiaľ bol z politických dôvodov prepustený a nemohol publikovať. Do roku 1987 pracoval v SNG. Je členom patafyzického kolégia v Paríži a československej surrealistickej skupiny.

obal knihy Za čias klobúkového kráľa

Za čias klobúkového kráľa

Michaela Važanová

5.3.2022
14,90
9788056908228
978-80-569-0822-8